Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/464/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213208960
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213208960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EGO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Veľký
Kamenec, IČO: 31 725 325, zastúpeného JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Žižkova 39, proti žalovanému DIEGO Košice, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Moldavská cesta 41/C, IČO: 36 756 709, zastúpenému JUDr. Katalin Némethovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Štúrove, Nám. Sv. Imricha 21, o zaplatenie 10.827,03
eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 06. 06. 2016 č.k.
37C/177/2013-116 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a do výroku rozsudku uviedol, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10.827,03
eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal titulom zmluvnej pokuty dohodnutej účastníkmi pre prípad

porušenia zmluvných povinností v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 03. 2012. Žalobca
tvrdil, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností uvedených v čl. 4.13 Zmluvy o nájme mu vzniklo
právo na zmluvnú pokutu vo výške platného nájomného a preddavku za každý čo i len začatý mesiac
omeškania.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázanýskutkovýstav,žežalobcaakoprenajímateľažalovanýakonájomcauzavreliZmluvuonájme

nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom prvého nadzemného podlažia administratívno-
prevádzkovej budovy na parcele č. XXX/XX R. P. F. K. H. H. Č.. XX, W. F. A. Č.. XXXXX, Z. R.E. XXX E.,
a to na účel špecifikovaný v čl. 1 bodu 1.2. nájomnej zmluvy. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú
od 01. 04. 2012 do 31. 12. 2012. V čl. 3 zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 4,377 eur/m2/
mesiac bez DPH, v ktorej neboli zahrnuté vedľajšie náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, a to
poplatok za odber elektrickej energie, plynu, vody, odvoz odpadu a stočné, ktorých výška predstavovala
250eurmesačnebezDPH.Včl.4bod4.13.nájomnejzmluvysažalovanýakonájomcazaviazalpredmet

nájmu vypratať, vymaľovať a odovzdať ku poslednému dňu trvania nájomného vzťahu v stave, v akom
ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Prípadné poškodenia spôsobené žalovaným sa tento
zaviazal opraviť ku dňu odovzdania predmetu nájmu. Pre prípad porušenia povinností uvedených v
bode 4.13. zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške platnéhonájomného a preddavku za každý čo i len začatý mesiac omeškania s vyprataním alebo vymaľovaním
alebo opravou až do úplného vypratania alebo vymaľovania alebo opravy predmetu nájmu. Z obsahu
výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že v období pred aprílom 2012

žalobca uvedené nebytové priestory prenajímal inej obchodnej spoločnosti Diego Kereskedelmi Kft. na
základe nájomnej zmluvy uzavretej na dobu 5 rokov do 31. 03. 2012. Tento uviedol, že predmetné
nebytové priestory však užívala obchodná spoločnosť žalovaného, ktorá bola franchise partnerom
obchodnej spoločnosti Diego Kereskedelmi Kft. na Slovensku. Tento potvrdil, že žalovaný predmetný
nebytový priestor užíval aj po skončení predchádzajúceho nájomného vzťahu teda od apríla 2012 až do

konca roka 2012. Žalovaný neplatil riadne a včas nájomné a úhrady za služby a takto mu v priebehu
roku 2012 vznikol dlh vo výške 9.621,54 eur. Začiatkom decembra 2012 štatutárny zástupca žalovanej
oznámil žalobcovi, že od 01. 01. 2013 už nemieni užívať predmetný nebytový priestor. Pred ukončením
nájmu žalovaný uhradil uvedený dlh na nájomnom. V súvislosti s odovzdaním priestorov štatutárny
zástupca žalobcu žiadal, aby predmet nájmu bol odovzdaný v stave, v akom ho žalovaný prevzal. Dňa
30. 12 .2012 štatutárny zástupca žalobcu odcestoval na dovolenku a zástupcu žalovaného kontaktoval

až po návrate dňa 04. 01. 2013, kedy mu tento odovzdal kľúče od nebytového priestoru. Tento potvrdil,
že priestory boli vymaľované, nebol však odstránený koberec a pod kobercom zistil rozbitú dlažbu. Z
tohto dôvodu po ukončení nájomného vzťahu nebol spísaný protokol o odovzdaní predmetu nájmu.
Štatutárny zástupca žalobcu zároveň potvrdil, že koberec, ktorého odstránenia sa žalobca domáha od
žalovaného bol v obchodných priestoroch položený ešte pred aprílom 2012, t.j. pred začatím nájomného

vzťahu so žalovaným.

4. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovanej,
ktorý uviedol, že nájomný vzťah s predchádzajúcim nájomcom, a to spoločnosťou Diego Kereskedelmi
Kft. skončil dňom 31. 03. 2012. Od apríla 2012 užíval uvedené nebytové priestory žalovaný, avšak

bez nájomnej zmluvy. Žalovanému nevyhovovalo umiestnenie uvedených nebytových priestorov a z
tohto dôvodu ani nepodpísal nájomnú zmluvu a zaujímal sa o nadobudnutie iných cenovo výhodnejších
priestorov na frekventovanejšom mieste. Po tom, čo žalobcovi oznámil, že po 01. 01. 2013 už nemieni
uvedené obchodné priestory užívať, žalobca od 27. 12 .2012 znemožnil vysťahovanie uvedených
priestorov a žiadal uhradiť záväzky žalovaného voči žalobcovi a zároveň dodatočne uzavrieť aj nájomnú

zmluvu. Tieto záväzky žalovaný uhradil dňa 27. 12. 2012 a na základe vyjadrenia sa svojej právnej
zástupkyne v uvedený deň podpísal aj antidatovanú nájomnú zmluvu. Ďalej konštatoval, že v dňoch 29.
12. 2012 až 30. 12. 2012 boli nebytové priestory vypratané a vymaľované. Žalovaný však nemal komu
tieto priestory odovzdať, keďže boli uzavreté a štatutárny zástupca žalobcu nebol k dispozícii.

5. S poukazom na námietku žalovaného ohľadne platnosti uvedenej nájomnej zmluvy s poukazom na jej
antidatovanie súd prvej inštancie sa vyporiadaval s touto námietkou s prihliadnutím na ust. § 40 ods. 1,
ods.3,§43aods.1,§43cods.1,§§44ods.1Občianskehozákonníka,akoajspoukazomna§3zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a uzavrel, že sporná nájomná zmluva je
platnýmprávnymúkonomavtomtosmerespoukazomnaust.§40Občianskehozákonníkakonštatoval,

že uvedenie dátumu na nájomnú zmluvu nie je obligatórnou náležitosťou písomnej formy tohto právneho
úkonu, a preto podľa jeho názoru nemožno nedostatok uvedenia dátumu právne kvalifikovať ako dôvod
neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska vzniku, ako aj platnosti písomného právneho úkonu považoval
za rozhodujúci dátum, kedy akceptant zmluvu skutočne podpísal, nie dátum, ktorý zmluvné strany v
zmluve uviedli. Majúc za preukázané, že sporná nájomná zmluva bola uzavretá dňa 27. 12 .2012, a

preto v zmluve uvedený dátum 29. 03. 2012 nemožno považovať za časový moment vzniku písomnej
zmluvy. Poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval nebytové priestory žalobcu za
obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 12. 2012 bez ohľadu na to, že nájomnú zmluvu uzavreli až 27.12.2012.
Za nespornú považoval aj výšku neuhradených záväzkov žalovaného 9.621,54 eur a mal za to, že pokiaľ
štatutárny zástupcu žalobkyne vynucoval od žalovanej zaplatenie neuhradených záväzkov tým, že jej

bránil vo vyťahovaní, vynucoval iba to, čo žalovaná bola povinná splniť. Poukázal v tomto smere na
zádržné právo vyplývajúce z ust. § 672 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom je zabezpečiť právo
prenajímateľa na nájomné. Dospel k záveru, že samotná nájomná zmluva nemala za cieľ dodatočne
upraviť nezákonný stav, ale skôr upraviť práva a povinnosti účastníkov v súvislosti s ukončením užívania
nebytového priestoru žalovaným. V situácii keď žalovaný užíval predmetný nebytový priestor žalobcu

a svoje peňažné záväzky voči nemu neplnil riadne a včas považoval za pochopiteľné, ak žalobca trval
na uzavretí písomnej zmluvy, zvyšujúc tak svoju právnu istotu pri uplatňovaní nárokov súvisiacich s
ukončením užívania nebytových priestorov. Mal za to, že zmluva spĺňala aj podmienky uvedené v §
3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., teda písomnú formu. Rovnako konštatoval, že obsahuje aj všetkyostatné náležitosti platnej nájomnej zmluvy. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného spočívajúcu
v tvrdení, že túto zmluvu nepodpísal slobodne, ale pod nátlakom a hrozbou, že žalobca mu neumožnil
vysťahovať sa z nebytových priestorov. Mal za to, že v konaní štatutárneho zástupcu žalobcu nebol

preukázaný žiadny postup, ktorý by bolo možné hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku.

6. S poukazom na tieto závery považoval za platný aj čl. 4 bod 4.13. nájomnej zmluvy, v ktorej sa
žalovaný ako nájomca zaviazal predmet nájmu vypratať, vymaľovať a odovzdať k poslednému dňu
trvania nájomného vzťahu v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V tomto

smere poukázal na skutočnosť, že otázku, v akom stave sa nachádzal uvedený nebytový priestor ku
dňu ukončenia predchádzajúceho nájomného vzťahu s obchodnou spoločnosťou Diego Kereskedelmi
Kft., t.j. ku dňu 31. 03. 2012 nebolo zrejmé, keďže nebol spísaný žiadny odovzdávajúci protokol a
nasledujúcim dňom 01. 04. 2012 žalobca nemal podpísanú nájomnú zmluvu so žalovaným a ani žiadny
preberací protokol. Tento napriek tomu, že bol datovaný 01. 04. 2012, bol nesporne podpísaný spolu s
nájomnou zmluvou až 27. 12. 2012. S poukazom na samotnú výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu

o tom, že koberec, ktorého odstránenia sa domáhal od žalovaného, bol v priestoroch položený ešte v
období pred 01. 04. 2012, teda v čase existencie predchádzajúceho nájomného vzťahu s obchodnou
spoločnosťou Diego Kereskedelmi Kft. Konštatoval, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že
žalovaný predmet nájmu pri jeho ukončení vypratal a aj vymaľoval, čo nebolo žalobcom spochybňované,
Konštatoval, že z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva, aby žalovaný bo povinný odstrániť z nebytového

priestoru aj koberec, ktorý bol položený ešte v období predchádzajúceho nájomného vzťahu. S
poukazom na tieto zistenia dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný odstrániť koberec v nebytovom
priestore, keďže tento sa tam nachádzal ešte pred začatím jeho nájomného vzťahu. Z toho vyvodil
záver, že nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného, keďže tento si splnil
svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazal v súvislosti s ukončením nájomného vzťahu a bol pripravený aj

predmet nájmu aj odovzdať, nemal však k dispozícii zástupcu prenajímateľa na vykonanie tohto úkonu.
S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celosti zamietol.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení,

že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že považuje za nesporné, že
medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy dňa 29. 03. 2012 a s poukazom na znenie čl.
4.13 tejto nájomnej zmluvy, v ktorej sú vymenované povinnosti nájomcu v súvislosti s ukončením nájmu
mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného uvedený nebytový priestor pri ukončení nájomného vzťahu

opraviť v rozsahu jeho poškodenia, ktoré na predmete nájmu spôsobil. Keďže tak neurobil, je dôvodnou
zmluvná pokuta podľa čl. 4.14 nájomnej zmluvy. Za nesplnenie povinnosti opätovne zdôvodňoval
neodstránenie koberca, ako aj neopravenia rozbitej dlažby. Mal za to, že odstránenie koberca vzhľadom
na rozmery priestoru je činnosť, s ktorou sú spojené zvýšené náklady, ktoré v konečnom dôsledku bol
povinný uhradiť žalobca napriek tomu, že tak mal učiniť žalovaný, Keďže v inom prípade by to bránilo v

možnostiriadnehoužívaniapriestoru.Mázanesporné,že uvedenýkoberecodstránenýnebolarovnako
nebola opravená ani rozbitá dlažba. Ako ďalšie porušenie povinnosti označil neodstránenie množstva
neónových svietidiel vrátane tienidiel. V súvislosti s tým vznikli žalobcovi ďalšie náklady, keďže tieto
musel odstrániť sám. Má za to, že súd sa v odôvodnení svojho rozsudku neodstránením týchto svietidiel
ani bližšie nezaoberal napriek tomu, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 04. 2016 potvrdil,

že v uvedených priestoroch nechal množstvo neónových osvetlení vrátane tienidiel. Žalobca pritom
na uvedenú skutočnosť upozorňoval na pojednávaní dňa 02. 05. 2016. Súd prvej inštancie sa však v
dôvodoch svojho rozsudku touto skutočnosťou nezaoberal. Za ďalšie porušenie povinnosti nájomcu
považoval skutočnosť, že tento nesplnil svoju povinnosť odovzdať predmet nájmu ku poslednému dňu
trvania nájmu. Nepovažuje za dôvodnú obranu žalovaného, že nemal komu uvedený priestor odovzdať,

keďže mal za to, že poveril k prevzatiu priestoru svoje deti, ktoré sú inak zamestnancami žalobcu.
Konštatoval, že štatutár žalovaného nijakým spôsobom sa nesnažil kontaktovať žalobcu, pritom inak
bežne komunikovali priamo cez mobilné telefóny.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a žalovanému priznať náhradu trov konania. Nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku spočívajúcu
v tvrdení o porušení svojej zmluvnej povinnosti neodstránením koberca v nebytovom priestore. Jednak
konštatoval,žesamotnýžalobcaodnehoodstránenieuvedenéhokobercaaninepožadovalanavyšemá
za to, že pokiaľ nie je zrejmé, v akom stave sa predmetný nebytový priestor nachádzal ku dňu skončeniapredchádzajúceho nájomného vzťahu a ku dňu nového nájomného vzťahu so žalovaným, nemôžu
byť zrejmé ani povinnosti žalovaného v tomto smere. Vo vzťahu k svietidlám v nebytovom priestore
konštatoval,žežalobcasanikdynezmieňovalopotrebeodstráneniatýchtosvietidielatakútopožiadavku

vzniesol až v súvislosti so súdnym konaním. Vo vzťahu k tvrdenému neodovzdaniu predmetu nájmu včas
konštatuje, že ku dňu 31. 12. 2012 vykonal všetky úkony potrebné k riadnemu odovzdaniu priestorov,
t.j. priestory boli vypratané, vymaľované a uvedené do pôvodného stavu s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie. Opätovne poukázal na skutočnosť, že nemal k dispozícii partnera zo strany prenajímateľa,
ktorému by bolo možné priestor odovzdať. Tvrdenia žalobcu o možnosti odovzdať tieto priestory službe

na vrátnici, resp. zamestnancom žalobcu, pokiaľ tieto osoby nemali oprávnenie na prevzatie predmetu
nájmu, považuje za bezpredmetné. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovanému nebolo žiadnym
spôsobom oznámené, že žalobca nebude k dispozícii pri odovzdaní priestorov v čase ukončenia doby
nájmu.

9. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa

prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

11. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami nového procesného predpisu
preskúmal odvolanie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo
podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal
všetky dôkazy účastníkmi označené na preukázanie svojich tvrdení, tieto dôkazy aj zákonným postupom
vyhodnotil (§ 132 O.s.p.), vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Za vecne
správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku, a preto sa v súlade s
ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích

námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

13. S poukazom na obsah odvolacích námietok nepovažuje odvolací súd medzi účastníkmi za spornú
skutočnosť, že medzi nimi vznikol platný nájomný vzťah, na základe ktorého žalobca žalovanému
prenajal nebytové priestory na dobu určitú. Z tohto dôvodu odvolací súd už uvedené otázky

nepodroboval svojmu prieskumu. Medzi účastníkmi spornou ostala skutočnosť, aké mal žalovaný ako
nájomca povinnosti v súvislosti s ukončením nájomného vzťahu vo vzťahu k uvedeniu nebytového
priestoru do pôvodného stavu, v akom sa tento nachádzal v čase začatia nájmu a či tieto svoje
zmluvnépovinnostiajsplnil.Odvolacísúdvtomtosmerepovažujezapodstatnédôvodyprvoinštančného
rozsudku, v ktorých tento poukazuje na skutočnosť, že z obsahu dokazovania ním vykonaného vyplýva,

že pri ukončení predchádzajúceho nájmu a začatia nového nájomného vzťahu so žalovaným, teda
ku dňu 29. 03. 2012 nebol spísaný žiadny odovzdávací protokol s predchádzajúcim nájomcom, ani
preberací protokol so žalovaným ako novým nájomcom, z ktorého by vyplývali skutkové okolnosti, v
akom stave sa uvedený nebytový priestor nachádzal. Tieto skutočnosti sú právne významné práve z
dôvodu, že z obsahu samotných prednesov zástupcov účastníkov vyplýva, že žalovaný v podstate iba

fyzicky pokračoval v užívaní uvedeného priestoru, avšak na základe inej právnej skutočnosti, keďže
pred uvedeným dátumom tento priestor užíval iba ako zmluvný partner predchádzajúceho nájomcu
a od uvedeného dátumu ich užíval už na základe nového právneho titulu, a to nájmu. Za takejto
situáciejezáveroporušenípovinnostižalovanéhoakonájomcupodmienenýpreukázanímstavu,vakom
sa uvedený nebytový priestor nachádzal v čase začatia sporného nájomného vzťahu so žalovaným.

Nemožno totiž považovať za zmluvnú povinnosť žalovaného odstraňovať z tohto nebytového priestoru
koberec pokiaľ je zrejmé, že tento v nebytovom priestore osadil ešte predchádzajúci nájomca a pri
ukončení jeho nájomného vzťahu nebol tento odstránený. Za takej situácie totiž uvedený koberec v
nebytovom priestore predstavoval stav, v akom sa tento nebytový priestor nachádzal v čase začatia
nájomného vzťahu. Dôkazná povinnosť preukázať tieto skutočnosti zaťažuje v konaní žalobcu a tento

túto dôkaznú povinnosť neuniesol. Rovnaký záver platí aj pre žalobcom tvrdenú nesplnenú povinnosť
žalovaného odstrániť svietidlá a tienidlá, pokiaľ z konania nie je nesporné, že uvedené svietidlá v
priestore umiestnil žalovaný a tieto sa tam nenachádzali v čase, kedy jeho nájomný vzťah vznikol.
Za dôvodnú považuje odvolací súd obranu žalovaného v súvislosti s jeho tvrdeniami o pripravenostiodovzdať nebytový priestor, ako aj v tom, že k odovzdaniu nemal k dispozícii zmluvného partnera,
teda oprávneného zástupcu žalobcu. Tento rovnako v konaní nepreukázal, aby žalovanému oznámil,
že vykonaním úkonu prevzatia nebytového priestoru poveril konkrétneho svojho zamestnanca, z čoho

vyplýva, že žalobca žalovanému v tomto smere neposkytol patričnú súčinnosť, a preto sa ani nemôže
domáhať nárokov z ním tvrdeného porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovaným. S poukazom na tieto
dôvodyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievjehozamietavomvýrokupotvrdilakovecnesprávny
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

14. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania vo
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).