Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108223929
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8108223929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: X/ Ž. Q., U.. N., C.. X.X.XXXX, S. M.
XXX, X/ T. I., C.. X.X.XXXX, S. M. XXX, oboch zastúpených JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom
so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovaným: 1/ MBV, s.r.o., so sídlom Petrovany 477, IČO: 36
499 633, žalovaný 1/ k 28.11.2017 vymazaný ex offo z Obchodného registra bez právneho nástupcu,
2/ PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom Petrovany 474, IČO: 36 470 929, zastúpenému JUDr. Marekom
Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o
odvolanížalovaného2/protirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.14C/277/2008-595z25.10.2017,ako

aj o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 14C/277/2008-442 z 10.10.2014,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 14C/277/2005-442 z 10.10.2014.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ 32,15 eur
so 6,5 % úrokom z omeškania od 6.12.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ 178,86 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 27.11.2008 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 2/ 91,78
eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 6.12.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 2/ 127,48 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 27.11.2008 do

zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že
žalobcovia, ako aj žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobkyne 1/ Ž. Q. bol v rozhodnom období (2 roky
spätne pred podaním žaloby) podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/XXX o výmere 819 m2 - orná
pôda, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. M., a to v podiele 1/5, parcely č. XXX/XXX o výmere 1.177 m2 -
orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. M. v podiele 1 a parcely č. XXX/X vo výmere 850 m2 - orná

pôda, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. M. v podiele 6/12. Taktiež bolo preukázané, že žalobca 2/ Y. I. je
výlučným vlastníkom parcely č. XXX/XXX o výmere 901 m2 orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú.
M. a výlučným vlastníkom parcely XXX/XXX vo výmere 900 m2 orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX,
k.ú. M.. Žalovaní 1/ a 2/ užívajú časti predmetných parciel, tak ako je to špecifikované v znaleckomposudku znalca Y.. D., a preto pri absencii nájomnej zmluvy patrí žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu za
bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom žalovaným 1/ a 2/ vzniklo. Výšku tohto bezdôvodného
obohatenia, ktoré je totožné s výškou nájomného pokiaľ by bola dojednaná nájomná zmluva, určil podľa

kontrolného znaleckého posudku znalca Y.. W..

3. Súd mal zároveň, z pripojeného listu vlastníctva, ako aj kúpnej zmluvy, nepochybne preukázané,
že vlastníkom stavby - kravína, súp. č. XXX na parcele XXX/X nie je žalovaný 1/ rade, ale p. R. I.,
M., T. XXXXX/XA, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2005, ktorej vklad bol povolený pod č. A.

dňa 23.3.2005. Na základe tejto skutočnosti je teda nesporné, že žalovaný 1/ nemôže byť za žalované
obdobie pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k užívaniu pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod
uvedenou stavbou a z tohto dôvodu súd zamietol žalobu žalobcov vo vzťahu k parcelám, resp. ich
podielom, ktoré sa nachádzajú pod predmetnou stavbou.

4. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný 1/ počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré

sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ takto:
- manipulačné plochy - nespevnená jazdená cesta v celkovej výmere 65 m2
- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného 1/, k užívaniu ktorých sa žalovaný nepriznáva, avšak vlastník je
vo svojich právach obmedzovaný vo výmere 174 m2.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný 1/ užíva, resp. obmedzuje žalobcu 2/ v riadnom užívaní jeho

parciel v celkovej výmere 239 m2, čo pri výške nájmu 0,192 eur za 1 m2 predstavuje ročný nájom
z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 45,89 eur (239 m2 x 0,192 eur), a keďže si žalobcovia
uplatnili svoj nárok dva roky spätne od podania žaloby, t.j. za obdobie od 29.9.2006 do 29.9.2008, suma
bezdôvodného obohatenia predstavuje spolu za dva roky 91,78 eur.
K otázke užívania dielov 12, 14, 20 a 22 v celkovej výmere 174 m2, ktoré znalec označil ako plochy v

areáli žalovaného v 1/ rade, k užívaniu ktorých sa žalovaný nepriznáva a vlastník je vo svojich právach
obmedzovaný, súd uvádza, že aj obhliadkou na mieste samom zistil, že tieto plochy sú vlastne predelené
betónovými plochami, resp. cestou a aj keď z vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že k týmto plochám by
bol možný prístup, keďže oplotenie zo západnej strany je poškodené, resp. už neexistujúce, súd má za
to, že táto možnosť iba čiastočného užívania výlučného vlastníctva žalobcu v 2/ rade nie je výkonom

vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka a má teda za to, že žalobca 2/
je obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv a preto mu súd priznal náhradu z titulu bezdôvodného
obohatenia aj za tieto plochy.

5. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný 2/ počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré

sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/ takto:
- plochy pod stavbou vo výmere 73 m2
- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere 216 m2
- plocha, ktorá je v areáli žalovaného, pričom žalovaný sa k jej užívaniu nepriznáva, avšak vlastník je
vo svojich právach obmedzovaný vo výmere 33 m2.

Žalovaný 2/ teda užíva, resp. obmedzuje vlastnícke právo žalobcu 2/ spolu vo výmere 332 m2, čo
pri výpočte bezdôvodného obohatenia reprezentovaného nájomným vo výške 0,192 eur za 1 m2
predstavuje sumu 63,74 eur za rok a za žalované obdobie, t.j. za dva roky to predstavuje sumu 127,48
eur.
Pri priznaní náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo skutočnosti, že objekt

žalovaného 2/ je v celom rozsahu oplotený a z tohto dôvodu žalobcovia nemôžu riadne užívať svoje
vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo, pričom aj keď sa konateľ žalovaného 2/ vyjadril, že žalobcom by
umožnil užívanie sporných parciel, tak na druhej strane je nepochybné, že tento objekt sa uzamyká
a žalobcovia by ho nemohli užívať podľa vlastnej vôle, preto súd náhradu z titulu bezdôvodného
obohatenia žalobcom priznal, aj keď žalovaný 2/ tvrdil, že celý objekt mu nie je potrebný a že ho ani

nevyužíva, keďže tento objekt je oplotený a teoreticky by bol prístupný iba so súhlasom žalovaného 2/,
teda v čase, keby tam bol žalovaný 2/ prítomný, čo svedčí o tom, že výkon práv žalobcov je obmedzený,
resp. svoje vlastnícke práva nemôžu riadne realizovať.

6. V súvislosti s priznaním náhrady za obdobie od času, kedy sa stal žalovaný 1/ spoluvlastníkom

parciel, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca 1/, súd vychádzal zo skutočnosti, že nárok spoluvlastníka
na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z
ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckehopodielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom
jeho užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto
prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na

prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda
o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,
alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká

ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom
užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci (uznesenie NS
SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za obdobie
odkedy sa žalovaný 1/ stal spoluvlastníkom predmetných parciel, súd priznal žalobcovi 1/ náhradu za
užívanie parciel, ktoré sú okrem iných aj v spoluvlastníctve žalobcu 1/ a žalovaného 1/, z titulu užívania

nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom (žalovaným 1/) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu v
súlade s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý poukazoval na skutočnosť, že jeho konateľ je taktiež
spoluvlastníkom parciel, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca 1/, súd uvádza že žalovaného 2/ vyzval,

aby zdokladoval z akého titulu užíva spoluvlastnícke podiely na predmetných parcelách, ktoré sú vo
vlastníctve jeho konateľa (Y.. W. T.), pričom žalovaný 2/ predložil dohody o užívaní zo dňa 14.12.2009,
teda za obdobie, ktoré nie je predmetom žaloby, keďže predmetom žaloby je obdobie od 29.9.2006
do 29.9.2008, a preto súd nemohol zohľadniť tú skutočnosť, že konateľ žalovaného 2/ odovzdal do
bezplatného užívania svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému 2/ a pri určení náhrady v prospech

žalobcu v 1. rade vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný 2/ sa za žalované obdobie bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu 1/, ktorý je spoluvlastníkom predmetných parciel.

8. Pri určení výšky náhrady pre žalobcu 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/ súd vychádzal zo skutočnosti,
že žalovaný 2/ užíva spoluvlastnícke podiely žalobcu 1/ bez akéhokoľvek právneho titulu a preto sa na

úkor žalobcu 1/ bezdôvodne obohacuje, pričom zo znaleckého posudku Y.. D., z ktorého vyplýva, že
žalovaný 1/ počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
1/, po zohľadnení jeho podielov takto:
- plochy pod stavbou vo výmere 62,4 m2
- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere 124,6 m2

- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného, ale žalovaný sa k ich užívaniu nepriznáva, pričom je to prevažne
trávnatá plocha v areáli oplotenia vo výmere 278,8 m2.
Spolu teda celková plocha predstavu 465,8 m2 x 0,192 eur za 1 m2 ročne = 89,43 eur ročne, za 2 roky
teda suma 178,86 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného 2/ na úkor žalobcu 1/.
Pri určení výšky náhrady žalobcu 1/ vo vzťahu k žalovanému 1/ súd vychádzal jednak zo skutočnosti,

že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu 1/, resp. od času, kedy sa stal spoluvlastníkom
jednotlivých parciel užíval parcely XXX/XXX a XXX/X nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, čím
žalobcovi 1/ vznikol nárok na základe už citovaného § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Zo znaleckého posudku Y.. D. vyplýva, že žalovaný 1/ počas žalovaného obdobia užíval parcely, ktoré

sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/, po zohľadnení veľkosti jeho podielov takto:
- manipulačné plochy užívané žalovaným vo výmere podielu žalobcu 1/ 56,2 m2
- plochy, ktoré sú v areáli žalovaného, ale žalovaný sa k ich užívaniu nepriznáva, pričom je to trávnatá
plocha medzi stavbou a plotom vo výmere podielu žalobcu 1/ 40,5 m2.
Celková plocha teda predstavuje 96,7 m2 (56,2 + 40,5) x 0,192 eur = 18,57 eur za jeden

rok: 365 dní v roku = 0,0508767 eur za jeden deň. Keďže žalovaný 1/ sa stal spoluvlastníkom parciel
XXX/XXX a 645/101 v podieloch 1/5-iny dňa 21.4.2008, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva
a spoluvlastníkom parcely XXX/X v podiele 5/24-ín dňa 26.5.2008, súd vychádzal zo skutočnosti, že
do 20.4.2008 patrí žalobcovi 1/ náhrada za všetky jeho spoluvlastnícke podiely z titulu bezdôvodného
obohatenia a teda,

- za obdobie od 29.9.2006 do 28.9.2007 (1 rok) mu za užívanie podielov všetkých troch parciel patrí
náhrada v sume 18,57 eur
- za obdobie od 29.9.2007 do 20.4.2008 t.j. za 204 dní mu za užívanie podielov všetkých troch parciel
patrí náhrada v sume 10,38 eur (204 x 0,0508767),- za užívanie parcely XXX/X spolu vo výmere 46 m2 (28 + 18) patrí žalobcovi 1/ za obdobie od 21.4.2008
do 25.5.2008 náhrada vo výške 0,85 eur (46 m2 x 0,192 eur = 8,832 eur : 365 dní = 0,0241972 x 35 dní
= 0,85 eur), a keďže od 26.5.2008 bol žalovaný 1/ spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 5/24-ín, tak

je zrejmé že jeho podiel bol 19,2 m2 a podiel žalobcu 1/ 46 m2, a teda žalovaný 1/ užíval nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu výmeru 26,8 m2, za ktorú patrí žalobcovi 1/ náhrada v sume 1,78 eur,
a to za obdobie od 26.5.2008 do 28.9.2008 (26,8 m2 x 0,192 eur = 5,1456 : 365 dní = 0,0140975 x
126 dní = 1,78 eur)
- za užívanie parcely XXX/XXX spolu vo výmere 33,3 m2 (17,8 + 15,5) patrí žalobcovi 1/ náhrada v

sume 0,57 eur, keďže žalovaný 1/ bol od 21.4.2008 spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 4/20-ín, a
teda výmera jeho podielu predstavuje 26,6 m2 a výmera podielu žalobcu 1/ predstavuje 33,3 m2, teda
žalovaný 1/ užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu výmeru 6,7 m2 za ktorú patrí žalobcovi
1/ náhrada v sume 2,09 eur (6,7 m2 x 0,192 eur = 1,2864 eur ročne: 365 dní = 0,0235243 x 161 dní za
obdobie od 21.4.2008 do 28.9.2008 = 0,57 eur)
Za užívanie parcely XXX/XXX nepatrí žalobcovi 1/ za obdobie od 21.4.2008 do 28.9.2008 žiadna

náhrada, keďže žalovaný 1/ je od 21.4.2008 podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely v rovnakom
rozsahu ako žalobca 1/, t.j. v podiele 1/5-iny, preto od tohto obdobia žalovaný 1/ nemohol užívať
svoj spoluvlastnícky podiel nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, preto súd žalobcovi 1/ vo
vzťahu k žalovanému 1/ náhradu z titulu užívania nad rozsah spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka) za vyššie uvedené obdobie nepriznal.

10. Zo znaleckého posudku Y.. D. taktiež vyplýva, že žalovaný 2/ mal v čase vypracovania posudku
(26.10.2009) umiestnené na parcele v spoluvlastníctve žalobcu 1/ č. XXX/XXX v diele č.7 o výmere
21 m2 postavené dva kontajnery, ktoré bolo možné premiestniť na iné miesto, pričom plocha podielu
žalobcu 1/ predstavovala 4,2 m2. Z výsluchu strán sporu však súd zistil, že uvedené kontajnery tam

v čase žalovaného obdobia, t.j. od 28.9.2006 do 29.9.2008 umiestnené neboli, preto súd pri výpočte
bezdôvodného obohatenia túto skutočnosť nezohľadňoval.

11. Súd teda pri určení bezdôvodného obohatenia zohľadnil skutočnosť, že žalovaný 1/ sa stal
od 21.4.2008, resp. 26.5.2008, t.j. v žalovanom období spoluvlastníkom uvedených parciel, ktorých

spoluvlastníkom je aj žalobca 1/. Súd zároveň vychádzal zo skutočnosti, že aj keď žalovaní neuznávali
užívanie určitých plôch, ktoré sú vo vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve žalobcov, tak je nepochybné,
že vo vzťahu k týmto plochám žalobcovia nemôžu riadne realizovať svoje vlastnícke právo, ktoré
je obmedzené (úplné oplotenie areálu žalovaného 2/, betónové plochy, ktoré užíva žalovaný 1/) a
táto skutočnosť je podľa názoru súdu dôležitá pre posúdenie prejednávanej veci v tom zmysle, že

žalobcom patrí náhrada aj za obmedzenie možnosti úplnej realizácie svojich vlastníckych práv,
ktoré sú garantované zákonmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Preto súd žalobe vyhovel v
rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Pri určení príslušenstva pohľadávok, t.j. úrokov z omeškania, súd vychádzal zo skutočnosti, že
žiadnymi hodnovernými dôkazmi nebolo preukázané, aby boli žalobcovia vyzvali žalovaných na vydanie

bezdôvodného obohatenia, preto súd vychádzal pri určení počiatku omeškania zo skutočnosti kedy bola
žalovaným doručená žaloba v tejto veci, pričom žalovaný 1/ žalobu prevzal dňa 5.12.2008 a žalovaný
2/ dňa 26.11.2008 a od nasledujúcich dní súd priznal žalobcom aj príslušný zákonný úrok z omeškania
a aj v časti nad priznané príslušenstvo žalobu zamietol.

12. Právny zástupca žalovaného 2/ v rámci ústnych prednesov, ako aj stanoviska zo dňa 6.5.2015
poukázal na to, že vo vzťahu k jeho klientovi je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže žalovaný prevádzkuje inseminačnú stanicu (chov kancov
určených na reprodukciu), čo je bez akýchkoľvek pochybností poľnohospodárska činnosť a podľa jemu
dostupných informácií je obvyklé nájomné poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite 20,- eur za hektár, čo

predstavuje 0,002 eur za 1 m2 ročne.

13. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že, z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z.
vyplýva, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie
pozemku ani druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie

pozemku. Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku
na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý
nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej
zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účelya nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku
alebo jej časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným
vzťahom pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom

na podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom
intenzívnej ekonomickej podpory výrobcov. Súd poukazuje zároveň na § 2 zákona č. 140/2014 Z.z.
o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, z ktorého vyplýva, že poľnohospodárskym
pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, avšak v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona

sa za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými
sú aj predmetné pozemky. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 140/2014 Z.z. dôvodom prijatia
tejto úpravy v Slovenskej republike bola potreba popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý
bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom,
následnejzmenedruhupozemkuamožnémuzneužívaniuvlastníctvavovzťahukdoterajšímnájomcom,
najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Cieľom vyššie uvedenej právnej úpravy bolo, aby

vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady,
ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na ústavnú konformnosť na čl. 20 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen vyvlastnenie, ale aj akékoľvek
nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,
a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k

poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej doterajšieho vlastníka,
pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť. Avšak práve pozemky,
ktoré sú predmetom tohto konania, boli z tejto ochrany vyňaté. Zákon č. 140/ 2014 Z.z. sa nevzťahuje na
všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky
nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou

výmerou (do 2.000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych
pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie
pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie
(najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú
mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky

priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok.

14. Parcely, ktoré sú užívané žalovanými nie sú poľnohospodárskou pôdou v pravom slova zmysle, ale
súčasťou hospodárskeho dvora a zastavanej plochy, na ktorej stoja stavby, v ktorých žalovaný 2/ chová
hospodárske zvieratá, a preto aplikácia zák. č. 504/2003 Z. z. s poukazom na doplnenú právnu úpravu

v zmysle zák. č. 140/2014 Z. z. nie je možná.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257
CSP, podľa ktorého nepriznal náhradu trov konania pomerne úspešnejším žalovaným vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia sú starobní dôchodcovia, ktorých príjmom je iba dôchodok a žalobcovia ako

pomerne neúspešní nemajú nárok na náhradu trov konania.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2/ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Poukázal na to, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil a v závislosti od
toho nesprávne zistil skutkový stav.

18. Zdôraznil, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to budovy - ošipáreň, súpisné č.
XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X a kravína, súpisné č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele

č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M.. Tieto budovy patrili do pôvodného družstevného
dvora M. M., ktoré žalovaný 2/ získal kúpou v rámci konkurzného konania. Obe budovy stoja aj na
pozemkoch patriacich žalobcom 1/ a 2/, ktoré sú vedené ako orná pôda. Žalovaný 2/ bez akýchkoľvek
pochybností preukázal, že budovy, a teda aj pozemky využíva na poľnohospodárske účely, pretože v
nich je umiestnená inseminačná stanica kancov, čo je bezpochyby poľnohospodárska činnosť. Preto

žalovaný 2/ v konaní pod sp.zn. 12C/134/2010 Okresného súdu Prešov žiadal, aby vo veci bol vykonaný
znalecký posudok, podľa ktorého by bola určená výška bezdôvodného obohatenia v zmysle zákona č.
504/2003 Z.z., pretože ide o poľnohospodársku pôdu. Súd nariadil v konaní pod sp.zn. 12C/134/2010
zhotovenie tohto znaleckého posudku, ktorý sa stal súčasťou znaleckého posudku spracovanéhoInštitútom znalcov súdneho inžinierstva pod č. 6/2016. Žalovaný 2/ doložil súdu čiastočnú fotokópiu
tohto znaleckého posudku týkajúceho sa práve vyčíslenia nájmu pozemkov, ktoré užíva žalovaný 2/.
Súd však pri rozhodovaní závery tohto znaleckého posudku nevzal do úvahy. V bode 32 odôvodnenia

rozsudku súd odôvodnil, prečo pri určovaní bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný 2/
neaplikoval zákon č. 504/2003 Z.z.. Závery, o ktoré sa súd prvej inštancie oprel však nevyplývajú z tohto
zákona. Súd nemohol posudzovať pozemky, ktoré užíva žalovaný 2/ ako zastavané plochy a nádvoria a
na základe toho rozhodnúť. Nemal sa odvolať na zákon č. 140/2014 Z.z., ktorý nadobudol právoplatnosť
a účinnosť od 1.6.2014, pričom predmetom súdneho sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia za

obdobie od 7.4.2008 do 9.9.2013, pričom zákon č. 140/2014 Z.z. nie je retroaktívny. Vychádzajúc z
týchto skutočností mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného 2/ uhradiť žalobcom len sumu 0,002269
eur/m2 užívanej plochy.

19. Nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej nepriznal trovy konania v
prospech žalovaného 2/ s odôvodnením, že sú tu mimoriadne okolnosti, ktoré umožňujú nepriznať

úspešnej sporovej strane trovy konania, pričom touto okolnosťou má byť to, že počas celého konania
žalovaný 2/ nezaplatil žalobcom akúkoľvek sumu, ktorú by považoval za dostatočnú ako nájom. Žalobca
1/ sa pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/ v sume 46.865,- Sk
(1.555,63 eur) a žalovaný 2/ vo výške 33.200,- Sk (1.102,04 eur). Súd však priznal bezdôvodné
obohatenie žalobkyni 1/ (ako právnej nástupkyni po pôvodnom žalobcovi 1/) len sumu 178,86 eur

a žalovanému 2/ sumu 127,48 eur. Za týchto okolností je nepriznanie náhrady trov konania ničím
nepodložené.

20. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadrili.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

22. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcov čiastočne vyhovené vo vzťahu

k žalovanému 2/, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/, a preto výroky
rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby a výroky týkajúce sa žalovaného 1/, vrátane výroku o trovách
konaniamedzižalobcamiažalovaným1/,ktoréodvolanímžalovaného2/napadnuténeboli,vodvolacom
konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

23. Po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie bol žalovaný 1/ ex offo vymazaný z Obchodného registra
bez právneho nástupcu, a to k 28.11.2017.

24. So zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ treba konštatovať, že táto nie je spôsobilá
privodiť preňho iné (priaznivejšie) rozhodnutie, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie, nie

sú podmienky pre zrušenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie so zreteľom na túto
argumentáciu, pričom pri zisťovaní výšky nájomného v obdobných veciach s poukazom na aktuálnu
aplikovateľnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( ESĽP ) treba vychádzať z
trhovej hodnoty nájomného, ako to urobil aj súd prvej inštancie.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(platnéhoaúčinnéhovčasevznikunárokovžalobcovnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia),

pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, alebo jeho časť, ktorý je poľnohospodárskou pôdou
alebo časť pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj
pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté.28. Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa
vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej

1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 10 ods. 1 zákona č.
504/2003 Z.z. v uvedenom znení).

29. Podstata argumentácie žalovaného 2/ uvedená v odvolaní smerovala k tomu, že súd prvej inštancie
prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, pretože neaplikoval zákon č. 504/2003 Z.z. v otázke

zistenia nájomného, ktoré by sa vzťahovalo na nájom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania
a v závislosti od toho nesprávne zistil výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá žalobcom prislúcha a
ktorú im súd prvej inštancie priznal. V tejto súvislosti treba konštatovať, že všetky nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania sú vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda, treba ich preto v zmysle
citovaného zákona považovať za poľnohospodársku pôdu v zmysle § 1 ods. 2 písm. cit zákona.

30. Zákon č. 504/2003 Z.z. (jeho § 10 ods. 1) odkazuje v súvislosti s určením výšky nájomného na
hodnotu poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa poznámky 11a
zákon č. 330/1991 Zb. (§ 43 ods. 2 tohto zákona), podľa ktorého potom treba pri zistení hodnoty
pozemkov postupovať podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na
nich účely pozemkových úprav. V tejto súvislosti treba zistiť tzv. BPEJ a v závislosti od nej odvodiť

hodnotu pozemkov a vypočítať výšku obvyklého nájomného, ktoré by mohlo korešpondovať s výškou
bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukazoval na to, že
takomto právnom posúdení nárokov žalobcov uplatňovaných v tomto konaní by výška náhrady za
bezdôvodné obohatenie (ktorá korešponduje s výškou nájomného, na ktoré by bol nárok, pokiaľ by bola
uzavretá nájomná zmluva) nižšia, ako ju ustálil súd prvej inštancie a predstavovala by 0,002269 eur za

1 m2 predmetných nehnuteľností.

31. V tejto súvislosti však treba poukázať na judikatúru ESĽP (vec Urbárska obec Trenčianske Biskupice
v. Slovenská republika, sťažnosť č. 74258/01 a rozsudok v nej vydaný 27. novembra 2007), z ktorého
vyplýva jednoznačná preferencia trhového nájomného za užívanie pôdy v prípadoch, ak vznikne

nájomný vzťah medzi vlastníkom pôdy a jej užívateľom, ktorý je podmienený ingerenciou štátu alebo
reguláciou výšky nájomného. Aj keď v uvedenej veci ide o posúdenie aplikácie zák. č. 64/1977 Z.z. na
výšku nájomného za užívanie pôdy v záhradkárskej oblasti, právne úvahy, ktoré v tejto veci predostrel
ESĽP sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Dôležitý je predovšetkým záver, že medzi požiadavkami
všeobecného záujmu a záujmom dotknutých jednotlivcov má byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha.

Taktiež ESĽP poukazuje na to (body 143 a 144 vyššie uvedeného rozsudku), že nie spravodlivé
poskytovaťvlastníkovipozemkovnájomnévminimálnejvýške(ajkeďurčenépodľazákona),ktorénijako
nezohľadňuje skutočnú cenu pôdy, za ktorú toto nájomné patrí.

32. Aj v prejednávanej veci je potrebné sa vyporiadať s touto otázkou spravodlivej rovnováhy pri

rozhodovaní o vzťahu medzi sporovými stranami a s otázkou spravodlivej výšky nájomného ( a teda aj
výšky bezdôvodného obohatenia ), pretože zák. č. 504/2003 Z.z. v zmysle vyššie uvedeného odkazuje
v súvislosti s určením výšky nájomného na zák. č. 330/1991 Zb. a vyhlášku č. 38/2005 Z.z., ktorá určuje
hodnotu pozemkov na základe bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ ), čo je vlastne základná
úradná cena. Zákon č. 504/2003 Z.z. v § 10 však hovorí o tom, že výška nájomného má byť najmenej 1%

ztaktoustálenejhodnotypoľnohospodárskejpôdy,čoznamená,že preúčelybezdôvodnéhoobohatenia
aj v takomto prípade treba zistiť trhové nájomné za dotknuté pozemky a nemožno vychádzať z toho, že
nájomné (a teda aj bezdôvodné obohatenie, ktoré mu zodpovedá) je presne 1% z hodnoty predmetných
nehnuteľností určenej týmto postupom, ako v priebehu konania na súde prvej inštancie i v odvolacom
konaní argumentoval žalovaný 2/.

33. Treba poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.1.2001 sp.zn.
25Cdo/263/1999, podľa ktorého súd musí vždy prihliadnuť ako ten, kto sa užívaním veci obohatil, vec
skutočne užíval a aké nájomné by za takéto užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.

34. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré sa oprelo o
trhovú hodnotu predmetných pozemkov a v závislosti od toho určilo trhové nájomné za ne. Žalovaný
2/ však okrem námietok nesprávneho právneho posúdenia nárokov uplatňovaných v tomto konaní
neponúkol žiaden návrh na doplnenie dokazovania, ktorým by vyvrátil cenu nájomného (i bezdôvodnéhoobohatenia), ako bola táto zistená znaleckým dokazovaním. Stalo sa tak v dôsledku toho, že žalovaný
2/ sa striktne pridržiaval ceny predmetných pozemkov zistenej podľa vyhl. č. 38/1995 Z.z. a od nej
odvíjal výšku nájomného (bezdôvodného obohatenia) ako 1% z tejto hodnoty (t.j. len v základnej

prvoplánovej rovine), pričom opomenul trhové poňatie tohto nájomného, ktoré vyplýva nielen z uvedenej
judikatúry, ale aj zo samotného textu zák. č. 504/2003 Z.z. (§ 10 v citovanom znení). Možno preto
konštatovať, že žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o výške
nájomného (bezdôvodného obohatenia).

35. V konaní na súde prvej inštancie žalovaný 2/ poukázal na to (č.l. 489 p.v.), že pokiaľ bude vo veci
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, žiada, aby výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená
podľa zákona č. 504/2003 Z.z.. V následnom priebehu konania, keď žalobcovia vzali svoj návrh na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania späť, žalovaný 2/ podaním z 22.5.2017 (č.l. 566 spisu)
poukázal na to, že netrvá na vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania. V zásade rovnaký postoj
zaujal žalovaný 2/ aj v ďalšom priebehu konania, keď na pojednávaní 18.10.2017 (č.l. 583 spisu)

poukázal na to, že v konaní pod sp.zn. 12C/134/2010 Okresného súdu Prešov bolo vykonané znalecké
dokazovanie posudkom F.stX., avšak samotné znalecké dokazovanie v prejednávanej (aktuálnej) veci
nenavrhol.

36. Nie je pravdou, že by žalovaný 2/ pripojil do spisu časť tohto znaleckého posudku, pretože v spise

sa nachádza len časť znaleckého posudku Y.. T. č. XX/XXXX (č.l. 440).

37. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného 2/ s poukazom na
nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvej inštancie a prípadne neúplne zistený

skutkový stav, nakoľko v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie (ako to navrhuje žalovaný 2/) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd
prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, pričom v tejto súvislosti treba konštatovať, že potrebné
dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného žalovaný nenavrhol. Preto neobstojí ani námietka neúplného
zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorá vlastne z obsahu odvolania žalovaného 2/ taktiež

vyplýva. Odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP preto nie sú dané.

38. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v napadnutej časti vecne
správne, a preto ho odvolací súd v tejto časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

39. Pochybil však súd prvej inštancie v otázke náhrady trov konania a jeho rozhodnutie je v tejto
časti nepreskúmateľné, pokiaľ konštatoval, že sú dané dôvody na nepriznanie náhrady trov konania
žiadnej zo sporových strán ( teda aj vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ , pretože žalobcovia sú
dôchodcovia. Dôchodok žalobkyne 1/ súd prvej inštancie nemal zistený a vo vzťahu k obom žalobcom

sa nezaoberal skutočnými majetkovými pomermi tak, aby bolo bezpečne zistené, že tieto majetkové a
sociálne sú tak vážne nepriaznivé, že môžu byť považované za dôvod hodný osobitného zreteľa, na
základe ktorého je potrebné nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Preto postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania, pretože nedostatok odôvodnenia rozhodnutia treba považovať za nesprávny procesný postup,

ktorým sa znemožňuje strane (v danom prípade žalovanému 2/), aby uskutočňoval jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
odstrániťvodvolacomkonanísozreteľomnaabsenciupodkladovprerozhodnutieoeventuálnejaplikácii
§ 257 CSP v otázke náhrady trov konania, ktoré mali byť zadovážené už v priebehu prvoinštančného
konania.

40.Úlohousúduprvejinštanciebudedôslednezistiťkonkrétneapríjmovépomeryžalobcovavzávislosti
od toho určiť, či skutočne existujú dôvody pre aplikáciu § 257 CSP v otázke náhrady trov konania vo
vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/.

41. Uznesením č.k. 14C/277/2008-442 z 10.10.2014 súd prvej inštancie priznal znalcovi z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Y.. I. W. za podaný Znalecký posudok č. 5/2013
z 26.2.2013 odmenu a náhradu hotových výdavkov tak, že táto predstavuje celkom sumu 229,88 eur.
Upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby vyplatila znalcovi sumu 75,- eur zo zálohy zloženej podpoložkou č. XX/XXXX, registra D14, sumu 75,- eur zo zálohy zloženej pod položkou č. XX/XXXX, registra
D14 a sumu 149,88 eur preddavkovanie zo štátnych prostriedkov.

42. Vychádzal zo zistenia, že po preskúmaní povahy a rozsahu vykonaných úkonov, ich časovej
primeranosti, priznal znalcovi odmenu a náhradu výdavkov za predmetný znalecký posudok v uvedenej
sume 299,88 eur, pretože takto priznané znalečné a náhrada výdavkov zodpovedajú charakteru
vykonaných úkonov a časovému fondu potrebnému na ich uskutočnenie v súlade s vyhláškou č.
382/2004 Z.z..

43. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a navrhli, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

44. Poukázali na to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, pričom najvýraznejšou položkou je
tzv. spracovanie znaleckého úkonu v trvaní 17 hodín bez podrobnejšej špecifikácie, pričom v paušálnej

odmene figuruje prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom. Nie je zrejmé, či v uvedených 17
hodinách znaleckého úkonu ide o nejaké druhotné oboznámenie so spisom, alebo o inú činnosť
znalca, ktorá je v týchto 17 hodinách zahrnutá. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné.

45. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nevyjadrili.

46. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

47. Súd prvej inštancie vo vzťahu k odmene znalca a náhrade jeho hotových výdavkov správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

48. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec
vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu

času („znalečné“).

49.Podľa§3ods.2písm.b),c)zákonač.382/2004Z.z.výškatarifnejodmenyuznalcovsaurčíčasovým
spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť a paušálnym
spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.

50. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné
výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a
tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady,

odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

51. Podľa § 16 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 491/2004 Z.z., znalec a prekladateľ podáva zadávateľovi
vyúčtovanie znalečného alebo tlmočného spravidla spolu so znaleckým úkonom alebo prekladateľským
úkonom. Ak pri vykonaní činností vzniknú hotové výdavky, uvedú sa vo vyúčtovaní znalečného alebo

tlmočného oddelene od odmeny za výkon činnosti.

52. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za
stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu
znaleckej činnosti je 13,28 eur, ak nie je ďalej ustanovené inak.

53. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky podielová odmena znalca sa určí iba v prípade, ak
a) predmetom úkonu znaleckej činnosti (ďalej len „znalecký úkon“) je ohodnocovanie nehnuteľností a
stavieb alebo
b) určenie východiskovej hodnoty nehnuteľností a stavieb súvisí s vykonaním znaleckého úkonu alebo

je predpokladom na vykonanie znaleckého úkonu.

54. Podľa § 5 citovanej vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za
a) podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 eur,b) prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eur,
c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eur; prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie
do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona.

55. Podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky výška náhrady cestovných výdavkov sa určí prostredníctvom
paušálnej náhrady, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže použiť
osobné motorové vozidlo len so súhlasom súdu alebo iného orgánu verejnej moci. V prípade neudelenia
súhlasu má znalec, tlmočník alebo prekladateľ nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške určenej

pre hromadnú dopravu. Do cestovných výdavkov sa zahŕňa aj stravné.

56. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník
alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.

57. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že znalec Y.. I. W. má nárok na tarifnú

odmenu tak, ako to ustálil súd prvej inštancie, ako aj na náhradu hotových výdavkov v zmysle citovaných
zákonných predpisov. Podstatná námietka žalobcov, ktorá sa týka spracovania znaleckého posudku
v trvaní 17 hodín, nemôže byť dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pretože odvolací súd konštatuje, že ide o odmenu za vykonanie kontrolného znaleckého
posudku, ktorý je v spise pripojený (z 26.2.2013), ide o rozsiahly znalecký posudok, v ktorom sa znalec

vyporiadal aj s ďalšími požiadavkami aj na posúdenie iného znaleckého dokazovania (znalecký posudok
Y.. D.), a preto časový fond uvedený vo vyúčtovaní znalca v trvaní 17 hodín nejaví sa ako neprimerane
vysoký, alebo nedôvodný. V tejto súvislosti nemožno konštatovať, že by bolo rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, pretože vo výrokovej časti súd náležite špecifikuje hodinovú odmenu znalca
za spracovanie znaleckého úkonu, čím treba rozumieť samotné vyhotovenie znaleckého posudku a

priznáva aj paušálnu odmenu týkajúcu sa prevzatia a prvotného oboznámenia sa so spisom, ako aj
prešetrovania pri výkone znaleckého úkonu v zmysle § 5 písm. b), c) vyhlášky č. 491/2004 Z.z.. Podobne
náhrada hotových výdavkov je náležite špecifikovaná vo výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie,
kde v rámci tejto náhrady priznal súd znalcovi náhradu za písomné vyhotovenie znaleckého posudku,
vyhotovenie čiernobieleho listu formátu A4, vyhotovenie farebného listu formátu A4 a kolkové známky.

58. V tejto súvislosti treba uviesť, že zatiaľ čo tarifná odmena (v zmysle vyššie uvedeného) sa vzťahu
na samotnú prácu znalca súvisiacu s vyriešením úlohy, ktorú dostal pri pribratí do konania od súdu
prvej inštancie a predstavuje vlastne jeho myšlienkovú (duševnú činnosť) vrátane eventuálnej písomnej
činnosti, náhrada hotových výdavkov predstavuje náhradu za technické dovŕšenie znaleckej práce, teda

samotnévypracovanieposudkuvofyzickejpodobe,vrátaneďalšíchnáhradakosúšpecifikované,pričom
ako bolo zdôraznené, o výške týchto plnení vo vzťahu k znalcovi, teda tak vo vzťahu k tarifnej odmene,
ako aj vo vzťahu k náhrade hotových výdavkov nemá odvolací súd žiadne pochybnosti.

59. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

60. V súvislosti s rozhodovaním o opravnom prostriedku - odvolaní vo vzťahu k tomuto uzneseniu, treba
pre úplnosť dodať, že podľa súčasného znenia § 357 CSP nie je odvolanie prípustné proti uzneseniu o
priznaní tarifnej odmeny alebo náhrady hotových výdavkov znalca, pretože takéto uznesenie súdu prvej
inštancie nie je vymenované v uvedenom zákonnom ustanovení (§ 357 písm. a) až o) CSP).

61. V zmysle § 470 ods. 2 CSP aj pri existencii tzv. okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku
na prebiehajúce konania, ktorá vyplýva z § 470 ods. 1 CSP, treba prípustnosť opravného prostriedku (v
danom prípade odvolania) posudzovať podľa právneho stavu v čase urobenia tohto procesného úkonu,
t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Tento procesný predpis (O.s.p.) v čase svojej platnosti

a účinnosti pripúšťal odvolanie aj proti uzneseniu o znalečnom (tak, ako je to v prejednávanej veci),
pretože na rozdiel od CSP vymedzoval negatívne prípustnosť odvolania v § 202 ods. 1, 2, 3, pričom z
tohtozákonnéhoustanoveniaO.s.p.nevyplýva,žebyprotirozhodnutiusúduprvejinštancieoznalečnom
nebolo prípustné odvolanie. Za takýchto okolností bolo odvolanie proti tomuto uzneseniu prípustné v
čase platnosti a účinnosti O.s.p., a preto ide o opravný prostriedok, ktorý je spôsobilý, aby bol prejednaný

v odvolacom konaní aj v súčasnosti, pretože jeho prípustnosť bola daná okamihom, kedy bol tento
opravný prostriedok podaný.62. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 396
ods. 3 CSP ).

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).