Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6613213280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobkyne Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
B. XXX/XX, zastúpenej Q.. Z. V., P., P. R., T. G. V. XX/., proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.
s. „v konkurze", so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/61/2013-132 zo dňa 30.
09. 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, sp. zn. 3C/191/2012 zo dňa 19. 01. 2012, vydaný v právnej veci žalobcu Rapid life životná
poisťovňa, a. s., proti žalovanej Z. R., narodenej XX. XX. XXXX, ktorej bola rozhodcovským rozsudkom
uložená povinnosť zaplatiť sumu 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania 276 EUR. Súčasne
odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozsudku vo veci samej
a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia.

2. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 24. 06. 2013 a žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku, podala 18. 07. 2013, v 30 dňovej lehote stanovenej § 41 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo XX. XX. XXXX. Uvedená poistná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, lebo žalovaný pri jej

uzavretí konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba -
spotrebiteľ.

3. Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd, bola
formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach v čl. XV. Je účasťou neprehľadného textu
písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami. Podľa rozhodcovskej
doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia sporu a núti
ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva na
všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou, lebo rozhodcovské konanie
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy.4. Okresný súd ďalej uviedol, že podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku
rozhodcovskéhosúdu,určenéhožalovaným,nespĺňajúpodmienkyústavnosti,negarantovalispravodlivý

proces, t. j. rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi a ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany. Rokovací
poriadok zakotvoval v § 16 právo odporcu na žalobnú odpoveď s výnimkou tzv. skráteného konania
a to aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý sa v tom prípade o začatí rozhodcovského konania dozvie
až doručením rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania (pohľadávka
do 66.500,- €) je aplikácia ústneho pojednávania pre spotrebiteľa v podstate vylúčená. Rozhodcovské

konanie nezaručovalo rovnaké procesné práva, porovnateľné so súdnym konaním a spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

5. Na základe uvedených zistení okresný súd rozhodcovský rozsudok zrušil a podľa návrhu rozhodol o
odložení jeho vykonateľnosti do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 77,18 €, ktorá bola
predmetom rozhodcovského konania. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 40 ods. 1 písm.

c) a g), ods. 2, § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53 Občianskeho
zákonníka. Náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia okresný súd priznal
úspešnej žalobkyni.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami žalovaného. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky považoval za
nesprávny,zmätočnýanepreskúmateľný.CitovanéustanoveniaObčianskehozákonníkanezodpovedali
právnej úprave do 31. 12. 2007, t. j. v čase uzavretia rozhodcovskej doložky. Okresný súd
neskúmal individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky, čo je zákonná podmienka právnej normy.

Rozhodcovská doložka bola upravená v osobitných zmluvných dojednaniach č. XX/XXXX. Spotrebiteľ
mal na výber, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie, mal možnosť túto doložku nepodpísať bez
toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Záznam zo dňa XX. XX. XXXX svedčil o tom,
že žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že nechce nič vysvetliť, doplniť ani dojednať. Rozhodcovská
doložka je text pozostávajúci z dvoch odsekov. Dôležitosť textu nie je daná veľkosťou písma, ale

zmyslom pre zodpovednosť čitateľa. Pokiaľ si žalobkyňa neprečítala listiny, ktoré podpisovala, môže ísť
o jej účelové tvrdenie a dôkaz toho, že nepostupovala ako priemerný spotrebiteľ. Preto jej správaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s dodatkom č. 2 k všeobecným
poistnýmpodmienkamzodňaXX.XX.XXXX,ktorýmdodatkombolažalobkynidodatočnedanámožnosť
ovplyvniťzmluvnývzťahodstúpenímodrozhodcovskejdoložky.Kzáveruokresnéhosúdu,žespotrebiteľ

nemal možnosť podieľať sa na kreovaní rozhodcovského súdu, ktorý mohol vybrať len žalovaný, uviedol,
že rozhodol nestranný arbitrážny súd, ktorý nezriadil žalovaný. Kreácia rozhodcovského súdu nebola
v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a nespôsobila hrubý nepomer v právach zmluvných
strán. Podmienky konania na rozhodcovskom súde neboli predmetom dojednania medzi účastníkmi
konania, ale vyplývali zo štatútu rozhodcovského súdu. V konaní na rozhodcovskom súde nedošlo k

porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Okresný súd opomenul pred skončením dokazovania
uviesť, ktoré skutkové tvrdenia mal preukázané a ktoré dôkazy nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Odporca poukázal tiež na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzovali spornú rozhodcovskú
doložkuaktorékonštatovalijejplatnosť,aleokresnýsúdprihliadolibanarozhodovaciupraxsúdov,ktorej
výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky. Žalovaný navrhol konanie prerušiť

do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktoré konanie
sa týkalo jeho ústavnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012, v ktorom sa posudzovala platnosť spornej rozhodcovskej doložky.
6.1. Podaním zo dňa 14. 07. 2014, označením ako doplnenie právnej argumentácie odvolania žalovaný
poukázal na zákon o súdnych poplatkoch, ktorý nerozlišuje pri spoplatnení konania o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, či bol jeho účastníkom spotrebiteľ alebo nie. Predmetom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je len preskúmanie toho, či boli splnené podmienky pre prejednanie
a rozhodnutie veci rozhodcom. Žalobkyňa nespĺňala podmienky osobného oslobodenia od súdneho
poplatku. Predmetom konania nie je spotrebiteľský spor, len prieskum toho, či boli splnené podmienky
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený

súdny poplatok, porušil zásadu rovnosti účastníkov. Žalovaný sa ďalej domáhal priameho účinku
smernice Rady 93/13/EHS z 05. 03. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
z hľadiska aplikácie jej 19-ho odseku na poistnú zmluvu, z dôvodu neúplnej implementácie uvedenej
smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedený odsek smernice vyjadruje výnimkupri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. V tej súvislosti uviedol, že dohoda o rozhodcovskom
konaní mala vplyv na výpočet poistného a v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní v
poistnej zmluve došlo k zníženiu nákladov, zahrnutých do ceny poistenia v prospech spotrebiteľa.

Žalobkyňa rozhodcovskú doložku vlastnoručne podpísala, jej podpis je pod textom rozhodcovskej
zmluvy. Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky preto nemožno mať pochybnosti o tom, že bola
dojednaná individuálne.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť. Pri uzavretí poistnej zmluvy bola porušená zásada rovnosti účastníkov v dôsledku
nedostatočnej informovanosti žalobkyne o jej právach v porovnaní so skúsenosťami žalovaného, ktorý
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O ústavnej sťažnosti odporcu vedenej pod sp. zn. II. ÚS
382/2013 rozhodol Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 30. 09. 2014 tak, že základné práva odporcu
postupom a rozhodnutiami súdov (Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012) porušené neboli.
V súvislosti s dôkazom, prehlásením K. K. ako osoby konajúcej pri podpise zmluvy za žalovaného, že

žalobkyňa mala byť poučená o poistných podmienkach, uviedla, že dôkaz bol navrhnutý v odvolacom
konaní.Jehohodnovernosťjespornávzhľadomnato,žesajednaloopracovníčkužalovaného.Uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 16Co/936/2013-241 z 28. 05. 2015

tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a jej právnej zástupkyni priznal náhradu trov odvolacieho
konania. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskejrepublikyuznesenímč.k.5Cdo/22/2016-308z15.02.2017tak,žerozsudokKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/936/2013 z 28. 05. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd zistil, že k odvolaniu žalovaná sa žalobkyňa vyjadrila 30. 10. 2013, ktoré bolo žalovanému doručené

na zaujatie stanoviska, ale žalobkyňa svoje vyjadrenie doplnila podaním z 26. 05. 2015, ku ktorému sa
žalovaná nemala možnosť dozvedieť a prípadne vyjadriť, lebo jej nebolo doručené. Odvolací súd však
na doplnené vyjadrenie žalobkyne prihliadol, čo vyplývalo z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd následne doručoval žalovanému rozhodnutie dovolacieho súdu a vyjadrenie žalobkyne

z 26. 05. 2015.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po odstránení vád, ktoré boli dôvodom na zrušenie
jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom, znovu prejednal odvolanie žalovaného, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.
12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2014 za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa§470ods.2,vetaprvá,Civilnéhosporovéhoporiadkuprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy na zistení, že nebola individuálne dojednaná, mala formulárovú formu a od

spotrebiteľa vyžadovala, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s
dôvodmi,prektoréokresnýsúdzrušilrozhodcovskýrozsudokpodľa§40ods.1písm.c)zák.č.244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014. Okresný súd urobil správny záver, že zo
spôsobu zaradenia rozhodcovskej doložky do Všeobecných poistných podmienok odporcu nevyplývalo,
že by bola táto doložka s navrhovateľom individuálne dojednaná. Podľa rozhodcovskej doložky všetky

vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia sporu a núti ho podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde.
Zhodne s rozhodovacou praxou všeobecných súdov okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku. Okresný súd skutkovo a právne odôvodnil, prečo je rozhodcovská zmluva

neplatná a že rozhodcovským rozsudkom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka. Už podpisom Všeobecných poistných podmienok
bola v súdenej veci dojednaná rozhodcovská doložka a žalovaný duplicitným podpisom rozhodcovskej
doložky na Osobitnom zmluvnom dojednaní, ktoré tvorí súčasť textu všeobecných poistných podmienok,
nedosiahol dodatočne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, lebo v písomnosti nie je uvedená

časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Odporca si je zrejme tejto skutočnosti aj vedomý, lebo
Všeobecné poistné podmienky s účinnosťou od 01. 01. 2009 už upravil. Okresný súd zaujal správny
záver, že posudzovaná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou, keďže rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdenie
žalovaného, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd,

nezodpovedali právnej úprave do 31. 12. 2007, nemali význam pre právne posúdenie veci, lebo poistná
zmluva, vrátane rozhodcovskej doložky, bola uzavretá 10. 03. 2008. Neobstojí ani ďalšie tvrdenie, že
spotrebiteľ mal na výber, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie. Je obvyklé že zmluvné strany
pripoja podpisy na konci textu. Úprava, resp. splývanie jednotlivých častí predtlačeného textu idú na
ťarchu odporcu, ktorý text a miesto pre podpisy zmluvných strán vyhotovil pod textom všeobecných

podmienok.

13. Okresný súd tiež zaujal správny záver o tom, že rozhodcovské konanie nezaručovalo rovnaké
procesné práva porovnateľné so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a jeho záver mal oporu vo vykonanom dokazovaní na

pojednávaní dňa 09. 09. 2013 prečítaním spisu arbitrážneho súdu, vrátane rokovacieho poriadku tohto
súdu (č. l. 109). Spotrebiteľ nemal možnosť navrhnúť mimosúdne riešenie sporu, resp. rozhodcovský
súd, ktorého výber patril žalovanému. Je zrejmé, že žalovaný si rozhodcovský súd zvolil vzhľadom
na výhody plynúce zo skrátenej formy rozhodcovského konania a že sídlo rozhodcovského súdu je v
Košiciach, kde má svoje sídlo aj žalovaný. Pri argumentácii procesných pravidiel žalovaný prehliada, že

o rozhodcovskom konaní sa mohla žalobkyňa dozvedieť až po doručení rozhodnutia, kedy už procesné
námietky a podmienky konania nemohla uplatniť.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že predmetom konania je spotrebiteľský spor, v ktorom sa žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa domáhala ochrany svojho práva (§ 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch). Právne posúdenie veci malo základ v predpisoch na ochranu spotrebiteľa a bolo
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd vec skutkovo a právne posúdil správne
a rozhodnutie v potrebnom rozsahu odôvodnil. Okresný súd tiež správne rozhodol na základe návrhuo odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý bol zrušený. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátene výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, potvrdil.

15. Odvolací súd nezistil procesné prekážky a vady konania, na ktoré by mal prihliadnuť z úradnej
povinnosti. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného po skončení konania na súde prvej inštancie
nebránilo rozhodnúť o odvolaní, keďže nejde o posúdenie takého nároku, ktorý možno uplatniť výlučne
v konkurznom konaní. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, bude
súd prvej inštancie ďalej konať v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v

znení platnom do 31. 12. 2014. V ďalšom konaní bude posudzovať, či nároky veriteľa pôvodne uplatnené
v rozhodcovskom konaní sú dôvodné alebo nie. Pokiaľ však trvajú účinky konkurzu vyhláseného na
majetok žalovaného, ktorý v ďalšom konaní vystupuje na strane žalobcu, bude úlohou súdu prvej
inštancie konať so správcom konkurznej podstaty a vyzvať ho, či trvá na podanej žalobe alebo berie
žalobu späť.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Krajský súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania ani žalovanému
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodov osobitného zreteľa. Za také dôvody považoval
skutočnosť, že hoci v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, v čase rozhodnutia o odvolaní bol na

majetok žalovaného vyhlásený konkurz, ktorého účinky trvajú. V dovolacom konaní bol síce úspešný
žalovaný, ale odvolací súd prihliadol na to, že trovy dovolacieho konania nezavinila žalobkyňa a po
zrušení predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom ani v novom rozhodnutí nebol
žalovaný v odvolacom konaní úspešný.

17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní
uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f)
CSP.