Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011898
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115011898.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému B. K. pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. novembra 2017 odvolanie
obžalovaného B. K. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2017, sp. zn. 3Tk/2/2015

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného B. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa zo dňa 6. júna 2017, sp. zn. 3Tk/2/2015, bol obžalovaný
B. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa 15.03.2014 v čase okolo 23.00 hod. v obci Z. prišiel do obývacej miestnosti rodinného domu č.p.
XX, kde v tom čase sedela v kresle jeho manželka T.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., C.
č. X, pričom medzi nimi vznikla hádka, ktorej dôvodom mala byť údajná nevera poškodenej, pri ktorej
poškodená uviedla, že sa dá rozviesť, na čo páchateľ spod saka vytiahol revolver značky Q. HW-38,

výr. číslo XXXXXX, ktorý mal v legálnej držbe, a v čase asi o 23.07 hod., v úmysle usmrtiť ju, vystrelil
na poškodenú T.. B. K. minimálne dvakrát, pričom ju zasiahol do oblasti ľavej strany hrudníka, do
ľavého predlaktia a ramena, po čom opakoval slová ,,teraz skapeš“, čím jej spôsobil život ohrozujúce
strelné zranenia priestrel ľavého hrudníka s roztrhnutím pľúc, pomliaždením a prekrvácaním ich tkaniva,
otvorenú trieštivú zlomeninu II. rebra vľavo a IV. rebra vzadu v lopatkovej čiare, zástrel prednej strany
ľavého ramena, priestrel dolnej tretiny ľavého predlaktia, v dôsledku ktorých bola poškodená T.. B. K.,

nar. XX.XX.XXXX hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne v bezprostrednom ohrození života.

Za tento trestný čin bol obžalovaný B. K. odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36
písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému zároveň uložený ochranný dohľad
v trvaní 2 roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci a to revolveru Q. HV-38,
výrobné číslo XXXXXX.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. bola obžalovanému B. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenej T.. B. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., ul. C. č. X škodu vo výške 34.019,19 Eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava škodu vo výške 1.957,26 Eur.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení, teda
v zákonnej pätnásťdňovej lehote, ho napadol odvolaním obžalovaný B. K. pre nesprávnosť výrokov o

vine, treste a náhrade škody a podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukazoval na obhajobné
tvrdenia prednesené už pred súdom prvého stupňa a chronologicky na niektoré postupne vo veci
vykonané dôkazy, na podklade ktorých považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Uviedol, že v

prípravnom konaní dňa 16.03.2014, teda na druhý deň po skutku, bol vypočutý vyšetrovateľom, pričom
uviedol, že už počas oslavy švagrových narodenín dňa 15.03.2014, kde bol prítomný aj T.. M. O. ako
hudobník, manželka celý večer pokukovala po ňom, na čo ju on viackrát upozornil. Ona mi povedala,
že ona si môže robiť čo chce a s kým chce. Taktiež hudobníkovi M. dohováral, aby sa mu nemiešal do
manželstva a on sa len uškŕňal. Následne chodil medzi domom švagra, kde bola manželka a jej brat B.,
ako aj svojim bytom, pričom manželka mu počas hádky uviedla, že ona pôjde na dovolenku do Indie,

ale sama, ďalej, že v pondelok po oslave podá návrh na rozvod a napokon, že na oslave jej narodenín
sa on už nezúčastní, pretože je pre ňu nežiadúca osoba. To ho totálne vytočilo, bol v afekte a strašne
rozrušený a nevie, čo mu to napadlo, vytiahol kolt spoza saka, namieril do rohu izby, kde sedela a chcel
ju naplašiť a potom, ako vystrelil, ona len vykríkla a povedala, že utekaj za Y. - jej bratom. Myslel si, že ju
netrafil a že za Y. ho posiela preto, aby ich vzťah urovnali. Tak aj odišiel a ako došiel pred pohostinstvo,

kde bola oslava, tak Y. bol práve vo dverách a keď mu povedal, že B. chce s ním hovoriť, tak mu povedal,
že si nechce kaziť oslavu a že si to majú vyriešiť sami. Nato sa vrátil znova za B. a ona, keď zbadala,
že je sám, tak mu povedala, aby teda išiel pre jej syna U., pričom ale on na nej nevidel žiadne zranenia.
Keď znova išiel pre jej syna a vyšiel von z domu, na dvore boli už policajti, ktorí ho zaistili. Bol veľmi
rozrušený a keď policajti pýtali od neho zbraň, ani nevedel, čo sa deje a že má mať pri sebe zbraň. Čo

si pamätá, že vystrelil raz vonku pred svojím bytom a raz v izbe. Ak by chcel manželku zabiť, tak by ju
zastrelil, ale on ju chcel len vyplašiť. Nechcel ani nikam ujsť a plnil len pokyn manželky, keď išiel najskôr
pre jej brata Y. a následne pre jej syna.

Obhajca obžalovaného poukazoval ďalej na to, že do konania, vzhľadom na závažnosť stíhaného

skutku, boli pribratí dvaja znalci psychiatri a to MUDr. Juraj Lexman a MUDr. Svetozár Droba, ktorí
obžalovaného klinicky vyšetrili a zo záveru uvedených znalcov vyplynulo, že u obžalovaného B. K. v
čase spáchania trestnej činnosti i v súčasnosti išlo a ide o duševnú chorobu - organickú bludovú poruchu
emulatórnu (žiarliveckú paranoju organického pôvodu), ktorá významným spôsobom ovplyvnila jeho
rozpoznávacie i ovládacie schopnosti. Podľa záveru znalcov obžalovaný B. K. nemohol a nevedel v čase

spáchania trestnej činnosti v dôsledku duševnej choroby - bludovej poruchy - rozpoznať protiprávnosť
a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a rovnako aj schopnosť obžalovaného B. K. ovládať svoje
konanie bola v čase spáchania trestnej činnosti vymiznutá v dôsledku uvedenej duševnej choroby.
V čase spáchania trestnej činnosti boli podľa uvedených znalcov rozpoznávacie, ako aj ovládacie
schopnosti obžalovaného B. K. vymiznuté, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol pod vplyvom alkoholu.

Poukázal tiež na to, že PhDr. Andrej Franek ako psychológ, ktorý bol taktiež pribratý do konania,
vyšetril obžalovaného a dospel k záveru, že od obdobia, keď sa zoznámil s poškodenou, začala sa u
neho vyvíjať žiarlivosť, ktorá v období spáchania trestného činu dosahovala chorobné kvality a bola
motiváciou deliktu. U obžalovaného bol klinicky zistený žiarlivostný blud (choré myšlienkové pochody),

resp. chorobná žiarlivosť. Na základe týchto znaleckých posudkov bolo uznesením Krajskej prokuratúry
v Trenčíne zo dňa 4.9.2014, sp. zn. lKv21114-3300-71, trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm.
e /Tr. por. zastavené, pretože B. K. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a B.
K. bol dňa 4.9.2014 premiestnený z Ústavu na výkon väzby Ilava do Psychiatrickej liečebne Veľké
Zálužie. Následne dňa 25.10.2014 bol znova vyšetrený duševný stav B. K., a to vo Veľkom Záluží

dvoma znalkyňami-psychiatričkami MUDr. Máriou Ohrablovou a MUDr. Andreou Žiškovou v trestnej veci
nedovoleného ozbrojovania, nakoľko mu v rámci domovej prehliadky dňa 15.3.2014 boli nájdené iné
náboje. Zo záveru posudku vyplynulo, že znalkyne obžalovaného klinicky vyšetrili a zistili, že obžalovaný
B. K. v čase spáchania trestnej činnosti trpel duševnou poruchou - organickou bludovou (emulatórnou)
poruchou, ktorá sa u neho prejavuje nevyvrátiteľným presvedčením o manželkinej nevere.

Obhajca obžalovaného poukazoval ďalej na to, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR uznesením č.
IV/IGPt 231/14/1000-24 zo dňa 13.11.2014 na základe sťažnosti poškodenej zrušil uznesenie Krajskej
prokuratúryvTrenčínesp.zn.lKv21/14/3300-71zodňa4.9.2014auložilKrajskejprokuratúrevTrenčíne,aby vo veci znovu konala a rozhodla. V dôvodoch uznesenia je uvedené, že rozhodnutie krajskej
prokuratúry je predčasné, nakoľko nepríčetnosť obžalovaného B. K. v čase spáchania skutku nebola
v prípravnom konaní dostatočne preukázaná, najmä, že nebolo vykonané neurologické vyšetrenie

menovaného. Keďže obžalovaný B. K. odmietol ambulantné psychiatrické vyšetrenie aj akúkoľvek
spoluprácu so znalcami, bolo nariadené uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 02.04.2015, sp.
zn. Otp618/2015, vyšetrenie duševného stavu menovaného pozorovaním v Psychiatrickej nemocnici
Philippa Pinela v Pezinku. V psychiatrickej nemocnici bol pozorovaný od 5.6.2015 do 5.8.2015, pričom
závery pozorovania predniesol na hlavnom pojednávaní MUDr. Pavel Černák, PhD .

Obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania ďalej uviedol, že na hlavnom pojednávaní v jednotlivých
dňoch boli vykonané dôkazy, pričom dňa 8.9.2016 boli najskôr vypočutí znalci MUDr. Lexman a
MUDr. Droba, zo záverov ktorých znalcov vyplynulo, že obžalovaný B. K. bol klinicky vyšetrený dňa
XX.X.XXXX, teda päť týždňov po spáchanom čine, pričom znalci uviedli, že vyšetrenie menovaného
trvalodostatočnedlhúdobunato,abydospelikspoločnýmzáverom.Uobžalovanéhobolozistené,žesa

jedná o organickú bludovú poruchu s hyperevidentným, nevývratným, neodôvodneným presvedčením
o manželkinej nevere. V čase skutku sa podľa znalcov obžalovaný nachádzal v opitosti stredne
ťažkého stupňa, ktorá však u obžalovaného v klinickom ani forenznom posúdení nemá významnejší
vplyv, nakoľko opitosť vznikla na teréne už prítomnej psychotickej poruchy, duševnej choroby. Znalci
ďalej uviedli, že organická bludová porucha je duševná choroba, psychóza, ktorá sa vyvinie na

teréne organicky poškodeného centrálneho nervstva mozgu, ktoré bolo u posudzovaného prítomné
po dobu, ktorá sa nedá presnejšie ohraničiť a podieľala sa na ňom jednak cievna porucha-
arterioskleróza mozgových ciev, klinicky sa manifestujúca napr. inkontinenciou afektu - nezvládnuteľným
záchvatom plaču bez zjavnejšieho dôvodu, a podieľal sa na nej aj chronický abúzus (zneužívanie)
alkoholu, teda pôvod toxický. Jeho konanie v čase spáchania skutku bolo chorobne motivované

hyperevidentným bludným presvedčením o manželkinej nevere, ktoré bolo síce zjavne neodôvodnené,
ale jeho psychotickým stavom vyvolané. V čase spáchaného činu obžalovaný B. K. nevedel rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania, a teda ani pre poškodenú, a nevedel toto svoje konanie ovládať. V zhode
s ich závermi bola aj výpoveď znalca z odboru psychológie PhDr. Franeka, ktorý poukázal na vyvíjajúcu
sa žiarlivosť, ktorá v období spáchania skutku dosahovala chorobné kvality a bola motiváciou deliktu.

Na hlavnom pojednávaní bol následne vypočutý znalec MUDr. Černák, PhD., ktorý predniesol závery
znaleckého posudku č. 3/2015 a keďže druhá znalkyňa, MUDr. Georgína Hrková, ktorá sa podieľala
na vypracovaní posudku znaleckej organizácie, bola ku dňu 31.12.2015 vyškrtnutá zo zoznamu
znalcov MS SR, znalec MUDr. Černák, PhD. sa pred hlavným pojednávaním už nemohol poradiť

s menovanou a preto prezentoval závery posudku iba za seba. Na začiatku svojho výsluchu znalec
MUDr. Černák uviedol, že ak znalci MUDr. Lexman a MUDr. Droba určili diagnózu v čase vyšetrenia
a to organickú bludovú poruchu emulatórnu, tak on to nenapáda, na začiatku vyšetrenia po skutku
to bolo u obžalovaného búrlivé a takto im to vyšlo. Oni však pri pozorovaní zistili opak, k nim prišiel
obžalovaný v inej polohe, kompenzovaný, liečený a po šestnástich mesiacoch po skutku zistili odlišné

závery ako MUDr. Lexman a MUDr. Droba. U obžalovaného zistili prítomnosť poruchy osobnosti, ktorá
sa vyvíja a formuje od mladosti a je trvalá. Ďalej bolo uňho zistené zneužívanie alkoholu s vývinom
syndrómuzávislosti,ktoréhozačiatoknemožnopresneurčiť.UobžalovanéhoB.K.pozorovanímnezistili
žiadnu duševnú poruchu, ktorá by negatívne ovplyvnila jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo
jeho konania pre spoločnosť, skutok spáchal v stave stredne ťažkej opilosti, pričom jeho schopnosť

rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola znížená len účinkom požitého alkoholu
pred skutkom. V čase činu taktiež netrpel duševnou poruchou, ktorá by znížila jeho schopnosť ovládať
svoje konanie a v plnom rozsahu je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec MUDr. Černák,
PhD. ďalej uviedol, že s obžalovaným B. K. za dva mesiace pozorovania bol v kontakte asi tridsať
minút a to na porade lekárov, kde si B. K. dali predvolať. Obžalovaný ale stále mlčal a neodpovedal

na žiadne otázky. Dôvodom, prečo prokurátor GP-SR zrušil zastavujúce uznesenie Krajskej prokuratúry
v Trenčíne bolo najmä to, že v znaleckom posudku MUDr. Lexmana a MUDr. Drobu absentovalo
neurologické vyšetrenie B. K.. Znalec MUDr. Černák pritom uviedol, že ani počas pozorovania v Pezinku
sa obžalovaný B. K. nepodrobil neurologickému vyšetreniu, pretože ho odmietol. Ďalej na hlavnom
pojednávaní bol vypočutý Mgr. Gabriel Hrustič, ktorý potvrdil, že

obžalovaný odmietol s ním komunikovať a posudok preto nemohol vypracovať, keďže jadrom klinického
psychologického posudku sú výsledky testového vyšetrenia. Na ďalšom hlavnom pojednávaní vypočutý
ako svedok MUDr. Henrich Grác, primár psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, tiež uviedol, že
pacient B. K. vôbec nespolupracoval počas pobytu u nich, odmietol psychodiagnostické, psychologickéako aj neurologické vyšetrenia a preto nemohli riadne stanoviť diagnózu. Aj keď na niekoľko desiatok
minút u pacienta zaznamenali blud, toto sa už neskôr neprejavilo.

Obhajca obžalovaného s poukazom na ním uvedené dôkazy uviedol, že v danej veci stoja proti sebe
vo veci podané znalecké posudky. Na jednej strane znalecké posudky vypracované znalcami MUDr.
Lexmanom a MUDr. Drobom, ktorý vyšetrili obžalovaného a zistili, že v čase činu bol nepríčetný, pričom
tento záver je podporený aj psychológom PHDr. Franekom, ktorý viac ako päť hodín testoval a vyšetroval
obžalovaného B. K. a diagnózu duševnej poruchy a to organickej bludovej emulatórnej poruchy u

menovanéhozistiliajznalkyneMUDr.OhrablováaMUDr.Žišková,ktoréklinickyvyšetrilimenovanéhovo
Veľkom Záluží. Na druhej strane zo znaleckého posudku MUDr. Černáka PhD. vyplýva, že obžalovaný
B. K. bol v čase činu príčetný, hoci sa tento odmietol podrobiť jednotlivým vyšetreniam a k tomuto záveru
dospeli jeho pozorovaním. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu pritom považoval znalecký posudok
znaleckejorganizácie -PsychiatrickejnemocnicePhilippaPinelavPezinkuzanezákonný,pretožepodľa
jeho názoru nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti pri skúmaní duševného stavu obžalovaného B.

K.. Poukázal na to, že do konania bola pribratá menovite znalecká organizácia Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela v Pezinku, zapísaná v zozname znalcov MS SR (oddiel právnické osoby) v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom táto znalecká organizácia nie je znaleckou
organizáciou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Uznesením o jej pribratí
do konania bolo určené, aby zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti zabezpečila, aby úkon

vykonali najmenej dvaja znalci (znalci - psychiatri v zmysle § 148 ods. 1 Tr. por.) a aby bol k
znaleckému skúmaniu pribratý znalec z odboru psychológia za účelom posúdenia otázok týkajúcich
sa osobnosti obvineného. Obhajca poukázal ďalej na to, že podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 490/2004
Z.z. znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny
orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore, pričom pri vypracovaní

znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia. V tejto súvislosti poukázal na to,
že v závere znaleckého posudku znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v
Pezinku je odtlačok znaleckej pečiatky znaleckej organizácie a podpis MUDr. Pavla Černáka PhD.
ako štatutára a znalca zodpovedného za výkon znaleckej činnosti znaleckej organizácie a odtlačky a

podpisy znalcov poverených vypracovaním znaleckého posudku, menovite MUDr. Georgíny Hrkovej
(znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) a Mgr. Gabriela Hrustiča (znalec v
odbore Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých). Z uvedeného je podľa názoru obhajoby
obžalovaného evidentné, že znalecký posudok vypracovali znalci, ktorí boli k tomuto poverení a to
menovite MUDr. Georgína Hrková (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) a

Mgr. Gabriel Hrustič (znalec v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých), avšak
v znaleckom posudku absentuje údaj o osobe druhého znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, chýba jeho odtlačok pečiatky a podpis. Tento znalec mal pritom skúmať duševný
stav obžalovaného v zmysle § 148 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31.12.2015. Argumentáciu,
že na str. 49 posudku sa uvádza "Na porade znalcov znaleckej organizácie sa zúčastnili MUDr.

Pavel Černák PhD., MUDr. Georgína Hrková, MUDr. Elena Žigová, MUDr. Zuzana Lajčiaková, MUDr.
Michal Bolehradský, znalci pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Mgr. Gabriel
Hrustič, znalec v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých" a že teda vyšetrovali
duševný stav obvineného, podľa názoru obhajoby nie je možné akceptovať s poukazom na to, že účasť
na porade znalcov nie je vyšetrovaním duševného stavu v zmysle zákona. Rovnako podľa názoru

obhajoby nemožno akceptovať ani argumentáciu, že znalci MUDr. Hrková - psychiater a Mgr. Hrustič
- psychológ boli poverení písomným vypracovaním posudku, pretože zákon neodlišuje "vyšetrovanie
duševného stavu" a "písomné vypracovanie znaleckého posudku". Poukazovala v tejto súvislosti na
to, že vyšetrovanie duševného stavu je realizácia množstva čiastkových znaleckých úkonov, ktorých
výsledkom je písomne podaný znalecký posudok, pričom všetky parciálne úkony znaleckého skúmania

(štúdium spisov a zdravotnej dokumentácie, psychiatrické vyšetrenie resp. vyšetrenia, samostatné
úvahy a porady znalcov, vypracovanie písomnej formy posudku) musia realizovať vždy dvaja znalci z
odboru psychiatrie. Podľa obhajoby nie je možné akceptovať ani argumentáciu, že druhým znalcom -
psychiatrom bol MUDr. Černák PhD. , ktorý je v závere posudku síce uvedený aj podpísaný, ale len ako
štatutár a zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti znaleckej organizácie. Nie je vymenovaný ako

znalec poverený vypracovaním posudku (znalec, psychiater - fyzická
osoba), absentuje jeho odtlačok znaleckej pečiatky (s jeho menom a priezviskom) a podpis ako
znalca povereného vypracovaním posudku. Z predloženého posudku ako dôkazu je podľa obhajoby
evidentné, že duševný stav obžalovaného vyšetrovali iba znalci MUDr. Georgína Hrková (znalecv odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) a Mgr. Gabriel Hrustič (znalec v odbore
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých). Ostatní znalci znaleckej organizácie podľa
názoru obhajoby nevyšetrovali duševný stav obžalovaného v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Tr.

por. a v zmysle zákona o znalcoch č. 382/2004 Z.z. a Vyhlášky č. 490/2004. Zo znaleckého posudku
tejto znaleckej organizácie je podľa obhajoby ďalej evidentné, že na vyšetrovaní duševného stavu
obžalovaného sa podieľal aj "údajný" znalec znaleckej organizácie Mgr. Gabriel Hrustič (znalec v odbore
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, zapísaný v oddieli fyzické osoby), hoci znalecká
organizácia Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku, zapísaná v zozname znalcov MS

SR, oddiel právnické osoby, v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, nie je znaleckou
organizáciou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a teda nemôže jej znalcom
byť psychológ (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.). Mgr. Hrustič nie je znalcom znaleckej
organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku, zapísanej v zozname znalcov MS SR,
oddiel právnické osoby, v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, hoci zo znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že ako znalec znaleckej organizácie je prezentovaný. Vyšetrovanie resp.

pokusy o vyšetrovanie obžalovaného Mgr. Hrustičom ako "znalcom znaleckej organizácie" boli podľa
názoru obhajoby vyšetrovaním nepovolanou osobou, navyše Mgr. Hrustič sa stal znalcom zapísaným
do zoznamu znalcov MS SR (oddiel fyzické osoby) až dňa 9.7.2015, teda v polovici pozorovania
obžalovaného v Pezinku, preto jeho pokus o vyšetrenie obžalovaného na konci júna, keď nebol ani
znalcom ako fyzická osoba (viď str. 35 posudku) bol nezákonným konaním. Podľa názoru obhajoby z

uvedených dôvodov nebol duševný stav obžalovaného psychiatricky vyšetrovaný v súlade so zákonom
dvoma znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pretože bol vyšetrovaný iba
jedným znalcom - psychiatrom, navyše bol vyšetrovaný resp. sa o vyšetrenie obžalovaného pokúšal
psychológ Mgr. Hrustič, ktorý je ako znalec znaleckej organizácie v posudku prezentovaný, hoci nie
je znalcom znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku. K ďalšiemu

procesnému pochybeniu znaleckej organizácie v Pezinku došlo podľa názoru obhajoby aj v súvislosti
s kontaktovaním sa poškodenej s riaditeľom nemocnice MUDr. Čenákom, PhD. a zároveň znalcom
zodpovedným za výkon znaleckej činnosti tak, ako je uvedené na str. 42 posudku, preto podľa
obhajoby došlo zo strany znaleckej organizácie k aktivite, presahujúcej znalecké kompetencie pri
získavaní podkladov k znaleckému skúmaniu, ktoré sú znalci v zmysle trestného poriadku kompetentní

zaobstarávať výlučne prostredníctvom vyšetrovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov znalecký posudok
č. 3/2015 znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku o duševnom stave
obžalovaného B. K. považovala obhajoba obžalovaného za nezákonný.

Obhajca obžalovaného poukázal ďalej na to, že odmietnutím cieleného psychiatrického a

psychologického vyšetrenia obžalovaný B. K. nezverejnil obsahy svojho myslenia a teda nie je možné
úplne spoľahlivo a nespochybniteľne hodnotiť jeho duševný stav bez toho, aby ho on verbalizoval. Podľa
názoru obhajcu závery znalcov MUDr. Lexmana a MUDr. Drobu, ako aj psychológa PhDr. Franeka je
potrebné vyhodnotiť ako hodnoverné a najmä objektívne. Skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal,
ale nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a to v dôsledku okolnosti vylučujúcej protiprávnosť

činu pre nepríčetnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Tr. zák . Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže sú splnené podmienky na rozhodnutie podľa §322 ods. 3 Tr. por.
aby rozhodol vo veci sám tak, že ho podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby Krajskej
prokuratúry v Trenčíne sp. zn. 1Kv21114/3300-262 zo dňa 27.11.2015 a zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr.

por. poškodenú T.. B. K., ako aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava odkáže s ich nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len prokurátorka) vo svojom vyjadrení zo dňa
22.8.2017 k odvolaniu obžalovaného poukázala na to, že v predmetnej trestnej veci vyšetrovateľ

Krajského riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín, podľa § 147 ods. 2 Tr. por. uznesením
ČVS: KRP-104/2- WS-TN-2014 zo dňa 09.02.2015 pribral do konania organizáciu špecializovanú na
znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Psychiatrickú nemocnicu
Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, pričom v uznesení bola požiadavka, aby úkon vykonali
najmenej dvaja znalci. Na základe vyššie uvedeného uznesenia znalecká organizácia Psychiatrická

nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok začala skúmať duševný stav obvineného B.
K., ktorý odmietol so znalcami spolupracovať. Už zo správy Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela,
Malacká cesta 63, Pezinok zo dňa 11.03.2015 a 30.03.2015 vyplýva, že obvinený B. K. odmietol
psychiatrickévyšetrenievprítomnostidvochznalcovznaleckejorganizácie,pretouznesenímOkresnéhosúdu Trenčín sp. zn. 0Tp 618/2015-4 zo dňa 02.04.2015 bolo podľa § 148 ods. 3 Tr. por. nariadené
vyšetrenie duševného stavu obvineného B. K. pozorovaním v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela,
Malacká cesta 63, Pezinok. Následne bol v prípravnom konaní obvinenému B. K. v Psychiatrickej

nemocnici Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok vyšetrený duševný stav pozorovaním, pričom
z vypracovaného znaleckého posudku č. 03/2015 je jednoznačne zrejmé, že vyšetrenie duševného
stavuobvinenéhovykonalinajmenejdvajaznalci,ajkeďpísomnýmvypracovanímposudkubolipoverení
MUDr. Hrková, znalec psychiater a Mgr. Hrustič, psychológ. Druhým znalcom psychiatrom bol MUDr.
Pavel Černák, PhD., čo vyplýva nielen z pečiatky na poslednej strane posudku, ale aj z výpovede

vypočutejznalkyneMUDr.Hrkovej,akoajzkontextuceléhoznaleckéhoposudkuikeďmenovitevkaždej
časti posudku znalec nie je označený menom. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok vykonávala
znalecká organizácia a nešlo iba o jednorazové psychiatrické vyšetrenie obvineného B. K., ale išlo o
pozorovanie v zdravotníckom zariadení v trvaní 2 mesiacov, je pochopiteľné, že všetky pozorovania
nevykonával iba jeden znalec, ale participovalo na tejto činnosti viac znalcov, dokonca nielen dvaja,
ako to vyplýva aj z čl. 49 posudku, kde je uvedené, že na porade znalcov znaleckej organizácie sa

zúčastnili MUDr. Pavel Černák PhD., MUDr. Georgína Hrková, MUDr. Elena Žigová, MUDr. Zuzana
Lajčiaková, MUDr. Michal Bolehradský, znalci pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a Mgr. Gabriel Hrustič, znalec pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorí po
psychopatologickom rozbore prípadu dospeli k zhode v diagnostickom závere a znaleckom posúdení.
Následne z tejto porady vyplynuli aj závery znaleckého posudku, ktoré sú podrobne uvedené na čl. 49 a

nasl. písomného vyhotovenia znaleckého posudku. Vyššie uvedený znalecký posudok je vypracovaný v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, jeho závery sú jednoznačné a vyčerpávajúce.
Navyše od 01.01.2016 je účinná novela Trestného poriadku č. 78/2015 Z.z., v zmysle ktorej už nie
je potrebné vykonávať vyšetrenie duševného stavu obvineného dvoma znalcami. Prokurátorka v tejto
súvislosti poukázala aj na to, že otázkou zákonnosti znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice

Philippa Pinela v Pezinku sa zaoberal aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp. zn. 3To/111/2016
zo dňa 09.03.2016, kde konštatoval, že nejde o absolútnu neúčinnosť a ani o relatívnu neúčinnosť
získanéhodôkazu,nakoľkotentodôkazbolzískanýzákonnýmpostupomorgánomprípravnéhokonania.
Vostatnejčastipoukázalanapodrobnéavyčerpávajúceodôvodneniepredmetnéhouznesenia,vktorom
súd reagoval na všetky námietky obhajoby týkajúce sa znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice

Philippa Pinela v Pezinku.

Prokurátorka ďalej poukázala na to, že obhajoba otázku skutkového deja a dokazovania na hlavnom
pojednávaní ani v odvolaní nenamietala, pričom problematickými boli len otázky súvisiace so skúmaním
duševného stavu obžalovaného a s jeho trestnou zodpovednosťou. Na základe dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní, predovšetkým znaleckého posudku č. 03/2015 Psychiatrickou nemocnicou
Philippa Pinela Pezinok a výpovedí MUDr. Černáka a MUDr. Gráca bola podľa názoru prokurátorky
týmito dôkazmi otázka príčetnosti obžalovaného dostatočne a jednoznačne preukázaná, keďže
obžalovaný B. K. v čase spáchania skutku vedel rozpoznať protiprávnosť činu a vedel svoje konanie
ovládať. Poukázala na to, že zo záverov znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela

č. 03/2015 vyplýva, že u obžalovaného B. K. bola prítomná porucha osobnosti, ktorá sa vyvíja a
formuje od mladosti a je trvalá. Osobnostné rysy mu umožňovali dobre sa prispôsobiť požiadavkám
v pracovnej oblasti a v širších spoločenských kontaktoch, aspoň podľa informácií, ktoré mali znalci k
dispozícii. Evidentne viedli k problémom vo vzťahoch s blízkymi osobami, manželkami, čo je potvrdené
rozvodom prvého manželstva a popísanými konfliktami v druhom manželstve. Znalci konštatovali,

že u obžalovaného v čase spáchania skutku nebola prítomná žiadna duševná porucha, ktorá by
negatívne ovplyvnila jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo jeho konania pre spoločnosť. Skutok
spáchal v stave stredne ťažkej opilosti, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
pre spoločnosť bola znížená, ale len účinkom pred činom požitých alkoholických nápojov. V čase činu
netrpel obžalovaný B. K. duševnou poruchou, ktorá by znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie.

Táto schopnosť bola v čase činu znížená, ale len vplyvom pred činom požitých alkoholických nápojov.
Znalci sa zároveň vyjadrili k záverom znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria MUDr. Drobu a MUDr. Lexmanna č. 103/2014 zo dňa 18.06.2014 a z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Franeka zo dňa 24.08.2014, ktorých závery
boli spochybnené, pričom konštatovali, že u obžalovaného nezistili psychotickú poruchu, ktorú uviedli

v znaleckom posudku znalci MUDr. Svetozár Droba a MUDr. Juraj Lexmann. Zistili vyššie uvedené
diagnostické závery, vrátane zneužívania alkoholu s vývinom syndrómu závislosti od alkoholu, ktoré
malo vplyv na konanie obžalovaného v čase pred spáchaním skutku, aj pri jeho spáchaní. Prokurátorka
poukázala tiež na to, že v prípravnom konaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. Hrková (na hlavnompojednávaní bola jej výpoveď čítaná), ktorá uviedla, že žiadne prejavy v psychickej sfére, ktoré by
boli podmienené organickým poškodením mozgu u obžalovaného nezistili. Patologickú žiarlivosť alebo
chorobnú žiarlivosť možno vylúčiť. Znalkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že bludová žiarlivecká porucha

je psychotická porucha, čo je závažná psychická porucha hlboko zasahujúca do základnej štruktúry
osobnosti. Človek, ktorý trpí bludovou poruchou nedokáže tak precízne a trvalo kontrolovať svoje bludné
obsahy, aby neboli vôbec ničím a nikdy nápadné iným ľuďom a v inom prostredí, okrem najbližších a
vo vlastnej domácnosti. Žiadne bludné obsahy myslenia u obžalovaného nezistili, pričom podotkla, že
obžalovaný bol od decembra 2014 do konca júla 2015 bez medikamentóznej psychiatrickej liečby, to

znamená, že keby bola u neho psychotická bludová porucha prítomná, nejaký príznak tejto poruchy by
sa mal prejaviť. Na základe uvedených skutočností preto znalci dospeli k záveru, že u obžalovaného
B. K. sa nejednalo o bludovú emulatórnu poruchu. Prokurátorka poukázala aj na to, že vzhľadom na
to, že znalkyňa MUDr. Hrková prestala znaleckú činnosť z dôvodu odchodu do starobného dôchodku
vykonávať, bol vypočutý znalec MUDr. Černák PhD., ktorý jednoznačne zotrval na záveroch znaleckého
posudku znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok.

Všetci znalci sa zhodli, že v danom prípade ide jednoznačne o poruchu osobnosti (nejde o psychózu),
ktorá má svoju psychodynamiku a v kombinácii s alkoholom sa u obžalovaného prejavovali črty
agresivity. Ide o typ narcistickej histriónskej osobnosti, pričom žiarlivosť je výsledkom týchto procesov
(nedokázal si obhájiť mužskú rolu).

Podľa názoru prokurátorky znalec MUDr. Černák jednoznačne závery znaleckého posudku objasnil a
vyvrátil aj závery predchádzajúcich znaleckých posudkov MUDr. Lexmanna a MUDr. Drobu. Poukázala
na to, že znalci pod vedením MUDr. Černáka pozorovali obžalovaného dva mesiace a mali zrejme
oveľa vyššie penzum informácií ako prechádzajúci znalci. Za potrebné považovala zdôrazniť, že znalec
MUDr. Černák na otázku MUDr. Drobu, prečo ich diagnózu prevzal aj MUDr. Grác, uviedol, že "z

úcty" k znaleckému posudku sa tá istá diagnóza prevezme tak, ako je v posudku, ako aj to, že na
závery ich posudku nemá vplyv ani skutočnosť, že v Nemocnici v Pezinku bol obžalovaný vyšetrovaný
s odstupom času od spáchania skutku. Poukázala tiež na to, že závery MUDr. Černáka PhD. potvrdil
aj MUDr. Grác, primár nemocnice Veľké Zálužie, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Uviedol,
že v podstate diagnóza pri prijatí je pracovná, nejde o konečnú diagnózu. Túto si chceli overiť, pacient

(obžalovaný) nespolupracoval a odmietol psychodiagnostické komplexné vyšetrenie. Svedok MUDr.
Grác ďalej uviedol, že závery znaleckého posudku MUDr. Lexmanna a MUDr. Drobu, že sa jedná
o organickú bludovú poruchu, nevideli, pretože tam nebolo diagnostikované organické poškodenie
mozgu, pričom vyslovil záver, že u obžalovaného B. K. nešlo o psychotickú bludovú poruchu a z ich
strany nevidel dôvod jeho liečby, pretože tam nebol medicínsky dôvod. Teda išlo iba o detenciu, držanie

obžalovaného v ústave a nie o liečbu. Svedok pritom viackrát zdôraznil, že diagnózu stanovenú v
znaleckom posudku MUDr. Lexmanna a MUDr. Drobu nezistili, pričom toto potvrdil aj kontrolný znalecký
posudok Nemocnice Philippa Pinela Pezinok.

Prokurátorka na základe vyššie uvedených skutočností považovala odvolaním obžalovaného napadnutý

rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 3Tk/2/2015, za zákonný vo všetkých jeho
výrokoch, uložený trest za primeraný, a preto navrhla vo svojom písomnom vyjadrení i na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného B. K. zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Poškodená T.. B. K. vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2017 k odvolaniu obžalovaného poukázala na to,

že v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného jeho obhajca opakoval svoje tvrdenia z prípravnej
fázy, ako aj z fázy prejednania veci na Okresnom súde Trenčín napriek tomu, že irelevancia týchto
tvrdení bola viackrát preukázaná. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam poukázala na to, že skutkový stav
bol v rámci vykonaného vyšetrovania a dokazovania náležitým spôsobom objasnený a bolo pritom
preukázané, že stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný B. K.. Podľa jej názoru sa preto obhajoba

zamerala na dokazovanie, že obžalovaný je psychicky nepríčetný a teda podľa § 23 Tr. zák. nie je trestne
zodpovedný. Obhajca obžalovaného uviedol výsledky troch znaleckých skúmaní, podľa ktorých bol v
čase spáchania skutku obžalovaný B. K. nepríčetný, pretože údajne trpí vážnou psychotickou poruchou -
organickoubludovouporuchouemulatórnou.Vtejtosúvislostipoškodenápoukázalanato,žekuchybám
a odborným nedostatkom týchto posudkov sa už na základe konzultácií s odborníkmi v psychiatri i

v psychológii viackrát vyjadrila (list zo dňa 03.10.2016, str. 4 - 16, adresovaný predsedníčke senátu
JUDr. E. Tóthovej), pričom vyjadrenia odborníkov k predmetným posudkom sú súčasťou trestného spisu
(poukázala na č l. 525 - 533,536-537). Zároveň odmietla interpretáciu znaleckého posudku MUDr. M.
Ohrablovej a MUDr. A. Žiškovej č. 50/14 a 41/14 zo dňa 25.10.2014 ( čl. 949 - 965), ktorý sa ako listinnýdôkaz nachádza v spise. Podľa názoru poškodenej interpretácia obhajoby obžalovaného B. K., ktorá
sa snaží predkladať znalecký posudok MUDr. M. Ohrablovej a MUDr. A. Žiškovej ako ďalší dôkaz a
potvrdenie záverov znaleckého posudku MUDr. J. Lexmanna a MUDr. S. Drobu, že obžalovaný B. K.

nie je trestnoprávne zodpovedný, dezinterpretuje závery posudku znalkýň MUDr. A. Ohrablovej
a MUDr. A. Žiškovej. Poškodená poukázala na to, že znalecký posudok znalkýň MUDr. M. Ohrablovej
a MUDr. A. Žiškovej bol vypracovaný vo veci prečinu nedovoleného ozbrojovania B. K. (ČVS: ORP-
333/VYS - NM - 2014). V tejto veci boli znalkyne, pri posudzovaní duševného stavu B. K. nezávislé na
posudku 103/2014 znalcov MUDr. J. Lexmanna a MUDr. S. Drobu, ktorý mali pred začiatkom svojho

znaleckého skúmania k dispozícii. Ich záver vo veci nedovoleného ozbrojovania bol pritom jednoznačný,
že B. K. je považovaný za príčetného a teda trestnoprávne zodpovedného, pričom znalkyne uvádzajú,
že je schopný chápať zmysel trestného konania a toto bolo určenie znaleckého posudku MUDr. M.
Ohrablovej a MUDr. A. Žiškovej č. 50/14 a 41/14 zo dňa 25.10.2014. Podľa názoru poškodenej ale
pre obhajcu obžalovaného akoby tento záver, ktorý je v posudku MUDr. M. Ohrablovej a MUDr. A.
Žiškovej podstatný, ktorý bol cieľom jeho vypracovania, ani nejestvoval. Zároveň poškodená uviedla,

že nie je jasné, na základe čoho sa znalkyne vyjadrovali ku vzťahu obžalovaného B. K. k jej osobe,
keďže trestné konanie vo veci nedovoleného ozbrojovania sa obžalovaného B. K. sa jej osoby netýka a
ani zadávateľ znaleckého skúmania obžalovaného B. K. od znalkýň v tej veci také niečo nepožadoval
a ani im neposkytol k takému skúmaniu potrebné podklady, okrem znaleckého posudku 103/2014.
Toto ich vyjadrenie podľa názoru poškodenej vyvoláva preto dôvodné podozrenie účelovosti, pričom

podozrenie, že sa jednalo o účelové vyjadrenie, ešte posilňujú aj ďalšie fakty. Tieto podľa názoru
poškodenej spočívajú v tom, že obžalovaného B. K. vo veci nedovoleného ozbrojovania zastupoval
obhajca JUDr. Jozef Šimko, ktorý zdôvodňoval existenciou tohto posudku námietku voči vypracovaniu
kontrolného znaleckého posudku vo veci trestného činu pokusu vraždy voči jej osobe (č. l. 799 - 800
sťažnosť voči uzneseniu o pribratí Psychiatrickej nemocnice Pezinok, adresovaná KR PZ Trenčín, zo

dňa 24.02.2015), tiež v tom, že obžalovaný B. K. sa voči lekárom Psychiatrickej liečebne Veľké Zálužie
správal celý čas rezervovane a odmietal psychodiagnostické vyšetrenie, ale voči znalkyniam MUDr.
M. Ohrablovej a MUDr. A. Žiškovej sa v tom istom čase správal veľmi kooperatívne. Navyše samotné
vyjadrenie znalkýň MUDr. M. Ohrablovej a A. Žiškovej, že obžalovaný B. K. údajne trpí organickou
bludovou poruchou emulatórnou, ktoré, ako samé uvádzajú, prevzali zo znaleckého posudku 103/2014

znalcov MUDr. 1. Lexmnna a MUDr. S. Drobu, je podľa poškodenej logicky kontradiktórne. Poukázala
na to, že na str. 11 posudku uvádzajú: "Pri terajších expertíznych vyšetreniach zisťujeme príznaky
emulatórnej bludovej poruchy. Vzhľadom na to, že proband trpí viac rokov ochoreniami cievneho
systému a hypertenziou, predpokladáme tiež organické poškodenie a preto potvrdzujeme diagnózu,
stanovenú znalcami - psychiatrami pri predošlom vyšetrení a dochádzame k záveru, že trpí organickou

bludovou (emulatórnou) poruchou. " Podľa názoru poškodenej odporujúce logike je v tomto vyjadrení
to, že iba na základe predpokladu, bez akýchkoľvek vyšetrení a dôkazov, svoj predpoklad potvrdzujú a
vzápätíformulujúzáver.Ichzáveroprítomnostiorganickejbludovejporuchyemulatórnejje,podobneako
v posudku PhDr. A. Franeka, závislý na posudku č. 103/2014, teda neprináša nový poznatok, resp. nový,
nezávislý odborný dôkaz, pričom podľa názoru poškodenej stotožnenie sa s takýmto záverom vyplynulo

z ich rešpektu ku znalcom MUDr. J. Lexmannovi a MUDr. S. Drobovi a z nekritického prijímania ich
záverov, pretože znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba sú v dôsledku svojej dlhoročnej znaleckej
činnosti považovaní v Trenčianskom kraji za nespochybniteľné autority. Znalkyne MUDr. M. Ohrablová a
MUDr. A. Žišková podľa názoru poškodenej tiež nevysvetlili skutočnosť, ako je možné, že obžalovaný B.
K. trpí organickou poruchou, teda poškodením centrálnej nervovej sústavy (CNS), ale neprejavilo sa v

ničom inom, iba v jeho vzťahu k nej. Podľa názoru poškodenej však, ak by porucha, ktorou podľa znalkýň
obžalovaný B. K. trpí, mala organický základ, teda bola by spôsobená poškodením CNS, muselo by
sa to prejaviť v takmer všetkých oblastiach jeho psychickej činnosti a nie výlučne len v jeho vzťahu k
manželke.

Tvrdenie obhajcu obžalovaného, že v dôvodoch uznesenia prokurátora GP SR zo dňa 13.11.2014
č.. IV/IGPt 231/14/1000-24 je uvedené, že rozhodnutie krajskej prokuratúry je predčasné, nakoľko
nepríčetnosť obžalovaného B. K. v čase spáchania skutku nebola v prípravnom konaní dostatočne
preukázaná, najmä, že nebolo vykonané neurologické vyšetrenie menovaného, považovala poškodená
za nepresné a skreslené. Poukázala na to, že prokurátor GP SR vydal toto uznesenie na základe

predloženia odborných vyjadrení znalcov MUDr. Miroslava Čerňana a PhDr. Róberta Máthé, PhD.,
ktoré poukazovali na chyby a nedostatky znaleckých posudkov MUDr. J. Lexmanna, MUDr. S. Drobu
a PhDr. A. Franeka, pričom v odôvodnení k predmetnému uzneseniu je na str. 7 - 8 uvedené: "Vyššie
uvedené závery odborných vyjadrení znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatriaMUDr. Miroslava Čerňana a znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality a dopravná psychológia PhDr. Roberta Máthé, PhD., ktoré poškodená predložila
ako doplnenie sťažnosti, výrazne spochybňujú dôvodnosť vydania uznesenia o zastavení trestného

stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Tr. por., toto sa javí ako vydané predčasne a na základe
nedostatočných dôkazov, predovšetkým nedostatočne vypracovaných znaleckých posudkov znalcov z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých. Uvedené pochybnosti o záveroch znaleckých skúmaní nie je možné odstrániť
iba výsluchom jedného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako to bolo

učinené v priebehu prípravného konania v predmetnej trestnej veci, pred vydaním rozhodnutia podľa
§ 215 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Podmienky pre postup podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Tr. por. musia
vychádzaťztakýchdôkazov,ktorépreukazujú,žesastíhanýskutokstal,napĺňaznakyurčitéhotrestného
činu a spáchal ho obvinený, pričom obvinený v čase spáchania skutku nebol pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný. Ak nasvedčujú konkrétne okolnosti tomu, že obvinený môže trpieť duševnou poruchou,
ktorá v dobe spáchania činu mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť, musí byť táto okolnosť v

trestnom konaní náležite objasnená. Skutočnosti vyplývajúce z vyššie uvedených odborných vyjadrení
odôvodňujú konštatovať, že
uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kv 21/14/3300-71 zo dňa 4. septembra
2014 o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Tr. por. z dôvodu, že
nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, bolo vydané predčasne, nakoľko nepríčetnosť

obvineného v čase spáchania skutku a trestného činu nebola v prípravnom konaní dostatočne
preukázaná. "

Podľa názoru poškodenej vypočutie znalcov MUDr. Juraja Lexmanna a MUDr. Svetozára Drobu
na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2016 okrem iného ukázalo, že pri svojom znaleckom skúmaní

nemali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu obvineného a chýbali im niektoré veľmi dôležité súčasti
vyšetrovacieho spisu, ktoré boli v čase ich vyšetrenia k dispozícii a to výpoveď obvineného zo dňa
18.03.2014 na Okresnom súde Trenčín, výpoveď T.. M. O., hudobníka, kvôli ktorému vznikol konflikt
medzi obvineným a jeho manželkou dňa 15.03.2014, upozornenie pre manžela zo dňa 06.11.2012 a
záznam o psychologickom vyšetrení pre potreby vydania zbrojného preukazu, pričom tieto skutočnosti v

podstatnej miere ovplyvnili ich závery. V tejto súvislosti poukázala na to, že podrobne sa k tomu vyjadrila
v bodoch 2.4.1. - 2.4.4 jej listu predsedníčke senátu zo dňa 03.10.2016, str. 8 - 9.

Za skreslené až zavádzajúce považovala poškodená aj vyjadrenia obhajcu obžalovaného, podľa ktorých
„na hlavnom pojednávaní bol následne vypočutý znalec MUDr. Černák, PhD., ktorý predniesol závery

znaleckého posudku č. 3/2015 a keďže druhá znalkyňa, MUDr. Georgina Hrková, ktorá sa podieľala
na vypracovaní uvedeného posudku, bola ku dňu 31.12.2015 vyškrtnutá zo zoznamu znalcov MS
SR, MUDr. Černák, PhD. sa pred hlavným pojednávaním už nemohol poradiť s menovanou a preto
prezentoval závery posudku iba za seba. Na druhej strane zo znaleckého posudku MUDr. Černáka
vyplýva, že B. K. bol v čase činu príčetný, hoci sa tento odmietol podrobiť jednotlivým vyšetreniam

a k tomuto záveru dospeli pozorovaním. " Poškodená poukázala na to, že obhajca obžalovaného v
rozpore so skutočnosťou tvrdí, že je tu znalecký posudok MUDr. P. Černáka PhD., hoci taký posudok
v predmetnej trestnej veci neexistuje. Kontrolný znalecký posudok 03/2015 zo dňa 18.09.2015 je totiž
znaleckým posudkom, ktorý vypracoval kolektív znalcov znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela Pezinok pod vedením MUDr. P. Černáka PhD. a nie MUDr. Pavel Černák, ako fyzická

osoba. Preto tvrdenie obhajcu, že „znalec ďalej uviedol, že s B. K. za dva mesiace pozorovania bol
v kontakte asi tridsať minút a to na porade lekárov, kde si B. K. dali predvolať, že obžalovaný ale
stále mlčal a neodpovedal na žiadne otázky" je úplne neopodstatnené. Poškodená poukázala na to, že
znalecký posudok 03/2015 obsahuje výsledky pozorovania kolektívom znalcov a ďalších zdravotníckych
pracovníkov - napr. vyšetrenie neurológmi - znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa

Pinela, Pezinok a nielen výsledky znaleckého skúmania MUDr. Pavla Černáka, PhD. Taktiež vyjadrenie
MUDr. P. Černáka, ktoré uviedol obhajca obžalovaného „na začiatku svojho výsluchu MUDr. Černák
uviedol, že ak MUDr. Lexmann a MUDr. Droba určili diagnózu v čase vyšetrenia, a to organickú
bludovú poruchu emulatómu, tak ja to nenapádam", podľa názoru poškodenej neznamená, že sa
MUDr. P. Černák stotožnil so závermi znaleckého skúmania MUDr. J. Lexmanna a MUDr. S. Drobu.

Poukázala na to, že MUDr. P. Černák nebol prítomný pri klinickom vyšetrení, ktoré robili znalci
MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba, preto sa nemohol k nemu vyjadriť. Jeho úlohou na hlavnom
pojednávaní Okresného súdu Trenčín dňa 08.09.2016 podľa názoru poškodenej bolo vysvetľovať
a obhajovať výsledky znaleckého skúmania písomne sformulovaného do kontrolného znaleckéhoposudku 03/2015 vypracovaného kolektívom znalcov z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela
Pezinok na základe dvojmesačného nepretržitého pozorovania obžalovaného, jeho neurologických
vyšetrení a preštudovania všetkých dostupných informácií z vyšetrovacieho spisu a zdravotnej

dokumentácie obžalovaného B. K., čo aj jednoznačne urobil a potvrdil, že na výsledkoch kontrolného
znaleckého posudku zotrvávajú. J. kontrolného znaleckého posudku 03/2015 sú podľa poškodenej v
priamom protiklade so závermi znaleckého posudku 103/2014 znalcov MUDr. J. Lexmanna a MUDr.
S. Drobu. Preto vyjadrenie MUDr. P. Černáka, PhD., citované obhajcom obžalovaného, neznamená
podľa názoru poškodenej stotožnenie sa so závermi MUDr. J. Lexmanna a MUDr. S. Drobu. Poškodená

ďalej považovala za nepravdivé tvrdenie obhajcu obžalovaného, podľa ktorého „ dôvodom, prečo
prokurátor GP SR zrušil zastavujúce uznesenie Krajskej prokuratúry v Trenčíne, bolo najmä to, že v
znaleckom posudku MUDr. Lexmana a MUDr. Drobu absentovalo neurologické vyšetrenie B. K.. MUDr.
Černák uviedol, že ani počas pozorovania v Pezinku sa B. K. nepodrobil neurologickému vyšetreniu,
pretože ho odmietol". Poukázala na to, že v lekárskej správe Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela
Pezinok zo dňa 24.06.2015, ktorú podpísali MUDr. Dalibor Janoška, primár mužského oddelenia II.

Psychiatrickej kliniky, Slovenskej zdravotníckej univerzity Pezinok a MUDr. Georgína Hrková, poverená
vypracovanímposudku znaleckou organizáciou sa, okrem iného, uvádza, že „od prijatia je problematická
spolupráca s pacientom čo sa týka komunikácie, s lekármi aj znalcami komunikoval len o svojich
telesných ťažkostiach, opakovane uvádzal, že psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie odmieta
a CT vyšetrenie, ordinované neurológom v rámci neurologického vyšetrenia odmietol. Realizované

bolo neurologické a EEG vyšetrenie. Je umiestnený na oddelení s uzavretým, liečebným režimom,
pod sústavným dozorom zdravotníckeho personálu jednak vzhľadom k jeho v minulosti znalcami
stanovenej diagnóze, ako aj k účelu pozorovania duševného stavu. Pre jeho odmietanie spolupráce so
znalcami musí byť pozorovanie zo strany zdravotníckeho personálu veľmi intenzívne a permanentné“.
Z uvedeného podľa názoru poškodenej vyplýva, že nebolo teda realizované len CT vyšetrenie, ktoré

tvorí súčasť komplexného neurologického vyšetrenia, ale základné neurologické vyšetrenie a EEG
vyšetrenie boli realizované, pričom v kontrolnom znaleckom posudku 03/2015, na str. 33 je pritom
uvedené spresnenie a výsledok, podľa ktorého „nález v medziach normy, stimuláciu odmietol“.

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa výpovedí znalca Mgr. Gabriela Hrustiča a svedka MUDr. Henricha

Gráca poukázala poškodená na to, že znalec Mgr. G. Hrustič sa zúčastnil pozorovania J. K. a výsledky
jeho pozorovania boli zapracované do kontrolného znaleckého posudku 03/2015. Navyše Mgr. G.
Hrustič mal k dispozícii všetky výsledky psychologických testov, ktoré urobil PhDr. A. Franek, pretože sú
písomne zaznamenané v jeho posudku 18/2014 zo dňa 24.08.2014, ktorý Mgr. G. Hrustič preštudoval.
Považovala pritom za potrebné upozorniť, že údaj o vyše päťhodinovom vyšetrení obžalovaného PhDr.

A. Franekom je nadsadený a skreslený s poukazom na list riaditeľa ÚVV Ilava plk. JUDr. PhDr. Mariána
Nosáľa, PhD. zo dňa 14.01.2016, kde sa okrem iného uvádza, že PhDr. Andrej Franek navštívil
obvineného B. K. v ústave Ilava dňa 21.08.2014, a to dvakrát v tento deň, v časoch od 10.08 hod.
do 11.30 hod. a od 12.37 hod. do 14.26 hod. " Vzhľadom k tomu, že Mgr. G. Hrustič mal k dispozícii
výsledky testov PhDr. A. Franeka, mohol sa vyjadriť aj k samotnému posudku PhDr. A. Franeka, ako to

aj urobil a jeho vyjadrenie je súčasťou kontrolného znaleckého posudku 03/2015. Poukázala tiež na to,
že skutočnosť, že lekári Psychiatrickej liečebne Veľké Zálužie nemohli "riadne stanoviť J. K. diagnózu"
neznamená, že mu ju nemohli stanoviť vôbec, resp. presnejšie povedané, že nemohli overiť diagnózu
stanovenú znalcami MUDr. J. Lexmannom a MUDr. S. Drobom, ktorú pri prijatí obžalovaného B. K.
prevzali ako pracovnú hypotézu, čo je bežná prax. Podľa poškodenej sa MUDr. H. Grác jednoznačne

vyjadril, že počas pobytu obžalovaného B. K. v ich liečebni nepozorovali symptómy organicity, ani
prítomnosť žiarliveckého bludu a keďže nevideli dôvody jeho liečby, jeho pobyt v Psychiatrickej liečebni
Veľké Zálužie bol iba detenciou, preto sa rozhodli obžalovaného z psychiatrickej liečebne prepustiť.
Podľa názoru poškodenej ak by bol B. K. niekedy v minulosti, napr. počas vyšetrenia znalcami MUDr. J.
Lexmannom a MUDr. S. Drobom trpel bludovou poruchou, túto poruchu by museli u neho diagnostikovať

aj v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie a tak isto aj pri jeho pozorovaní v Psychiatrickej nemocnici
Philippa Pinela v Pezinku. Nakoľko ani v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie, ani v PNPP Pezinok
prítomnosť bludovej poruchy u obžalovaného B. K. nepozorovali, z toho treba podľa názoru poškodenej
uzatvárať, že takouto poruchou netrpí a ani v minulosti netrpel. Navyše poukázala aj na to, že MUDr.
H. Grác vo svojej výpovedi uviedol, že ak sa u pacienta vyskytne bludová porucha, je trvalá, prakticky

neliečiteľná a jej následky možno len do určitého stupňa zmierniť, ale prakticky ju nemožno vyliečiť. Ak
sa znalcom MUDr. J. Lexmannovi a MUDr. S. Drobovi javili vonkajšie prejavy obžalovaného B. K. počas
ich znaleckého vyšetrenia, ako symptómy bludovej poruchy, treba to podľa poškodenej pripísať ich veľmi
krátkemu kontaktu s vyšetrovaným (asi 50 minút, max. jedna hodina), alebo ich celkove nedostatočnémuvyšetreniu. Zároveň poškodená poznamenala, že znalec MUDr. Miroslav Čerňan, ktorý vypracoval
odborné vyjadrenie ku znaleckému posudku 103/2014 (čl. 534- 537), konštatoval, že v samotnom
posudku 103/2014 nezistil prejavy bludovej poruchy, pričom na str. 6 odborného vyjadrenia uviedol,

že v údajoch, ktoré sú obsiahnuté v predloženej dokumentácii nejestvuje ucelený informujúci podklad
pre vznik / priebeh duševnej choroby v zmysle psychózy, výpoveď obvineného vyznieva zrozumiteľne
obranne, nie sú slovné vyjadrenia, ktoré by prezentovali hyperevidovanie zvrátených obsahov v
myslení. V súvislosti s námietkou obhajcu obžalovaného týkajúcou sa nezákonnosti znaleckého
posudkuznaleckejorganizáciePsychiatrickejnemocnicePhilippaPinelavPezinkuzdôvodu,ženespĺňa

zákonom vyžadované náležitosti pri skúmaní duševného stavu obžalovaného poukázala poškodená na
okolnosť, že túto otázku riešil už senát Krajského súdu Trenčín na neverejnom pojednávaní 09.03.2016,
pričomrozhodol,žekontrolnýznaleckýposudokznaleckejorganizáciePsychiatrickánemocnicaPhilippa
Pinela Pezinok je zákonný.

Poškodená T.. B. K. na základe uvedených dôvodov navrhla vo svojom písomnom vyjadrení i na

verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného B. K. zamietnuť, nakoľko nie je dôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. septembra

2017, vykonal dňa 20. novembra 2017 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného B. K. v
súlade s ustanovením § 293 ods. 7 Tr. por. Obžalovaný B. K., ktorému bolo riadne a včas doručené
upovedomenie o verejnom zasadnutí, totiž výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie odvolacieho
súdu konalo v jeho neprítomnosti. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného B. K. nie je
dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval súd prvého stupňa pri vykonávaní

dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne
pochybenie. Obžalovanému bolo zákonným spôsobom riadne vznesené obvinenie a bola na neho
podaná obžaloba, obžalovaný mal v konaní obhajcu a v celom konaní mal dostatočnú a opakovanú
možnosť sa vyjadriť, pričom svoje obhajobné práva aj využil štandardným spôsobom, o čom svedčí

obsah i rozsah spisového materiálu i dôvodov odvolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods.

12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje
skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného B. K. z prípravného konania, ale
predovšetkým o výpovede poškodenej T.. B. K., svedkov T.. Y. U., U. Z., T.. M. O., B. U., Z. Z., Z.
K., B. M., T.. B. I., Q. K., T. L., B. L., M. K., B. K., M. K., M. C., V. R., V. R., O. Z., M. M., Z. O.,
B. O., M.. C., M.. I. W., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku a výpovede

MUDr.DušanaGyüttmenta, znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia,zoznaleckého
posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, organizácie špecializovanej na znaleckú
činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a výpovedí znalcov tejto znaleckej
organizácie MUDr. Pavla Černáka PhD. (znalec z odvetvia psychiatrie a zároveň štatutárny zástupca
Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku), Mgr. Gabriela Hrustiča (znalec z odboru klinickej

psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých), tiež aj z prečítanej výpovede z prípravného
konania MUDr. Georgíny Hrkovej, znalkyne v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a spracovateľky
znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, organizácie špecializovanej
na znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v čase jeho podania, ako
aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu

PZ Bratislava z odboru kriminalistiky, odvetvie kriminalistická balistika, mechanoskopia a kriminalistická
defektoskopia, odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza a odvetvie kriminalistická a súdna
chémia, kriminalistická balistika a o listinné dôkazy.Z listinných dôkazov predovšetkým o zápisnicu o obhliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou,
o správu OR PZ, odbor poriadkovej a dopravnej polície, oddelenie dokladov Nové Mesto nad Váhom
týkajúcusavlastníctvakonkrétnychzbraníobžalovanýmB.K.,vrátanerevolveruQ.kal.38Špeciálvýr.č.

XXXXXX od 28.09.2001 do 01.07.2014 a zbrojného preukazu por. č. XXXXXX platného do 28.09.2014,
o psychologický posudok k psychiatrickej spôsobilosti obžalovaného B. K. na držanie a nosenie zbraní
a streliva zo dňa 04.08.1994, o správu Sanatória AT s.r.o. na liečbu drogových závislosti vo vzťahu k
obžalovanému (obžalovaný B. K. sa zúčastnil dvoch konzultácií, naposledy 10.11.2011, pričom liečba
nebola zahájená, nakoľko pacient zrušil kontakt), o upozornenie pre manžela zo dňa 06.11.2012 a z

neho vyplývajúce vulgárne a arogantné prejavy voči T.. K. zo strany obžalovaného B. K., o písomné
vyjadrenia poškodenej T.. B. K. dokumentujúce priebeh večera dňa 15.03.2014 a jej návrhy na doplnenie
vyšetrovania a vytýkané chyby vypracovaných znaleckých posudkov MUDr. Svetozára Drobu a MUDr.
Juraja Lexmanna, znalcov z odvetvia psychiatrie a PhDr. Andreja Franeka, znalca z odvetvia klinickej
psychológie, o písomnú korešpondenciu obžalovaného B. K. z väzby zaslanú poškodenej Ing. B. K., o
rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/176/2014 zo dňa 01.08.2014 týkajúci sa rozvodu

manželstva poškodenej T.. B. K. a obžalovaného B. K. a o rozsudok o rozvode manželstva obžalovaného
B. K. a Q. K. sp. zn. 8C 724/96 zo dňa 15.11.1996, o záznamy z fyzickej kontroly obžalovaného B.
K. príslušníkmi PZ, o správu primára Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie MUDr. Henricha Gráca
k pobytu obžalovaného, vrátane zoznamu jeho návštev, o správu MUDr. Patrície Tropek týkajúcu sa
psychiatrickej starostlivosti poškodenej T.. B. K. v období od roku 2008 do 2010 a o uplatnenia nárokov

na náhradu škody.

Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne
správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval
obhajobné tvrdenia obžalovaného B. K. prezentované obžalovaným i jeho obhajcom, pretože boli v

rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti a správnom vyhodnotení súdom
prvého stupňa ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na
starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú
vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Z dôkazov vykonaných kontradiktórnym spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vrátane
obhajobných vyjadrení obžalovaného, na ktoré podrobne poukázal súd prvého stupňa, je jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný B. K. spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku a že vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.

zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., z ktorého
bol uznaný za vinného.

Dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa bolo nepochybne zistené, že k uvedenému trestnému činu
došlo po tom, čo poškodená T.. B. K. odišla z rodinnej oslavy 60-tych narodenín jej brata T.. Y. U., na

ktorej sa obžalovaný B. K. i poškodená T.. B. K. zúčastnili. Rodinná oslava, ktorá sa začala asi o 14.00
hodine prebiehala spočiatku štandardne, ale asi o 20.00 hodine sa obžalovaný B. K., ktorý už bol pod
vplyvom alkoholu, začal vyhrážať hudobníkovi T.. M. O., ktorého upodozrieval, že má ľúbostný vzťah s
jeho manželkou T.. B. K.. Nakoľko snaha poškodenej vysvetliť obžalovanému, že s T.. M. O. nemá žiaden
ľúbostný pomer bola neúspešná, poškodená odišla aj so svojím bratom B. U. do domu č. XX, čím chcela

predísť ďalšej eskalácii napätia, pričom zamkla vchodové dvere. Zakrátko za ňou prišiel obžalovaný do
domu č. XX spolu s bratom poškodenej T.. Y. U., z pivnice vzali slivovicu a z domu odišli. Po ich odchode
poškodená chcela opätovne zamknúť vchodové dvere, ale nemohla, pretože kľúč vo dverách nebol,
pričom je presvedčená, že ho zobral obžalovaný, pretože jej brat T.. Y. U. na to nemal dôvod, keďže má
vlastné kľúče. Obžalovaný B. K. potom odišiel do svojho bytu č. 12, kde z trezora vzal revolver a náboje

a pred domom vystrelil jednu ranu do vzduchu. Vzápätí prebil revolver, skryl ho do saka svojho obleku a
odišiel do domu č. XX, kde po krátkej hádke došlo k spáchaniu uvedeného trestného činu. Obžalovaný
B. K. zakázal pritom poškodenej T.. B. K. zavolať si pomoc, jej prosbu, aby išiel zavolať jej brata T.. F.
U. ignoroval a na chvíľu vyšiel z domu. Túto chvíľu poškodená využila na to, aby sama zavolala č. 158,
po čom stratila vedomie. Poškodená T.. B. K. bola prevezená v život ohrozujúcom stave do Fakultnej

nemocnice v Trenčíne a obžalovaného B. K. polícia o 23.30 hod. zaistila na dvore, kde sa snažil vedome
zbaviť zbrane tým, že ju hodil na zem pod vedľa stojace auto. Obžalovanému B. K. bolo pritom o 23.40
hod. dychovou skúškou zistené, že mal v krvi 0,83 mg/l etylalkoholu.Uvedené skutočnosti boli dokázané nielen výpoveďami obžalovaného B. K. z prípravného konania,
ale predovšetkým výpoveďami poškodenej T.. B. K. a svedkov T.. Y. U., U. Z., T.. M. O., ako aj
obhliadkou miesta činu a výsledkami znaleckých skúmaní predmetov zaistených na mieste činu

Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, Sklabinská 1, Bratislava. Z kontrolných
nástrelov z použitého revolvera zn. ARMINIUS HW 38, výr. číslo XXXXXX, bola pritom určená približná
vzdialenosť medzi ústím hlavne predloženej zbrane a povrchom bielej blúzky, ktorú mala poškodená T..
B. K. v inkriminovanom čase oblečenú, na menej ako 50 centimetrov. Zranenia poškodenej dokumentuje
navyše znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie, zo záverov ktorého

vyplýva, že poškodená T.. B. K. dňa 15.03.2014 utrpela strelnú ranu (priestrel) ľavého hrudníka s
roztrhnutím pľúc, pomliaždením a prekrvácaním ich tkaniva, otvorenú strelnú trieštivú zlomeninu II. rebra
vľavo v prednej pazuchovej, časti a IV rebra vzadu v lopatkovej časti, podkožný poúrazový emfyzém,
strelnú ranu (priestrel) dolnej tretiny ľavého predlaktia, zástrel prednej strany ľavého ramena, poúrazové
čiastočné poškodenie n. medianus a n. radianus na ľavom predlaktí, úrazový šok v kombinácii so šokom
z vykrvácania a poúrazovú adaptačnú poruchu.

Z obsahu odvolacích dôvodov obžalovaného vyplýva, že namieta správnosť hodnotenia dôkazov súd
prvéhostupňaadomáhasainého,prenehopriaznivejšiehohodnotenia vykonanýchdôkazov,čobybolo
odôvodnené v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so skutočnosťou,
s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa,
pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný
skutok stal a že ho spáchal obžalovaný B. K.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvého stupňa

vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich
logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného, pričom svoje zistenia
a závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania majú svoj podklad
v obsahu vykonaných dôkazov, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Obhajobné

námietky obžalovaného B. K., že vykonané dôkazy sú nesprávne hodnotené, neboli preto dôvodné,
odvolací súd ich neakceptoval a vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v podrobnostiach len poukazuje
na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pripomína, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému odvolaciemu súdu možnosť len v podrobnostiach

poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa rovnako vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom aj na objasnenie otázky príčetnosti obžalovaného, tieto dôkazy správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

ku správnemu záveru, že obžalovaný je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedným páchateľom.
Svoj záver v uvedenom smere správne oprel o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku
Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, organizácie špecializovanej na
znaleckúčinnosťvodborezdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria,osprávnostiaúplnostiktorého,
na rozdiel od znaleckých posudkov MUDr. Svetozára Drobu a MUDr. Juraja Lexmanna, znalcov z

odvetvia psychiatrie a PhDr. Andreja Franeka, znalca z odvetvia klinickej psychológie, nie sú žiadne
pochybnosti.

V posudzovanej trestnej veci v prípade znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela,
Malacká cesta 63, Pezinok, organizácie špecializovanej na znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria, nejde o absolútnu neúčinnosť a ani o relatívnu neúčinnosť získaného
dôkazu, čo v posudzovanej veci už zistil a konštatoval odvolací súd v uznesení zo dňa 9. marca 2016,
sp. zn. 3To/11/2016, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára 2016, sp. zn.
3Tk/2/2015 o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Tento dôkaz bol totiž získaný zákonným
postupom orgánov prípravného konania a v konaní pred súdom prvého stupňa na základe výpovedí

znalcov tejto znaleckej organizácie MUDr. Pavla Černáka PhD. (znalec z odvetvia psychiatrie a zároveň
štatutárny zástupca Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku) i Mgr. Gabriela Hrustiča (znalec
z odboru klinickej psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých), boli znalecké zistenia a závery
náležite objasnené a jednoznačne potvrdené.Náležité objasnenie otázky, či v osobe obžalovaného ide o osobu príčetnú, je jednou zo základných
podmienok jeho trestnej zodpovednosti. Z okolností skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania a zo

spáchania ktorého bol uznaný za vinného, vyplynuli dôvodné pochybnosti o príčetnosti obžalovaného B.
K.. Vyšetrovateľ preto v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 a § 148 ods. 2 Tr. por. a na základe príkazu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.3.2014 pod sp. zn. 0Tp/616/2014 na vyšetrenie duševného stavu
obvineného pribral Centrum duševného zdravia, s. r. o., organizáciu špecializovanú na znaleckú činnosť
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorej dvaja znalci z odvetvia psychiatrie MUDr.

Juraj Lexman a MUDr. Svetozár Droba podali vo veci znalecký posudok dňa 20.8.2014 pod č. 103/2014,
zo záverov ktorého vyplynulo, že u obžalovaného B. K. v čase spáchania skutku išlo o duševnú chorobu
- organickú bludovú poruchu emulatórnu, v dôsledku ktorej obžalovaný nevedel rozpoznať protiprávnosť
a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a rovnako jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola v
čase spáchania skutku vymiznutá v dôsledku duševnej choroby.

Už v priebehu prípravného konania však vznikli dôvodné pochybnosti o správnosti a úplnosti uvedeného
znaleckého posudku a záverov vyslovených znalcami z odvetvia psychiatrie MUDr. Jurajom Lexmanom
a MUDr. Svetozárom Drobom a prezentované boli predovšetkým poškodenou Ing. B. K. v nasledovných
smeroch.

Dôvodne poukazovala na to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že na konanie obžalovaného B. K.
dňa 15.03.2014 mali rozhodujúci vplyv dve skutočnosti a to opitosť stredne ťažkého stupňa a žiarlivosť
spojená s jeho domnienkou, že jeho manželka - poškodená T.. B. K. mu je neverná s hudobníkom,
prítomnýmnaoslave.ObžalovanýB.K.bolnamiestečinuzadržaný,dňa16.3.2014boldvakrátvypočutý
na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne o 10.20 hod. a o 13.40 hod. a dňa 18.3.2014 bol vypočutý na

Okresnom súde v Trenčíne pri rozhodovaní o jeho väzbe, pričom pri týchto troch výsluchoch nevyužil
svoje právo nevypovedať a vypovedal.

Poškodená T.. B. K. bola po prvotnom zdravotnom ošetrení vo FN Trenčín dvakrát vypočutá dňa
6.03.2014 o 03.50 hod. dňa 17.03.2014 o 10.05 hod. Za podstatné skutočnosti, ktoré poškodená počas

výsluchov uviedla, treba považovať okolnosť, že obžalovaný je veľmi žiarlivý a že aj počas oslavy vznikol
medziňouaobžalovanýmkonflikt,pretožeobžalovanýjejvyčítal,žemáľúbostnýpomersharmonikárom
T.. M. O.. Po odchode z oslavy do bratovho domu zamkla vchodové dvere a kľúč nechala v zámku,
preto museli jej brat Y. a obžalovaný B. K., keď prišli vziať slivovicu klopať, aby im otvorila, pričom po ich
odchode sa chcela opäť zamknúť, ale si uvedomila, že nemôže, pretože kľúč vo dverách už nebol a je

presvedčená, že ho vzal obžalovaný B. K.. Asi po 15 - 20 minútach prišiel jej manžel obžalovaný B. K. do
domu, vyčítal jej neveru a keď mu povedala, že sa s ním rozvedie, vytiahol spod saka revolver, namieril a
vystrelil rovno na ňu, pričom ju zasiahol do hrude, tesne nad srdcom. Myslí si, že potom vystrelil smerom
na jej brata B. U., ktorý ležal na posteli a vzápätí opäť namieril zbraň a opäť na ňu vystrelil. Trafil ju do
ľavej ruky, ktorou si inštinktívne pritláčala prvú strelnú ranu. V tejto súvislosti treba uviesť, že v revolveri

sa našli iba dve prázdne nábojnice, takže zrejme išlo len
o dva výstrely, pričom tretia prázdna nábojnica sa našla na múriku pred bytom obžalovaného
a pochádzala z výstrelu do vzduchu, o ktorom hovoril obžalovaný, pričom zranenia poškodenej
zodpovedajú dvom výstrelom priamo na ňu.

Poškodená ďalej uviedla, že počas streľby a po nej obžalovaný jej vulgárne nadával, pričom ho prosila,
aby zavolal pomoc, ale obžalovaný namiesto toho iba niekoľkokrát vyšiel na dvor a vždy, keď sa vrátil,
dookola jej hovoril, že za chvíľu skape. Keď obžalovaný opäť na chvíľu vyšiel z miestnosti, podľa jeho
výpovede išiel zavolať T.. F. U., poškodená sama zavolala na číslo 158, kde oznámila, čo sa jej stalo.
Na otázku vyšetrovateľa, či sa jej manžel už v minulosti vyhrážal, uviedla, že sa jej už vyhrážal viackrát

tým, že ju zabije, že má doma "devinu" a urobí to, pričom to bolo asi dvakrát, bez svedkov asi tak pred
rokom a na políciu to nehlásila. V tejto súvislosti poškodená doložila vyšetrovateľovi písomný doklad
"Upozornenie pre manžela", ktoré podpísal aj obžalovaný a ktoré to dosvedčuje (č. l. 362).

Pri výsluchoch obžalovaného, ktoré nasledovali niekoľko hodín po spáchaní trestného činu a po jeho

vytriezvení, obžalovaný priznal, že skutok sa stal, priznal, že si je vedomý toho, že protiprávne konal, ale
nesúhlasil s právnou klasifikáciou svojho konania. Obhajoval sa popieraním úmyslu ublížiť poškodenej,
čo sa snažil dokázať tým, že mieril do rohu miestnosti, že chcel poškodenú iba vyplašiť, ďalej tvrdeniami,
že ľutuje, čo manželke urobil a ospravedlňuje sa jej za to, že ju stále ľúbi, posiela jej SMS-ky, dokoncapri vypočutí pred Okresným súdom Trenčín dňa 18.3.2014 svoju ľútosť prejavil plačom a v tomto duchu
pokračoval aj písaním listov z kolúznej väzby v ÚVV Ilava s ospravedlneniami a srdiečkami až do
24.4.2014 ( č. l. 1415 - 141). Popieral tiež vedomé konanie tvrdením, že nevedel, čo robí, pretože mal

vypité, že vystrelil iba raz, pričom mieril do rohu miestnosti, že nevedel, čo ho to napadlo, že si zobral z
trezoru revolver, nevie, ako sa zbavil zbrane, nevie, čo mu vypadlo z vrecka, keď ho prekvapil príchod
polície a tvrdil aj, že si niektoré skutočnosti nepamätá, tiež, že si nepamätá, že by hovoril poškodenej,
že ju zabije alebo, že za chvíľu "skape".

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa poškodenej používal obžalovaný podobnú stratégiu a
taktiku ospravedlňovania aj počas manželstva, keď sa opil a správal sa k nej vulgárne a agresívne,
pričom po vytriezvení sa to snažil napraviť kyticou kvetov, slovami o láske a sľubmi, že sa to už
viac nezopakuje, takže táto stratégia obrany mu bola veľmi blízka a vlastná, ako o tom svedčí aj
poškodenou predložené „upozornenie pre manžela“ a výpoveď poškodenej zo dňa 30.6.2014 (čl. 80
- 82, 362). Poškodená dôvodne poukázala na to, že z uvedených skutočností vyplýva, že konanie

obžalovaného v inkriminovaný večer bolo pokračovaním jeho predchádzajúceho správania sa k nej, i
keď s vystupňovanou intenzitou a že k predmetnému trestnému činu by s najväčšou pravdepodobnosťou
nebolo došlo, keby obžalovaný B. K. nebol pod vplyvom alkoholu a že tento záver je aj v súlade s
výpoveďami samotného obžalovaného zo dňa 16.03.2014 („ ... nevedel som, čo robím, mal som už
vypité ... " a „neviem si vysvetliť dôvod môjho konania, je mi to túto. Mal som aj vypité.") a zo dňa

18.3.2014 („ja som bol opitý, bol som v afekte, ja som nemieril. Nič by sa nebolo stalo, keby nebola tá
oslava a poškodená by nevyhrotila túto situáciu. " čl. 16 - 17, 22 - 24 a 45 - 48).

Poškodená dôvodne poukazovala aj na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že konanie obžalovaného bolo
cieľavedomé a smerovalo k jej usmrteniu a že napriek tomu, že obžalovaný konal pod vplyvom alkoholu,

svoje konanie plánoval, aj si ho uvedomoval a je za svoje konanie trestne zodpovedný. Obžalovaný
sa už pred inkriminovaným večerom poškodenej, keď bol pod vplyvom alkoholu, niekoľkokrát vyhrážal
zastrelením, hovoril jej, že má doma "devinu" (upozornenie pre manžela - čl. 362, ktoré bolo napísané
17 mesiacov pred inkriminovaným dňom). Svoj skutok vykonal pod vplyvom alkoholu (0,83 mg/l), vedel
pritom, že pod vplyvom alkoholu vždy narastala jeho agresivita (rovnako o tom svedčí upozornenie

pre manžela z čl. 362), táto skutočnosť mu bola známa a v inkriminovaný večer si uvedomoval, že je
pod vplyvom alkoholu a aj to tak pociťoval. Obžalovaný si bol rovnako vedomý, že keď je pod vplyvom
alkoholu, nie je možné so zbraňami nakladať, pritom uviedol, že rešpektuje túto zásadu a taktiež uviedol,
že si v inkriminovaný večer uvedomoval, že je pod vplyvom alkoholu a aj to tak pociťoval (čl. 22 - 25).
Keď už bol pod vplyvom alkoholu, asi okolo 20.00 hod. sa niekoľkokrát vyhrážal hudobníkovi T.. M.

O., hoci okolo 14.00 hod. keď bol ešte triezvy, sa k nemu správal štandardne, pomohol mu rozložiť
aparatúru, previedol ho po blízkom okolí reštaurácie a ukázal mu, čo vybudoval v dedine ako starosta.
Pred odchodom z pohostinstva, pred pol nocou, sa ho ešte raz opýtal „ máš problém?, postarám sa,
aby si ten problém nemal“, čo dokazuje, že sa už rozhodol a naplánoval si niečo urobiť a že alkohol mal
na jeho konanie významný vplyv (čl. 121 - 124).

Podľa presvedčenia poškodenej, hraničiacou s istotou, zobral kľúč od vchodových dverí domu č. XX,
aby sa poškodená nemohla zamknúť a mohol sa k nej bez prekážky dostať. Pred svojim bytom vystrelil
do vzduchu, čím sa uistil, že zbraň funguje a ku streľbe nedošlo pritom náhodne, pretože obžalovaný sa
musel na spáchanie skutku pripraviť celým radom činností, ktorých vykonanie si nemožno predstaviť bez

vedomej účasti rozumu a vôle, keďže si vyžadovali premyslenie, plánovanie a napokon uskutočnenie
skutku, vrátane prekonávania prekážok spočívajúcich v tom, že musel si ísť zobrať zbraň i náboje domov
do trezoru a revolver nabiť, keďže na oslave zbraň pri sebe nemal, pričom súhrn činností realizoval v
dostatočne veľkom časovom intervale na to, aby si mohol nielen premyslieť dôsledky svojho konania, ale
svoje správanie aj korigovať. Počas výsluchu na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne dňa 16.3.2014 o

13.40 hod. uviedol, že po výstrele do vzduchu pred svojim bytom č. XX „tak tam chvíľu zostal, premýšľal
nad životom ... " (čl. 145 - 48) a hoci mal revolver v legálnej držbe, skrýval ho pod sakom. Ku streľbe
došlo po slovnej hádke, keď mu poškodená povedala, že sa dá s ním rozviesť a to bol bezprostredný
vonkajší podnet, na ktorý obžalovaný reagoval. Obidva výstrely, ktoré nasledovali tesne za sebou,
boli pritom mierené na oblasť srdca poškodenej, pričom poškodená sedela pod rozsvietenou nočnou

lampou, pretože pred príchodom obžalovaného si čítala návod k fotoaparátu, ktorý bol zasiahnutý,
čo preukazuje, že mal úmysel ju usmrtiť, najmä, keď pri výstreloch bolo ústie hlavne revolvera od
poškodenej vo vzdialenosti kratšej ako 50 centimetrov (čl. l. 143 - 159). Obžalovaný vo všetkých svojich
výpovediach pritom účelovo klamal, že vystrelil iba raz, pričom mieril do rohu miestnosti a tvrdil, žechcel poškodenú iba vyplašiť. Charakter zranení, ktoré poškodená utrpela zodpovedá pritom jej opisu
a dve prázdne nábojnice, ktoré sa našli v revolveri dokazujú, že vystrelil dvakrát. Po spáchaní skutku
obžalovaný neposkytol poškodenej prvú pomoc, pričom jej zakazoval, aby si zavolala záchranku alebo

políciu („neskús si zavolať záchranku, neskús si zavolať záchranku" a opakoval, že za chvíľu "skape"),
niekoľkokrát vyšiel na dvor a keď sa vrátil do miestnosti, pozeral, či poškodená ešte žije, teda si želal
a očakával jej skorú smrť. Pri výsluchoch to pritom popieral tvrdením, že nevedel o jej zranení, nevidel
žiadnu krv.

Vzhľadom na to, že obžalovaný JQ.v K. pri výsluchoch zdôrazňoval, že je psychicky zdravý, netrpí
žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou a nikdy sa na psychiatrii neliečil, pričom tvrdil, že alkohol
požíva len výnimočne (čl. 22 - 28, 45 - 51), poškodená dôvodne poukazovala na to, že páchatelia
násilných trestných činov, ktorí trpia psychotickým bludom, sa väčšinou ku svojmu činu priznajú, pretože
v zmysle svojho bludu sú presvedčení, že mali právo tak konať. Základom vyvinenia je práve ich
nevyvrátiteľné bludné presvedčenie, že museli tak konať, avšak vo výpovediach obžalovaného B. K.

nie je žiaden dôkaz o prítomnosti takéhoto bludného presvedčenia. Práve naopak, po vytriezvení sa
snažil vyhovárať popieraním úmyslu poškodenej ublížiť, pretože ju stále miluje, ako nikdy žiadnu ženu
nemiloval. Dôvodne poukazovala aj na to, že páchatelia trpiaci bludom sú citovo chladní, neprejavujú
ani najmenší súcit s obeťou svojej agresie, avšak naproti tomu obžalovaný B. K. sa viackrát poškodenej
ospravedlňoval pri výsluchoch aj v listoch a dokonca pri výsluchu plakal (čl. 22 - 25, 1415 -1418).

Dôvodne namietala, že výpovede obžalovaného B. K. zároveň ukazujú, že netrpí organickou poruchou,
ktorú mu diagnostikovali znalci z Centra duševného zdravia, s. r. o., Bánovce nad Bebravou, a
poukázala na to, že keď sú pacienti, ktorí trpia organickou poruchou centrálnej nervovej sústavy
(CNS) opakovane, s malým časovým odstupom vyzvaní, aby opísali nejakú nedávno prežitú udalosť,
vždy ju opisujú odlišne. Avšak obžalovaný B. K. si presne pamätal a opakovane rovnako opisoval

inkriminovanú udalosť, čo nesvedčí to o tom, že by trpel organickou poruchou CNS. Podobne ani ďalší
charakteristický symptóm pre organické poškodenie CNS, ktorým je osobná, časová, resp. miestna
dezorientácia (pacienti trpiaci organickou poruchou nevedia aký je deň, dátum, ročné obdobie, nevedia,
na akom mieste sa nachádzajú, pri vážnejšom poškodení nevedia ani koľko majú detí, atď.) nebol u neho
znalcami MUDr. Jurajom Lexmannom a MUDr. Svetozárom Drobom pozorovaný (čl. 244). Dôvodne

poukazovala aj na to, že nikto z okolia obžalovaného, či už to boli príbuzní alebo spoluobčania z Z., alebo
spolupracovníci, neuviedol, že by si všimol na správaní obžalovaného B. K. také vonkajšie prejavy, ktoré
by mohli viesť k podozreniu, že trpí nejakou psychotickou poruchou. V prípade, ak trpel tak závažnou
psychotickou poruchou, akú mu zistili znalci MUDr. Juraj Lexmann a MUDr. Svetozár Droba, musel by
si to už predtým niekto všimnúť.

Vyšetrenie obžalovaného B. K. znalcami MUDr. Jurajom Lexmanom a MUDr. Svetozárom Drobom sa
uskutočnilo 25.4.2014 v ÚVV Ilava, pričom od tohto vyšetrenia sa, pritom v súlade s jeho právom
na obhajobu, radikálne zmenila nielen stratégia obhajoby obžalovaného, ale aj jeho správanie sa.
Obžalovaný prestal písať poškodenej listy (čl. 1421), pri dopočutí vyšetrovateľom dňa 2.7.2014 i

28.5.2015 odmietol vypovedať (čl. 49 - 51, 724-726), počas znaleckého vyšetrenia PhDr. A. Franekom
predstieral dezorientáciu (čl. 251 - 264), prestal tvrdiť, že je psychicky zdravý, začal sa priznávať ku
svojej žiarlivosti a dokonca začal uznávať, že trpí nejakou psychickou poruchou (čl. 251 - 264, 949 -
965) a začal sa výberovo správať k lekárom. K lekárom v Psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží sa
správal veľmi rezervovane a odmietal psychiatrické zosnímkovanie (svedecká výpoveď MUDr. H. Gráca

na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Trenčín dňa 25.10.2016), ale v rovnakom čase sa
ochotne podrobil znaleckému psychiatrickému vyšetreniu znalkyňami MUDr. M. Ohrablovou a MUDr. A.
Žiškovou vo veci týkajúcej sa prečinu nedovoleného ozbrojovania (čl.. 949 - 965), pričom však znalecké
vyšetrenie znalcami z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok opäť zásadne odmietol (čl. 808
- 809; 881 - 882).

Podľa odborného vyjadrenia súdneho znalca MUDr. Miroslava Čerňana z odvetvia psychiatrie zo dňa
29.09.2014 k znaleckému posudku znalcov z odvetvia psychiatrie MUDr. Juraja Lexmana a MUDr.
Svetozára Drobu (čl. 525 - 533) obstaraného a predloženého poškodenou neboli pre stanovenie
diagnózy - organickej bludovej poruchy emulatórnej vykonané potrebné postupy, a to vyžiadanie

si zdravotnej karty posudzovaného od praktického lekára, nebolo podľa znaleckej dokumentácie
realizované neurologické vyšetrenie, pričom v údajoch, ktoré sú obsiahnuté v predloženej dokumentácii
nejestvuje ucelený informujúci podklad pre vznik a priebeh duševnej choroby v zmysle psychózy.
Výpoveď obžalovaného vyznieva zrozumiteľne obranne, nie sú tu slovné vyjadrenia, ktoré byprezentovali hyperevidovanie zvrátených obsahov v myslení. Znalec MUDr. Miroslav Čerňan dospel
preto k záveru, že vo vypracovanom znaleckom posudku č. 103/2014 nie je zdôvodnený predovšetkým
diagnostický záver a s tým súvisiace forénzne konsekvencie, nie sú znalcami podložené a expertízne

spracované predložené zistenia, na základe ktorých sa ku konštatovaniu organickej duševnej poruchy
s bližšou špecifikáciou „organická bludová porucha emulatórna" dopracovali a vyslovil jednoznačné
stanovisko, že predložený posudok znalcov z odvetvia psychiatrie MUDr. Juraja Lexmana a MUDr.
Svetozára Drobu nie je preskúmateľný.

Taktiež z poškodenou obstaraného a predloženého odborného vyjadrenia súdneho znalca z odvetvia
psychológie PhDr. Róberta Máthé, PhD. (čl. 536-537) k znaleckému posudku znalca z odvetvia
psychológie PhDr. A. Franeka vyplýva, že v tomto znaleckom posudku č. 18/2014 zo dňa 24.08.2014
absolútne chýba výpis zo spisového materiálu k danej veci, že zvolené psychodiagnostické metódy
sú vzhľadom na závery, ktoré znalec v znaleckom posudku udáva, nedostatočné, interpretácie
testových metód sú kusé, nedostatočné, závery, ktoré znalec konštatuje, nie sú v dostatočnej miere

podložené odvolávaním sa na výsledky testových metód, psychodiagnostické vyšetrenie takto nedopĺňa
a nespresňuje závery psychiatrického vyšetrenia. Vzhľadom na uvedené nedostatky znaleckého
psychologického vyšetrenia obžalovaného B. K. znalec z odvetvia psychológie PhDr. Róbert Máthé,
PhDr. preto odporúčal jeho opätovné psychologické vyšetrenie v rámci ústavu pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii.

Na základe pripomienok poškodenej T.. B. K. k znaleckému posudku znalcov z odvetvia psychiatrie
MUDr. Juraja Lexmana a MUDr. Svetozára Drobu a ňou v zmysle § 119 ods. 3 Tr. por. a § 141 ods. 1
Tr. por. obstaraného a predloženého odborného vyjadrenia súdneho znalca MUDr. Miroslava Čerňana
z odvetvia psychiatrie k znaleckému posudku znalcov z odvetvia psychiatrie MUDr. Juraja Lexmana

a MUDr. Svetozára Drobu, ako aj odborného vyjadrenia súdneho znalca z odvetvia psychológie
PhDr. Róberta Máthé, PhD. k znaleckému posudku znalca z odvetvia psychológie PhDr. A. Franeka, v
ktorých boli vyslovené dôvodné pochybnosti o správnosti a úplnosti uvedených znaleckých posudkov,
Generálna prokuratúra SR uznesením sp. zn. IY/1 GPt 231/14/1000-24, zo dňa 13.11.2014 zrušila
uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kv 21/14/3300-71 zo dňa 4. septembra

2014 o zastavení trestného stíhania obžalovaného B. K. a uložila prokurátorke Krajskej prokuratúry
Trenčín, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Opatrením Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kv
21/14/3300 - 116, zo dňa 30.12.2014 bola vyšetrovateľovi KR PZ Trenčín vrátená predmetná trestná
vec na doplnenie vyšetrovania a uložené, aby zabezpečil kontrolný znalecký posudok inými znalcami v
súlade s ustanovením § 146 Tr. por., pretože vznikli pochybnosti o správnosti už citovaných znaleckých

posudkov pre ich neúplnosť a nejasnosť, pričom uvedené pochybnosti pretrvávali a neboli odstránené
ani zákonom predpokladaným postupom. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pochybnosti o úplnosti a
správnosti znaleckého posudku znalcov MUDr. Juraja Lexmanna a MUDr. Svetozára Drobu z odvetvia
psychiatrie č. 103/2014 sa nielenže nepodarilo odstrániť ani vypočutím znalca MUDr. Svetozára Drobu
v prípravnom konaní dňa 24.7.2014 (čl. 130 - 133) a ani výsluchom znalcov MUDr. Juraja Lexmanna a

MUDr. Svetozára Drobu na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016, ale naopak preukázali sa ešte ďalšie
podstatné chyby a nedostatky ich znaleckého skúmania.

Na podklade vo veci vykonaných dôkazov možno vytýkané nedostatky a chyby znaleckého posudku
znalcov MUDr. Juraja Lexmanna a MUDr. Svetozára Drobu z odvetvia psychiatrie č. 103/2014 zhrnúť

do týchto bodov:

Závery ich znaleckého skúmania sú založené na postulátoch, pracovných hypotézach, resp.
domnienkach znalcov, ktoré nie sú dostatočne podložené faktami. Ich znalecké skúmanie bolo
nedostatočné na to, aby znalci vyslovili závery, ktoré uviedli vo svojom posudku, keďže vykonali

len jediné klinické vyšetrenie obžalovaného, ktoré trvalo asi 50 - 60 minút, čo je príliš málo na
diagnostikovanie tak závažného prípadu, akým je pokus o vraždu. Pre stanovenie diagnózy "organická
porucha s bludmi", ktorá má štatistický kód F 06.2, kde patrí aj diagnóza „organická bludová porucha
emulatóma" znalcami MUDr. J. Lexmannom a MUDr. S. Drobom diagnostikovaná obžalovanému B.
K., sú podľa diagnostických kritérií Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) nevyhnutné neurologické

vyšetrenia s objektívnymi dôkazmi pre somatické ochorenie, poškodenie alebo dysfunkciu mozgu, ako aj
anamnestické dôkazy, teda v zdravotnej dokumentácii zaznamenané diagnostické dôkazy o prítomnosti
poškodenia centrálnej nervovej sústavy (CNS), najmä mozgu. Vzhľadom na to, že znalci MUDr. J.
Lexmann a MUDr. S. Droba nedali urobiť obžalovanému potrebné neurologické vyšetrenia a nemalik dispozícii ani zdravotnú kartu obžalovaného, ich klinické závery majú len charakter postulátu, resp.
pracovnej hypotézy, ale nie dôkazov. V znaleckom posudku č. 103/2014 je uvedený jediný symptóm
na základe ktorého postulovali znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba organické poškodenie CNS

a to spastický plač. Žiadny z ďalších symptómov organicity, ako napr. strata osobnej, časovej alebo
priestorovej orientácie u obžalovaného však nebol pozorovaný, preto pracovnú hypotézu o organickom
poškodení CNS nemožno považovať za relevantnú. Navyše znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S.
Droba na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 8.9.2016 organický základ nimi postulovanej
poruchy už neuvádzali, hoci práve údajné diagnostikovanie bludovej poruchy, ktorá mala mať organický

základ, bolo dôvodom pre zastavenie trestného stíhania. Pri obhajobe svojho znaleckého posudku č.
103/2014nahlavnompojednávanídňa8.9.2016sapritomzameralinadokazovanieprítomnostibludovej
žiarliveckej poruchy obžalovaného B. K. na základe informácií, ktoré sa nachádzajú v svedeckých
výpovediach poškodenej, ale najmä jej neplnoletého syna U. Z. a jej brata T.. Y. U.u, hoci ani jeden z
týchto svedkov netvrdil, že žiarlivosť obžalovaného má psychotický charakter bludu a ani to nemohli
tvrdiť, pretože nemajú na to potrebné vedomosti a skúsenosti, a nimi opisované prejavy žiarlivosti

obžalovaného nemožno podľa odborných kritérií považovať za dôkaz psychotického charakteru jeho
žiarlivosti. O. obžalovaného z inkriminovaného večera, aby sa poškodená pozerala na neho a nie na
hudobníka, poukazujú pritom na narcistickú orientáciu osobnosti obžalovaného B. K. a spočívajúcu
na vyžadovaní neustálej pozornosti zo strany svojej manželky a v prehnaných reakciách na každý jej
prejav pozornosti nielen voči iným mužom, ale aj akýmkoľvek iným predmetom záujmu. Obžalovaný

napr. vyčítal poškodenej jej návštevu večernej školy, teda ďalšie vzdelávanie, čo nesúvisí so vzťahom
k nejakému mužovi, bol precitlivený na jej vysokoškolské vzdelanie a z neho vyplývajúce pracovné
zaradenie i spoločenské postavenie. Vo svojich výpovediach viackrát opakoval, že poškodená chcela
ísť sama, teda bez neho na turistický výlet do Indie a Číny, hoci v inkriminovaný večer o tom vôbec
nehovorili. Znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba vo svojom posudku č. 103/2014, i počas výsluchu

na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016 uviedli, že si z výpovedí svedkov vybrali tie časti, ktoré považovali
za relevantné pre svoje znalecké skúmanie, pritom však nepovažovali za potrebné vziať do úvahy z
výpovede poškodenej T.. B. K. zo dňa 17.3.2014 tú časť, kde sa vyjadrila k tomu, ako vnímala duševný
stav obžalovaného B. K. počas inkriminovaného skutku, keď na otázku vyšetrovateľa „ako pôsobil
manžel na ňu v čase streľby, prípadne pred ňou a tesne po nej?" uviedla, že „obžalovaný sa správal tak,

ako som na neho zvyknutá, nič výrazné som si nevšimla“. Je to pritom jediná výpoveď, ktorá sa týka
pozorovania vonkajších prejavov obžalovaného B. K. počas inkriminovaného skutku, preto za chybný
treba považovať postup, že jej znalci nevenovali žiadnu pozornosť. Poškodená mala pritom možnosť
aj predtým viackrát pozorovať správanie sa obžalovaného, keď bol pod vplyvom alkoholu a správal sa
k nej vulgárne a slovne agresívne. Tieto jeho vonkajšie prejavy agresivity a vulgárnosti však nikdy v

poškodenej nevyvolávali dojem, že by si neuvedomoval, čo robí a aj fakt, že jej podpísal „upozornenie
pre manžela“, keď vytriezvel, svedčí o tom, že
si uvedomoval a s odstupom času aj pamätal, ako sa správal, keď bol opitý.

Diagnostikovanie narcistickej orientácie osobnosti si vyžaduje dôkladné poznanie života človeka -

získanie podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby, ale
najlepšie aj od blízkych ľudí, ako aj jeho dlhodobejšie pozorovanie. Ani jedna z týchto podmienok však
nebola v znaleckom skúmaní MUDr. J. Lexmanna a MUDr. S. Drobu splnená, preto možno vysloviť, že
pri postulovaní diagnózy obžalovaného B. K. sa orientovali na zjednodušený záver - organickú bludovú
poruchu emulatórnu. Znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba nemali pritom k dispozícii zdravotnú

dokumentáciu obžalovaného B. K. a nemali k dispozícii niektoré dôležité súčasti vyšetrovacieho spisu.
Znalci podľa ich výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016 nemali k dispozícii zápisnicu o
výpovedi obžalovaného B. K. na Okresnom súde Trenčín zo dňa 18.3.2014 (čl. 22 - 25), zápisnicu
z výsluchu svedka T.. M. O. (čl. 121 - 124), upozornenie pre manžela (čl. 361 - 362) a správu -
Sanatórium AT (čl. 355), hoci tieto súčasti spisu sú dôležitými svedectvami o vplyve alkoholu na

konanie obžalovaného B. K. vo všeobecnosti a teda aj v inkriminovaný večer 15.3.2014. Keďže ich
nemali k dispozícii, nemohli venovať dostatočnú pozornosť k zhodnoteniu vplyvu alkoholu na konanie
obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016 síce zmenili svoj pôvodný záver, že alkohol nemal
žiadny vplyv na konanie obžalovaného v tom zmysle, že mal uľahčujúci vplyv, avšak táto odpoveď
znalcovjenejasnáadostatočná.Nevysvetľuje,čibydošlokuspáchaniutrestnéhočinu,kebyobžalovaný

nebol pod vplyvom alkoholu alebo by k nemu nedošlo. Podľa výpovede samotného obžalovaného na
Okresnom súde Trenčín, podľa ktorej „ja som bol opitý, bol som v afekte, ja som nemieril. Nič by sa
nebolo stalo, keby nebola tá oslava a poškodená by nevyhrotila túto situáciu" (čl. 22 - 25) možno pritom
usudzovať, že by k trestnému činu nedošlo. Vo výpovediach obžalovaného B. K. zo dňa 16.3.2014 a18.3.2014 sú pritom aj svedectvá, ktoré sú v priamom protiklade so závermi znaleckého posudku č.
103/2014. Obžalovaný B. K. počas svojho výsluchu dňa 16.3.2014 (čl. 45 - 51) vypovedal, že „dnešného
dňa 16.3.2014 som prevzal uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 16.3.2014, že som stíhaný za obzvlášť

závažný zločin vraždy ... Mal som dostatočný čas na preštudovanie si uznesenia a taktiež na to, aby
som,akbysomchcelobhajcu,tohtovyrozumel.Obvineniusomporozumel,...akosomuviedol,sťažnosť
si podávam, avšak som si plne vedomý, že som protiprávne konal, ale s uvedenou právnou kvalifikáciou
plne nesúhlasím." Obžalovaný na záver výsluchu zo dňa 18.3.2014 (čl. 22 - 25) tiež uviedol: „Ja chcem
byť vyšetrovaný na slobode, veľmi ľutujem, čo sa stalo, nemienim nikoho ovplyvňovať, ani nemienim

nikamutekať,tosommoholurobiťhneď,keďsatostalo“.Tietovýpovededokazujú,žeobžalovanýchápe
zmysel trestného konania, porozumel obvineniu, je si vedomý, že protiprávne konal, ľutuje, čo urobil,
chápe rozdiel medzi vyšetrovaním na slobode a v kolúznej väzbe a vie, čo znamená ovplyvňovanie
znalcov alebo svedkov. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016
na základe námietky splnomocnenca poškodenej, že uvedené vyjadrenia obžalovaného sú v protiklade
s tvrdením znalcov v bode 6 záverov posudku č.103/2014, nemožno vyjadrenie znalca MUDr. Svetozára

Drobu, podľa ktorého „obžalovaný síce chápe ten zmysel trestného konania, ale z takého uhla pohľadu
a v takom kontexte, ako ono nie je vedené", považovať za dostatočné a zrozumiteľné, pretože znalec
nevysvetlil, ako obžalovaný B. K. chápe zmysel trestného konania.

Treba tiež poukázať na to, že znalcom bolo známe, že obžalovaný B. K. mal v legálnej držbe zbraň, ktorú

použil na spáchanie trestného činu a tak museli vedieť, že obžalovaný musel absolvovať psychologické
vyšetrenia, na základe ktorých mu bol vydaný zbrojný preukaz, preto mali požiadať vyšetrovateľa o ich
obstaranie, keďže im vyšetrovateľ tieto psychologické vyšetrenia nepredložil. Rovnako im bolo známe,
že bol už v minulosti rozvedený z podobných dôvodov, ako v prípade svojho vzťahu s poškodenou, a
preto by bola logická aj ich požiadavka, aby im vyšetrovateľ zabezpečil rozsudok o rozvode jeho prvého

manželstva. Znalci z Centra duševného zdravia, s. r. o. MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba, ani PhDr.
A. Franek však nevyužili možnosť, ktorú im dáva Trestný poriadok v ustanovení § 145. Tieto doklady
obstaral pritom vyšetrovateľ až na opakované žiadosti poškodenej. Znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr.
S. Droba sa neoboznámili ani so zdravotnou dokumentáciou obžalovaného B. K., ktorá sa nachádzala
v ÚVV Ilava, čo je ďalším nedostatkom ich znaleckého skúmania. Ako súdnym znalcom z dlhoročnou

praxou im muselo byť známe, že obvinený pri prijatí do väzby absolvuje pohovor s psychológom, pričom
v prípade, že by si psychológ všimol prejavy psychotického správania obžalovaného B. K., musel by
odporučiť jeho psychiatrické vyšetrenie. V danom prípade sa tomu tak nestalo, z čoho je zrejmé, že
obžalovaný bol pri prijatí do kolúznej väzby v X. Ilava považovaný za psychicky zdravého.

Znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016 uviedli, že nimi
stanovená diagnóza obžalovaného B. K. - organická bludová porucha emulatórna bola potvrdená aj
Psychiatrickou liečebňou Veľké Zálužie pri jeho prijatí do tejto liečebne dňa 4.9.2014. Podľa svedeckej
výpovede MUDr. Henricha Gráca však bola táto diagnóza prevzatá zo znaleckého posudku č. 103/2014
len ako pracovná hypotéza pri prijatí obžalovaného s cieľom pozorovania pacienta a jej ďalšieho

overenia, avšak počas niekoľkomesačného pobytu obžalovaného B. K. v Psychiatrickej liečebni
Veľké Zálužie (od 4.9.2014 do 5.6.2015) sa nepotvrdilo ani organické poškodenie jeho CNS, ani
prítomnosť psychotickej bludovej poruchy. Tvrdenia znalcov v uvedenom smere vychádzali preto z
mylných predpokladov.

Znalci MUDr. J. Lexmann a MUDr. S. Droba dňa 8.9.2016 ďalej tvrdili, že nimi stanovená diagnóza sa
počas pozorovania obžalovaného B. K. v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok neprejavila
aj z dôvodu, že bol od septembra do decembra 2014 v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie liečený
psychofarmakami. Ani toto ich tvrdenie nevychádzalo pritom z reálnych predpokladov. Podľa svedeckej
výpovede MUDr. Henricha Gráca sa totiž nejednalo o kauzálnu liečbu, ale išlo len o situačné podávanie

liekov na zmiernenie niektorých aktuálnych zdravotných problémov ako napr. nervozity alebo nespavosti
obžalovaného počas jeho detenčného pobytu v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dôvodný záver, že znalecký posudok č. 103/2014, ktorého
vypracovaniebolozaťaženéuvedenýmichybamianedôslednosťami, neposkytujeobjektívneapravdivé

vyjadrenie o duševnom stave obžalovaného B. K. a záver znalcov MUDr. Juraja Lexmanna a MUDr.
SvetozáraDrobu,podľaktoréhoobžalovanýB.K.trpíorganickoubludovouporuchouemulatórnou,nebol
ani samotnými znalcami, ani ďalšími odbornými vyšetreniami dokázaný. Súd prvého stupňa postupovalpreto správne, keď pri svojich zisteniach a záveroch o trestnej zodpovednosti obžalovaného B. K. nevzal
tento znalecký posudok č. 103/2014 do úvahy.

Na podklade dôvodných pochybností, ktoré vznikli už v prípravnom konaní o správnosti a úplnosti
znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie MUDr. Juraja Lexmana a MUDr. Svetozára Drobu
a znalca z odvetvia psychológie PhDr. A. Franeka, vyšetrovateľ uznesením zo dňa 9.2.2015 pod ČVS:
KRP - VYS - TN - 2014 podľa § 147 ods. 2 Tr. por. pribral do konania organizáciu špecializovanú
na znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Psychiatrickú nemocnicu

Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, pričom v uznesení bola požiadavka, aby úkon vykonali
najmenej dvaja znalci a aby osoba organizácie zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zabezpečila,
aby bol k znaleckému skúmaniu pribratý znalec z odboru psychológie za účelom posúdenia otázok
týkajúcich sa osobnosti obvineného.

Na základe uvedeného uznesenia znalecká organizácia Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela,

Malacká cesta 63, Pezinok začala skúmať duševný stav obžalovaného B. K., ktorý však odmietol so
znalcami spolupracovať. Už zo správy Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela, Malacká cesta 63,
Pezinok zo dňa 11.3.2015 a 30.3.2015 vyplýva, že obžalovaný B. K. odmietol psychiatrické vyšetrenie
v prítomnosti dvoch znalcov znaleckej organizácie, preto uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
2.4.2015, sp. zn. 0Tp/618/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.5.2015, sp.

zn. 2 Tpo/31/2015, bolo podľa § 148 ods. 3 Tr. por. nariadené vyšetrenie duševného stavu obžalovaného
B. K. pozorovaním v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok. Následne
mu bol v tejto psychiatrickej nemocnici vyšetrený duševný stav pozorovaním, pričom z vypracovaného
znaleckého posudku znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela, Malacká cesta 63,
Pezinok č. 03/2015 zo dňa 18.9.2015 je dostatočne a jednoznačne zrejmé, že vyšetrenie duševného

stavu obžalovaného vykonali najmenej dvaja znalci, aj keď písomným vypracovaním posudku boli
poverení MUDr. Hrková, znalec psychiater a Mgr. Hrustič, psychológ. Druhým znalcom psychiatrom
bol pritom nepochybne MUDr. Pavel Černák, PhD., čo vyplýva nielen z pečiatky na poslednej strane
znaleckého posudku, ale aj z výpovede vypočutej znalkyne MUDr. Hrkovej, ako aj z kontextu celého
znaleckého posudku i keď menovite v každej časti posudku znalec nie je označený menom a

nepochybne aj z výpovede znalca MUDr. Pavla Černáka, PhD. na hlavnom pojednávaní pred súdom
prvého stupňa. Vzhľadom na to, že znalecký posudok vykonávala znalecká organizácia a nešlo iba
o jednorazové psychiatrické vyšetrenie obžalovaného B. K., ale išlo o pozorovanie v zdravotníckom
zariadení v trvaní 2 mesiacov, je pochopiteľné, že všetky pozorovania nevykonával iba jeden znalec, ale
participovalo na tejto činnosti viac znalcov psychiatrov, dokonca nielen dvaja, ale dokonca až piati znalci

psychiatri a jeden znalec psychológ (kolégium znalcov), konkrétne MUDr. Pavel Černák PhD., MUDr.
Georgína Hrková, MUDr. Elena Žigová, MUDr. Zuzana Lajčiaková, MUDr. Michal Bolehradský, všetko
znalci pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Mgr. Gabriel Hrustič, znalec pre odbor
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorí sa zúčastnili aj na porade znalcov znaleckej
organizácie a ktorí na psychopatologickom rozbore prípadu dospeli k zhode v diagnostickom závere

a znaleckom posúdení. Následne z tejto porady vyplynuli aj jednoznačné závery znaleckého posudku
znalcov psychiatrov, ktoré sú podrobne uvedené na čl. 49 a nasl. písomného vyhotovenia posudku a
ktoré odstraňovali dovtedy existujúce pochybnosti o duševnom stave obžalovaného.

Z výpovede znalkyne MUDr. Georgíny Hrkovej zo dňa 12.10.2015 (čl. 784 až 789) vykonanej v

prípravnom konaní za účasti obhajcu obžalovaného a prokurátorky okrem iného vyplýva, že ako
znalecká organizácia vyšetrili obžalovaného, u ktorého bolo nariadené vyšetrenie duševného stavu
ambulantným spôsobom. Obžalovaný bol dva razy privedený eskortou do ich nemocnice, kde
však opakovane odmietol komunikovať so znalcami, spolupracovať pri vyšetrení, preto oznámili, že
ambulantným spôsobom sa znalecké vyšetrenie vykonať nedá a následne na základe uznesenia

Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.4.2015 bol obžalovaný prijatý do psychiatrickej nemocnice za
účelom vyšetrenia duševného stavu pozorovaním. Obžalovaný B. K. bol hospitalizovaný na mužskej
psychiatrickej klinike na ošetrovacej jednotke s najvyššou intenzitou pozorovania pacientov (v tomto
smere krajský súd dáva do pozornosti list podpísaný dcérou a bratom obvineného z čl. 981, z ktorého
vyplýva, že aj keď obvinený telefonoval, boli pri ňom 3 až 4 osoby z personálu nemocnice). Znalkyňa

potvrdila, že pravidelne boli vykonávané pokusy o kontakt a spoluprácu obžalovaného so znalcami
organizácie, pravidelne bol jeho psychický stav sledovaný a popisovaný ošetrujúcim lekárom, aj
primáromoddelenia.Bolozabezpečenéintenzívnedennépozorovaniezdravotnýmisestrami,ovšetkých
týchto úkonoch boli vedené pravidelné písomné záznamy, vykonané bolo aj vyšetrenie telesného stavu,vrátane laboratórnych vyšetrení, základné neurologické vyšetrenie, EEG vyšetrenie a potrebné RTG
vyšetrenie. Ďalšie vyšetrenia obžalovaný odmietol, konkrétne doplnenie EEG vyšetrenia stimuláciou,
CT vyšetrenie, psychologické vyšetrenie. Vysvetlila tiež, že psychiatrická diagnostika je možná aj

pri pozorovaní, kedy vyšetrovaný odmieta cielenú verbálnu komunikáciu, pozorujú sa pritom všetky
jeho slovné vyjadrenia, správanie, reč tela, fyziologické funkcie a reakcie, správanie sa nielen k
lekárom a zdravotným sestrám, ale aj v spoločnosti spolupacientov. Uviedla, že s obžalovaným sa
priebežne darilo slovne komunikovať o témach, ktoré si vybral on, pričom neboli problémy s ventilovaním
jeho zdravotných ťažkostí, opakovane predkladal ošetrujúcemu personálu svoje požiadavky, odmietal

hovoriť o príčinách svojej hospitalizácie, o trestnom čine. Takisto, okrem jedného zo znaleckých
vyšetrení, odmietal podať akékoľvek informácie o svojom predchádzajúcom živote. Znalci veľmi
podrobne preštudovali rozsiahli vyšetrovací spis, dokumentáciu, ktorú dodala poškodená, vyžiadali si
kompletný chorobopis z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, zdravotnú dokumentáciu zo Sanatória
AT v Bratislave a zdravotnú dokumentáciu od všeobecnej lekárky, ktorú navštevoval obžalovaný. Na
základe všetkých zistení z dvojmesačného pozorovania na oddelení, podrobnej analýzy, kontaktov

znalcov a ošetrujúcej lekárky, ako aj informácií z vyšetrení, ktoré sa podarilo vykonať a zo zdravotnej
dokumentácie, dospeli k diagnostickým záverom uvedeným v znaleckom posudku, po diagnostike
odpovedali na zadávateľom uložené otázky týkajúce sa forenzného hodnotenia konania vyšetrovaného
obžalovaného v čase spáchania inkriminovaného trestného činu a na záveroch, ktoré uviedli v
znaleckom posudku, trvajú v celom rozsahu.

Znalkyňa sa vyjadrila podrobne tiež k jednotlivým vyšetreniam a aplikovaným diagnostickým metódam,
ako aj k zisteniam znalcov a ich záverom uvedeným v znaleckom posudku, pričom uviedla, že žiadne
prejavy v psychickej sfére, ktoré by boli podmienené organickým poškodením mozgu u obžalovaného
nezistili. Patologickú žiarlivosť alebo chorobnú žiarlivosť možno vylúčiť. Bludová žiarlivecká porucha

je psychotická porucha, čo je závažná psychická porucha hlboko zasahujúca do základnej štruktúry
osobnosti. Človek, ktorý trpí bludovou poruchou nedokáže tak precízne a trvalo kontrolovať svoje bludné
obsahy,
aby neboli vôbec ničím a nikdy nápadné iným ľuďom a v inom prostredí okrem najbližších a vo vlastnej
domácnosti. Žiadne bludné obsahy myslenia u obžalovaného nezistili, pričom obžalovaný bol od

decembra 214 do konca júla 2015 bez medikamentóznej psychiatrickej liečby, to znamená, že keby
bola u neho psychotická bludová porucha prítomná, nejaký príznak tejto poruchy by sa mal prejaviť.
Na základe uvedených skutočností znalci znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela
Pezinok dospeli k záveru, že u obžalovaného B. K. nešlo o bludovú emulatórnu poruchu.

Z hľadiska odvolacích námietok obžalovaného považuje krajský súd za potrebné poukázať aj na
doplňujúcusprávuPsychiatrickejnemocnicePhilipaPinela,Malackácesta63,Pezinokzodňa29.1.2016
k otázkam súvisiacim s vyšetrením duševného stavu obžalovaného B. K. a vypracovaním znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 03/2015, ktorá postupom v zmysle §
234 ods. 4 Tr. por. bola zabezpečená vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície

Trenčín. Z tejto správy podpísanej MUDr. Pavlom Černákom PhD., riaditeľom Psychiatrickej nemocnice
Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, na tri položené otázky - či 1/ znalci MUDr. Georgína Hrková
a MUDr. Pavel Černák PhD. pracovali spoločne na predmetnom znaleckom posudku, či 2/ duševný stav
obžalovaného vyšetrovali najmenej dvaja znalci z odboru psychiatria v zmysle § 148 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31.12.2015 a že 3/ v prípade, že na vyšetrení duševného stavu obžalovaného pozorovaním

sa zúčastnili aj iní znalci, je potrebné uviesť ich mená a ktoré konkrétne úkony boli konkrétnym znalcom
vykonané, vyplývajú nasledovné odpovede:

Ad 1/ MUDr. Georgína Hrková a MUDr. Pavel Černák PhD., znalci znaleckej organizácie Psychiatrická
nemocnica Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, ktorá bola určená na vypracovanie znaleckého

posudku, pracovali na predmetnom znaleckom posudku spoločne v priebehu celého znaleckého
vyšetrenia a pozorovania obžalovaného.

Ad 2/ Duševný stav obžalovaného vyšetrovali znalci MUDr. Georgína Hrková a MUDr. Pavel Černák
PhD., ako aj ďalší znalci tejto znaleckej organizácie uvedení pod bodom 3. Znalecký posudok je

podpísaný dvomi znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Georgínou
Hrkovou a MUDr. Pavlom Černákom PhD. a znalcom z odboru klinická psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých Mgr. Gabrielom Hrustičom. Na znaleckej doložke je pečiatka znaleckejorganizácie a podpis znalca zodpovedného za výkon znaleckej činnosti organizácie v súlade s § 148
ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2015.

Ad 3/ Na vyšetrení duševného stavu obžalovaného sa zúčastnili aj nasledujúci znalci - MUDr. Elena
Žigová, MUDr. Zuzana Lajčiaková a MUDr. Michal Bolehradský. Všetci znalci sa zúčastňovali na
priebehu znaleckého vyšetrenia a pozorovania, diagnostike, psychpatologickej analýze, výsledkom
čoho je spoločný jednotný záver posudku, na ktorom sa zhodli všetci znalci. Písomným vypracovaním
znaleckého posudku poveril znalec MUDr. Pavel Černák PhD. ako osoba zodpovedná za výkon

znaleckej činnosti znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela, Malacká cesta 63,
Pezinok znalkyňu MUDr. Georgínu Hrkovú a Mgr. Gabriela Hrustiča. Jednotlivé pravidelné znalecké
vyšetrenia a priebeh a výsledky každého znaleckého vyšetrenia konzultovala znalkyňa MUDr. Georgína
Hrková priebežne, teda v priebehu celého pozorovania so znalcom MUDr. Pavlom Černákom PhD.,
ako aj s ostatnými vyššie uvedenými znalcami a spoločne vykonávali psychopatologickú analýzu
aktuálneho psychického stavu obžalovaného, ako aj psychodynamiky vývoja jeho osobnosti, obranných

a adaptačných mechanizmov a vypracovávali stratégiu ďalšieho postupu prác na predmetnom
znaleckom úkone. Boli vyžiadané potrebné informácie zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného,
vyšetrovateľom dodané ďalšie časti vyšetrovacieho spisu, písomný materiál zaslaný poškodenou, ktoré
uvedení znalci vždy po ich dodaní preštudovali. Znalci MUDr. Georgína Hrková a MUDr. Pavel Černák
PhD. teda priebežne vykonávali podstatnú časť znaleckého posudzovania a pozorovania a koordinácie

celého procesu znaleckého úkonu. Vyšetrenie obžalovaného kolektívom znalcov znaleckej organizácie,
mená ktorých sú v posudku uvedené ako účastníkov znaleckej porady znalcov organizácie, viedol
a koordinoval MUDr. Pavel Černák PhD. Definitívne znenie rozboru, záveru znaleckého posudku,
odpovedí na otázky položené zadávateľom uvedené v posudku vypracovali spoločne znalci MUDr.
Pavel Černák PhD. a MUDr. Georgína Hrková v úzkej súčinnosti s MUDr. Elenou Žigovou, MUDr.

Zuzanou Lajčiakovou a MUDr. Michalom Bolehradským a v spolupráci s Mgr. Gabrielom Hrustičom,
ktorý odpovedal na otázky položené znalcovi z odboru klinickej psychológie. Podotkli zároveň, že na
diagnostickom závere, ako aj na odpovediach na položené otázky bola medzi znalcami zhoda.

Kvantifikovať a kvalifikovať konkrétne výkony jednotlivých znalcov nie je možné mechanickým

spôsobom. V súlade s odbornými špecifikami znaleckej činnosti používa každý znalec psychiater
aj psychológ pri kontakte s vyšetrovaným komplexné metodiky znaleckého psychiatrického alebo
psychologického vyšetrenia podľa odborných vedomostí a erudície, ktorou ako znalec disponuje.
Pri vypracovaní znaleckého posudku znaleckej organizácie je účasť každého znalca odborne
rovnocenná. Konečné závery znaleckého posudku sú výsledkom práce všetkých znalcov znaleckej

organizácie, všetkých realizovaných znaleckých psychiatrických a psychologických vyšetrení a
vzájomných konzultácií, pričom nie je podstatné, ktoré konkrétne vyšetrenie ktorý znalec a kedy
vykonal. V znaleckom posudku je opakovane uvedené, že obžalovaný odmietal znalecké vyšetrenie,
čo sa prejavovalo voluntárnym odmietaním verbálneho kontaktu zameraného okrem iného na svoje
prežívanie, okolnosti inkriminovaného skutku, ako aj kompletné psychologické vyšetrenie. Potreba

pozorovať jeho verbálne, ale najmä neverbálne prejavy pre diagnostiku duševného stavu, bola teda o to
významnejšia.Okremsamotnýchvyšetreníapozorovaníznalcamibolopreto zabezpečenépozorovanie
obžalovaného erudovaným zdravotníckym personálom, ošetrujúcimi lekármi a sestrami. Z ich záznamov
čerpali znalci veľmi dôležité informácie pre posúdenie duševného stavu obžalovaného. Záverom uviedli,
že znalecký posudok vypracovali v súlade s povinnosťami znalcov ako ich ukladá zákon o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z. z. platný v čase vypracovania posudku.

Súd prvého stupňa vyvodil preto správny záver, že znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice
Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, organizácie špecializovanej na znaleckú činnosť v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, je zákonný, vykonaný v súlade s ustanovením § 148

ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2015 a po formálnej stránke, vrátane podpisovej doložky v súlade
s ustanovením § 147 ods. 2, 3 Tr. por., aj so zákonom č. 382/2004 Z. z. a vyhláškou č. 490/2004
Z. z., vrátane prílohy „Osnova znaleckého posudku“, pričom v spojení s výpoveďami znalcov MUDr.
Pavla Černáka PhD. a Mgr. Gabriela Hrustiča na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa a ich
potvrdzujúcimi odbornými závermi dostatočným spôsobom objasnil otázku príčetnosti obžalovaného B.

K., jeho závery sú úplné, jednoznačné a vyčerpávajúce v rozsahu nevyhnutnom na vyslovenie záveru,
že obžalovaný je osobou príčetnou a plne trestne zodpovednou.Zo záverov znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplýva, že u obžalovaného B. K. bola prítomná
porucha osobnosti zmiešaná s rysmi narcistickými, histriónskymi a paranoidnými, ktorá sa vyvíja a
formuje od mladosti a je trvalá. Osobnostné rysy mu umožňovali dobre sa prispôsobiť požiadavkám

v pracovnej oblasti a v širších spoločenských kontaktoch, aspoň podľa informácií, ktoré mali znalci k
dispozícii. Evidentne viedli k problémom vo vzťahoch s blízkymi osobami, manželkami, čo je potvrdené
rozvodom prvého manželstva a popísanými konfliktami v druhom manželstve. Okrem uvedenej
osobnostnej štruktúry znalci u obžalovaného zistili aj zneužívanie alkoholu s vývinom syndrómu
závislosti, ktorého začiatok nemožno presne stanoviť, jedná sa o poruchu, ktorá sa postupne vyvíja.

Objektívne je verifikované, že sa jednalo o takú kvalitu požívania alkoholu a vzťahu k nemu, ktoré si
vyžadovali cielenú odbornú intervenciu v októbri 2011, kedy absolvoval vyšetrenie na psychiatrickom
pracovisku. Odporúčanú liečbu odmietol, odporúčanú abstinenciu od alkoholu nedodržiaval. Konflikty
pre požívanie alkoholu a správanie sa voči manželke po požití alkoholu pretrvávali, stupňovali sa.

Znalci vyslovili jednoznačný záver, že u obžalovaného v čase spáchania skutku nebola prítomná

žiadna duševná porucha, ktorá by negatívne ovplyvnila jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo
jeho konania pre spoločnosť. Skutok spáchal v stave stredne ťažkej opilosti, jeho schopnosť rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola znížená, ale len účinkom pred činom požitých
alkoholických nápojov. V čase činu netrpel obžalovaný B. K. duševnou poruchou, ktorá by znížila jeho
schopnosť ovládať svoje konanie, pričom táto schopnosť bola v čase činu znížená, pritom však rovnako

len vplyvom pred činom požitých alkoholických nápojov. Obžalovaný je v plnom rozsahu schopný
chápať zmysel trestného konania, nebola u neho zistená duševná porucha, ktorá by indikovala návrh na
ochranné liečenie. Porucha osobnosti je trvalá, zneužívanie alkoholu je liečiteľné na dobrovoľnej báze.
Z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť.

Psychologické vyšetrenie pre odmietnutie zo strany obžalovaného nebolo možné vykonať. Znalec z
odboru psychológie sa aktívne zúčastnil pozorovania obžalovaného a výsledky jeho pozorovania sú
zahrnuté do záverov znaleckého posudku. Obžalovaný je vzhľadom k zistenému duševného stavu
schopnýúplnevnímaťprežitéudalosti,zapamätaťsiichareprodukovaťich,pričomunehonebolizistené
sklony k fantazijnému spracovanou skutočnosti, sugestibilite, evo prejavom, ktoré by mali chorobnú

kvalitu. Jeho správanie a konanie je v plnom rozsahu podmienené štruktúrou osobnosti, ovplyvnené
požívaním alkoholu. Z analýzy trestného činu možno v rámci dynamiky motivácie usudzovať na tzv.
narcistické zranenie, teda reálne či domnelé narušenie sebahodnoty narcisitickej osobnosti. Typická
reakcia na takého zranenie býva agresivita v zmysle zaútočiť na objekt narúšajúci jeho sebahodnotenie.
Týmto zranením u posudzovaného bola domnelá nevera manželky, čo u neho vystupňovalo žiarlivosť.

V triezvom stave nebolo pre neho typické reagovať agresívne, impulzy vždy potláčal, obrannými
mechanizmami ich vytesňoval mimo pásma vedomia. Tie sa však v jeho psychike zhromažďovali a v
inkriminovanej situácii pri intoxikácií alkoholom sa celá potlačovaná agresivita uvoľnila a ventilovala.
Riziko recidívy agresívneho správania by bolo znížené, až eliminované dodržiavaním abstinencie od
alkoholu.

Znalci sa zároveň vyjadrili k záverom znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria MUDr. Drobu a MUDr. Lexmanna č. 103/2014 zo dňa 18.06.2014 a z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Franeka zo dňa 24.08.2014, ktorých závery
boli spochybnené, pričom konštatovali, že u obžalovaného nezistili psychotickú poruchu, ktorú uviedli

v znaleckom posudku znalci MUDr. Svetozár Droba a MUDr. Juraj Lexmann. Zistili vyššie uvedené
diagnostické závery, vrátane zneužívania alkoholu s vývinom syndrómu závislosti od alkoholu, ktoré
malo vplyv na konanie obžalovaného v čase pred spáchaním skutku aj pri jeho spáchaní. K znaleckému
posudku znalca PhDr. Andreja Franeka vypracoval zhodnotenie znalec znaleckej organizácie z odboru
klinická psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr. Gabriel Hrustič, ktorý konštatoval

nedostatok posudku v použití nedostatočnej testovacej batérie. Podľa jeho názoru chýba vyšetrenie
organicity, pričom znalec sa k nej vyjadruje. Ďalej sa vyjadril k používaným metódam, ktoré vyhodnotil
ako nedostatočné a závery posudku za spochybniteľné. Pokiaľ ide o chorobnú žiarlivosť, znalec Mgr.
Gabriel Hrustič uviedol, že táto nemusí mať nevyhnutne psychologickú kvalitu, ale môže vychádzať
z poruchy osobnosti, vtedy nespochybniteľnosť presvedčenia nevychádza z bludného prežívania, ale

vychádza z egocentrizmu.

Vzhľadom na to, že po podaní posudku znalkyňa MUDr. Georgína Hrková prestala znaleckú činnosť
z dôvodu odchodu do starobného dôchodku vykonávať, v súlade so zákonným postupom na hlavnompojednávaní pred súdom prvého stupňa bola nielen vecne správne prečítaná výpoveď tejto znalkyne,
ale bol vypočutý aj znalec MUDr. Pavel Černák PhD., ktorý podrobne predniesol a objasnil závery
znaleckého posudku, jednoznačne zotrval na záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie

Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela Pezinok a vyvrátil aj správnosť záverov predchádzajúcich
znaleckých posudkov MUDr. Lexmanna a MUDr. Drobu. Znalci znaleckej organizácie pod vedením
MUDr. Pavel Černáka PhD. pozorovali obžalovaného dva mesiace a mali nepochybne podstatne vyššie
penzum informácií ako prechádzajúci znalci, pričom na závery ich posudku nemá vplyv ani skutočnosť,
že v Nemocnici v Pezinku bol vyšetrovaný s odstupom času od spáchania skutku.. Tiež je potrebné

zdôrazniť, že znalecké zistenia a závery znalcov znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa
Pinela Pezinok prednesené znalcami MUDr. Pavlom Černákom PhD. a Mgr. Gabrielom Hrustičom
potvrdil svojou svedeckou výpoveďou aj MUDr. Henrich Grác, primár III. Oddelenia Psychiatrickej
liečebneVeľkéZálužienahlavnompojednávanídňa25.10.2016,keďuviedol,ževPsychiatrickejliečebni
Veľké Zálužie nespozorovali u obžalovaného B. žiadne známky či príznaky psychotického ochorenia
napriek tomu, že neužíval dlhodobo antipsychotiká. V popredí klinického obrazu sa odkrývali len

osobnostné narcistické črty. Liečba pacienta nebola zmysluplná, pretože u neho nezistili, nepozorovali
psychotickú poruchu a jeho pobyt bol len držaním v ústave, detenciou.

Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa je dostatočne zrejmé, že MUDr. Pavel Černák PhD., je
nielen znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ale aj štatutárnym zástupcom

znaleckej organizácie špecializovanej na znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok a z tejto funkcie
vyplýva, že je aj osobou zodpovednou za výkon jej znaleckej činnosti s oprávnením nielen poveriť
konkrétnych znalcov vypracovaním znaleckého posudku, ale aj predniesť závery posudku v konaní
pred súdom, ktoré oprávnenie v posudzovanom prípade aj využil. Okolnosť, že v znaleckom posudku

tejto znaleckej organizácie na znaleckej doložke je pri mene tohto znalca pečiatka len znaleckej
organizácie a podpis tohto znalca zodpovedného za výkon znaleckej činnosti organizácie a súčasne
nie aj pečiatka tohto znalca s jeho menom a uvedením odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, nemožno považovať za závažnú procesnú chybu, ale len za formálny nedostatok, ktorý bol
dostatočne odstránený nielen doplňujúcou správou Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela, Malacká

cesta 63, Pezinok zo dňa 29.1.2016 k otázkam súvisiacim s vyšetrením duševného stavu obžalovaného
B. K. a vypracovaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
03/2015, ale aj výpoveďou znalca MUDr. Pavla Černáka PhD. na hlavnom pojednávaní pred súdom
prvého stupňa.

Z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 9.2.2015 pod ČVS: KRP - VYS - TN - 2014, ktorým podľa § 147 ods.
2 Tr. por. pribral do konania organizáciu špecializovanú na znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria Psychiatrickú nemocnicu Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok,
vyplýva nielen požiadavka, aby úkon vykonali najmenej dvaja znalci, ale aj aby osoba organizácie
zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zabezpečila, aby bol k znaleckému skúmaniu pribratý znalec

z odboru psychológie za účelom posúdenia otázok týkajúcich sa osobnosti obvineného. Mgr. Gabriel
Hrustič nielen ako zamestnanec znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela Pezinok,
ale súčasne aj ako znalec z odboru klinická psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, sa
preto v súlade s citovaným uznesením a zákonom podieľal na pozorovaní obžalovaného, jeho vyšetrení,
diagnostickom závere a zodpovedaní otázok položených znalcovi z odboru klinickej psychológie. Na

základe uvedených skutočností nemožno konštatovať nezákonnosť znaleckého posudku Psychiatrickej
nemocnice Philipa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, preto odvolacie námietky obžalovaného v
uvedenom smere nepovažoval odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Na podklade uvedených dôvodov preto po splnení prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru,

žesúdprvéhostupňazhľadiskaotázkypríčetnostiobžalovanéhovykonalvšetkynevyhnutnéarozhodné
dôkazyzákonompredpísanýmspôsobom,vrátanevykonaniadôkazovobidvomaznaleckýmiposudkami
obsahujúcimi rôzne závery z hľadiska príčetnosti obvineného, ako aj vypočutia znalcov (spracovateľov)
týchto posudkov a po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich súhrne vyvodil z nich logicky správne závery,
vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Dlhodobé pozorovanie obžalovaného B. K.

v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie a jeho dvojmesačné znalecké pozorovanie v Psychiatrickej
nemocnici Philippa Pinela Pezinok preukázali, že obžalovaný JQ. K. netrpel v čase činu a ani v
súčasnostinetrpížiadnoupsychotickouporuchou,ktorábyhozbavovalatrestnejzodpovednostialeboby
túto jeho zodpovednosť znižovala. Súd prvého stupňa preto vecne správne za základ svojho rozhodnutiavzal znalecký posudok z odboru psychiatrie č. 03/2015 z 18.9.2015 podaný vo veci znalcami znaleckej
organizácie Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok.
Odvolacie námietky obžalovaného, podstata ktorých sa týkala zákonnosti vykonania a správnosti

hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, z nich predovšetkým zákonnosti a správnosti znaleckého
posudku z odboru psychiatrie č. 03/2015 z 18.9.2015 podaného vo veci znalcami znaleckej organizácie
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok, ktorý súd prvého stupňa vzal za základ svojho
rozhodnutia, nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné, neakceptoval ich a vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku. V

uvedených smeroch je tiež potrebné súhlasiť s argumentáciou uvádzanou v písomných vyjadreniach
prokurátorky i poškodenej k dôvodom odvolania obžalovaného.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolacie námietky obžalovaného B.
K., na podklade ktorých sa domáhal iného, pre neho priaznivejšieho hodnotenia vykonaných dôkazov,
by boli odôvodnené len v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so

skutočnosťou, s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.

Proces dokazovania, a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými
pravidlami určujúcim rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10 a 12 Tr. por., podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnosti,atovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie

a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa takto postupoval a jeho rozhodnutie je založené na starostlivom

vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy
a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne
a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Z uvedených dôvodov preto hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedá predstavám obžalovaného, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu a nie
je dôvodom na zrušenie a zmenu napadnutého rozsudku spôsobom, ktorého sa domáhal podaným

odvolaním obžalovaný. Argumentáciu obžalovaného v uvedenom smere preto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa preto nepochybil ani pri
právnom posúdení konania obžalovaného B. K. ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145

ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa. V tomto smere nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného

B. K. uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu nielen ku skutkovým zisteniam, ale aj k právnemu posúdeniu
jeho konania nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo
správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, nepochybil ani vo výroku o určení

druhu trestu a jeho výmery. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 145 ods. 2 Tr. zák. (odňatie slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov
alebo trest odňatia slobody na doživotie) s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., teda po
zníženíhornejhranicetrestnejsadzbyojednutretinusprihliadnutímnaprevažujúcipomerpoľahčujúcich
okolností, vo výmere 20 rokov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, je trestom primeraným.

Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3
a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania i spôsobených následkov, ako aj
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnejprevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému B. K. vo výmere 20 rokov zodpovedá podľa zistenia
odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti,
dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných
členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti. Spolu s trestom prepadnutia veci a to
revolveru Arminius HV-38, výrobné číslo XXXXXX, uloženým obžalovanému vecne správne a v súlade

s ustanovením § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ako aj ochranným dohľadom v trvaní 2 rokov uloženým
obžalovanému v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák., môže preto rest odňatia
slobody uložený obžalovanému B. K. vo výmere 20 rokov v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej
a individuálnej prevencie trestu.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení

obžalovaného B. K. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1, 2 Tr. por. je aj výrok, ktorým bola obžalovanému
B. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenej Ing. B. K. škodu vo výške 34.019,19 Eur a Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 1.957,26 Eur. Tieto výroky majú totiž dostatočný podklad vo
vecne správnych skutkových zisteniach a právnych záveroch súdu prvého stupňa o vine obžalovaného
a v obsahu vo veci vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, jeho zisteniach a záveroch.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech

obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, o treste
prepadnutia veci, o ochrannom dohľade a o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného B. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.