Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/497/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108205060
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2108205060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: H. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. Y. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Matejovovou, so sídlom Nitra,
Hollého 12, proti odporcovi: R. D., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenému advokátom: Mgr. Matúš
Chmelo, so sídlom Piešťany Royova 9, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu:
Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 31 595
545, o zaplatenie 36.490,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.4.2013 č.k. 9C/24/2008-263, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo

dňa 5.9.2013, č.k. 9C/24/2008-307 i opravnými uzneseniami zo dňa 10.9.2014, č.k. 9C/24/2008- 326,
zo dňa 29.6.2015, č.k. 9C/24/2008-332 - vo vyhovujúcej časti v rozsahu zaplatenia úroku z omeškania
8,5% ročne zo sumy 14.013,65 Eur od 8.2.2008 do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravnými uzneseniami
v napadnutej časti úroku z omeškania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu

14.013,65 spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 14.013,64 Eur od 8.2.2008 do zaplatenia,
akoisumu20.986Eur,atovšetkodo15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vozvyšnejčastisúdnávrh
navrhovateľa zamietol. Odporcu súd ďalej zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho
právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia v sume 5.486,61 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a tiež zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany trovy štátu na svedočnom vo výške
33 Eur, znalečnom vo výške 59,76 Eur a súdny poplatok z predmetu konania vo výške 2.189 Eur, a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie v napadnutej časti priznaného úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 14.013,65 Eur
od 8.2.2008 do zaplatenia prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľ
listom zo dňa 8.2.2008 oznámil vedľajšiemu účastníkovi, že sa bude domáhať plnenia súdnou cestou,
pričom navrhovateľovi bola dňa 30.1.2008 zaplatená vedľajším účastníkom iba tá časť uplatneného
nároku v sume 1.266.910 Sk. Vedľajší účastník sa tak dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 10.493 Eur, bolestného v sume 3.497,60 Eur ako
i nákladov spojených s liečením v sume 23,05 Eur, spolu tak v sume 14.013,65 Eur dňom 31.1.2008,
ale nakoľko navrhovateľ žiadal priznať zákonný úrok z omeškania 8,5% (dvojnásobok sumy 4,25%) od
8.2.2008, jeho návrhu vyhovel.Proti rozsudku, výlučne v jeho vyhovujúcej časti v rozsahu zaplatenia úroku z omeškania 8,5% ročne zo
sumy 14.013,65 Eur od 8.2.2008 do zaplatenia, podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu,

ktorým sa domáhal, vychádzajúc z jeho obsahu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že návrh v časti uplatneného úroku z omeškania zamietne. Argumentoval v
podstate tým, že spornými otázkami medzi navrhovateľom na jednej strane a odporcom, ako aj ním na
strane druhej okrem otázky spoluzavinenia, bola aj otázka správneho určenia výšky nároku na náhradu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozsudku, tento sa pri vyčíslení výšky náhrady prikláňa k jeho názoru. To znamená, že súd prvého
stupňa zaťažil dôkazným bremenom ohľadne preukázania skutočnosti, či navrhovateľ v čase dopravnej
nehody bol pripútaný bezpečnostným pásom odporcu, pričom konštatoval, že dôkazné bremeno nebolo
unesené a výsluchom MUDr. Nosáľa (znalca), ktorý vypracoval znalecký posudok ohľadom zranení
navrhovateľa mal preukázaný opak. V tejto súvislosti poukazuje i na to, že výsluch MUDr. Nosáľa sa
uskutočnil až 12.3.2013, z čoho je potom zrejmé, že otázka dôvodnosti nároku navrhovateľa, pokiaľ ide

o jeho výšku, bola v celom rozsahu preukázaná bez akýchkoľvek pochybností až výsluchom svedka
MUDr. Nosáľa dňa 12.3.2013. Nesúhlasí a považuje preto za nesprávny názor súdu prvého stupňa,
podľa ktorého mal on ako vedľajší účastník kedykoľvek po uplatnení náhrady zo strany navrhovateľa
kontaktovať súdneho znalca na vyjadrenie sa k otázke, či bol alebo nebol navrhovateľ v čase dopravnej
nehody pripútaný. V tejto súvislosti poukazuje aj na znenie § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 Zákona

o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z., ktorý zákon dôkazné bremeno pri uplatnení si svojich
nárokov ukladá poškodenému, pričom za preukázanie nároku nemožno v prípade existencie dôvodných
pochybností, ako tomu bolo aj v predmetnej právnej veci, požadovať len samotné tvrdenia poškodeného
o tom, že bol v čase dopravnej nehody pripútaný. Tieto jeho preukázané tvrdenia boli potvrdené až
výpoveďou svedka MUDr. Nosáľa, a preto až od tohto okamihu je možné považovať nárok navrhovateľa

ako poškodeného pri dopravnej nehode za preukázaný v celom rozsahu. Z týchto dôvodov preto ani
odporca a ani on ako vedľajší účastník nemohli byť k 8.2.2008 v omeškaní, pokiaľ ide o úhradu nároku
poškodeného, keďže tento jeho nárok bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný až na pojednávaní
konanom dňa 12.3.2013, keď potom odporca a ani on nemali povinnosť uhrádzať nepreukázané nároky.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti preto považuje za nesprávny, pretože konajúci súd

pochybil, keďže vo vzťahu k vzniku nároku na úhradu úroku z omeškania vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ, ako i odporca odvolacie návrhy nepodali, k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu sa písomne vyjadril iba navrhovateľ, v ktorom vyjadrení poukázal na to, že stanovisko
vedľajšieho účastníka, podľa ktorého až z výsluchu MUDr. Nosáľa, ktorý sa pred súdom uskutočnil

12.3.2013 bolo zistené, že ako vodič bol vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, a preto tvrdí,
že sa nemohol dostať do omeškania už 8.2.2008, nie je správne. Už pred podaním návrhu na začatie
konania viedol s vedľajším účastníkom korešpondenciu. Robil tak v nádeji, že sa vec bude dať
vybaviť mimosúdne. Preto dňa 31.10.2007 zaslal vedľajšiemu účastníkovi obsiahly list, v ktorom vyčíslil
jednotlivé uplatnené nároky. Na tento list reagoval vedľajší účastník písomne tak, že mal námietky voči

ním stanovenej hodnote každého jednotlivého bodu a sťaženia spoločenského uplatnenia za každý bod
a domáhal sa krátenia ním uplatnených nárokov v rozsahu 25% z titulu spoluviny. Tá mala spočívať v
tom, že podľa názoru vedľajšieho účastníka v čase nehody nebol vo vozidle pripútaný. Tieto tvrdenia
vedľajšieho účastníka znemožnili dohodu o náhrade škody, lebo inak vedľajší účastník s obsahom jeho
návrhu súhlasil, keďže uznával aj dôvody, pre ktoré žiadal zvýšenie náhrady za vytrpenú bolesť i za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Listom zo dňa 8.2.2008 ho preto požiadal o prehodnotenie jeho
stanoviska, ktoré mu oznámil v liste zo dňa 4.2.2008. Po citácii § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
navrhovateľ ďalej uviedol, že už v liste zo dňa 31.10.2007 vedľajšiemu účastníkovi predložil špecifikáciu
svojich nárokov. Voči nim nemal výhrady s výnimkou hodnoty jednotlivého bodu stanoveného MUDr.
Nosáľom a trval na znížení náhrady z titulu spoluviny o 25%. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že

dôkazné bremeno (pri preukazovaní, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom) spočívalo od začiatku
na odporcovi, resp. vedľajšom účastníkovi. Ak ten mal pochybnosti o tejto otázke, nič mu nebránilo, aby
si to vydiskutoval s MUDr. Nosáľom. Preto je nútený konštatovať, že mu súd správne priznal okrem istiny
aj úrok z omeškania, a to správne od 8.2.2008, lebo najneskôr od tohto dňa sa dostal do omeškania
so splnením peňažného dlhu. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti potvrdil ako vo výroku vecne správny (§ 219 O.s.p.) a zaviazal odporcu zaplatiť mu i
náhradu trov tohto konania a to odmenu za 1 úkon - vypracovanie tohto podania.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a §

202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a
že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie výlučne v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení

s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu o veci samej, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 14.013,65, ako i sumu 20.986 Eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol, nebol odvolaním napadnutý, nejedná sa ani o výrok závislý,
preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom odvolacieho konania tak zostáva už len
uplatnený 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 14.013,64 Eur, predstavujúcej doplatenie základného
nároku za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i účelných nákladov spojených s liečením

a to od 8.2.2008 do zaplatenia.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úroku z
omeškania, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel

k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie tohto návrhom
na začatie konania uplatneného nároku (tu len s určitým doplnením, ktoré doplnenie argumentácie však
nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia v tejto časti) a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací

súd už iba odkazuje na správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Odvolací súd k argumentácii odvolateľa smerujúcej k namietaniu nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa v časti priznania zákonného úroku z omeškania navrhovateľovi z istiny pohľadávky navrhovateľa
predstavujúcej základný nárok za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i účelné náklady
spojené s liečením, pri nesporovaní jeho výšky a počiatku omeškania, uvádza nasledovné:

Dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas (§ 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do
omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj
úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym
predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených

spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka veriteľ. V tomto
prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.

Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho
zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho

ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri
nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca
je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu

poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z tohto
pravidla súdna prax pripustila výnimku, podľa ktorej len povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu
ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť), vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej nasplnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996).

Z uvedeného je potom zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody
(škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha
požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o
primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, čas splnenia
nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.), tu potom priznaná suma 20.986,- Eur, z ktorej súd

napadnutým rozsudkom navrhovateľovi úrok z omeškania nepriznal a teda k omeškaniu dlžníka
dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch, teda i daný prípad
priznanej sumy 14.013,65 Eur s úrokom z omeškania, je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia,
vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.

V posudzovanej veci potom nepochybne vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný napadnutý úrok z

omeškania z peňažného dlhu priznaného mu síce rozhodnutím súdu, ktorým mu ale bola priznaná
náhradaškodynazdravípozostávajúcazozákladnéhobolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
a účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Nejde teda o prípad priznania mimoriadneho
odškodnenia za bolesť a za sťaženia spoločenského uplatnenia, preto pri nenamietaní výšky priznaného
úroku omeškania ako i určeného počiatku omeškania, keď odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný,

súd prvého stupňa správne navrhovateľovi priznal okrem istiny 14.013,65 Eur i jej príslušenstvo -
zákonný úrok z omeškania.

Tu potom odvolacia argumentácia vedľajšieho účastníka nemohla mať nijak úspech a odvolací súd ju
považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodnú.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
priznaného úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 14.013,65 Eur od 8.2.2008 do zaplatenia, ako vecne
správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne
neúspešnému účastníkovi. Keďže si ale navrhovateľ uplatnenú náhradu trov konania predstavujúcu
len trovy právneho zastúpenia v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, a iné jeho trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nebol súd viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.