Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207045
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7811207045.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu MED - ART, spol. s r.o.,

Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34113924, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottová 34, 949 01
Nitra proti žalovaným 1/ S. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom Č. XXXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Alexander
Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, 2/ V. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom Č.Č. XXXX/XX,
XXX XX V., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Darovacia zmluva registrovaná Správou katastra V. pod č.: I. XXXX/XX - XXXX/XX, uzatvorená medzi
žalovanou 1/ na strane obdarovanej a O. H., bytom Č. XX, XXX XX V. na strane darcu, predmetom
ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti : byt č. XX vo vchode XX, nachádzajúci sa

na 1. poschodí bytového domu, súp. číslo : XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXX/XXXXX, zapísaným na LV č.
XXXX, kat. územie V. z dlžníčky na žalovanú 1/ je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

II. Darovacia zmluva registrovaná Okresným úradom V., katastrálny odbor pod č. : I., uzatvorená dňa
23.03. 2016 medzi žalovanou 1/ na strane darcu a žalovaným 2/ na strane obdarovaného, predmetom
ktorejjebezplatnýprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnosti:bytč. XXvovchode XX,nachádzajúci sa

na 1. poschodí bytového domu, súp. číslo: XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXX/XXXXX, zapísaným na LV
č. XXXX, kat. územie V.M. zo žalovanej 1/ na žalovaného 2/ je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

III. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú
náhradu vo výške 30.846,86 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu s tým, že o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v konaní žiadal, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva registrovaná
Správou katastra V. pod č. I. XXXX/XX - XXXX/XX, uzatvorená medzi žalovanou na strane obdarovanej
a O. H., bytom Č.S. XX, XXX XX Rožňava na strane darcu, predmetom ktorej je bezplatný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti byt č. XX vo vchode XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v pomere XXX/XXXXX, zapísaným na LV č. XXXX, H.. Ú.. V. z

dlžníčky na žalovanú je voči žalobcovi právne neúčinná. Žiadal zároveň nahradiť trovy konania. V
návrhu uviedol, že žalovaná je fyzickou osobou a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti byt č. XX vo
vchode XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavenom na
parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomereXXX/XXXXX, zapísaným na LV č. XXXX, H.. Ú.. V. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je v zmysle výpisu z LV darovacia zmluva č. I. XXXX/XX
- XXXX/XX. Medzi žalobcom a fyzickou osobou podnikateľom: Dana Kováčová - MEDEA Zdravotnícke

potreby, IČO: 31954014, miesto podnikania Čučmianska 13, 048 01 Rožňava (ďalej len „dlžníčka“)
existoval obchodný vzťah, nakoľko dlžníčka prevádzkovala zdravotnícke potreby a žalobca dodával
dlžníčke tovar, najmä zdravotnícke potreby. Nakoľko dlžníčka neuhrádzala svoje splatné záväzky od
04. 05. 2008, podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Rožňava vydal
platobnýrozkazsp.zn.18Rob/26/2011dňa05.05.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť

dňa 27. 05. 2011. Týmto platobným rozkazom je dlžníčka zaviazaná na úhradu sumy vo výške 31
024,86 Eur spolu s príslušenstvom a trovami súdneho konania. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť
na základe darovacej zmluvy, ktorá bola zaregistrovaná príslušnou správou katastra pod I. XXXX/
XX - XXXX/XX (ďalej len „darovacia zmluva“). Podľa ich informácií je dlžníčka matkou žalovanej. O
uvedených skutočnostiach jednak svedčí vekový rozdiel medzi žalovanou a dlžníčkou, taktiež o tom
svedčí zhodné priezvisko, ako aj adresa trvalého pobytu. Má za to, že dlžníčka bola vlastníčkou tejto

nehnuteľnosti a túto v roku 2009 previedla na žalovanú práve darovacou zmluvou s úmyslom ukrátiť
svojich veriteľov, okrem iného aj žalobcu. Svoje splatné záväzky dlžníčka neuhrádzala od 04. 05. 2008,
tzn. že v čase uskutočnenia právneho úkonu - uzatvorenia darovacej zmluvy mal žalobca voči dlžníčke
vymáhateľné pohľadávky. V zmysle ust. § 42a ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) sa môže veriteľ domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony

podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. V zmysle citovaného ustanovenia je zrejmé, že možno odporovať právnym úkonom dlžníka,
ak týmito úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa - žalobcu. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že na úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu sa vyžaduje
reálne ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, tzn. reálne zmenšenie majetku, resp. majetkovej

podstaty dlžníka, v čoho dôsledku sa zhorší postavenie veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky.
Bezplatným prevodom nehnuteľnosti dlžníčka zmenšila svoj majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
už splatné pohľadávky žalobcu. Dlžníčka týmto bezplatným prevodom nezískala žiadnu protihodnotu,
z ktorej by mohla pristúpiť k urovnaniu svojich splatných záväzkov voči žalobcovi. V zmysle ust. §
42a ods. 3 písm. a) OZ možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený

a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou. V zmysle
citovaného ustanovenia sa úmysel ukrátenia veriteľa predpokladá medzi osobami uvedenými v tomto
ustanovení, okrem iného aj blízkymi osobami. Ako už bolo uvedené, dlžníčka konala s úmyslom ukrátiť
žalobcu a žalobca bol aj ukrátený konaním dlžníčky, nakoľko prevodom nehnuteľnosti zmenšila svoj
majetok, čím znemožnila žalobcovi uspokojiť sa z majetku dlžníčky. Dlžníčka v čase prevodu predmetnej

nehnuteľnostiauzatvoreniadarovacejzmluvyjednoznačnekonalasúmyslomzmenšiťsvojmajetok,čím
sledovalazníženiemožnostíašancínauspokojeniežalobcuakosvojhoveriteľa.Akbyúmyslomdlžníčky
nebolo ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, uskutočnila by prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
odplatne za reálnu trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti.

2. Právny zást. žalovanej vo svojom vyjadrení doručenom súdu 22. 09. 2011 uviedol,
že s návrhom žalobcu nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. V čase uzavretia darovacej zmluvy ona nemala
žiadnu vedomosť o tom, že by jej matka ako darujúca mala akékoľvek dlhy, naopak, jej matka podnikala,
svoje záväzky si riadne plnila. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa matka snažila zbavovať majetku.
Predmetný byt, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy jej matka darovala kvôli tomu, že žila s priateľom

a chcela sa osamostatniť, žiť oddelene a založiť si rodinu. Žiadny iný dôvod pre darovanie bytu tu nebol
daný, v čase uzavretia darovacej zmluvy. O tom, že jej matka ako darujúca má dlh voči žalobcovi sa
dozvedela až z návrhu, ktorý je predmetom tohto konania.

3. Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 15.11. 2011 súd zistil, že keď študovala na vysokej

škole, našla si priateľa, chcela s ním bývať, navrhla matke, aby byt, kde dovtedy bývali s ňou a mladším
bratom, prenechala jej a priateľovi, že sa osamostatní s tým, že sa matka a brat presťahovali k starému
otcovi, ktorý býva v V. J. Č.Č. X, je to 3-izbový byt. Tak sa to aj stalo. Jej priateľ je z V., vysokú školu
skončila v tomto roku, zatiaľ prácu nemá. Rodičia sa rozviedli asi pred 10 rokmi, jej otec zomrel pred 8
rokmi. Študovala na vysokej škole odbor šport a rekreáciu dennou formou, náklady na štúdium mala v

súvislosti s dochádzaním do Košíc, ubytovaním a ďalšie bežné náklady, samotné štúdium spoplatnené
nebolo. V čase štúdia nepracovala, náklady jej hradila sčasti matka a sčasti starý otec. Bolo to mesačne
približne 100,-Eur. Jej vzťahy s matkou boli, aj sú dobré. Do školy odchádzala v nedeľu večer alebo
pondelok ráno, prichádzala v piatok večer. Chcela, aby matka na ňu previedla byt preto, že sa chcelaosamostatniť, pracovať, diskutovali o tom viackrát, potom s tým súhlasila. Jej priateľ je zamestnaný,
nevie, aký má príjem, náklady za bývanie sú asi 300,-Eur mesačne, platí ich matka, aj starý otec a tiež
aj jej priateľ. Do bytu sa nasťahovala s priateľom vo februári t.r., ide o 3-izbový byt. Dovtedy v byte býval

brat, pri uzavretí darovacej zmluvy nebol problém s tým, že nadobúda byt darovaním a brat nie, pretože
brat je u starého otca. Pri uzavretí zmluvy bolo všetko v poriadku, čo sa týka podnikania jej matky. O tom
sa nebavili, že by mala nejaké záväzky, matka začala pracovať, nevie, či pred rokom, či pred polrokom.
O podnikateľské aktivity matky sa nezaujímala.

4. Z výpovede matky žalovanej, svedkyne O. H. súd zistil, že dcéra začala
chodiť na vysokú školu, mala priateľa, chcela sa osamostatniť. Dcéra jej navrhla, aby prepísala byt na
Č. XX na ňu s tým, že ona so synom sa odsťahujú k jej otcovi, ktorý neskôr tento byt prepíše na jej syna a
to vzhľadom k tomu, že nemajú otca, že sa takto nejako zabezpečia. Jej otec s tým súhlasil. Má ďalších
súrodencov, takže jej otec ich s týmto rozhodnutím oboznámil s tým, že oni sú zabezpečení, no ona je
bez manžela, on zomrel v roku 2000, takže takýto spôsob zvolil a súrodenci s tým súhlasili. U otca bývajú

v 3-izbovom byte. Okrem bytu na Č. XX nemá, ani nemala iný majetok. Po oboznámení sa s tvrdeniami
uvedenými v žalobe uviedla, že nie je pravda, že žalobcovi neuhrádzala svoje splatné záväzky od 04.
05. 2008, pretože uhrádzala dlhy v roku 2009, išlo síce o ďalšie dlhy. Myslí si, že platila žalobcovi ešte do
mája2010.Zmluvusdcérouuzavrela08.07.2009,inédôvodyuzavretiatejtozmluvyneboli,akouviedla.
S dcérou má dobrý vzťah, s obidvoma deťmi, mala aj v čase uzavretia zmluvy, aj doteraz, no o svojom

podnikaní, o finančných záležitostiach sa s dcérou nerozprávala. Dcéra začala študovať v roku 2008
na vysokej škole, potom mala rok prerušené štúdium, lebo bola v Anglicku, chcela sa tam zdokonaliť v
jazyku a potom zase nastúpila na vysokú školu. V súvislosti s návštevou vysokej školy mala náklady na
cestovné a ďalšie náklady, ktoré jej platila ona, starý otec a dcérin priateľ. Vysoká škola bola najprv v
Rožňave a posledný semester tretieho ročníka dokončila v Košiciach. Je zamestnaná v zdravotníckej

predajni na Nám. baníkov v Rožňave, od februára bola zamestnaná na polovičný úväzok, od apríla je na
plný, má príjem 330,-Eur. Byt previedla na dcéru v roku 2009, dôvody, ktoré ju k tomu viedli už uviedla
a to, že dcéra to navrhla, chcela sa osamostatniť. Jej otec súhlasil s týmto spôsobom riešenia a chceli
takto zabezpečiť jej deti. Neboli tam žiadne iné dôvody. K 01. 03. 2009 si presne nepamätala, aká bola
výška dlhu žalobcu voči nej, teraz to vie. Obchodným zástupcom žalobcu bola informovaná o tom, on

ju osobne navštevoval. Žalobca jej napriek tomuto dlhu naďalej dodával tovar. Ona sa snažila splácať.
V tom čase mala dlhy aj voči viacerým firmám, to znamená neuhradené faktúry. Dcéra zle vypovedala
na pojednávaní, nenasťahovala sa do bytu v roku 2011, ale v roku 2009, bola vystresovaná, preto zle
vypovedala, zdržiaval sa tam syn, ale aj ona, pretože školu mala 2-3 dni v týždni, zbytok bola doma. Ona
bola u otca, pretože nemá dobrý zdravotný stav, vyžaduje si opateru, volali k nemu aj záchranku. Trvá na

tom, že dcéra začala bývať v byte s priateľom už v roku 2009, nie 2011. Tovar, ktorý nepredala ponúkla
naspäť žalobcovi, nie samozrejme celý. Niečo zobral za čiastku asi 5.000,-Sk, zbytok tovaru musela
predať pod cenu. Nevie povedať, v akej hodnote ponúkla vrátenie tovaru žalobcovi, zbytok tovaru ako
uviedla predala spotrebiteľom väčšinou v akciách pod cenu. Ako už uviedla iný majetok ako byt nemala.
Mala tovar, aj uvádzala ho v daňovom priznaní, no tento je už po expiračnej dobe. Zmluva bola uzavretá

v roku 2009. Podnikateľskú činnosť prerušila v roku 2010, bolo to v auguste alebo septembri. Aj doteraz
má prerušenú živnostenskú činnosť, nie je ukončená. Dohoda o odbere tovaru bola taká, že jej budú
dodávať tovar, ak bude platiť. Ona aj splácala žalobcovi tovar. Ako už uviedla, tovar jej bol dodávaný
až do prerušenia jej činnosti v roku 2010. Pri prerušení činnosti sa chcela so žalobcom dohodnúť, aby
jej dal splátkový kalendár, aby mohla dlh splácať v splátkach, no nedošlo k dohode o splátkach. Chce

teraz, od kedy sa zamestnala, splácať dlh žalobcovi, ale ešte s tým nezačala. Nepreviedla by byt na
nikoho iného, iba na svoje deti.

5. Z výpovede svedka MVDr. Z. Š. súd zistil, že pracuje ako obchodný
zástupca u žalobcu, závod 03 Prešov Malý Šariš. Predtým patrila V.M. pod Banskú Bystricu závod

02, čiže s vypočutou svedkyňou spolupracoval iný obchodný zástupca, od roku 2009 prešla V. pod
Prešov a v lete 2009 sa menili obchodní zástupcovia, teda vie vypovedať o spolupráci s pani H. od tohto
času. Obchodný zástupca, ktorý s ňou spolupracoval dovtedy už u žalobcu nepracuje. Vie, že u nej boli
problémy so splácaním, bol urobený aj splátkový kalendár, ktorý vyhotovil ekonomický úsek, ona niečo aj
splácala. Myslí si, že tovar bol dodávaný pani H. do mája 2010, to sa dá presne zistiť. Pani H. im ponúkla

jednak tovar, ktorý mala od nich, aj iný tovar. Ten, ktorý mala od nich od nej zobrali, niečo z toho, nie
všetko, išlo aj o expiračné doby, teda samotnú použiteľnosť, bolo to asi v hodnote 3 000,-Eur, riešilo sa to
dobropisom. Ponúkala im aj iný tovar, ktorý nemala od nich, ktorý mali od nej kúpiť, no išlo o nepredajný
tovar, riešili to predtým s farmaceutom, teda tento tovar od nej neodobrali, resp. nekúpili. To, že žalobcaodobral od svedkyne tovar bola jeho dobrá vôľa, tovar jej dodával naďalej preto, aby jej svojim spôsobom
pomohol, aby mala na platenie dlhov žalobcovi. Postupovalo sa na základe splátkového kalendára, no
tento splátkový kalendár potom nedodržala. On bol u nej v sklade, mala tovar aj od iných firiem. On

zrejme všetko nevidel, ani to od nej nežiadal, aby mu všetko ukázala. Tovar bol naďalej dodávaný preto,
že bol predpoklad, že ona neskončí s touto činnosťou. O tom, komu je to umožnené nerozhoduje on,
ale riaditeľ, nie u každého sa tak postupuje, nepredpokladali, že ona skončí s tou činnosťou. Možno
bola nevýhoda, že sa poznali krátko 3-4 mesiace v tom čase. Touto formou sa žalobca snažil udržať
podnikateľskú činnosť svedkyne, je to jedna z možností, takto sa postupuje, žalobca je dosť veľká firma.

Postupuje sa tak, že sa urobí celková pohľadávka, stanoví sa mesačný odber, aký majiteľ povolí, rozdelí
sa to napr. na 10 mesiacov, za čas, ktorý by sa mal podnikateľ dostať do bežnej splatnosti. Ako uviedol,
rozhoduje o tom riaditeľ závodu, ktorý to konzultuje s majiteľom a podpísaný je tam riaditeľ.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle ustanovenia
§ 42a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)

sa môže veriteľ domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V zmysle ustanovenia §
42a ods. 3 písm. a) OZ možno odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou alebo ktoré
dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy

dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V zmysle citovaných
ustanovení a v zmysle vykonaných doterajších dôkazov je zrejmé, že odporovateľným právnym úkonom
je každý právny úkon, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR z 26. 04. 2001, sp. zn. 21Cdo 1811/2000 vychádza zásada, že dlžníkove právne úkony ukracujú
pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa z
majetkudlžníkauspokojil.Bezodplatnýprevodprávknehnuteľnostidlžníka,ktorýsazapisujedokatastra
nehnuteľností, na osoby blízke dlžníkovi možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak
na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. V tomto prípade právnym úkonom, ktorý
viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky je darovacia zmluva zo dňa 08. 07. 2009 registrovaná Správou

katastra V. pod č. I. XXXX/XX - XXXX/XX, o čom svedčí zápis v príslušnom katastri nehnuteľností.
Bezodplatným prevodom predmetnej nehnuteľnosti dlžníčka neobdržala žiadnu primeranú protihodnotu,
čím prišlo k zmenšeniu jej majetku a k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníčky.
V zmysle uvedeného je zrejmé, že právny úkon, ktorý ukrátil pohľadávku žalobcu existuje. Medzi
podmienkyodporovateľnostipatríajto,abybolprávnyúkonplatným.NakoľkoSprávakatastraV.povolila

vklad z darovacej zmluvy, je nespochybniteľné, že právny úkon, ktorý sa odporuje, je platný v zmysle
platných právnych predpisov a dňom povolenia vkladu nastali aj jeho hmotnoprávne účinky. Existenciu
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi potvrdzuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Rožňava sp. zn. 18Rob/26/2011 dňa 05. 05. 2011 na úradu sumy vo výške 31.024,86 Eur spolu s
príslušenstvom a trovami súdneho konania, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 05.

2011. Je potrebné uviesť, že samotná dlžníčka do dnešného dňa žiadnym spôsobom nespochybnila
existenciu predmetnej pohľadávky žalobcu a platobného rozkazu, práve naopak, túto existenciu uznala.
Ako dôkazný prostriedok bol doložený žalobcom už v návrhu zo dňa 11. 08. 2011. Podľa rozsudku NS
SR z 23. 12. 1999, sp. zn. 3Cdo 102/1999 vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základom konaní. Právny úkon dlžníka je podľa ustálenej judikatúry súdov

odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, kedy bol urobený úkon,
ale i v prípade, ak bol urobený skôr ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou.
Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase
rozhodovania súdu. (Ro NS ČR z 2. 5. 2005, sp. zn. 30 CDo 1662/2004). K ukráteniu pohľadávky
veriteľa v zmysle § 42a OZ nedochádza, ak dlžník vlastní majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z

neho veriteľ uspokojil, o čom svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. 06. 2001, sp. zn., 21Cdo
2088/2000. Dlžníčka ako svedok vo svojej výpovedi priamo na pojednávaní dňa 10. 05. 2012 uviedla,
že okrem tovaru po expiračnej dobe nemá iný majetok ako byt, ktorý bezodplatne previedla na svoju
dcéru - žalovanú. Uvedené tvrdenie podporuje aj exekučné konanie č. EX 4010/2011 vedené k danej
veci u súdneho exekútora JUDr. Fogta so sídlom v Banskej Bystrici. Súdny exekútor zistil, že dlžníčka

nedisponuje ani hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, že nemá prostriedky na bankových účtoch, je
zamestnaná s príjmom cca 120,-Eur mesačne, z čoho vyplýva, že nemá iný majetok ako ten, o ktorý ide
v tomto konaní. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlžníčka nemá žiadny iný adekvátny majetok,
resp. zvyšný majetok nepostačuje na to, aby mohlo prísť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávkyžalobcu. Bezodplatným prevodom nehnuteľnosti prišlo k reálnemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa, tzn. reálne zmenšenie majetku, resp. majetkovej podstaty dlžníka nakoľko išlo o bezodplatný
prevod nehnuteľnosti, nezískala ani žiadnu protihodnotu, z ktorej by mohla pristúpiť k urovnaniu svojich

splatných záväzkov voči žalobcovi. V zmysle uvedeného je zrejmé, že uvedenému právnemu úkonu
možno odporovať, nakoľko týmto došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa -
žalobcu. Na základe uvedeného dlžníčka v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti a uzatvorenia
darovacej zmluvy podľa jeho názoru jednoznačne konala s úmyslom zmenšiť svoj majetok, čím
sledovalazníženiemožnostiašancínauspokojeniežalobcuakosvojhoveriteľa.Akbyúmyslomdlžníčky

nebolo ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, uskutočnila by prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
odplatne za reálnu trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti. Napriek tomu však preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti, ak „druhou stranou“ sú osoby blízke dlžníkovi.
Osobu blízku definuje § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, t. j. sú nimi príbuzní v priamom rade
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak

ide o osoby blízke, t. j. v tomto konaní žalovaná ako nadobúdateľ na základe darovacej zmluvy, je dcéra
dlžníčky, sa existencia úmyslu predpokladá dovtedy, kým druhá strana nepreukáže, že ani pri náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, aj keď dlžník uzatvorením odporovanej
zmluvy plnil morálnu alebo právnu povinnosť (rc 35/2002). Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,
že by vyvinula s prihliadnutím na obsah právneho úkonu takú činnosť, aby úmysel svojej matky - dlžníčky

ukrátiť veriteľa - žalobcu rozpoznala a aby sa o tomto úmysle dozvedela, to znamená, že musela byť
uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na
základe právneho úkonu od dlžníka nadobudla (súdna prax rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 12Co
145/2007). Na pojednávaní dňa 15. 11. 2011 sa žalovaná vyjadrila, že o podnikateľské aktivity svojej
matky sa nezaujímala. Nakoľko odporovateľný právny úkon sa stal v roku 2009, kedy dlžníčka - matka

žalovanej mala, podľa jej tvrdenia z výpovede na pojednávaní dňa 10. 05. 2012 už dlhy voči viacerým
firmám (to znamená neuhradené faktúry), musela žalovaná vedieť o situácii svojej matky, nakoľko ju
živila a podľa ich vyjadrení mali dobrý vzťah. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo
dňa 17. 02. 2008 konštatoval, že pre splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle §
42a OZ ak išlo právny úkon medzi dlžníkom a osobou blízkou, je postačujúce preukázať ich urobenie

v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V takýchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj
vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle prezumuje. Súdna prax napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 01.
10. 2004, sp. zn. 30Cdo 808/2004 poukazuje aj na to, že odkaz na dobré vzťahy v rodine a dôveru
medzi rodičmi ako darcami a žalovanými, ich deťmi, ako obdarovanými ako dôkaz vyvrátenia vedomosti
o tejto situácii, nepostačuje. Nepostačuje ani argument o tom, že žalovaná nemala potrebu robiť žiadne

kroky na poznanie úmyslu dlžníčky ukrátiť žalobcu (NS ČR sp. zn. 30Cdo 635/2005), alebo ani tvrdenie,
že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná
záležitosť (NS ČR sp. zn. 21Cdo 2088/2000). Podľa výpovede žalovanej aj dlžníčky, previedla dlžníčka
na žalovanú byt z dôvodu, že sa chce žalovaná usadiť a osamostatniť. Podľa rozsudku KS v Banskej
Bystrici sp.zn. 12Co/145/2007 tiež nezaváži ani to, že si dlžník pri uzatváraní odporovaného právneho

úkonu vo vzťahu k žalovanej plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná nepreukázala, že sa s náležitou starostlivosťou snažila dozvedieť to, že či právny úkon -
darovacia zmluva neukracuje veriteľov jej matky - dlžníčky, na uspokojení svojich pohľadávok, čím je
naplnená ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy. Z vyššie uvedených
tvrdení a dôkazov, ktoré boli vykonané vyplýva, že boli naplnené všetky podmienky pre odporovateľnosť

právneho úkonu, t. j. právny úkon, ktorý ukrátil pohľadávku žalobcu existuje, je platný, prišlo ním
k reálnemu ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko išlo o darovaciu zmluvu, kde
dlžníčka nedostala adekvátnu protihodnotu. Taktiež je nespochybniteľné, že právny úkon bol urobený
medzi osobami blízkymi, kde sa nevyžaduje preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa - žalobcu a blízka osoba
- žalovaná nevykonala žiadne aktivity a ani nepreukázala, že sa snažila s náležitou starostlivosťou zistiť,

či dlžníčka - matka neukracuje svojich veriteľov na uspokojení svojich pohľadávok. Dôsledkom toho si
žalobca uplatnil svoje právo domáhať sa v trojročnej lehote od vzniku účinkov právneho úkonu určenia
právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, t. j. toho, aby súd vyslovil, že dlžníkov právny úkon, ktorý
ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, je voči veriteľovi právne neúčinný.

7. Svedok Z. I. vypovedal, že je priateľom žalovanej od leta 2008, aj doteraz.
Nežijú celkom v spoločnej domácnosti, lebo sa zdržiava aj u rodičov v E., ale chodí aj do bytu žalovanej,
ktorá býva v byte. Dá sa povedať, že bývajú tam spolu, väčšinou je tam a niekedy ide k rodičom, keď
tam treba niečo urobiť. Žalovaná chcela predmetný byt, v tom čase v roku 2009 nič nebolo hovorené onejakom dlhu jej matky, ani žalovaná o tom nevedela, dozvedela sa o tom len dodatočne. Prvý ročník
vysokej školy žalovaná absolvovala v V.M., potom pokračovala na tej iste škole 2., 3. ročník v Košiciach,
tam bývala na internáte, bola tam asi tri noci cez týždeň, piatky a cez víkend bola I. V., v tom čase boli

spolu v predmetnom byte. Pokiaľ vie, vzťah žalovanej a jej matky bol vždy dobrý, bol aj v roku 2009
a je aj doteraz. Žalovaná mala prerušené štúdium, bola v lete v zahraničí, v ktorom roku to bolo teraz
nevie. Bola tam asi tri mesiace. K uzavretiu predmetnej zmluvy došlo z ich podnetu, chceli to oni, chceli
bývať spolu. Matka žalovanej najprv nechcela, potom s tým súhlasila. Išli bývať do bytu v jeseni 2009,
bol to asi mesiac september.

8. Svedok Mgr. art. Z. K. vypovedal, že do V. chodil k O.
H. asi 2-3 roky, spolupracoval s ňou. U žalobcu pracoval asi 4 roky. Približne od júla 2009 V. nepatrila
pod Banskú Bystricu, ale Prešov. Čo sa týka prevádzky O. H., išlo o malú prevádzku, majiteľom bola
fyzická, nie právnická osoba, takže sa postupovalo tak, že tieto prevádzky sa udržiavali do rozumnej
doby splatnosti. Zrejme to obsahuje spis, že pokiaľ sa O. H.Á. dostávala do omeškania so splatnosťou,

išla jej upomienka, príp. predžalobná výzva, no u žalobcu bola určite snaha uzavrieť reálny splátkový
kalendár, no keď ani toto nebolo splácané, určite takáto prevádzka bola riziková. Tak ako to bolo aj v
tomtoprípade,keďužjezrejmé,žejeveľkápravdepodobnosť,žečinnosťklientasmerujekjejukončeniu,
zo strany dodávateľa, teda žalobcu je snaha, aby obchodnícky žil, teda aby bolo mu nejakým spôsobom
umožnené, aby platil dlhy, pretože keď jeho prevádzka fungovať nebude, nebude mať ani z čoho dlhy

dodávateľovi zaplatiť. Určite sa to takto robilo aj v prípade prevádzky O. H.. Žalobca jej iste poskytol
všetky možnosti, aby prevádzku nezatvorila, aby naďalej obchodovala, takýto je štandardný postup.

9. Súd prvej inštancie po tomto dokazovaní rozhodol v zmysle § 42a ods. 1/, § 42
ods. 3/ OZ a to tak, že žalobu zamietol rozsudkom č.k. 4C/120/2011 - 120 zo dňa 11.04. 2013.

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 3Co 473/2013 - 176 zo dňa 27.06. 2014 tento rozsudok (aj dopĺňací rozsudok) zrušil
a vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

11. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočným
spôsobom výsluch žalovanej vo vzťahu k jej vedomosti o prípadnej existencii záväzkov jej matky voči
žalobcovi. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, predovšetkým bezodplatného je potrebné venovať
pozornosť prípadným následkom darovacej zmluvy vo vzťahu k právam a povinnostiam darcu, ako
aj vo vzťahu k možnému plneniu záväzkov z podnikateľskej činnosti, keďže žalovaná vedela o tom,

že jej matka je držiteľkou živnostenského oprávnenia a vykonáva podnikateľskú činnosť. Úlohou súdu
prvého stupňa bude odstrániť rozpory vo výpovediach žalovanej a svedkov, predovšetkým jej matky O.
H.Q.. Odvolací súd pripomenul, že dôkazné bremeno na preukázanie vynaloženia náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu spočíva na žalovanej a je povinnosťou súdu prvého stupňa
riadnym spôsobom vyhodnotiť, či žalovaná toto dôkazné bremeno uniesla. Zároveň sa úmysel ukrátiť

veriteľa v prípade prevodu na blízku osobu predpokladá.

12. Podaním doručeným súdu dňa 26.05. 2016 žalobca uviedol, že dňa 24.01.
2012 podal na vtedy príslušnú správu katastra návrh, na zapísanie obmedzujúcej poznámky k
dotknutým nehnuteľnostiam. Príslušná správa katastra uvedenému návrhu vyhovela a k uvedeným

nehnuteľnostiam zapísala poznámku pod č. XXX/XX v nasledovnom znení : „Poznamenáva sa : začatie
súdneho konania vedeného Okresným súdom Rožňava, sp.zn. 4C/120/2011 o určenie neúčinnosti
právneho úkonu - č.P 45/12 - na byt č. 10/1 MED - ART, spol. s.r.o. Nitra, IČO: 34113924 - 138/12“.
Z uvedeného je zrejmé, že od roku 2012 na predmetnej nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka
informujúca o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy,

ktorou nadobudla žalovaná predmetnú nehnuteľnosť. V tejto súvislosti poukázal na zásadu materiálnej
publicity, resp. hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 70
Katastrálneho zákona. V zmysle uvedenej zásady sa údaje uvedené v evidencii katastra nehnuteľnosti
považujú za hodnoverné. preto na základe uvedeného je jednoznačné, že brat žalovanej nenadobudol
predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne a o tomto súdnom konaní mal v čase uzatvorenia darovacej

zmluvy dňa 23.03. 2016 vedomosť. Naviac poukázal aj na príbuzenský vzťah medzi žalovanou ako
darcom a obdarovaným. nakoľko ide o súrodencov, jedná sa o blízke osoby a domnieva sa, že
obdarovaný brat mal vedomosť o tomto súdnom konaní nielen zo zápisu v katastri nehnuteľností, ale aj
z titulu rodinných vzťahov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 29Odo732/2006 v zmysle ktorého : „Ak žalovaný prevedie majetok získaný odporovateľným úkonom na ďalšiu
osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba, teda zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie
účelu odporovacej žaloby, ide o neplatný právny úkon. Preto bol v danej veci daný u dovolateľky

naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože to jej umožní
viesť proti druhej žalovanej výkon rozhodnutia alebo exekúciu predajom predmetného spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach“. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že k prevodu medzi žalovanou a
jej bratom došlo účelovo s cieľom zmariť účel podanej odporovacej žaloby v tomto súdnom konaní,
má jednoznačne za to, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 23.03. 2016, číslo konania I. XXX/XX,

uzatvorenámedzižalovanounastranedarcuaV.H.,nar. XX.XX.XXXX,bytomČ. XXXX/XX, XXXXXV.
je neplatným právnym úkonom. K prevodu predmetnej nehnuteľnosti a nadobudnutia bratom žalovanej
nedošlo dobromyseľne, nakoľko obdarovaný mal jednoznačne vedomosť o tom prebiehajúcom súdnom
konaní. Z uvedeného je podľa jeho právneho názoru jednoznačne a nespochybniteľné, že sa jedná o
účelový prevod nehnuteľností s cieľom zmariť účel podanej odporovacej žaloby v tomto súdnom konaní.
Na základe uvedeného žiadal, aby súd ako prejudiciálnu otázku v tomto konaní posúdil, či uzatvorená

Darovacia zmluva zo dňa 23.03. 2016, číslo konania I. XXX/XX, medzi žalovanou na strane darcu a
V. H., nar. XX.XX. XXXX, bytom Č. XXXX/XX, XXX XX V. na strane obdarovaného je neplatným
právnym úkonom. Poukázal na ustanovenie § 42b ods. 3/ OZ, v zmysle ktorého možno právo odporovať
právnemu úkonu uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon,
ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom a rovnako aj „proti tretím osobám len vtedy,

ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi“.
Citovaným ustanovením dochádza k určeniu okruhu pasívne legitimovaných osôb. Nakoľko je z Čl. II
tohto vyjadrenia jednoznačné a nespochybniteľné, že obdarovaný brat žalovanej - V. H., nar. XX.XX.
XXXX,bytomČ.S. XXXX/XX, XXXXXV.nenadobudolpredmetnénehnuteľnostidobromyseľne,pretože
mal vedomosť o tomto súdnom konaní a o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho

úkonu - uzatvorenej darovacej zmluvy medzi jeho matkou na strane darcu a jeho sestrou na strane
obdarovaného,malzato,žejeajtátoosoba(bratžalovanej)pasívnevecnelegitimovanávtomtosúdnom
konaní. Na základe uvedených právnych a aj skutkových okolností žiadal v zmysle ustanovenia § 96
ods. 1/ OSP, aby súd do konania pripustil vstup V. H. , nar. XX.XX. XXXX, bytom Č. XXXX/XX, XXX
XX V., ako žalovaného 2/.

13. Súd teda uznesením č.k. 4C/120/2011 - 220 zo dňa 25.07. 2016 pripustil, aby do
konania na stranu žalovaných ako ďalší subjekt pristúpil V. H..

14. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, Krajský súd v Košiciach

uznesením č.k. 1Co 146/2017 - 232 zo dňa 20.09. 2017 toto odvolanie odmietol.

15. Po zrušení rozsudku súdu 1. inštancie súd doplnil dokazovanie výsluchom
žalovanej a jej manžela Ing. Jána Vargu.

16. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná
darovacou zmluvou zo dňa 08. 07. 2009 uzavretou s jej matkou O. H., reg. Správou H. V. K. Č.. I.
XXXX/XX - XXXX/XX nadobudla nehnuteľnosti byt č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX
na Č. W.. I. V., vchod č. XX, vedený na LV č. XXXX, bytový dom s. č. XXXX na parc. č. XXX/XXX,
pod G. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

vo veľkosti XXX/XXXXX-in, ako je uvedené na LV č. XXXX pod BXX, k.ú.V.. Týmto bezodplatným
prevodompredmetnejnehnuteľnostidošlokzmenšeniujejmajetku.Tentoprávnyúkonjeplatný.Existuje
vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči matke žalovanej - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Rožňava sp. zn. 18Rob/26/2011 zo dňa 05.05. 2011 na zaplatenie 31. 024,86 Eur s príslušenstvom a
trovami súdneho konania. Matka žalovanej iný majetok, ako ten, ktorý previedla darovacou zmluvou na

dcéru nemá. Súd v konaní (z výpisu zo živnostenského registra) zistil aj to, že matka žalovanej podnikala
pod obchodným menom O. H. - MEDEA zdravotnícke potreby od 31. 07. 1998, od 13. 08. 2010 do 31.
08. 2011 mala pozastavenú činnosť. Ku napadnutému právnemu úkonu došlo 08. 07. 2009. Ako súd
zistil z výpovede svedka Mgr. art. Z. K., aj svedka MVDr. Z. Š., tovar bol matke žalovanej - dlžníčke
dodávaný aj napriek tomu, že žalobcovi dlhovala preto, že bol predpoklad, že neskončí s touto činnosťou

a bolo aj v záujme žalobcu, aby s činnosťou neskončila.

17. Súd vykonal dokazovanie LV č. XXXX H..Ú.. V., obec V., z ktorého vyplýva, že vlastníkom bytu č.
XX na F.. poschodí, vchod XX, súp.č. XXXX na parc.č. XXX/XXX - bytový dom je pod BXX uvedený akovýlučný vlastník žalovaný 2/. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. I. XXX/XX- XXX/
XX. V poznámke je uvedené: začatie súdneho konania vedeného OS Rožňava spis.zn. 4C/120/2011 o
určenie neúčinnosti právneho úkonu na byt č. 10/I.

18. Súd nevykonal výsluch žalovaného 2/ Róberta Kováča, ktorý bol navrhnutý právnym zástupcom
žalovanej 1/ a to na okolnosti, že hlavným dôvodom toho, že darovacou zmluvou bol prevedený byt zo
žalovanej 1/ na žalovaného 2/ je psychické ochorenie žalovaného 2/. Nevypočul ho z dôvodov (ktoré
tvrdil aj právny zástupca žalobcu), že vzhľadom na jeho zdravotný stav - ťažká depresia s psychotickými

príznakmi, agorafóbia s panickou poruchou (ako to vyplýva z prepúšťacej správy zo dňa 13.07. 2017) by
bolo jeho vypočutie v pojednávanej miestnosti minimálne obtiažne. Napokon sám žalovaný 2/ neúčasť
na pojednávaní dňa 11.01. 2018 ospravedlnil zlým psychickým stavom a na pojednávaní dňa 13.02.
2018 keď sa nedostavil žalovaný 2/ bez ospravedlnenia a nesplnil ani povinnosť uloženú mu súdom
predložiť lekársku správu o dôvodoch jeho neúčasti na pojednávaní dňa 11.01. 2018, žalovaná 1/
doručila súdu lekársku správu o zdravotnom stave žalovaného 2/ zrejme s tým, že z dôvodu jeho zlého

psychického stavu sa nemôže zúčastniť pojednávania.

18. Súd vykonal dokazovanie LV č. XXXX H..Ú.. V., obec V., z ktorého vyplýva, že vlastníkom bytu č.
XX na F.. poschodí, vchod XX, súp.č. XXXX na parc.č. XXX/XXX - bytový dom je pod BXX uvedený ako
výlučný vlastník žalovaný 2/. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. I. XXX/XX- XXX/

XX. V poznámke je uvedené: začatie súdneho konania vedeného OS Rožňava spis.zn. 4C/120/2011 o
určenie neúčinnosti právneho úkonu na byt č. 10/I.
19. Podľa § 42a ods. 1/ OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
20. Podľa § 42a ods. 3/, OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň

10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22.Súdmázato,žezdôvodovtvrdenýchžalobcom(podrobneopísanýchvodseku6) jezmluvauzavretá
medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ neplatná. Toto jeho rozhodnutie korešponduje s rozhodnutím NS ČR
sp. zn. 29Odo/732/2006 v zmysle ktorého : „ Ak žalovaný prevedie majetok získaný odporovateľným
úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba, teda zjavne v úmysle

zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby, ide o neplatný právny úkon. Preto bol v danej veci
u dovolateľky naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
jej to umožní viesť proti druhej žalovanej výkon rozhodnutia alebo exekúciu predajom predmetného
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach“. Súd má zato, že je zrejmé, že k prevodu medzi
žalovanou 1/ a žalovaným 2/, jej bratom, došlo účelovo s cieľom zmariť účel podanej odporovacej žaloby

v tomto súdnom konaní. Predmetná darovacia zmluva zo dňa 23.03. 2016 - I. XXX/XX uzavretá medzi
žalovanou 1/ na strane darkyne a žalovaným 2/ na strane obdarovaného je neplatným právnym úkonom.
K prevodu predmetnej nehnuteľnosti a nadobudnutiu bratom žalovanej 1/ nedošlo dobromyseľne,
nakoľko obdarovaný mal a musel mať vedomosť o tomto prebiehajúcom súdnom konaní. Je teda
jednoznačne a nespochybniteľné že sa jedná o účelový prevod nehnuteľností, s cieľom zmariť účel

odporovacej žaloby v tomto súdnom konaní. Súd má teda zato, že predmetná darovacia zmluva je
neplatný právny úkon. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovanej 1/ a tiež aj jej manžela Ing. Z. I. , ktorý
bol súdom vypočutý, že dôvodom prevodu bytu na brata žalovanej 1/ bol jeho zlý zdravotný stav.23. Podľa názoru súdu aj z výsluchu žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 13.02. 2018 vyplynulo, že
darovanie predmetného bytu bolo účelové a v žiadnom prípade nesúviselo s údajným osamostatnením
sa žalovanej 1/. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy

medzi ňou a jej matkou bolo podľa nej všetko v poriadku, ona chodila do školy do Košíc, kde bola
tak tri dni v týždni, nevedela o tom, že jej matka má finančné problémy, chcela sa osamostatniť, na
jej požiadanie potom došlo k prevodu predmetného bytu na ňu. Nasťahovala sa v septembri 2009 so
svojím terajším manželom. V predchádzajúcej výpovedi žalovaná 1/ uviedla, že sa tam nasťahovala v
roku 2011 a že ju jej vtedajší partner v tom byte len navštevoval. Žalovaná 1/ však bola v roku 2009

keď sa mala nasťahovať do predmetného bytu v zahraničí, mala prerušené štúdium, tri mesiace bola v
Anglicku, tri mesiace bola doma a tri mesiace na Malte. Bolo to v akademickom roku 2009/2010. Byt
na brata previedla preto, lebo si kúpili byt v Rožňave na N. ul. spolu s manželom. V byte na Č. XX
v V. jej brat - žalovaný 2/ stále býval aj býva. Nevie kde býva a bývala jej matka, býva asi u priateľa.
Ona sa zaujímala o matkin život, o jej podnikanie pred uzavretím zmluvy, na základe ktorej matka na ňu
previedla byt, no matka jej nič o problémoch nepovedala.

24. Vypočutý svedok manžel žalovanej 1/ Ing. Z. I. uviedol, že v čase darovacej zmluvy z matky na
žalovanú 1/ mal trvalý pobyt v E., často navštevoval žalovanú 1/ v tomto byte. V rokoch 2009 až 2011
tam žila žalovaná 1/, jej matka a jej brat. V roku 2014 sa presťahovali na N. ulicu I. V., byt im kúpili ich
rodičia, byt na Č. v V. nechali bratovi žalovanej 1/, lebo je vážne chorý, v tomto byte naďalej býva okrem

žalovaného 2/ aj matka žalovaných a bolo to tak aj medzi rokmi 2011 až 2014.

25. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že darovanie predmetného bytu z matky žalovanej 1/ na
ňu bolo účelové a v žiadnom smere nesúviselo s údajným osamostatnením sa žalovanej 1/. Nakoniec
táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka Ing. Z. I., ktorý jednoznačne uviedol, že v tomto byte

naďalej, po uzavretí darovacej zmluvy býval aj žalovaný 2/ spolu s matkou žalovaných a to po celý čas
až do súčasnosti, teda žalovaná 1/ v predmetnom byte so svojím súčasným manželom nikdy nežila
samostatne, naviac v rokoch po darovaní predmetného bytu sa jednak dlhodobo zdržiavala v zahraničí
a počas denného štúdia na vysokej škole chodievala domov iba na víkendy. Skutočnosť, že žalovaná
1/ s manželom nemali úmysel samostatne bývať v predmetnom byte potvrdzuje aj fakt, že sa v roku

2014 presťahovali do iného bytu v V.Ž.. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú účelovosť a nepravdivosť
procesnej obrany žalovanej 1/ a jednoznačne potvrdzujú úmysel matky žalovanej 1/ ukrátiť žalobcu ako
veriteľa a za tým účelom darovať predmetný byt žalovanej 1/. Súd má zato, že žalovaná 1/ v žiadnom
smere neuniesla dôkazné bremeno tak, ako jej to bolo uložené uznesením KS v Košiciach.

26. Stanovisko žalovaného 2/ k predmetnej žalobe sa súdu zistiť nepodarilo vzhľadom na jeho nečinnosť
v konaní.

27. V zmysle § 42a ods. 1/, 2/,3/ Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník dôvodne favorizuje
právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok

zjednodušuje odporovanie úkonom dlžníka, ku ktorým došlo medzi ním a osobami jemu blízkymi (§
116, § 117 OZ), alebo ktoré urobil v prospech týchto osôb. Na právne posúdenie daných úkonov z
hľadiska ich odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby a
ukracujúcom úmysle dlžníka. Rozhodujúcou skutočnosťou je pritom ukrátenie veriteľa, teda objektívny
stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu

dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný
úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. U týchto osôb teda
u „ blízkych“ nadobúdateľov sporného majetku dlžníka Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú
domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje
v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba a osoba s rovnakým postavením

môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti
a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaná strana v rámci vlastného procesného úspechu
sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho
úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb a osôb s rovnakým postavením zákon nepripúšťa

závere o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaná strana neunesie dôkazné bremeno vo
vzťahuktomu,žeaniprináležitejstarostlivostinemohlaprezumovanýukracujúciúmyseldlžníkapoznať,
súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Za účelom vyvrátenia zákonnej
domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavenímhodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú
aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka poznala, alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho
vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže

žalovaná strana efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky
na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme
ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S
osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek
protiplnenia(takakojetovtomtoprípade,vprípadedarovacejzmluvy).Vopačnomprípademusí„blízky“

nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu
uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky.

28. K otázke peňažnej náhrady sa právny zástupca žalovanej 1/ vyjadril tak, že
tento návrh považuje za predčasný a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR, (sp.zn.2Mcdo/19/2008)
v zmysle ktorého: Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. /

v spojení s § 42a ods. 1/ OZ uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže
právny dôsledok úspešného odporovania t.j. neúčinnosť právneho úkonu a teda možnosť veriteľa
domáhaťsauspokojeniasvojejpohľadávkyztoho,čoodporovateľoviprávnymúkonomušlozdlžníkovho
majetku a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady nastať až právoplatnosťou
rozsudku,ktorýmbudetejtožalobevyhovené.Súdtotižneurčujeexistenciualeboneexistenciuprávneho

úkonu, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný
právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd neúčinným vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno
riešiť ako predbežnú otázku, ust. § 42b ods. 4/ OZ zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady
voči tomu, kto má z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky ním uvedenej, ktorý
však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať ako jeho právny dôsledok.

Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech vo veci, ktorá bola predmetom tohto
úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam, môže mať význam až pri posudzovaní
možnosti veriteľa vyplývajúcej z úspešného odporovania.

29. Žalobca sa k tomu vyjadril tak, že žalovanou 1/ poukázané rozhodnutie NS SR nie je aplikovateľné
na toto konanie, nakoľko žalovanou 1/ spomínané rozhodnutie sa vzťahuje k prípadu, kedy súd
rozhodoval o neúčinnosti právneho úkonu, ako o prejudiciálnej otázke. V tomto konaní navrhol, aby ako
predmetsporurozhodolkonajúcisúdoúčinnostiobochspomínanýchdarovacíchzmlúvatretímvýrokom
navrhol, aby boli žalovaní zaviazaní na úhradu peňažnej náhrady za vykonanie úkonu, ktorý spôsobil

nemožnosť žalobcu domáhať sa peňažného plnenia od dlžníčky. Takýto návrh je legitímnym návrhom,
ktorýmmôžedôjsťkuspokojeniupohľadávokžalobcu,vžiadnomprípadesanejednáopredčasnýnárok,
nakoľko tretí žalobcom navrhovaný výrok nadobudne právoplatnosť spolu s predchádzajúcimi výrokmi
o neúčinnosti právneho úkonu.

30. Podľa § 42b ods. 1/,2/,3/,4/ OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu

proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

31. Podľa rozhodnutia NS ČR 20 Cdo 5375/2008 ak nie je dobre možné, aby veriteľ mohol požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

32. Súd teda z vyššie uvedených dôvodov po náležite vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel majúc
za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť peňažnú

náhradu žalobcovi, pretože majetok, na ktorý bola pôvodne vedená exekúcia, bol prevedený na tretiu
osobu. Ide o peňažnú náhradu vo výške rovnajúcej sa prospechu, ktorý tretia osoba (v tomto prípade
obaja žalovaní) mala z odporovateľného právneho úkonu. Tento nárok nemá charakter nároku nanáhradu škody. Povinnosť poskytnúť veriteľovi náhradu sa ukladá štandardným súdnym výrokom,
znejúcim na zaplatenie peňažnej sumy v paričnej lehote.

33. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu teda priznal plnú
náhradu trov konania.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).