Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230679
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114230679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, proti žalovaným: 1/ Ing. R.
U., nar. X.XX.XXXX a 2/ Mgr. L. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W., T. XXXX/XXB, zastúpení JUDr.
Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom W., P. XX, o zaplatenie 647.155,40 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/336/2014-140 zo
dňa 2. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdsčastivyhovelžalobeauložilžalovaným1/,2/povinnosťzaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 574.433,40 eur titulom istiny, sumu 9.400,21 eur titulom úroku z
úveru, spolu s úrokom z omeškania 6,99 % zo sumy 574.433,40 eur od 23.2.2013 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe spotrebiteľskej zmluvy

- zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 26.8.2009 poskytol žalobca žalovaným
hypotekárny úver v celkovej výške 611.133 eur. Žalovaní však splátky úveru riadne neuhrádzali,
preto žalobca dňa 18.1.2013 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, ktorého účinky nastali
22.3.2013, pričom dňom nasledujúcim sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou dlhu. Okresný súd
konštatoval, že pre predmetné zosplatnenie úveru boli splnené podmienky (omeškanie žalovaných s
plnením splátok, splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Obč. zák.).
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že výška zostatku dlžnej istiny úveru 574.433,40 eur nebol sporná.

Uvedená čiastka vyplýva z predložených listinných dôkazov (prehľad splácania, prehľad predpisov
splátok, špecifikácia dlhu); rovnaká výška dlžnej istiny vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého
žalovanými (detail úveru z internetbankingu k 9.12.2014). Nadväzne, nakoľko (súd) nemal pochybnosti
o výške dlžnej úverovej istiny, ktorá vyplývala z obsahu spisu, pričom nebolo preukázané, že by žalovaní
svoj dlh v tejto položke čo i len čiastočne uhradili, vyhovel žalobe v opísanom rozsahu.
4. Okrem toho vyhovel okresný súd žalobe aj čo do uplatnenia nároku na zaplatenie kapitalizovaných
„riadnych“ úrokov z úveru do 18.1.2013 (t.j. do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) v sume

9.400,21 eur (§ 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Uvedená suma vyplývala zo špecifikácie
predloženej žalobcom, pričom žalovaní tento výpočet nerozporovali. Nebolo tiež preukázané, že by
žalovaní v tejto položke dlh čo i len čiastočne zaplatili.5. Okresný súd zaviazal žalovaných tiež k úhrade úroku z omeškania 6,99 % zo sumy úverovej istiny
574.433,40 eur počnúc 23.2.2013, kedy sa dostali do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák.). Úrok z
omeškania bol uplatnený v súlade so základnými podmienkami úveru, ako aj s ust. § 10c a § 3 nariadenia

Vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
6. Námietky žalovaných vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstatnené. Uplatnený nárok v celom
rozsahu vyplýva z predložených listinných dôkazov. Uplatnenie nároku žalobcom pred samotným
výkonom záložného práva nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca sa môže domáhať úhrady
svojejpohľadávky(aj)žaloboupodanounasúde.Odďaľovanieuplatnenianárokunasúdenačasvýkonu

záložného práva, resp. po ňom, by najmä s poukazom na neodkladné opatrenie nariadené tamojším
súdom v konaní sp. zn. 4C/338/2014 mohlo spôsobiť, že by došlo k premlčaniu práva.

7. Konanie v časti o zaplatenie sumy 63.321,79 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
6,99 % zo sumy 574.433,40 eur od 20.8.2012 do 22.2.2013 okresný súd zastavil.
8. Poukázal na dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby v uvedenom rozsahu (§ 145

ods. 2 CSP). Súhlas žalovaných so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred
prvým pojednávaním vo veci (§ 146 ods. 1 veta druhá CSP).

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu proti
žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 78 %. Vychádzal zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 89

%, v 11 % (zastavenie konania) boli úspešní žalovaní, čistý úspech žalobcu je teda 78 % (§ 255 ods.
1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP).

10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí sa domáhali jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Okresnému súdu vytýkali ,že jeho postupom došlo k porušeniu ich zákonných a ústavných práv,
k odňatiu možnosti konať pred súdom. Ich novo splnomocnenej právnej zástupkyni súd neposkytol
lehotu na naštudovanie spisu a nevyhovel jej návrhu na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu.
Z dôvodu neprítomnosti ich právnej zástupkyne v sídle jej kancelárie v súdom určenom termíne táto bola
nútená vypovedať im splnomocnenie. Súdom nebola rešpektovaná ani zákonná lehota 5 pracovných dní

pre túto ich novú právnu zástupkyňu, keď od mailu súdu o neakceptovaní návrhu na poskytnutie lehoty
na naštudovanie spisu a návrhu na odročenie pojednávania do pojednávania dňa 2.5.2017 neubehlo 5
pracovných dní. Napriek tomu súd rozhodol na označenom pojednávaní.
12. Odvolatelia tiež namietali, že na pojednávaní dňa 2.5.2017, na ktorom neboli prítomní, došlo k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, o ktorom súd rozhodol bez možnosti žalovaných vyjadriť sa k nemu v

zmysle § 145 a nasl. CSP.
13. Vo veci samej žalovaní len všeobecne uvádzali, že nesúhlasia s ustálenou výškou zostatku úveru a
úrokov, ako aj správnosťou výšky úroku z omeškania 6,99 % zo žalovanej istiny.
14.Nestotožnilisaaniskonštatovaním/záveromokresnéhosúduonedôvodnostiichnámietok.Pokiaľby
v dôsledku postupu súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (na pojednávaní dňa 2.5.2017),

prezentovali by relevantné dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu v zmysle tzv. koncentračnej zásady (aj
prostredníctvom súdu) doručiť žalovaným aj pred pojednávaním dňa 2.5.2017 listinné dôkazy ohľadom
výšky úveru a úrokov. Je nemysliteľné, aby priamo na pojednávaní žalovaní preverovali a študovali
doklady predložené žalobcom.
15. Odvolatelia rozporovali aj tvrdenie okresného súdu ohľadom postupu žalobcu pri predaji ich

nehnuteľnosti, keď toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a so záujmami žalovaných, ktorým
vzniká majetková ujma. V danej súvislosti poukázali na nesprávne - nižšie ohodnotenie ich nehnuteľností
znalcom pre účely dražby v porovnaní s ohodnotením v zmysle nimi predloženého znaleckého
posudku. Pritom hodnota nehnuteľností je rozhodujúca pre určenie najnižšieho podania v dražbe. Ďalej
argumentovali, že výkon takej dražby by mohol mať pre nich a ich dve maloleté deti nepriaznivé dôsledky

v podobe straty obydlia a súčasnej následnej nemožnosti zabezpečenia náhradného ubytovania. V
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/255/2014 bolo vyhovené ich návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalobca nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby a bol povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby na podklade znaleckého posudku Ing.
Škripca a súčasne, aby sa dražobník zdržal vykonania dobrovoľnej dražby a upustil od jej vykonania

na podklade predmetného znaleckého posudku. Okresný súd im zároveň uložil podať návrh na začatie
konania o uloženie povinnosti dražobníkovi vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (konanie je
vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/338/2014). Odvolatelia dodali, že neupierajú právo
žalobcu domáhať sa uspokojenia svojho nároku predajom zálohu v dobrovoľnej dražbe; jeho návrhna zaplatenie peňažnej sumy po začatí výkonu záložného práva pred samotným výkonom je preto
predčasný. Poukázali na nedostatok prostriedkov, z ktorých by mohol žalobca uspokojiť nárok priznaný
v aktuálnom konaní, a teda by tiež musel pristúpiť k výkonu rozhodnutia v rámci exekúcie predajom

nehnuteľností na dražbe. S podaním žaloby je spojené zaplatenie súdneho poplatku, ktorý budú v
prípade zrejmého neúspechu povinní žalobcovi nahradiť žalovaní, čím dôjde k zbytočnému navýšeniu
ich dlhu.
16. Napokon podľa žalovaných zo žaloby a žalobcom predložených listín nie je známy výpočet výšky
príslušenstva a tento rozporujú, nakoľko v porovnaní s uplatneným nárokom bola dlžná suma v zmysle

Detailu hypotekárneho úveru ku dňu 9.12.2014 nižšia o 58.694,39 eur. Takisto nie je zrejmý výpočet
žalovanej istiny.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
Pokiaľ žalovaní mali úmysel dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom, mohli a mali tak urobiť
v primeranej lehote pre prevzatí predvolania na pojednávanie vytýčené na 2.5.2017, a nie až pár

dní pred pojednávaním. Zároveň žalovaní mali dostatok priestoru a času na predloženie relevantných
dôkazov. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu predložené v listinnej podobe krátkou cestou ešte
pred začatím pojednávania vo veci samej, preto súhlas žalovaných nebol potrebný. Žalobca ďalej
uviedol, že na podanej žalobe trvá, istina a jej príslušenstvo boli riadne preukázané predloženými
listinnými dôkazmi, pričom špecifikoval výšku pohľadávky v časti istiny aj príslušenstva. Proces súvisiaci

s predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe bol a je plne v súlade so zákonom. Nič nebráni
žalovaným, aby nehnuteľnosti predali mimo dražbu so súhlasom žalobcu. Uvedené však nemá vplyv na
dôvodnosťpodanejžaloby.Vdanejsúvislostižalobcauviedol,žesastotožňujesbodom29.odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

18. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu zotrvali na odvolacej
argumentácii. Zdôraznili, že samotný okresný súd v bode 6. svojho rozsudku konštatuje, že na
pojednávaní dňa 2.5.2017 došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Oni mali záujem o
mimosúdne vyriešenie sporu (predajom nehnuteľností), ale žalobca túto snahu zmaril začatím výkonu
záložného práva, čo by mal súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Nakoľko úverová

zmluva ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádza termíny splátky istiny, úroku, poplatkov, neuvádza
ich počet a nie je v nej uvedená konečná splatnosť, sú úroky z omeškania, ďalšie príslušenstvo, ako
aj sankcie, neopodstatnené; zároveň je predmetná úverová zmluva absolútne neplatná, na čo mal
súd prihliadať z úradnej povinnosti a nárok žalobcu posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Nakoľko
aplikácia Obchodného zákonníka ich znevýhodňuje ako spotrebiteľov, ide o neprijateľnú podmienku

spotrebiteľskej zmluvy. Nekalou obchodnou praktikou žalobcu je zmluvné ustanovenie úverovej zmluvy,
že VOP a OP tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca ako veriteľ prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s VOP, OP, cenníkom, či informáciami
o poistení, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, rovnako ustanovenia o sankciách

(neprimerane vysoká sankcia), úroku z omeškania a následnej okamžitej splatnosti úveru. Neuvedenie
podstatných náležitostí, ako aj implementovanie neprijateľných podmienok sú obchodnými praktikami
žalobcu spôsobilými významne ovplyvniť slobodu výberu a ekonomické správanie spotrebiteľa. Žalovaní
tiež poukazovali na ustanovenia Obč. zák. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ako aj na ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. a § 298 ods. 1 CSP.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaných zotrval na svojej
argumentácii predloženej v odvolacom konaní. Na predmetnú úverovú zmluvu sa nevzťahuje zákon č.
258/2001 Z.z. (§ 1 ods. 2 písm. e/), ani neobsahuje neprijateľné podmienky. V prípade úverových zmlúv
sa nejedná o neprípustnú voľbu Obchodného zákonníka, nakoľko ide o absolútne obchodnoprávne

vzťahy (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka). Aj na daný zmluvný vzťah sa použijú ust. Obč.
zák.oochranespotrebiteľa(§52ods.1Obč.zák.).Žalobcaodmietolajzvyšnúargumentáciužalovaných
týkajúcu sa neprijateľných zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy.

20. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojej

predchádzajúcej argumentácii.

21.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP), vec preskúmal vrozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

23. Primárne, odvolateľmi - žalovanými namietaným postupom okresného súdu, keď tento nevyhovel
ich žiadosti o odročenie pojednávania, nedošlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces. O

termíne pojednávania vytýčenom na 2.5.2017 mal žalovaný 1/ vedomosť od 27.3.2017 a žalovaná 2/ od
29.3.2017, ako to vyplýva z príslušných doručeniek (predvolanie na pojednávanie). Mali teda objektívne
dostatok času do termínu pojednávania splnomocniť advokáta, aby ich na predmetnom pojednávaní
zastupoval. Krajský súd poznamenáva, že JUDr. Ďurajda vypovedal žalovaným plnomocenstvo už dňa
7.3.2017 (z ktorého dôvodu žalovaní aj požiadali o odročenie/zrušenie skoršieho termínu pojednávania
vytýčeného na 14.3.2017, a ktorej ich žiadosti súd vyhovel). Pokiaľ z dôvodu, že žalovaní splnomocnili

na svoje zastupovanie nového právneho zástupcu (JUDr. Gáboríková, resp. JUDr. Gáboríková, s.r.o.)
až dňa 25.4.2017, tento zástupca nemal (podľa jeho tvrdení, resp. tvrdení žalovaných) dostatok času na
prípravu na pojednávanie v termíne 2.5.2017, jedná sa výlučne o zodpovednosť žalovaných za zvolenú
procesnú taktiku a jej dôsledky.
24. Lehota 5 dní (kalendárnych, nie pracovných; § 178 ods. 2 CSP) na prípravu na pojednávanie bola

v prípade žalovaných v súvislosti s pojednávaním dňa 2.5.2017 zachovaná vzhľadom na už vyššie
konštatované doručenie predvolania žalovaným dňa 27.3.2017, resp. 29.3.2017.

25. Neopodstatnenou je odvolacia námietka žalovaných, že okresný súd rozhodol o čiastočnom
späťvzatí žaloby bez toho, aby oni mali možnosť sa k tomuto späťvzatiu vyjadriť. K predmetnému

čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začiatkom pojednávania (za ktorý sa považuje realizácia
legitimačných úkonov v zmysle § 180 CSP a prednesenie podstatného obsahu žaloby žalobcom; v
súdenom prípade žalobca po výzve súdu vzal v časti svoju žalobu späť s tým, že vo zvyšku na
podanej žalobe trvá), z ktorého dôvodu by sa aj na prípadný nesúhlas žalovaných s týmto späťvzatím
neprihliadalo (§ 146 ods. 1 veta druhá CSP). Z uvedeného dôvodu by bolo nadbytočné zisťovať prípadný

nesúhlas žalovaných so (čiastočným) späťvzatím žaloby.
26. Krajský súd poznamenáva, že je diskutabilná subjektívna oprávnenosť žalovaných podať odvolanie
proti výroku rozsudku okresného súdu o čiastočnom zastavení konania (z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby). Nakoľko však žalovaní vo svojom odvolaní namietali samotnú dôvodnosť
čiastočného zastavenia konania v súvislosti s ich nemožnosťou vyjadriť sa k čiastočnému späťvzatiu

žaloby, krajský súd preskúmal aj tento výrok napadnutého rozsudku a ako vecne správny ho potvrdil.
27. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že z iných dôvodov odvolatelia - žalovaní správnosť napadnutého
výroku o čiastočnom zastavení konania nenamietali.

28. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľov - žalovaných, že zo žaloby a žalobcom predložených listín nie je

známy výpočet výšky žalovanej istiny a jej príslušenstva, a tento rozporujú vzhľadom na nižšiu výšku
dlžnej sumy uvedenej v Detaile hypotekárneho úveru ku dňu 9.12.2014; tiež, že bolo povinnosťou
žalobcu v zmysle tzv. koncentračnej zásady doručiť žalovaným listinné dôkazy ohľadom výšky úveru a
úrokov. Žalovaní totiž nezohľadnili čiastočné späťvzatie žaloby, po ktorom predmetom konania zostalo
zaplatenie istiny 574.433,50 eur, teda v rovnakej výške, aká je uvedená v nimi predloženom Detaile

hypotekárneho úveru zo dňa 9.12.2014. Zároveň prehľad splácania na hypotekárnom úvere a prehľad
predpisov splátok bol priamo žalobcom doručený právnemu zástupcovi žalovaných.

29. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali, že žalobca svoj nárok uplatnil v rozpore s dobrými mravmi, s
týmtoichtvrdenímasúvisiacouargumentáciousaužokresnýsúdzaoberalasprávnevysporiadalvbode

29. napadnutého rozsudku. Navyše právne otázky súvisiace s výkonom dražby sú bez práve relevancie
k predmetu tohto konania, ktorým je práve a len posúdenie danosti/existencie samotnej pohľadávky (ako
primárnej otázky v porovnaní s problematikou výkonu dražby ako skutočnosťou sekundárnou/závislou).
Inými slovami, existencia pohľadávky je prejudiciálnou otázkou k opodstatnenosti výkonu dražby, nie
naopak.

30. V súvislosti so zvyšnou odvolacou argumentáciou žalovaných krajský súd zdôrazňuje, že ako
odvolací súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 362 CSP).31. Nadväzne, odvolacia argumentácia žalovaných spočívajúca len v konštatovaní, že sa nestotožňujú
s ustálenou výškou zostatku úveru, úrokov a správnosťou výšky úroku z omeškania 6,99 % zo žalovanej
istiny, nie je spôsobilá privodiť riadny vecný prieskum napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Odvolatelia - žalovaní totiž vôbec neuviedli, v čom konkrétne vidia nesprávnosť napadnutého rozsudku,
ako pochybil okresný súd, keď priznal žalobcovi jeho nárok, v akom rozsahu (výške) bol nárok nesprávne
priznaný atď. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania 6,99 %, táto je daná dohodou v zmysle bodu
2 Základných podmienok úveru, a teda je o 3 % vyššia než sadzba riadneho úroku (v čase vzniku
omeškania bol tento vo výške 3,99 %).

32. Pokiaľ ďalej (až) v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu žalovaní
prostredníctvom ich právneho zástupcu „rozšírili“ svoje odvolacie dôvody (viac bod 18. tohto rozsudku),
učinili tak po uplynutí lehoty zákonom stanovenej na podanie odvolania. S poukazom na osobitný
procesný režim sporov s ochranou slabšej strany (predovšetkým § 296 CSP, keď spotrebiteľský
charakter predmetnej úverovej zmluvy nebol medzi stranami sporný), sa krajský súd zaoberal aj

súvisiacou „novou“ argumentáciou žalovaných. Pritom však dospel k záveru, že ani táto nie je dôvodná
a vykazuje znaky účelovosti.
33. Aplikácia Obchodného zákonníka bez ďalšieho nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zároveň, zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.
spotrebiteľskou zmluvou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami (ochrana spotrebiteľa). Žalovaní

nijako nerozviedli ich tvrdenie, že ich ako spotrebiteľov aplikácia Obchodného zákonníka v rámci
daného zmluvného vzťahu znevýhodňuje. V danej súvislosti je namieste zdôrazniť, že predpokladom
neprijateľnosti zmluvnej podmienky je značná nerovnováha v právach a povinnosti zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, nie iba bližšie nešpecifikované „znevýhodnenie“.
34.Pokiaľideozmluvnéustanovenie,žeVOPaOPtvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy,jednásaobežné

dojednanie, o prax v rámci obchodnoprávnych vzťahov (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Tak isto
sabezďalšiehonejednáoneprijateľnézmluvnédojednanie,resp.onekalúobchodnúpraktiku.Opätovne
tu však žalovaní nešpecifikovali, aký vplyv má nimi deklarovaný neprijateľný charakter predmetného
dojednania na žalobcom uplatnený nárok, resp. na jeho priznanie súdom.
35. Z určujúceho hľadiska je navyše potrebné uviesť, že výška úveru, úrok aj úrok z omeškania, teda

dojednania, ktoré priamo súvisia s uplatneným nárokom žalobcu, boli zmluvnými stranami dojednané
individuálne v rámci Prílohy - Základných podmienok úveru, resp. nie sú súčasťou všeobecných
obchodných podmienok. Nemôže sa teda jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň nemožno
úrok z omeškania 6,99 % ročne považovať za neprimerane vysokú sankciu (§ 53 ods. 1 písm. k/ Obč.
zák.), prípadne za rozporný s dobrými mravmi. V zmysle nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z

omeškania nemohol v prípade daného zmluvného vzťahu presiahnuť 8,75 % ročne.
36. Mimoriadna splatnosť úveru bola dojednaná priamo v bode 10.1. Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
hypotéky, taktiež teda nie v rámci všeobecných obchodných podmienok. Ide pritom o legitímny
právny inštitút, (mimoriadna/predčasná spatnosť), preto púhe všeobecné poukázanie na jeho zmluvné
zakotvenie nemôže spochybniť postup žalobcu pri jeho alikácii. Inými slovami, absencia akejkoľvek

konkretizácie, v čom by mala spočívať protiprávnosť využitia tohto štandardného právneho inštitútu
nemôže (ani pri spotrebiteľskom charakter dotknutej zmluvy) bez ďalšieho viesť k procesnému úspechu
takejto “argumentácie“.
37. Bezpredmetným je hodnotiť rozhodcovskú doložku z hľadiska naplnenia podmienok pre jej
kvalifikáciu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď nedošlo k jej aplikácii.

38. Napokon, dotknutá úverová zmluva je síce spotrebiteľskou zmluvou v širšom zmysle, nie je však
zmluvouospotrebiteľskomúvere(vylučujetoust.§2ods.1písm.e/zákonač.258/2001Z.z.).Nadväzne
je irelevantnou argumentácia vychádzajúca z predmetného zákona a založená na absencii termínov a
výšky splátok úroku, poplatkov, ich počtu a konečnej splatnosti úveru, ako aj z toho vyplývajúci právny
záveroabsolútnejneplatnostidanejúverovejzmluvy.VzhľadomnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.

ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018, vyhlásený v Zbierke zákonov SR pod č. 271/2018 Z.z., je bezpredmetný
aj odkaz žalovaných na potrebu aplikácie ust. § 5b zákona 250/2007 Z.z.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a záverov krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo
veci samej (v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené), ako aj vo výroku

o zastavení konania v časti.

40. Odvolatelia - žalovaní síce svojím odvolaním napadli celý rozsudok okresného súdu, teda včítane
jeho výroku o trovách prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s odvolaním namietanousprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, ako vecne správny, potvrdil krajský súd od
meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite
aplikoval zásadu (miery) úspechu v spore, ako aj procesného zavinenia na zastavení konania.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Odvolatelia - žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní ani v časti, preto protistrane - žalobcovi patrí
voči nim spoločne a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške
týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

42. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ

poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.