Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010108
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3716010108.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného

F. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2019 v Považskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

obžalovaný F. U. T. Š. H. , nar. XX.XX.XXXX V. X. B., trvale bytom X. B., J. XXXX/XXX,

j e v i n n ý ,ž e

i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-144/2012, zo dňa 08.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.08.2012, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia,

i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.
2T/131/2013-109, zo dňa 21.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2013, uložený aj trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu päť rokov, do ktorej sa započítava doba od 03.04.2013 a

i napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
Považská Bystrica, číslo ORPZ-PB-ODI2-86/2013, zo dňa 06.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.09.2013, uložená aj sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia,

dňa 18. novembra 2015 asi o 09.00 hod. v X. B., riadil terénne motorové vozidlo značky Z. X.,

evidenčného čísla Y., po miestnej komunikácii ulice F., smerom na ulicu P., kde po spozorovaní hliadkou
Obvodného oddelenia PZ X., bol zastavovaný výzvami na zastavenie vozidla dávanými v zmysle
osobitných predpisov, ktoré neuposlúchol, na čo bol prenasledovaný hliadkou polície, bezohľadnou
jazdou zo strany na stranu ohrozoval bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a s vozidlom
pokračoval v jazde po miestnej komunikácii vedúcej k chatovej osade A., kde po bezvýsledných
výzvach na zastavenie bola policajtom použitá služobná zbraň na zastavenie vozidla, avšak rovnako
bezvýsledne, s vozidlom pokračoval v jazde po nespevnenej komunikácii smerom na kopec F., kde bolo

vozidlo hliadkou polície nájdené uzamknuté, pričom obžalovaný U. bol následne vypátraný služobným
psom polície, v lesnom poraste vo vzdialenosti asi 50 metrov od vozidla, kde bol v čase o 11.45 hod.
zadržaný,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa

vzťahovalo rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (slovom:
desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

na dobu 3 (slovom: tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené v obžalobe.

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7.6.2016, č.k. 2T/53/2016-85 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá na dobu 5 rokov.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.10.2016, č.k. 2To/83/2016-94 bol vyššie uvedený
rozsudok zrušený a vrátený prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd pochybil v uvedení nesprávneho
dátumu, kedy mal byť skutok spáchaný a z toho vyplynulo nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,
preto bolo povinnosťou prvostupňpového súdu tieto pochybenia odstrániť a opakovane vykonať dôkazy.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.3.2019
modifikoval obžalobu v tom smere, že skutok bol spáchaný dňa 18.11.2015 tak ako to vyplýva
aj z uznesenia o vznesení obvinenia povereného príslušníka PZ zo dňa 19.11.2015 a následného
vykonaného skráteného vyšetrovania, pričom totožnosť skutku zostala zachovaná.

Následne súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov F. F., K. E. a I. L. a oboznámil
ďalšie listinné dôkazy.

Obžalovaný F. U. spáchanie skutku poprel, uviedol, že dňa 18.11.2015 vozidlo Z. X. neriadil, sedel v
ňom ako spolujazdec a riadila X. V ten deň išli z B. do X. B. na S. za O. si všimol, že policajti dávajú

výstražné znamenia a že strieľajú do vzduchu, ale bolo to ráno, bola premávka a oni si neboli vedomí
toho, že by niečo spravili alebo že by mali niečo s vozidlom. X. sa im chcela uhnúť a odbočila hore na A.,
policajti išli za nimi, pričom stále strieľali, s vozidlom zastavili až na konci ako je G. sa zobrala, že ide pre
Q. a on ostal pri aute, pretože dostali defekt a chcel to opraviť. Následne počul nejakých ľudí tak od auta
odišiel, pager od auta mu signalizoval, že sa s autom niečo deje a vtom k nemu prišiel policajný pes.

Na mieste čakali až do večera na vyšetrovateľov, potom odišli na obvodné oddelenie a keď ho pustili z
C., bežal k autu a zistil, že toto je zhorené do tla.

Svedkyňa F. F., X. obžalovaného uviedla, že v spomínaný deň išli z B. k rodičom obžalovaného X. vozidlo
riadila ona, obžalovaný sedel vedľa nej na strane spolujazdca ako vždy. Keď prechádzali križovatkou pri

katolíckej škole v X. B., odbočila doľava a pokračovala smerom na Q.. Pri O. začula výstrel, zľakla sa, že
niekoho naháňajú, pretože si nebola vedomá toho, že ona spáchala nejaký priestupok alebo že by mala
niečo s autom, preto myslela, že sa im uhne a odbočila doľava smerom na A.. Započula ďalšie výstrely,
to, že streľba je určená im si uvedomila až keď išla na A., bola v šoku, bála sa zastaviť, a preto išla ďalej
až na F.. Tam sa už nedalo pokračovať ďalej, preto vystúpila a išla pešo smerom do X., odkiaľ si zobralataxík a išla pre Q.. Keď vozidlo opúšťala, bolo asi pojazdné, nevšímala si to. Na otázku prokurátora,
prečo keď sa nedalo ísť ďalej vozidlo neotočila a nešla naspäť odpovedať nevedela.

Svedok K. E. uviedol že s kolegom L. mali hliadkovú službu, ráno vychádzali od budovy Q. do križovatky
a odbočovali smerom doprava, keď spozorovali ako oproti z ulice F. sa do križovatky blíži vozidlo
Z. X. a odbočuje smerom doľava. Vozidlo mali vo vzdialenosti asi 10 - 15 metrov a videli ako toto
riadi obžalovaný, pričom bol vo vozidle sám. Obžalovaného poznali z miestnej znalosti, aj on sám ho
raz zastavil keď riadil vozidlo bez vodičského oprávnenia, a preto s kolegom vedeli, že má udelený

zákaz činnosti. Obžalovaného pustili pred seba, oni išli za ním., kolega dal výzvu na zastavenie, na
čo obžalovaný nereagoval, zvýšil rýchlosť, začal predbiehať vozidlá, ohrozoval ostatných účastníkov
cestnej premávky. Keď prešli poza O., obžalovaný odbočil smerom doľava na A. do záhradkárskej
osady, pričom oproti idúce vozidlá museli zastaviť, aby ho pustili, oni išli za ním, kolega dal jeden alebo
dva varovné výstrely, snažili sa ho zastaviť aj výstrelmi do pneumatiky, na čo obžalovaný nereagoval.
Následne sa dostali na cestu, kde sa už s ich vozidlom nedostali, a preto sa im vozidlo obžalovaného

stratilo. Vtedy zavolali na pomoc s pátraním po vozidle druhú hliadku, pričom vozidlo sa im podarilo
nájsť odstavené na F., bol privolaný psovod a ten vypátral obžalovaného v lesnom poraste zahrabaného
pod listami. Na otázky obhajkyne obžalovaný uviedol, že auto malo na zadných oknách stmavené sklá,
zo zákroku nevyhotovovali žiadne fotografické záznamy, nevedel ani uviesť ŠPZ áut, ktoré obžalovaný
ohrozoval, nakoľko si plnili služobnú povinnosť a nemali čas, neskôr však určite vyhotovili úradný

záznam. Druhú hliadku nezavolali skôr preto, že to nebolo účelné, keďže kým sa dostali na A. ubehla
asi minúta.

Svedok I. L. uviedol, že XX. alebo XX.XX. XXXX mal službu s kolegom E. a keď vychádzali z oddelenia
od budovy Q. a išli do križovatky na ulicu P., oproti nim vo vzdialenosti asi 5 metrov smerom z F. na

ulicu P. išlo motorové vozidlo Z., ktoré viedol F. U., vo vozidle bol sám. Tohto poznali z miestnej osobnej
znalosti a vedeli, že má uložený zákaz činnosti, preto ho chceli zastaviť a skontrolovať. Dali mu výstražné
znamenie STOP, obžalovaný ale nereagoval, zrýchľoval, začal jazdiť zo strany na stranu, dali mu aj
zvukové znamenie, vyzval ho na zastavenie aj cez amplión, čo neuposlúchol. Za O. použil aj varovný
výstrel, keďže obžalovaný ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky a nebolo možné ho predísť,

pretože im v tom bránil. Následne obžalovaný odbočil na A., kde im unikal, on dal dva varovné výstrely do
vzduchu a keď sa dostali mimo obytnej zóny mieril aj na pravé a ľavé koleso. Obžalovaný vyšiel až hore
za lesnú cestu, kde sa oni už s vozidlom nedostali, preto zavolali na operačné stredisko, kde nahlásili,
že prenasledovali vozidlo, že použili aj služobnú zbraň a chceli ísť o tom spísať úradný záznam. Toto
im nebolo umožnené riaditeľom, preto sa spolu s druhou hliadkou vrátili a išli po stopách vozidla peši.

Obžalovaného našiel psovod niekedy pred obedom cca 50 - 100 m od auta pod kopcom. Na otázku
obhajkyne uviedol, že auto malo fólie vzadu, z vozidla žiadny záznam nevyhotovovali, posilu nevolali,
keďže nebol čas aj šoférovať, aj dávať znamenia a ešte komunikovať s vysielačkou.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 8.8.2012 č. ORPZ-PB-ODI2-

SK-144/2012 právoplatným 28.8.2012 bola obžalovanému za vedenie vozidla napriek tomu, že nie je
držiteľom vodičského oprávnenia uložená pokuta vo výške 1.300,- € a zákaz viesť motorové vozidlo
na dobu 60 mesiacov, rozhodnutím o priestupku zo dňa 6.8.2013 č. ORPZ-PB-ODI2-86/2013-SK
právoplatným 16.9.2013 za rovnaký priestupok uložená pokuta vo výške 1.300,- € a zákaz viesť
motorové vozidlo na dobu 60 mesiacov. Ďalej bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 3.4.2013, sp. zn. 0T/26/2013 právoplatným 3.4.2013 bol F. U. uznaný vinným
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča bolo
zistené, že obžalovaný nikdy nebol držiteľom vodičského oprávnenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku. Súd
však pri zachovaní totožnosti skutku modifikoval v obžalobe zrejmú nesprávnosť, keď upravil dátum
spáchania skutku na 18.11.2015. Táto skutočnosť pritom jednoznačne vyplýva z úradného záznamu
spísaného policajnou hliadkou, zápisnice o obmedzení osobnej slobody F. U.T., uznesenia o vznesení

obvinenia a tiež z následného vykonaného vyšetrovania. Túto skutočnosť tiež na hlavnom pojednávaní
potvrdil svedok I. L.. Z uvedeného skutku je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedkov
- príslušníkov hliadky, ktorí podrobne vo svojich výpovediach tak v prípravnom ako aj na hlavnom
pojednávaní a tiež v úradnom zázname opísali kto riadil motorové vozidlo, ako obžalovaného opoznali aako skutok prebiehal. Naviac v neprospech obžalovaného svedčí aj fakt, že nie raz jazdil na motorovom
vozidle napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Výpoveď obžalovaného v tom smere,
že on nebol vodičom motorového vozidla v podstate potvrdila svedkyňa F. F.. Súd však jej výpoveď

vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú v snahe pomôcť svojmu priateľovi. V jej výpovedi súd videl
mnohé nezrovnalosti, na základe ktorých nadobudol dojem, že svedkyňa pri skutku nebola. Súdu sa
javí ako nelogické, aby svedkyňa ako vodič s dlhoročným vodičským oprávnením v snahe vyhnúť sa
hliadke namiesto toho, aby s vozidlom zašla k pravému okraju vozovky odbočila doľava cez druhý jazdný
pruh ohrozujúc tak i protiidúce motorové vozidlá, svedkyňa taktiež nevedela uviesť, prečo pokiaľ nebolo

možné ísť ďalej sa s vozidlom neotočila a nešla späť, nevedela uviesť ani, či vozidlo bolo pojazdné a
skutočnosť, že vozidlo malo defekt uviedol až obžalovaný.
Vzhľadomnauvedenépotomsúddospelkzáverukonanieobžalovanéhokvalifikovalakoprečinmarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., teda že obžalovaný maril výkon
rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený kladne, doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy a po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím na jeho doterajší život a závažnosť
jeho konania dospel k záveru, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti bude postačujúce uloženie
podmienečného trestu, avšak v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím sa zároveň zabezpečí

zákonom sledovaný účel trestu.

Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov,
vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s touto činnosťou.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, žechýba.V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.