Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508207546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3508207546.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: PFS, a.s., so sídlom Brezová
pod Bradlom, Štverníky 662, IČO: 34 113 142, právne zastúpeného I.. N. Z., advokátkou v I., R. XXX/X,
proti žalovanému: Karolovi Jakešovi, podnikajúcemu pod obchodným menom Karol Jakeš K J design,
s miestom podnikania Brezová pod Bradlom, Športová 1, IČO: 17 538 521,
o zaplatenie 13.746,27 Eur (414.120,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/369/2008-435 zo dňa
10. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v napadnutej časti vo výroku pod bodom
I., II., IV. a V.

V časti výroku pod bodom III. napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vydaným v čase platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) uložil vo výroku

I. svojho rozsudku žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.746,27 Eur so 14,25 % ročným
úrokom z omeškania za dobu od 22.09.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo
výroku II. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému zariadenie na delenie trubiek špecifikované v
Zmluve o dielo zo dňa 15.02.2005 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
náhradu trov štátu v sume 302,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu
č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, vo výroku IV. upravil

učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku sumu 8,08 Eur ako zostatok preddavku
zaúčtovaného pod pol. S preúčtovala ako trovy štátu a vo výroku V. žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zo žaloby,
zo zhodných tvrdení sporových strán a z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 15.02.2005
bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo, na
základe ktorej mal žalovaný uskutočniť vývoj a výrobu zariadenia na delenie trubiek podľa špecifikácie
obsiahnutej v zmluve (o trubiek do 10 mm, rozsah dĺžok delenie 50-150 mm, obojstranné vnútorné i

vonkajšie zrážanie hrán, práca v automatickom cykle, súčasťou mal byť chladiaci systém umožňujúci
odoberanie triesok z rezu a zrážania hrán, výkon 10 kusov za minútu). Bolo tiež dohodnuté, že pri rezaní
a zrážaní hrán nevzniknú na povrchu trubiek ryhya otlačky. Zariadenie malo byť do skúšobnej prevádzky odovzdané do 6 mesiacov od podpísania zmluvy
a uhradenia prvej platby. Cena za vykonanie prác bola dohodnutá vo výške 435.000,-Sk, v cene nebol
zahrnutý nákup pneumatických prvkov, prevodoviek

a mikroprocesora. Po podpísaní zmluvy mal žalobca uhradiť žalovanému 50 % z dohodnutej ceny, po
dodávke zariadenia do 14 dní mal uhradiť 30 % a po odskúšaní a uvedení zariadenia do prevádzky
20 %. Zálohovou faktúrou č. 05003 vyúčtoval žalovaný žalobcovi sumu 258.825,-Sk, ktorá mala byť
splatná ihneď. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola táto suma uhradená žalovanému 24.02.2005. Faktúrou
č. 05009 vyúčtoval žalovaný žalobcovi sumu 155.295,-Sk (30% z dohodnutej ceny), ktorá mala byť

podľa faktúry splatná 31.01.2006. Dňa 09.01.2006 uhradil žalobca žalovanému sumu 77.647,50 Sk,
dňa 23.01.2006 sumu 38.823,50 Sk a dňa 31.01.2006 sumu 38.824,-Sk. Podľa zápisu o odovzdaní
zariadenia na rezanie trubiek podľa článku 7 zmluvy o dielo uzavretej dňa 15.02.2005 (zápis zo dňa
04.07.2006) malo dôjsť k odovzdaniu zariadenia. Podľa tohto zápisu mala byť preukázaná kompletnosť,
funkčnosť a spoľahlivosť a tiež následná spôsobilosť na skúšobnú prevádzku zariadenia. Žalobcovi
podľatohtozápisuboloodovzdanéjednovyhotoveniesprievodnejdokumentácievrátanerevíznejsprávy

elektro. Pri odovzdaní boli zistené chyby a nedostatky, ktoré však priamo nesúviseli s vadami stroja
namietanými žalobcom (napríklad potreba zakrytovania ozubených kôl, označenie ľavej a pravej časti
stroja, doplnenie dodávateľa náhradných dielov, krytov, popis údržby). V zápise sa ďalej konštatovalo,
že po spustení zariadenia do prevádzky preberá žalovaný 24-mesačnú záruku na vady spôsobené
konštrukcioualebovadou materiálu,ažezárukasanevzťahujenazávadyspôsobovanéspracovávaním

krivých trubiek. Bolo dohodnuté, že v dňoch 06. až 07.07.2006 sa uskutoční výroba trubiek za účasti
žalobcu
a zároveň bude urobené zaškolenie obsluhy. Zvyšná časť ceny za dielo uhradená nebola, listom zo
dňa 24.07.2006 vrátil žalobca žalovanému poslednú faktúru s odôvodnením, že nedošlo k prevzatiu
stroja. Na to reagoval žalovaný listom zo dňa 08.08.2006, kde s vrátením faktúry nesúhlasil, žiadal

o okamžité uhradenie zvyšnej sumy, uviedol, že nie sú uvedené dôvody a návrh na odstránenie
nedostatkov. Žalovaný žalobcovi oznámil, že bola preukázaná kompletnosť, funkčnosť, spoľahlivosť a
následná spôsobilosť zariadenia na skúšobnú prevádzku. Listom zo dňa 23.08.2006 oznámil žalobca
žalovanému, že zostávajúcu časť ceny diela neuhradí, zariadenie nebolo odskúšané a uvedené do
prevádzky, zariadenie musí vyrobiť počas jednej pracovnej zmeny najmenej 3000 kusov výrobkov, ktoré

zodpovedajú kvalite. Pokiaľ toto nebude splnené, odmietol žalobca zariadenie prevziať. Listom zo dňa
28.08.2006 znova žalovaný žiadal o zaplatenie faktúry, uviedol, že zariadenie je schopné vyrábať 10
kusov za minútu, ostatné podmienky pre dodržanie záväzku boli splnené. Listom zo dňa 14.09.2006
žalobca žalovanému oznámil, že zariadenie má vyrábať 10 kusov výrobkov za minútu, zariadenie bolo
pre žalobcu akceptovateľné iba v prípade, že dokáže pracovať minimálne 5 hodín zo 7,5 hodinovej

zmeny. Vyzval žalovaného, aby zariadenie dal do takéhoto stavu v čo najkratšom termíne, zariadenie
predviedol, inak odstúpi od zmluvy. Listom zo dňa 20.09.2006 oznámil žalovaný žalobcovi, že zariadenie
bolo pripravené do skúšobnej prevádzky v máji 2006, bolo odskúšané pre výrobu trubiek dlhých 95 a
118 mm, pri výrobe trubiek dlhých 118 mm, bol prítomný zamestnanec žalobcu, ktorého mal žalovaný
zaškoliť. Za 7 hodín bolo vyrobených 2857 kusov, teda 6,8 ks za minútu. Listom zo dňa 27.09.2006 opäť

žalobca vyzval žalovaného na uvedenie zariadenia do skúšobnej prevádzky
s tým, že ak do 31.10.2006 k tomu nepríde, bude žalobca požadovať zrušenie zmluvy. Listom zo dňa
26.10.2006 oznámil žalovaný žalobcovi, že si zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela bude uplatňovať
právnou cestou. Následne bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného doručená
výzva na úhradu pohľadávky a upomienka pred podaním žaloby dňa 30.11.2006. Listom zo dňa

06.12.2006 právna zástupkyňa žalobcu reagovala na upomienku, znova vyzvala v súlade s § 550
Obchodného zákonníka žalovaného na odstránenie vád diela
a vykonanie diela riadnym spôsobom, a to do 31.01.2007. Žalovaný bol upozornený, že ak nevykoná
nápravu v stanovenej lehote, bude to viesť k podstatnému porušeniu zmluvy. Listom zo dňa 17.01.2007
oznámil právny zástupca žalovaného žalobcovi, že zariadenie je kompletné a schopné trvalej a riadnej

prevádzky, z tohto dôvodu uvádzanie závady (vypínanie stroja) nie je dôvodom pre nezaplatenie
faktúry č. 200604. Listom zo dňa 05.02.2007 právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného, aby v
ktoromkoľvek termíne počas februára 2007 preukázal funkčnosť zariadenia s tým, že ak stroj bude bez
poruchy pracovať počas celej jednej zmeny a podá výkon v súlade s uzatvorenou zmluvou, bude žalobca
zariadenie považovať za funkčné a schopné prevádzky a žalovanému žalobca vyplatí zostávajúcu časť

ceny za dielo. Inak žalobca od zmluvy odstúpi. Skúška stroja sa uskutočnila dňa 10.05.2007, bolo
dohodnuté, že žalovaný zvýši produkciu stroja na 10 kusov za minútu podľa zmluvy, dorobí v stroji
operáciu na odstránenie špóny. Žalovaný doporučil, aby rozhodujúcim parametrom nebol počet kusov
za minútu, ale kvalita obrábania a životnosť nástrojov. Súčasťou skúšky bolo vypracovanie skúšobnéhoprotokolu. V liste zo dňa 12.06.2007 žalovaný zdôraznil, že pri prvom predvádzaní upozornil žalobcu
na kvalitu trubiek, čo sa potvrdilo pri poslednej skúške. Listom zo dňa 18.06.2007 žalobca oznámil
žalovanému, že pri skúškach pracoval stroj s výkonom 6 kusov za minútu, z nich však cca 10 %

nevyhovovalo kvalite. Opäť zdôraznil, že je ochotný prevziať stroj a uhradiť cenu, ak stroj vyrobí
aspoň 3000 kusov za zmenu. Nová skúška mala byť urobená do 30.06.2007. Na to opäť reagoval
listom žalovaný, uviedol, že zastavovanie stroja bolo spôsobené nerovnosťou trubiek, nie nedostatkom
zariadenia. Sám doporučil kalibráciu trubiek, nie odstraňovač triesok. Listom zo dňa 06.09.2007 žalobca
odstúpil od zmluvy. Uviedol, že po dodaní zariadenia nastali problémy spočívajúce v tom, že zariadenie

nepracovalo v súlade so špecifikáciou uvedenou
v zmluve, už pri jej uzavretí žalovaný musel vedieť, že v takomto prípade nebude mať žalobca záujem
na plnení zmluvy. Popísal ďalej celý priebeh komunikácie účastníkov. Zároveň požadoval vrátenie sumy
414.120,-Sk s tým, že si žalovaný môže prísť zariadenie kedykoľvek demontovať a odviesť, a to do
21.09.2007. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal spornou otázkou, či si žalovaný svoju povinnosť zo
zmluvy splnil riadne, teda, či dielo odovzdal žalobcovi v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, a

tiež sa zaoberal tým, či žalobca mohol účinne odstúpiť od uzatvorenej zmluvy v prípade, keď si žalovaný
svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil. Vychádzal z ust. § 536 a nasl. Obch. zák. upravujúcich zmluvu
o diele. Poukázal na predmetnú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej
zmluvné strany presne špecifikovali, čo je predmetom záväzku každej zo zmluvných strán. Povinnosťou
žalovaného ako zhotoviteľa diela bolo uskutočniť vývoj

a výrobu zariadenia na delenie trubiek podľa špecifikácie obsiahnutej v zmluve. Či k splneniu záväzku
žalovaného došlo, bolo medzi účastníkmi sporné. Predmet diela bol presne špecifikovaný v čl. 2
uzatvorenej zmluvy o dielo, bol vymedzený presne, určite
azrozumiteľne,zozmluvyvyplýva,akábolavôľazmluvnýchstránačosauzatvorenímzmluvysledovalo.
Zmluva vymedzuje presne vlastnosti stroja, ktoré mali byť výsledkom aktívnej činnosti žalovaného,

pričom je tiež zrejmý účel, ktorý sa zhotovením diela mal dosiahnuť. Účelom malo byť zhotovenie stroja,
ktorý ďalej bude pre žalobcu produkovať výrobky, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Súd prvej inštancie
poukázal na znenie ust. § 537 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ je povinný
vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom
s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ

vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Z
citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že až potom, ako zhotoviteľ riadne vykoná svoje dielo,
nastupuje povinnosť objednávateľa dielo prevziať. Do tohto okamihu takúto povinnosť objednávateľ
nemá. Pri skúmaní, či došlo k odovzdaniu diela, vychádzal zo zápisu zo dňa 04.07.2006, z ktorého
vyplynulo, že dielo bolo žalobcom ako objednávateľom prevzaté dňa 04.07.2006, čo napokon zhodne

konštatovali aj sporové strany. Z následnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným vyplynulo, že
žalobca síce dielo prevzal, avšak žalovaného vyzýval k uvedeniu zariadenia do skúšobnej prevádzky.
Uvedené vyplynulo z listov žalobcu zo dňa 23.08.2006, 14.09.2006, 27.09.2006, ale aj zo samotného
zápisu o odovzdaní diela zo dňa 04.07.2006, kde sa konštatuje, že sa
06. - 07.07.2006 má realizovať skutočná výroba trubiek. Pri skúšobnej prevádzke malo byť podľa

tvrdenia žalobcu zistené, že dielo nespĺňa požadované parametre, keď nie je dosiahnutý požadovaný
výkon a tiež kvalita. Na základe toho potom žalobca vyzýval žalovaného na odstránenie vád a následne
po ich neodstránení od zmluvy odstúpil. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej
v ustanoveniach § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1 a § 564 Obch. zák., zaoberal
sa opodstatnenosťou námietky žalobcu o vadách diela spočívajúcich v tom, že dielo nedosahuje

požadovaný výkon a kvalitu. Za týmto účelom pribral do konania znalca z odboru strojárstvo Ing. Ivana
Kuka, CSc., ktorý vo svojom posudku č. 1/210 podrobne rozpísal, akým spôsobom boli robené skúšky
stroja
a následne, s ohľadom na špecifikáciu diela v uzatvorenej zmluve konštatoval, že zariadenie je
schopné deliť rúrky do o10 mm, je schopné deliť rúrky v intervale dĺžok delenia 50÷150 mm, je

schopné obojstranne zrážať hrany vonkajšieho aj vnútorného priemeru rúrky, je schopné pracovať v
automatickom cykle, zariadenie umožňuje odoberanie triesok z rezu
a zrážanie hrán, avšak výkon zariadenia 10 kusov za minútu nebol dosiahnutý a pri rezaní
a zrážaní hrán vznikli na povrchu rúrok ryhy a otlačky a to pri 7,32 % kontrolovanej vzorky konečných
výrobkov. Znalec konštatoval, že zariadenie nebolo zatiaľ zrealizované ani

v zmluvne predpokladanom využití. Záverom teda uviedol, že dielo nebolo žalovaným zhotovené riadne
s poukazom na bod 2.1. uzatvorenej zmluvy a bod 3.2. upravujúcim rozsah plnenia a povinnosti
žalovaného. Znalec sa vyjadril aj k námietkam žalovaného, podľa ktorého príčinou porúch zariadenia bolnedostatočný tlak v systéme rozvodu stlačeného vzduchu. Znalec pripustil, že závady sa najčastejšie
vyskytovali v čase, keď sa tlak vzduchu
v rozvode blížil k dolnej hranici (tesne pod 600 kPa), avšak nie výlučne vtedy. Uviedol, že

u žalobcu je činnosť kompresoru realizovaná tak, že tento pracuje, kým tlak v systéme nedosiahne 720
kPa, následne sa automaticky vypína a znova sa zapne do činnosti, keď tlak
v systéme klesne na 570 kPa, avšak žalovaný o tejto skutočnosti vedel. Žalovaný namietal voči
znaleckémuposudkuakonštatoval,žezariadeniemalobyťodskúšanépritlakuokolo800kPa,ažeakby
zariadenie pracovalo pri takomto tlaku a materiál by bol kvalitný, bolo by bezporuchové a bol by dodržaný

aj počet kusov 10 za minútu. Súd prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť, že ani z obsahu zmluvy,
a ani z iných predložených dokladov nevyplývalo, že by medzi zmluvnými stranami bolo dojednané,
pri akom konkrétnom tlaku má zariadenie pracovať, pribral do konania znalca za účelom zistenia, či v
prípade, ak by bol zabezpečený tlak 800 kPa, zariadenie zhotovené žalovaným by pracovalo riadne. Zo
znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Mercella č. 29/2012 vyplynulo, že stroj zhotovený žalovaným
nebol zhotovený riadne, keďže ani pri tlaku vzduchu 700 kPa až 840 kPa nedosahoval požadovaný

výkon podľa bodu 2.1. zmluvy, t.j. 10 kusov výrobkov za minútu, nepracoval v automatickom cykle a tiež
až 58,1 % výrobkov nedosahovalo požadovanú kvalitu výrobkov podľa bodu 2.1. a 3.2. zmluvy, najmä
čo sa týka rozmeru vnútorného priemeru a zrážania hrán výrobku. Znalec tiež konštatoval, že podľa
predloženej dokumentácie k stroju nie je v technických parametroch uvedený požadovaný tlak vzduchu
pre napájanie stroja. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie konštatoval,

že dielo nebolo žalovaným ako zhotoviteľom zhotovené riadne, keďže nemá tie parametre, ktoré si
zmluvné strany v zmluve vymienili, a teda dielo má vady. Ďalej konštatoval, že žalovaný sa na výzvy
pokúšal vady diela postupne odstrániť, avšak je zrejmé, že sa mu to nepodarilo, aj keď žalobca mal
preukázateľne záujem na dokončení stroja. Žalobca vady bez zbytočného odkladu žalovanému oznámil
apožadovalichodstránenie,zatýmtoúčelomadresovalžalovanémuviacerolistov,vktorýchžalovaného

vyzýval na odstránenie vád diela a preukázanie jeho funkčnosti. Uskutočnilo sa viacero skúšok, avšak k
odstráneniu vád nedošlo, čo napokon vyplynulo z oboch vypracovaných znaleckých posudkov. Listom
zodňa06.09.2007žalobcaodzmluvyodstúpil.Súdprvejinštanciepoukázalnaust.§436ods.1,2Obch.
zák. upravujúceho nároky v súvislosti s vadným plnením a porušením zmluvy podstatným spôsobom
a tiež na ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. upravujúce podstatné porušenie zmluvy a konštatoval, že z

obsahu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplynulo, že žalovaný
v čase uzatvorenia zmluvy vedel (a mohol i rozumne predvídať vzhľadom k charakteru podnikateľskej
činnosti žalobcu), aký je účel vytvorenia diela, teda, na čo ho konkrétne žalobca potrebuje a teda vedel,
že v prípade, že dielo nebude zhotovené tak, ako to žalobca žiadal, nebude mať žalobca záujem na
plnení ďalších povinností. Je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému opakovane lehotu na preukázanie

funkčnosti stroja v súlade s parametrami, ktoré vyplývali priamo zo zmluvy, mal teda záujem na využití
stroja na požadovaný účel. Keďže k odstráneniu vád nedošlo, žalobca od zmluvy odstúpil v súlade s
§ 436 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež v súlade s § 344 Obchodného zákonníka (odstúpenie od
zmluvy v prípade, keď to umožňuje zákon- v danom prípade § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka) a
žiadal od žalovaného vrátenie poskytnutej ceny za dielo do 21.09.2007, k čomu zo strany žalovaného

nedošlo. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 349 ods. 1 Obch. zák, v zmysle ktorého odstúpením od
zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po
tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Uviedol, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali v danom prípade okamihom odstúpenia od zmluvy (ex

nunc). Ďalej poukázal na ust. § 351 ods. 1, 2 Obch. zák., v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy
zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku
na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva
alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení,
ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom
záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.
Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Zdôraznil, že zmluvné strany si v zásade vždy môžu dohodnúť poskytnutie preddavku na plnenie, a
to pred začatím vykonávania diela alebo v čase jeho realizácie, ako tomu bolo i v prejednávanej veci.

Žalobca uhradil žalovanému zálohu na cenu diela v súlade so zmluvou, a to v celkovej výške 414.120,-
Sk. Keďže žalobca platne odstúpil od uzatvorenej zmluvy, vzniklo mu právo na vrátenie poskytnutého
plnenia, teda na vrátenie uhradenej sumy 414.120,-Sk., čo v platnej mene predstavuje 13.746,27 Eur.
Zároveň odstúpením od zmluvy vznikla povinnosť aj žalobcovi, a to vrátiť dielo žalovanému. Uviedol,že povinnosť vrátiť plnenie po odstúpení žalobcu od zmluvy vznikla žalovanému okamihom odstúpenia
od zmluvy (účinky odstúpenia ex nunc). Žalovaný o tejto povinnosti vedel, lebo na odstúpenie od
zmluvy reagoval listom zo dňa 08.10.2007, k vráteniu poskytnutého plnenia však nedošlo. Žalobca

pritom poskytol žalovanému lehotu, v rámci ktorej si svoju povinnosť mohol dobrovoľne splniť. Ak v tejto
lehote k zaplateniu nedošlo, dostal sa žalovaný do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania. Výška úrokovej sadzby NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu (t.j. k 30.06.2007) bola 4,25%, žalobcovi preto patrí úrok z omeškania vo výške 14,25 %

ročne. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 13.746,27 Eur za dobu
od 22.09.2007 do zaplatenia vo výške 14,25 % ročne. Výrok o náhrade trov konania štátu súd prvej
inštancie odôvodnil ust. § 148 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého má štát podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.11.2010 č.k. 9Cb/369/2008-158 súd

priznal znalcovi Ing. Ivanovi Kukovi, CSc., odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 384,16 Eur,
z ktorej bolo 284,16 Eur uhradených z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže zo strany žalovaného
nebola zložená záloha na znalecké dokazovanie. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 08.04.2012 č.k. 9Cb/369/2008-202 súd priznal znalcovi Ing. Ivanovi Kukovi, CSc., znalečné
za účasť na pojednávaní dňa 27.01.2011 vo výške 26,56 Eur, ktoré bolo uhradené z rozpočtových

prostriedkov súdu. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.08.2012 č.k.
9Cb/369/2008-284 súd priznal znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi odmenu za znalecké dokazovanie vo
výške 591,92 Eur, z ktorej bolo 291,92 Eur zaplatených z preddavku žalovaného zaplateného vo výške
300,-Eur. Z rozpočtových prostriedkov súdu tak bolo uhradených celkom 310,72 Eur, na náhradu ktorých
má štát právo. Z preddavku zloženého žalovaným vo výške 300,- Eur zostal zostatok vo výške 8,08

Eur. Vychádzajúc z týchto skutočností bol potom žalovaný ako neúspešný účastník konania zaviazaný
k náhrade trov štátu vo výške 302,64 Eur (310,72 - 8,08 Eur) a suma 8,08 Eur bude preúčtovaná ako
trovy štátu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia
§ 151 ods. 7 O.s.p. a keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnej výške, bola mu priznaná náhrada trov
konania vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní pred
súdom prvej inštancie došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniamajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zdôraznil,žepododaní
zariadenia žalobca nevytvoril podmienky pre jeho odskúšanie, neboli pripravené priestory pre jeho
umiestnenie zodpovedajúce podmienkam bezpečnosti práce. K prvému oživeniu zariadenia došlo dňa
13.06.2006, pri tomto sa okrem rezania trubiek nastavovala súčinnosť nástrojov a za účasti povereného

zamestnanca žalobcu, ktorý kontroloval kvalitu bolo vyrobených 1.688 trubiek zodpovedajúcej kvality
v priemere 6,6 ks/min. Dňa 14.06.2006 sa uskutočnila druhá skúška, pri ktorej bolo vyrobených 1.169
kusov s priemerom 6,8ks/min a podľa zápisu vypracovaného povereným zamestnancom žalobcu boli
všetky kontrolované narezané trubky dobré. V zápisoch o odovzdaní zariadenia na delenie trubiek
podpísaných dňa 04.07.2006 žalobca zastúpený V.. Y. potvrdil kompletnosť, funkčnosť a spoľahlivosť

stroja a chyby a nedostatky tam uvedené boli odstránené ihneď. V zápise o odovzdaní zariadenia po
skúškach v dňoch 13. a 14.06.2006 neboli uvedené žiadne nedostatky a chyby zariadenia na delenie
trubiek a žalobca mal možnosť vo vlastnom záujme umiestniť zariadenie
z provizórneho miesta do priestoru spĺňajúceho podmienky pre obsluhu v súlade s bezpečnostnými
predpismi. Po požiadavke z jeho strany na úhradu zvyšných 20 % z celkovej dohodnutej ceny diela a po

vystavení faktúry na túto čiastku žalobca vystavenú faktúru vrátil z dôvodov neprevzatia stroja a medzi
zmluvnými stranami nastala rozsiahla korešpondencia, ktorá po roku dopisovania vyústila do ďalšej
skúšky zariadenia, a to dňa 10.05.2007, keď bolo vyrobených za 5 hodín 2.056 trubiek s priemerom
6,8 ks/min zodpovedajúcej kvality. V skúšobnom protokole zo dňa 10.05.2007 sú uvedeného hodnoty
bodoch 1 - 4 s poznámkou, že vyskytujú sa aj výrobky, ktoré nejdú na kaliber. Žalovaný uviedol, že to sa

týkalo kvality polotovarov dodaných dodávateľom trubiek, nie výrobnou chybou zariadenia, zariadenie
na delenie trubiek vnútorný priemer trubky neopracovávalo, len zrážalo hrany. Ďalší protokol bol z
21.05.2007, kedy sa skúška neuskutočnila. Žalobca poukázal na to, že skúšobný protokol z 10.05.2007
a protokol z 21.05.2007 preukázali kompletnosť, funkčnosť a spoľahlivosť. V zápise bolo poznačenédohodnuté doporučenie ako zvýšiť produkciu stroja na 10 kusov za minútu podľa zmluvy, dorobiť v stroji
operáciu odstránenia špóny a on ako zhotoviteľ zariadenia doporučil, aby rozhodujúci parameter nebol
počet kusov za minútu, ale kvalita obrábania a životnosť nástrojov. Žalovaný zdôraznil, že z listinných

dôkazov, na ktoré poukazoval, nepochybne vyplynulo, že dielo spĺňalo požadované parametre, že je
schopné dosahovať výkon požadovanej kvality, avšak zariadenie po ich odovzdaní dňa 04.07.2006
bolo umiestnené v provizórnom priestore najmenej do 10.05.2007 a od 10.05.2007 do 20.09.2010,
kedy sa uskutočnila jeho obhliadka za účelom vykonania znaleckého posudku, bolo umiestnené na
jemu neznámom mieste za neoveriteľných podmienok. Znalecké dokazovanie, ktoré súd nariadil, sa

uskutočnilo 29.10.2010, teda 28 mesiacov po uplynutí záručnej doby, 40 mesiacov po poslednej skúške,
kedy bolo naposledy v prevádzke, skúška v súvislosti so znaleckým dokazovaním sa uskutočnila za
nevyhovujúcich podmienok, ktoré mali zásadný vplyv na chod zariadenia. Znalec vo svojom posudku
potvrdil, že po konštrukčnej stránke je zariadenie zhotovené v súlade so zmluvou. Nedodržanie výkonu
zariadenia a nepodarené výrobky boli spôsobené kolísaním tlaku a vodou v systéme rozvodu vzduchu.
Keďže s výsledkami znaleckého dokazovania nesúhlasil, uskutočnilo sa ďalšie znalecké dokazovanie,

pri ktorom sa prejavili dôsledky prítomnosti vody v pneumatických prvkoch po 20 mesačnom státí
stroja od prvého znaleckého dokazovania. Po spracovaní jednej trubky dlhej 3 metre, prestalo fungovať
podávanie a vzájomná koordinácia pohybov jednotlivých operácií poškodením elektropneumatických
rozvádzačov, dlhým pôsobením vody, ktorá sa tam dostala pri predchádzajúcom znaleckom dokazovaní.
Preto sa nepodarilo zariadenie uviesť do optimálneho stavu a hoci on sa ho pokúsil oživiť, rozsah

poškodenia pneumatických prvkov dlhodobým pôsobením vody to neumožnil. Zápis zo skúšky, aj keď
bol vymyslený, dokázal, že čo sa týka počtu vyrobených kusov a ich kvality, zariadenie je schopné
pracovať s výkonom 10ks/min. Žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že neprihliadol k skutočnému
obsahu listín, ktoré mali podstatný vplyv na posúdenie opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu je konštatovanie súdu o tom, že nárok žalobcu

je nárokom vzniknutým po prevzatí diela a vyplýva z vád diela, na základe ktorých je dielo nepoužiteľné
a nezlučiteľné s účelom, na ktorý ho žalobca žiadal vyrobiť, nesprávne a nie je zárukou nestrannosti
sudkyne prvoinštančného súdu, pretože listinné dôkazy, ktoré mala sudkyňa k dispozícii v konaní
na súde prvej inštancie svedčia o niečom inom. Žalobca prevzal zariadenie po funkčných skúškach
vykonaných v dňoch

13. a 14.06.2006, v zápise o prevzatí neuviedol žiadne závady, ktoré by bránili využívaniu zariadenia
v skúšobnej prevádzke. Bezporuchový chod podľa podmienok a výroba minimálne 3.000 kusov za 7,5
hodinovú zmenu žalobcovi zaručovala 24 - mesačná záruka. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,
že zariadenie na delenie trubiek bolo zhotovené na základe zmluvy o dielo podpísanej dňa 15.02.2005
a nie podľa Obchodného zákonníka. V zmluve o dielo bolo zakotvené odstúpenie od zmluvy. Žalovaný

poukázal na čl. 4 bod 4.1. bod 4.2, podľa ktorého na dosiahnutie dohodnutého cieľa sa objednávateľ
zaviazal spolupracovať, predmet zmluvy prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu. Objednávateľ
bol oprávnený zrušiť zmluvu z akýchkoľvek dôvodov len vtedy, keď zaplatí zhotoviteľovi nabehnuté
náklady súvisiace s plnením zmluvy do dátumu zrušenia zmluvy. Odstúpením od zmluvy zanikajú
všetky práva a povinnosti strán dňom, kedy došlo k zrušeniu zmluvy. Dojednanie podľa bodu 4.2

umožňujúce žalobcovi ako objednávateľovi odstúpiť od zmluvy po uhradení nákladov spojených s
plnením zmluvy, však súd prvej inštancie nezohľadnil vo svojom rozhodnutí a nezaoberal sa vznikom
a existenciou nákladov spojených s vývojom a výrobou zariadenia na delenie trubiek predstavujúcich
spolu 16.718,51 Eur, ktorú sumu mu je žalobca povinný zaplatiť podľa čl. 4 bod. 4.2. Žalobca uviedol, že
zaplatenie zálohových faktúr vo výške 13.746,27 Eur zo strany žalobcu nie je bezdôvodné obohatenie

na jednej strane, ale je úhradou nákladov súvisiacich s plnením zmluvy do dátumu jej zrušenia.
Pokiaľ by bol on povinný zaplatiť žalobcovi 13.726,27 Eur na základe rozhodnutia prvoinštančného
súdu, úhrada tejto sumy by predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Okrem toho
poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že po doručení predvolania na pojednávanie nariadené zákonnou
sudkyňou prvoinštančného súdu JUDr. Lenkou Pavlovičovou na 20.11.2015, vzniesol voči nej námietku

zaujatosti podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 O.s.p., o ktorej námietke rozhodla sama sudkyňa. Okrem
podania námietky zaujatosti požiadal aj predsedníčku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom o
podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, avšak takýto návrh predsedníčka Okresného súdu
odmietla. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nakoľko o námietke zaujatosti ním vznesenej nerozhodol
nadriadený súd, súd prvej inštancie vo veci nemohol konať a nemohol vydať rozhodnutie. O postupe a

konaní súdu prvej inštancie upozornil aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z dôvodu, že
súd prvej inštancie odignoroval ust. § 344 Obch. zák.a § 451 a § 457 Obč. zák., bod 4.2 čl. 4 zmluvy o dielo a ním predložené listinné dôkazy, porušil pri
rozhodovaní ust. § 205 O.s.p., preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne, jasne a zrozumiteľne zdôvodnil a na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, ktorý on, žalobca považuje za správny. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody a nové skutočnosti, ktoré by

nebolo možné predkladať počas konania na súde prvej inštancie. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
vo svojom odvolaní len zhrnul priebeh doterajšieho konania a poukázal na všetky podania, ktorými
napádal či už samotné rozhodnutie alebo postup žalobcu a tiež postup zákonnej sudkyne. Zákonná
sudkyňa venovala dokazovaniu a celému konania náležitú pozornosť, uskutočnila všetky úkony vedúce
k potrebnému zisteniu skutkového stavu a na základe vykonaného dokazovania rozhodla. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie ani nezúčastnil.

Argumenty uvedené v odvolaní žalobca označil za ničím nepodložené a odvolanie za neopodstatnené.
Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca stroj prevzal, čomu nasvedčuje zápis o odovzdaní zariadenia zo dňa 04.07.2006

ako aj výpoveď svedka IT. zariadenie bolo prevzaté na základe skúšok a bola ním potvrdená
kompletnosť, funkčnosť a spoľahlivosť. Podpísaním zápisu o prevzatí stroja tak žalobcovi vznikla
povinnosť doplatiť mu zvyšných 20 % z dohodnutej ceny v zmysle čl. 5 zmluvy o dielo. Keďže žalovaný
sa rozhodol zmluvu o dielo zrušiť, v zmysle čl. 4 bod 4.2 zmluvy o dielo mu vznikla povinnosť zaplatiť
nákladyspojenésvývojom,výrobouadodanímzariadenianadelenietrubiekvyčíslenýchvodvolaníproti

rozsudku. Súd prvej inštancie však vo svojom konaní a pri rozhodovaní nerešpektoval celý obsah zmluvy
o dielo, ktorá má prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho nesprávne
rozhodol. Uviedol, že súd prvej inštancie a konajúca sudkyňa mu spôsobili dlhoročnú traumu. Zároveň
poukázal na to, že vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku právnou zástupkyňou žalobcu je vyjadrením
k rozsudku, a nie k jeho odvolaniu.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania podľa §
380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len čiastočne, a to v časti výroku pod
bodom III. ukladajúceho povinnosť žalovanému nahradiť trovy štátu, a že vo zvyšku, v časti výroku pod
bodom I., II., IV. a V je rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci

nebol potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, pričom v zmysle
ust. § 387 ods. 3 CSP sa zaoberal podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní.

9. Prioritne sa odvolací súd zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia žalovaného uvedeného v odvolaní,
že vec rozhodol nezákonný sudca, resp. že o ním vznesenej námietke zaujatosti doručenej súdu prvej

inštancie dňa 18.09.2015, nerozhodol nadriadený súd, ale len samotná vec prejednávajúca sudkyňa.
Odvolací súd túto námietku posúdil ako odvolací dôvod uplatnený žalovaným v čase podania odvolania
podľa vtedy platného a účinného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., v zmysle ktorého dôvodom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bolo, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

10. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase konania na súde prvej inštancie, sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomerk veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3
citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p.

platného a účinného v čase konania na súde prvej inštancie, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14
ods.1uplatniťnámietkuzaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastník môže
uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o
ktoréhovylúčenieide,alebodo15dní,odkedysamoholdozvedieťodôvode,prektorýjesudcavylúčený.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode
vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia na opakované
námietky zaujatosti podané
z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak sa námietka
zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 , súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie

dňa 18.09.2015 poukázal na skutočnosť, že vec prejednávajúca sudkyňa si zrejme neprečítala zmluvu
o dielo, najmä čl. 4 bod 4.2 upravujúci odstúpenie od zmluvy, keď ho nevzala pri rozhodovaní do úvahy
s poukazom na ust. § 344 Obch. zák. a keď uviedla, že v zmluve nemali účastníci upravenú možnosť
odstúpenia od zmluvy, alebo získala vzťah k prípadu ešte pred tým, než jej vec pripadla na prejednanie a
rozhodnutie. Okrem toho, v nariadenom znaleckom dokazovaní neuložila znalcom zodpovedať otázku,

či sa zariadenie približne každé tri minúty zastavuje, hoci práve taký dôvod uviedol žalobca pri odstúpení
od zmluvy. Sudkyňa tiež vo svojom rozhodnutí skonštatovala, že zo strany žalobcu nedošlo k prevzatiu
diela, čo je však v rozpore so skutočnosťou, že žalobca prostredníctvom V. podpísal dňa 04.07.2006
zápis o odovzdaní diela a túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok V.. Y.. Žalovaný vzhľadom
na uvedený postup a konanie vec prejednávajúcej sudkyne vyjadril pochybnosť o jej nezaujatosti.

12. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že
predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho
a spravodlivého procesu je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom
osobnom vzťahu k účastníkom, k jeho zástupcom a ktorý nie je v žiadnom smere zainteresovaný na

výsledku konania. K vylúčeniu sudcov z prejednávania a rozhodovania môže dôjsť preto len vtedy, keď
ich vzťah k veci,
k účastníkom alebo ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodnúť.

13. Súdnou praxou sa ustálilo, že pomer k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho
záujmusudcunaprejednávanejveci,vylúčenýjetiežsudca,ktorýzískalpoznatkyoveciinýmspôsobom,
než z dokazovania pri prejednávaní veci a sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť
založený na príbuzenskom či inom obdobnom vzťahu, prípadne ide o vzťah ekonomickej závislosti napr.
v súvislosti s vedeckou, publikačnou či pedagogickou činnosťou sudcu, alebo v súvislosti so správou

vlastného majetku a podobne.

14. V prípade namietanej sudkyne JUDr. Lenky Pavlovičovej podľa názoru odvolacieho súdu nebola
zistená žiadna z okolností, ktorá by ju v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. a nasl. vylučovala z prejednávania
a rozhodovania v predmetnej veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že námietky žalovaného sa

týkali len postupu vec prejednávajúcej sudkyne v konaní, čo s poukazom na ust. § 14 ods. 3 O.s.p.
nie je dôvodom na vylúčenie sudcu. Žiadne iné skutočnosti, než procesný postup v konaní (formulácia
znaleckej otázky) a posúdenie obsahu zmluvy o dielo, žalovaný netvrdil v súvislosti s pochybnosťou
o nestrannosti sudkyne. Vzhľadom na znenie § 15a ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého ak sa námietka
zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p., súd na námietku zaujatosti neprihliada

a v takom prípade vec nadriadenému súdu nepredkladá, odvolací súd nezistil v procesnom postupe
súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, keď ten po vyhodnotení obsahu námietky na túto neprihliadol
a nadriadenému súdu vec nepredložil. Odvolací súd konštatuje, že uvedeným postupom súdu prvejinštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý by zakladal dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Ako neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalovaného o neúplnom zistení
skutkového stavu, o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vzhľadom na žalobou uplatnený nárok žalobcu na vrátenie

sumy 13.746,27 Eur poskytnutej žalovanému titulom preddavku ceny diela oproti vráteniu diela
žalovanému v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcu ako objednávateľa v dôsledku
vád diela a vzhľadom na tvrdenie žalovaného o bezvadnosti diela a o nedôvodnom odstúpení žalobcu od
zmluvy o dielo, súd prvej inštancie sa ako spornou otázkou zaoberal posúdením dôvodnosti odstúpenia
od zmluvy pre namietané vady diela. Keďže žalobca ako objednávateľ diela - zariadenia na delenie
trubiek tvrdil, že toto nebolo zhotovené v súlade so zmluvou o dielo, lebo nespĺňa parametre dojednané

v zmluve - nemá požadovaný výkon a neprodukuje výrobky v požadovanej lokalite, súd prvej inštancie
na posúdenie týchto odborných skutočností nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovil znalca z odboru
strojárstva, odvetvie stroje a zariadenia na všeobecné účely Ing. Ivana Kuka, CSc. a uložil mu povinnosť
vyjadriť sa k otázke, či dielo - zariadenie na delenie trubiek - zhotovené žalovaným ako zhotoviteľom na
základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 15.02.20005 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným

ako zhotoviteľom bolo zhotovené riadne, s poukazom na bod 2.1 zmluvy upravujúceho predmet plnenia
a bod 3.2 upravujúceho rozsah plnenia a povinnosti zhotoviteľa. V prípade, ak dielo nebolo zhotovené
v súlade s uvedenými ustanoveniami zmluvy, úlohou znalca bolo uviesť konkrétne vady diela a tieto
vady opísať. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Kukom, CSc.,
vyplynulo, že zariadenie je schopné deliť rúrky do o10 mm, je schopné deliť rúrky v intervale dĺžok

delenia 50÷150 mm, je schopné obojstranne zrážať hrany vonkajšieho aj vnútorného priemeru rúrky,
je schopné pracovať v automatickom cykle, zariadenie umožňuje odoberanie triesok z rezu a zrážanie
hrán, avšak výkon zariadenia 10 kusov za minútu nebol dosiahnutý a pri rezaní a zrážaní hrán vznikli
na povrchu rúrok ryhy a otlačky
a to pri 7,32 % kontrolovanej vzorky konečných výrobkov. Znalec konštatoval, že zariadenie nebolo

zatiaľ zrealizované ani v zmluvne predpokladanom využití a teda, že dielo nebolo žalovaným zhotovené
riadne s poukazom na bod 2.1. uzatvorenej zmluvy a bod 3.2. upravujúcim rozsah plnenia a povinnosti
žalovaného. Znalec sa vyjadril aj k námietkam žalovaného týkajúcim sa toho, že na príčine porúch
zariadenia bol nedostatočný tlak
v systéme rozvodu stlačeného vzduchu. Pripustil, že závady sa najčastejšie vyskytovali

v čase, keď sa tlak vzduchu v rozvode blížil k dolnej hranici (tesne pod 600 kPa), avšak nie výlučne
vtedy. Poukázal na to, že u žalobcu je činnosť kompresoru realizovaná tak, že tento pracuje, kým tlak v
systéme nedosiahne 720 kPa, následne sa automaticky vypína a znova sa zapne do činnosti, keď tlak v
systéme klesne na 570 kPa, pričom o tejto skutočnosti žalovaný vedel. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo,
žežalovanýnamietalvočiznaleckémuposudkuvyhotovenémuznalcomIng.IvanomKukom,CSc.,tvrdil,

že zariadenie malo byť odskúšané pri tlaku cca 800 kPa a že pri takom tlaku by dosahovalo dohodnutý
výkon - 10 kusov výrobkov za minútu a aj požadovanú kvalitu výrobkov. Súd prvej inštancie vzhľadom na
námietku žalovaného a vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o dielo neobsahovala dojednanie o výške
tlaku, pri ktorom malo zariadenie na delenie trubiek pracovať, nariadil ďalšie znalecké dokazovanie z
odboru strojárstvo, odvetvie strojárske technológie a ustanovenému znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi

uložil po preštudovaní spisu a potrebných dokladov, po preštudovaní znaleckého posudku znalca Ing.
Ivana Kuka, CSc., č. 1/2010 vyjadriť sa k tomu, či dielo - zariadenie na delenie trubiek bolo žalovaným
ako zhotoviteľom zhotovené riadne, s poukazom na bod 2.1 zmluvy upravujúceho predmet plnenia
a bod 3.2 upravujúceho rozsah povinnosti zhotoviteľa, a najmä zistiť, či dielo môže pracovať riadne s
poukazom na bod 2.1 a bod 3.2 zmluvy o dielo pri tlaku 750 a 850 kPa. Zo znaleckého posudku znalca

Ing. Jozefa Mercella č. 29/2012 vyplynulo, že stroj zhotovený žalovaným nebol zhotovený riadne, keďže
ani pri tlaku vzduchu 700 kPa až 840 kPa nedosahuje požadovaný výkon podľa bodu 2.1. zmluvy, t.j.
10 kusov výrobkov za minútu, nepracuje v automatickom cykle a tiež až 58,1 % výrobkov nedosahuje
požadovanú kvalitu výrobkov podľa bodu 2.1. a 3.2. zmluvy, najmä čo sa týka rozmeru vnútorného
priemeru a zrážania hrán výrobku. Znalec tiež konštatoval, že podľa predloženej dokumentácie k stroju

nie je v technických parametroch uvedený požadovaný tlak vzduchu pre napájanie stroja. Žalovaný
v písomnom vyjadrení zo dňa 18.09.2012 k znaleckému posudku znalca Ing. Jozefa Mercella uviedol,
že z neho je zrejmé, že zariadenie je možné nastaviť na výkon 10 kusov za minútu, že na povrchu pri
rezaní a zrážaní hrán nevznikli ryhy a odtlačky, a že ani z jedného zo znaleckých posudkov nevyplýva,že zariadenie by sa zastavovalo približne každé tri minúty, čo bolo jediným dôvodom na podanie žaloby.
Žalovaný k písomnému vyjadreniu pripojil ako prílohy korešpondenciu, ktorú si so žalobcom vymieňali
pred odstúpením od zmluvy, zápisy zo skúšky stroja a jeho vlastnú rekapituláciu priebehu zmluvného

vzťahu do odstúpenia od zmluvy a hodnotenia znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by žalovaný i napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného v čase konania na súde
prvej inštancie navrhol vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení o riadnom splnení si
povinností zhotoviteľa zo zmluvy o dielo.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu za účelom zistenia, či dielo bolo žalovaným zhotovené riadne,
v súlade s dojednaniami v zmluve o dielo. Je potrebné zdôrazniť, že otázka žalobcom tvrdenej
existencie vád diela bola otázkou odbornou, na čo súd nemá dostatok odborných znalostí, preto v rámci
dokazovania bolo nariadené znalecké dokazovanie. Dôkaz vykonaný znaleckým posudkom bol súd
prvej inštancie v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 132 O.s.p. oprávnený hodnotiť podľa zásady

voľného hodnotenia dôkazov, avšak jeho hodnotenia nemohli podliehať odborné znalecké závery. Zo
záverov oboch znaleckých posudkov nepochybne vyplynulo, že dielo nebolo zhotovené riadne v súlade
so zmluvou, lebo nemalo parametre výkonu a kvality výrobkov vymienené v zmluve o dielo. Obaja
znalci - Ing. Ivan Kuko, CSc. aj Ing. Jozef Mercell zhodne zaujali v tomto smere rovnaký záver, pričom
zo znaleckého posudku Ing. Mercella jednoznačne vyplynulo, že dielo - zariadenie na delenie trubiek

nedosahovalo požadovaný výkon a kvalitu výrobkov a nepracovalo v automatickom cykle ani pri tlaku
vzduchu 700 kPa až 840 kPa, o ktorom žalovaný tvrdil, že je potrený pre riadny výkon zariadenia.

18. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného proti záverom znaleckých posudkov a s jeho
tvrdeniamioplnejfunkčnostizariadenianadelenietrubiekkonštatujevzhľadomnavýsledkyvykonaného

dokazovania, že tieto zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, bez opory v relevantnom
dôkaze, ktorým by žalovaný závery znaleckých posudkov spochybnil alebo vyvrátil. Žalovaný nenavrhol
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ale svoju obranu založil na argumentácii, že skutočnosti
zistené znalcami neboli podkladom pre odstúpenie od zmluvy, že žalobca namietal pred odstúpením
len zastavovanie zariadenia v trojminútových intervaloch, a že takúto vadu napokon znalci ani nezistili.

Táto argumentácia žalovaného však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo z obsahu písomnej
korešpondencie medzi stranami sporu je zrejmé, že odstúpeniu od zmluvy o dielo predchádzali výzvy
žalobcunauvedeniezariadeniadoprevádzkyzodpovedajúcej zmluveodielo,tedadotakej,abyvyrobilo
10 kusov výrobkov za minútu a v požadovanej kvalite. Zo žiadneho z listinných dôkazov v spise sa
nachádzajúcich (okrem vlastných tvrdení a výpočtov žalovaného) teda nevyplývajú také skutočnosti, z

ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že dielo zhotovené žalovaným spĺňalo parametre vymienené
v zmluve o dielo

19. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne vychádzal z ustanovení §
560 ods. 1, 2, 3, 4, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1 a § 564 Obch. zák. upravujúcich existenciu vád

diela, ich riadne a včasné oznámenie a nároky z nich plynúce a s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania, najmä na závery znaleckých posudkov vyvodil správny právny záver, že nakoľko nedošlo
k zhotoveniu diela v súlade so zmluvou,
a vady diela neboli žalovaným odstránené, žalobca dôvodne od zmluvy o dielo odstúpil v súlade s
ust. § 436 ods. 2 a § 344 Obch. zák. a opodstatnene požadoval od žalovaného vrátenie poskytnutého

preddavku ceny diela oproti vráteniu diela žalovanému, a to v zmysle
§ 349 ods. 1 a § 351 ods. 1, 2 Obch. zák. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že k odstúpeniu od
zmluvy zo strany žalobcu došlo na základe zákona - podľa § 436 ods. 2 Obch. zák. pre porušenie zmluvy
podstatnýmspôsobom,anienazákladesvojvôležalobcu.Vzájomnápovinnosťstránzozmluvyzrušenej
odstúpením je vyjadrená v ustanovení § 351 ods. 2 Obch. zák., v zmysle ktorého každá zmluvná strana

je povinná vrátiť prijaté plnenie. Kompenzačná námietka žalovaného vznesená proti nároku žalobcu
titulom náhrady nákladov spojených s vývojom, výrobou a dodaním diela nemá oporu v zákone, pretože
žalobcovi bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť vrátiť dielo žalovanému. Bolo by nelogické, aby
žalobca po odstúpení od zmluvy z dôvodu, že dielo malo vady, bol povinný žalovanému toto dielo vrátiť
a ešte mu aj zaplatiť jeho cenu.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného
do 30.06.2016 a to zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver o nároku žalobcuna vrátenie poskytnutého preddavku na cenu diela v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo pre jej
podstatné porušenie z dôvodu vád diela oproti jeho povinnosti vrátiť žalovanému vadné dielo. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v

čase jeho rozhodovania a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pod bodom I., II., IV. a V
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Za nesprávne však odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku pod bodom
III., ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 302,64 Eur. Z ust. § 148 ods.
1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu vyplývalo, že štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o

rozsah,ktorýmusúdpriznal.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žeuznesenímč.k.9Cb/369/2008-395zo
dňa 11.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2013, bolo žalovanému priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov celkom. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na znenie ust.
§ 148 ods. 1 O.s.p. nebolo možné žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy štátu, a to ani čiastočne.
Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti výroku pod bodom III. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.

d) CSP.

23. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).