Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718202736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:3718202736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu Mgr.

Kataríny Arnouldovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: P. O., nar. XX. P. XXXX, bytom
K.. W. XX, W., t. č. Ľ. E. XX, Q., proti odporkyni: Q. O., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom P. Q. XX, V. O.,
zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/12,
Považská Bystrica, IČO: 47 248 432, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5Pc/16/2018-37 z 22. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že s účinnosťou od 1. júla 2014
zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom

Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7P/14/2006-15 zo dňa 11. septembra 2006.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5Pc/16/2018-37 súd prvej inštancie rozhodol tak, že s účinnosťou od
20.9.2018 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni ako jeho dcére, ktorá mu bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7P/14/2006-15 zo dňa
11.9.2016 (výrok I.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.) a navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 62 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3, § 77 ods. 1 ZoR
(zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“), § 52, § 154, §
155, § 156 a § 157 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom
od 1. júla 2016, ďalej len „C. m. p.“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.

k. 7P/14/2006-15 zo dňa 11.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2006 bola navrhovateľovi
uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne od 1.7.2006. Odporkyňa potvrdila, že štúdium
ukončila v roku 2014 a odvtedy je zamestnaná a živí sa sama, s návrhom na zrušenie vyživovacej
povinnosti súhlasila.

4. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že pre zrušenie vyživovacej povinnosti
sú splnené zákonné podmienky. Odporkyňa, ako dcéra navrhovateľa, je plnoletá, pričom v súdnom

konaní potvrdila, že pracuje a je schopná živiť sa sama. Súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni odo dňa podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Keďže
navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 30.6.2014, súd zamietol návrh na zrušenievyživovacej povinnosti v časti za obdobie od 30.6.2014 do 19.9.2018, nakoľko v konaní o zrušenie
vyživovacejpovinnostinaplnoletédieťajemožnérozhodnúťonávrhulenzaobdobieodpodanianávrhu.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s návrhom na zmenu tak, že odvolací súd
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zruší od 1.7.2014, t. j. odkedy odporkyňa ukončila

štúdium a je zamestnaná. Navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nesprávne
aplikoval ust. § 77 ods. 1 ZoR.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že okamih zrušenia vyživovacej
povinnosti pre ňu nemá nijaký význam, nakoľko výživné od navrhovateľa nežiadala ani žiadať nebude.
Dňa 30.6.2014 ukončila štúdium, je riadne zamestnaná, živí sa sama.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou - navrhovateľom ako otcom odporkyne ako plnoletého dieťaťa (§ 355 a § 357
C. s. p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C. m. p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa § 388 C. s. p.

9. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľa ako otca odporkyne ako plnoletej dcéry na zrušenie vyživovacej povinnosti k
plnoletémudieťaťu,súdprvejinštancievtomtosmerevykonalnáležitédokazovanie,avšakkpochybeniu

došlo pokiaľ išlo o aplikáciu a výklad ustanovenia § 77 Zákona o rodine, pokiaľ ide o správne určenie
momentu zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Práve preto tu vyvstala potreba zmeny
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a s tým aj súvisiaceho výroku II., keď
síce navrhovateľ výslovne nenamietal nesprávnosť práve týchto výrokov, avšak z obsahu podaného
odvolania je zrejmé, že sa domáha zmeny pokiaľ ide o tieto výroky.

10. Tu odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že k zmene napadnutého rozsudku v zmysle § 388 C. s.
p. pristúpil bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko odvolateľ nespochybnil skutkové zistenia
(preto potom logicky nebolo potrebné odvolacím súdom doplniť, eventuálne zopakovať dokazovanie),
namietal len právne posúdenie veci. Odvolací súd teda pri zmene rozsudku vychádzal zo skutkových

zistení súdu prvej inštancie, ktoré boli preukázané a nesporné. Z dikcie ust. § 385 ods. 1 C. s. p. vyplýva,
že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie len v dvoch prípadoch, a to jednak v
situácii, kedy je potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, a jednak vtedy, ak to vyžaduje dôležitý
verejný záujem, v ostatných prípadoch rozhoduje bez nariadenia pojednávania. O ani jednu podmienku,
pre ktorú by mal odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok za súčasného nariadenie odvolacieho

pojednávania tu však nešlo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/39/2014 zo 17.
decembra 2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/80/2012 z 15. mája 2012 a ďalšie).
Rovnaký záver vyplýva i u uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/45/2010 z 28. septembra
2010, podľa ktorého „Odvolací súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania len ak je napadnuté
rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej stránke“, čo je prípad tu prejednávanej veci.

11. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 5Pc/16/2018 je návrh navrhovateľa ako otca
odporkyne ako plnoletej dcéry na zrušenie vyživovacej povinnosti odôvodnený tým, že odporkyňa
ako plnoleté dieťa ukončila štúdium, je zamestnaná, živí sa sama, teda nie je výživou odkázaná
na navrhovateľa ako jedného z rodičov. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnené

odvolacie dôvody navrhovateľa, keď tento mal za to, že k zrušeniu vyživovacej povinnosti mal súd prvej
inštancie pristúpiť počnúc dňom 1. júla 2014, t. j. od ktorého dňa je odporkyňa zamestnaná, čomu
predchádzalo ukončenie štúdia ku dňu 30. júna 2014, je preskúmať správnosť postupu súdu prvej
inštancie, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni od podania návrhu, t. j. od
20. septembra 2018.

12. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7P/14/2006-15 z 11. septembra 2006, právoplatným dňa 17.
októbra 2006. Týmto rozsudkom zaviazal súd oboch rodičov prispievať na výživu odporkyne každého

sumou 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou od 1. júla 2006, ktoré budú poukazovať vždy do
15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici (výrok
I.), zameškané výživné od 1. júla 2006 do 30. septembra 2006 v sume 108 Sk je otec (navrhovateľ v
tomto konaní) povinný uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), zameškané výživné od 1. júla 2006 do 30. septembra 2006 v

sume 108 Sk je matka odporkyne v tomto konaní povinná uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Považskej Bystrici, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), týmto zmenil rozsudok
Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 11P/297/2005 z 3. mája 2006.

14. Z návrhu navrhovateľa ako aj vyjadrení odporkyne bolo preukázané, že odporkyňa ako plnoleté dieťa
dňa 30.6.2014 ukončila štúdium a odo dňa 1.7.2014 je riadne zamestnaná až doposiaľ.

15. Podľa § 157 C. m. p. rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

16. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia

súdneho konania.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté
dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t. j. okolnosti
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu
o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie
o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť, prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene

vyživovacej povinnosti (k jej zníženiu alebo zrušeniu) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena
pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Práve naopak, z dikcie vyššie citovaného ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine v spojení s ust. § 157 C. m. p. vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom
je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak
nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Odvolací súd na základe

uvedeného zastáva právny názor, že rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého
dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pre
zrušenie vyživovacej povinnosti nie je podstatný deň podania návrhu na súde, ale moment zmeny
pomerov. Odo dňa začatia súdneho konania je možno priznať len právo na výživné, čo vyplýva z
ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Toto ustanovenie neupravuje situáciu, ak predmetom konania

je zrušenie vyživovacej povinnosti.

19. V obdobnej veci napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 473/2012-16
zo dňa 18.9.2012 konštatoval, že výklad ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú
interpretačnú alternatívu, že tieto neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu

pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie vyživovacej povinnosti. V ústavným súdom
prejednávanej veci vyslovené závery Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok sp. zn. 4Co/345/2011 zo dňa
20.10.2011), spočívajúce v tom, že i keď je možné súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť na
plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov nemohlo dôjsť odo dňa, kedy nastala
zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu, preto pokiaľ súd rozhodol o zrušení vyživovacej

povinnosti odo dňa, kedy došlo k zmene pomerov na strane vyživovaného plnoletého dieťaťa a nie od
podania návrhu, takéto rozhodnutie nenesie prvky nepredvídateľnosti interpretačnej svojvôle a súd tak
výkladom príslušných ustanovení Zákona o rodine (tu § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1) nevybočil zo štandardov
interpretačných metód, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne zastávané.

20. Vyššie uvedené závery vyplývajú napokon i z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého je zrejmé,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je determinovaná plnoletosťou, ale momentom, kedy je
dieťa schopné živiť sa samo. Pod pojmom „schopnosť živiť sa sám“ možno rozumieť potencionalituplnoletého dieťaťa dosahovať príjmy, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, ktoré odôvodňujú záver
o tom, že je schopné zabezpečovať si výživu samostatne vlastnou prácou.

21. Hmotnoprávnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k
odporkyni v tejto veci je práve ukončenie štúdia (dňa 30.6.2014) a nástup do zamestnania dňom
1.7.2014, čo napokon potvrdila i samotná odporkyňa, ktorá opakovane uviedla, že od tohto času je
zamestnaná a živí sa sama. Bezpochyby ide o také skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne znamenajú
dosiahnutie schopnosti plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť, preto odvolací súd zrušil vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa k odporkyni odo dňa 1.7.2014.

22. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je
to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

23. O náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia §

52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania
v zmysle ustanovenia § 57 C. m. p.

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).