Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010257
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom
dňa 25.07.2019, v trestnej veci obžalovaného MUDr. Q. Y., pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/38/2018 zo dňa 26.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému MUDr. Q. Y.I, nar. XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom V., ul.
Q. č. XXXX/X,

u k l a d á :

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona
trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona u k l a d á povinnosť zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad zo dňa 26.09.2018 sp. zn. 5T/38/2018 uznal obž. MUDr.
Q. Y. za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

- od bližšie nezistených hodín dňa 03.12.2016 do najmenej 08:30 hod. dňa 06.12.2016 v Poprade v
uzamknutej plechovej pokladničke o rozmeroch 25,5cm x 17,5cm x 10cm s nalepeným papierovým
štítkom a označením OV-SZD Poprad, inventárne č. 1010, držal krátku strelnú zbraň, česko-slovenskú
samonabíjaciu pištoľ ČZ, model 70, kalibru 7,65mm Browning, výrobného čísla 617136, ktorú sizadovážil a držal napriek tomu, že povolenie na jej držanie nemal, pričom uzamknutú pokladničku so
zbraňou dňa 06.12.2016 v čase okolo 04:00 hod. v Poprade, na ulici Komenského č. 20, ponechal pod
schodmi v zadnej časti združeného objektu Pošty, neštátnej ambulancie a predajne Farby - Laky, kde

ju v čase okolo 08:30 hod. našiel Q. B. z Popradu, ktorý ju o 9:50 hod. odovzdal privolanej policajnej
hliadke Obvodného oddelenia PZ Poprad.

Za to mu súd uložil:

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a výroku o treste.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
06.02.2019. Obhajca v prvom rade namieta, že súd nepostupoval dôsledne podľa § 238 ods. 1 Tr. por. pri

preskúmavaní obžaloby, pretože obžaloba nespĺňala základné náležitosti podľa § 235 Tr. por. Absentuje
presné označenie skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, ďalej všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, najmä objektívna stránka a subjektívna stránka a
odôvodnenie obžalobného návrhu postráda hodnotenie obhajoby obžalovaného, právne úvahy, ktorými
sa prokurátor spravoval. V dôsledku týchto chýb išlo o nepreskúmateľnú obžalobu pre nedostatok

dôvodov a nezrozumiteľnosť. Podľa názoru obhajoby, absentuje presné opísanie skutočnosti, ako bola
údajnázbraňvuzamknutejskrinkezabalená,t.j.žebolazabalenádoreflexnejvestyvovrecúšku,pričom
na prvý pohľad nebolo možné zistiť, čo sa vo vrecúšku nachádza. Absentuje opísanie skutočnosti ako,
kedy, akým spôsobom predmetnú zbraň si údajne zadovážil. Skutková veta je nezrozumiteľná. Skutok,
ktorého súčasťou je držba, je aj zadováženie zbrane a následne konštatuje, že trestný čin spáchal iba

tým, že predmetnú zbraň výlučne držal, čím znenie obžaloby, najmä jej skutkovej vety, je zmätočne
vnútorne protirečivé.

K samotnej držbe zdôrazňuje, že v odôvodnení absentuje objektívna stránka, pretože nie je
špecifikovaný spôsob držby a zadováženia predmetnej zbrane. O presnom a skutočnom obsahu

vrecúška sa dozvedel až na policajnej stanici, kde poverený príslušník PZ podvihol predmetné vrecúško
a v jeho vnútri, v spodnej časti sa nachádzal predmet, ktorý príslušník PZ identifikoval voľným okom na
mieste ako zbraň. Okrem toho absentuje popísanie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného
činu. Obžaloba, podľa názoru obhajcu, obsahuje iba rekapituláciu výpovedí. Nijako tieto výpovede
nehodnotí, nedáva tam žiadne vlastné právne či skutkové úvahy viažúce sa k naplneniu všetkých znakov

skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Namieta, že podstatnou chybou v konaní je nepripojenie trestného spisu vo veci krádeže strelnej zbrane.
Súd prvého stupňa nepripojil ani meritórne rozhodnutie vo veci krádeže zbrane, ktorej nelegálna držba
sa mu kladie za vinu, pričom táto krádež časovo predchádzala skutku, ktorý sa kladie obžalovanému

za vinu. Vyšetrovaním bolo preukázané, že vozidlo Fiat Punto, ktorého je držiteľom, pravidelne užíval
aj X. S.. K tomuto vozidlu mal kľúče aj v čase spáchania skutku, pričom mal kľúče aj od garáže, kde
vozidlo parkoval. Vyšetrovaním bolo preukázané, že toto vozidlo použil X. S., V. R., U. V. na návštevu
u Ing. X. E., ktorá prebehla koncom novembra 2016. Počas tejto návštevy tieto osoby, vrátane X. S.,
predmetnú zbraň chytali do rúk. Po odchode svedkov svedkyňa E. zistila, že jej chýba predmetná zbraň,

ktorú všetci zúčastnení chytali do rúk, a preto kontaktovala políciu. Začalo sa vo veci trestné konanie.
Práve táto zbraň sa ocitla v jeho motorovom vozidle. Neskôr sa ukázalo, že je to zbraň, ktorej vlastníkom
je Ing. X. E., a preto zbraň jej bola vrátená. Bolo potrebné v tomto konaní zistiť okolnosti, za akých sa
predmetná zbraň ocitla v jeho motorovom vozidle, kto tam túto zbraň uložil, o čom obžalovaný nevedel.Obžalovaný naďalej tvrdí, že nevie, čo sa vo vrecúšku s reflexnou vestou nachádza. Jednoznačne sa
o tom dozvedel až na policajnej stanici.

Obhajca zdôrazňuje, že obžalovanému sa kladie za vinu, že údajne si zadovážil zbraň, čo predpokladá
aktívne konanie. V tejto súvislosti žiadne aktívne konanie preukázané nebolo. Nebolo v tomto konaní
ani skúmané. Zdôrazňuje, že žiadne aktívne konanie k držbe predmetnej zbrane neuskutočnil, keďže
nevedel, čo je obsahom vrecúška. Zbraň nikdy v ruke nedržal, čo sa preukázalo v konaní znaleckým
skúmaním. Súd prvého stupňa sa touto časťou znaleckého posudku vôbec nezaoberal. Poukázal iba

na tú časť, ktorá sa týka špáradla, ktoré so skutkom nijako nesúviselo.

Vo vzťahu k užívaniu motorového vozidla uviedol, že od 30.11.2016 do 03.12.2016, teda v období po
odchode svedkov S., V. z domu svedkyne E. až do časového momentu, ktorý je určený v obžalobe ako
začiatok skutku, sa vyjadril vo svojej výpovedi dňa 07.12.2016. Dňa 30.11.2016 nastupoval do služby. Aj
tohodňavdoobedňajšíchhodináchsiautopožičalS..Vovečernýchhodináchbolpožiadanýpríslušníkmi

polície, či je ochotný sa s autom dostaviť na OKP Poprad. Obžalovaný s tým problém nemal. Večer
okolo 21.00 hod. dobrovoľne sprístupnil policajtom auto, ktoré prezreli, no nič podozrivé v ňom nájdené
nebolo. Od tej doby auto užíval iba obžalovaný, keďže S. bol asi 2 dni zadržaný na polícii. Po prepustení
v piatok ho navštívil, klopal mu na okno, no keďže mal pacienta, tak sa mu nevenoval. Auto keď prezrel,
tak nebolo uzamknutné. Večer sa stretli a opäť si požičal auto. Potom v sobotu S. okolo obeda opäť s

jeho vedomím si požičal auto na krátko, maximálne na hodinu až dve. Tieto okolnosti, ako zdôrazňuje
obhajca, práve odôvodňujú pripojenie trestného spisu týkajúceho sa krádeže, pretože v tomto trestnom
spise by mala byť zadokumentovaná aj prehliadka vozidla potvrdzujúca, že žiaden podozrivý predmet
sa vo vozidle nenašiel.
Ďalšou podstatnou chybou je nevypočutie X. S., ktorý je viac než dôvodne podozrivý, že uložil do vrecka

s reflexnou vestou v jeho vozidle zbraň, ktorá bola dodatočne expertízne vyhodnotená ako strelná
zbraň. S. by teda mohol potvrdiť, že v dňoch od 03.12. do 06.12. sa snažil s ním opätovne telefonicky
obžalovaný spojiť, aby preveril, či daný predmet vo vreckúšku zabalený v reflexnej veste je jeho. V
prípade jeho zápornej odpovede by bol nález tohto predmetu bezodkladne nahlásil príslušníkom PZ.
S. mohol teda objasniť objektívnu aj subjektívnu stránku trestného činu. Súd opakovane neúspešne

predvolával X. S. na hlavné pojednávanie. Súd hlavné pojednávanie konané dňa 02.07.2018 odročil
za účelom predvedenia X. S. cestou OO PZ s použitím ustanovenia § 88 Tr. por., no podľa jeho
vedomostí,nedaltohtosvedkapredviesťaninadruhéhlavnépojednávanie.Súdodmietolvykonaťdôkaz
výsluchom tohto svedka a v rozsudku sa vysporiadal tým, že okolnosti bolo možné zistiť aj z vyššie
uvedených vykonaných dôkazov, teda z výpovede svedkyne E. a R.. Súd neuviedol okolnosti, pre

ktoré by nebolo potrebné vypočuť aj svedka X. S.. Svedok S. bol kľúčový svedok a mal nezameniteľné
postavenie pre objasnenie celej veci. Samotná skutočnosť, že X. S. v rozhodnom čase sa nachádzal
vo vyšetrovacej väzbe v Nemecku, nebola rozhodujúca, pretože výsluch svedka sa mohol uskutočniť aj
neskôr. V súvislosti s nepripojením spisu a nevykonaniu výsluchu svedka malo dôjsť k porušeniu práva
na obhajobu obžalovaného a k znemožneniu riadneho objasnenia veci. V súčasnej dobe už X. S. mal

by byť prepustený a zdrživať sa v Poprade.

Obhajca namieta nesprávnosť skutkovej vety a zdôrazňuje, že predmetnú zbraň si obžalovaný
nezadovážil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním si mal zadovážiť túto
zbraň.Zdôraznil,žeobžalovanýnevyvinulžiadneaktívnekonaniesmeromkzískaniuakejkoľvekzbrane.

Obhajca konštatuje, že obžalovaný síce bol držiteľom zbrojného preukazu typu D, teda na držanie zbraní
na poľovné účely, no počas celej doby platnosti nikdy nepoužil a ani aktívne nevyužíval zbrane, nejavil
záujem pre nedostatok voľného času.

V konaní došlo k vážnym pochybnostiam, pretože v rozsudku súd konštatuje, že skutok mohol

spáchať pod vplyvom drog. K takémuto konštatovaniu sa súd uchýlil napriek tomu, že zo žiadneho
dôkazu v prípravnom konaní ani pred súdom takýto záver nevyplynul. Súd uviedol túto skutočnosť, že
napriek tomu, že zo znaleckých posudkov kriminalisticko-expertízneho ústavu vyplynulo, že prítomnosť
omamných a psychotropných látok u neho zistená nebola. Existujú tak vážne pochybnosti o správnosti
skutkovýchzistenísúduohľadneobjektívnejstránky.Existujerozpormedziústnymvyhlásenímrozsudku

a jeho písomným vyhotovením.

Následne obhajca rozvíja úvahu o zásade subsidiarity trestnej represie. Namieta, že súd prvého
stupňa mal aplikovať zásadu ultima ratio a zdôraznil, že zásadu subsidiarity trestnej represie je možnéspoľahlivo vyvodiť z ustanovenia § 280 ods. 2 Tr. por., ktorý obsahuje pojem trestný čin, teda prečin
aj zločin, neobmedzuje sa iba na prečiny a obligatórne ukladá súdu postúpenie veci v prípade, ak
žalovaný skutok je priestupok. Aj samotný Trestný poriadok predpokladá a uprednostňuje priestupkovú

zodpovednosť pred trestnou zodpovednosťou a to pri všetkých trestných činoch. V tejto súvislosti
poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 316/2011 rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 1To/12/2014 zo dňa 15.4.014, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 8Tdto/1219/2012 zo dňa 28.11.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8Tdo
611/2008 zo dňa 21.05.2008.

Obhajca obžalovaného namieta aj záver súdu, že obžalovaný bol držiteľom zbrojného preukazu skupiny
A. Ide o zjavne nesprávne skutkové zistenie súdu. Nebol držiteľom zbrojného preukazu skupiny A
(nosenie zbrane, streliva, na ochranu osoby a majetku), ale držiteľom zbrojného preukazu skupiny D
(držanie zbrane a streliva na poľovné účely), čo bolo preukázané aj výpisom z informačného systému.
Namieta závery súdu, že mal byť oboznámený nielen so zákonom o zbraniach a strelive, ale aj s

obsahom vyhlášky č. 104/1984 Zb., ktorá v čase, kedy obžalovaný vykonal odbornú skúšku, už nebola
účinná. Účinná ku dňu vykonania skúšky bola vyhláška č. 555/2003 Z. z. V tejto skutočnosti vidí, že
došlo k podstatnej chybe konania. Súd riadne neobjasnil vec a jeho skutkové zistenia sú nesprávne.
Vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia a zdôrazňuje, že obžalovaný nikdy neskúšal, či ide o
funkčnú zbraň. Súd preto nesprávne a nedostatočne vyhodnotil obranu obžalovaného. Zdôraznil, že

nikdy nebol preukázaný jeho úmysel držať funkčnú strelnú zbraň. Zbraň nikdy nechytil, nepoužil, teda
nemohol ani teoreticky vedieť, či ide o funkčnú krátku strelnú zbraň.

Obhajca obžalovaného namieta, že súd nevysvetľuje, na základe čoho dospel k záveru, že spáchal
predmetný čin vo forme priameho úmyslu, hoci prokurátor a vyšetrovateľ jeho úmysel hodnotil ako

nepriamy, s čím tiež nesúhlasí. Žiadnym z dôkazov nebola odôvodnená subjektívna stránka trestného
činu, t. j. existencia priameho alebo nepriameho úmyslu držať funkčnú zbraň. Namieta rozpor medzi
verejným vyhlásením rozsudku a jeho písomným vyhotovením, kde pri verejnom vyhlásení mal súd
odôvodňovať spáchanie trestného činu s nepriamym úmyslom a v rozsudku konštatuje, že došlo k
spáchaniu skutku s priamym úmyslom. Zdôraznil, že vo vozidle obžalovaného sa vyskytla bez jeho

pričinenia. Išlo o náhodný nález predmetu. Vzniknutý protiprávny stav neudržiaval aj preto, že ako
nálezcatohtopredmetubezodkladnekontaktovalosobudomneléhovlastníkatohtopredmetuX.S.,ktorý
jeho vozidlo v rozhodnom čase rovnako užíval s jeho povolením. Kontakt s domnelým vlastníkom sa
napriek výraznej snahe nepodarilo z objektívnych príčin, ktoré opísal vo svojich výpovediach, nadviazať.
O X. S. mal vedomosť, že pôsobil v bezpečnostnej službe, pri ktorej mohol prichádzať do kontaktu so

zbraňami, preto sa snažil vrátiť tento predmet jeho domnelému vlastníkovi. Z tohto dôvodu, že predmet
nedokázalanemoholjednoznačneidentifikovaťakozbraň,nepodávalhláseniepríslušníkoviPolicajného
zboru. Podľa názoru obhajcu, samotné správanie obžalovaného zdôrazňuje absenciu subjektívnej
stránky trestného činu. Predmetnú skrinku nezatajoval, riadne zabezpečenú uložil na miesto, kde bola
snímaná bezpečnostnými kamerami. Po tom, čo z tohto miesta zmizla a dozvedel sa, že bola odnesená

na políciu, sám bezodkladne dobrovoľne sa prihlásil. Poskytol kľúč príslušníkovi PZ, ktorý ju otvoril. Po
otvorení skrinky nebolo bezprostredne jasné, že sa v nej nachádza zbraň. Až príslušník PZ identikoval,
že jedná sa o zbraň. Dobrovoľne sprístupnil svoje nebytové priestory aj motorové vozidlo, ktoré bolo
dvakrát prehľadávané príslušníkmi OR PZ a to s negatívnym výsledkom. S ohľadom na toto konanie
nemožno hovoriť z materiálneho hľadiska o nelegálnej držbe zbrane. Súd držbu zbrane z materiálneho

hľadiska a okolnosti, ktoré s touto držbou súviseli, vrátane dĺžky tejto držby, rovnako neskúmal, že
priestupkom je aj neohlásenie nájdenej zbrane príslušníkovi PZ. Skúmanie tohto aspektu nálezu zbrane,
a aspektu držby hoc nelegálnej zbrane, ktoré tejto držbe predchádzalo, bolo nevyhnutné, pretože
rovnaké konanie mohlo a môže zakladať jeho priestupkovú zodpovednosť. Súd ani orgány činné v
trestnom konaní nevysvetlili, prečo sa na uvedený skutok nevzťahuje § 69 ods. 1 písm. a/ alebo d/

Zákona o zbraniach a strelive, naopak uprednostnili prostriedok trestného práva.

Navrhol, aby krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V prípade, ak by krajský súd tomuto
návrhu nevyhovel, navrhol aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a žalovaný skutok
postúpil Okresnému riaditeľstvu PZ Poprad na prejednanie ako priestupok. V prípade, že krajský súd by

nevyhovel ani jednému z eventuálnych návrhov, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
vrátil vec Okresnému súdu Poprad na nové prejednanie a rozhodnutie.Dňa 30.04.2019 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu vyjadrenie, z ktorého vyplýva,
že rozsudkom pri obdobných skutkových okolnostiach bolo rozhodnuté v prospech obžalovaného
a bol spod obžaloby oslobodený. Ide o rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 3To/100/2011 zo

dňa 01.03.2012. V jeho prípade však bol vydaný odsudzujúci rozsudok. Súd prvého stupňa pri
obdobných skutkových okolnostiach prípadu prijal presne opačné právne závery, teda v neprospech
obžalovaného. Následne dáva do súvislostí skutkové zistenia v trestnej vedenej na Krajskom súde v
Žiline argumentačne s dôvodmi odvolania v jednotlivých bodoch. Zdôrazňuje, že súd prvého stupňa
sa vôbec nezaoberal príčinami a cieľmi jeho konania, ktoré predchádzali jeho obvineniu. Súd vôbec

nepovažoval za relevantnú dĺžku držby nájdenej zbrane, ktorá až neskôr bola identifikovaná ako funkčná
strelná zbraň. Opätovne zdôraznil, že so zbraňou nemanipuloval. Neboli na nej nájdené žiadne jeho
daktyloskopické stopy, čo v zmysle citovaného rozsudku vylučuje manipuláciu a dlhšiu držbu tejto
zbrane. V závere zdôraznil, že išlo o nález cudzej veci, ktorú sa snažil vrátiť domnelému vlastníkovi.
Prílohou tohto vyjadrenia je aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/100/2011.

Na základe riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba v časti

dôvodné a to vo vzťahu k výroku o treste.

Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutípodrobnerozobraljednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

K samotnej argumentácii odvolateľa krajský súd musí konštatovať, že nejde o nové skutočnosti. Tieto
skutočnosti boli prednášané už v štádiu dokazovania na hlavných pojednávaniach. Odvolateľ namieta
skutkovú vetu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so spôsobom držby a zadováženia zbrane.
Tu je potrebné uviesť, že aj keď skutok v časti tak, ako bol ustálený, obsahuje aj pojem „zadovážil“,
no tento skutok zdôrazňuje, že držal bez povolenia na jej držanie zbraň. Tomuto skutku zodpovedá

následne právna veta, ktorá jednoznačne špecifikuje konanie obžalovaného ako držbu strelnej zbrane
bez povolenia. Obhajoba namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal okolnosťami, za ktorých sa
zbraň dostala do motorového vozidla, ktorého vlastníkom je obžalovaný. Zdôraznil, že bolo potrebné
minimálnepripojiťtrestnýspistýkajúcisaobjasňovaniapredmetnejkrádežezbrane.Zpohľadukrajského
súdu, takýto úkon je nadbytočný, pretože pri držbe zbrane nie je podstatný spôsob, akým sa zbraň

dostala do dispozície obžalovaného.

Obhajoba namietala, že obžalovaný nevyvíjal žiadnu aktívnu činnosť smerujúcu k získaniu zbrane. K
tomu krajský súd poznamenáva, že obžalovanému je kladené za vinu držanie tejto zbrane po tom, čo
sa dostala do jeho dispozície.

Počas celého prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný zdôrazňoval, že on
nemal vedomosť, že ide o zbraň a o tom sa dozvedel až na policajnej stanici. V tejto súvislosti krajský
súd poukazuje na výpoveď svedka Q. B., ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovaný po tom, keď bol
požiadaný, aby mu dal kľúč od skrinky, obžalovaný mu ten kľúč vydal, on skrinku otvoril, videl vestu a

pod ňou pištoľ. Obžalovaného sa spýtal, či pozná obsah skrinky. Obžalovaný mu povedal, že áno, že je
tam pištoľ, ktorú našiel niekde pri garážach, ako aj to, že pištoľ nie je jeho, aj keď je držiteľom zbrojného
preukazu. Táto výpoveď jednoznačne vyvracia obranu obžalovaného, ktorý sa snažil navodiť situáciu,
že nevedel, o aký predmet sa jedná a stále zdôrazňoval, že neskôr sa dozvedel, že ide o zbraň.

Obžalovaný v rámci svojich námietok zdôrazňoval, že bol požiadaný príslušníkmi polície, aby sa dostavil
na OKP Poprad. Večer okolo 21.00 hod. dobrovoľne sprístupnil auto policajtom, ktorí ho prezreli, no nič
podozrivé v ňom nájdené nebolo. Krajský súd k tomu musí uviesť, že už v tejto situácii, keď policajti
hľadali nejaký predmet, už táto situácia musela evokovať u obžalovaného, po nájdení zbrane, že práve
to môže byť tým predmetom, ktorý bol hľadaný pri prehliadke motorového vozidla.

Podľa názoru krajského súdu, nemožno akceptovať tvrdenia obžalovaného, že po tom, čo predmet
pripomínajúci zbraň našiel, snažil sa kontaktovať svedka S., aby si vyjasnil, či náhodou on nie je
vlastníkom tejto zbrane. Takáto obrana obžalovaného z pohľadu krajského súdu je účelová a prejavujesa v nej výrazná snaha zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Ako nálezca zbrane mal postupovať tak,ako
to ustanovuje § 63 Zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 Zb., kde zákon jednoznačne zdôrazňuje,
že každý, kto nájde zbraň, či už kategórie A,B,C, alebo strelivo do týchto zbraní, je povinný neodkladne

oznámiť ich nález príslušníkovi Policajného zboru. Už zo samotného tohto ustanovenia vyplýva, že
prvoradou povinnosťu každého občana, bez ohľadu na to, či je držiteľom zbrojného preukazu alebo nie,
je takýto nález ohlásiť, nie pátrať po vlastníkovi zbrane. Ani samé nakladanie so zbraňou obžalovaným
nesvedčí o tom, že by hľadal domnelého vlastníka, pretože tak nebezpečný predmet, aj keď uložil do
uzamknutej skrinky, odložil ho mimo svojej kontroly do priestoru, kde sa dostala do dispozície tretích

osôb, o čom svedčí samotný nález a následné odovzdanie skrinky so zbraňou na polícii.

Obhajoba poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/12/2014. Tu je potrebné uviesť,
že ide o rozhodnutie v jednotlivej veci, nie o záväzné stanovisko. Týka sa iného prípadu, pri ktorom boli
diametrálne odlišné podmienky, ako v prípade, ktorý je prejednávaný.

Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa správne vysporiadal s
obranou obžalovaného a dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.

Po takto ustálenej právnej kvalifikácii krajský súd k argumentácii obhajoby v rámci odvolania, že konanie
obžalovaného mohlo byť právne kvalifikované ako priestupok, dodáva, že po tom, čo súd ustálil, že
konanie obžalovaného napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu, neprichádza do úvahy, aby
bol použitý materiálny korektív tak, ako to naznačuje obhajoba v rámci svojej argumentácie. Materiálny
korektív je možno použiť iba pri trestnom stíhaní vedenom pre prečin tak, ako to vyplýva z ustanovenia

§ 10 ods. 2 Tr. zák.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa riadil zásadami pre ukladanie trestu a
to vyjadrenými v § 34 Tr. zák. Súd prvého stupňa zisťoval tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti
a dospel k záveru, že nezistil priťažujúce okolnosti. Na druhej strane, krajský súd zistil poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t. z., že viedol obžalovaný pred spáchaním skutku riadny život.
Rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného je možno
dosiahnuť trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní
3 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, krajský súd určil skúšobnú
dobu na 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním.

Medzičasom, keď došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvého stupňa a v čase, kedy rozhodoval krajský
súd o odvolaní obžalovaného, došlo k novelizácii Trestného zákona a v ustanovení § 51 ods. 9 Tr.
zák. boli upravené podmieky pre uloženie povinnosti spočívajúcej v príkaze sa podrobiť v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo

inému výchovnému programu, upresnené tak, že možno uložiť túto povinnosť iba po predchádzajúcom
vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť tejto
povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.

Krajský súd vzhľadom na tú skutočnosť, že správa probačného a mediačného úradníka nebola

zabezpečená, rovnako vhodnosť takejto povinnosti nevyplynula z odborného vyjadrenia, uložil
obligatórne pri probačnom dohľade povinnosť obžalovanému zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a upravil

povinnosť, ktorú obligatórne je potrebné pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom uložiť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.