Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214484
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117214484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, proti žalovanému: B.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie sumy 3.195,82 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/106/2017-55 zo dňa 20.02.2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/106/2017-55 zo dňa 20.02.2018 v tretej vete výroku, v
ktorej súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo štvrtej vete výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (veta prvá a druhá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
42Csp/106/2017-55 zo dňa 20.02.2018 n e d o t k n u t ý .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie opravu napadnutého rozhodnutia v jeho záhlaví, a

to tak, že správne označenie žalobcu má znieť:

Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831
154.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP rozhodol o čiastočnom
zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 486,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 486,01 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia (prvá veta výroku). Následne podľa § 1 ods. 1
a 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, j/, l/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy(ďalej„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“),vspojenís
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 735,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 735,56
Eur od 21.03.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta druhá výroku) a žalobu
vo zvyšku zamietol (veta tretia výroku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žalovanému ich náhradu nepriznal (veta štvrtá výroku).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 11.04.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.195,82 Eur a úrokov z
omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 3.195,82 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia. Nakoľko žalobca
vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 486,01 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zosumy 486,01 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia späť pred začatím pojednávania, súd v tejto časti konanie
zastavil (§ 145 ods. 2 CSP).
3. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu Z. Q.

(ďalej aj „banka“) a žalovaným vznikol právny vzťah na základe toho, že žalovaný dňa
26.09.2011požiadal banku o aktiváciu bankomatky Quatro a dňa 29.09.2011, ktorá žiadosť bola zo
strany banky schválená. Tým došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
Z., Q. na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet
č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu

vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný bankou schválený úverový rámec vo výške 1.350,00
Eur, s dohodnutým úrokom vo výške 22,80% a bol povinný banke platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 45,00 Eur. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého
položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vyplnením
a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu
dlhodobo využíval v súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou CFH, a.s.
Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú
disciplínu sa ani po viacerých pokusoch nepodarilo obnoviť, žalobca vystavil ku dňu 09.03.2017 nový
výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.02.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to
istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaným

s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.195,82 Eur. Uvedená suma ako debetný stav na kartovom
účte pozostávala z istiny vo výške 1.302,38 Eur, poplatkov vo výške 181,89 Eur, štandardného
úroku vo výške 1.407,43 Eur a sankčného úroku vo výške 304,12 Eur. Žalovaný takto vyčíslený debetný
zostatok neuhradil v lehote splatnosti podľa výpisu z účtu klienta do 20.03.2017. Preto si žalobca uplatnil
nárok na náhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške (§ 517 Občianskeho zákonníka) od 21.03.2017

do zaplatenia.
4. Tvrdenia žalobcu považoval okresný súd za nesporné, keďže žalovaný sa k žalobe a jej prílohám,
ktoré mu boli doručené do vlastných rúk 08.12.2017, v zákonom stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Súd teda nemal pochybnosti o tom, že žalovaný dňa 26.09.2011 vyplnil a podpísal žiadosť o
aktiváciu bankomatky Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 1.350,00 Eur

a štandardnej mesačnej splátky 45,00 Eur požiadal o aktiváciu karty bez možnosti čerpať peniaze
hotovostným spôsobom. Podľa výpisu z bankomatky Quatro za obdobie od 19.10.2011 do 28.02.2017
boli vykonané transakcie, pričom sumár debetných transakcií bol uvedený vo výške 4.930,71 Eur a
kreditných transakcií 1.734,89 Eur.
5. Nadväzne na to konajúci súd konštatoval, že žiadosť o aktiváciu platobnej karty ako zmluva o

spotrebiteľskom úvere nespĺňa základné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (29.09.2011), keďže zmluva neobsahovala výšku
úrokovej sadzby, RPMN, dobu platnosti zmluvy, splatnosť splátok, a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch úver poskytnutý na jej základe považoval za bezúročný a bez
poplatkov. Súčtom debetných operácií vo výpise z bankomatky Quatro zo dňa 09.03.2017 mal súd tiež

preukázané, že žalovaný prijal od žalobcu celkom sumu 2.470,45 Eur a vykonal úhrady
vo výške 1.734,89 Eur. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi iba tzv.
„čistú istinu úveru“, t.j. sumu 735,56 Eur, teda to, čo právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol,
a to z dôvodu deklarovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
6. Uznesením č.k. 42Csp/106/2017-36 zo dňa 25.09.2017 okresný súd pripustil zmenu subjektov na

strane žalobcu tak, že do konania namiesto žalobcu (VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155), vstúpil Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, 811 07, IČO: 35 831 154.
7. Okrem toho okresný súd v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. § 517
Občianskeho zákonníka uložil zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej sumy od

21.03.2017 do zaplatenia.
8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 podľa pomeru úspechu
vo veci. Keďže úspešnejšou stranou bol žalovaný, ktorý by mal právo na pomernú náhradu trov konania
voči žalobcovi, avšak tieto trovy si neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal.

9. Proti tretej a štvrtej vete výroku tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.974,25 Eur (ako rozdiel žalovanej sumy (čiastočnéhospäťvzatia) priznanej sumy; t.j. rozdiel sumy 3.195,82 a sumy 486,01, mínus suma 735,56 Eur, pozn.
odvolacieho súdu), spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.974,25 Eur od
21.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žiadal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore.
10. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu
právnemu názoru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Jeho konštatovanie absencie zákonných
náležitostí spotrebiteľského úveru je v rozpore s obsahom spisu. Výška úrokovej sadzby pre
posudzovaný úver sa nachádza v článku 3 žiadosti v časti „štandardná úroková sadzba“ vo výške

22,80 % ročne. Žalovaný bol o výške úrokovej sadzby pravidelne informovaný v mesačných výpisoch
z kreditnej karty. Namietal, že žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to
revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu. Z objektívnych dôvodov tak nie je možné určiť termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je
typicky pre splátkové úvery uzavreté na dobu určitú. Žalobca ďalej poukázal na článok
X. bod 60. Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle ktorých sa úverová zmluva

uzatvára na dobu neurčitú, čím je splnená zákonná povinnosť uvedenia doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o neuvedenie RPMN, odvolateľ zdôraznil, že pri
revolvingovom úvere, t.j. automaticky obnovovaného úveru sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a veriteľ
ho následne dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V danej súvislosti odvolateľ
poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010 z 27.01.2011.

Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu,
obsahuje úverová zmluva v článku V. s označením „vyhlásenie klienta“ bod 2. indikatívny výpočet RPMN
vo výške 27,46 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 900,00 Eur, štandardnou splátkou 30,00 Eur
mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % p.a. Zároveň indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj
celkovú čiastku úveru 1.432,38 Eur, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie.

Výška celkových nákladov za danej modelovej situácie by predstavovala sumu 532,38 Eur. S nákladmi
spojenými so spotrebiteľským úverom, výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bol teda žalovaný
preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky nákladov spojených s úverom
vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je splnením zákonnej povinnosti
veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je

nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu splatnosti splátky úveru,
odvolateľ nepovažoval za správny a tento je tiež v rozpore s obsahom spisu. Z ust. článku 5 zmluvy
s označením „vyhlásenie klienta“ bod 1. vyplýva, že termín splatnosti štandardnej mesačnej splátky je
45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Zároveň bol žalovaný o
termíne splatnosti úverovej splátky mesačne informovaný v zasielaných výpisoch v zmysle zmluvných

dojednaní, čo je splnením zákonnej informačnej povinnosti veriteľa podľa ust. § 10 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci neboli doručené
súdu v priebehu odvolacieho konania.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario), rozsudok súdu prvej inštancie v tretej vete výroku, v ktorej súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a vo štvrtej vete výroku o trovách konania ako výroku závislého v zmysle §

387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti (veta prvá a druhá výroku) zostal rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

13. V odvolaním napadnutej časti odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré
boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje nazodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

15.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuprávnemuzáveru,žezmluvauzavretádňa29.09.2011medzi
právnym predchodcom žalobcu (bankou) a žalobcom má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná
skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej
predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom
spotrebiteľovi,právnyvzťahúčastníkovzmluvysaspravujezákonomč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v texte rozhodnutia uvádzanom ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené
v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku
zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je
nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

16. V posudzovanej veci odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie mal za to, že
úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému je potrebné posúdiť ako bezúročný a bez
poplatkov. Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver formou revolvingu (na základe kreditnej

karty). Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ
môže úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok,
prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške
RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane

však uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú obligatórnymi náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh
spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN má byť vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky
predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je

možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi a ktorá hodnota
v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná.

17. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako
zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový, prípadne iný druh úveru),

aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Pokiaľ aj v spodnej časti
zmluvy sa nachádza indikatívny výpočet RPMN ani skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver,
nezbavuje dodávateľa, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN
nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Zákon pritom nepozná výnimku pri
revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak

právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď
vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou
právneho predchodcu žalobcu nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby umožňovali vypočítať výšku
RPMN.

18. Na začiatku úverového vzťahu - poskytnutého úveru a mal žalobca dostatok vstupných údajov pre
výpočet RPMN (výška úveru, úroky, poplatky, počet splátok úveru). Žalobcovi teda nič nebránilo v tom,
aby predmetná zmluva uzavretá so žalovaným obsahovala aj povinný údaj o RPMN nesúci informáciu o
minimálnych nákladoch úveru v percentuálnom vyjadrení. Uvedená informácia by slúžila spotrebiteľovi
ako významné orientačné kritérium pre porovnanie, pri výbere úverového produktu na finančnom trhu

medzi inými poskytovanými úvermi obdobného charakteru. Údaj o RPMN je teda indikátorom posúdenia
výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Jedná sa teda jednoznačne o náležitosť, ktorá má podstatný vplyv na
schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku voči veriteľovi. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že
spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície je vždy slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Je preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ak zákon č. 129/2010 Z. z. absenciu údaja RPMN

v zmluve o spotrebiteľskom úvere, (ako podstatného porušenia povinností dodávateľa), sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.19. Postup veriteľa (banky) pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy č. 2.II
zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorú poukázal i odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku.
Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom výpočet musí vychádzať

z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t.j. z výšky úverového rámca ako výšky
poskytnutého úveru (v danom prípade 900,00 Eur), výšky splátok (v zmluve bola stanovená štandardná
mesačná splátka - pevná 30,00 Eur), výšky dohodnutého úroku (v danom prípade 22,80 % p.a. ročne),
prípadne výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastky, ktorú
spotrebiteľ musí zaplatiť. Tomuto má podľa žalobcu korešpondovať indikatívny výpočet RPMN uvedený

v článku V. zmluvy, ktorý vychádza z úverového rámca 900 Eur, počtu splátok 49, výšky prvej až
predposlednej splátky 30,00 Eur a poslednej splátky 22,38 Eur. Za danej modelovej situácie, ktorá však
nezohľadňujeparametrenastavenévzmluve,kdeštandardnámesačnásplátkapredstavujepevnúsumu
(30,00 Eur) po celý čas splácania, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu
1.462,38 Eur (30,00 Eur x 48 + 22,38 Eur). Výška RPMN pri takto stanovených parametroch je 29,35 %
(údaj získaný z dostupných internetových kalkulačiek). V zmluve je v rozpore s týmto uvedená celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.432,38 Eur a RPMN 27,46 %. Odvolací súd dopĺňa, že celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je rovnako ako RPMN obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že
výška RPMN uvedená v zmluve, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezodpovedá
údajom, ktoré žalobca použil pri ich výpočte a nezodpovedá ani parametrom úverovej zmluvy, podľa

ktorých by celková čiastka, ktorá má byť spotrebiteľom zaplatená, predstavuje sumu 1.462,38 Eur.
Účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý veriteľ označí ako RPMN, resp. ako
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne vyhovel požiadavke zákona. Údaje o
RPMN a celkové čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené v indikatívnom výpočte, nemajú vo
vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto nie je naplnená požiadavka obligatórnej

náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. Okrem toho indikatívny výpočet
vychádza z predpokladu, že klient si u obchodníka vyčerpá úver dňa 01.07.2011, pričom parametre
zmluvy boli záväzne stanovené pre zmluvné strany podpisom zmluvy a sám zákon predpokladá, že
ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vychádza z údajov
platných v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 29.09.2011.

20. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je zrejmé, že táto neobsahuje výšku úrokovej sadzby, RPMN, určenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a termíny splátok úveru, a tak poskytnutý úver je nutné v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ predmetná úverová zmluva neobsahuje čo i len jeden
z uvedených údajov (napr. RPMN alebo celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) v zmysle
argumentácie prezentovanej v bodoch 15. až 19. tohto rozhodnutia, je opodstatnený záver súdu prvej
inštancie, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.

1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko absencia čo i len jednej z uvedených náležitostí
postačuje na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, odvolací
súd sa ďalšími námietkami žalobcu prezentovanými v jeho opravnom prostriedku už nezaoberal.

22. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom

rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods.
1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám
sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu
strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §

222 CSP, aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného
súdu v tretej vete výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta štvrtá výroku), ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.24. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta prvá a druhá výroku) zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

25. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku
v označení žalobcu, odvolací súd v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP s prihliadnutím na úpravu týkajúcu sa
súdnych rozhodnutí (§ 224 CSP) nariadil súdu prvej inštancie opravu záhlavia písomného vyhotovenia
rozhodnutia, v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nepriznal nárok na ich náhradu.
27. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k
vydaniurozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(odvolacísúd),malrozhodnúťnielenonárokunanáhradu,

ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy
by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom

uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).