Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813206922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3813206922.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Y. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. nad W., Y. XXX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova
3, proti žalovaným: v 1. rade Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XX, zastúpený JUDr. Milanom Sobotom,
advokátomvNitrianskomRudne,Hlavná659,v2.radeWüstenrotpoisťovňa,a.s.,sosídlomvBratislave,
Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 1.043,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 407,27 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 317,87 eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 39,04%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným v 1. a 2. rade pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.043,-
eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 19.12.2011 stál so svojim motorovým vozidlom zn. Suzuki

Ignis M-1, EČV: PD XXXDA na parkovisku pred obchodným domom LIDL v Novákoch a pred odchodom
z parkoviska, ešte skôr než auto naštartoval, narazil do pravej zadnej časti jeho auta žalovaný v 1. rade
vozidlom zn. KIA EČV: PD XXXDR. Žalobca uviedol, že na jeho vozidle bol poškodený pravý zadný
blatník, odtrhnutá obruba blatníka a bolo zistené aj poškodenie výfuku. Na vozidle žalovaného v 1. rade
bola len nepatrná škoda. Na mieste boli v čase nehody prítomné aj jeho manželka Q. T. a manželka
žalovaného v 1. rade. Podľa vyjadrenia žalobcu, na základe žiadosti žalovaného v 1. rade, políciu na
miesto nehody neprivolali s tým, že žalovaný v 1. rade uznal, že on spôsobil poškodenie jeho auta tým,

že do neho narazil. Žalobca uviedol, že na druhý deň bol nahlásiť poistnú udalosť v pobočke žalovaného
v 2. rade v Prievidzi, kde predložil aj všetky požadované doklady o nehode. Následne bolo jeho vozidlo
aj ohliadnuté povereným pracovníkom žalovaného v 2. rade. Zo strany žalovaného v 2. rade mu neskôr
listom zi dňa 23.2.2012 bolo oznámené, že jeho nárok nie je dostatočne preukázaný a že žalovaný
v 1. rade si nie je vedomý spôsobenia škody. Napriek ďalšej komunikácii so žalovaným v 2. rade k
náhrade škody nedošlo, preto si žalobca uplatnil nárok prostredníctvom súdu. Žalobca v žalobe uviedol,

že on dopravnú nehodu nespôsobil ani sčasti, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo
zákona o premávke na pozemných komunikáciách ani prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že on na parkovisku s vozidlom stál, nikoho neohrozil ani neobmedzil.Vodič vozidla zn. KIA porušil svoje povinnosti tým, že cúval na parkovisku bez toho, aby sa dostatočne
presvedčil, či takýmto pohybom neohrozí alebo neobmedzí iného účastníka cestnej premávky. Svoj
nárok voči žalovanému v 1. rade opieral o ust. § 427 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v 1. rade

mal svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenú u žalovaného
v 2. rade, ktorý bol v zmysle poistných podmienok za neho poškodenému škodu uhradiť.

2. Pred otvorením prvého pojednávania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 407,27 eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia späť a na žalobe trval v časti o zaplatenie

sumy 635,73 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by za vznik škody mal zodpovedať žalovaný v 1. rade. Uviedol, že tvrdenia
žalobcu o tom, že jeho vozidlo v čase nehody na parkovisku stálo, nie je pravdivé, čo vyplýva aj zo
správy o nehode, kde je v časti 12 - okolnosti nehody vyznačený bod B2, t.j. že vozidlo vychádzalo z

parkoviska a nie bod B1, t.j. že by vozidlo parkovalo/stálo. Správu o neho pritom vypisoval žalobca. V
konaní žalovaný v 1. rade uviedol, že po vykonaní nákupu bola jeho manželka odviezť nákupný vozík
a on zatiaľ vycúval auto z parkoviska. Po tom, čo auto vycúval z parkovacieho miesta, vozidlo zastavil
a chcel sa pohnúť dopredu a v čase, keď stál, zacítil jemné ťuknutie. Po vystúpení z vozidla zistil, že
do jeho auta ťuklo vozidlo žalobcu. Na jeho vozidle došlo len k oškretiu ľavej zadnej časti nárazníka,

na vozidle žalobcu bola odtrhnutá lišta nad nárazníkom a trochu posunutý zadný nárazník. Žalovaný
v 1. rade uviedol, že v čase stretu vozidiel bolo vozidlo žalobcu mimo vyznačeného parkovacieho
miesta, čo vyplýva aj z fotografií, ktoré on na mieste nehody vyhotovil. Podľa žalovaného v 1. rade
sa so žalobcom nedohodli, kto je za nehodu zodpovedný. Žalobca len uvádzal, že si to bude riešiť s
poisťovňou. Poukázal na to, že znalec IW. v znaleckom posudku uviedol, že za vznik škody by mal

zodpovedať žalobca. V súvislosti s odborným vyjadrením Ing. F. namietal, že tento vychádzal len s tou
hypotetickou alternatívou, že vozidlo žalobcu v čase nehody stálo na mieste a žalovaný v 1. rade mal
do jeho vozidla naraziť, pričom tieto tvrdenia uvádzal iba žalobca a jeho manželka. Poukázal aj na to,
že aj Ing. F. v prvom odbornom vyjadrení konštatoval, že k nehodovému deju mohlo dôjsť tak, ako ho
určil súdom ustanovený znalec Ing. U..

4. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Pripojil sa k stanovisku žalovaného v 1. rade v konaní.
Uviedol, že žalobca je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinný nárok na náhradu škody,
ktorý si uplatňuje priamo voči poisťovateľovi, preukázať a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
dopravnej nehody, príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody, resp. preukázania

zavinenia tejto škody žalovaným v 1. rade, bola na strane žalobcu. Podľa názoru žalovaného v 2.
rade žalobca je v tejto súvislosti v dôkaznej núdzi, dôkazné bremeno sa snažil uniesť prostredníctvom
odbornýchvyjadrenívyhotovenýchIng.F.,ktorývychádzallenztvrdenížalobcuajehomanželky,napriek
tomu, že výpoveď žalovaného v 1. rade, v ktorej popisuje priebeh dopravnej nehody, je obsiahnutá i na
str. 7 jeho odborného vyjadrenia. Zastával názor, že nie je možné konštatovať preukázanú vinu na strane

žalovaného v 1. rade a v nadväznosti na to ani povinnosť žalovaného v 2. rade žalobcom uplatnenú
sumu vyplatiť. Žalobu žiadal zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Q. T. a H. V., oboznámením obsahu správy
o nehode zo dňa 19.12.2011, oznámenia žalovaného v 2. rade ku škodovej udalosti zo dňa 23.2.2012

a 30.7.2012, listov žalobcu žalovanému v 2. rade zo dňa 10.3.2012 a 24.5.2012, predžalobnej výzvy
zo dňa 13.11.2012, oznámenia žalovaného v 1. rade zo dňa 11.12.2012, výpisu z obchodného registra
žalovaného v 2. rade, vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 20.5.2013, vyjadrenia žalovaného v 2.
rade zo dňa 23.5.2013, výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody, oznámenia o poistnej udalosti, zápisu o
poškodení vozidla zo dňa 22.12.2011, fotodokumentácie z ohliadky vozidiel žalobcu a žalovaného v 1.

rade, fotografií z miesta nehody, parametrov vozidla zn. Suzuki Ignis 1,3 GL, vyjadrenia žalobcu zo dňa
21.1.2014, vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 10.2.2014 a žalovaného v 2. rade zo dňa 25.2.2014,
znaleckého posudku Ing. U. U. č. 14/2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.9.2015, stanoviska znalca
k námietkam žalobcu zo dňa 14.10.2015, oznámenia mesta Nováky zo dňa 29.2.2016, odborného
vyjadrenia Ing. J. F. č. 28/2016, stanoviska znalca Ing. U. k možnosti vykonania rekonštrukcie dopravnej

nehody zo dňa 25.5.2017, Doplnenia č. 1 k odbornému vyjadreniu č. 29/2016 Ing. J. F. a výsluchom K..
F., vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručeného dňa 14.11.2017, Doplnenia č. 2 odborného vyjadrenia
č. 29/2016 a 43/2017 Ing. F. a vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj oboznámením ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:6. Dňa 19.12.2011 asi o 10.55 hod. došlo v Novákoch pred obchodným domom LIDL ku škodovej
udalosti, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobcu zn. Suzuki Ignis, EČV: PD XXXDA s vozidlom

žalovaného v 1. rade zn. Kia Carnival, EČV: PD XXXDR. Vec políciou šetrená nebola. Podľa správy o
nehode, ktorá bola vypísaná na mieste škodovej udalosti žalobcom, vyplýva, že k stretu došlo tak, že
obe vozidlá vychádzali z parkoviska a cúvali. Žalobca v časti týkajúcej sa jeho vozidla (vozidlo B) v bode
14 ako vlastnú poznámku uviedol, že pri náraze vozidlo už stálo zabrzdené a v bode 11 uviedol ako
viditeľné poškodenie na jeho vozidle: nárazník, pravý blatník a výfukové potrubie. Viditeľné poškodenie

na vozidle A (t.j. vozidle žalovaného v 1. rade) v správe o nehode uvedené nie je. Správa je podpísaná
žalobcom a žalovaným v 1. rade. Zo správy tiež vyplýva, že vozidlo žalovaného v 1. rade bolo poistené
u žalovaného v 2. rade. Okrem žalobcu a žalovaného v 1. rade, ktorí predmetné vozidlá riadili, boli v
čase nehody na mieste prítomné Q. T., manželka žalobcu, a H. V., manželka žalovaného v 1. rade.

7. Zo zápisu o poškodení vozidla pre žalovaného v 2. rade v súvislosti s poistnou udalosťou č.

XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 22.12.2011 bola vykonaná ohliadka vozidla žalobcu zn. Suzuki Ignis
EČV: PD XXXDA a na tomto vozidle bolo zistené poškodenie zadného nárazníku, zadného blatníku
a výfuku, čo preukazujú aj fotografie vyhotovené pri ohliadke vozidla. Z fotografií vozidla Kia Carnival
EČV: PD XXX DR vyplýva, že vozidlo je bez viditeľného poškodenia, na ľavom zadnom nárazníku sú
slabo viditeľné vodorovné škrabance.

8. Žalobca v konaní uvádzal, že po vykonaní nákupu aj s manželkou nasadol do vozidla a nestihol ani
naštartovať, keď pocítil náraz do pravej zadnej časti svojho vozidla. V čase nehody teda on s vozidlom
stál na vyznačenom parkovacom mieste a žalovaný v 1. rade cúval zo svojho parkovacieho miesta.
Podľa neho jeho vozidlo parkovalo v jednom rade, žalovaný mal vozidlo zaparkované v náprotivnom

rade, ale nie celkom oproti jeho vozidlu. Podľa výpovede žalobcu vedľa jeho vozidla po pravej strane
nebolo zaparkované žiadne iné vozidlo, po ľavej strane stálo iné vozidlo. Vozidlo žalovaného v 1. rade
mohlo zo svojho parkovacieho miesta k miestu stretu vozidiel prejsť cca 5 - 6 metrov. Po náraze on aj
žalovaný v 1. rade z vozidiel vyšli a žalovaný v 1. rade mal žalobcovi uviesť, že on ho nevidel. Žalobca
tvrdil, že so žalovaným v 1. rade sa dohodli, že nehodu spôsobil žalovaný v 1. rade. Po predložení

fotografií, ktoré vyhotovil na mieste nehody žalovaný v 1. rade, žalobca uvádzal, že žalovaný v 1. rade
po nehode svoje vozidlo zrejme odsunul, ale jeho vozidlo stále stálo na parkovacom mieste. Fotografie
žalovaného v 1. rade označil za fotomontáž.

9. Žalovaný v 1. rade v konaní uviedol, že dňa 19.12.2011 bol v Novákoch v Lidli na nákupe spolu

s manželkou a deťmi. Po vyložení nákupu do auta odišla jeho manželka zaviezť nákupný vozík a on
zatiaľ vycúval vozidlo z parkoviska. Podľa jeho vyjadrenia po tom, čo vycúval, auto zastavil a chcel sa
s ním pohnúť dopredu a v čase, keď zastavil, došlo k nárazu - zacítil jemné ťuknutie. Uviedol, že na
jeho vozidle došlo len k oškretiu ľavej zadnej časti nárazníka. Na druhom vozidle bola odtrhnutá lišta
nad nárazníkom a trochu posunutý zadný nárazník - bola tam asi centimetrová medzierka. Žalovaný v

1. rade tvrdil, že v čase stretu vozidiel bolo vozidlo žalobcu mimo vyznačeného parkovacieho miesta,
t.j. zo svojho parkovacieho miesta vychádzalo. Žalovaný uviedol, že po tom, čo zacítil náraz, s autom
šiel kúsok dopredu, pretože nevedel, či tam niekto napr. nie je aj zachytený, žalobca zostal s vozidlo
stáť na mieste, kde došlo k nárazu a tento stav on aj zachytil na fotografiách. Tvrdil, že so žalobcom
sa nedohodli na tom, kto je za nehodu zodpovedný, on sa za poškodenie vozidla žalobcu necíti byť

zodpovedný. Keďže on mal na aute iba oškretý nárazník, kvôli takémuto poškodeniu políciu nevolal.
Žalobca podľa jeho vyjadrenia povedal, že zavolá políciu, na čo on reagoval tým, nech robí, ako uzná
za vhodné. Zhodne so žalobcom žalovaný v 1. rade uviedol, že správu o nehode vypisoval žalobca a
uvádzal, že vec bude riešiť s poisťovňou. Následne prišiel niekto z poisťovne jeho vozidlo nafotiť. On
nehodu nenahlasoval poisťovni, až potom, keď mu prišli z poisťovne papiere, že aj on musí udalosť

nahlásiť. Žalovaný v 1. rade uviedol, že správu o nehode podpísal z dôvodu, že žalobca chcel, aby to
podpísal, pretože si chcel vec vybavovať na poisťovni. V súvislosti s listom, ktorý jeho právny zástupca
zaslalpoisťovniakdeuviedol,žežalovanýprizrážkevnímalibato,ženarazildovozidlažalobcu,uviedol,
že niektoré detaily nepovažoval za dôležité, keďže žalobca chcel získať peniaze od poisťovne. Teraz
však, keď sa domáha zaplatenia peňazí od neho, sa už nad týmito vecami viac zamýšľa.

10. Žalobca vznik poistnej udalosti oznámil žalovanému v 2. rade, u ktorého bolo vozidlo zn. Kia
Carnival poistené na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Listom zo dňa 23.2.2012 žalovaný v 2. rade žalobcovi oznámil, že pri riešení jehoškodovej udalosti zistili, že žalovaný v 1. rade si nie je vedomý toho, že žalobcom uplatňovanú škodu
spôsobil a zo strany žalobcu nebol predložený relevantný doklad, ktorý by preukazoval zodpovednosť
žalovaného v 1. rade. Na tomto stanovisku žalovaný v 2. rade zotrval aj po opätovnom riešení škodovej

udalosti, ku ktorému pristúpil na základe nesúhlasu žalobcu s jeho oznámením zo dňa 23.2.2012. V
konaní žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade poistnú udalosť nahlásil dňa 20.1.2012 s
tým, že v oznámení o poistnej udalosti uviedol, že si nie je vedomý svojej chyby a v časti 6 s názvom
„Zavinenie nehody“ uviedol, že nehodu nezavinil. Uviedol, že v správe o nehode absentuje presný popis
nehodového deja a nemôže z nej jednoznačne a bez pochybností vyvodiť záver o zodpovednosti za

škodu. Poukázal aj na rozpor v tvrdeniach žalobcu o tom, že do pravej zadnej časti jeho auta narazilo
iné auto ešte skôr, ako svoje vozidlo naštartoval, s údajom uvedeným v správe o nehode, kde v časti
č. 12 je uvedené, že jeho motorové vozidlo cúvalo a vychádzalo z parkoviska. V konaní žalobca v
2. rade zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dopravnej nehody,
príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody, resp. preukázania zavinenia tejto škody
žalovaným v 1. rade.

11. V konaní boli vypočuté aj svedkyne Q. T. a H. V..

12. Svedkyňa Q. T., manželka žalobcu, v konaní k okolnostiam nehody uviedla, že po vykonaní nákupu

obaja so žalobcom nasadli do auta, ona bola vpredu na mieste spolujazdca, s autom sa kúsok - asi
necelého pol metra - pohli. Pozerala na pravú stranu, videla vozidlo žalovaného v 1. rade, preto skríkla
žalobcovi, aby stál, na čo on hneď aj zastal a následne pocítili náraz do ich vozidla. Zároveň uviedla,
že počula aj trúbiť nejaké červené auto, podľa nej asi trúbil na žalovaného v 1. rade. Po náraze žalobca
zostal stáť na mieste, žalovaný v 1. rade sa s autom pohol. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaný v 1. rade

pri cúvaní dostatočne nevybočil, šiel krížom dozadu. Uvádzala, že žalobca sa z parkovacieho miesta
len začal pohýnať, keď skríkla, aby stál, preto nesúhlasila s tým, že by moli s autom vycúvať cca 3,5 m.
V dôsledku nárazu bol ich auto vzadu prelomené a zrejme bol zlomený aj výfuk. Na vozidle žalovaného
v 1. rade poškodenie nevidela. Uviedla, že po náraze vyšli z vozidla, rovnako ako aj žalovaný v 1. rade
a tento im povedal, že ich nevidel. Svedkyňa uviedla, že žalobca chcel volať políciu, ale vtedy prišla p.

V. s tým, aby sa polícia nevolala, pretože v aute majú deti. Svedkyňa tiež uviedla, že správu o nehode
vypisoval žalobca a po jej vypísaní odišlo preč, žalovaný v 1. rade aj s manželkou tam ešte boli.

13. Neskôr v konaní v súvislosti s meraniami Ing. F. na mieste nehody svedkyňa T. uviedla, že ona
Ing. F. ukázala, kde stálo na parkovisku vozidlo žalobcu a kde vozidlo žalovaného v 1. rade. Tvrdila, že

napriek určitej zmene usporiadania parkoviska, ktorá medzičasom nastala, parkovacie miesto žalobcu
zostalo nezmenené a parkovacie miesto žalovaného v 1. rade si pamätala v súvislosti s tým, že sa tam
nachádzala rína.

14. Svedkyňa H. V., manželka žalovaného v 1. rade, k nehode zo dňa 19.12.2011 uviedla, že ona bola

po nákupe odovzdať nákupný košík a keď prišla k autu, už bolo po zrážke, okamih nárazu vozidiel teda
nevidela. V čase jej príchodu k autu bola situácia taká, že obe autá boli na ceste, medzi nimi bol určitý
priestor. Žalobca aj žalovaný v 1. rade po vystúpení z áut si pozreli škodu na autách. Svedkyňa uviedla,
že na ich aute bol šuchnutý nárazník, ale povedali, že si to voči žalobcovi nebudú uplatňovať. Na vozidle
žalobcu bol poškodený zadný nárazník a asi aj nejaké svetlo, čo svedkyňa presne uviesť nevedela. Z

jej výpovede bolo zistené, že v tom čase mali v aute ani nie ročné deti - dvojičky a ona viacej odbiehala
k nim. Svedkyňa uviedla, že so žalobcom sa dohodli, že nebudú volať políciu, potom sa spísal zápis
o nehode, ktorý vypisoval žalobca a žalovaný v 1. rade sa spýtal, či si môže všetko odfotiť, voči čomu
nik nemal výhrady. Dohodli sa, že vec sa bude riešiť cez zákonné poistenie. Svedkyňa uviedla, že má
pocit, že zo situácie vyplynulo, že zrážku spôsobil žalobca, nakoľko ich auto ani nebolo natoľko vyjdené

na cestu ako auto žalobcu.

15. Z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 20.1.2012 vyplýva, že žalovaný v 1. rade nahlásil poistnú
udalosť zo dňa 19.12.2011 a do oznámenia uviedol, že ku škode došlo pri cúvaní s tým, že si nie je
vedomý svojej chyby. V bode 6 oznámenia žalovaný v 1. rade vyznačil, že on nehodu nezavinil a v bode

14 uviedol, že nárok poškodeného nepovažuje za oprávnený.

16. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody predloženého žalovaným v 2. rade vyplýva, že výška škody
na vozidle žalobcu zn. Suzuki Ignis 1,3 GL, EČV: PD XXXDA, bola 635,73 eur.17. Z fotografií žalobcu z miesta nehody vyplýva, že v čase stretu vozidiel bolo vozidlo žalobcu celou
svojou dĺžkou vyjdené z vyznačeného parkovacieho miesta na cestu, resp. komunikáciu na parkovisku.

18. Z informácií o vozidle Suzuki Ignis 1,3 GL, uverejnených na internetovej stránke , vyplýva, že dĺžka tohto typu
vozidla je 3615 mm.

19. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie nehody v
cestnej doprave. Ustanovený znalec Ing. U. U. v záveroch znaleckého posudku č. 14/2015 uviedol, že za
príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska možno považovať nesprávny spôsob a techniku jazdy
vodiča vozidla Suzuki Ignis, keď počas cúvajúceho manévru z parkovacieho miesta čiastočne prešiel so
svojím vozidlom do protismerného jazdného pruhu, čím došlo k stretu s vozidlom Kia Carnival, ktoré sa
v tom čase nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu. Znalec uviedol, že vodič vozidla Suzuki Ignis mohol

stretu s vozidlo Kia zabrániť, ak by počas cúvajúceho manévru z parkovacieho miesta čiastočne neprišiel
so svojím vozidlo do protismerného jazdného pruhu, t.j. do pruhu, v ktorom sa nachádzalo cúvajúce
vozidlo Kia Carnival. Vodič vozidla Kia Carnival nemohol stretu s vozidlom Suzuki Ignis zabrániť, nakoľko
za danej situácie by k stretu vozidiel došlo ešte počas reakčnej doby vodiča vozidla Kia Carnival, pričom
k reakčnej dobe je nutné pripočítať ešte čas nábehu brzdovej sústavy a samotný čas brzdenia. Žalobca

v konaní závery znaleckého posudku namietal, znalec však na záveroch posudku zotrval aj vo svojej
výpovedinapojednávaní.Uviedol,žepriurčenímiestastretuvozidielvychádzalzmiesta,naktoromstálo
vozidlo Suzuki Ignis, čo vyplývalo jednak z fotografií, jednak z výpovedí sporových strán a o mieste stretu
vozidielsvedčiaajnečistotyodpadnutézvozidlaSuzuki.Znalecuviedol,ženaurčenietoho,ktovycúvalz
parkovacíchmiestprvý,niesúbližšieúdajeavzhľadomnaminimálnerýchlostianizdrobnýchpoškodení

vozidiel nemožno presne určiť, ktoré vozidlo narazilo do ktorého, nakoľko ide o vozidlá, ktoré majú rôzne
hmotnosti, sú z rôznych materiálov, poškodenie závisí aj od veku vozidla, tuhosti materiálu, lakýrnických
prác. Za nesprávnu techniku jazdy považoval to, že pokiaľ cúvajú vozidlá oproti sebe, ak jeden vodič
s vozidlom prejde do protismerného pruhu, už je to ohrozenie druhého vozidla. Znalec uviedol, že v
danom prípade bolo veľmi málo vstupných údajov a on vychádzal len z údajov, ktoré mal v spisovom

materiáli; nemal dostatok údajov týkajúcich sa začiatku cúvania jednotlivých vozidiel, ako aj ich rýchlostí,
a preto vychádzal z toho, že vozidlo žalobcu prešlo do protismerného jazdného pruhu a tam došlo k
zrážke. Z výpovede znalca v konaní vyplynulo, že k tomu, aby bolo možné určiť presne príčinu nehody,
by bolo potrebné vykonať rekonštrukciu na mieste samom, kde by sa muselo určiť presné postavenie
vozidiel, rekonštrukcia by sa musela robiť s identickými vozidlami, musel by sa odmerať časový interval

od vycúvania jednotlivých vozidiel po ich stret.

20. Znalec Ing. U. v súvislosti s vykonaním rekonštrukcie nehody vykonal miestne šetrenie za účasti
žalobcu, žalovaného v 1. rade, ich právnych zástupcov a manželky žalovaného v 1. rade. Súdu oznámil,
že žalobca presne ukázal, z ktorého parkovacieho miesta cúvalo jeho vozidlo a vozidlo žalovaného v 1.

rade a tiež miesto stretu vozidiel. Žalovaný v 1. rade a jeho manželka, vzhľadom na odstup 6 rokov od
nehody, sa vyjadrili, že si presne nepamätajú, z ktorého parkovacieho miesta cúvali jednotlivé vozidlá a
nevedelipresneuviesťanito,čisazmenilošírkovéusporiadanieparkoviska.Okremtohobolozistené,že
žalovaný v 1. rade už nevlastní vozidlo Kia Carnival. Znalec preto uviedol, že pre nedostatok vstupných
údajov nie je možné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody, ktorá by vedela potvrdiť alebo vyvrátiť

výpovede jednotlivých účastníkov nehody, a teda ani vykonať simuláciu dopravnej nehody zobrazujúcu
celkový priebeh nehody s možnosťou zabránenia jednotlivými účastníkmi.

21. Žalobca súdu v konaní predložil odborné vyjadrenie č. 28/2016 vypracované Ing. J. F., znalcom z
odboru Doprava cestná. V súvislosti s určením príčiny dopravnej nehody medzi vozidlami Suzuki Ignis,

EČV: PD XXXDA a Kia Carnival, EČV: PD XXXDR zo dňa 19.12.2011 uviedol, že riešenie vypracované
znalcom Ing. U. je jednou z možných alternatív priebehu nehodového deja a pre objektívne riešenie je
nutné vykonať na mieste nehody rekonštrukciu alebo previerku výpovedí.

22. Následne žalobca doložil do spisu Doplnenie č. 1 odborného vyjadrenia č. 29/2016 vypracované Ing.

J. F., ktorého predmetom bola časovo-priestorová analýza nehodového deja, určenie príčiny dopravnej
nehody medzi vozidlami Suzuki Ignis a Kia Carnival zo dňa 19.12.2011 a posúdenie možnosti odvrátenia
zrážky medzi vozidlami. Zo záverov doplnenia č. 1 odborného vyjadrenia vyplýva, že z technického
hľadiska príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia žalovaného v 1. rade, ktorý riadil vozidloKia Carnival EČV: PD XXXDR pri vychádzaní z parkovacieho miesta, na vozidlo, ktoré stálo v strede
cesty. Podľa Ing. F. žalovaný v 1. rade mohol zabrániť dopravnej nehode tak, že by na danú situáciu
reagoval včas a aj pri polovičnom brzdnom spomalení by sa zastavil pred miestom zrážky. Žalobca v

danom prípade dopravnej nehode zabrániť nevedel, nakoľko jeho vozidlo stálo, bolo zadnou časťou
vzdialené 0,55 m od stredu cesty (t.j. v protismernom jazdnom pruhu) a vzdialenosť medzi vozidlami
bola 5,20 m. V danom okamihu bol žalovaný v 1. rade väčšou časťou vozidla na parkovacom mieste
a žalobca nepredpokladal, že vozidlo Kia Carnival sa nezastaví a narazí do jeho vozidla. Teoreticky by
žalobca vedel zabrániť dopravnej nehode tak, že by sa zastavil vo svojom jazdnom pruhu a predpokladal

by, že vodič vozidla Kia Carnival nezastaví pri vychádzaní z parkovacieho miesta.

23. V súvislosti s doplnením č. 1 k odbornému vyjadreniu Ing. F. v konaní uviedol, že pri jeho vypracovaní
vychádzal z toho, že v správe o nehode je v pravom dolnom rohu uvedené, že vozidlo žalobcu pri
zrážke už stálo, pričom správu podpísali obaja účastníci nehody. Okrem tejto správy pri vypracovaní
odborného vyjadrenia vychádzal aj z výpovedí žalobcu a jeho manželky, so žalovaným v 1. rade a jeho

manželkou nerobil previerky výpovedí, nakoľko títo sa už predtým vyjadrili, že si priebeh nehodového
deja nepamätajú. Z previerky výpovedí žalobcu a jeho manželky vychádzal aj pri určení východiskovej
polohy vozidiel pred tým, ako začali cúvať. Uviedol, že hmotnosť vozidla Kia Carnival s posádkou určoval
odhadom, ale hmotnosť vozidiel podľa jeho vyjadrenia nemala podstatný vplyv na výsledok riešenia.
Ing. F. uviedol, že žalobca na pokyn manželky, aby zastal, mohol zareagovať za 1 sekundu, ale aj menej

(0,8 sekundy), jeho reakciu zmeranú nemá, pretože vychádzal z toho, že v čase nárazu vozidlo žalobcu
stálo. Výpoveď žalovaného v 1. rade v konaní o priebehu nehodového deja nebral do úvahy, nakoľko
nebola vykonaná rekonštrukcia, na ktorej by veci boli upresnené a okrem toho považoval za technicky
neprijateľné to, že by žalobca narazil do vozidla žalovaného v 1. rade, keďže v správe o nehode je
uvedené, že vozidlo žalobcu stálo.

24. Následne žalobca súdu predložil aj Doplnenie č. 2 k odbornému stanovisku č. 29/2016 a 43/2017
vypracované Ing. F., v ktorom uviedol, že to, ktoré vozidlo v čase zrážky stálo, je uvedené v správe
o nehode, ktorú podpísali obaja vodiči vozidiel, a to v pravom dolnom rohu, kde žalobca v poznámke
uviedol, že pri náraze vozidlo už stálo zabrzdené. Z doplnenia č. 2 ďalej vyplýva, že vozidlo Kia Carnival,

ktoré viedol žalovaný v 1. rade, stálo na druhom alebo treťom parkovacom mieste z ľavej strany
parkoviska. Vzhľadom k tomu, že poloha vozidla žalovaného v 1. rade pred začatím cúvania nie je
zadokumentovaná, priebeh nehodového deja podľa verzie žalovaného v 1. rade znalec riešiť nevedel.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade Doplnenia č. 1 a 2 k odbornému vyjadreniu Ing. F. namietali, pričom

poukazovali na to, že žalovaný v 1. rade ani jeho právny zástupca neboli o obhliadke miesta
dopravnej nehody dňa 1.10.2017 informovaní a neboli ani požiadaní o spoluprácu pri takomto spôsobe
objasňovania skutočností dopravnej nehody. Celý obsah doplnenia odborného vyjadrenia vychádza
výlučne iba z tvrdení žalobcu a jeho manželky, znalec vyhodnocoval výlučne alternatívu, podľa ktorej
malo vozidlo žalobcu stáť a vozidlo žalovaného malo byť v pohybe a naraziť do stojaceho vozidla

žalobcu, a to s poukazom na písomnú správu o nehode. Táto však podľa žalovaného v 1. rade nie je
žiadnou dohodou účastníkov nehody, ale pozostáva z dvoch rozdielnych častí, a to v ľavej časti z údajov
a vyjadrení vodiča vozidla A a v pravej časti z údajov a vyjadrení vodiča vozidla B. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že žalobca v pravej dolnej časti správy o nehode uviedol výlučne vlastnú poznámku v znení
„Pri náraze vozidlo už stálo zabrzdené“ a on v ľavej dolnej časti správy o nehode potvrdil výlučne svoje

vlastné informácie a vyjadrenia uvedené v ľavej polovici správy o nehode. Jeho podpis preto nemožno
považovať za potvrdenie vlastnej poznámky žalobcu uvedenej v pravej dolnej časti správy o nehode.

26. Žalobca si pôvodne v konaní uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok
na zaplatenie sumy 1.043,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia; pred

otvorením prvého pojednávania však vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 407,27 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia späť a trval na nároku na zaplatenie sumy 635,73 eur
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje výšku
škody na vozidle žalobcu v dôsledku predmetnej dopravnej nehody zo dňa 19.12.2011 podľa vyčíslenia
poisťovne, t.j. žalovaného v 2. rade.

27. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

29. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

30. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

31. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných
účastníkov cestnej premávky.

32. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný

bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej
udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto

osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

35. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodná len sčasti.

36. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 19.12.2011 asi o 10.55 hod. v Novákoch na
parkovisku pred hypermarketom LIDL došlo k stretu vozidiel žalobcu (Suzuki Ignis EČV: PD XXXDA)
a žalovaného v 1. rade (Kia Carnival EČV: PD XXXDR), v dôsledku čoho došlo k poškodeniu vozidla
žalobcu v jeho pravej zadnej časti. Konkrétne malo vozidlo žalobcu poškodený zadný nárazník, zadný
blatník a výfuk. Výška škody bola žalovaným v 2. rade vyčíslená na sumu 635,73 eur a na takúto výšku

žalobca v konaní svoj nárok aj upravil. Rovnako nebolo v konaní sporné, že na vozidle žalovaného v 1.
rade došlo v dôsledku stretu vozidiel iba k vzniku drobných škrabancov na ľavom zadnom nárazníku.
Medzi stranami však bolo sporné to, kto nehodu spôsobil a kto zodpovedá za škodu vzniknutú na vozidle
žalobcu.

37.Vkonaníbolitvrdeniastránopriebehunehodovéhodejarozporné.Žalobcatvrdil,ženehoduspôsobil
žalovaný v 1. rade tak, že on (žalobca) so svojím vozidlom stál na parkovacom mieste a ešte predtým,
ako stihol naštartovať, žalovaný v 1. rade pri cúvaní narazil do jeho vozidla. Žalovaný v 1. rade naopak
tvrdil, že on so svojím vozidlom z parkovacieho miesta vycúval, zastavil a chcel sa pohnúť dopredu,
keď vtom zacítil, že do neho niekto narazil. V rozpore s tvrdením žalobcu vypovedala svedkyňa T.,

ktorá uviedla, že žalobca vycúval z parkovacieho miesta s vozidlom najviac 0,5 m, potom na jej pokyn
zastal a následne zacítili, že do nich narazilo vozidlo žalovaného v 1. rade. Výpoveď žalobcu (a zároveň
aj svedkyne T.) bola v rozpore aj s fotodokumentáciou zachytávajúcou postavenie vozidla žalobcu
po nehode, ktorou bolo nesporne preukázané, že vozidlo žalobcu bolo v momente stretu s vozidlom
žalovaného v 1. rade úplne vycúvané zo svojho parkovacieho miesta (t.j. do vozovky zasahovalo takmer

4 metre). Rovnako zo správy o nehode, ktorú vypisoval na mieste nehody sám žalobca, vyplýva, že obe
vozidlá vychádzali z parkoviska a obe cúvali. Žalobca do vlastnej poznámky týkajúcej sa jeho vozidla
uviedol, že v čase nárazu už vozidlo stálo zabrzdené. Toto tvrdenie však žalovaný v 1. rade v konanípopieral a aj v oznámení o poistnej udalosti uviedol, že on nehodu nezavinil a nie je si vedomý svojej
chyby. Vzhľadom k uvedenému súd nepovažoval tvrdenia žalobcu za hodnoverné.

38. Na zistenie technickej príčiny dopravnej nehody preto súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie
a znalec Ing. U. za príčinu nehody z technického hľadiska označil nesprávnu techniku jazdy žalobcu,
ktorý s vozidlom čiastočne prešiel do protismerného jazdného pruhu a tým došlo k stretu s vozidlom
žalovaného v 1. rade, ktorý sa nachádzal vo svojom jazdnom pruhu. Závery posudku žalobca namietal
a z výpovede znalca v konaní bolo zistené, že pri vypracovaní posudku vychádzal z údajov, ktoré mal

k dispozícii, pričom pre vypracovanie analýzy nehodového deja nemal dostatočné informácie. Znalec
uviedol, že pre vypracovanie takejto analýzy by bolo potrebné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody.
Rekonštrukciu nehody však podľa oznámenia znalca vykonať možné nebolo, nakoľko znalec už nemal
k dispozícii identické vozidlá (žalovaný v 1. rade už vozidlo zn. Kia Carnival nevlastnil), na parkovisku
došlo k zmene jeho usporiadania a žalovaný v 1. rade a jeho manželka, vzhľadom na odstup času a
uvedené zmeny na parkovisku, nevedeli určiť presné postavenie jednotlivých vozidiel (č.l. 232 spisu).

Pokiaľ pri miestnom zisťovaní znalcovi postavenie vozidla žalovaného v 1. rade ukazoval žalobca, súd
uvádza, že znalec z tejto informácie žalobcu vychádzať nemohol, keďže v konaní vyplynulo, že žalobca
pred nehodou vozidlo žalovaného v 1. rade nevidel, na jeho pohyb ho upozornila jeho manželka.

39. Na preukázanie svojich tvrdení predložil v konaní žalobca odborné vyjadrenie znalca Ing. F. a

doplnenia č. 1 a 2 k tomuto odbornému vyjadreniu. Ing. F. potvrdil, že závery znalca Ing. U. sú jednou
z možných alternatív priebehu nehodového deja a pre objektívne riešenie je nutné vykonať na mieste
nehody rekonštrukciu alebo previerku výpovedí. Následne vypracoval analýzu priebehu nehodového
deja, na základe čoho uviedol, že príčinou nehody z technického hľadiska bola oneskorená reakcia
žalovaného v 1. rade, ktorý riadil vozidlo Kia Carnival, pri vychádzaní z parkovacieho miesta na vozidlo

žalobcu, ktoré stálo v strede cesty, pričom podľa neho mal žalovaný v 1. rade možnosť stretu vozidiel
predísť. Ing. F. však pri spracovávaní doplnení k odbornému stanovisku vychádzal výlučne z vyjadrení
žalobcuajehomanželky,doúvahybrallenmožnosť,ževozidložalobcuvčasenehodystálo,žalovaného
v 1. rade ani jeho manželku v tejto súvislosti vôbec neoslovil, k ohliadke miesta dopravnej nehody vôbec
prizvaní neboli, zúčastnili sa jej iba žalobca a jeho manželka. Súd preto závery Ing. F. nepovažoval

za hodnoverné (aj s poukazom na skreslené vnímanie a odhad vzdialeností svedkyne T. - viď bod 32
odôvodnenia), keďže aj žalovaní v 1. a 2. rade ich s poukazom na uvedené namietali.

40. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nepovažoval za nepochybne preukázané, že by
predmetnú dopravnú nehodu spôsobil výlučne žalovaný v 1. rade, prípadne žalobca. Je však zrejmé, že

obaja - žalobca aj žalovaný v 1. rade - v uvedenom čase so svojimi vozidlami cúvali a obaja rovnako mali
povinnosť počínať si tak, aby pri cúvaní neohrozili ostatných účastníkov cestnej premávky. Keďže na
základe vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne určiť, že nehodu spôsobil výlučne jeden
z účastníkov nehody, súd ustálil, že na spôsobení nehody sa podieľali rovnakým spôsobom obaja jej
účastníci, t.j. tak žalobca ako aj žalovaný v 1. rade zodpovedajú za vznik nehody a škodu v spôsobenú

v príčinnej súvislosti s nehodou v rozsahu 50%.

41. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku nehody došlo k poškodeniu vozidla žalobcu a rovnako nebola
sporná výška škody 635,73 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade za vznik škody zodpovedá v
1-ici, žalobcovi voči nemu ako prevádzkovateľovi vozidla vznikol nárok na zaplatenie sumy 317,87 eur.

Keďže žalovaný v 1. rade bol v čase nehody poistený na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade, má žalobca v súlade s ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. Žalovaný v
2. rade oznámil žalobcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti listom zo dňa 23.2.2012. V zmysle ust. §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bol žalovaný v 2. rade povinný poskytnúť žalobcovi plnenie v lehote

15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti. Keďže suma 317,87 eur nebola riadne a včas žalobcovi
poskytnutá, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí
uvedenej 15-dňovej lehoty, t.j. od 10.3.2012. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil od 1.4.2012,
preto mu súd tento nárok priznal od uvedeného dátumu. Výška úroku z omeškania je určená v súlade
s nar. vl. č. 87/1995 Z.z., t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 10.3.2012 bola
výška základnej úrokovej sadzby ECB 1%.42. Vzhľadom k tomu, že pred otvorením prvého pojednávania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie
sumy 407,27 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenie späť, súd v tejto
časti konanie zastavil.

43. Vo veci samej súd teda rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 317,87 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) v
spojením s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa voči žalovaným domáhal pôvodne zaplatenia sumy 1.043,-
eur s prísl.. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bolo konanie o zaplatenie sumy 407,27 eur s
prísl. zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že výška skutočnej škody na vozidle žalobcu
bola len 635,73 eur. Procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania je teda na strane žalobcu.

Žalobcovi súd v konaní priznal sumu 317,87 eur. Jeho úspech v konaní tak predstavuje 30,48%, žalovaní
boli úspešní v rozsahu 69,52% (vrátane čiastočného zastavenia konania). Čistý úspech v konaní teda
mali žalovaní v 1. a 2. rade a tento predstavuje 39,04% (69,52% - 30,48%). V tomto rozsahu im súd
nárok na náhradu trov voči žalobcovi aj priznal. Súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).