Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224527
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117224527.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému v 1/ rade: R. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr.

Branislav Samec, advokát, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 42 217 679, žalovanému v 2/ rade:
V. V., nar. XX.XX.XXXX, F. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 12 709 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2017 sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 12 709 eur, úrokov vo výške 3 263,79 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej
istiny 12 709 eur vo výške 10,9 % ročne zo sumy 12 709 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, úrokov z

omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 12 709 eur od 02.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa09.01.2013právnypredchodcažalobcuakoveriteľažalovaníakodlžníci
uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli VOP a OP. Žalobca nadobudol voči
žalovaným pohľadávku titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2017 uzavretej s Poštovou

bankou, a.s.. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver podľa zmluvy, a to vo výške 15
000 eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou
splatnosti dohodnutej v zmluve. V dobe uzatvorenia zmluvy žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne,
pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú v listine aktuálny stav úveru. Žalobca si v konaní
voči žalovaným uplatňuje istinu nesplateného úveru, zmluvné úroky vo výške 10,9 % ročne a zákonné
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny je daný

dňom 02.08. 2017 nasledujúcim po dni, od ktorého si žalobca uplatňuje úroky vyčíslené (zmluvné aj
sankčné spolu).

3. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, dňa 13.10.2017 vydal platobný rozkaz č.k.
41Csp/199/2017-53.

4. Žalovaný v 1/ rade podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor dňa 06.08.2018.5. Okresný súd uznesením č.k. 41Csp/199/2017-92 zo dňa 28.08.2018 platobný rozkaz v celom rozsahu
zrušil.

6. Žalovaný v 1/ rade vzniesol v konaní námietku premlčania voči uplatnenému nároku z dôvodu, že
právny predchodca žalobcu rozhodol o predčasnej splatnosti pohľadávky dňa 31.07.2014 a žaloba bola
podaná až dňa 04.08.2017, t.j. po uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 05.09.2018 námietku premlčania považoval za

nedôvodnú. Mal za to, že premlčacia doba nezačala plynúť 01.08.2014, ale až dňa 07.07.2014. Uviedol,
že predčasná splatnosť úveru nastala dňa 31.07.2014, avšak zásielka o oznámení predčasnej splatnosti
úveru bola daná na poštovú prepravu dňa 01.08.2014 a žalovanému doručená dňa 04.08.2014, od
ktorého dňa začala plynúť 10 dňová lehota na splnenie výzvy, a teda lehota na plnenie žalovanému
uplynula až dňa 14.08.2014. Žalobca tak mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 15.08.2014,
teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže

byť premlčaný, nakoľko k premlčaniu by došlo až dňa 15.08.2017.

8. Žalovaný v 1/ rade v replike zo dňa 08.10.2017 s názorom žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby
nesúhlasil. Poukázal na § 52 OZ, § 54 OZ § 100 OZ, § 101 OZ, § 103 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 565
OZ. Tiež citoval článok 9 bod 9.2 písm. i) VOP. Mal za to, že v tomto prípade bolo dohodnuté plnenie

v splátkach a žalovaný bol povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť
jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 OZ viaže na
jednotlivé splátky a nie na celý dlh. Následkom nesplnenia zo strany žalovaného sa stal zročným celý
dlh, premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť žalobca
vyvolaljednostrannýmprávnymúkonomlistomzodňa31.07.2014,atedatýmtodošlokuplatneniupráva

s následkom zročnosti celého dlhu listom zo dňa 31.07.2018, doručeným žalovanému dňa 04.08.2018,
ktorým žalobca žalovaného vyzval k úhrade všetkých splátok jednorázovo s náhradnou lehotou plnenia
10 kalendárnych dní od doručenia. Zdôraznil, že v zmysle zákonných ustanovení premlčacia doba
začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca mohol uplatniť právo najskôr po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnosťou splátky splatnej viac ako 3 mesiace pred

vyhlásením predčasnej splatnosti úveru začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ teda žalobca právo uplatnil až žalobou podanou na súde dňa
04.08.2017 je jeho nárok premlčaný.

9. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2018 zdôraznil, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená

zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré ma veriteľ nárok. Poukázal na § 565
OZ a uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka,
nie však zánik samotnej zmluvy. Tvrdil, že súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže
byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky
naraz. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo

uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.
Mal za to, že nedošlo k zániku zmluvy, naopak zmluva je naďalej platná a účinná avšak žalovaný svojim
konaním, resp. nekonaním stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva
na súde. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa celý úverový vzťah premlčuje naraz, v jednotnej
premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Trval na tom, že pohľadávka tak

nemôže byť premlčaná.

10. V podaní zo dňa 16.11.2018 žalobca relevantné k danej veci poukázal, že došlo k novelizácii
ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Zdôraznil však, že § 52 ods. 2 OZ nie je možné aplikovať na vzťahy
ktoré vznikli pred 01.04.2015. Mal za to, že § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje výlučne na vzťahy založené

po 01.04.2015.

11. Žalovaný v 1/ rade v podaní zo dňa 29.11.2018 relevantné k danej veci trval na podanej námietke
premlčania v celom rozsahu. Vzniesol podstatnú námietku vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vychádzajúc z § 53 ods. 9 OZ, a to že Poštová banka, a.s. neplatne postúpila

pohľadávku na žalobcu, nakoľko túto postúpila bez súhlasu žalovaných ako spotrebiteľov, a teda zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon, z čoho je zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne
vecne legitimovaný. V tomto smere navrhol aj konanie prerušiť v súlade s § 162 ods. 1 písm. c) CSP za
účelom vyriešenia prejudiciálnej otázky, či možno previesť práva a povinnosti v spotrebiteľských veciach,a teda postúpiť pohľadávku dodávateľa bez následného súhlasu spotrebiteľa, alebo stačí na postúpenie
pohľadávky dodávateľa súhlas daný spotrebiteľom pri uzavretí zmluvy.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 10.12.2018 vec prejednal, vykonal dokazovanie
a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej za účasti strán sporu. Žalovaný v 1/ rade navrhol žalobu žalobcu
v dôsledku premlčania zamietnuť. Žalobca zotrval na doterajších písomných a ústnych prednesoch v
danej veci. Primárne mal za to, že nárok nie je premlčaný. V tomto smere, vo vzťahu k premlčaniu,
zdôraznil nutnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením k veci relevantných listinných dôkazov, a to najmä
zmluvou o úvere zo dňa 09.01.2013, obchodnými podmienkami pre úver s účinnosťou od 06.02.2012,
sadzobníkompoplatkovúčinnýmod01.01.2013,obchodnýmipodmienkamisúčinnosťouod16.02.2012,
aktuálnym stavom úveru ku dňu 07.06.2017, predpisom splátok k zmluve o úvere, výzvou na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 31.07.2014 s doručenkou s fikciou doručenia dňa 04.08., zmluvou o postúpení
pohľadávky č. III/2017 zo dňa 13.06.2017.

14. Dňa 09.01.2013 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu. Podľa čl. 9 bod. 9.2 OP ak dlžník neuhradil
riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky banky, banka je oprávnená požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru. Vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva
stane predčasne splatným.

15.Súdprávnyvzťahmedzistranamisporuprávneposúdilakozmluvuoúverepodľa§479Obchodného
zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda
absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca (právny

predchodca) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ich v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom

znení považovať za spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaných možno považovať za
spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa
zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovaným ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky
a žalovaní ako spotrebiteľ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, preukázané a tiež medzi stranami nesporné, že žalobca
dňa 31.07.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dňa 31.07.2014 žalobca žalovaných vyzval na

bezodkladné zaplatenie celého dlhu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Pri posudzovaní otázky premlčania súd vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho

zákonníka, ktoré prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo
spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba
tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému dodáva,
že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014,

uprednostňuje v spotrebiteľských vzťahoch aplikáciu Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp.
zn. 3MCdo 14/2014, uznesenie ÚS SR sp. zn. I ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013).

18. Pokiaľ ide v danej veci o samotné plynutie premlčacej doby podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. S poukazom na citované ustanovenie okresný súd ustálil začiatok
plynutia premlčacej doby najneskôr v deň zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca však neuviedol, netvrdil,
a ani nepreukázal v súvislosti s omeškaním úhrady ktorej splátky bola vykonaná predčasná splatnosť

úveru. Pokiaľ však žalobca postupoval podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, možno konštatovať,
že sa jednalo o splatnosť splátky splatnej viac ako 3 mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti
dňa 31.07.2014, čiže splátky v časovom rozsahu apríl 2017. Už len z tohto časového hľadiska je možno
usúdiť, že zročnosť dlhu nastala v mesiaci apríl 2017 (zročnosť nesplnenej splátky s poukazom na §
565 OZ), a teda ak bola žaloba podaná 04.08.2017 bola podaná po uplynutí premlčacej doby, a teda

neskoro. Pokiaľ by aj súd počítal začatie plynutia premlčacej doby odo dňa splatnosti úveru 31.07.2014,
nie je možné si započítať ďalšiu lehotu určenú na plnenie dlhu dlžníkovi 10 dní, tak ako na to poukázal
žalobca. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je 3
ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčanie je kvalifikované uplynutiečasu, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je
zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie
námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo

nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty v občiansko-právnych
vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Trojročná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa mohlo právo po prvý raz vykonať. Za tento deň sa všeobecne považuje
deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť, keď sa mohlo právo vykonať bez zreteľa na to, či

veriteľ by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či veriteľ subjektívne vedel alebo nevedel
o svojom práve. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá alebo inak ustanovená, začína premlčacia
doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím
alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (v tomto prípade splatnosť
vyhlásilprávnypredchodcažalobcudňa31.07.2014),pričomplatí,žeakmáveriteľmožnosťsámvyvolať
splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto

významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto
bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (po vyhlásení splatnosti dlhu
31.07.2014 a nasledujúci deň 01.08.2014). Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalobcu, že splatnosť
dlhu nastala až po uplynutí lehoty, ktorú sám stanovil na plnenie dlhu dlžníkovi, pretože by tak sám
určoval stanovením nejakej lehoty začatie plynutia premlčacej doby. Ako už bolo však vyššie uvedené,

jedná sa o objektívne daný okamih (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). V opačnom prípade by
mohlo dôjsť k tomu, že samotný veriteľ môže ovplyvniť začatie plynutia premlčacej doby (a tým pádom
aj jej zákonom ustanovenú dĺžku). Pokiaľ by teda súd počítal začatie premlčacej doby od okamihu
zosplatnenia úveru t.j. od 31.07.2014, resp. deň nasledujúci po zosplatnení, t.j. deň 01.08.2014, bola
by žaloba podaná dňa 04.08.2017, podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby (01.08.2017). Súd

k uvedenému právnemu záveru ohľadne premlčania poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/40/2018.

19. Vzhľadom na právny záver o premlčaní dlhu, sa okresný súd nezaoberal ostatnými vznesenými
námietkami a tvrdeniami.

20. Jedinou k veci podstatnou námietkou, ktorú súd vyhodnocoval, bola námietka nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu (podmienka konania), v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
túto však vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.21. Vo všeobecnej rovine nemožno mať výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach,
keď cesia je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach vychádzajúc

z § 524 OZ, ako aj § 53 ods. 4 písm. b) OZ. Postúpenie pohľadávky na subjekt sídliaci na Slovensku
výrazne nesťažuje pozíciu spotrebiteľa, ani ho nemôže zásadným spôsobom odradiť od efektívnej
ochrany jeho práv a takýto postup dodávateľa nie je postupom v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti
a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Iná
by bola situácia keby bola pohľadávka postúpená na zahraničný subjekt, čo však nie je daný prípad.

Okresný súd má za to, že postúpením pohľadávky v danej veci nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, keď žalobca je stabilný ekonomický subjekt pôsobiaci v
Slovenskej republike, rovnako ako jeho právny predchodca. Okresný súd má tiež za to, že v danej
veci boli naplnené aj podmienky v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, predstavované písomnou
výzvou žalobcu žalovaným a nepretržitým viac než 90 kalendárnych dní trvajúcom omeškaní dlžníkov
so splnením čo i len časti ich peňažného záväzku, a to aj s poukazom na § 53 ods. 9 OZ. Žalobca

žalovaných písomne vyzval na úhradu dlhu dňa 31.07.2014 a žalovaní boli v omeškaní viac než 90
kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky tak možno posúdiť ako platný právny úkon, a teda žalobca
je aktívne vecne legitimovaný v danej veci.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru ohľadne postúpeniu pohľadávky obsiahnutého v bode

21 tohto rozhodnutia súd pre rozhodnutie v danej veci nepovažoval za potrebné konanie prerušiť
v súlade s § 162 ods. 1 písm. c) CSP za účelom vyriešenia žalobcom formulovanej prejudiciálnej
otázky uvedenej v bode 11 tohto rozhodnutia. Nakoľko nedošlo postúpením pohľadávky k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
otázkou ohľadne súhlasu, resp. následného súhlasu, spotrebiteľa s postúpením pohľadávky dodávateľa,

nakoľko uvedené nepovažoval vzhľadom na skutkové a právne posúdenie veci za právne relevantné.
Návrh na prerušenie konania tak zamietol.

23.Okresnýsúdvzáverepovažujezapotrebnéuviesť,ženepripustilzmenužalobyzodňa16.11.2018,a
to s poukazom na § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak

je žalovaným spotrebiteľ. Podanie zo dňa 16.11.2018 neposúdil ako úpravu petitu, keď žalobca rozšíril
žalobu (aj z hľadiska doplatku súdneho poplatku). Namiesto sumy 12 709 eur s príslušenstvom, žalobca
požadoval 14 149 eur s príslušenstvom. Pokiaľ súd nepripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca požadoval
viac, nerozhodoval ani o následnom čiastočnom späťvzatí žaloby, keď uplatnená suma 13 831,99 eur
bola aj po čiastočnom späťvzatí naďalej vyššia ako suma uplatnená žalobou zo dňa 04.08.2017 (12 709

eur s príslušenstvom).

24. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu

sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať
všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v rozsiahlych podaniach,
či vyjadreniach strán sporu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaní majú voči žalobcovi ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.