Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119010027
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119010027.4

Uznesenie

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obžalovanému W.. X. B.
pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 03.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného W.. X. B., nar. XX.XX.XXXX v
Leviciach, trvale bytom Y. XX,

pre skutok v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra z 10.01.2019 č.2Pv/853/16/4403, právne posúdený
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že :

dňa 23.11.2016 v čase približne o 15.00 hodine vo O., I. M. N., na U. X.W. XXXX/XX, po predchádzajúcej

hádke rukou udrel do ľavej strany tváre W. Š., následne s ním pokračoval vo verbálnom konflikte, počas
ktorého pred ním W. Š. zo strachu ustupoval, pričom boli od seba vzdialení približne 1 m, následne
sa pravou rukou zahnal na W. Š., načo W. Š. zareagoval tak, že v úmysle vyhnúť sa prichádzajúcemu
úderu, hlavou urobil pohyb smerom dozadu, v dôsledku čoho si udrel zadnú časť hlavy o za ním sa
nachádzajúcu železnú konštrukciu, slúžiacu na prášenie kobercov, čím W. Š. trvale bytom O., sídlisko Y.

XXXX/XX spôsobil zranenie, a to otras mozgu I. stupňa s nutnosťou nemocničnej hospitalizácie v trvaní
3 dní a s dobou liečenia 8 dní,

postupuje

Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu, ktorý by mal

predmetný skutok prejednať ako priestupok podľa zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení zmien a
doplnení.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W.. X. B. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného W. Š.,
svedkov B. B., X. W., prečítaním výpovedí svedkov V. J., S. Z., W.. F. J., vypočutím znalca W.. V. W.,
a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/1/2019 zo dňa 02.04.2019 bol obžalovaný
W.. X. B. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nitra zo dňa 10.01.2019 sp.zn. 2Pv853/16/4403 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný.Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.06.2019 sp.zn. 2To/64/2019 uvedený rozsudok Okresného
súdu Nitra zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejdnal a rozhodol.

Súd z výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov, znalca, z prečítaných výpovedí svedkov ako aj
z prečítaných listinných dôkazov v rámci dokazovania pred vyhlásením napadnutého rozsudku, zistil, že:

Obžalovaný W.. X. B. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by spáchal skutok
uvedený v obžalobe.

Uviedol, že v poobedňajších hodinách medzi ním a W. Š. vznikol verbálny konflikt ešte počas cesty
autobusom. Na sídlisku pri prvom vchode sa na Š. zahnal pravou rukou, pričom dlaň mal zavretú v päsť.
Obžalovaný pripustil, že mohol Š. rukou ťuknúť do oblasti líca, ale ako sa zahnal, Š. reagoval na to tak,
že sa pred úderom uhol. Potom sa ešte rozprávali, navzájom na seba kričali, Š.F. striedavo cúval aj
postál, a on išiel za ním, pričom vzdialenosť medzi nimi bola 1 m až 2 m. Ako Š.F. kráčal dozadu tak sa
udrel do očka na trubke vešiaka na prádlo. V. J., S. Z., X. W. F. B. B. počuli ako sa háda s poškodeným.

W. Š. narazil hlavou o očko vešiaka iba z toho dôvodu, že pred ním ustupoval a tento vešiaka bol vo
výške jeho hlavy.

Svedok poškodený W. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď vystúpili vo O. z autobusu obžalovaný
ho cestou na sídlisko podozrieval, že mu zobral „trávu“. Keď v čase okolo 15.00 hod. prišli na sídlisko

N. tak sa na neho obžalovaný zahnal asi pravou rukou so zatvorenou dlaňou v päsť. Pred úderom sa
uhol, a preto jeho ruka ho iba šuchla do pravého líca, nič sa vtedy nestalo. Stáli k sebe tvárou v tvár,
cúval pred obžalovaným a obžalovaný išiel proti nemu. Od seba boli vo vzdialenosti minimálne meter.
Obžalovaný sa išiel voči nemu zahnať, ale sa mu reflexne uhol a udrel sa o kovovú konštrukciu. Pred
obžalovaným ustupoval, aby mu obžalovaný nespôsobil zranenia, lebo obžalovaný mal zlosť.

Pred obžalovaným neušiel, nebo nemal dôvod na útek. Pred týmto konfliktom s obžalovaným mal
kamarátsky vzťah, nikdy s ním žiadny konflikt nemal. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný mal
zlú povesť.
Celý čas ako kráčal dozadu tak obžalovaný nerobil žiadne prudké pohyby, ruky mal pri tele, iba tesne
pred tým, než narazil hlavou o konštrukciu, tak mykol plecom ale nevidel, že by zdvihol ruku, a on na

toto reagoval tak, že sa nahol dozadu a vtedy temenom hlavy narazil do konštrukcie, ktorá bola vo
výške jeho hlavy.
Po tomto úraze viackrát zvracal, na hlave nemal tržnú ranu, na pohotovosti mu diagnostikovali menší
otras mozgu, v dôsledku čoho bol 3 dni hospitalizovaný, následne v domácom liečení bol 7 alebo 8
dní. V čase úrazu navštevoval strednú odbornú školu. Počas domácej liečby mal naordinovaný kľudový

režim, väčšinu dňa prespal, počúval hudbu, pozeral televízor. Občas ho bolela hlava a na bolesť užíval
Novalgin. Nebol obmedzený pri vykonávaní hygieny, ani pri stravovaní.

Svedkyňa B. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre odstup času si pamätá toľko, že do O. prišli
autobusom, išli na sídlisko N., obžalovaný sa s poškodeným o niečo hádal, bežným hlasom, poškodený

pred obžalovaným ustupovali. Obžalovaný rozhadzoval rukami, ale na poškodeného sa nezahnal a ako
poškodený ustupoval tak si udrel hlavu o prašák.
Rozpory medzi výpoveďou z hlavného pojednávania a z prípravného konania odôvodnila tým, že v
prípravnom konaní skutočne uviedla, že X. sa pokúsil zahnať rukou na W. a chcel ho udrieť, ale
nedočiahol. Toto uvádzala iba preto, že na obžalovaného bola nahnevaná, pretože na tom sídlisku aj na

ňu niečo vykrikoval. Pravda je však to, čo uviedla na hlavnom pojednávaní. Aj policajtom pri výsluchu
uviedla, že B. sa zaháňal rukami a nie, že sa zahnal. Pri každom výsluchu hovorila, že vôbec nevie ako
to presne bolo.

Svedok X. W. uviedol, že medzi obžalovaným a poškodeným vznikol konflikt z toho dôvodu, že

poškodený mal obžalovanému niečo zobrať. Z autobusovej stanice vo O. sa presunuli na sídlisko N.,
tu pri vchode do činžiaku pokračoval verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, striedavo na
seba kričali zvýšeným hlasom. Pred činžiakom boli okrem neho prítomní, obžalovaný s poškodeným,
B., S. F. V.. Pred vchodom do činžiaku sa obžalovaný zahnal rukou na poškodeného, ale ho neudrel.
Poškodený ustupoval pred obžalovaným, pritom ako sa hádali, tak obžalovaný gestikuloval rukami. Ako

poškodený cúval tak narazil hlavou do prašáku. Nevidel to, že by sa obžalovaný pred nárazom hlavy
poškodeného do prašáku, zahnal na poškodeného rukou.Svedok po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania pripustil, že obžalovaný pred nárazom
poškodeného mohol urobiť s rukou pohyb, ktorým naznačoval, že sa napriaha dozadu akoby chcel Š.
udrieť, ale neudrel ho a ani nedokončil pohyb, ale mohol aj gestikulovať.

K znaleckému posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý W.. V. W. MPH, znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia - chirurgia, ktorý potvrdil, že podľa lekárskej správy zo dňa 23.11.2016
poškodený W. Š. utrpel otras mozgu I. st. t.j. otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie vo vlasatej
časti zátylia lebky, bez tržnej rany. Znalec aj na základe výpovede poškodeného predpokladá, že toto

zranenie vzniklo pasívnym úderom nižšej intenzity záhlavia lebky do tuhého tvrdého kovového predmetu
(prašák) pri uhýbacom manévri lebky poškodenému smerom dozadu.
Poškodený bol hospitalizovaný po úraze 3 dni. Po prepustení do domáceho liečenia poškodený
neabsolvoval žiadne odborné kontrolné vyšetrenie. Poškodený nebol evidovaný na PN-ke, v dobe
incidentu bol študentom strednej školy. Celková doba liečenia trvala 8 dní (od 23.11.2016 do 2.12.2016).
Táto doba liečenia je adekvátna k danému typu zranenia. Poškodený pri vyšetrení znalcom dňa

14.9.2017 subjektívne neudával obtiaže po úraze hlavy. Poškodený bol po incidente obmedzený v
bežnom spôsobe života hlavne bolesťami hlavy 3- 5 dní a zvracaním po úraze hlavy v trvaní 1 deň.
Poškodený nebol obmedzený v prevádzaní pravidelných denných sociálnych prípadne hygienických
úkonoch, ani pri príjme potravy pravou rukou. Nebol obmedzený v samostatnej aktívnej činnosti,
pohyblivosti. Bol samostatne aktívne mobilný nevyžadoval starostlivosť inou osobou. Išlo o zranenia,

ktoré mali povrchový charakter, pri ktorých nedošlo k vážnejším zraneniam (mozgu a kostí lebky).
Poškodený ani kontrolné odborné lekárske vyšetrenie (traumatologické, neurologické) po prepustení z
nemocnice neabsolvoval, cítil sa dobre. Celkovo nutná dĺžka doba liečenia a obmedzenia v bežnom
spôsobe života sú priamo úmerné vyššie uvedeným zraneniam poškodeného. Znalec zranenia u
poškodeného hodnotil ako úraz ľahký.

Z prečítaných výpovedí svedkov V. J. F. S. Z. súd zistil, že na sídlisku N. sa obaja prizerali hádke medzi
obžalovaným a poškodeným, keď pri prvom činžiaku sa obžalovaný rukou zahnal na W. Š., chcel ho
udrieť ale ho netrafil. Potom sa obaja ďalej hádali, pričom B. sa k W. približoval a W. pred ním cúval
dozadu. Pri cúvaní si W. udrel hlavu o železný prašák, pričom X. sa vtedy na neho vôbec nezahnal.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre úlohou súdu I. stupňa je v ďalšom konaní opätovne sa
vysporiadať so všetkými výpoveďami svedkov, vyhodnotiť osobu obžalovaného, ktorý sa mal žalovaných
prečinov dopustiť ako mladistvý a až po takto doplnenom dokazovaní bude možné rozhodnúť o miere
závažnosti konania obžalovaného s poukazom na ustanovenie § 95 odsek 2, § 10 odsek 2 Trestného

zákona a posúdiť, či ide o prečiny alebo či nie je možné konanie obžalovaného posúdiť ako priestupok.

Zvykonanéhodokazovaniavprípravnomkonaníakoajnahlavnompojednávanímalsúdpreukázané,že
obžalovanýW..X.B.nasídliskuvoO.priprvomvchodesazahnalrukouzovretouvpäsťnapoškodeného
W.Š.,pričompodľajehovýpovedestálioprotisebea„...ťukolhonikdedooblastilíca....“ataktiežuviedol,

že keď sa voči nemu „zahnal, tak sa v tom momente uhol dozadu, a preto ho iba ošuchol“.
Totopotvrdilvosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníajpoškodený.Následneobžalovanýpostupoval
proti nemu a mykol plecom, na čo on reagoval tak, že sa uhol dozadu a vtedy si narazil hlavu o
konštrukciu „prašáka“. Aj ďalší svedkovia potvrdili, že na sídlisku N. sa obžalovaný s poškodeným najprv
hádali, a potom sa obžalovaný najskôr zahnal na poškodeného, chcel ho udrieť ale ho netrafil, čo potvrdil

aj sám obžalovaný, ale poškodeného netrafil iba ho ošuchol, pretože sa tento pred ním uhol.

Z uvedených dôkazov teda bolo preukázané, že obžalovaný na poškodeného zaútočil na sídlisku, teda
na mieste prístupnom verejnosti, keď viac ako pred tromi osobami súčasne prítomnými napadol iného
tak, že sa na neho zahnal, ale len v dôsledku uhnutia poškodeného nezasiahol priamym úderom do

tváre, ale ho iba ošuchol. Celé konanie pokračovalo tým, že obžalovaný postupoval proti poškodenému,
ktorý pred ním zo strachu, že ho znovu napadne ustupoval, čo potvrdil aj sám obžalovaný keď uviedol, že
poškodený pred ním ustupoval asi zo strachu, a keď mykol plecom tak poškodený sa znovu uhol pričom
narazil hlavu o železnú tyč konštrukcie „prašáku“. V dôsledku tohto nárazu poškodený utrpel zranenia
uvedené v znaleckom posudku W.. W.. Je preto nutné konštatovať, že tieto zranenia poškodený utrpel

v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Podľa § 10 odsek 1 Trestného zákona prečin je
a/ trestný čin spáchaný z nedbanlivostib/ úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 2 citovaného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky,okolnostizaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkupáchateľajejehozávažnosť
nepatrná.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Táto definícia vychádza z formálneho ponímania trestného činu, kde trestným činom môže byť len čin,
ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone v zásade bez ohľadu na materiálnu stránku trestného činu,
ktorá v minulosti bola subsumovaná pod pojem spoločenská nebezpečnosť. Posudzovanie materiálnej
stránky, teda bývalej spoločenskej nebezpečnosť, v súčasnej terminológii závažnosti sa v platnom
Trestnom zákone nachádza pri ustanovení týkajúcom sa definície prečinu všeobecne. Okrem toho je
nutné uviesť, že pri trestnej zodpovednosti mladistvých v zmysle § 95 odsek 2 Trestného zákona prečin,

ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho
závažnosť malá.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákona v ustanovení § 10 odsek

2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý
formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade mladistvého páchateľa
malá (§ 95 odsek 2 Trestného zákona).

Prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a / Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustí

slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
najmä tým, že napadne iného.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Z hľadiska skúmania závažnosti týchto prečinov je v posudzovanom prípade stupeň závažnosti, podľa
názoru súdu, nižší než malý.
Pri posudzovaní okolnosti, za ktorých bol vykonaný súd poukazuje na to, že v danom prípade nešlo
iba o jednostranný verbálny útok obžalovaného voči poškodenému ale aj o následnú slovnú reakciu
poškodenéhonaslovnýútokobžalovaného.Súdnemalpreukázané,žebytýmtokonanímobžalovaného

bol hrubo narušený verejný pokoj a poriadok a ani to, že by tento konflikt výrazne znížil vážnosť osôb
pozorujúcich konanie obžalovaného.

Pri posudzovaní následku, ktorý konaním obžalovaného vznikol, súd síce zistil, že konaním
obžalovaného došlo aj k ujme na zdraví poškodeného, v dôsledku čoho bol hospitalizovaní 3 dni a

5 dní po úraze trpel bolesťami hlavy a bol nespôsobilý školskej dochádzky 7 pracovných dní, avšak
vychádzajúc zo znaleckého posudku zranenie poškodeného malo povrchový charakter, pri ktorom
nedošlo k vážnejším zraneniam. a ani to, že by tento konflikt výrazne znížil vážnosť osôb pozorujúcich
konanie obžalovaného. Pokiaľ ide o osobu obvineného, tento doposiaľ súdne riešený nebol.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v obžalobe opísaný skutok vykazuje
formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona po objektívnej aj subjektívnej stránke, ale
z hľadiska závažnosti týchto prečinov, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, konkrétny stupeň
závažnosti nižší než malý, a preto súd postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku trestnú vec

obžalovaného X. B. postúpil Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu
priestupkov, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie zažalovaného skutku ako priestupku.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 pracovných dníod jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Nitra. O sťažnosti rozhoduje
Krajský súd v Nitre.