Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216011441
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216011441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanej V. B. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 4T/108/2016 zo dňa 22. 11. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 14. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovanú

V. B., nar. XX. 8. XXXX v A., trvale bytom A.,
ul. Q. 8

spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že

v dobe od polovice mesiaca júl roku 2015 do 7,00 hod. dňa 2.8.2015 odcudzila pri vykonávaní

upratovacích prác z rodinného domu na ul. P. č. XXXX/XXX v A. v F. časti X., potom čo do neho bola
vpustená majiteľmi, šperky zo žltého a bieleho kovu a to 1 kus prívesok zo žltého kovu, 1 pár náušníc zo
žltého kovu s očkom s bielym kameňom, 1 kus prívesok zo žltého kovu znamenie Blíženci, 1 pár náušníc
zo žltého kovu, 1 kus náhrdelník z bieleho kovu, 1 kus náhrdelník zo žltého kovu a 1 pár náušníc, ktoré
tvorili s náhrdelníkom set, 1 kus prsteň zo žltého kovu s červeným kameňom s barokovým motívom,
1 kus prsteň zo žltého kovu s červeným očkom, 1 pár náušníc prepichovacích zo žltého kovu tvarom
lístkov, 1 pár náušníc zo žltého kovu s červeným kameňom, 1 pár visiacich náušníc zo žltého kovu v
tvare kosoštvorca, 1 kus náramok zo žltého kovu, 1 kus retiazka zo žltého kovu o dĺžke 45 cm, čím

takto uvedenou krádežou spôsobila P.. T. B., trvale bytom A. - X., ul.P. č. XXXX/XXX škodu vo výške
3 764,97 €,

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú P.. T. B., nar. XX. 6. XXXX v A., trvale bytom A. - X., ul. P. č.
XXXX/XXX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 4T/108/2016 zo dňa 22. 11. 2018 uznal obžalovanú V. B.
vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktoré mala spáchať na tom
skutkovom základe, že

v dobe od polovice mesiaca júl roku 2015 do 7,00 hod. dňa 2.8.2015 odcudzila pri vykonávaní
upratovacích prác z rodinného domu na ul. P. č. XXXX/XXX v A. v F. časti X., potom čo do neho bola
vpustená majiteľmi, šperky zo žltého a bieleho kovu a to 1 kus prívesok zo žltého kovu, 1 pár náušníc zo
žltého kovu s očkom s bielym kameňom, 1 kus prívesok zo žltého kovu znamenie Blíženci, 1 pár náušníc

zo žltého kovu, 1 kus náhrdelník z bieleho kovu, 1 kus náhrdelník zo žltého kovu a 1 pár náušníc, ktoré
tvorili s náhrdelníkom set, 1 kus prsteň zo žltého kovu s červeným kameňom s barokovým motívom,
1 kus prsteň zo žltého kovu s červeným očkom, 1 pár náušníc prepichovacích zo žltého kovu tvarom
lístkov, 1 pár náušníc zo žltého kovu s červeným kameňom, 1 pár visiacich náušníc zo žltého kovu v
tvare kosoštvorca, 1 kus náramok zo žltého kovu, 1 kus retiazka zo žltého kovu o dĺžke 45 cm, čím
takto uvedenou krádežou spôsobila P.. T. B., trvale bytom A. - X., ul.P. č. XXXX/XXX škodu vo výške

3 764,97 €.

Súd jej za to uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a
podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej P.. T.
B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A. - X., ul. P. č. XXXX/XXX v sume 2 322,97 €.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Domnieva sa,
že okresný súd pri úvahe o jej vine a treste vyvodil zo skutkového stavu nesprávny záver. V celom
konaní nebol podľa jej názoru predložený ani jeden priamy dôkaz, ktorý by ju usvedčoval zo spáchania
skutku, ktorý je jej kladený za vinu. V tejto súvislosti poukázala na to, že poškodená nevedela presne

uviesť, v akom čase jej boli odcudzené šperky. Poškodená nevedela konkretizovať s určitosťou, o aké
šperky išlo a rovnako nepreukázala to, že ich mala vo vlastníctve formou bločkov. Uviedla, že skutku
sa mohol dopustiť ktokoľvek iný, pretože išlo o pomerne dlhé časové rozpätie. Má za preukázané,
najmä z výpovede svedkyne F. B., že v dome poškodenej sa v spornom čase nachádzali aj iné osoby.
Nestotožnila sa so záverom okresného súdu, že z jej strany došlo k určitej forme ospravedlnenia

sa poškodenej. Výpoveď poškodenej a svedka D.. P. Q. považuje za účelovú. Dôkazná situácia
ostala v rovine "tvrdenia proti tvrdeniu" a z toho dôvodu ani jedna z výpovedí nevylučuje možnosť,
že šperky mohla odcudziť ktorákoľvek iná osoba, ktorá sa práve v tomto pomerne dlhom časovom
rozpätí mohla nachádzať v dome. Svedecké výpovede pracovníčok záložne len potvrdzujú jej nevinu,
pretože svedkyňa B. ju neopoznala a svedkyňa B. nevedela špecifikovať aké zlaté šperky od nej prijala.

Poukázala na svoju osobu, že doposiaľ viedla usporiadaný život a nebola v minulosti súdne trestaná.
Trestnej činnosti sa nedopustila, nemala na to dôvod, ani motiváciu. Pochádza z dobrých rodinných
pomerov. Zopakovala, že keď začala matke pomáhať s upratovaním u poškodenej, nemala v úmysle
poškodiť ich dobré meno a práce si plnila čestne a svedomito. Zmena nastala až potom, ako v dome
začala upratovať aj iná osoba, resp. sa tam začali konať rôzne oslavy. Uviedla, že celé konanie bolo

vedené na nezákonnom podklade, nedošlo k jeho náprave, jej práva na spravodlivý súdny proces boli a
sú naďalej porušované. Dodala, že ani výška škody nebola riadne ustálená a nepochybne preukázaná.
Počas celého konania nebolo riadne preukázané vlastníctvo poškodenej k jednotlivým šperkom a nie je
zrejmé, či všetky šperky, ktoré uviedla poškodená mali byť aj reálne odcudzené.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajkyňa obžalovanej v plnom rozsahu zotrvala na dôvodoch
podaného odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovanej ako nedôvodné.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri uznaní viny obžalovanej vychádzal
z výpovede obžalovanej z prípravného konania, keďže na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
nevypovedať, z výpovede poškodenej P.. T. B., svedkov F.. J. U., F. B., A. B., F.. P. B., B. B., D.. P.
Q., D.. F. A., zo znaleckého posudku znalca z odboru Drahé kovy a kamene, hodiny, klenoty a šperky

z č. l. 53 spisu, zo záložných zmlúv a z písomného podania spoločnosti prevádzkujúcej záložne na
Slovensku INBOX s.r.o., na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a
spáchala ho obžalovaná. Mal preukázané, že obžalovaná disponovala odcudzenými šperkmi, založila
ichdozáložnepodsvojímmenomakeďsavecoznamovala,nahradilačasťškodyapreukázateľnedošlo
kurčitejformeospravedlneniasapoškodenej.Bolavyvrátenáobhajobaobžalovanej,ževinkriminovanej
dobe sa v dome poškodenej konali akcie, a že sa tak skutku mohli dopustiť aj iné osoby. Obžalovaná

nevedela uspokojivo vysvetliť, prečo založila šperky do záložne pod svojím menom ani to, ako k nim
prišla. Okresný súd neuveril ani výpovedi matky obžalovanej a túto vyhodnotil ako účelovú v snahe
pomôcť sa vyviniť dcére. Výpoveď matky obžalovanej bola vyvrátená výpoveďou nielen poškodenej, ale
aj svedkyne B. a svedka, ktorý v dome býval a zhodne opísal priebeh upratovania a pohyb osôb v dome
v uvedenom čase.

Krajský súd vychádzajúc z tejto dôkaznej situácie dospel k inému záveru o vine obžalovanej ako okresný
súd. Podľa názoru krajského súdu prokurátor okresnej prokuratúry neuniesol dôkazné bremeno, pretože
vo veci nebol produkovaný ani jeden priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovanú zo
spáchania žalovaného skutku.

Krajský súd je nútený konštatovať, že v prípravnom konaní došlo postupom orgánov činných v trestnom
konaní k závažným procesným pochybeniam, ktoré mali za následok porušenie práv obžalovanej na
spravodlivé súdne konanie.

Podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po
začatítrestnéhostíhaniadostatočneodôvodnenýzáver,žetrestnýčinspáchalaurčitáosoba,policajtbez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do
48 hodín prokurátorovi. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt
povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Podľa odseku 3 tohto zákonného

ustanovenia uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša
obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak,
aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý
v tomto skutku ide a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré
odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Z uvedeného vyplýva, že tento spôsob predpokladá existenciu zistenia dostatočného množstva
skutočností, o ktoré možno s vyššou mierou pravdepodobnosti oprieť odôvodnený záver, že trestný čin
spáchal konkrétne páchateľ.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na nezákonný postup vyšetrovateľa, keď pri odôvodnení
uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanej a pri popise skutkového deja vychádzal z výpovede
obvinenej, ktorá bola vypočutá v procesnom postavení svedka. Je potrebné zdôrazniť, že skoršia
výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá je v rovnakom konaní následne v procesnom

postavení obvineného, je nepoužiteľná a zásadne nemôže byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, nemožno
k nej prihliadať a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Súd sa s takou výpoveďou nemôže
oboznámiť ani ako s listinným dôkazom.

Vyšetrovateľ preto nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, keď
skutkové okolnosti a záver o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu obvinenou oprel o
procesne nespôsobilý dôkaz.Z obsahu spisu je zistiteľné, že v spise sa nachádza výsluch obvinenej ako svedkyne a z tohto
výsluchu vychádzal vyšetrovateľ, takže tento dôkaz je obstaraný v rozpore so zákonom a prenáša
svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalšie dôkazy, ktoré vychádzajú z obsahu takto

nezákonne získaného dôkazu.

Ako to vyplýva aj zo záveru rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tz/9/2006 zo dňa
20.6.2006,obsahprocesnenepoužiteľnéhodôkazusavspisenesmienachádzať,abyžiadnymaurčitým
smerom neovplyvňoval príslušné orgány trestného konania v rámci procesu hodnotenia dôkazov tak,

ako sa to stalo v predmetnej veci. V spise sa nemajú nachádzať ani úradné záznamy ako na č.l. 104-106.

V trestnom konaní možno ako dôkaz použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s
ustanoveniami o výsluchu obvineného, čo v prípade výpovede obvinenej v procesnom postavení svedka
niejesplnenéapretoniejemožnévýpoveďobvinenejvprocesnompostavenísvedkaprocesneúčinným
spôsobom preverovať, ako to urobil vyšetrovateľ pri výsluchu obvinenej.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o
vine obvineného a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby

podľa § 285.

V predmetnej veci ostali aj po vykonaní dokazovania dôvodné pochybnosti o skutkových otázkach, ktoré
sú uvedené v obžalobe a tieto neboli odstránené ani vykonaným dokazovaním.

V konaní bolo preukázané len to, že obžalovaná dávala veci do záložne v rokoch 2014 a 2015, teda aj
pred spáchaním skutku, čo vyplýva zo záložných zmlúv najmenej v 10 prípadoch a v mesiaci júl 2015
sú záložné zmluvy z 23.7.2015 v sume 78,40 eur a 27.7.2015 v sume 345 eur.

Z týchto zmlúv nie je možné stotožniť odcudzené veci uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda obhajoba

obžalovanej nebola dostatočným spôsobom vyvrátená. Nepriame dôkazy, ktoré boli produkované
v predmetnej veci netvorili ucelenú reťaz o okolnostiach spáchania skutku a neumožňovali prijať
jednoznačný záver, že skutku sa dopustila práve obžalovaná.

Zo súdnej praxe je všeobecne známe, že dokazovanie viny nepriamymi dôkazmi je omnoho zložitejšie

než dokazovanie priamymi dôkazmi. Nepriamy dôkaz nadobúda dôkazný význam len v spojitosti s
inými dôkazmi. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak
medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok súhrnu dôkazov sa musí nepochybne
preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov
musí byť uzavretý, t. j. musí viesť len k jedinému záveru a musí vylučovať možnosť iného záveru. Ak by

len jeden článok z viacerých nepriamych dôkazov bol pochybný, nemožno hovoriť o harmonizovanom
celku. Celok musí byť uzavretý a dôkazy musia vo svojom súhrne viesť logicky k jedinečnému záveru
a musia vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Pri posudzovaní vierohodnosti - pravdivosti hodnoteného dôkazu súd vychádza zo zásady voľného

hodnotenia dôkazov. Orgán činný v trestnom konaní a súd nemá predpokladať pravdu, ale ju má stanoviť
a dokázať. Dôkaz je totiž prostriedkom na presvedčenie sa o hľadanej pravde, ale nie na vytvorenie
pravdy.

O nepriame dôkazy môže pritom súd oprieť výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom

súhrne logickú, ničím nerušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na
seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. Nestačí preto len jeden nepriamy dôkaz.

Pokiaľ ide o nepriame usvedčujúce dôkazy v danej veci krajský súd nemôže vzhľadom na vyššie
konkretizovanézistenianarozdielodokresnéhosúduso100%istotoukonštatovať,žepráveobžalovaná
odcudzila poškodenej všetky šperky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v hodnote
3.764,97 eur.Okresný súd na jednej strane uveril usvedčujúcej výpovedi poškodenej a svedka D.. P. Q. a na
druhej strane neuveril obhajobe obžalovanej, ani výpovedi matky obžalovanej a túto vyhodnotil ako

účelovú a tendenčnú, v snahe pomôcť obžalovanej zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Tieto dve skupiny
výpovedí stáli proti sebe, avšak len v niektorých okolnostiach týkajúcich sa skutkového deja, pretože tak
poškodená, ani svedok Q. priamo obžalovanú nevideli pri krádeži a poškodená nevedela uviesť odkedy
presne nemala v šperkovnici šperky, ktoré sú objektom tejto trestnej veci.

Súd je pritom v každej trestnej veci povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou
starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak v prospech obžalovaného, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho neprospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby
súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo jednoznačne preukázané, že existuje spoľahlivý
záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, inak nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd

nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz čo aj s vysokým
stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení musí rozhodnutie súdu vyznieť v

prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa
uplatní zásada in dubio pro reo. Skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo
dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti.

Pretože v danej veci nepriame dôkazy netvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov a aj po vykonaní

všetkých dostupných dôkazov ostali o vine obžalovanej značné pochybnosti, dospel krajský súd k
záveru, že v danej veci bolo potrebné aplikovať zásadu "in dubio pro reo" a obžalovanú spod obžaloby
oslobodiť podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený
dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Za porušenie Trestného zákona možno považovať výrok o vine, ak bol páchateľ odsúdený a mal byť
oslobodený, čo je podľa názoru odvolacieho súdu situácia i v prejednávanej trestnej veci.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná bola uznaná vinnou a to napriek tomu, že mala byť oslobodená

odvolací súd postupoval v súlade s § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., napadnutý rozsudok zrušil a podľa §
322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci, pretože na podklade skutkového stavu zisteného
okresným súdom v napadnutom rozsudku bolo možné urobiť nové rozhodnutie.

Pretože skutková situácia v danej veci neumožňovala jednoznačný záver o tom, že skutku sa dopustila

obžalovaná, krajský súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Pretože krajský súd oslobodil obžalovanú spod obžaloby, odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.