Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/111/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609206732
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7609206732.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu: A. A.,

H.. XX.X.XXXX, C. K. H. N., V.. A. C. X, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom,
Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Svojpomocné bytové, s.r.o., Studené 634,
Most pri Bratislave, IČO: 00 594 547, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovaného ako predávajúceho uzatvoriť so žalobcom ako
nadobúdateľom Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie K. H. N., okres K. H. N., obec K. H. N. a to
- bytu č. 5 s príslušenstvom vo vchode č. 38, ktorý sa nachádza na 3. nadzemnom podlaží obytného

domu súpisné č. XXXX stojaceho na parcele registra C parc. č. XXXX/X,
- nebytovému priestoru - garáži č. 6 nachádzajúcej sa v prízemí obytného domu súpisné č. XXXX
stojaceho na parcele registra C parc. č. XXXX/X, s vlastníctvom ktorej je spojené a prevádza sa
spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu o veľkosti 185/10000-in,
- spoločným častiam a zariadeniam obytného domu súpisné č. XXXX stojaceho na parcele registra C
parc. č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1023/10000-in,
v znení predloženom žalobcom, ktorá zmluva tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2009 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že
byt číslo 38/5 nachádzajúci sa v K. H. N. na ulici C. Č.. XXXX - XX/X (ďalej aj ako „byt“, alebo „predmetný
byt“) prechádza v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj
iba ako „Zákon č. 182/1993 Z.z.“) do jeho vlastníctva.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že listom Svojpomocného bytového s.r.o. zo dňa 30.3.2009 sa dozvedel,
že došlo k delimitácii Svojpomocného bytového družstva, Spišská Nová Ves na Svojpomocné bytové,
s.r.o., pričom ani nevie kedy sa konala členská schôdza, nakoľko je členom družstva od r. 1990. Listom
zo dňa 27.4.2009 požiadal v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. o prevod svojho družstevného bytu
do osobného vlastníctva. Odpoveď na tento list neobdržal, má dojem, že dochádza k úmyselnému
zdržiavaniu prevodu. Dňa 21.5.2009 došlo k násilnému vniknutiu do tohto družstevného bytu. Na byt je
zriadené záložné právo, kde je ešte zostatok úveru, ktorý chce pri prevode bytu do osobného vlastníctva

splatiť.

3. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy:- Dohodu o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu k družstevnému bytu nachádzajúcemu
sa v Svojpomocnom bytovom družstve Spišská Nová Ves zo dňa 16.2.1996 (ďalej iba ako „dohoda
o prevode členských práv“, alebo „dohoda“) uzavretú medzi žalobcom a M. Č. (č.l. 3,4 spisu). Podľa

dohody táto nadobúda platnosť dňa 16.2.1996 a okrem podpisu žalobcu a M. Č. je podpísaná aj
dvoma zástupcami Svojpomocného bytového družstva Spišská Nová Ves, ktoré týmto dohodu vzalo na
vedomie.
- Súhlas na prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 4.11.1997 (ďalej iba „súhlas na prevod bytu“),
ktorým Svojpomocné bytové družstvo Spišská Nová Ves A. A. oznámilo, že na základe jeho požiadavky

o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva nemá námietky a dáva kladné stanovisko (č.l. 5 spisu).
Podklady o prevode bude postupne pripravovať tak, aby boli splnené podmienky vyplývajúce zo zákona
č. 182/1993 Z.z.. Predmetný súhlas je podpísaný predsedom predstavenstva S. U..
- List žalovaného zo dňa 30.3.2009 adresovaný žalobcovi, ktorým mu oznamuje, že delimitáciou prechod
práv a záväzkov prešiel zo Svojpomocného bytového družstva Spišská Nová Ves na Svojpomocné
bytové s.r.o. (č.l. 10 spisu). Pri odovzdaní účtovných dokladov bolo zistené, že žalobca nie je nájomcom

ani vlastníkom bytu. Predmetný byt dal do podnájmu p. L. bez súhlasu družstva. Žiada predmetný byt
vypratať s tým, že odovzdanie a prebratie sa uskutoční 20.4.2009.
-Listžalobcuadresovanýžalovanémuzodňa17.4.2009,ktorýmoznamuje,žedružstvoniejeoprávnené
žiadať vypratanie bytu, pretože s nájmom bytu pre p. Chovanca na prechodné obdobie súhlasil p.
U., ktorý mu zároveň odporučil vyžiadať si to aj cestou súdu, preto dňa 30.6.2008 podal žalobu na

nahradenie súhlasu bytového družstva, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté (č.l. 9 spisu).
- List žalobcu zo dňa 27.4.2009 adresovaný žalovanému, ktorým mu oznamuje, že nemá zákonný dôvod
požadovať vypratanie bytu a ktorým opätovne žiada o prevod bytu do svojho vlastníctva s tým, že ak tak
žalovaný neurobí, bude sa žalobca o prevod bytu uchádzať inou formou (č.l. 7 spisu) spolu s dokladom
o jeho odoslaní.

- Kartu nájomcu M. Č. ako člena družstva založenú v roku 1992 s posledným záznamom na karte zo
dňa 30.6.1994 a s nasledujúcou poznámkou „Prevod na A.“ (č.l. 8 spisu).
- Predpis poplatkov za užívanie 3 izbového bytu (č.l. 11) vyhotovený Svojpomocným bytovým družstvom,
Letná 49, Spišská Nová Ves dňa 1.3.1996 pre A. A., C. Č.. XX s členením na nájomné (zahŕňajúce
anuitu, fond opráv a správu družstva) a na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

-Predpispoplatkovzaužívanie3izbovéhobytu(č.l.13)vyhotovenýSvojpomocnýmbytovýmdružstvom,
Letná 49, Spišská Nová Ves dňa 1.10.1997 pre A. A., C. Č.. XX.
- Platobný výmer platný od 1.1.2003 (č.l. 15) a platný od 1.1.2005 (č.l. 17) vyhotovený Svojpomocným
bytovým družstvom, Letná 49, Spišská Nová Ves pre A. A., C. Č.. XX/X, K. H. N..
- Vyúčtovanie nájomného a poplatkov za obdobie od 1.1.2004 do 1.12.2004 (č.l. 16) vypracované

Svojpomocným bytovým družstvom pre nájomníka A. A., C. XX/X, K. H. N. s výsledkom preplatku v
sume 176 Sk.

4. V priebehu konania, vplyvom právneho zastúpenia a zmeny právneho zástupcu, žalobca opakovane
navrhoval zmenu žaloby (žalobného petitu). Naposledy súd rozhodol o zmene žaloby dňa 15.3.2018 tak,

že pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 17.1.2018 doručeným súdu dňa 18.1.2018.
Týmto návrhom sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so
žalobcom ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. H. N., okres K. H. N., obec K. H. N. a to bytu č. 5 s
príslušenstvom vo vchode č. 38, ktorý sa nachádza na 3. nadzemnom podlaží obytného domu súpisné č.

XXXXstojacehonaparceleregistraCparc.č.XXXX/X,nebytovémupriestoru-garážič.6nachádzajúcej
sa v prízemí obytného domu súpisné č. XXXX stojaceho na parcele registra C parc. č. XXXX/X, s
vlastníctvom ktorej je spojené a prevádza sa spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu o
veľkosti 185/10000-in, spoločným častiam a zariadeniam obytného domu súpisné č. 2993 stojaceho na
parcele registra C parc. č. 7243/6 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1023/10000-in (ďalej aj iba ako

„nehnuteľnosti“), a to podľa § 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., ktorú zmluvu zároveň predložil.

5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám na výzvu súdu písomne nevyjadril, na pojednávanie dňa 12.5.2011
sa nedostavil, za splnenia zákonných podmienok súd pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal výsluch
žalobcu. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

5.1. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 12.5.2011 uviedol, že mal v záujme byt odkúpiť podľa Zákona č.
182/1993 Z.z.. Podpredsedom vtedy Svojpomocného bytového družstva bol A.. Š. R. a predsedom S.
U.. K bytu sa dostal na základe dohody o prevode členských práv, ktorú uzavrel s doterajším užívateľom
M. Č. a ktorá nadobudla platnosť 16.2.1996. Táto bola podpísaná predsedom S. U. a A.. Š. R., ktorí boliaj pri odovzdávaní bytu. Zápis o odovzdaní a prevzatí spísala ekonómka B. R.. Žalovaný vyjadril súhlas
s pridelením bytu prípisom zo dňa 4.11.1997. Žalobca mal údajne dať predmetný bytu do nájmu L. bez
súhlasu družstva, na čo reagoval listom, ktorý súdu predložil. Uviedol, že v byte býval jeho syn A. A. ako

rozvedený a k nemu sa nasťahoval syn p. L., ktorý svoj byt v tom istom bytovom dome predal. O tejto
skutočnosti žalobca upovedomil predsedu p. U., ktorý mu dal ústne súhlas, ale potom ho odvolal. Podal
preto návrh na súd, aby súhlas družstva mať podnájomníka nahradil. Medzitým sa p. L.c odsťahoval a
preto zobral návrh späť (skutočnosť, že predmetné konanie bolo začaté a následne zastavené žalobca
preukázal uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8C/92/2008 zo dňa 16.2.2009 na č.l. 101,102 spisu). V

byte príležitostne býva jeho syn A. A.. Keďže je byt obývaný iba sporadicky, s predsedom spoločenstva
vlastníkov bytom P.. U. sa dohodol, že nebude prispievať na spravovanie domu, ale platí vodné, stočné,
elektrinu a plyn. S P.. U. má dohodu, že poplatky do fondu opráv mu budú vyúčtované jednorázovo.
Nájomné platí pravidelne na účet spoločenstva. Každý rok dostáva ročné vyúčtovanie, o čom predložil
listinné dôkazy (č.l. 96 až 100 a č.l. 107 a 108 spisu). Ide o výmery a vyúčtovania za roky 2006 až 2010
v súvislosti s predmetným bytom č. 5, ktoré sú na meno žalobcu, a ktoré sú vystavené Spoločenstvom

vlastníkov bytov Brezová 38, Spišská Nová Ves, podpísané jeho predsedom P.. B. U.. V bytovke je
celkovo 8 bytov, z toho 7 už bolo prevedených do osobného vlastníctva s výnimkou jeho. Preto sa
domáha tohto zápisu cestou súdu.

6. Žalovaný sa k veci prvýkrát vyjadril na pojednávaní dňa 22.3.2012, keď uviedol, že argumentácia

žalobcu sa nezakladá na pravde. Uviedol, že M. Č. s manželom bola členkou Svojpomocného bytového
družstva Spišská Nová Ves. Predložil Žiadosť o vrátenie členských podielov a odovzdanie bytu na ul.
Brezová 38/5 zo dňa 25.5.1995 (č.l. 151 spisu), obsahom ktorej je, že: “Podpísaná M. Č. ako zákonný
zástupca dcéry M. Č., H.. X.X.XXXX týmto dávam dnešným dňom k dispozícii byt na ul. Brezovej č.
38/5 z rodinných dôvodov. Zároveň dnešným dňom žiadam o vrátenie členských podielov vo výške

370.010 Sk. Peniaze žiadam vrátiť na príslušný účet“. Družstvo muselo dať z vlastných prostriedkov
určitú sumu na členský podiel ku každému bytu, aj v prípade bytu č. 5. Potom žalobca vybral svoj členský
podiel. Žalobca nebol nikdy členom, ale paradoxne členský príspevok vybral. Žalobca bol aj členom
predstavenstva, keď na to prišli, okamžite bol vylúčený z predstavenstva. Žalobca pracoval ako ekonóm
a do dnes zadržiava oficiálne podklady. Predsedom predstavenstva bol p. U., ktorý holdoval alkoholu,

za fľašu bol ochotný urobiť čokoľvek. V bytovom dome je 8 bytových jednotiek a 7 z nich je v osobnom
vlastníctve, tieto sú riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. H. N.. Byt č. 5 tam nie je
evidovaný preto, že tento byt, ktorý užíva žalobca, nie je bytom, ku ktorému viaznu členské práva ako k
družstevnému bytu, je to tzv. nájomný byt. K prekvalifikovaniu družstevného bytu na nájomný byt došlo z
dôvodu, že členský podiel si žalobca vybral. O vyplatení členského podielu z družstva žalobcovi vo výške

270.000 Sk žalovaný predložil doklad - výdavkový pokladničný doklad č. 95/96 zo dňa 4.7.1996 (č.l. 152
spisu), podľa ktorého bola táto suma Svojpomocným bytovým družstvom Spišská Nová Ves vyplatená S.
U., K. H. N.. Účel platby je podľa predloženého dokladu vrátenie členského podielu. Výdavkový doklad
obsahuje podpis p. A. ako osoby, ktorá doklad schválila, podpis pokladníka p. C. a tiež podpis S. U.,
ktorému boli peniaze vyplatené. K uvedenému žalovaný uviedol, že peniaze boli vyplatené S. U. preto,

lebo ten sa na tom so žalobcom dohodol (č.l. 166 spisu - „dohoda o vyplatenie členského podielu“ zo dňa
4.7.1996). Natonadväzujelistžalovanéhožalobcovizodňal6.3.2008,ktorýžalovanýrovnakopredložil
(č.l. 148 spisu). Ide o oznámenie žalobcovi, že „členský podiel, ktorý v roku 1996 vybral, musí vrátiť,
bytový dom na ul. Brezová 38, kde sa nachádza jeho nájomný byt na 3. poschodí, je bez členského
podielu. Preto jeho žiadosti o prevod uvedeného bytu do osobného vlastníctva boli zamietnuté a týmto

sa uvedený byt stal naďalej ako byt družstevný, kde družstvo muselo v r. 2008 pri transformácii na
s.r.o. prevziať všetky záväzky“. Žalovaný ďalej uviedol, že pri delimitácii zo Svojpomocného bytového
družstva Spišská Nová Ves na Svojpomocné bytové s.r.o. Poprad, bolo zistené, že žalobca má vo
vzťahu k žalovanému dlh, ktorý kvalifikovane uznal na základe dohody o uznaní a vysporiadaní dlhu
zo dňa l7. 5. 2005 na sumu 86.000 Sk (č.l. 154 spisu - dlh titulom neodvedenia vyinkasovaného

nájomného (bez uvedenia obdobia) do pokladne družstva)) resp. dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa
30. 6. 2005 na sumu l02.000 Sk (č.l. 153 - dlh titulom neodvedenia vyinkasovaného nájomného v čase
od 1.1.1999 do 31.12.2005). Podľa predmetnej dohody do doby vyporiadania respektíve preukázania
týchto prostriedkov družstvo blokuje členský podiel p. A. na byte č. 3 v bytovom dome C. XX, a do
skončenia sporu neprevedie tento byt do súkromného vlastníctva. Žalovaný poukázal na to, že anuitu

na byt č. 5, ktorý užíva žalobca, doteraz platí žalovaný. Dá sa to zistiť cez peňažný ústav aj u S. S., ktorá
teraz robí ekonomické veci. Z toho titulu je žalovaný vlastníkom tohto bytu.
6.1.Napojednávanísúdudňa4.4.2016žalovanýkveciuviedol,žebytovújednotkuzačalpôvodnestavať
Geologický prieskum š. p. Spišská Nová Ves. Rozostavaná stavba bola odkúpená bytovým družstvom,použil sa na ňu príspevok štátneho fondu rozvoja bývania. Štátny príspevok, ktorý sa viazal na samotnú
bytovú jednotku nemohol užívať pán A., nemohol mu byť poskytnutý, lebo vlastnil družstevný byt v
Markušovciach. Podľa Obchodného zákonníka nemôže mať človek dvakrát vzťah v družstve, p. A. mal

obchodný podiel v Markušovciach a na C. V. v SNV. Ak by p. A. dostal predmetný byt do osobného
vlastníctva, naplnil by skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu, pretože dvakrát prijal
od štátu príspevok na bývanie, aj keď v tom období vlastnil rodinný dom. Na predmetný byt sa viažu
svojpomocnéprácedružstva.VspiseniejespomenutéktoaakouformousasplácalaanuitavočiSZaRB.
6.2. Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2018 žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí z dôvodu, že ide

o družstevný byt a žalobca už raz dostal byt aj štátny príspevok. V internom predpise družstva (nevedel
ho špecifikovať) je uvedené, že nemôže ho dostať dvakrát. Z tohto dôvodu nedali žalobcovi súhlas
na prevod bytu. Žalobca tiež nepredložil doklady potrebné podľa ich interného predpisu. Na dohode
o prevode, na ktorej má byť jeho podpis (A.. Š. R.) uviedol, že dohoda je sfalšovaná a podpis nie je
jeho. Žalovaný s prevodom nesúhlasí aj preto, že chce vidieť všetky účtovné doklady, ktoré žalobca
zadržiava. Neskôr na pojednávaní žalobca uviedol, že dohoda o prevode členských práv na p. A. z p.

Č. bola predstavenstvom zrušená, čo vie aj preukázať, pretože má o tom doklad.
6.3. Súd vyzval žalovaného, aby sa osobitne vyjadril k dohode o prevode členských práv predmetnému
bytu medzi M. Č. a žalobcom a k súhlasu s prevodom bytu do osobného vlastníctva žalobcu zo dňa
4. 11. l997, ako aj k tomu, že žalobca má byt doposiaľ reálne k dispozícii, uhrádza zaň platby a
nikto iný si na byt nenárokuje. Žalovaný označil dohodu o prevode členských práv a povinností medzi

žalobcom ako nečlenom družstva a p. Č. za podvod. Uviedol, že žalobca neoprávnene uskladňuje celú
ekonomickú agendu do r. 2004, papiere falšuje a pozmeňuje. Byt, ktorý odovzdala p. Č.Á. družstvu bol
držaný ako byt pre živelné pohromy, preto nebol zapísaný v liste vlastníctva. Samotný prevod nie je
v poriadku, mali byť uvedení manželia Č.. O súhlase s prevodom bytu do osobného vlastníctva musí
rozhodnúť kolektívny orgán družstva. Predložený súhlas označil za falzifikát. Žalovaný si služby žalobcu

ako ekonóma objednal až v roku 1998. Následne žalovaný súdu nevedel vysvetliť, ako je možné, že
členské práva k bytu nadobudla p. Č., keď malo podľa žalovaného ísť o pohotovostný byt.

7. K vyjadreniam žalovaného žalobca uviedol, že ide o zavádzajúce a irelevantné tvrdenia. Žiadnych
270.000 Sk neprevzal. Tieto peniaze prevzal U.Š. pre A.. R.. V tejto súvislosti navrhol výsluch

pokladníčky C.. K bytu sa žalobca dostal na základe dohody medzi p. Č., ktorú predložil. Pri podpise bol
osobne on, p. Č. a A.. R.. Následne dohodu podpísal aj p. U.. Dohodu spísala p. R.. Členský príspevok
bol daný p. Č. ako členke. Štátny príspevok dostala p. Č. ako členka družstva a nie on. Pravdivosť a
pravosť žalovaným predložených dohôd o vyporiadaní dlhu (č.l. 153 a 154 spisu) ako súkromných listín
poprel. Označil ich za falzifikát, čo vyplýva aj z časových súvislosti, na ktoré pri dohode z 30.6.2005

poukázal. Konkrétne, že sa v nej uvádza vykonaná kontrola za rok 2005 k 31.12.2005, pritom dohoda
bola spísaná 30.6.2005 a žalobca nemal ani do 30.6.2006 (dátum po vyhotovení dohody) preukázať, že
finančné prostriedky boli použité pre potreby družstva.

8. Svedkyňa Z. D., Q.. C. na pojednávaní súdu dňa 6.9.2012 vypovedala, že u žalovaného pracovala

v mesiacoch júl, august a september roku 1996 ako administratívny pracovník. Z práce pozná aj
žalobcu. O prideľovaní bytov v bytovej jednotke na C. ulici nemá vedomosť. Po predložení príjmového
pokladničného dokladu č. 15/96 (č.l. 215 spisu) a výdavkového pokladničného dokladu č. 95/96 (č.l.
152 ako aj č.l. 215 spisu), obe zo dňa 4.7.1996 na sumu 270.000 Sk k nahliadnutiu, uviedla, že na ich
vypísanie jej dal pokyn A.. R.. Vlastnoručne ich vypísala. So šekom, ktorý jej dal osobne A.. R. išla do

peňažného ústavu a vybrala obnos 270.000 Sk. Tento obnos na ulici, konkrétne l0 metrov pred objektom
kancelárie odovzdala A.. R.. Bolo to dňa 4.7.l996. Dostala pokyn, že má ísť do kancelárie a on (A..
R.) jej povie aké doklady vypíše. Vypísala príjmový doklad na 270.000 Sk, teda sumu, ktorú vybrala z
peňažného ústavu. Druhý pokyn bol na výdavkový pokladničný doklad č. 95/96 zo dňa 4. 7. l996, na
základe ktorého bola vybratá suma vyplatená S. U.X.. Išlo o vrátenie členského podielu po členke M.

Č.. Cez ňu peniaze, ktoré realizoval A.. R. nešli, ale príjemca U. to podpísal, nie však pred ňou. Nebol to
bežný spôsob výberu finančných prostriedkov, za jej pôsobenia to bolo len raz. V jej prítomnosti nebolo
nič spomínané ohľadom prevodu členských práv z M. Č. na U. a z neho na žalobcu. Pokyny dostávala
len od A.. R. a zo svojho pohľadu ich považovala za zákonné. Pán U.Š. ako predseda predstavenstva
bol v kancelárii len párkrát, ale pokyny jej nedával.

9. Aj v súvislosti výpoveďou svedkyne, žalobca označil žalovaným predložené doklady za fiktívne, ktoré
nezodpovedajú stavu, v ktorom sa v tom čase nachádzali členské práva a povinnosti viažuce sa k
bytu č. 5 na C. Č.. XX. Jeho podpis na príjmovom doklade č. 95/96 je sfalšovaný, nezodpovedá jehopodpisovému vzoru, čo je zrejmé aj z podpisu na plnej moci. Je preto zrejmé, že finančné prostriedky
neprevzal S. U. a navrhol ho v konaní vypočuť ako svedka, a to napriek tomu, že svedok je úplne závislý
na A.. R. a bude plniť jeho príkazy a pokyny ako v minulosti i teraz. Výsluch navrhnutého svedka však

v konaní z dôvodu jeho úmrtia nebolo možné vykonať.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 13.6.2011 vykonal výsluch svedkov P.. B. U. B. B. R.,
ktorých výsluchy na návrh žalovaného zopakoval dňa 18.1.2018. Návrh žalovaného súd akceptoval z
dôvodu zachovania rovnosti strán, nakoľko prvý výsluch svedkov bol vykonaný napriek nevykázanému

doručeniu predvolania žalovaného na pojednávanie.
10.1. Svedok P.. B. U., predseda Spoločenstva vlastníkov bytov na ulici C. XX N. K. H. N. vypovedal,
že býva v susednom byte žalobcu. V čase keď tam prišiel bývať, tak v predmetnom byte už býval syn
žalobcu s rodinou. Syn žalobcu tento byt užíval s prestávkami po celý čas, nikto iný v tomto byte nebýval.
Nevedel sa vyjadriť ohľadne nadobudnutia bytu žalobcom, avšak predpokladá, že postup bol rovnaký,
ako v jeho prípade. Pri vstupe do družstva zaplatil základný poplatok, bol mu pridelený byt, kde hneď

musel zaplatiť vklad do bytu v sume 380.000 Sk. Tento bol neskôr zvýšený na 580.000 Sk, rozdiel musel
doplatiť. Potom splácal anuitu každý mesiac družstvu a napokon byt odkúpil na základe žiadosti. Celý
proces od podania žiadosti trval asi tri roky. Keď už bola nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov, a títo
neboli spokojní so správou, ktorú dovtedy vykonával žalovaný (napr. nebola žiadna členská schôdza,
takisto boli neprehľadné vyúčtovania, nedoplatky boli netransparentné a vysoké), rozhodli sa spravovať

sami. Založili spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorého je od začiatku predsedom. Bolo to okolo r. 2007,
presne si nepamätá. Ako predseda kontaktoval žalovaného ako vlastníka ohľadne platieb spojených s
týmto bytom. Komunikácia s ním bola veľmi zlá, vystupoval arogantne a k platbám nepristúpil. A.. Q. R.
mu povedal, že družstvo platby platiť nebude, vtedy mu navrhol, aby ich platil nájomca A. A. priamo na
účet spoločenstva, s čím A.. R. K.. Odvtedy ho žalovaný nekontaktoval ani neuvádzal, že by to chcel

nejakým spôsobom meniť. Žalobcu považoval za nájomcu a aj každý v dome s ním ako s nájomcom
jednal. Vie, že aj všetky doklady boli na jeho meno, tieto aj videl. Žalobca k dnešnému dňu nemá žiadne
nedoplatky v súvislosti s predmetným bytom. Ohľadne anuity sa vyjadriť nevie, pretože táto je uhrádzaná
mimo ekonomiky spoločenstva. Keď v minulosti uvádzal, že žalobca mal uzavretú dohodu s p. Č., tak
túto informáciu mal sprostredkovane a s odstupom času sa k tomu nevedel vyjadriť. O byt sa po celý

čas nikto nezaujímal, nikto si ho nenárokoval, s výnimkou jedného prípadu, keď v minulosti tam násilne
vošiel p. U.. Bol vtedy predsedom predstavenstva a v byte sa zdržal tri dni, nikoho tam nepustil a potom
odišiel. S pánom U. jeden čas aj pracoval, tento často a vo veľkom množstve požíval alkoholické nápoje.
Ohľadne interných dokumentoch družstva nemá vedomosť, nebol s nimi ani oboznámený. Vedomosť
má iba o stanovách. Nemal ani informácie, že by štátny príspevok mohol dostať iba raz. To, že garáže sa

započítajú do fondu opráv počul teraz od žalovaného prvý krát. Na otázku žalovaného, či si pamätá, že
nájomnou zmluvou chceli oni urobiť prevod bytu na mladého A. A., svedok uviedol, že to počuje prvýkrát
a takúto zmluvu nevidel.
10.2. Svedkyňa B. R. vypovedala, že pracovala ako administratívna sila pre žalovaného a vykonávala
úkony na pokyn A.. R. B. S.. U.. Robila to, čo jej uviedli. Ak v minulosti vypovedala, že spisovala dohodu

o prevode členských práv na p. A., určite vypovedala pravdivo. Rovnako vypovedala pravdu, ak uviedla,
že neboli pochybnosti, že žalobca byt užíva legálne. Po predložení dohody o prevode členských práv z
č.l. 3-4 spisu k nahliadnutiu svedkyňa uviedla, že ide o dohodu, ktorú skutočne spisovala ona a urobila
tak na pokyn A.. Š. R.. Bola urobená v kancelárii družstva a za družstvo ju vtedy podpísal A.. R. aj p.
U.. Fungovalo to tak, že ona na základe pokynu dohodu pripravila a potom ju odniesla na podpis do

kancelárie A.. R.. To či ju tam vtedy obaja aj skutočne podpísali si už nepamätá. Na základe pokynov
pripravovala aj rozpis platieb pre byty. Ohľadne financií vie, že p. Č. sumu za byt zaplatila, čo bola
podmienka, vie, že na to mala z banky pôžičku. Tiež vie, že p. Č. bola v rozvodovom konaní.

11. Zo žalobcom predloženého dokladu „Náklady konečného zúčtovania bytovej jednotky 4 x 4 Kozí

Vrch“ vypracovaného Svojpomocným bytovým družstvom Spišská Nová Ves bez uvedenia dátumu (č.l.
125 -128 spisu) vyplynulo, že pri Bloku „B“ C. Č.. XX je pod poradovým číslom 3. uvedené meno A. A. a
členský podiel 350.000 Sk. Pri tom istom bloku je pod poradovým číslom 5. uvedený P.. B. U. s členským
vkladom 380.000 Sk (v súvislosti s výpoveďou tohto svedka v bode 9.1. odôvodnenia rozsudku). K
tomuto dokladu žalobca uviedol, že bol spracovaný v roku 1997 vtedajšou ekonómkou družstva p. R.X.

a je z neho zrejmé ktorí členovia družstva mali družstevné byty a tiež výška ich členských podielov na
družstevné byty.12. Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál dňa 9.4.2014
(č.l. 287 - 288 spisu) bolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. H. N., na
ktorom je evidovaná stavba obytný dom súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, sa byt č. 5, ktorý je

predmetomsporunenachádza.Bytč.5všakboluvádzanývčastiCťarchypredmetnéholistuvlastníctva,
kde bolo uvedené záložné právo pre Slovenskú záručnú a rozvojovú banku na obytný dom súpisné
č. XXXX na byty č. 5,6. Dopytom na Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a následnou
odpoveďou úradu zo dňa 17.8.2015 bola uvedená informácia oficiálne potvrdená, a teda, že predmetný
byt nebol v katastri nehnuteľnosti zapísaný. Úrad zároveň ozrejmil, že v r. 2002 došlo k prvému zápisu

bytu v obytnom dome súp. č. XXXX a to bytu č. 8 na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim
Svojpomocné bytové družstvo Spišská Nová Ves a kupujúcou fyzickou osobou. V r. 1998 bola doručená
žiadosť Investičnej a rozvojovej banky, a.s. na vykonanie záznamu záložného práva, ktoré vzniklo zo
zákona na zabezpečenie úverov poskytnutých na družstevnú bytovú výstavbu bytovej jednotky súp. č.
XXXX. Po zameraní samotnej stavby jej bolo pridelené číslo parcely XXXX/X. Zápis stavby a záložného
práva bol vykonaný do listu vlastníctva č. XXXX. Zápisom prvého bytu v bytovom dome súp. č. XXXX

na parc. č. XXXX/X a to bytu č. 8 bolo uvedené záložné právo zapísané do LV č. XXXX.
12.1. Žalobca v priebehu konania inicioval konanie členskej schôdze spoločenstva vlastníkov bytov a
následne aj zápis záverov členskej schôdze, dôsledkom čoho boli zmeny na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie K.Š. H. N.. V dôsledku týchto zmien boli byt č. 5 a k nemu patriaca garáž č. 6 ako
nebytový priestor zapísané do tohto listu vlastníctva ako výlučné vlastníctvo žalovaného, ktorý je v liste

vlastníctva uvádzaný ešte pod názvom Svojpomocné bytové družstvo (aktuálny výpis z LV č. 8488 na
č.l. 474, 475 spisu). S uvedenými zmenami na liste vlastníctva súvisia aj zmeny podielov na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.

13. Dňa 27.9.2011 bola za účasti strán sporu vykonaná obhliadka na mieste samom, a to obhliadka bytu,

ktorý sprístupnil žalobca. Bolo zistené, že byt sa nachádza na 3. poschodí. Ide o družstevný byt, ktorý
je riadne vybavený, v riadnom užívacom stave. V suteréne sa nachádza garáž a spoločná časť, v ktorej
je pivnica. Z ľavej strany vchodu do bytu bol poškodený múr, k čomu žalobca uviedol, že do bytu bolo
násilne vniknuté a boli poškodené aj interiérové dvere.

14. Podľa výpisu z Obchodného registra MS SR zo dňa 4.8.2006 predloženého žalobcom (č.l.
195,196 spisu) vyplýva, že žalobca bol v období od 22.3.2000 do 28.6.2006 členom predstavenstva
Svojpomocného bytového družstva Spišská Nová Ves. A.. Š. R. bol v období od 31.5.1993 do 21.3.2000
členompredstavenstvaanásledneod22.3.2000podpredsedompredstavenstvapredmetnéhodružstva.
Predsedom družstva bol od 31.5.1993 ku dňu výpisu S. U.. Štatutárny orgán družstva (predstavenstvo)

konal tak, že za družstvo konal navonok predseda a Listiny o právnych úkonoch, pri ktorých je
predpísaná písomná forma podpisoval predseda alebo podpredseda a ďalší člen predstavenstva.
14.1. Podľa výpisu z Obchodného registra MS SR aktualizovaného ku dňu rozhodnutia súdu (č.l. 473
spisu), žalovaný dňom 2.1.2014 vstúpil do likvidácie.

15. Podľa oznámenia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej iba
ako „SZRB, a.s.“ alebo „banka“) zo dňa 6.7.2015, bolo klientovi Svojpomocné bytové, s.r.o. (pôvodný
názov Okresné výstavbové družstvo Poprad) na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.10.1990 poskytnutý
investičný úver vo výške 654.000,- Kčs (21.708,82 Eur) za účelom družstevnej bytovej výstavby šiestich
bytových jednotiek s konečným termínom splatnosti 31.12.2032. Z týchto prostriedkov bola financovaná

výstavba bytového domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X a teda aj bytov č. 5, 6. SBD Poprad
dňa 17.2.2014 vstúpilo do likvidácie. Záložné právo banky k predmetným bytom vznikalo v zmysle zák.
č. 42/1992 Zb. automaticky.
15.1. Podľa odpovede SZRB, a.s. zo dňa 24.10.2017 je pohľadávka banky voči dlžníkovi (žalovanému)
na úverovom účte č. 9905241037 ku dňu 23.10.2017 vo výške 1.708,47 Eur a je naďalej úročená. Dlžník

na tomto účte neuhradil od 31.12.2014 žiadnu sumu. Banka je ako veriteľ oprávnená prijať plnenie od
tretej osoby, odlišnej od dlžníka v prípade splnenia podmienok stanovených § 332 ods. 1 Obchodného
zákonníka, teda so súhlasom dlžníka. Prípadné plnenie je potrebné zasielať na účet uvedený bankou s
uvedením rodného čísla platiteľa ako variabilného symbolu.
15.2. SZRB, a.s. mailom zo dňa 19.12.2017 (č.l. 476 spisu) potvrdila, že v prípade poukázania plnenia

zo stany žalobcu už ako vlastníka nehnuteľného majetku (ktorého prevodu vlastníctva sa spor týka)
na úhradu pohľadávky banky voči dlžníkovi (žalovanému) zabezpečenej záložným právom tomuto
nehnuteľnému majetku, bude toto plnenie bankou ako veriteľom prijaté. V prípade úplného vyplatenia
pohľadávky banka vystaví kvitanciu o zániku jej záložného práva k tomuto nehnuteľnému majetku. Kudňu 18.1.2018 bude zostatok pohľadávky predstavovať sumu 1.720, 70 Eur, avšak pohľadávka je aj
naďalej úročená, preto jej výška v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcom
bude vyššia než uvedená suma.

16. Podľa potvrdenia Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX, K. H. N. zo dňa 17.1.2018 (č.l. 446 spisu)
A. A. ako jediný užívateľ bytu na C. V. XX/X Spišská Nová Ves má ku dňu 17.1.2018 vysporiadané
všetky poplatky spojené s bývaním, vo výške stanovenej predpisom zálohových platieb. Potvrdenie bolo
vydané na účely vysporiadania bytu do osobného vlastníctva žiadateľa.

17. Slovenský plynárenský priemysel a.s. so sídlom v Bratislave ako dodávateľ elektriny a zemného
plynu pre odberné miesto C. XX je v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo vyplynulo zo žalobcom
predložených dokladov ako Oznámenie o platbách za opakované dodávky elektriny z marca 2017,
Vyúčtovacej faktúry splatnej 30.4.2017 za obdobie 19.3.2016 - 18.3.2017 a iných na č.l. 447 až 450
spisu).

18. Dňa 12.2.2018 žalovaný predložil ako listinný dôkaz vyjadrenie Svojpomocného bytového družstva
Spišská Nová Ves zo dňa 1.6.1995 adresované M. Č., ktorým jej oznamuje, že do 30 dní jej na základe
jej žiadosti vráti členský podiel na jej bankový účet. Zároveň ju žiada, aby uvoľnila byt č. 38/5 na ulici
C. a garáž. Predstavenstvo družstva odsúhlasilo, že predmetný byt bude slúžiť ako náhradný byt pre

členov družstva a bude ho užívať predseda družstva p. S. U..
18.1. K predmetnému listinnému dôkazu sa vyjadril žalobca písomne podaním z 1.3.2018 tak, že ho
nepovažuje za vierohodný, keďže súdny spor sa vedie deväť rokov a až v súčasnosti bol takýto doklad
predložený. Navyše tento dôkaz je vyvrátený doterajším dokazovaním, výsluchom svedkov p. R. a p.
U. a žalobcom predloženými dokladmi, predovšetkým dohodou o prevode členských práv, súhlasom na

prevod bytu do osobného vlastníctva, dohodou žalobcu so Spoločenstvom vlastníkov bytov a doklady
od elektrárni a plynárni o platbách energií za byt.

19. Podaním zo dňa 18.1.2018 žalovaný navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Predmetné podanie bolo
zákonnej sudkyni predložené po pojednávaní konanom dňa 18.1.2018, a to dňa 19.1.2018, pričom

žalovaný sa napriek svojej účasti na pojednávaní dňa 18.1.2018 o predmetnom podaní nezmienil.
Konkrétne návrhy sa týkali výsluchu svedkov, ktorí boli na tzv. „karte nájomníkov“ družstevného bytu
nachádzajúceho sa na ul. C. XX/X N. K. H. N.. Žalovaný navrhol vypočuť pána Č. a pani Č., ktorí v
minulosti mali trvalý pobyt na tejto adrese. Nakoľko dôležití svedkovia a zároveň bývalí zamestnanci
Svojpomocného bytového družstva sú už žiaľ mŕtvi (bývalý predseda predstavenstva - pán S. U., bývalý

predseda kontrolnej komisie - pán A. S. a bývalá riaditeľka ekonomického úseku - p. T.), je dôležité
vypočuť aj pani U., ktorá na družstve pracovala na skrátený úväzok ako pomocná pracovná sila pri
evidencii skladových zásob. Predmetná bytová jednotka sa začala stavať ešte za čias socializmu
pod vedením dodávateľa a investora v jednej osobe - Geologický prieskum, štátny podnik v Spišskej
Novej Vsi. Neskoršie rozostavanú stavbu prebralo Svojpomocné bytové družstvo Spišská Nová Ves

ako investor stavby. Dodávateľom a zhotoviteľom prác bola stavebná firma MILANKO, spol. s r.
o.. V archíve Okresného súdu Spišská Nová Ves bol vedený spor medzi Geologickým prieskumom
a Svojpomocným bytovým družstvom, ktorý by taktiež objasnil danú problematiku pri financovaní
a vlastníckych práv k bytu. Túto situáciu objasní na pojednávaní (konanom dňa 18.1.2018) bývalý
podpredsedapredstavenstvaA..Š.R.,nakoľkopredsedapredstavenstvaježiaľužnebohý.Akodôkazný

prostriedok žalovaný navrhol tiež, aby bývalý nájomca družstevného bytu pán Č. predložil súdu listinné
dôkazy ohľadne členského vkladu viažuceho sa na predmetný byt. Členský vklad, t.j. finančnú hotovosť,
ktorú poskytla Slovenská sporiteľňa tým záujemcom o družstevný byt, ktorí spĺňali určité kritériá.
Daná pôžička, ktorú poskytla Slovenská sporiteľňa mala zvýhodnené úrokové sadzby. Bola určená pre
mladých ľudí do 35 rokov, ktorí nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť. Navrhol aby súd predmetnú zmluvu

preskúmal (pravdepodobne išlo o úverovú zmluvu), kde je dôležité zistiť kto podpisoval túto zmluvu.
Podľa informácií žalovaného zmluvu podpisoval pán Č.. Na byt sa viazal aj príspevok zo Štátneho
fondu rozvoja bývania, ktorý mal takisto určité kritéria. Navrhol tiež vyzvať žalobcu na predloženie
vlastníckych práv a následnej kúpno-predajnej zmluvy na družstevný byt v obci Markušovce. Jedná
sa o družstevný byt spolu s garážou, kde organizácia žalovaného vykonávala svojpomocné práce pre

svojich budúcich členov družstva. Na tento byt sa taktiež viazal členský vklad, príspevok zo Štátneho
fondu rozvoja bývania a príspevok na výstavbu zo strany Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.
s., ktorú žalovaný splácal formou anuitných splátok. Podľa Obchodného zákonníka nie je možné, aby
pán A. mal dva členské vklady. Výhody zo strany štátu formou nízkych úrokových sadzieb a štátnychdotácií pre nemajetných mladých ľudí sa takisto na neho nevzťahujú. Navrhol aby žalobca súdu predložil
časť účtovnej agendy viažucu sa na bytovú jednotku C. XX N. K. H. N., ktorú nezákonným spôsobom
zadržiava u seba a pozmeňuje. Je dôležité, aby si pán A. splnil edičnú povinnosť, pretože požadované

listiny potvrdia tú skutočnosť, že nemohol spĺňať podmienky pridelenia družstevného bytu s garážou
dvakrát. Ďalej žiadal aby žalobca predložil anuitné splátky viažuce sa na predmetný byt C. XX spolu
s garážou, pretože tieto splácala organizácia žalovaného, ako aj daň z nehnuteľností. Navrhol tiež
dožiadať informácie o tom, či môže občan SR dostať dvakrát štátny príspevok na bývanie a zo strany
SZRB, a.s. dožiadať informáciu o tom, či môže občan SR dostať zvýhodnený príspevok na bývanie

formou zvýhodneného úroku s fixáciou 1 % počas celej doby splácania úveru. Uviedol, že v evidencii
žalovaného je predmetný byt evidovaný ako byt, ktorý bol vrátený zo strany nájomcu, pána Č. a
následne mal slúžiť ako náhradný byt pre členov družstva. Na predmetné družstevné byty sa viaže
tzv. transformačný zákon č. 42/1992 Zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách. Napokon navrhol vyžiadať kto má v predmetnom byte hlásený trvalý pobyt.

20. Žalobca sa k návrhom na vykonanie dôkazov uvedeným v predchádzajúcom bode vyjadril písomne
podaním zo dňa 1.3.2018. Uviedol, že nevidí relevantný dôvod na výsluch svedkov p. Č. a p. Č.,
vzhľadom k tomu, že doterajšie tvrdenia žalobcu potvrdili svedkovia p. U. a p. R.. Rovnako nevidí
dôvod na výsluch p. U., ktorá mala pracovať ako pomocná sila pri evidencii skladových zásob. Taktiež
aj v tomto prípade nie je zrejmé k čomu by sa mala táto osoba vyjadrovať. Nehovoriac už o tom,

že podľa samotného vyjadrenia žalovaného ide o osobu, ktorá pracovala na skrátený úväzok t.j. táto
osoba logicky nemohla byť zainteresovaná do prevodu členských práv a povinností resp. do postavenia
žalobcu ako člena družstva a nájomcu. Čo sa týka financovania stavby resp. bytového domu, sú to
okolnosti, ktoré na merito veci nemôžu mať žiaden podstatný dopad a to či už po skutkovej resp.
aj právnej stránke. Predsa ak ktokoľvek nadobúda bytovú jednotku je úplne irelevantné, kto bol jej

stavebníkom resp. kto ju financoval ako investor. Vzhľadom na to nie je dôvodný návrh žalovaného,
ktorým poukazuje na archív tunajšieho súdu a spor medzi Geologickým prieskumom a Svojpomocným
bytovým družstvom. Ak žalovaný spomína Slovenskú sporiteľňu a.s. v spojení s rodinou Č., nie je vôbec
jasné z akého titulu. Ak táto banka poskytla akúkoľvek pôžičku pre rodinu Č. v dávnej minulosti, aj keď
by bola určená pre mladých ľudí do 35 rokov, žalobca nevzhliada žiadnu spojitosť s prejednávanou

vecou a jeho snahou nadobudnúť od žalovaného vlastnícke právo k bytu. Ak sa snaží žalovaný naznačiť,
že ak rodina Č. čerpala úver zo Slovenskej sporiteľne a.s. a dokonca za zvýhodnených úrokových
sadzieb a preto nemohlo dôjsť k prevodu členských práv a povinnosti k dotknutému bytu, tak v tomto
žalobca nevidí žiadnu logickú ani právnu súvislosť. Taktiež sú pre toto konanie irelevantné prípadné
vlastnícke vzťahy a kúpnopredajná zmluva na družstevný byť v Markušovciach. Žalobcovi sa javí, že

žalovaný nerozlišuje pojmy ako nájomca bytu, vlastník bytu, nájomná zmluva, kúpnopredajná zmluva,
byt v osobnom vlastníctve, členský vklad, členský podiel a podobne. Pričom Obchodný zákonník vôbec
nehovorí o tom, či je resp. nie je možné mať prípadne hoci aj dva členské vklady. Žalovaný mal doteraz
možnosť preukázať svoje tvrdenie, ale neurobil tak. Je v omyle ak si zamieňa pojmy členský vklad a
členský podiel. Nakoniec veľkosť členského podielu môže byť predsa hodnotovo vyjadrená aj dvoma

bytmi. Ani v stanovách žalovaného neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by prípadne limitovalo členov
družstva v tomto smere. Je prirodzené, že anuitné splátky splácal žalovaný, keďže bol partnerom
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, pričom tieto splátky splácal tak, že použil na to časť nájomného
od každého jedného nájomcu. To znamená, žalovaný anuitu nesplácal zo svojho. Prehľad anuitných
splátok je súčasťou spisového materiálu. Vo vzťahu k otázke štátneho príspevku na bývanie je treba

pripomenúť, že v prípade žalobcu sa jednalo o nájomcu a teda s prevodom členských práv nesúvisí
nadväznosť na štátny príspevok, ba ani úver t.j. štátny príspevok ak už, tak sa týkal výstavby bytového
domu a žalobca ako člen družstva a nájomca nebol zvýhodnený získaním štátneho príspevku. Napokon
uviedol, že k trvalému pobytu k dotknutého bytu je prihlásený jeho syn, ktorý sa tam ale samozrejme
nezdržuje.

21. Jednotlivé návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania súd zamietol z dôvodu, že ich nepovažoval
za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a to vzhľadom na hmotnoprávne predpoklady posúdenia
uplatneného nároku žalobcu, ako aj s prihliadnutím na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania. V
danej súvislosti súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením žalobcu k jednotlivým návrhom na doplnenie

dokazovania uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku. Súd poukazuje aj na zásadu
hospodárnosti konania, na dlhší čas trvajúci súdny spor a opakovanú pasivitu žalovaného v konaní po
tom, čo mu bola poskytnutá lehota na predloženie listinných dôkazov, o ktorých tvrdil, že nimi disponuje.22. Pojednávanie súdu nariadené na 15.3.2018, na ktorom súd vo veci rozhodol, bolo v súlade s
ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonané v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol naň
predvolaný riadne a včas. Žalovaný síce ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal pojednávania odročiť,

avšak urobil tak podaním, ktoré bolo súdu doručené až po skončení pojednávania. Žiadosť o odročenie
tak nebola podaná včas v zmysle ustanovenia § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku, teda
bezprostredne po tom, čo sa strana o dôvode, pre ktorý navrhuje odročenie pojednávania dozvedela
alebo mohla dozvedieť. Navyše samotný dôvod, pre ktorý žalovaný žiadal pojednávanie odročiť, t.j.
odcestovanie štatutára, a to bez konkretizácie a bez preukázania tohto dôvodu), nie je dôležitým

dôvodom, pre ktorý môže byť pojednávanie odročené.

23. Žalobca v záverečnej reči navrhol žalobe ako dôvodnej vyhovieť. Poukázal predovšetkým na listinný
dôkaz, dohodu o prevode členských práv, ako aj následný súhlas žalovaného s prevodom bytu do
osobného vlastníctva žalobcu. Rovnako poukázal na listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že
žalobca bol a je nájomcom predmetného bytu. Výsluchy svedkov p. U. a p. R. tiež potvrdili, že dohoda

o prevode členských práv je platná, hodnoverná a autentická. Títo svedkovia zároveň označili žalobcu
ako nájomcu bytu. Autentickosť dohody o prevode členských práv na žalobcu potvrdil aj sám žalobca na
pojednávaní18.1.2018,keďuviedol,žetátodohodabolaneskôrzrušená,čovšakžalovanýnepreukázal.
Rovnako žalovaný nepreukázal mnohé iné svoje tvrdenia, ktoré v priebehu dlhodobého trvania sporu
uvádzal.Nepredložildôkazy,ktorébyjehoprocesnúobranuosvedčovaliapretojepotrebnéjuvyhodnotiť

ako účelovú. Napokon poukázal aj na dôkaz na č.l. 148 spisu, kde sám žalovaný potvrdil, že ide o
nájomný byt a teda nie byt iného určenia, ako tvrdil.

24. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so žalobcom
ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa Zákona č. 182/1993

Z.z.. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktorých prevodu do osobného
vlastníctva sa žalobca domáha. Žalovaný sa medzičasom premenil z družstva (bytového) na obchodnú
spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným). Na liste vlastníctva príslušných nehnuteľností je
žalovaný naďalej vedený ešte ako bytové družstvo. Žalovaný v konaní nepoprel, že žalobca ho v
minulosti ako bytové družstvo požiadal o prevod nehnuteľností do osobného vlastníctva podľa Zákona

č. 182/1993 Z.z., preto bola aj táto skutočnosť nespornou. Spornou medzi stranami ostala skutočnosť
či žalobca má nárok na prevod nehnuteľností do jeho osobného vlastníctva.

25. Podľa § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa

osobitného predpisu (zákonný odkaz na § 22 a nasl. zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových
vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov).

26. Podľa§ 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „transformačný zákon“), členovia bytových

družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa
účinnosti tohto zákona (t.j. od 28.1.1992) vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich
družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo
zaniká.

27. Podľa § 29 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z., bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže
alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo
ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

28. Podľa § 29b ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z., ak bytové družstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý

požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu
o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver s
príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu.

29. Podľa § 29b ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z.z., nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej
zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote
podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosťo prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo
podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

30. Citované ustanovenie § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z. rieši situáciu nájomcov bytov a nebytových
priestorov (ďalej aj iba ako „nájomca“), ktorí bytové družstvo v lehote podľa transformačného zákona
(t.j. do 28.7.1992) nevyzvali na prevod bytu a nebytového priestoru do osobného vlastníctva, presnejšie
na uzavretie zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Nájomca ktorý
takto bytové družstvo na uzavretie zmluvy nevyzval, má zákonný nárok na prevod vlastníctva bytu.

Rozširujúcim výkladom s ohľadom na znenie § 29 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné tento
nárok vzťahovať aj na nebytový priestor. Hmotnoprávnou podmienkou nároku na prevod vlastníctva je
jednak riadne doručenie žiadosti o prevod, ako aj to, že ide o žiadosť fyzickej osoby, ktorá je ako člen
družstva nájomcom bytu a nebytového priestoru, o prevod ktorého žiada. Preukázanie týchto podmienok
bolo rozhodujúce pre posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

31. To že žalobca nevyzýval žalovaného na prevod bytu podľa transformačného zákona považoval súd
za logické vzhľadom na okolnosti prípadu. V danom čase, t. j. od 28.1.1992 do 28.7.1992 žalobca totiž
aninebolnájomcompredmetnýchnehnuteľností,keďžepodľakartynájomcunímod vroku1992(presný
dátum nezistený) bola ako člen družstva M. Č.Á.. Žalobca preto mohol žiadať o prevod nehnuteľnosti
iba podľa § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z.. To že tak žalobca aj skutočne urobil, nebolo v konaní sporné.

Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel a vo svojich vyjadreniach to dokonca nepriamo potvrdil. Presný
dátumžiadostinebolvkonanízistený(stranyhoneuvádzali),avšakvzhľadomvýsledkydokazovaniamal
súd za to, že to muselo byť v období medzi 16.2.1996 (prevod práv na žalobcu) a 4.11.1997 (odpoveď
žalovaného na žiadosť žalobcu - udelenie súhlasu s prevodom).

32. Žalovaný v konaní uvádzal rôzne dôvody, pre ktoré nehnuteľnosti nepreviedol do osobného
vlastníctva žalobcu. Za relevantné z hľadiska príslušnej právnej úpravy súd považoval najmä tvrdenia o
tom, že žalobca nebol členom družstva a že nebol nájomcom.

33. Skutočnosť, že žalobca bol členom družstva mal súd za preukázanú vykonaným dokazovaním,

a to predovšetkým dohodou o prevode členských práv zo dňa 16.2.1996 uzatvorenou medzi M. Č. a
žalobcom. To, Ž. M. Č. bola ako člen družstva nájomcom nehnuteľností je zrejmé z jej karty nájomcu a
potvrdil to aj sám žalovaný. Samotnú dohodu o prevode členských práv žalovaný označil za falzifikát.
Zároveň však žalovaný v konaní uviedol, že túto dohodu neskôr predstavenstvo bytového družstva
zrušilo, čím v podstate potvrdil jej existenciu. Existenciu a pravosť dohody v žalobcom predloženom

znení potvrdila aj svedkyňa B. R., ktorá ju spisovala. Tá uviedla, že dohodu spísala v kancelárii družstva
na pokyn A.. Š. R., ktorému ju odniesla na podpis. Zároveň uviedla, že neboli žiadne pochybnosti o
tom, že žalobca užíva byt legálne. Dohoda je okrem prevádzajúcej p. Č. a preberajúcim p. A. podpísaná
aj bytovým družstvom, menovite S. U. ako vtedajším predsedom družstva a A.. Š. R.Č. ako vtedajším
členompredstavenstva.Bytovédružstvotýmpotvrdilo,žedohoduberienavedomieaprevediejejzmenu

k uvedenému termínu. Dohoda je zároveň v súlade aj so Stanovami bytového družstva, ktoré mal súd
k dispozícii. Žalovaný ním uvádzané tvrdenie, že dohoda o prevode práv bola neskôr predstavenstvom
zrušená v konaní nepreukázal, hoci tvrdil, že takýmto dokladom disponuje a v súdom poskytnutej lehote
ho predloží. Vzhľadom na uvedené súd považoval tvrdenie žalobcu o neexistencii predmetnej dohody za
účelové. Rovnako za účelové a zároveň nepravdivé považoval aj jeho tvrdenie, že žalovaný nebol nikdy

členom družstva. Toto tvrdenie vyvracia aj výpisom z Obchodného registra preukázaná skutočnosť, že
žalobca bol členom orgánu bytového družstva, pričom členom sa podľa Stanov žalovaného mohol stať
iba člen družstva. Členstvo žalobcu v bytovom družstve a výška jeho členského vkladu boli v konaní
preukázané aj listinným dôkazom uvádzaným v bode 11. odôvodnenia rozsudku. Logicky nepravdivým
musí byť v daných súvislostiach aj tvrdenie žalovaného, že p. Č. bol vrátený jej členský podiel vo výške

370.010 Sk na základe jej žiadosti zo dňa 25.5.1995, čím malo dôjsť aj k odovzdaniu bytu. Ak by aj
menovaná takúto žiadosť skutočne spísala, neznamená to, že od nej neodstúpila resp. ju nevzala späť.
Naopak je to viac než pravdepodobné vzhľadom na dátum a účinnosť dohody o prevode členských práv
na žalobcu. Napokon p. Č. žiadala peniaze (členský podiel) vrátiť na svoj účet, čo žalovaný nepreukázal.

34. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca si svoj členský podiel vybral a z toho dôvodu došlo k prekvalifikovaniu
družstevného bytu na nájomný byt. Samotné tvrdenie o údajnom vybratí členského podielu rovnako
potvrdzuje skutočnosť, že žalobca bol členom družstva. Žalovaný však výber členského podielu
žalobcom nepreukázal. Ním predložený príjmový a výdavkový pokladničný doklad na sumu 270.000 Skuvedené rozhodne nepreukazuje, nakoľko peniaze mali byť vyplatené S. U. a nie žalobcovi, čo potvrdila
aj svedkyňa Z. D., Q.. C.. Tá vypovedala, že uvedenú sumu v daný deň osobne z banky vybrala a
potom ju na ulici odovzdala A.. Š. R.. Šek na výber peňazí z banky jej dal A.. R. a na jeho pokyn aj

potom vlastnoručne vypísala predmetný príjmový a výdavkový pokladničný doklad. Suma bola vyplatená
S. U.vskému, ktorý doklad aj podpísal, avšak nie pred ňou. Pán U. jej pokyny nedával. Nevrátenie
členského podielu žalobcovi napokon vyplýva aj z dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 30. 6. 2005, v
ktorej žalovaný uvádza, že blokuje členský podiel p. A. na byte č. 3 (správne malo byť uvedené bytu č.
5) v bytovom dome C. XX. Žalovaný tým sám potvrdil, že ku dňu 30.6.2005 mal žalobca členský podiel

v bytovom družstve.

35. Ako preukázanú skutočnosť súd vyhodnotil aj to, že žalobca bol nájomcom nehnuteľností. Právo na
uzatvorenie nájomnej zmluvy mu vzniklo na základe dohody o prevode členských práv dňa 16.2.1996.
V konaní nebolo ani žalovaným popreté, že nehnuteľnosti po celý čas užíva žalobca resp. jeho syn s
rodinou. Predpisy poplatkov za užívanie bytu boli stále (počnúc od 3/1996 doposiaľ) vyhotovované na

meno žalobcu. Prvý predpis je z 1.3.1996, čo zodpovedá dátumu účinnosti prevodu členských práv na
žalobcu dňom 16.2.1996. Svedkyňa R. potvrdila, že rozpis platieb pripravovala ona, a to na základe
pokynu A.. Š. R.. Rovnako potvrdila, že žalobca byt užíval legálne. Predpisy platieb pritom obsahujú
aj položku „nájomné“, čo tiež potvrdzuje existujúci nájomný vzťah. Od prevzatia správy bytového domu
Spoločenstvom vlastníkov bytov C. XX boli predpisy a vyúčtovania robené spoločenstvom, naďalej na

meno žalobcu. Svedok P.. B. U., ktorý je predsedom spoločenstva nepretržite od jeho vzniku tiež potvrdil,
že žalobca je nájomcom bytu a každý v bytovom dome s ním ako s nájomcom aj konal. Všetky doklady
boli na meno žalobcu, pričom tieto aj osobne videl. Svedok tiež potvrdil, že so súhlasom žalovaného
platí všetky platby s bytom spojené spoločenstvu priamo žalobca, a to dlhodobo. Žalovaný ako vlastník
nehnuteľností k platbám nepristúpil a správal sa voči spoločenstvu arogantne. Žalobca doposiaľ nemá

žiadne nedoplatky na predmetnom byte. V súvislosti s odberom elektriny a plynu na odbernom mieste,
ktorým je predmetný byt č. 5, je aj v súčasnosti zmluvný partnerom dodávateľa elektriny a plynu práve
žalobca. Napokon žalobcu ako nájomcu nájomného bytu dňa 16.3.2008 označil aj sám žalovaný, a to
v liste na č.l. 148 spisu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, považoval súd tvrdenia žalovaného o
tom, že žalobca nie je nájomcom bytu, že nejde o nájomný byt, či o družstevný byt, za účelové v snahe

vyhnúť sa splneniu povinnosti previesť ho do vlastníctva žalobcu.

36. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca ako nájomca a člen bytového
družstva požiadal žalovaného, v presne nezistenom období od 16.2.1996 do 4.11.1997 a opakovane aj
listom zo dňa 27.4.2009, o prevod bytu do svojho osobného vlastníctva. Žalovaný pôvodne so žiadosťou

žalobcu súhlasil, keď dňa 4.11.1997 písomne žalobcovi uviedol, že nemá námietky a dáva k prevodu
svoje kladné stanovisko. Právu žalobcu žiadať o prevod nehnuteľnosti do svojho osobného vlastníctva
zodpovedá povinnosť žalovaného prevod uskutočniť, a to v zákonom určenej lehote. Žalovaný si
túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Uvedenú situáciu rieši ustanovenie § 29b ods. 2 Zákona č.
182/1993 Z.z. tak, že táto povinnosť ostáva žalovanému aj po uplynutí zákonnej lehoty zachovaná.

Žalovaný je teda povinný uzatvoriť zmluvu primerane s obsahom podľa žalobcom predloženej zmluvy.
TátozmluvaspĺňazákonnénáležitostivyplývajúcezoZákonač.182/1993Z.z..Súdpretožalobevyhovel
a nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho takúto konkrétnu zmluvu, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku so žalobcom uzatvoriť.

37. Ostatné žalovaným uvádzané námietky či argumenty nemajú vplyv na meritórne rozhodnutie. Z
uvedeného dôvodu ich súd ani neurobil predmetom dokazovania (viď bod 21. odôvodnenia rozsudku).
Takéto pre meritórne rozhodnutie nepodstatné námietky a argumenty nie je súd ani povinný v rámci
odôvodnenia rozhodnutia zodpovedať. Napriek tomu súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia obsahujúci
vyjadreniežalobcuknávrhomnadokazovanieatýmajknámietkamaargumentomžalovaného,sktorým

sa stotožňuje.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému
žalobcovi (žalobe bolo vyhovené) priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.