Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117242467
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:6117242467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobcu: V.. N. V., T.. XX.X.XXXX,

H. V.. Y. XXX/X, XXX XX U., zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Y. I., T.. X.XX.XXXX,
H. XXX XX D. I. XXX, zastúpený JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Šafárikova 1522, 924
01 Galanta o zaplatenie 2250 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania.

III. Súd žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2250 eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody v zmysle § 13a zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v spojení s § 420 Občianskeho
zákonníka. Žalobu odôvodnil tak, že jeho právny predchodca V. Z., T.. XX.XX.XXXX (ďalej aj len
„pôvodný vlastník“) dobrovoľnou dražbou nadobudol dňa 11.11.2015 vlastnícke právo k nehnuteľnosti -
rodinnýdoms.č.XXXpostavenýnapozemkuparc.č.X.Y.XXXX/XXXvk.ú.D.I.zapísanýnaLVč.XXXX

vedeného Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny (ďalej aj len „dotknutá nehnuteľnosť“ alebo
„dotknutý rodinný dom“). Vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti následne kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený dňa 6.7.2016, previedol na žalovaného. Pôvodný vlastník, ktorý zistil, že na dotknutej
nehnuteľnosti viazne právo tretích osôb na základe nájomnej zmluvy zo dňa 2.5.2012 uzatvorenej so
žalovaným, podal na Okresnom súde Galanta žalobu o vypratanie dotknutej nehnuteľnosti, konanie je
vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré je v súčasnej dobe v štádiu neprávoplatného rozsudku, ktorým
bola pánovi O., ktorý dotknutú nehnuteľnosť užíva, uložená povinnosť túto vypratať, keď ju užíva bez

právneho dôvodu. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 13a zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, znemožnil užívanie nehnuteľnosti vydražiteľom - pôvodným vlastníkom
a v jeho konaní je možné vidieť úmysel poškodiť ako žalobcu tak aj pôvodného vlastníka, ktorý mal za
to že vydražil nehnuteľnosť perfektnú bez právnych vád. Tieto právne vady by mali podstatný vplyv na
rozhodnutie pôvodného vlastníka vydražiť nehnuteľnosť. V tomto konaní si žalobca uplatňuje škodu za
obdobie od júl až september 2017 vo výške 2250 eur, pri určení výšky škody vychádzal z mesačného
nájmu porovnateľnej nehnuteľnosti, za ktorú vlastník žiadal mesačný nájom v sume 1300 eur plus

energie 200 eur mesačne. Žalobca pre účely výšky škody vychádzal z mesačného nájmu 750 eur.

2. Okresný sud Banská Bystrica žalobe vyhovel a dňa 10.11.2017 vydal platobný rozkaz č. k. XUp/
XX/XXXX. Nakoľko žalovaný voči nemu v zákonnom stanovenej lehote podal odpor a žalobca navrholpokračovanievkonaní,OkresnýsúdBanskáBystricapostupompodľa§14ods.3zákonaoupomínacom
konaní postúpil vec Okresnému súdu Galanta ako súdu príslušnému podľa CSP na ďalší konanie a
rozhodovanie.

3. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta odbor
katastrálny, výzvou pôvodného vlastníka na vypratanie dotknutého rodinného domu zo dňa 9.12.2015
adresovanou V. O., odpoveďou V. O. zo dňa 21.12.2015, rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k.
XC/XXX/XXXX zo dňa 13.10.2016, inzerátom zo stránky bazoš.sk, odporom žalovaného, vyjadrením

žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného,
návrhom žalovaného na prerušenie konania, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
veci.

4. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny pre k.ú. D.Ľ. I., mal súd
preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom dotknutého rodinného domu na základe kúpnej zmluvy, číslo

vkladu D., vklad povolený dňa 6.7.2016.

5. Z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 9.12.2015 mal súd preukázané, že pôvodný vlastník pán
Z., ktorý nadobudol dotknutý rodinný dom na základe dobrovoľnej dražby dňa 11.11.2015, vyzval V. O.
na vypratanie dotknutého rodinného domu. Z jej odpovede zo dňa 21.12.2015 mal súd preukázané,

že táto mu oznámila, že dotknutý rodinný dom užíva spoločne s rodinnou na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným z roku 2012 a že je vlastníčkou parcely č. XXXX/XXX, na ktorej je dotknutý
rodinný dom postavený.

6. Z neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané,

že I. O.Y. bola uložená povinnosť vypratať dotknutý rodinný dom. Z odôvodnenia rozsudku mal súd
preukázané, že žalobu podal pôvodný vlastník voči I. O. a následne z dôvodu zmeny vlastníctva
dotknutého rodinného domu, súd uznesením vyhovel návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu
na pána V.. V tomto konaní súd uzavrel, že I. O. užíva dotknutú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu,
keď jeho právo užívať dotknutý rodinný dom bolo odvodené od nájomného vzťahu V. O., ktorá v ňom

však už nebýva a je s ním rozvedená a teda je nesporné, že nevedie s ním ani spoločnú domácnosť.

7. Z odporu žalovaného, z jeho vyjadrení vyplynulo, že tento má za to, že v tomto konaní nie je pasívne
legitimovaný. Nedopustil sa porušenia právnej povinnosti a pokiaľ by bol aj súd iného názoru, medzi
jeho konaním a vzniknutým stavom nie je bezprostredne príčinná súvislosť. Rovnako, pokiaľ by aj súd

bol toho názoru, že sa porušenia povinnosti dopustil, nie je u neho splnená podmienka zavinenia.
Dotknutý rodinný dom vlastnil pôvodne pán I. O., T..XX.X.XXXX sám alebo so svojou manželkou V. O.Í.,
s odstupom času si už presne nespomínal. Uviedol, že v roku 2012 ho oslovil I. O. s tým, aby odkúpil
jeho rodinný dom, keďže v tom čase mal nejaké dlžoby a bál sa, že prídu o bývanie. Keďže mu spolu
s manželkou ešte v roku 1998 išli za ručiteľov pri jednom úveru, ktorý si bral na rekonštrukciu, báli sa,

že prestane tento splácať a museli by ho platiť za neho oni, tak mu prisľúbil pomoc. Dňa 22.3.2012
odkúpil dotknutý rodinný dom od sestry I. O. - G. R.. Následne prišla za ním pani O., ktorá ho požiadala,
aby jej podpísal papier, že môžu v dome aj naďalej bývať. Samozrejme ten jej podpísal a viac ho to
nezaujímalo, nakoľko to bral ako samozrejmú vec, že budú aj naďalej v dome bývať, keď celá kúpa
domu bola de facto pomocou pre nich z jeho strany. Má za to, že pôvodný vlastník nadobudol vlastnícke

právo na základe neplatnej dobrovoľnej dražby, o tejto otázke sa koná na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody spočívajúcej v nemožnosti
užívať dotknutý rodinný dom od porušenia oznamovacej povinnosti žalovaného v zmysle § 13a zákona
o dobrovoľných dražbách. Porušenie tejto povinnosti kategoricky odmietol, avšak zároveň zdôraznil,
že aj keby si túto nesplnil, tak medzi jej porušením a následkom na strane žalobcu nie je príčinná

súvislosť. Žalobca kúpil dotknutý rodinný dom od pôvodného vlastníka - pána Z., ktorý bol vydražiteľom,
vklad bol povolený dňa 6.7.2016 a to v čase kedy tento vedel, že na dotknutom rodinnom dome viaznu
práva tretích osôb, keďže pôvodný vlastník sa domáhal vypratania dotknutého rodinného domu žalobou
podanou na Okresnom súde Galanta dňa 4.4.2016. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca sa žalobou
môže domáhať zodpovednosti za vady predanej veci, avšak nie od neho, ale od pôvodného vlastníka.

Žalobca sa nedostal do stavu, že nemôže dotknutý rodinný dom užívať v dôsledku konania žalovaného,
ale v dôsledku konania pôvodného vlastníka, ktorý mu predal rodinný dom zaťažený právom tretích
osôb. V prípade, že však dom kúpil aj napriek tomu, že bol zo strany pôvodného vlastníka uzrozumený
o existencii práv tretích osôb vyvolal si stav, že nemôže dotknutú nehnuteľnosť užívať, sám.8. Zvyjadrenížalobcuvyplynulo,žetentonapodanejžalobetrvávcelomrozsahu.Odmieta,žebymedzi
porušením právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ustanovenia § 13a zákona o dobrovoľných

dražbách a následkom na strane žalobcu spočívajúcom v nemožnosti užívať dotknutý rodinný dom,
nebola príčinná súvislosť. Tiež odmietol, že by žalovaného porušenia právnej povinnosti v zmysle §
13a zákona o dobrovoľných dražbách zbavovala tá skutočnosť, že si neprečítal listinu predloženú pani
Uherčíkovou a teda nepoznal ani jej obsah, eventuálne aj to, že pri ohliadke dotknutého rodinného domu
boli osoby, ktoré dotknutú nehnuteľnosť mali právo užívať a teda z toho mal vydražiteľ poznať, že majú

právo dom užívať.

9. Právny zástupca žalobcu v svojom prednese doplnil, že žalobca má za to, že žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť v zmysle § 13a zákona o dobrovoľných dražbách. Takéto konanie podľa názoru
žalobcu je úmyselné a viedlo k uchovaniu užívacích práv k dotknutému rodinnému domu a toto
konanie bolo v kooperácii s rodinou O.. Poukázal na skutočnosť, že takéto konanie javí známky

premysleného, cieľavedomého konania s účelom zasanovať majetok, ktorý de facto oprávňuje užívateľa
na neobmedzené užívanie bez akýchkoľvek povinností. Dotknutá nehnuteľnosť postupom času chátra,
sú tam problémy spojené s odberom energií a v neposlednom rade všetky náklady spojené s
vlastníctvom, napr. platenie daní spočíva na žalobcovi, vlastníkovi. Tvrdenie žalovaného, že si neprečítal
nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá na neurčitý čas a bezodplatne označil za tendenčné. Žalobca má

zato,žepredmetnánájomnázmluvanebolaúradneoverenáatedamožnomaťdôvodnúpochybnosť,že
bola antidatovaná. K výške škody vychádzajúcej z ceny obvyklého nájmu uviedol, že žalobca objektívne
vychádzal z podobných ponúk v danej lokalite, teda v okrese Galanta. Porovnávaná nehnuteľnosť bola
ponúkaná za 1300 eur plus energie 200 eur, pričom žalobca vyčíslil potencionálny nájom vo výške 750
eur mesačne. Táto suma sa javí byť objektívna s poukazom na dané skutočnosti. Tak isto žalobca

poukazuje na platobný rozkaz XXC/XXX/XXXX, ktorý je právoplatný a ktorým bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť náhradu škody na základe rovnakých právnych a skutkových tvrdení s tým rozdielom, že sa
jednalo o náhradu škody za obdobie od 7/2016 do 11/2016. Obranu žalovaného, že tento platobný
rozkaz je právoplatný len z dôvodu, že žalovaný nepodal včas odpor, označil za bezpredmetnú. Pasívne
legitimovaným je podľa názoru žalobcu žalovaný. K aktívnej legitimácii doplnil, že žalobca má právo na

ochranu práv a právnom chránených záujmov tak ako vydražiteľ (pán Z.). Skutočnosti, za akých došlo k
prevodu vlastníckeho práva medzi vydražiteľom a žalobcom, ozrejmil na dnešnom pojednávaní a síce,
že pôvodnému vlastníkovi nedovoľoval zdravotný stav a finančná situácia vzniknutú situáciu riešiť a tak
nehnuteľnosť odpredal žalobcovi.

10. Právny zástupca žalovaného v prednese zdôraznil, že žalobu treba zamietnuť a to z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď náhrady škody z dôvodu nesplnenia povinnosti
v zmysle § 13a zákona o dobrovoľných dražbách patrí vydražiteľovi, teda pôvodnému vlastníkovi.
Opätovne tiež poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keď žalobca
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od vydražiteľa Z., ktorý v čase prevodu vlastníckeho práva na

žalobcu, celkom zjavne vedel o tom, že predmetná nehnuteľnosť je v užívaní resp. v nájme tretích osôb,
žalobca má zmluvný vzťah s pôvodným vlastníkom. Je pravdou, že žalobca má právo na ochranu
vlastníckeho práva, ale vo vzťahu k tomu, kto ho daného vzťahu doviedol, teda voči pôvodnému
vlastníkovi, samozrejme za predpokladu, ak sám žalobca o existencii nájomného vzťahu v čase prevodu
vlastníckeho práva nevedel, inak by sa to stavu, že dotknutú nehnuteľnosť nemôže užívať, doviedol

sám. Poukázal tiež na to, že medzi hypotetickým porušením zákona o dobrovoľných dražbách a
vzniknutým následkom na strane žalobcu nie je bezprostredne príčinná súvislosť, teda nie je splnená
ďalšia podmienka na priznanie nároku na náhradu škody. Má za to, že žalovaný sa nedopustil porušenia
povinností vyplývajúcich mu zo zákona o dobrovoľných dražbách. Na všetky otázky dražobníka
odpovedal, v čase vykonania ohliadky, dražobník musel vidieť, že nehnuteľnosť je obývaná, po vykonaní

dražbyžalovanýnavštívilpaniO.,povedaljejžeznehnuteľnostisabudemusieťvysťahovať,čoprisľúbila
a do dvoch mesiacov sa spolu s deťmi skutočne odsťahovala. Teda žalovaný urobil všetko pre to, aby
vydražiteľ mohol nehnuteľnosť užívať. Pokiaľ sám žalobca je toho názoru, že pán O. užíva predmetnú
nehnuteľnosť bez právneho titulu, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia práve od neho.

11. Podľa § 13a ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako
aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť
dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o
právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.12. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

14. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci

kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Ako prvé sa
súd zaoberal skúmaním vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, ktoré skúmanie je imanentnou

súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca

v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana
subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Vkonanísažalobcadomáhalnáhradyškodyvzmysle§420OZvspojenís§13azákonaodobrovoľných
dražbách ako právny nástupca pôvodného vlastníka - vydražiteľa - pána Z., od ktorého kúpnou zmluvou
nadobudol vlastnícke právo k dotknutému rodinnému domu vkladom zo dňa 6.7.2016, od žalovaného,
z dôvodu že tento porušil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 13a zákona o dobrovoľných dražbách,
keď v dôsledku zatajenia existencie nájomného vzťahu, vznikla vydražiteľovi a teraz aj žalobcovi škoda,

spočívajúca v nemožnosti riadne užívať dotknutý rodinný dom. Dôvodová správa k § 13a zákona
o dobrovoľných dražbách ako príklad uvádza nájom nehnuteľnosti. Ak dôjde k zmene vlastníctva k
prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ (vydražiteľ) do právneho postavenia prenajímateľa. Ak by v
dôsledku zatajenia existencie nájomného vzťahu zo strany vlastníka nehnuteľnosti vznikla vydražiteľovi
škoda napríklad z dôvodu nemožnosti riadne užívať vydraženú vec alebo ušlý zisk z dôvodu nemožnosti

dohodnúť výhodnejší nájom veci, mohol by vydražiteľ voči osobe, ktorá porušila právnu povinnosť
nesplnením oznamovacej povinnosti, uplatňovať zodpovednosť za škodu. Z uvedeného je teda zrejmé,
že právo domáhať sa náhrady škody z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle § 13a
zákona o dobrovoľných dražbách patrí vydražiteľovi v tomto prípade pôvodnému vlastníkovi pánovi Z..
S ohľadom na tieto zistenia súd uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

Zároveň, aj keď by súd pripustil, že žalobca aktívne legitimovaný je, nie je splnená podmienka pasívnej
legitimácie na strane žalovaného. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ sa vyžaduje
kumulatívne splnenie predpokladov, ktorými sú protiprávnyúkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva
v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). V

súdenej veci aj keby súd dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 13a zákona
o dobrovoľných dražbách, nie je splnená jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu a
to je príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a škodou na strane žalobcu spočívajúcej v
nemožnosti užívať dotknutý rodinný dom. Keď v danej veci nebolo sporné, že žalobca kúpil dotknutý
rodinný dom od pána Z.Š., ktorý bez pochýb v čase prevodu vedel, že dotknutý rodinný dom je zaťažený

nájomným právom (podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti ešte pred predajom žalobcovi) a teda
žalovaný nemohol spôsobiť žalobcovi škodu, keď mu ju spôsobil sám pôvodný vlastník - predávajúci.
V tejto súvislosti prichádzala by do úvahy žaloba o uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady predanej
veci, na ktoré vady žalobca nebol upozornený, eventuálne aj náhrady škody, ktorá mu v dôsledkupredaja veci s vadou vznikla, avšak od predávajúceho, v tomto prípade od pána Z. a nie od žalovaného.
Pre úplnosť je však potrebné doplniť, že predávajúci zodpovedá len za vady, na ktoré kupujúceho
neupozornil, pričom v tomto konaní žalobca nepoprel, že by o existencii nájomného vzťahu v čase kúpi

dotknutého rodinného domu nevedel, práve naopak, je možné skonštatovať, že do stavu nemožnosti
užívať dotknutý rodinný dom, sa žalobca doviedol sám. Tieto nároky však v tomto konaní uplatnené
neboli a preto sa súd nimi v ďalšom nezaoberal. Pre úplnosť tiež súd uvádza, že je pravdou, že žalobca
ako vlastník má právo na ochranu jeho vlastníckeho práva, ale proti tomu, kto bez právneho dôvodu
do jeho vlastníckeho práva zasahuje. V konaní žalobca na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz

zatiaľ neprávoplatný rozsudok v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XC/XXX/XXXX
z ktorého odôvodnenia vyplynulo, že sa v ňom pôvodný vlastník a neskôr žalobca domáhal vypratania
dotknutého rodinného domu od pána O., ktorý podľa záverov prvoinštančného súdu má tento užívať bez
právneho dôvodu, keď jeho právo užívať dotknutý rodinný dom sa odvíjalo od nájomného vzťahu V. O.,
ktorá však už v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a s pánom O. je rozvedená. Tento dôkaz teda opätovne
nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný je ten, kto zodpovedá za škodu žalobcu spočívajúcu v

nemožnosti užívať dotknutý rodinný dom eventuálne, že žalovaný je ten, kto bez právneho dôvodu
zasahujedonerušenéhovýkonuvlastníckehoprávažalobcukdotknutémurodinnémudomu.Nazáklade
uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného za účelom

objasnenia vzťahu pána Uherčíka k žalovanému, k objasneniu okolností uzavretia kúpnej zmluvy a
nájomnejzmluvymedzižalovanýmapánomUherčíkom.Keďsúdtentodôkazvyhodnotilakonadbytočný
a nehospodárny v rozpore so zásadami civilného sporového konania s poukazom na nedostatok aktívnej
a pasívnej legitimácie.

17. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že v rámci prejudiciálnej otázky
mal súd preukázané, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a žalovaný nie je
pasívne legitimovaný a teda prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom sa koná o určenie neplatnosti dražby,

by bolo neúčelné a nehospodárne, keďže toto rozhodnutie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Na rozdiel od konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
ktoré konanie súd prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, keď v tomto konaní je predmetom konania nárok na náhradu škody
titulom nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle § 13a zákona o dobrovoľných dražbách uplatnený

vydražiteľom pánom Z. proti žalovanému ako pôvodnému vlastníkovi dotknutého rodinného domu, ktorý
bol predmetom dražby, o ktorej platnosti sa koná v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) súd
prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s 261 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).