Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010108
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3716010108.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. U., nar. X.X.XXXX v X. B., trvale
bytom X. B., J. XXXX/XXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d)
Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. októbra 2019 odvolanie obžalovaného podané proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 2T/53/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 2T/53/2016, bol
obžalovaný F. U. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm.d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-144/2012, zo dňa 08.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.08.2012, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia,

i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.

2T/131/2013-109, zo dňa 21.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2013, uložený aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu päť rokov, do ktorej sa započítava doba od 03.04.2013 a

i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-86/2013, zo dňa 06.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.09.2013, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia,

dňa 18. novembra 2015 asi o 09.00 hod. v Považskej Bystrici, riadil terénne motorové vozidlo
značky Nissan Patrol, evidenčného čísla PB-XXX CB, po miestnej komunikácii ulice Moyzesovej,
smerom na ulicu Jánsku, kde po spozorovaní hliadkou Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica,
bol zastavovaný výzvami na zastavenie vozidla dávanými v zmysle osobitných predpisov, ktoré

neuposlúchol, na čo bol prenasledovaný hliadkou polície, bezohľadnou jazdou zo strany na stranu
ohrozoval bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a s vozidlom pokračoval v jazde po
miestnej komunikácii vedúcej k chatovej osade Kalvária, kde po bezvýsledných výzvach na zastavenie
bola policajtom použitá služobná zbraň na zastavenie vozidla, avšak rovnako bezvýsledne, s vozidlom
pokračoval v jazde po nespevnenej komunikácii smerom na kopec Manínec, kde bolo vozidlo hliadkou
polície nájdené uzamknuté, pričom obžalovaný U. bol následne vypátraný služobným psom polície, v

lesnom poraste vo vzdialenosti asi 50 metrov od vozidla, kde bol v čase o 11.45 hod. zadržaný.Za tento trestný čin bol obžalovaný F. U. odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 18

mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému tiež uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 3 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej 15 dňovej lehote včas podaným odvolaním napadol obžalovaný F. U. pre nesprávnosť

výrokov o vine, o treste odňatia slobody, o treste zákazu činnosti, ako aj konania, ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne doslovne
poukazoval na to, že napadnutým odvolaním sa obžalovaný domáha od odvolacieho súdu oslobodenia
spod obžaloby, nakoľko skutok, pre ktorý je podaná obžaloba, F. U. nespáchal a ani sa takýto skutok
nestal. Poukazujeme na to, že súd I. inštancie vyhodnotil dôkazy v neprospech obžalovaného, pričom
v zásade mal rozhodovať na základe zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože v

konaní boli preukázané podstatné pochybenia, ktorých sa dopustili orgány činné v trestnom konaní.
Tieto pochybenia následne príslušníci polície I. L. a K. E., ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní
ako svedkovia, vysvetlili nedôveryhodne a najmä neodstránili vznik týchto pochybností a to najmä vo
vzťahu k vedeniu motorového vozidla F. U., nakoľko F. U. toto zásadne popiera a naopak, motorové
vozidlo NISSAN Patrol, ev.č. PB XXXCB viedla F. F., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní v

pozícii svedka a táto aj vysvetlila súdu, za akých okolností došlo k incidentu, ktorý vôbec nebol logický a
zákonný, pretože vodička žiadnym spôsobom neporušila dopravné predpisy a bezdôvodne ju príslušníci
polície začali prenasledovať a neskôr streľbou na motorové vozidlo, na pneumatiky motorového vozidla,
prinútili vozidlo zastaviť pre zlý technický stav a poškodenie vozidla. Príslušníci polície I. L. a K.
E., žiadnym spôsobom nepreukázali, že F. F. neriadila predmetné motorové vozidlo a ani žiadnym

spôsobom nepreukázali, že motorové vozidlo viedol F. U.. Zásadne popierame obranu príslušníkov
polície, že nevyhotovili dôkaz o vedení motorového vozidla F. U., príp. že nevolali včas posilu zo
strany príslušníkov polície, pre neprehľadnosť a nedostatok času na vyhotovenie takéhoto dôkazu.
Tvrdenie polície je účelové, nepravdivé, neprofesionálne, z daného konania za žiadnych okolností nie je
možné uznať vinným obžalovaného F. U., pretože okrem tvrdení príslušníkov polície, žiadne iné dôkazy

neexistujú, a to ani priame a ani nepriame. F. F. bola poučená v pozícii svedka o následkoch krivej
výpovede, ide o osobu bezúhonnú a súd žiadnym spôsobom, iba tvrdením o blízkom vzťahu medzi
obžalovaným a ňou, zdôvodnil prečo jej výpoveď považoval za nepravdivú. Okrem skutkových okolností
je potrebné namietať aj vážne procesné pochybenia súdu I. inštancie pri rozhodovaní, čo znamená
že súd pri vynesení rozsudku v mene republiky, uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby. Súd

vyhlásil rozsudok, pričom je zrejmé, že obžaloba bola podaná pre skutok, ktorý sa stal iného dňa,
ako bolo vznesené obvinenie a súd I. inštancie odkazom na obžalobu porušil Trestný poriadok, keď
po uznaní viny riadne neuviedol skutkovú vetu, ktorá opisuje spáchanie skutku obžalovaným. Odkaz
na totožnosť výroku rozsudku s obsahom v obžalobe je nezákonný a tvrdíme, že súd I. inštancie pri
vyhlásení rozsudku mal riadne vyhlásiť aj výrok skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený a za ktorý

mu bol uložený trest. Žiadame odvolací súd, aby preskúmal napadnutý rozsudok súdu I. inštancie a
následne vyhovel podanému odvolaniu a rozsudok súdu I. inštancie zrušil, obžalovaného spod obžaloby
oslobodil, príp. vec vrátil súdu I. inštancie na nové rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky
napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine a trestoch považoval za vecne správne a zákonné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

naverejnomzasadnutídňa17.októbra2019napodkladepodanéhoodvolania,ktorémuspolusospisom
bolo predložené dňa 21. júna 2019, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, t. j. výrokov o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho
výkonu a o treste zákazu činnosti, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupomzistil,že odvolanieobžalovanéhoniejedôvodné.Nezistilpritomchyby,ktoréneboliodvolaním

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci atieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.
10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o obhajobné vyjadrenia obžalovaného, ale predovšetkým

o svedecké výpovede policajtov K. E. a I. L., tiež svedkyne F. F., priateľky obžalovaného, ako aj o listinné
dôkazy a z nich najmä výpis z evidenčnej karty vodiča, podľa ktorej obžalovaný nie je a ani nikdy
nebol držiteľom vodičského oprávnenia a tiež o rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ,
Okresného dopravného inšpektorátu Považská Bystrica z 8.8.2012, č. ORPZ-PB-ODI2-SK-144/2012,
rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Považská

Bystricazo6.8.2013,č.ORPZ-PB-ODI2-86/2013-SK,trestnýrozkazOkresnéhosúduPovažskáBystrica
z3.4.2013,sp.zn.0T/26/2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť3.4.2013,správuovýsledkuporovnávania
pachových stôp Prezídia PZ, odboru kynológie a hipológie, oddelenia metódy pachovej identifikácie i
hlásenia o použití donucovacieho prostriedku OR PZ v Považskej Bystrici, Obvodného oddelenia PZ
Považská Bystrica zo dňa 18.11.2015, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti
ktorých (s výnimkou svedeckej výpovede priateľky obžalovaného F. F., ktorá je v diametrálnom rozpore

s ostatnými vykonanými dôkazmi, predovšetkým so svedeckými výpoveďami priamych svedkov K. E.
a I. L.) nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové
zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi. Skutočnosť, že obžalovaný bol vodičom motorového vozidla preukazujú

predovšetkým svedecké výpovede policajtov K. E. i I. L., o správnosti a vierohodnosti ktorých nie sú
žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. So zreteľom na to, že dôkazy,
na ktoré podrobne poukázal okresný súd, na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú,
nemal ani odvolací súd pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti skutkových zistení súdu prvého
stupňa, podľa ktorých obžalovaný dňa 18. novembra 2015 asi o 09.00 hod. v Považskej Bystrici,

riadil terénne motorové vozidlo značky Nissan Patrol, evidenčného čísla PB-XXX CB, po miestnej
komunikácii ulice Moyzesovej, smerom na ulicu Jánsku, kde po spozorovaní hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Považská Bystrica, bol zastavovaný výzvami na zastavenie vozidla dávanými v zmysle
osobitných predpisov, ktoré neuposlúchol, na čo bol prenasledovaný hliadkou polície, bezohľadnou
jazdou zo strany na stranu ohrozoval bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a s vozidlom

pokračoval v jazde po miestnej komunikácii vedúcej k chatovej osade Kalvária, kde po bezvýsledných
výzvach na zastavenie bola policajtom použitá služobná zbraň na zastavenie vozidla, avšak rovnako
bezvýsledne, s vozidlom pokračoval v jazde po nespevnenej komunikácii smerom na kopec Manínec,
kde bolo vozidlo hliadkou polície nájdené uzamknuté, pričom obžalovaný U. bol následne vypátraný
služobným psom polície, v lesnom poraste vo vzdialenosti asi 50 metrov od vozidla, kde bol v čase o

11.45 hod. zadržaný a to i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného
dopravného inšpektorátu Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-144/2012, zo dňa 08.08.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2012, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na dobu 60 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva
PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-86/2013, zo dňa

06.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2013, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a napokon, že mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/131/2013-109, zo dňa 21.08.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2013, uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na
dobu päť rokov, do ktorej sa započítava doba od 03.04.2013.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne
poukázalvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuaovierohodnostiktorých(svýnimkouvýpovedepriateľky
obžalovaného - svedkyne F. F.) nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo

jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný F. U..
Nezodpovedá skutočnosti odvolacie tvrdenie obžalovaného o tom, že on vozidlo v inkriminovanom čase
neriadil. Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namietal údajné vážne procesné pochybenie okresného
súdu pri rozhodovaní, ktoré malo spočívať v tom, že napriek skutočnosti, že obžaloba bola podaná pre
skutok, ktorý sa mal stať iného dňa (aj v rozpore so vzneseným obvinením), okresný súd pri vyhlásení

rozsudku pri uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok iba odkázal na podanú obžalobu, krajský
súd poukazuje na to, že okresný súd pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 24.4.2019
zvýraznil uznanie viny obžalovaného za skutok, ktorého sa dopustil dňa 18. novembra 2015 (a nie
teda dňa 12. novembra 2015, ako bolo chybne uvedené v podanej obžalobe, čo bolo aj predmetomzrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/83/2016 zo dňa 11.10.2016 - č.l. 147) a
teda aj vyhlásenie rozsudku okresného súdu je tak správne a v súlade so zákonom. Odvolacie námietky
obžalovaného v uvedených smeroch nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného F. U. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen

k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v
tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených
už v prípravnom konaní a s ktorými sa okresný súd dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a preto v podrobnostiach poukazuje na vecne
správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu

konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o určení druhu trestov
a ich výmery. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods.2 Tr. zák. vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu 18 mesiacov a so súčasne a pritom podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. vecne správne uloženým
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 roky, zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere
závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania, nezistenej
poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy

z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložené tresty sú súčasne
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o

vine a trestoch v prospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie
obžalovaného F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.