Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316207566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316207566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, IČO: 17 335 469, Palárikova 2311, 022 16 Čadca, v zastúpení právne -
Mgr.MichalMozolík,advokátsosídlomP.XXXX,XXXXXI.,protižalovanému-X.T.,nar.X.XX.XXXX,U.
I., o zaplatenie 592,80 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č.k. 4C/102/2016-59 zo dňa 21.6.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti 13,25% úroku z
omeškania ročne žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (výrok

III.).

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok rozsudku odvolaním nenapadnutý o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni cenu ubytovania za čas od 1.7.2015 do 31.12.2015 v celkovej výške 592,80 eur
(134,50 eur/1 mesiac) s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy: 134,50 eur od 16.8.2015 do 20.3.2016,
84,50 eur od 22.3.2016 do 31.7.2016, 54,50 eur od 27.9.2016 do zaplatenia, 134,50 eur od 16.9.2015
do zaplatenia, 134,50 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, 134,50 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, 134,50

eur od 16.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.).
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni cenu ubytovania za čas od 1.7.2015 do 31.12.2015 v celkovej výške 592,80 eur (134,50 eur/1
mesiac) s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy:
134,50 eur od 16.8.2015 do 20.3.2016, 84,50 eur od 22.3.2016 do 31.7.2016, 54,50 eur od 27.9.2016
do zaplatenia, 134,50 eur od 16.9.2015 do zaplatenia, 134,50 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, 134,50
eur od 16.11.2015 do zaplatenia, 134,50 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od

právoplatnostirozsudku(výrokI.).Vozvyšnejčasti13,25%úrokuzomeškaniaročnesúdžalobuzamietol
(výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 80 % vo výške
vyčíslenej po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že účastníci sporu uzatvorením zmluvy o ubytovaní
dňa 1.7.2015 založili platný právny vzťah. Uvedená zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2015

do 31.12.2015 s dohodnutou mesačnou platbou, cenou za ubytovanie a služby s tým spojené vo
výške 134,50 eur a s dohodnutým poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. V zmluve nebol dohodnutý úrok z omeškania, ktorý tvoril predmet sporu. Je
nesporné ( odkaz súdu aj na dohodu o uznaní dlhu ), že za rozhodné časové obdobie od 1.7.2015do 31.12.2015 žalovaný cenu za ubytovanie (134,50 eur/1 mesiac) nezaplatil. Okresný súd uzavrel, že
medzi účastníkmi vznikol platný právny úkon na základe ktorého je povinnosťou žalovaného zaplatiť
žalobkyni cenu za ubytovanie vo výške žalovanej istiny a v tejto časti žalobe aj vyhovel. Hoc žalobca

uplatnil v žalobe sankciu za omeškanie dlžníka ( žalovaného ) v podobe úrokov z omeškania v
zmluvne dohodnutej výške, podľa názoru okresného súdu úrok z omeškania zmluvné strany v zmluve
nedohodli, ako sankciu za omeškania dlžníka s plnením dohodli poplatok z omeškania - tento nárok
však v žalobe uplatňovaný nebol, tak netvoril ani predmet sporu. Súd si neosvojil názor žalobkyne, že
poplatok z omeškania je totožný s úrokom z omeškania, tento názor hodnotil za rozporný s ust. § 121

ods.3 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, žalobkyni ale priznal sankciu za omeškanie dlžníka titulom úrokov z omeškania nie
však vo výške žalovanej ( súd zotrvával na tom, že zmluvne výška tohto nároku medzi stranami zmluvy
dojednaná nebola ) ale v zákonom prípustnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti dlhu
až do zaplatenia (okrajovo poznamenal, že aj keby bol dohodnutý úrok z omeškania namiesto poplatku
z omeškania vo výške 0,05 % denne, v prípade za 365 dní by sa jednalo o úrok z omeškania vo výške

18,25 % ročne, takto dohodnutá výška nie je v súlade so zákonnou výškou úrokovej miery). Vzhľadom
na konštatovanú neopodstatnenosť vo zvyšnej časti 13,25 % úroku z omeškania (0,05 % denne x 365
dní = 18,25 % ročne mínus uznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne) okresný súd žalobu v tejto
časti zamietol.

3. Zamietnutá časť žaloby o úrok z omeškania 13,25 % ročne predstavuje podľa názoru okresného
súdu v približnom vyjadrení 10 % neúspech žalobkyne a jej úspech v spore v rozsahu 90 %, jej čistý
úspech v rozsahu 80 % a zodpovedajúco v rozsahu čistého úspechu priznal súd žalobkyni nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania.
3. Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku II. - zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti 13,25% úroku

z omeškania a do výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania podala odvolania žalobkyňa,
namietala nesprávnosť rozhodnutia, domáhala sa v dotknutých výrokoch zmeny rozhodnutia, v rámci
nej vyhovieť žalobe a priznať nárok aj vo zvyšku úrokov z omeškania a nárok na náhradu trov celého
konania.

4. Namietala v odvolaním napadnutej časti nesprávne rozhodovanie súdu. Argumentovala najmä tým,
že si uplatnila zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania so
zaplatením dlžnej sumy ceny za ubytovanie. V zmluve o ubytovaní je zrejmá nesprávnosť a ide o úrok z
omeškania a nie o poplatok z omeškania. Poplatok z omeškania je možný len pri nájomnom a v súdenom

prípade ide o cenu za ubytovanie (podobne ako na hoteli), teda o štandardnú pohľadávku, v prípade
ktorej poplatok z omeškania nie je možný. Aj označenie percentom a nie promile preukazuje zrejmú
nesprávnosť v označení sankcie (poplatok namiesto úrok), v skutočnosti podľa charakteru pohľadávky
ide o úrok z omeškania v dohodnutej výške. Znamená to podľa odvolateľa, že výška úrokov medzi
stranami zmluvy zároveň stranami sporu bola dojednaná vo výške 0,05 % za každý deň omeškania

tak ako je uvedené v žalobe.

4. Žalobkyňa uvádza v odvolaní ďalej, že pri poplatku z omeškania a úrokov z omeškania nejde o
totožný inštitút, avšak z kontextu celého právneho úkonu a výkladu vôle zmluvných strán pri uzavieraní
zmluvy je zrejmé, že v dojednanom prípade ide o ubytovanie a nie nájom, preto v prípade sankcie za

omeškanie ide len o zrejmú nesprávnosť a chybu zavinenú nedopatrením pri vytváraní zmluvy zo vzoru
nájomnej zmluvy; ide o úplne bežnú chybu a zrejmú nesprávnosť. Nie je možné vykladať prejav vôle
zmluvných strán tak, že mali v úmysle dojednať sankciu nemožnú, ale možnú, preto odvolateľka žiada,
aby odvolací súd prihliadol na celý právny vzťah a celý obsah právneho úkonu a výklad vôle, ktorý je
súladný s bežným výkladom aj s článkom 11 ods. 2 CSP, teda, že strany mali v úmysle dojednať možnú

a platnú sankciu v dojednanej výške pre prípad omeškania s platením ceny ubytovania. Opačný prístup
zaujatý súdom prvej inštancie označuje odvolateľka za formalistický a mechanický, nezohľadňujúci vôľu
strán sporu v kontexte celého ich právneho vzťahu.

5. Odvolateľka namieta, že okresný súd jej neúspech v spore vyčíslil na 10 %, tvrdí, že podľa ustálenej

súdnej praxe neúspech spravidla do 10 % sa považuje za neúspech nepatrný a v takom prípade sa
priznáva nárok na náhradu trov v plnom rozsahu (100 %).

6. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepredložil.7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,

ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch (výrok II. a III.) podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.

8. Právny záver okresného súdu o nemožnosti stotožniť úroky z omeškania s poplatkom z omeškania

má oporu v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedenej právnej normy príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ako
je zrejmé ide o odlišné inštitúty nielen v rovine práva, ale aj v rovine finančnej, hoc úroky z omeškania
a poplatok z omeškania majú charakter sankcie za omeškanie s plnením peňažnej pohľadávky, obidva
inštitúty predstavujú samostatné právne kategórie.

9. Žalobkyňa v žalobe uplatnila popri istine úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania s odkazom na článok IV. zmluvy o ubytovaní tvrdiac, že právo na zaplatenie úrokov z
omeškania v takejto výške strany zmluvy medzi sebou dohodli.

10. V článku IV. zmluvy - podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné strany prejavili svoju vôľu
dohodou upraviť sankciu za omeškanie formou, resp. inštitútom tzv. poplatku z omeškania v sume
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V predmetnej časti zmluvy nedohodli výšku úrokov z
omeškania. Prípadnú nedôslednosť, nepozornosť žalobkyne pri vyhotovovaní zmluvného dokumentu -
ako dvojstranného písomného právneho úkonu ( v súdenom prípade v zmluve úroky z omeškania v

konkrétnej výške dohodnuté neboli ale bol dohodnutý poplatok z omeškania a v spore žalobca uplatňuje
zmluvné úroky z omeškania) nie je možné konvalidovať kvalifikovaním zrejmej nesprávnosti pokiaľ
príslušenstvo pohľadávky je v zmluve jednoznačne vymedzené zmluvnými stranami. Vzhľadom na
uvedený názor žalobcovi z dôvodu omeškania dlžníka (žalovaného) s plnením peňažného dlhu vzniklo
právo popri istine na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka iba v

zákonnej prípustnej výške 5 % podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému
dňu omeškania dlžníka s plnením dlhu. Je jednoznačné, že žalobkyňou uplatnený úrok z omeškania nad
5% presahuje zákonom prípustnú mieru a zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti - o úroky z omeškania
13,25% ročne má oporu v zákone.

11. Odvolací súd hodnotí za správny aj postup okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov
prvoinštančného konania. Pomerovanie úspechu/neúspechu strán v spore ( ktorý princíp si okresný
súd zvolil ) preukazuje, že neúspech žalobkyne v spore nebol „ iba“ nepatrný, pretože jej čistý úspech
zodpovedá rozsahu 80%, na tomto základe nárok na náhradu trov prvoinštančného konania priznaný
žalobkyni okresným súdom voči žalovanému v rozsahu jej čistého úspechu má zákonný rámec.

12. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu. Žalobkyňa nebola ohľadne svojho odvolania úspešná v
odvolacom konaní a žalovaný - úspešný v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil, napokon ani z
obsahu spisu nevyplynulo, že by mali vzniknúť žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním trovy.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.