Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, August 27, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508207546
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3508207546.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PFS, a.s., so sídlom Štverníky 662, 906 13
Brezova pod Bradlom, IČO: 34 113 142, právne zast. Mgr. Janette Adamcová, so sídlom Hodžova 261/1,
907 01 Myjava, proti žalovanému: Karol Jakeš, podnikajúci pod obchodným menom Karol Jakeš K J
design, s miestom podnikania Športová 1, Brezová pod Bradlom, IČO: 17 538 521, o zaplatenie 13
746,27 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

12. júla 2017, č. k. 16Cob/79/2016-514, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 9Cb/369/2008-435 zo dňa 10. decembra
2015 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 13 746,27 eur s 14,25 % ročným

úrokom z omeškania za dobu od 22. septembra 2007 do zaplatenia. Žalobcu zaviazal žalovanému vrátiť
zariadenie na delenie trubiek špecifikované v Zmluve o dielo zo dňa 15. februára 2005 uzatvorenej medzi
žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovanéhozaviazalzaplatiťnáhradutrovštátuvovýške302,64eur,upravilučtáreňtunajšiehosúdu,aby
po právoplatnosti rozsudku sumu 8,08 eur ako zostatok preddavku zaúčtovaného pod pol. D14A-36/11
preúčtovala ako trovy štátu a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenia Obchodného zákonníka a konštatoval, že vykonané
dielo žalovaným nebolo riadne zhotovené a nemalo tie parametre, ktoré si účastníci zmluvy v zmluve
dohodli. Napriek tomu, že žalobca vymienené vady reklamoval žalovanému sa ich nepodarilo odstrániť.
Odstúpenie žalobcom od zmluvy konajúci súd označil za platné a taktiež právo žalobcu na vrátenie
uhradenej sumy vo výške 13 746,27 eur, ktoré žalobca žiadal vrátiť za dôvodné O omeškaní dlžníka

rozhodol s poukazom na ustanovenie § 365 a § 369 Obchodného zákonníka.

3. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č. k. 16Cob/79/2016-514 zo dňa 12. júla 2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výroku po bodom I., II., IV. a V. potvrdil a vo výroku pod bodom III. napadnutý
rozsudok zrušil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti
v bodoch výroku bodov I., II., IV. a V. je potrebné podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť a že odvolanie
je dôvodné iba v časti výroku pod bodom III. ukladajúce žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu.
Rozhodolspoukazomnaustanovenie§384ods.1C.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.
1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať dokazovania a nevyžadoval to ani verejný záujem, pričom

v zmysle ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. sa zaoberal podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými
v odvolaní. Prioritne sa zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti doručenou súdu dňa 18. septembra2015, ktorú posúdil podľa vtedy platného a účinného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.. Citoval
ustanovenia platné v čase konania na súde prvého stupňa, ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., ustanovenie
§ 15a ods. 1 O. s. p., § 14 O. s. p., judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že v

prípade namietanej sudkyne JUDr. W. C. nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ju v zmysle § 14
ods. 1 O. s. p. a nasl. vylučovala z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Konštatoval, že z
obsahu vznesenej námietky nepochybne vyplývalo, že sa námietky týkali postupu prejednávania veci
sudkyňou v rozhodovanej veci, a teda išlo o námietku s poukazom na ustanovenie § 15a ods. 5 O. s. p.
o takú, na ktorú súd neprihliada a nariadenému súdu nepredkladá.

5. Odvolací súd, ako neopodstatnenú námietku vyhodnotil aj nedostatočne zistený skutkový stav a
právny stav a konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v plnom rozsahu v súlade s
dojednaniami uvedenými v zmluve o dielo. Dôkaz vykonaný znaleckým posudkom označil za platný
a účinný, z ktorého dôkazu nebolo sporné, že dielo zhotovené na základe zmluvy uzavretej medzi
žalobcomažalovanýmbolovykonanériadne.Uviedol,žeobajaznalcizhodnezaujalirovnakéstanovisko

a žalovaný nenavrhol vykonať ďalšie znalecké šetrenie, ale, že jeho argumentáciu nemala oporu vo
vykonanomdokazovaní.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žesúdprvejinštancienazákladezisteného
skutkového stavu správne vychádzal z ustanovení § 562 ods. 1, 2, 3 a 4, § 562 ods. 1 a § 564
Obchodného zákonníka. Za jednoznačný odvolací súd označil fakt, že dielo nebolo zhotovené v súlade
so zmluvou o dielo a vady diela neboli žalovaným riadne odstránené. K odstúpeniu od zmluvy teda podľa

odvolacieho súdu došlo zo zákona podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka pre porušenie zmluvy
podstatným spôsobom a nie na základe svojvôle žalobcu.

6. Kompenzačnú námietku žalovaného podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie kvalifikoval ako
neopodstatnenú, keďže by bolo nelogické, aby žalobca po odstúpení od zmluvy z dôvodu, že dielo

malo vady, bol povinný žalovanému toto dielo vrátiť a ešte platiť aj jeho cenu. Odvolací súd vykonané
dokazovanie vyhodnotil za dokazovanie v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Za nesprávny výrok, označil výrok v časti výroku bod III., ktorý uložil žalovanému povinnosť hradiť

trovy štátu vo výške 302,64 eur a s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. a preto v tejto
napadnutej časti rozsudok zrušil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p..

8. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou dňa 30. augusta 2017 podal dovolanie žalovaný

podanímdoručenýmsúdudňa23.októbra2017spoukazomnaustanovenie§419anasl.C.s.p.zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, berúc do úvahy stanoviská uvedené v Uznesení Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1VCdo/2/2017 zo dňa 17. apríla 2017. Dovolanie podal
podľa § 421 ods. 1 C. s. p. s odkazom na ustanovenie § 432 ods. 2 C. s. p. a viedol, že nesprávne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a konštatoval, že súd prvej inštancie,

ako aj súd odvolací, nesprávne dospeli k záveru, že k odstúpeniu od zmluvy došlo následkom porušenia
zmluvy zo zákona, keďže nikdy nebolo dokázané zákonným spôsobom, že k porušeniu zmluvy zo strany
žalovaného skutočne došlo.

9. Žalovaný namietal, že časť zmluvy týkajúca sa vývoja zariadenia nikdy žiadnym spôsobom

spochybnená nebola. Uviedol, že odo dňa 4. júla 2006 začala plynúť na dodané zariadenie dvojročná
záručná doba a uplynula dňa 4. júla 2008. Pracovníci žalobcu boli oboznámení s podmienkami
prevádzky stroja, týkajúcimi sa napájania zdrojom elektriny 230V a tlakom vzduchu 700 až 800 kPa a
keďže tieto parametre neboli v zmluve dojednané, nebolo povinnosťou žalovaného špeciálne na zdroje
energie upozorňovať. Žalovaný podrobne popísal priebeh skúšok a fakt, že zariadenie nebolo nikdy

uvedené žalobcom do skúšobnej prevádzky a tento fakt kvalifikoval ako nezabezpečenie povinnosti
žalobcom a nie žalovaným. Podľa žalovaného žalobca nezabezpečil požadované napájanie stlačeným
vzduchom a kvalitné materiálové vstupy na výrobu zariadenia, dodané zariadenie mal umiestnené v
provizórnych podmienkach v rozpore s bezpečnostnými predpismi, čím došlo k podstatnému porušeniu
zmluvy zo strany žalobcu a nie žalovaného. Žalovaný za dôležitý fakt označil aj skutočnosť, že

predmetom zmluvy nebola účasť žalovaného na skúšobnej prevádzke a ani zapojenie diela na zdroje
energií. Zároveň poukázal na obsah zmluvy, podľa ktorého predmetom zmluvy nebola len výroba
zariadenia, ale aj vývoj. Podľa žalovaného žalobca nikdy nepreukázal žalovanému, že pracovníčka,
ktorá zaslala jednostranné odstúpenie od zmluvy, bola žalobcom na tento právny úkon splnomocnená,s ktorou otázkou sa ani jeden súd podľa žalovaného nezaoberal. Žalovaný namietal aj správnosť
znaleckých posudkov z dôvodu, že boli vyhotovované až po uplynutí záručnej doby, kedy žalovaný už
nemal povinnosť garantovať parametre zariadenia dohodnuté v zmluve o dielo počas záručnej doby.

Podľa žalovaného, teda v čase odstúpenia od zmluvy neexistoval jediný relevantný dokázateľný dôvod
na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, a teda žalobca jeho dôkaznú povinnosť dokázať, že v
čase odstúpenia od zmluvy došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvy nepreukázal. Vykonané
dokazovanie túto skutočnosť nepotvrdilo a ani potvrdiť nemohlo, pretože znalci nemali správne otázky
na dokázanie podstatného porušenia zmluvy v čase odstúpenia od zmluvy. Podľa žalovaného v rámci

dokazovania mal súd skúmať aj časť predmetu plnenia týkajúcu sa vývoja zariadenia a otázka v rámci
tohtodokazovaniamalapreznalcaznieť,čivývojkonštrukčnériešeniezariadeniajespôsobilédosiahnuť
zmluvne dohodnuté parametre a tieto mať počas záručnej doby. Žalovaný z uvedeného dôvodu zastáva
názor, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 564 a tým aj v súlade s § 436 a § 345 ods. 2
Obchodného zákonníka a teda názor vyslovený v napadnutom rozhodnutí označil za nesprávny.

10. Podľa žalovaného, teda ak rozhodoval odvolací súd o vrátení poskytnutého plnenia musel najskôr
posúdiť, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, v čase odstúpenia od zmluvy, zariadenie vady
malo a nebolo v súlade s predmetom plnenia. Podľa žalovaného teda odvolací súd nesprávne
posúdil odstúpenie od zmluvy žalobcom a chybne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia
Obchodného zákonníka. Základná podmienka pre podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 ods. 2

Obchodného zákonníka splnená nebola, keďže žalobca pred odstúpením od zmluvy striktne netrval
na podmienkach dohodnutých v predmete zmluvy. Na základe uvedeného žalovaný navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť prípadne zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Navrhol žalovanému priznať
náhradu trov konania v celom rozsahu a žiadal oslobodenie od súdneho poplatku tak ako tomu bolo v
predchádzajúcich konaniach.

11. Podaním doručeným súdu dňa 27. novembra 2017 sa k dovolaniu žalovaného vyjadril žalobca a
navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť, návrhu na odklad rozhodnutia nevyhovieť a v prípade, že
dovolací súd sa nestotožní s názorom žalobcu, že dôvod na odmietnutie dovolania daný je, navrhol
dovolanie zamietnuť. Podľa žalobcu otázka posúdenia odstúpenia od zmluvy pre porušenie povinnosti

zozmluvybolaposúdenásprávneatvrdeniežalovanéhojenedôvodné,čojetieždôvodomnazmietnutie
dovolania.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 35 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C. s. p.“). Po zistení, že strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané dovolanie podala včas je zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, sa ako prvou otázkou zaoberal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
ej možné týmto opravným prostriedkom napadnúť.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o žalobu podanú za účinnosti O. s. p. a že vec bola v odvolacom

konaní rozhodnutá napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/79/2016-514 zo
dňa 12. júla 2017, teda za účinnosti C. s. p.. Návrh na začatie konania bol podaný za účinnosti O. s. p.,
prvostupňový súd, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, rozhodol rozsudkom č. k. 9Cb/369/2008-435
zo dňa 11. decembra 2015, teda za účinnosti O. s. p..

14.Civilnýsporovýporiadok,zákonč.160/2015Z.z.nadobudolúčinnosťdňa1.júla2016atentoodjeho
účinnosti upravuje postup súdov pri prejednávaní a rozhodovaní, nakoľko Civilným sporovým poriadkom
bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konanie začaté pred dňom jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu
procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, teda
aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona (C. s. p.).

16. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. právne úkony, ktoré v konaní nastali pred dňom účinnosti

Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia,
dovolacísúdposudzovalprípustnosťdovolania,akoajvňomuvedenédovolaciedôvodypodľaprávneho
predpisu účinného v čase podania mimoriadneho opravného prostriedku (ustanovenie § 419 C. s. p.).17. Z obsahu dovolania (list v spise č. 552) je zrejmé, že dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňuje
ustanovením § 419 a § 421 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ustanovenie § 432 ods. 1 C. s. p..

18. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

19. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu;
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.)
19.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
19.2. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť toho právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

20. V danom prípade predmetom dovolacieho konania je výrok rozhodnutia dovolacieho súdu č. k.
16Cob/79/2016-514 zo dňa 12. júla 2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výroku pod bodom I., II., IV. a V., výrok rozhodnutia, ktorým bola časť výroku pod

bodom III. napadnutého rozsudku zrušená a výrok, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21.AkoprvouotázkousaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyzaoberal,čivdanomprípadezákonpripúšťa
dovolanie (§ 419 C. s. p.) z dôvodu uvedeného žalovaným v dovolaní v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p..

22. Pravdou je, že dovolateľ ani v jednom bode dovolania v súlade s citovaným ustanovením § 421 ods.
1 C. s. p., nešpecifikoval prípustnosť dovolania v intenciách tohto ustanovenia, t. j., že by žalovaný v
dovolaní uviedol právnu otázku, od ktorej vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo. Z obsahu
dovolania nie je ani zrejmé, že pri riešení ktorej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe

dovolacieho súdu a ani ktorá otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola a ktorá otázka
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

23. Dovolateľ namiesto toho, aby dovolanie odôvodnil v súlade s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p., v
dovolaní s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 C. s. p. poukazoval na nesprávne právne posúdenie,

chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav a podrobne opisoval skutkový stav vyplývajúci zo
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v jeho videní, možnosti odstúpenia od zmluvy,
otázku platného splnomocnenia a jeho povinnosť garantovať parametre dodaného zariadenia, nesúhlas
so znaleckým posudkom, z ktorého posudku konajúci súd vychádzal a nepreukázanie podstatného
porušenia zmluvy v súvislosti s odstúpením od zmluvy.

24. Dovolateľ pri popísaní dovolania s poukazom na ustanovenie § 432 C. s. p. opomenul skutočnosť, že
odôvodnenie spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení sa vzťahuje na dovolanie prípustné podľa §
421 C. s. p., t. j. základná podmienka prípustnosti dovolania je daná právne splnením atribútov daných
ustanovením § 421 C. s. p. a až následne je možný zákonný postup odôvodňovania podľa ustanovenia

§ 432 C. s. p..

25. Odôvodnenie prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 432 C. s. p. prípustnosť dovolania
nezakladá.Prípustnosťdovolaniavsúladesustanovením§419C.s.p.jezávisláodsplneniapodmienok
uvedených v ustanovení § 420 C. s. p. a ustanovením § 421 C. s. p..

26. Dovolateľ ani jednu z podmienok uvedených v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., teda ustanovením,
ktorým prípustnosť dovolania označil, nesplnil, a preto jeho odôvodnenie dovolania s poukazom na §
432 ods. 1 a 2 C. s. p. je pre posúdenie prípustnosti dovolania právne irelevantné.

27. Námietka dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o dovolanie, ktoré
prípustné nie je, je právne bezvýznamná.28. Dovolateľ nemôže rozšíriť zákonom určený okruh rozhodnutí, proti ktorým by bolo dovolanie
prípustné, a preto uvedený dôvod žalovaným (nesprávne právne posúdenie), pre kvalifikáciu dôvodnosti
žalovaným podaného dovolania, v danom prípade je právne irelevantný.

29. Pokiaľ nejde o dovolanie prípustné (§ 419 C. s. p.) s poukazom na ustanovenie (§ 420a
a § 421 C. s. p.) skúmanie opodstatnenosti tvrdenia ohľadne nesprávne právneho posúdenia
napadnutého rozhodnutia, by bolo nadbytočné, nakoľko nesprávne právne posúdenie prípustnosť
dovolania nezakladá.

30. Z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. je zrejmé, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolanie proti rozhodnutiu
súdu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, prípustnosť nie je a preto
dovolania žalovaného v časti výroku, rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol rozhodnutie zrušené ,
prípustné nie je.

31. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie
prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

32. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný je v dovolacom konaní

kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorému pri spisovaní predmetného dovolania muselo byť zrejmé,
že dovolanie z namietaného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdmi nižšej inštancie, bude
vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu zrejmé bezúspešné a jediným možným výsledkom
podaného dovonia, bude jeho odmietnutie.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na uvedené dovolanie žalovaného v
celom rozsahu odmietol.

34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške trov dovolacieho konania žalovaného rozhodne

súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.