Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227539
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114227539.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobkyne: W. T.,

O.. XX.X.XXXX, Z. V. V. X, XXX XX M., právne zastúpená Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o.,
so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: D. W., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. X, XXX XX
M., právne zastúpený JUDr. Matej Molčan, Garbiarska 14, 040 01 Košice, o zaplatenie 16.900 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.11.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 16.900 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 16.900,- EUR od 10.11.2014 do zaplatenia titulom
pôžičky a náhrady trov konania.

2. Uviedla, že so žalovaným do roku 2013 viedla spoločný partnerský život a napriek tomu, že
neuzatvorili manželstvo, žili v spoločnej domácnosti. Potom ako si žalovaný našiel inú partnerku, vzťah
ukončili, avšak vzhľadom na okolnosti naďalej bývali v spoločnej domácnosti, aj keď hospodárili každý

samostatne. Ešte počas spoločného partnerského života žalovaný sa rozhodol zrekonštruovať byt, v
ktorom bývali. V tom čase zomreli rodičia žalobkyne a brat F. T. jej mal podľa ich vzájomnej dohody
vyplatiť finančné prostriedky z dedičstva. Uviedla, že so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke s
tým, že finančné prostriedky, ktoré boli predmetom dedičstva, jej brat F. T. bude vo viacerých častiach
vyplácať priamo žalovanému na jeho účet, na účel rekonštrukcie. Na základe toho brat žalobkyne na
účet žalovaného vyplatil dňa 10.11.20111 sumu 1.000,- EUR, dňa 16.12.2011 sumu 400,- EUR, dňa
25.12.2011 sumu 500,- EUR, dňa 24.1.2012 sumu 500,- EUR, dňa 23.2.2012 sumu 5.500,- EUR, dňa

14.5.2012 sumu 500,- EUR, dňa 17.5.2012 sumu 500,- EUR, dňa 6.6.2012 suma vo výške 8.000,- EUR.
Uvedené sumy boli poukázané na účet, ktorého vlastníkom je žalovaný, celkovo bola pripísaná suma
16.900,- EUR.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si našiel priateľku a žalobkyňa bola nútená sa z bytu odsťahovať,
požiadala ústne žalovaného, aby jej poskytnuté finančné prostriedky vrátil. Urobila tak osobne, aj
prostredníctvom brata. Žalovaný jej však finančné prostriedky nevrátil.
Žalobkyňa k žalobe pripojila výpisy z účtov brata za obdobie 1.1.2012-30.6.2012 a Čestné prehlásenie

F. T., brata žalobkyne, v ktorom prehlasuje, že sestre previedol peniaze v sume 17.000,- EUR na účet
žalovaného, pričom peniaze boli dedičstvom po rodičoch, ktoré sestre prináležali.3. Okresný súd Košice I vydal dňa 10.7.2015 Platobný rozkaz (č.k. 38C/43/2015-26), voči ktorému dňa
11.1.2016 žalovaný podal odpor.

4. V odpore žalovaný uviedol, že nie je si vedomý existencie žiadneho nároku žalobkyne, o ktorý opiera
svoje tvrdenie v podanej žalobe. Dodal, že medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu
žiadnej zmluvy o pôžičke, a to ani v ústnej ani v inej forme. Zo strany žalobkyne nikdy nedošlo k
poskytnutiu žiadnej pôžičky v prospech žalovaného. Uviedol, že brat žalobkyne skutočne sumu 16.900,-
EUR zaslal na bankový účet vedený na jeho meno, ale ako spoločný dar žalovanému a žalobkyni.

Išlo o dar zo strany brata žalobkyne pre oboch. Tieto prostriedky neboli predmetom žiadnej pôžičky.
Keďže sa im narodilo spoločné dieťa, žalobkyňa so žalovaným žila v spoločnej domácnosti, žalovaný
sa o žalobkyňu staral, finančne ju podporoval a vyživoval, splácal viaceré úvery, ktoré boli poskytnuté
na financovanie spoločných potrieb žalobkyne a žalovaného, preto je presvedčený, že brat dar poskytol
obom partnerom ako formu finančnej výpomoci v rámci ich spoločného života. Žalovaný od žalobkyne
ani jej brata nikdy výslovne nežiadal peniaze a považuje ich za jeho dobrovoľný a najmä spoločný dar

pre partnerov. Dôvodom, prečo brat zasielal peniaze na jeho účet spočíval v tom, že žalobkyňa vtedy
zámerne bankový účet zriadený nemala, keďže ako uviedol, hrozilo jej, že jej osobný majetok bude
postihnutý exekúciou. Brat teda posielal peniaze na účet žalovaného preto, že žalobkyňa žiaden účet v
banke nemala a na uspokojovanie svojich životných potrieb používala prostriedky na účte žalovaného.
Žalobkyňa mala k bankovému účtu žalovaného dispozičné právo a mala k dispozícii aj bankomatovú

kartu, takže v období od 20.9.2010 do 28.10.2013 mohla s prostriedkami na účte žalovaného voľne
disponovať, čo aj využívala. Dodal, že ako vojak z povolania bol v období september 2010 až marec
2011 na misii mimo domova, takže so svojim účtom vôbec nedisponoval.
K tvrdeniu žalobkyne, že poskytnuté finančné prostriedky patrili do dedičstva po rodičoch žalobkyne
uviedol, že žalobkyňa o tom nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Výsledkom dedičského konania

nebola žiadna výplatná povinnosť zo strany brata žalobkyne.
K tvrdeniu žalobkyne, že uvedené peniaze boli použité žalovaným na rekonštrukciu bytu v jeho
vlastníctve, uviedol, že žalobkyňa po väčšinu svojho života aktívne nepracovala, poberala štátne
sociálne dávky, počas spoločného spolužitia bývala v jeho byte a mala rovnako dispozičné oprávnenie
k účtu žalovaného, z ktorého tieto prostriedky postupne sama aj spotrebovala. O pohyboch na účte

žalovaný poskytol ako dôkaz výpisy z bankového účtu. Podľa jeho tvrdení, žalobkyňa sama vyberala
peniaze, pričom ich používala na uhrádzanie bežných potrieb spoločnej domácnosti (potraviny, drogéria,
čistiace prostriedky, lieky), ďalej úhradu potrieb spoločného syna, nákup ošatenia a iných osobných
vecí pre seba ako aj nákup vybavenia a spotrebičov do domácnosti, v ktorej žila so žalovaným, ktoré
si ale po odchode zo spoločnej domácnosti so sebou aj odniesla. Okrem toho zo spoločnej domácnosti

žalobkyňa odniesla aj značnú časť vecí, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného. O nákupoch
žalobkyne žalovaný poskytol pokladničné bločky, faktúry na meno žalobkyne, ktorými preukazuje, že
samotná žalobkyňa spotrebovala väčšinu finančných prostriedkov, ktoré im daroval brat. Uviedol, že
ostatné doklady preukazujúce výdavky žalobkyne hradené z týchto peňažných prostriedkov žalobkyňa
vzala alebo zničila, keď opúšťala spoločnú domácnosť. Na účet žalovaného rovnako bola zasielaná

aj jeho mzda, prostriedky z účtu sa používali na financovanie bežných potrieb strán sporu, vrátane
nákladov na bývanie, ako aj bežných potrieb syna. V predložených výpisov z účtov žalovaný zvýraznil
transakcie, z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že išlo o náklady na osobné potreby žalobkyne, ako
nákup dámskeho oblečenia, platby kartou v obchodoch v Košiciach v čase okolo obeda, resp. výbery z
bankomatov v Košiciach v pracovnom čase žalovaného. Tieto transakcie nemohol uskutočniť žalovaný,

keďže bol buď na misii v Afganistane, alebo bol v práci na vojenskom útvare v Trebišove a teda nemohol
platiť kartou či vyberať hotovosť z bankomatov v Košiciach. Okrem toho boli peniaze použité aj na
spoločnú dovolenku so synom v Turecku a v Chorvátsku. Uviedol, že žalobkyňa z peňazí podporovala
aj sesternicu U. P. R. R. E..
Na rekonštrukciu nepotreboval žiadne prostriedky žalobkyne a ani jej brata, pretože počas misie v

Afganistane mal solídny príjem a finančne ho podporili jeho rodičia a sestra, ktorá mu poskytla 2.500,-
EUR na prestavbu kuchyne a výmenu bezpečnostných dverí. Matka mu poskytla 30.000,- Sk a následne
400,- EUR na rekonštrukciu detskej izby a otec mu poskytol celkovo prostriedky v hodnote 3.500,- EUR.
Žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti mu vzala hnuteľné veci, ktoré patrili do jeho výlučného
vlastníctva a ktoré v podaní vymenoval. Na odcudzenie podľa jeho slov žalobkyňa využila pobyt

žalovaného na jeho druhej misii (november 2013-júl 2014). Uviedol, že žalovaná predala susedom
umývačku riadu v hodnote 800,- EUR a chladničku v hodnote 700,- EUR, pričom peniaze si ponechala.
Žalovaný po návrate z misie zistil, že žalobkyňa mu pri odchode spôsobila ďalšie škody na vybavení
obydlia, čím žalovanému vznikla škoda na majetku vo výlučnom vlastníctve, došlo k poškriabaniudrevených podláh, poškodeniu okien, dverí, stien a osobného oblečenia žalovaného. Odcudzením a
poškodením vecí vo výlučnom vlastníctve žalovaného mu vznikla majetková škoda, ktorú si žalovaný
započítava oproti prípadnej pohľadávke žalobkyne.

Žalovaný ďalej v odpore vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie
žaloby, keďže žalobkyni z hmotnoprávneho hľadiska žiaden uplatniteľný nárok nevznikol a ani z
procesnoprávneho hľadiska nebola oprávnená ho akokoľvek uplatňovať. Podľa jeho názoru, keďže
peňažné prostriedky poskytol na účet žalovaného brat, on jediný by prichádzal do úvahy ako aktívne
vecne legitimovaný subjekt, preto žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol zároveň tiež námietku premlčania

uplatneného nároku vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po uplynutí viac ako dvoch rokov
od poskytnutia peňažných prostriedkov na účet žalovaného. Dodal, že sa o žalobkyňu počas 12-
ročného spolužitia staral a finančne podporoval, žalobkyňa finančné prostriedky, ktorých zaplatenia
sa domáha, dávno minula na uspokojenie vlastných potrieb, potrieb domácnosti a potrieb spoločne
vyživovaného maloletého syna. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz pripojil podpisový vzor k účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým poskytol žalovaný žalobkyni oprávnenie na nakladanie s prostriedkami na

účte majiteľa účtu z 13.9.2010, ako aj Odvolanie splnomocnenia na nakladanie s účtom z 28.10.2013 a
výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2013, faktúry a dodacie listy k zakúpenému
nábytku, z ktorých niektoré sú na meno žalobkyne, podpísané žalovaným ako zákazníkom a sú z mája
až októbra 2013, ďalej Čestné prehlásenie sestry žalovaného, že zaplatila v byte na Maurerovej ulici
2 v Košiciach, ktorého vlastníkom bol žalovaný a žil tam so žalobkyňou prestavbu kuchyne a výmenu

bezpečnostných dverí v sume 2.500,- EUR, ako aj čestné prehlásenie matky a otca žalovaného z
28.12.2015.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchov strán, výsluchom svedkov
a zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 22.9.2016 (čl. 189) vyplynulo, že sa domáha vyplatenia
žalovanej sumy titulom vrátenia pôžičky, ktorá bola žalovanému poskytnutá na rekonštrukciu bytu a
zaplatenie motorového vozidla, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom lehota splatnosti
medzi stranami nebola dohodnutá. Uviedla, že po smrti otca prešiel byt po rodičoch do výlučného

vlastníctva brata, ktorý žalobkyni vyplatil okolo 30.000,- EUR, pričom sumu 16.900,- EUR zaplatil brat
na účet žalovaného. Ostatné peniaze brat vyplácal postupne do rúk žalovaného, pričom ani nevedela,
že si žalovaný požiadal o výplatu jej peňazí, ale keďže žalovaný s bratom boli kolegovia z práce, nikto
nemal dôvod nedôverovať žalovanému a uviedla, že často o tom, že teda peniaze boli bratom vyplatené
žalovanému, ani nevedela. Peňažné prostriedky v sume 16.900,- EUR žalovanému požičala. Uviedla,

že žiadala žalovaného ešte v čase, keď bývali v 2 izbovom byte (až v roku 2011 kúpili väčší 3 izbový
byt), aby na ňu previedol časť bytu, ale nepreviedol. Trvá na tom, že finančné prostriedky požičala na
účel rekonštrukcie a tvrdí, že žalovaný sľúbil, že finančné prostriedky vráti. Žiadala, aby na ňu žalovaný
prepísal časť bytu, ale žalovaný nesúhlasil, no napriek tomu žalovanému peniaze naďalej požičiavala.
Keď žalovaného požiadala o vrátenie peňazí, vysmial ju a nebol jej ochotný peniaze vrátiť. Uviedla,

že žalovaný jej počas rozhovorov k tejto téme sľuboval, že na ňu prepíše byt, alebo vráti peniaze,
avšak celé to odkladal, až kým nejaké peniaze mala a potom už nastal v dôsledku toho rozchod a jej
vyhodenie z bytu. Písomnú dohodu o výplate peňazí z dedičstva po rodičoch má brat. Poukázala na
to, že nedisponovala platobnou kartou, žalovaný mal dve karty, to znamená, že vyberala peniaze tak,
že s ňou žalovaný prišiel k bankomatu a vybrala s jeho súhlasom z bankomatovej karty peniaze. Veci

osobnej potreby a pre maloletého syna nakupovala tak, že za prítomnosti žalovaného z bankomatu
vybrala hotovosť vo výške jej materskej a z toho platila osobné veci a potreby syna. Uviedla, že zmluvu o
pôžičke uzatvorili ústne, prítomný nebol nikto, občas bol brat, ktorý žalovanému dohováral, aby peniaze
vrátil.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.9.2016 poprel tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičky . Uviedol,
že peniaze, ktoré mu boli na účet preposlané, vnímal ako dar, ktorý však spotrebovala žalobkyňa. V
žiadnom prípadne peniaze neboli použité na rekonštrukciu. Z výpovede žalovaného na pojednávaní
22.9.2016 (čl. 191) ďalej vyplynulo, že si nikdy peniaze od žalobkyne nepožičal, pričom k jeho účtu mala
žalobkyňa jednu kartu a druhú mal on. Uviedol, že brat žalobkyne si zobral úver na splatenie dlhov ich

otca a zo zvyšku úveru žalobkyni časť poslal na jeho účet. Potvrdil, že peniaze od brata prišli na jeho
účet a keďže to prišlo na jeho účet, myslel si, že je to dar a ani F. T. mu nikdy nepovedal, že peniaze
posielal jemu, peniaze posielal bez uvedenia dôvodu. Keď mu pípla v telefóne správa, že mu prišli tieto
peniaze, žalobkyňa mu povedala, že jej brat poslal peniaze a nepovedala na aký účel.Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne ohľadom účelu použitia finančných prostriedkov dňa 27.2.2012
v sume 1.646,20 EUR a 1.438,20 EUR uviedol, že nevie uviesť účel, keďže on mal nabraté úvery, hoci
peniaze z úverov užívala žalobkyňa. Doplnil, že žalobkyni nesľúbil vrátenie peňazí, ale sľúbil jej kedysi,

že na ňu prevedie časť bytu, bola len pripravená darovacia zmluva, ale nakoniec ju nepodpísali o od
nej odstúpil.
Ďalej uviedol, že byt na Maurerovej rekonštruoval z poskytnutého úveru na byt, ktorý si zobral, časť mu
poskytla sestra a rodičia.

8. Z ďalšieho vyjadrenia žalobkyne zo dňa 19.1.2017 (čl. 193) vyplynulo, že požičané peniaze žalovaný
využil na rekonštrukciu 3-izbového bytu, ktorý kúpil v roku 2011. Sľuboval jej, že na ňu prepíše
spoluvlastnícky podiel k bytu, čo považovala za jednu z možností vrátenia pôžičky, od tohto zámeru
však upustil a nepreviedol na ňu spoluvlastnícky podiel, ani jej nevrátil peniaze. Uviedla, že sa snažila
počas materskej dovolenky privyrábať si, predávala obnosené veci, pričom niekedy si takto zarobila
aj 100,- EUR. Uviedla, že nepodporovala finančne svoju sesternicu U. P., o čom predložila aj ročné

zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 a 2013 a priložila
aj fotografie stavu bytu, ktorý sa predával prostredníctvom realitnej kancelárie, zápisnicu z pojednávania
sp.zn. 21P/21/2014 a dva čestné prehlásenia Marty Palkovej.

9. V ďalšom podaní zo 6.4.2017 (čl. 210) žalovaný uviedol, že úver poskytnutý bankou na kúpu

trojizbového bytu, ktorý kúpil v roku 2011 hodnotou prevyšoval hodnotu kupovaného bytu, preto zvyšnú
časť prostriedkov žalovaný použil na rekonštrukciu bytu, pričom zároveň si od banky vzal ďalší spotený
úver na dofinancovanie rekonštrukcie. Na financovanie rekonštrukcie bytu na Maurerovej ulici (3-izbový
byt) teda žalovaný použil prostriedky hypotekárneho úveru, spomenutého vyššie, ako aj prostriedky z
úveru vo výške 19.000,- EUR, ktoré boli čiastočne použité na rekonštrukciu a čiastočne na spoločnú

letnú dovolenku v Turecku. Tento úver predčasne mimoriadne splatil v decembri 2014 po návrate z misie
z peňazí pochádzajúcich práve u tejto misie a z peňazí za predaj motorového vozidla vo výške 8.000,-
EUR. Uviedol, že byt mohol ponúknuť na predaj až po tom, ako opravil škody a dokúpil vybavenie a
spotrebiče.Akodôkazpriložilzmluvuosplátkovomúverevovýške19.000,-EURz24.7.2013uzatvorenú
medzi bankou a D. W. R. U.

P. ako dlžníkmi, ďalej žiadosť o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou z
23.12.2014 a Zmluvu o spotrebnom úvere medzi bankou a žalovaným a U. P. z 18.7.2013.

10. Na pojednávaní dňa 16.6.2017 (čl. 240) žalobkyňa súdu na nahliadnutie predložila dohodu o
vyplatení podielu z bytu po rodičoch zo dňa 10.8.2010, kde sa F. T. zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu

22.000,- EUR ako podiel z bytu po rodičoch, s tým, že táto suma bude vyplatená až po smrti otca.
Vypovedala, že od roku 2001 do 2007 bývali u tety E. v 2-izbovom byte na Dvorkinovej 5, ktorý potom
18.7.2007 žalovaný odkúpil, pričom žalobkyňa byt neodkupovala, pretože bola na materskej. Od roku
2007 do 2012 bývali v byte na Dvorkinovej 5 v Košiciach a následne v roku 2012 žalovaný kúpil 3-
izbový byt na Maurerovej 2 v Košiciach. Žalovaný si zobral úver vo výške 850.000,- Sk, ktorý slúžil na

vyplatenie kúpnej ceny za byt na Dvorkinovej a keď už nemal peniaze na rekonštrukciu tohto bytu, brat
žalobkyne mu požičal sumu 140.000,- Sk ako podiel z dedičstva po smrti mamy s tým, že peniaze vráti
alebo prepíše polovicu bytu na Dvorkinovej na žalobkyňu. Netýkalo sa to ešte bytu na Maurerovej ulici.
Následne v roku 2012 predal žalovaný byt na Dvorkinovej za 60.000,- EUR a kúpil za 58.000,- EUR
byt na Maurerovej ulici opäť do výlučného vlastníctva. Hoci jej bolo prisľúbené, že byt na Maurerovej

žalovaný prepíše v polovici na ňu, neudialo sa tak. V tomto byte bola potrebná tiež rekonštrukcia,
pretože sa kupoval v pôvodnom stave a žalovaný nemal peniaze na rekonštrukciu, požiadal žalobkyňu
o poskytnutie pôžičky. Chladničku jej kúpila teta, umývačku riadu si kúpila sama, ostatné veci kupovali
spoločne. Uviedla, že keď z toho bytu odchádzala, vzala si iba svoje a synove veci. Úver z 18.7.2013 bol
výške 71.200,- EUR brala ho jej sesternica a žalovaný, ale bol poskytnutý iba na bývanie pani P.. Výzvu

na vrátenie peňazí alebo prepísanie bytu nevie zdokladovať, bola to vzájomná komunikácia medzi nimi.

11. Z výpovede svedka F. T., brata žalobkyne (čl. 241) vyplynulo, že žalovanému poskytol celkovo sumu
22.000,- EUR (17.000,- EUR na účet a 5.000,- EUR v hotovosti). Peniaze poslal na účet žalovaného,
ktorý bol ich spoločným účtom, keďže sestra iný účet nemala. Tiež uviedol, že s tým nesúhlasil, bál

sa, aby sestra o peniaze neprišla, preto oznámil, že peniaze dá sestre len pod podmienkou, že na ňu
žalovaný prepíše časť bytu. Prepísanie časti bytu požadoval za poskytnutie peňazí na rekonštrukciu z
dôvodu, že ani byt na Dvorkinovej, na ktorý poskytol 140.000,- Sk ako dedičstvo po mame , nebol v
časti prepísaný na sestru. Žalovaný mu povedal, že sa to nedá, že tie peniaze potrebuje na splatenieleasingu na auto, inak mu banka nedá úver na byt. Prišli za ním obe strany spoločne a žiadali peniaze.
Žalovaný pred ním aj sestrou povedal, že keď mu sestra poskytne peniaze, prepíše na ňu časť bytu.
Uviedol, že žalovanému darom peniaze nikdy nedal a keď sa s ním stretol osobne na parkovisku z

dôvodu snahy vyriešiť spor, žalovaný mu povedal, že on (svedok) mu nič nedal. Uviedol, že žalovanému
pôžičku poskytla sestra, nie on.

12. Svedkyňa U. P. na pojednávaní 16.6.2017 (čl. 242) uviedla, že ju žalobkyňa finančne nepodporovala
a v čase keď prerábali byt na Maurerovej (od januára do 12.4.2013) bývali žalovaný, žalobkyňa so

synom u nej. Uviedla, že za peniaze, ktoré
dal brat žalobkyni, mala byť polovica bytu písaná na žalobkyňu, čo sa neuskutočnilo. Uviedla, že pri
tom nebola prítomná a uvedené informácie má od žalobkyne a jej brata.

13. Z návrhu darovacej zmluvy medzi žalovaným ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou z
4.11.2011 (čl. 246) vyplýva, že strany si pripravili darovaciu zmluvu, predmetom daru bol 2-izbový

byt, kde darca daruje polovicu nehnuteľnosti na Dvorkinovej ulici obdarovanej. Táto zmluva však nie
je podpísaná zmluvnými stranami. Súd konštatuje, že napriek nepodpísaniu zmluvy brat žalobkyne na
účet žalovaného od 10.11.2011 do 6.6.2012 zaslal 16.900,- EUR.

14. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 24.7.2013 (čl. 215) vyplýva, že banka poskytla ako dlžníkovi

žalovanému a U. P. spotrebný úver na čokoľvek vo výške 19.000,- EUR a zo žiadosti o predčasne
splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 23.12.2014 a z príkazu na úhradu vyplýva,
že žalovaný dňa 23.12.2014 vyplatil sumu 17.567,65 EUR.

15.Zčestnéhovyhláseniasvedka G.E.z 27.9.2016vyplýva,žesvojejmatkeR.E.H.posielalodjanuára

2005 do júna 2007 sumu 100 libier mesačne, ktorá tieto peniaze minula na výpomoc pri stravovaní a
uspokojovaní potrieb vtedy s ňou bývajúcich strán sporu.

16. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 (čl. 266) súd vypočul Y. W., otca žalovaného, ktorý uviedol, že o
poskytnutí sumy 16.900 nemá žiadnu vedomosť. Pokiaľ ide o finančné pomery, tak žalovaný počas ich

spolunažívania financoval celú domácnosť a to takým spôsobom, že išiel nad rámec svojich možností,
t.j. keď išiel syn na druhú misiu, zistil, že syn má 2 karty Quatro. Uviedol, že na rekonštrukciu bytu na
U. žalovanému prispel sumou 5.000,- až 8.000,- EUR na materiál, ktorý kupoval v období od novembra
2013 až február 2014, kedy sa byt rekonštruoval. Uviedol, že celú rekonštrukciu financoval on a že na
rekonštrukciu bytu žalobkyňa neprispela. Uviedol, že vzťah strán sporu sa skončil na jeseň 2013.

17. Svedkyňa Y. W., matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že o tom aké peniaze išli na účet žalobcu
alebo žalovaného nič nevie. Uviedla, že byt na Maurerovej bol financovaný z hypotekárneho úveru, z
časti synovi pomohli s manželom asi v sume 12.000,- EUR a že syn mal 8 nebankových pôžičiek, aby
si kúpili nábytok, zariadenie. Uviedla, že sestra žalovaného prispela sumou 3.500,- EUR.

18. Svedkyňa P. B. uviedla, že vie, že za poslednú sumu z dedičstva po otcovi, ktorú brat žalobkyne
zaslal žalovanému na účet , sa kupoval byt na Maurerovej ulici. Vie o tom, že žalovaný niekoľko krát
vyzval žalobkyňu, aby jej brat poslal peniaze a že dal prísľub, že keď žalobkyňa dá peniaze, napíše na ňu

polovicu bytu. O tom, že by žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie peňazí, má iba sprostredkovanú
vedomosť. Uviedla, že bola prítomná niekoľko krát, keď žalovaný uviedol, že buď na žalobkyňu prepíše
byt alebo jej peniaze vráti, bolo to napríklad pri rozhovore u nej v dome, kde trávili letné prázdniny a kde
dohovárali žalobkyni, aby urobila zápis o tom, že bude spoluvlastníčka bytu, pričom vtedy jej žalovaný
povedal, že „ ja ti tie peniaze vrátim, alebo ťa napíšem na byt, keď teda trváš na tom“.

19. Svedok F. P. uviedol, že peniaze boli poskytnuté na spoločný život a bol osobne pri tom, keď žalovaný
uviedol, že peniaze buď vráti žalobkyni alebo sa to bude kompenzovať tým, že na ňu prepíše časť bytu.
Uviedol, že keďže žalobkyňa v tom čase bývala so žalovaným, nemohla peniaze míňať sama, míňali
ich spoločne.

20. V ďalšom podaní z 2.11.2017 (čl. 273) žalovaný uviedol, že keďže žalobkyňa nemala vlastný účet,
na bankovom účte žalovaného došlo k zmiešaniu peňažných prostriedkov žalobkyne a žalovaného,
ktoré pochádzali z jeho príjmov zo závislej činnosti ako aj z cudzích prostriedkov financovania(úvery nebankových subjektov). Uviedol, že od doby poukázania finančných prostriedkov bratom až
do novembra 2013, kedy žalobkyni zrušil dispozičné oprávnenie na nakladanie s účtom, žalobkyňa
realizovala osobné výbery alebo prevody vo výške väčšej ako 18.000,- EUR. A aj po ukončení

partnerského vzťahu žalovaný súhlasil s tým, aby žalobkyňa v byte ešte 7 mesiacov bývala a bezplatne
ho užívala až do júna 2014, pričom za ten čas náklady na služby spojené s užívaním bytu hradil
výlučne žalovaný a súčasne počas tohto obdobia splnomocnil žalobkyňu na užívanie motorového
vozidla Daewoo Kalos a vykonával úhrady za nákup pohonných hmôt. Uviedol, že rovnakou logikou by
mohol požadovať od žalobkyne vrátenie prostriedkov, ktoré pochádzali z mzdových príjmov žalovaného.

Uviedol, že úmysel previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel na byte na Maurerovej ulici netajil,
nebol však vedený tým, že by mal voči žalobkyni peňažný záväzok, ktorý by chcel takto splatiť, ale tým,
že s ňou žil v partnerskom vzťahu 12 rokov a mali spoločného syna a mienil sa s ňou usadiť, čo vyústilo
do toho, že ju požiadal o ruku. Žalovaný si nakoniec svoj zámer rozmyslel. Z dôvodu, ak by súd dospel k
záveru, že žalovaný má nejaký záväzok voči žalobkyni, špecifikoval kompenzačnú námietku uvedenú v
odpore z 8.1.2016, ktorá spočívala v pohľadávke žalovaného na náhradu škody voči žalobkyni, ktorá

mu vznikla odcudzením hnuteľných vecí patriacich žalovanému pri ukončení ich spolužitia v júni 2014,
a to na sumu 4.820,- EUR.

21. Z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu bol spis Opatrením predsedu Okresného súdu
Košice I s účinnosťou od 18.6.2018 prerozdelený do registra 42C. Po upovedomení strán nebola

vznesená námietka zaujatosti.

22. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 právna zástupkyňa žalobkyne predložila listinné dôkazy a to
Výberový list z banky z 7.6.2007, z ktorého vyplýva výber sumy 30.000,- Sk a Potvrdenie z Quatro car,
z ktorého vyplýva, že dňa 18.10.2012 došlo k vkladu finančnej hotovosti 5.342,99 EUR žalovaným na

splatenie motorového vozidla v jeho výlučnom vlastníctve.
Žalobkyňa na otázku súdu uviedla, že byt na Maurerovej kupovali koncom roka 2012, nevedela však
uviesť koľko stála rekonštrukcia, nevedela tiež uviesť na čo boli použité finančné prostriedky z úveru
24.7.2013.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa používala platobnú kartu s koncovkou 5140 a poskytnuté peniaze

strovila,pretoichnemohlaposkytnúťnarekonštrukciu.Žalobkyňa nemaladispozičnéprávokúčtubrata,
finančné prostriedky žalobkyne sa dostali do jej dispozičnej sféry až pripísaním na účet žalovaného,
tento úkon teda nemožno považovať za úkon žalobkyne.
Právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky na účel
rekonštrukcie bytu, v ktorom nemá spoluvlastnícky podiel a z výpovede svedkov pani B. R. P. vyplýva,

že medzi stranami bola dohoda o vrátení peňazí alebo prepísaní časti bytu.

23. Na pojednávaní dňa 3.12.2018 sa žalovaný vyjadril, že predčasné splatenie motorového vozidla
Volkswagen Touran bolo realizované hotovostnou platbou z predaja motorového vozidla Škoda Fábia a
pokiaľ ide o prijatie platby v sume cez 8.000,- EUR, išlo o poskytnutie bezúčelového úveru bankou.

Žalobkyňa uviedla, že peniaze boli poskytnuté z rúčky do rúčky, jednu časť odovzdal aj brat. Nemali
výslovne stanovenú dobu vrátenia a odplata spočívala vo vrátení peňazí alebo v prepise časti bytu.
Strany využili právo záverečných rečí.
Žalobkyňa uviedla, že brat mal jej peniaze, bol transferovým miestom, keď ich poskytol žalovanému.
Poukázala na zvukový záznam z pojednávania 22.9.2016, kde je uvedené, že žalovaný bol dohodnutý

so žalobkyňou na vrátení peňazí formou prevodu časti bytu. Táto zmluva bola pripravená, potom sa
ju žalovaný rozhodol nezrealizovať a odstúpil od nej. Uviedla, že pokiaľ sa žalovaný bráni námietkou
premlčania bezdôvodného obohatenia, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže ju pripravil
o všetky peniaze z dedičstva, nesplnil žiaden zo sľubov, peniaze od nej vylákal.
Žalovaný v rámci záverečnej pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie uviedol, že právo patrí bdelým a nie

je pravdou, že by mal záujem uviesť žalobkyňu do omylu alebo aby mala svoju pohľadávku premlčanú.
Uviedol, že žalobkyňa od začiatku tvrdila uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pričom na tomto pojednávaní
uviedla samotná žalobkyňa z rúčky do rúčky, pri zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt a žalobkyňa
nepreukázala, že finančné prostriedky vyberala z tohto účtu a následne ich poskytla žalovanému.
Uviedol, že žalobkyňa mala dispozičné právo k účtu. Ak cítila, že sú to jej finančné prostriedky, vedela ich

vybrať, to sa neudialo. Od začiatku bolo tvrdené poskytnutie finančných prostriedkov z účtu žalovaného,
hotovostné poskytnutie pôžičky nebolo nikdy preukázané. Trvá aj na kompenzačnej námietke.

24. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení :Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri

darovaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
veci lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonávalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§107ods.1až3Občianskehozákonníka,právonavydaniebezdôvodnéhoobohateniasapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci

neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

25. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu
zamietol, a to z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno (čo sa týka uzatvorenia zmluvy o
pôžičke, darovacej zmluvy či inej inominátnej zmluvy), ako aj z dôvodu žalovaným vznesenej námietky

premlčania uplatneného nároku. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných zistení a úvah :

26. V konaní nebolo sporné, že brat žalobkyne titulom vyporiadania dedičstva po rodičoch poskytol
žalobkyni finančné prostriedky na účet žalovaného, nakoľko žalobkyňa nemala vlastný účet v bankea v čase uhrádzania finančných prostriedkov žila v jednej domácnosti so žalovaným. Výška takto
uhradených finančných prostriedkov zo strany brata žalobkyne na účet žalovaného po čiastkach
predstavovala v súhrne sumu 16.900,- EUR, pričom výška týchto finančných prostriedkov zo strany

žalovaného nie je sporná.
V konaní bolo sporné tvrdenie žalobkyne, že finančné prostriedky, ktoré získala ako dedičstvo od brata
na účet žalovaného, požičala žalovanému ako pôžičku vo výške 16.900,- EUR na rekonštrukciu bytu či
splatenie motorového vozidla.
V konaní bolo taktiež sporné a nebolo preukázané, kto čerpal prostriedky poukázané na účet žalovaného

bratomžalobkynezúčtužalovaného,arovnakoto,žefinančnéprostriedkypoukázanébratomžalobkyne
na účet žalovaného použil výlučne žalovaný.
V spore nebolo tvrdené a teda ani preukazované, že by brat žalobkyne v mene žalobkyne previedol
peniaze žalovanému titulom pôžičky. Práve naopak, brat žalobkyne v čestnom prehlásení uviedol, že
peniaze previedol sestre na účet žalovaného, pretože sestra nemala účet zriadený.
V konaní žalobkyňa uviedla, že nevie uviesť výšku ceny za rekonštrukciu bytu, napriek tomu dodala,

že na rekonštrukciu boli spotrebované všetky jej peniaze.
Žalovaný uviedol, že na rekonštrukciu si zobral aj úver z dňa 24.7.2013, s čerpaním od 10.9.2013, čo
potvrdila aj svedkyňa pani Palková, keď uviedla, že im nechceli dať 20.000,- EUR, preto navzájom boli
spoludlžníkmi svojich úverov. Žalovaný predložil predmetnú úverovú zmluvu.
V spore nie je sporné, že k účtu žalovaného mala žalobkyňa dispozičné oprávnenie od 13.9.2010

do 28.10.2013, bankou boli k účtu vydané dve platobné karty, žalobkyňa však tvrdila, že s kartou
nedisponovala, peniaze vyberala spolu so žalovaným, pod jeho dohľadom a s jeho súhlasom, a to vo
výške rodičovských dávok a toho, čo zarobila predajom obnosených vecí.
27. Nárok žalobkyne súd posúdil ako nárok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, ako plnenie z
neplatného právneho úkonu (pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Keďže je nesporné, že žalobkyňa mala dispozičné oprávnenie k účtu, vedela zistiť stav na účte, s ktorým
hospodárila resp. ak aj nehospodárila, mohla v banke ako disponent požiadať o výpis z účtu, preto podľa
názoru súdu k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo najneskôr, keď sa
prostriedky prevedené bratom na účte žalovaného vyčerpali (k 31.8.2012 je podľa výpisu z účtu konečný
stav na účte mínusový). V tej chvíli žalobkyňa zistila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jej úkor obohatil. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd považoval
vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku za dôvodnú (uplynutie dvojročnej subjektívnej
lehoty dňa 31.8.2014), pričom reagujúc na námietku žalobkyne (že ide o výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi), súd konštatuje, že podľa názoru súdu nejde o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný použil prostriedky žalobkyne na

rekonštrukciu či uspokojenie vlastných potrieb, na účet prichádzali aj prostriedky z jeho závislej činnosti,
peniaze z úverov. Súd na námietku premlčania prihliadol, pretože za rovnakej situácie, pri podaní žaloby
žalovaným, aj žalobkyňa ako žalovaná by mohla uplatniť námietku premlčania (naplnenie § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka).
Ďalej dôkazné bremeno v spore nebolo unesené pokiaľ ide o to, že prostriedky využil výlučne žalovaný

alebo boli využité na rekonštrukciu či splatenie jeho motorového vozidla. Z jednotlivých výpisov, pri
dvoch kartách a dispozičnom oprávnení oboch disponovať s účtom, sa súd domnieva, že peniaze
žalobkyne a žalovaného sa zmiešali a boli použité oboma stranami. Súd poukazuje na transakcie na
účte, ktoré nasledovali po tom, ako prišli finančné prostriedky od brata na účet žalovaného, pri výberoch
okolo obeda, resp. vôbec pri výberoch nebolo unesené dôkazné bremeno, nárok žalobkyne je preto

nepreukázaný.
Súd uplatnený nárok posudzoval aj z hľadiska vzniku záväzkovoprávneho vzťahu z titulu zmluvy o
pôžičke, darovacej zmluva či inej inominátnej zmluvy. Pri posúdení nároku žalobkyne ako vzniknutého
z porušenia platnej zmluvy(zmluvy o pôžičke, darovacej, prípadne inominátnej), súd považoval za
nepreukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, darovacej zmluvy, či inej zmluvy, keďže ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania, každá zo strán mala vôľu uzatvoriť iný právny úkon, preto súd nárok posúdil
ako vzniknutý z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že poskytnutie peňazí považovala
za pôžičku, žalovaný za dar, dokonca od brata obom. Súd sa domnieva, že vzhľadom na tvrdenie
žalovaného, že neuzatvoril zmluvu o pôžičke, vôľa pri uzatváraní zmluvy nebola daná, a preto nárok
posudzoval ako vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, plnením z neplatného právneho úkonu (pre

rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka). Aj samotná žalobkyňa uviedla, že pri uzatvorení zmluvy nebol
nikto prítomný. Ona žiadala, aby na ňu žalovaný prepísal časť bytu, ale žalovaný nesúhlasil, no napriek
tomu žalovanému peniaze naďalej požičiavala. V prípade ak by išlo o pôžičku, súd uvádza, že tou
veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakéhodruhu, v zmluve nebola dohodnutá doba vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluva, teda vyžaduje
sa i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľovi. V tomto prípade súd nemal preukázané, ako a
čím došlo k odovzdaniu peňazí žalobkyňou žalovanému, žalobkyňa na poslednom pojednávaní uviedla,

že z rúčky do rúčky, počas konania však tvrdila, že peniaze sa spotrebovali z účtu. Peniaze boli síce
poukázané na účet žalovaného bratom pre žalobkyňu, ktorá nepreukázala ich odovzdanie žalovanému,
prípadne ich dohodu o takomto prenechaní, a keďže fakticky mala dispozičné právo k účtu aj žalobkyňa,
v konaní bolo sporné, či tieto prostriedky aj reálne nespotrebovala. Z výpisov bolo preukázané, že s
účtom disponovala aj žalobkyňa, preskúmaní štruktúry výpisov z účtov, pri nákupoch v rôznom čase

najmä v Košiciach, aj doobedu, pri zriadení dvoch kariet k účtu, neobstoja nepreukázané tvrdenia
žalobkyne, že žalovaný ako vojak mal rôzne doby nástupu v rôznych dňoch v Trebišove. Keďže ak
by vykonával výbery a platby žalovaný sám, nepotreboval by mať zriadené dispozičné právo k účtu a
dve karty. Výbery a platby v rovnakej forme ako ostatné boli aj v čase počas jeho misie v zahraničí
(1-3/2011, čl. 49 a nasl.), kde žalobkyňa tvrdila, že kartu taktiež nemala a transakcie robili v tom čase
rodičia žalovaného, pričom toto tvrdenie súd považuje za nepodložené a účelové a opätovne uvádza,

že pokiaľ umožnil žalovaný žalobkyni ako disponentovi nakladať s účtom aj v banke, je pravdepodobné,
že jej poskytol aj jednu z jeho dvoch bankových platobných kariet. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že
žalobkyňa kartami nedisponovala, peniaze si vyberala iba pod dohľadom a so súhlasom žalovaného
a nepovažovala za podozrivé takého správanie žalovaného vo vzťahu k peniazom či nepodpísaniu
pripravenej darovacej zmluvy z 4.11.2011 v partnerskom vzťahu, naďalej jej to vyhovovalo a dokonca

poskytla žalovanému (od novembra 2011 do júna 2012) v dôvere ďalšie peniaze ako tvrdí, potom aj súd
musí skonštatovať, že právo patrí bdelým.

Pokiaľ ide o posúdenie nároku z titulu zmluvy darovacej, obdobne vôľa žalobkyne ako zmluvnej strany
či brata žalobkyne nebola takúto zmluvu uzatvoriť, pričom darovacia zmluva musí byť písomná, pokiaľ

nedôjde k odovzdaniu predmetu darovania. Uzatvorenie inej zmluvy v nebolo predmetom tvrdenia strán
a ani nebolo preukázané.
Na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť nasledovné : Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že po poukázaní peňazí na účet žalovaného (bratom žalobkyne) dochádzalo k ich čerpaniu, a to ako
vyplýva z výpisu z účtu, oboma kartami zriadenými k účtu. Súdu žalobkyňa nepreukázala použitie

konkrétnych prostriedkov vo výške 16.900,- EUR práve na rekonštrukciu, resp. potreby iba žalovaného.
Pričom z výsluchu pani Palkovej vyplynulo, že rodina u nej bývala počas rekonštrukcie, a to až že
1-4/2013, keďže ich byt sa rekonštruoval, avšak peniaze zaslané bratom, ktoré sú predmetom tohto
sporu boli, poukázané na účet už v novembri 2011 až júni 2012, pričom boli okamžite spotrebované.
Nebolo preukázané, napríklad výpismi z účtov, prípadne inak dokladmi, že v rozhodnom období sa tieto

peniaze použili na rekonštrukciu či vyplatenie motorového vozidla patriaceho žalovanému, z čoho by
vyplýval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a vzhľadom k tomu, že z výpisu z účtu z 05/2012
vyplýva zostatok finančných prostriedkov 25,67 EUR a potom nejaké prostriedky od brata došli opäť
na účet, pričom k 08/2012 je konečný stav účtu - 880,87 EUR, ako aj 09/2012 a ďalšie mesiace, čiže
bezpochyby najneskôr vtedy sa žalovaný najneskôr obohatil použitím prostriedkov žalobkyne, pričom

žalobkyňa ako disponent s účtom sa o tom v rovnakom čase musela dozvedieť, preto sa jej potenciálny
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčal už pred podaním žaloby na súd. Pokiaľ ide o
výpovede svedkov, svedkyňa p. P. vypovedala, že o dohode počula sprostredkovane od súrodencov.
Svedkovia F. T. R. P.. B. vypovedali, že osobne sa zúčastnili, keď žalovaný uviedol, že časť bytu prepíše
na žalobkyňu, alebo vráti peniaze. Súd uvádza, že žalobkyňa v konaní uviedla, že pri uzatvorení zmluvy

o pôžičke nebol nikto prítomný a aj samotný žalovaný potvrdil, že v minulosti sa rozhodol darovať časť
bytu žalovanej, následne však od zmluvy odstúpil a žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, nič jej nesľúbil
čo sa týka vrátenia peňazí.
Pokiaľ ide o vznesenú kompenzačnú námietku, súd túto považoval za prostriedok procesnej obrany
žalovaného.

28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 (podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l
CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ) tak,
že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu
úspešný. V konaní súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP (podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania,ak existujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa),nakoľko vprejednávanejvecisúdtakétodôvody
hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, ani žalobkyňa na ne v konaní nepoukázala.29. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.