Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619200086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO:
36 613 843, proti žalovanej: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., F.. I.. XX/XX, o zaplatenie sumy
179,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 22Csp/1/2019-112 zo dňa 02. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a to do sumy 97,80 eur,

p o t v r d z u j e.

Vo výroku I. a vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a to do sumy 21,45 eur, zostáva
rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 22Csp/1/2019-112 zo dňa 02.05.2019 žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi 60,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,05

eur od 19.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,07 eur od
19.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,35 eur od 19.03.2016
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 19.04.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2019 sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 179,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

15,05 eur od 19.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,07
eur od 19.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20 eur od
19.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 19.04.2016
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,80 eur od 19.05.2016 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania z titulu zmluvy č. 1214083701 uzavretej dňa 18.11.2015 s
jeho právnym predchodcom Slovak Telecom, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 10, IČO:
35 763 469, od ktorého nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

21.06.2017 a predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť za tieto služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby, a to na základe faktúry č. 7781661864 sumu 20,04 eur so
splatnosťou 18.01.2016 (žalobca si uplatňoval sumu 15,05 eur), faktúry č. 6782577738 sumu 20,06eur so splatnosťou 18.02.2016 (žalobca si uplatňoval sumu 15,07 eur), faktúry č. 6783496784 sumu
40,14 eur so splatnosťou 18.03.2016 (žalobca si uplatňoval sumu 20 eur), faktúry č. 7784420899
sumu 19,99 eur so splatnosťou 18.04.2016 (žalobca si uplatňoval sumu 15 eur), faktúry č. 785345798

sumu 16,80 eur so splatnosťou 18.05.2016 v uplatňovanej sume a faktúry č. 8789985101 sumu 97,80
eur so splatnosťou 18.10.2016 v uplatňovanej sume. Postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením
záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Žalobca v
sporezároveňpožadovalajzákonnéúrokyzomeškaniavzmysleustanovenia§517ods.2Občianskeho
zákonníka. Ohľadom faktúry č. 8789985101 predstavujúcej sumu 97,80 eur si úroky z omeškania

neuplatnil. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
Súd mal zistené, že dňa 18.11.2015 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb v zmysle zák. č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
predmetom ktorej bolo poskytovanie služby Doma Happy L, s dobou viazanosti 24 mesiacov s tým,
že súčasťou zmluvných dojednaní bola aj zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti určená
na sumu 180 eur. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj jej príloh, zo dňa 21.06.2017

vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoje pohľadávky vzniknuté voči žalovanej na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. - žalobcu. Oznámením zo dňa 29.09.2017 zároveň postupca
oznámil žalovanej, že pohľadávku voči nej ako dlžníčke bola postúpená žalobcovi. Dlžná suma v
danom čase predstavovala sumu 214,83 eur. V posudzovanej veci vymedzil žalobca svoju žalobnú
požiadavku súhrnnom skutkových tvrdení formulovaných v žalobe a na základe predložených dôkazov.

Len z týchto mohol súd vychádzať pri posúdení, či uplatnený nárok je opodstatnený. Žalovaná
nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“) a tieto boli preukázané predloženými faktúrami, ktoré však súd musel
preskúmavať aj v kontexte ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sporové strany
figurujú v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Neakceptoval požiadavku žalobcu na zaplatenie poplatkov

za obmedzenie poskytovania služieb, za prerušenie poskytovanie služieb a za upomienky. Ohliadnuc od
toho, že spomínané položky neboli v žalobe nijako vysvetlené skutkovými tvrdeniami, súd konštatoval,
žetietomalicharakterzmluvnýchpokút(§544Občianskehozákonníka),ktorésúviazanénadvojstrannú
dohodu a požiadavka na ich zaplatenie nemôže vyplývať z cenníkov, ktoré žalovaná nepodpísala (v
spore bol navyše predložený cenník platný až po podpise zmluvy). V prípade poplatku za upomienku

považoval za potrebné uviesť, že jej spoplatňovanie umožňuje veriteľovi opakovane získavať finančné
prostriedky od dlžníka produkovaním výziev na zaplatenie, čo aj pri riadnej kontraktácii znamená značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd
dospel k presvedčeniu, že pokiaľ ide o návrh na zaplatenie nákladov za poskytnuté telekomunikačné
služby, tento je riadne odôvodnený a preukázaný predloženými faktúrami č. 7781661864 suma 15,05

eur, č. 6782577738 suma 15,07 eur, č. 7784420899 suma 15 eur a čiastočne aj č. 6783496784. V
prípade prvých troch uvádzaných faktúr neboli v spore uplatnené poplatky za upomienky, ktoré nemožno
priznať z vyššie uvádzaných dôvodov. V prípade požiadavky na zaplatenie sumy 20 eur (faktúra č.
6783496784) súd priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie poskytnutých telekomunikačných služieb
12,79 eur + 20 % DPH, bez účtovaných poplatkov, t.j. 15,35 eur. Celkový súdom akceptovaný nárok

žalobcu predstavoval sumu 60,47 eur. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa poplatkov súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento opieral žalobca o ustanovenia zmluvy zo dňa
18.11.2015 s odkazom na porušenie záväzku viazanosti a konkrétny vzorec výpočtu. V tomto smere
však žalobca neprezentoval dostatočné skutkové tvrdenia v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p., nevysvetlil kedy
a na základe akého úkonu došlo k porušeniu záväzku viazanosti žalovanej, z obsahu spisu nevyplýva

žiaden dôkaz znamenajúci ukončenie právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o poskytovaní
verejných služieb. Ak totiž žalovaná dlhuje nejaké finančné prostriedky, potom to ešte nemusí znamenať,
že právny vzťah je zaniknutý. V spojitosti s danými okolnosťami žaloba neobsahuje žiadne relevantné
tvrdenia, a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Za potrebné považoval súd zdôrazniť, že žalobca
sa nezúčastnil na pojednávaní, kde mohol byť konfrontovaný s predbežným právnym posúdením súdu.

Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 základných princípov
C. s. p.), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak
naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné
právo, ktoré môže viesť k strate možnosti efektívne zabezpečiť ochranu hmotných práv. O úrokoch z
omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., pričom počiatok omeškania stanovil od momentu splatnosti jednotlivých faktúr. Od
času splatnosti bola určená aj výška úroku z omeškania, ktorá sa odvíja od základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods.
1 C. s. p., pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej v spore, ktorej však žiadne trovy nevznikli.2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, a to v tej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o uplatňovanie si sumy 97,80 eur a

navrhol, aby odvolací súd v tejto časti jeho žalobe o zaplatenie sumy 97,80 eur vyhovel, resp. rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.
Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. V prvom rade poukázal na účel zmluvnej
pokuty, ktorým je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.

Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná
zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude
zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Ďalej uviedol, že
jeho právny predchodca a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad
porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný na 3. strane zmluvy o poskytovaní verejných služieb

(bod 1/ a 2/ v časti Služba a Telefonovanie). Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr
za služby poskytované jeho právnym predchodcom, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého
prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť mu zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzala
faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaná uvedenú skutočnosť nijakým

spôsobom nerozporovala ani nepreukázala. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec
nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku ust. § 53 ods. 12
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky
v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne
okolnosti, t. j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové
obdobie, v ktorom bola žalovaná v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Podľa žalobcu
zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu, čo znamená, že čelí porušeniu

povinnosti. Ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto
porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie
motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu
dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla ani to,
že vznikla v určitej výške). Rovnako mal žalobca za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k

dohode o zmluvnej pokute je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to,
že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu so širokej škály
ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž
predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva

z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za
akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty
paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku
zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a
sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny, práve

s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si on zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej
zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanej
poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, prípadne aj v
dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade
predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností, zabezpečiť návratnosť

prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že
jeho právny predchodca určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia
a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný
v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu.
V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pred dodávateľa telekomunikačných služieb

podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu
poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb k čomu je logicky napočítaná suma
zmluvnej pokuty. Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta v zníženej výške 97,80 eur so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a tovrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM
karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté
služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v zmluve vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že

základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v zmluve) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých
z doby viazanosti, to znamená do doby prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu
obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu
obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované
služby,aleposkytovanieslužiebešteniejeprerušené).Uvedenéjevyjadrenévovzorcivýpočtuzmluvnej

pokuty v bode 2. písm. b/ zmluvy, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ
zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke (str. č. 2 zmluvy) ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Tak ako
bolo uvedené vyššie, výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu
služieb, poskytnutých benefitov a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho
dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej
pokuty, čo do jej základu. V závere odvolania žalobca podporne poukázal príkladmo na označené súdne

rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2017 sp. zn. 19Co/142/2016, rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15.08.2017 sp. zn. 4Csp/24/2016 a rozsudok Okresného súdu
Malacky zo dňa 27.10.2017 sp. zn. 7C/256/2016.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 C. s. p.).

5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 179,72 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,05 eur od 19.01.2016 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,07 eur od 19.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20 eur od 19.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 19.04.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 16,80 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a sumy 97,80 eur.

6. Okresný súd rozsudkom č. k. 22Csp/1/2019-112 zo dňa 02.05.2019 žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi 60,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,05 eur od
19.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,07 eur od
19.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,35 eur od 19.03.2016
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 19.04.2016 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku a teda do sumy 119,25 eur žalobu zamietol.

7. Žalobca rozsudok okresného súdu napadol odvolaním a to v tej časti, v ktorej súd žalobu zamietol,
pokiaľ ide o uplatňovanie si zmluvnej pokuty v sume 97,80 eur a to odvolávajúc sa na nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). V rámci odvolania žalobca poukazuje na účel zmluvnej

pokuty, funkcie a jej úpravu v zmluve. Vytýkal súdu nezaoberanie sa nárokom na zmluvnú pokutu s
ohľadom na konkrétne okolnosti (výška dlžnej sumy, časové obdobie omeškania a pod.). Odvolával sa
na individuálne dojednanie zmluvnej pokuty. Tiež, že jej výška je paušalizovanou náhradou škody a z
čoho táto pozostáva. Napokon aj na to, čo bolo ním zohľadnené pri jej vyúčtovaní a vyjadrenie vo vzorci
výpočtu.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej
pokutymalzato,žehožalobcaopieraloustanoveniezmluvyzodňa18.11.2015sodkazomnaporušenie
záväzku viazanosti a konkrétny vzorec výpočtu. Súd však žalobu žalobcu v tejto časti zamietol pre
neprezentovanie dostatočných skutkových tvrdení v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p. a teda nevysvetliac,

kedy a na základe akého úkonu došlo k porušeniu záväzku viazanosti žalovanej nakoľko z obsahu spisu
nevyplýva žiaden dôkaz znamenajúci ukončenie právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb. Podľa súdu ak totiž žalovaná dlhuje nejaké finančné prostriedky potomto ešte nemusí znamenať, že právny vzťah je zaniknutý. Tiež zdôraznil, že žalobca sa nezúčastnil na
pojednávaní, kde mohol byť konfrontovaný s predbežným právnym posúdením súdu.

9. Podľa ust. § 132 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil keď konštatoval, že žaloba žalobcu
ohľadom odvolaním napadnutej sumy neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia čiže na základe akých
skutočností si žalobca uplatňuje svoj nárok. Nebolo povinnosťou okresného súdu vyzývať žalobcu na ich
na doplnenie. O to viac keď je žalobca zastúpený advokátom. Správne okresný súd poukázal na to, že
neúčasťou na pojednávaní žalobca stratil svoje právo reagovať na predbežné právne posúdenie súdu vo

vyššie uvedenom smere. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý
proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nakoľko
aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2
C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov. Žalobca tak aj
podľa odvolacieho súdu nesie zodpovednosť za to, že neprezentoval súdu dostatočné skutkové tvrdenia

ohľadom uplatneného nároku, nesplnenie ktorej povinnosti sa prejavuje v rozhodnutí vo veci samej.

11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných

podmienok (§ 161 C. s. p.).

12. Odvolací súd oboznámiac sa obsahom odvolania žalobcu mal za to, že tento v odvolaní na
vyššie uvedené skutočnosti, pre ktoré okresný súd žalobu žalobcu a to do sumy 97,80 eur z titulu
zmluvnej pokuty zamietol, nereagoval. Jeho námietky v odvolaní nekorešpondovali s vyššie uvedeným

rozhodujúcim dôvodom zamietnutia žaloby ale poukazovali na opodstatnenosť dojednania zmluvnej
pokuty a jej výšky. Pre neprezentovanie dostatočných skutkových tvrdení sa však uvedeným, okresný
súd ani odvolací súd v odvolacom konaní, nemohli zaoberať.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II, ktorým súd vo zvyšku žalobu

zamietol, a to do odvolaním napadnutej sumy ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a ktoré rozhodnutie bolo založené na zásade
čiastočného úspechu žalovanej v spore, ktorej však žiadne trovy nevznikli. Vo výroku I. a vo výroku
II., ktorým súd v zvyšku žalobu zamietol, a to do sumy 21,45 eur zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná a to v celom rozsahu,
preto by jej prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, avšak tejto z obsahu
spisu vyplýva, že žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanej nepriznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).