Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716208958.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky: B.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 7, XXX XX M., proti manželovi (osobe povinnej platiť výživné):
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 7, XXX XX M., práv. zast.: Mgr. Nina Hríbiková, advokátska
kancelária, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Manžel je p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 50 € mesačne odo

dňa 15.08.2016 do 03.04.2018. Zročné výživné za obdobie od 15.08.2016 do 03.04.2018 vo výške
982,40 € súd p o v o ľ u j e manželovi splácať v mesačných splátkach po 100 €, vždy do 15. dňa
príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou
výhody splátok.

II. Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 11.5.2017, č.k. 13Pc/2/2016-54 uložil manželovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 100 € mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol.
Okresnýsúdkonštatoval,žemanželovisanepodarilodoručiťnávrhdovlastnýchrúkatoanipoviacerých
pokusoch prostredníctvom OOPZ SR, preto Okresný súd aplikoval ustanovenie § 116 ods. 2 Zákona č.

160/2015 Z.z. CSP a urobil oznámenie o podanom návrhu na Úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
Okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 11.5.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti manžela, ktorý
mal doručenie predvolania vykázané uložením. Na pojednávaní navrhovateľka sa pridržiavala písomne
podaného návrhu. Navrhovateľka navrhla, aby Okresný súd určil manželské výživné približne v rovnakej
úrovni, ako má manžel dôchodok, teda okolo 200-250 € mesačne, resp. rozhodnutie ponechala na
úvahu Okresného súdu. V predmetnom rozsudku Okresný súd okrem iného uviedol, že navrhovateľka
s manželom sú manželia. Manželstvo doposiaľ trvá a k uzavretiu manželstva došlo dňa 14.12.1985. Z

manželstva pochádza jedna dcéra, ktorá je už plnoletá. Manželia sú spoluvlastníkmi rodinného domu
v Lukavici na ulici Topoľovej 7. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 363,70 € a manžel
poberá starobný dôchodok vo výške 673 €. Súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania
návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel a manžela zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške
100 € mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol v zmysle § 71 ods. 1 Zákona

o rodine na to, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Navrhovateľka poberá
starobný dôchodok vo výške 363,70 € a manžel poberá starobný dôchodok vo výške 673 €, čo je
rozdiel vo výške 309,30 €. Podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na výšku príjmu, aký dosahujemanžel je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 €
mesačne, s poukazom na tú skutočnosť, že obidvaja sú poberateľmi starobného dôchodku vo vyššie
uvedenej výške. Súd preto považoval za spravodlivé, aby sa aj manžel podieľal na zabezpečení výživy

navrhovateľky manželským výživným. Navrhovateľka sa na poslednom pojednávaní domáhala určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti v rozmedzí 200 - 250 €. Súd jej vyhovel v časti návrhu, čo sa týka sumy
100€,apretonávrhnavrhovateľkyvozvyškuzamietolakonedôvodný,nakoľkosúdpovažujemanželské
výživné vo výške 100 € za primerané potrebám navrhovateľky. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie
tak navrhovateľka, ako aj manžel.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12CoP/27/2018-187 zo dňa 30.8.2018 rozsudok
Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodu, že z obsahu
spisu vyplynulo, že hoci podanie navrhovateľky nemalo náležitosti riadneho návrhu, súd prvej inštancie
nepostupoval v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 2 CSP, nevyzval navrhovateľku na odstránenie vád
návrhu a zároveň nepoučil navrhovateľku o následkoch neodstránenia vád návrhu. Zároveň súd prvej

inštancie procesne pochybil aj tým, že hoci na základe neúplného návrhu nemal špecifikovaný predmet
konania, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktorom vo veci samej rozhodol. Odvolací
súd dodáva, že aj keď navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 11. 05. 2017 uviedla: ,,K veci by
som chcela teda ďalej uviesť, že ja teda požadujem, aby súd rozhodol tak, aby určil manželské výživné
približne v rovnakej úrovni, ako má on dôchodok, teda požadujem manželské výživné okolo 200 až 250

Eur mesačne, resp. rozhodnutie ponechávam na zváženie súdu,“ zo strany navrhovateľky nedošlo k
formulácii konkrétneho návrhu výroku rozsudku. Ďalej Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom
uznesení uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude ustáliť predmet konania po tom, čo vyzve
navrhovateľku na odstránenie vád podania procesným postupom v zmysle ustanovenia § 129 ods.
1, 2 CSP, pripojí spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Pc/20/2017 týkajúci sa rozvodu manželstva

účastníkovavprípade,aknavrhovateľkaodstránivadynávrhu,doručínávrhspolusprílohamimanželovi
do vlastných rúk s možnosťou písomne sa k nemu vyjadriť.

3. Okresný súd postupoval v zmysle záverov vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu a uznesením
vyzval navrhovateľku, aby súdu zaslala riadny návrh so všetkými náležitosťami a prílohami v zmysle §

127 CSP a § 25 CMP.

4.Navrhovateľkadoplnilasvojnávrhvtomzmysle,žežiadala,abysúdzaviazaljejmanželanapovinnosť
prispievať na jej výživu výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky, počnúc dňom 15.08.2016 do dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode

manželstva, t.j. do dňa 4.4.2018.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s prednesom právnej
zástupkyne manžela, výsluchom manžela, Sobášnym listom účastníkov konania, potvrdeniami o výplate
dôchodkových dávok, rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 13Pc/20/2017, správami Sociálnej

poisťovne, Priestupkovými spismi Okresného úradu Zvolen, výsluchom svedka Mgr. Mariána Pecka, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že žiada, aby súd zaviazal bývalého manžela na platenie
manželského výživného vo výške 150 € mesačne a to počnúc dňom 15.8.2016 až do dňa právoplatného

rozvodu ich manželstva, t.j. do 4.4.2018, pričom tvrdila, že jej dcéra Zuzana Luláková, ktorá pochádza
z jej predchádzajúceho vzťahu bývala od začiatku v ich predmetnom rodinnom dome. Teda spoločne s
nimi bývala najskôr v Detve a neskoršie sa presťahovali do ich spoločného domu v Lukavici. Je pravda,
že niekedy bývala aj so svojim priateľom, ale bolo to povedzme dva - tri dni do týždňa, mesiac alebo dva
mesiace, ale nikdy sa na trvalo neodsťahovala. K veci uviedla, že dcéra ako bola zamestnaná, potom

bola neskoršie invalidná dôchodkyňa, tak stále nejakou formou prispievala na domácnosť, keďže žila
s nimi v predmetnom rodinnom dome a finančné prostriedky dávala jej do ruky a ona z toho zaplatila
napr. elektriku, stravu a čo bolo treba. Tak isto aj dcérin syn, teda vnuk navrhovateľky sa narodil v
predmetnom dome a býva tam od začiatku a je pravda, že medzi nimi nebola žiadna dohoda, že kto
ako bude prispievať, nakoľko to bolo normálne bežné, ako keby to boli aj jeho deti. K veci uviedla,

že čo sa týka vedenia spoločnej domácnosti tvrdila, že manžel stále býval v predmetnom rodinnom
dome, aj keď je pravda, že niekedy odchádzal na dva, tri dni a niekedy aj na týždeň, pričom nevedela,
kde odišiel. Tak ona sa o neho nestarala po tej stránke ako manželka, to znamená, že mu neprala,
nevarila a nemali vytvorenú spoločnú domácnosť a to z toho dôvodu, že on jej osobne v roku 2012uviedol, že aby tak nerobila. V tom čase všetky platby platila ona a on neprispieval žiadnou sumou. K
veci ďalej uviedla, že nemôže povedať, že by manžel úplne nič neprispieval na chod domácnosti, čo
sa týka v súvislosti s bývaním, nakoľko pokiaľ má vedomosť, tak je možné že platil napr. vodu a všetko

inak bolo vedené na jeho meno a prebiehalo to tým spôsobom, že on jej nechal poštové poukážky na
stole, napr. za elektriku a ona to potom zaplatila. K veco uviedla, že v tom období jej už prispievala aj jej
dcéra a v súčasnosti pracuje aj vnuk, teda aj on prispieva na spoločnú domácnosť. K veci ďalej uviedla,
že v časovom rozmedzí, ktoré je predmetom tohto konania, ona mala mesačné výdavky s vedením
domácnosti v súvislosti s predmetným rodinným domom, mesačné zálohové platby za elektriku vo výške

50 € mesačne a pohybovalo sa to od 30 € do 50 €. Ďalej mala pravidelné platby 14 € za internet raz za tri
mesiace, pričom na tento internet jej prispievala aj jej dcéra aj s vnukom, keďže to bolo potrebné hlavne
pre nich. Ďalej mesačne platila za mobil 12,50 €. Ďalej mala výdavky súvisiace s drogériou, oblečením a
stravou. Jej dcéra je invalidná dôchodkyňa približne 10 rokov a momentálne má invalidný dôchodok vo
výške 180 € a z veľkej časti z tohto dôchodku jej dcéra prispievala a to aj v období, ktoré je predmetom
tohto konania. K veci uviedla, že čo sa týka jej dôchodku, vtom rozhodnom období, ktoré je predmetom

tohto konania, tak je pravda, že v súčasnosti už má dôchodok 390 €, ale v tom období, za ktoré žiadala
manželské výživné, tento dôchodok predstavoval sumu 363,70 € s tým, že max. to mohlo byť do 370
€. Čo sa týka toho, že požaduje za to rozhodné obdobie manželské výživné vo výške 150 € mesačne,
tak to z toho dôvodu, že v rozhodnom období chodil manžel na dovolenky a to napr. do Chorvátska,
napr. má vedomosť o tom, že bol na dovolenke, pokiaľ vie v Chorvátsku v júli 2016. Toto je však mimo

obdobia, za ktoré požaduje manželské výživné. K veci uviedla, že ona tvrdí, že v tom rozhodnom období
určite manžel mal vyššiu životnú úroveň ako ona a z toho dôvodu žiadala, aby jej doplatil na manželskom
výživnom za každý mesiac v rozhodnom období 150 € mesačne. Ona musela napr. kosiť trávu a do
kosačky ide benzín a pod. Navrhovateľka k veci uviedla, že je pravda, že čo sa týka obdobia rokov 2016
a 2017, tak manžel zvykol odísť z predmetného rodinného domu, avšak stále sa vracal. Chodil napr. na

dva, tri dni a pod. preč. Tak isto je pravda, že v rozvodovom konaní uviedla, že manžel od októbra 2017
sa odsťahoval s jednou taškou zo spoločnej domácnosti, avšak vždy sa aj vracal.

7.Súdzprednesuprávnejzástupkynemanželazistil,žetátokveciuviedla,žezvyjadrenížalobkyne,ako
aj z predložených dôkazov nevyplýva, že manžel sa nemal podieľať na spoločnom chode domácnosti

a že by nemal žiadnym spôsobom na chod domácnosti prispievať. V tomto smere predložili doklady o
tom, že aj v rozhodnom období manžel hradil napr. poplatky za rozhlas a televíziu, hradil teda zálohové
platby za vodu, hradil daň z nehnuteľnosti, hradil platby Slovenskému pozemkovému fondu. Taktiež z
vyjadrení navrhovateľky vyplynulo, že sa manžel podieľal tak na platbách elektriky, taktiež že kupoval do
domácnosti stravu. Rozpor medzi navrhovateľkou a manželom nastal v období, keď sa do domu vrátila

bývať dcéra navrhovateľky, a prišla tam bývať s dospelým synom. V tom období si dcéra navrhovateľky
začala v domácnosti privyrábať pečením tort a zákuskov, o čom predložili fotografie do spisu. Manžel
nemal vedomosť o tom, že by dcéra navrhovateľky prispievala nejakým spôsobom na domácnosť. Od
roku 2015, ako sa vrátila dcéra navrhovateľky do domácnosti nastal veľký problém, začali neustále
chodiť účastníkom nedoplatky za elektrinu. Pôvodne fungovali účastníci tak, že manžel jednoducho

navrhovateľke dal svoju výplatu, resp. dôchodok, ona keďže predtým pracovala na pošte, poplatila
čo bolo treba na základe poštových poukážok. Keď však v roku 2015 začali chodiť tie nedoplatky za
elektrinu, manžel trval na tom, aby sa na chode domácnosti podieľala aj dospelá dcéra, ako aj takmer
dospelý vnuk navrhovateľky. Navrhovateľka s tým nesúhlasila, začala naliehať na manžela, aby teda on
hradil túto elektrickú energiu, žiadala od neho, aby sa podieľal na výžive dospelej dcéry ako aj vnuka,

s čím on nesúhlasil. V dôsledku toho sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej izby od manžela.
Podelili si viac menej dom a navrhovateľka neumožňovala od roku približne 2016 užívať manželovi
celú nehnuteľnosť a v prípade, ak manžel išiel do niektorých iných izieb ako mu určila navrhovateľka,
vyhrážala sa mu, že na neho podá trestné oznámenie, že chce ublížiť jej, príp. jej dcére. V tomto smere
navrhovateľka neumožňovala manželovi, aby sa doma sprchoval a uvádzala, že sprchový kút si mala

zakúpiť jej dcéra. Manžel sa kvôli tomu chodil sprchovať na plaváreň, príp. k rodine. Manžel si nemohol
doma prať, zakázali mu používať práčku, drogériu atď. Chodieval si právať k synovcovi, už v roku 2016,
2017, keď vzťahy medzi účastníkmi boli vyhrotené, podávali na seba navzájom trestné oznámenie. V
prípade, keď sa situácia medzi nimi vyhrotila, manžel jednoducho z domu odišiel. V roku 2017, ešte pred
rozvodom manželstva bola situácia tak vyhrotená, že v októbri natrvalo opustil domácnosť. Je pravda, že

do domácnosti vracal kvôli tomu, aby si vzal niektoré veci, pretože naozaj opustil domácnosť rýchlo. Od
tohto obdobia býval buď po rôznych slobodárňach, alebo u rodiny, nakoľko nemal inú možnosť bývania,
s čím mal manžel zvýšené náklady. Ďalej poukázala aj na správanie navrhovateľky, ktorá sa k manželovi
už dlhšiu dobu správa zle, vyvoláva hádky, neumožňuje mu užívať jeho vlastnú nehnuteľnosť. Ďalejk veci uviedla, že v prípade, ak by s účastníkmi nežili v domácnosti dve ďalšie dospelé osoby, ktoré
naozaj zaťažujú ten rodinný rozpočet, zrejme by nebolo ani také vzťahové trenie medzi účastníkmi a
možno by to manželstvo ešte trvalo. Zároveň by navrhovateľka nemala finančné problémy, nakoľko z jej

vyjadrenia vyplýva, že okrem toho, že by mala zo svojho dôchodku vyžiť ona, podporuje z neho aj dve
dospelé osoby. Čo sa týka nákladov, ktoré uvádza navrhovateľka, tak tieto podľa nich nepreukázala. V
tomto smere zo všetkých jej vyjadrení vyplýva, že navrhovateľka mala jeden základný problém, manžel
nechcel platiť elektrickú energiu, ktorú spotrebovávali okrem neho tri ďalšie osoby.

8. Súd z výsluchu manžela zistil, že čo sa týka jeho nevlastnej dcéry, tak túto vychovával počas
manželstva a to približne od 10 rokov a je pravda, že najskôr bývali v Bratislave, potom v Detve a potom
v dome v Lukavici a je pravda, že táto dcéra bývala s nimi v spoločnej domácnosti. K veci uviedol, že
táto dcéra v roku 2016 sa na dáke dva, tri mesiace odsťahovala do Žiliny a potom sa naspäť vrátila
bývať do ich rodinného domu. K veci on uviedol, že on manželke povedal, že požaduje, keď sa už dcéra
znova vrátila do spoločnej domácnosti, v tom roku 2016 aj s vnukom, aby platila aspoň elektriku a to

45 € mesačne. K veci uviedol, že v tom čase elektrika bola vedená na neho a on platil Slovenským
elektrárňam a potom išiel zisťovať veci okolo toho a zistil, že elektrika už je prepísaná a majú platiť
plynárňam, ktoré zabezpečovali dodávku elektrickej energie a vtedy mu manželka povedala, že nech
prepíše elektriku na ňu a on s tým nesúhlasil, pokiaľ oni nezaplatia nedoplatok vo výške okolo 120 €
mesačneakeďžehonezaplatili,taktoneprepísal.Kveciuviedol,žejepravdou,žezarozhodnéobdobie,

ktoré je predmetom tohto konania, tak elektriku platila navrhovateľka. On platil polročne vodu vo výške
30 € s tým, že za rok 2016 bol nedoplatok vo výške 70 €, ktorý zaplatil on. K veci uviedol, že on celý
život zabezpečoval drevo na kúrenie, keďže v predmetnom rodinnom dome sa kúrilo drevom a uhlím
a v roku 2016 zabezpečil drevo na dva roky, avšak navrhovateľka spálila drevo na dva roky za jeden
rok. K veci uviedol, že on popiera tú skutočnosť, že by on navrhovateľke zakázal, aby sa o neho starala,

to znamená, aby mu prala, varila a pod. K veci uviedol, že navrhovateľka sa prestala o neho starať,
napr. variť a prať mu prestala v období, keď sa dcéra vrátila zo Žiliny a to hlavne z toho dôvodu, že on
chcel, aby aspoň platili elektriku. Tak ako uvádzal v rozvodovom konaní v októbri 2017 sa odsťahoval
zo spoločnej domácnosti. Išiel najskôr k svojej sestre a potom išiel na ubytovňu. K veci uviedol, že je
pravda, že istý čas pracoval pre spoločnosť KOHAPLANT, Levice a je možné, že to bolo aj v roku 2017

a pokiaľ sa pamätal, tak za každý mesiac dostávali sumu 150 € mesačne. K veci uviedol, že keďže
býva na ubytovni, tak za túto platí 103 € mesačne. K veci uviedol, že mal zvýšené náklady aj s tým, že
sa nemohol kúpať v spoločnej domácnosti, nakoľko mu bolo povedané, že sprchovací kút kúpila jeho
dcéra a aj samotná navrhovateľka uvádza, že sa 5 rokov doma nekúpal. Ďalej navrhovateľka zobrala
všetky paplóny, musel si kúpiť nové paplóny, ďalej nemohol používať auto, nakoľko auto používala len

manželkasosvojoudcérouasosvojimvnukomamuselchodiťautobusom.Kveciuviedol,žeonsimyslí,
že hlavný problém medzi nimi vznikol z toho dôvodu, že nevlastná dcéra s vnukom odmietali prispievať
na ich domácnosť, s čím on kategoricky nesúhlasil a z toho dôvodu vznikali medzi nimi rozpory, pričom
mu bolo povedané, že nemajú z čoho.

9. Súd z výsluchu svedka Mgr. Mariána Pecka zistil, že svedok pozná obidvoch účastníkov konania a
manžel je jeho rodina, keďže sa jedná o brata jeho mamy. Vo veci sa necítil zaujatý. K veci uviedol, že
on dobre vychádzal aj s navrhovateľkou, pokiaľ v ich vzťahu nenastali nejaké problémy, tak dovtedy aj
s jeho manželkou ich rodinu navštevovali priamo v Lukavici. Svedok k veci uviedol, že začiatkom roku
2016 sa jeho strýko, to znamená manžel navrhovateľky nasťahoval do jeho spoločnej domácnosti a to

do Hornej Mičinej do rodinného domu a v tom čase mal vedomosť, že vznikajú rozpory medzi strýkom a
jeho manželkou a to hlavne z toho dôvodu, že jeden na druhého podávali kadejaké trestné oznámenia
na polícii a bál sa, aby nedošlo k nejakej provokácii zo strany manželky a proste, aby k niečomu nedošlo
a bolo lepšie, keď odišiel z tejto spoločnej domácnosti. V tom čase, mu poskytli ubytovanie, manželka
mu prala veci a poskytovali mu aj stravu s tým, že strýko prispieval na spoločnú domácnosť a to tou

formou, že nakúpil napr. pracie prášky, čo bolo treba, potraviny a pod. Prebiehalo to teda tak, že proste
nakupoval jednotlivé veci, ktoré boli potrebné na vedenie spoločnej domácnosti. Strýko u nich býval
približne tri týždne až jeden mesiac. Svedok si v tom období myslel, že ich vzťahy sa nejakým spôsobom
upravia, nakoľko stávalo sa to už aj v minulosti, avšak neskoršie si strýko zabezpečoval ubytovanie a
pokiaľ on má vedomosť, tak od neho išiel strýko bývať na ubytovňu do Banskej Bystrici. Svedok ďalej

k veci uviedol, že pokiaľ má vedomosť, tak jeho strýko zabezpečoval aj drevo do rodinného domu na
kúrenie v Lukavici a to pokiaľ sa pamätá, naposledy v roku 2015 v Hornej Mičinej pripravovali drevo tak
pre strýka do rodinného domu, ako aj pre neho a to drevo pre strýka za jeho pomoci bolo dovezené na
ich rodinný dom v Lukavici. Podľa svedka, toto drevo mohlo poslúžiť na vykurovanie približne na dvaroky. Svedok mal vedomosť o tom, že strýko sa pokúšal bývať v predmetnom rodinnom dome v Lukavici,
ale pokiaľ vie, nemal možnosť si tam variť, aj preto chodil na stravu k nim.

10. Súd zo Sobášneho listu účastníkov konania zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 14.12.1985.

11. Súd z výpisu z LV č. 161 Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny zistil, že účastníci konania sú
vlastníkmi rodinného domu v podiele 1/1 v obci Lukavica, k. ú. Lukavica, súp. č. 1391, na parcele č. 19/2.

12. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Pc/20/2017 zo dňa 1.3.2018 zistil, že tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2018. Týmto rozsudkom bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, pričom súd videl rozvrat manželstva v rozdielnosti pováh účastníkov konania, v
rozdielnych názoroch na spoločný život, ako aj v správaní sa manžela voči manželke, pričom tento sa
nesprával tým spôsobom, ako si predstavovala manželka a postupne sa citovo odcudzil od manželky.
Rozdielne názory na vedenie spoločnej domácnosti spôsobili trvalé narušenie vzťahov medzi účastníkmi

konania. Žiaden z účastníkov neprejavil snahu o obnovenie manželského spolužitia a obidvaja účastníci
uviedli, že nie sú ochotní obnoviť manželské spolužitie. Za daných okolností, súd z vyššie uvádzaných
dôvodov návrhu, ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd ďalej z tohto
rozvodového rozsudku zistil, že navrhovateľka Irena Strapková v tomto konaní uviedla, že je pravda, že
manžel dňa 13.10.2017 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a to tým spôsobom, že si zobral svoje

veci, avšak stáva sa, že chodí i domov.

13. Súd z potvrdenia Sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľke bol v roku 2016 vyplácaný dôchodok
vo výške 363,70 €. V roku 2017 bol vyplácaný dôchodok mesačne vo výške 371,90 € a v roku 2018 bol
vyplácaný jej dôchodok vo výške 380,30 € mesačne.

14. Súd z potvrdenia Sociálnej poisťovne zistil, že manželovi bol v roku 2016 vyplácaný dôchodok vo
výške 673 € mesačne. V roku 2017 bol vyplácaný dôchodok mesačne vo výške 681,50 € mesačne a
v roku 2018 vo výške 690 € mesačne.

15. Súd zo správy spoločnosti KOHAPLANT spol. s.r.o., 29. augusta 46/73, Levice zistil, že čo sa týka
Paula Strapka, t.j. manžela, tento pracoval v ich spoločnosti v období 15.8.2016 do 3.4.2018 s tým,
že menovaný v ich spoločnosti pracoval na základe dohody o vykonaní práce v čase 27.3.2017 do
30.4.2017, jeho príjem bol 57,50 € a v čase od 12.3.2018 do 30.4.2018 a jeho príjem bol 102 €.

16. Súd z potvrdenia obce Lukavica zo dňa 15.2.2019 zistil, že manžel uhrádzal na základe rozhodnutia
výmerov v obci Lukavica tieto poplatky za roky: rok 2016 : 24.2.2016 poplatok za vodu 05-11/2015 -23,40
€, 16.11.2016 poplatok za komunálny odpad vo výške 17 €, 8.12.2016 poplatok za vodu 05-11/2016
- 30,60 €. Za rok 2017 : 14.3.2017 poplatok za komunálny odpad 17 €, 19.7.2017 poplatok za vodu
11/2016-05/2017 - 70,40 €, 5.10.2017 daň z nehnuteľnosti 9,14 €. Rok 2018 : 22.3.2018 poplatok za

vodu 05/2017 až 11/2017 vo výške 33,60 €, 11.5.2018 poplatok za komunálny odpad 17 €.

17. Súd z čestného prehlásenia Petra Strapku, syna manžela zistil, že jeho otec po nezhodách v rodine
z jeho manželkou prebýval u neho, nakoľko vlastní rodinný dom, upravil mu jednu izbu, kde môže
prespávať a to na adrese Detva, M.R.Štefánika 8. Toto čestné prehlásenie je zo dňa 11.2.2019 a ďalej je

v ňom uvedené, že od roku 2016 do februára 2017 väčšinou prebýval u neho. Medzi tým trávil víkendy
aj u svojich súrodencov, brata, sestry atď. Všetky náklady si hradil sám, stravu, hygienické potreby,
paplóny, oblečenie.

18. Súd z čestného prehlásenia Anny Pajánkovej zistil, že toto čestné prehlásenie je zo dňa 9.2.2019

s tým, že sa jedná o sestru manžela, pričom v tomto čestnom prehlásení je uvedené, že jej brat sa
zdržiaval počas víkendov v roku 2016 a vianočných sviatkov v roku 2017, nakoľko mal doma nezhody
s manželkou u nich aj s vnučkou Natáliou, pričom im prispieval na stravu 200 €.

19. Súd z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, vydaného Okresným úradom Zvolen, č. OÚ-ZV-

OVVS-2016/002467/P.2016/159-dk zo dňa 5.2.2016 zistil, že týmto rozkazom bol manžel uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že v obci Lukavica, v rodinnom
dome na Topoľovej ulici č. 1391/7 dňa 27.1.2016 o 19.30 hod. verbálne napadol svoju manželku IrenuStrapkovú vulgárnymi slovami, pýtal sa jej, kde je výživné, čo dostala na deti, že 30 rokov ho klamala
o peniaze, aby už skapala, že vyzerá ako storočná bezzubá chlpatá opica, teda úmyselne narušil
občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a takéhoto konania sa dopustil na blízkej osobe, za

čo mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 100€. Predmetný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 4.3.2016.

20. Súd z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, vydaného Okresným úradom Zvolen, č. OÚ-ZV-
OVVS-2016/002448/P.2016/155-dk zo dňa 5.2.2016 zistil, že týmto rozkazom bol manžel uznaný za

vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o
priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v obci Lukavica, v rodinnom dome na Topoľovej ulici č. 1391/7
dňa 6.1.2016 o 12.00 hod. verbálne napadol svoju nevlastnú dcéru Zuzanu Lulákovú, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti tak, že vošiel do izby a povedal jej neslušné slová, že ju vyhodil jej bývalý priateľ
zo Žiliny z bytu, lebo sa s ďalšími šiestimi hompáľala a vyhadzuje ju aj jej syna slovne z domu, teda
úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a takéhoto konania sa dopustil na

blízkej osobe, za čo mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 30 €. Predmetný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 4.3.2016.

21. Navrhovateľka sa v záverečnej reči v celom rozsahu pripojila k svojim doterajším vyjadreniam a
žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Mala pochybnosti o tom, že manžel zarobil v Čechách len tie

sumy, ako boli preukazované a tvrdili, že manžel najazdil na aute viac ako 50 000 km za dva roky.

22. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne manžela zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich doterajších vyjadrení. Naďalej žiadali, aby bol návrh manželky, resp. bývalej manželky za
rozhodné obdobie zamietnutý, nakoľko táto nepreukázala v konaní, že by jej životná úroveň bola nižšia,

než životná úroveň žalovaného. Z vyjadrení jednej i druhej strany vyplynulo, že teda aj pre vzájomné
nezhody sa žalovaný nezdržiaval doma. Z domu odchádzal, musel si hľadať náhradné ubytovanie, aj
týmto bol znížený jeho životný komfort. Viac menej už dlhšiu dobu účastníci žili tak, že si hradili každý
svoje vlastné náklady. V tomto smere navrhovateľka v konaní preukázala, že okrem svojich nákladov
na stravu, ošatenie, to ako ona spomínala kultúru, kaderníka a pod. zvládala zo svojho dôchodku hradiť

taktiež niektoré potreby jej dcéry a taktiež vnuka. Čo sa týka spoločnej domácnosti majú za to, že
navrhovateľka preukázala platby za elektrinu. V tomto smere poukázali na to, že žalovaný preukázal
napr. to, že hradil vodu za rozhodné obdobie, hradil daň z nehnuteľnosti, poplatky za RTVS, poplatky
Slovenskému pozemkovému fondu. Zároveň majú za to, že žalovaný preukázal, že zabezpečil na
dva roky domov počas rozhodného obdobia drevo. Toto bolo preukázané svedeckou výpoveďou pána

Mariána Pecka, zároveň doložili aj doklad o kúpe dreva do spisu. V prípade, ak navrhovateľka tvrdila,
že si mala drevo zabezpečovať ona, o tomto žiadny doklad nedoložila. V prípade, že aj napriek všetkým
doloženým dokladom by mal súd za to, že životná úroveň bývalých manželov v rozhodnom období bola
rozdielna, je tu potrebné určiť manželské výživné, žiadala, aby bolo umožnené žalovanému splácať toto
manželské výživné za dlžné obdobie v splátkach po 50 € mesačne.

23. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
navrhovateľka s manželom boli manželia, pričom k uzavretiu manželstva došlo dňa 14.12.1985. Zároveň
súd mal zapreukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Pc/20/2017 zo dňa 1.3.2018
bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa4.4.2018. Z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi konania trvala do 3.4.2018. Súd z
tohto rozsudku nemal preukázané, že by predmetné manželstvo bolo rozvedené z dôvodu porušenia
dobrých mravov, čo sa týka konania navrhovateľky. Z manželstva pochádza jedna dcéra, ktorá je

už plnoletá. Účastníci konania sú spoluvlastníkmi rodinného domu v Lukavici, na ulici Topoľovej 7.
Vzhľadom na vyššie uvedené a právoplatný rozvodový rozsudok medzi účastníkmi konania rozhodným
obdobím, za ktoré bolo potrebné určiť a rozhodnúť o manželskom výživnom je odo dňa 15.8.2016
tak ako to požadovala vo svojom návrhu navrhovateľka a to do 3.4.2018, keďže rozvodový rozsudok
nadobudolprávoplatnosťdňa4.4.2018.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadolvzmysle

§ 71 ods. 1 Zákona o rodine k tomu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť
v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce
z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne
potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia a spôsobu života
a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť

zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Súd v konaní mal
preukázané, že navrhovateľka v rozhodnom období rokov 2016, 2017, 2018 poberala dôchodok v roku
2016 vo výške 363,70 €, v roku 2017 vo výške 371,90 € a v roku 2018 vo výške 380,30 € a manžel v
rozhodnom období poberal dôchodok a to v roku 2016 vo výške 673 € mesačne, v roku 2017 vo výške
681,50 € mesačne a v roku 2018 vo výške 690 € mesačne. Z tohto teda jednoznačne vyplynulo, že

manželmalvyššídôchodokpribližneonecelých310€mesačne.Súdpoukazujeajnatúskutočnosť,žev
zmysle ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi za rozhodné obdobie boli narušené a
manželia nemali vytvorenú spoločnú domácnosť, čo vyplynulo tak z výpovedi navrhovateľky, ako aj

z výpovedi manžela s tým, že v konaní bolo preukázané, že jednoznačne navrhovateľka, čo sa týka
réžie spoločného domu prispievala a platila v rozhodnom období za elektriku a tak isto v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období prispieval na réžiu predmetného rodinného domu
aj manžel a to príspevkom na vodu, poplatkom za komunálny odpad, za svoju osobu, ako aj daň z
nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania teda bolo preukázané, že na réžiu predmetného rodinného

domu prispievala tak navrhovateľka, ako aj manžel. Tak isto v konaní bolo preukázané, že pre nevhodné
správanie sa manžela, čo vyplynulo z vyššie uvedených rozkazov o uložení sankcie za priestupok sa
manžel nesprával voči manželke a dcére, pochádzajúcej z predchádzajúceho vzťahu manželky takým
spôsobom, ako mal, za čo bol uznaný za vinného, tak ako je to vyššie uvedené a aj z toho dôvodu vzťahy
medzi manželmi boli vážne narušené, čo viedlo k tomu, že manžel často odchádzal z predmetného

rodinného domu k svojej rodine, poprípade sa odsťahoval na slobodáreň, s čím samozrejme mal manžel
spojené zvýšené výdavky. Podľa názoru súdu, vzhľadom na výšku príjmu, ktorý dosahoval manžel v
rozhodnom období je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou
50 € mesačne, s poukazom na tú skutočnosť, že obidvaja sú poberateľmi starobného dôchodku vo
vyššie uvedenej výške, ako aj s poukazom na to, že manžel v rozhodnom období prispieval istým

spôsobom, tak ako je to vyššie uvedené na prevádzku predmetného rodinného domu, v ktorom okrem
neho, navrhovateľky bývala aj jej dcéra s vnukom, s čím boli samozrejme spojené zvýšené výdavky
s réžiou predmetného rodinného domu, čo sa týka energií a pod. Súd vzhľadom na vyššie uvedené
považuje za spravodlivé, aby sa aj manžel podieľal na zabezpečovaní výživy v rozhodnom období
manželským výživným práve vo výške 50 €. Navrhovateľka sa domáhala určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti na sumu 150 € mesačne a to v období odo dňa 15.8.2016 do 4.4.2018 a z vyššie uvedených
dôvodov súd jej návrhu v celom rozsahu nevyhovel a súd jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol a to z
dôvodu,žeurčenierozsahuvyživovacejpovinnostizostranyvtomčasemanželavovýške50€mesačne
súd považuje za primerané potrebám navrhovateľky.

27. Počiatok určenia rozsahu vyživovacej povinnosti súd určil od 15.8.2016 tak ako to požadovala
navrhovateľka a zároveň súd určil koniec určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a to dňom 3.4.2018,
keďže na základe vyššie uvedeného rozsudku bolo manželstvo účastníkov rozvedené a tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť ku dňu 4.4.2018 a to s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť medzi
manželmi je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných

dôvodov, čo bol aj tento prípad. Z tohto dôvodu vzniklo manželovi zročné výživné vo výške 982,40 €
(august 2016, 17 dní + 4 mesiace za rok 2016 sa rovná 227,40 €, rok 2017, 12 mesiacov sa rovná 600
€, rok 2018, 3 mesiace + tri dni, apríl 2018 sa rovná 155 €). Súd zročné výživné vo výške 982,40 €
povolil manželovi splácať v mesačných splátkach po 100 €, vždy do 15 dňa príslušného mesiaca, počnúcmesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok, vzhľadom
na výšku jeho príjmu, nakoľko podľa názoru súdu je v jeho možnostiach, aby platil vyššie uvedené
manželské výživné v takýchto splátkach.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konanie je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.