Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311622060
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2311622060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

IvetaJankovičováaJUDr.ĽubicaBundzelová,vsporežalobcu:RozhlasatelevíziaSlovenska,sosídlom
Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/
XX, A. A., o zaplatenie 432,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 30Cb/62/2016-52 zo dňa 5. decembra 2017, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 296,22
eura zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti), vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol, žalobcovi
vrátil súdny poplatok v sume 2,30 eura a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou §
2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska, § 1, § 3 písm. b), § 4 ods. 1, § 6
ods. 5 písm. a), § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, 2, 4, 5, § 12 ods. 2, § 13 ods. 1 a 2 zák. č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, § 261 ods. 1, 2

Obchodného zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia 432,04 eura, pretože kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu
v zmysle zák. č. 340/2012 Z. z., za služby poskytované verejnosti za obdobie podľa prehľadu predpisov
z jeho databázy. Výzvou zo dňa 08.06.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a
poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť i pokutu. Žalovaný namietal, že
žalobca požadoval zaplatiť koncesionársky poplatok za 99 mesiacov do 30.06.2016, avšak podľa jeho

výpočtu mal koncesionársky poplatok zaplatiť za 57 mesiacov, keď rozdiel predstavuje sumu 194,88
eura. Na koncesionárske poplatky zaplatil žalobcovi spolu sumu 219,42 eura a to dňa 01.12.2016 sumu
100,19 eura, 23,20 eura a dňa 13.06.2017 sumu 96,03 eura, čo preukazoval potvrdeniami banky o
vykonaní transakcie. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.

2. Podľa názoru súdu je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce premlčanie, keďže v danej veci nejde o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného

práva a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, ale ide o zákonnú povinnosť žalovaného
platiť koncesionárske poplatky, ktorá s podnikateľskou činnosťou žalobcu nesúvisí. S prihliadnutím na
námietkupremlčaniavznesenúžalovaným,premlčaciudobu3rokyakoajnato,žežalobaboladoručená
súdu dňa 14.11.2016, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie uplatnených úhrad pred 14.11.2013za premlčaný. Celkom mal teda žalovaný žalobcovi zaplatiť za obdobie od apríla 2008 do júna 2016
sumu 399,04 eura, z ktorej sumy je premlčaná pohľadávka vo výške 250,56 eura. Z dôvodu, že časť
uplatnenej pohľadávky je premlčaná a žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania, pričom žalobcovi

zaplatil sumu 219,42 eura (t. j. viac ako predstavuje zvyšná istina, pokuta 17 eur a poštové sadzby 1,15
eura), súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), t. j. podľa úspešnosti v spore a keďže žalobca aj

žalovaný mali v konaní približne rovnaký úspech, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobca,ktoréodôvodniltým,žezákonoúhradách
určuje žalobcovi presný procesný postup, ako postupovať pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods.
2 Zákona o úhradách je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia,

je v zmysle § 10 ods. 3 a ods. 4 Zákona o úhradách povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. V zmysle
§ 10 ods. 5 Zákona o úhradách je potom žalobca povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie
úhrady, poštových sadzieb a pokuty na príslušnom súde. V zmysle § 101 OZ začína premlčacia doba
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa Zákona o úhradách však žalobca môže
svoje právo vykonať po prvý raz (uplatniť si právo na súde) až v deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej

lehoty od momentu uplatnenia práva (od doručenia výzvy na zaplatenie). Momentom rozhodujúcim
pre začatie plynutia premlčacej doby je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty
po doručení výzvy platiteľovi. Žalobca je presvedčený, že premlčacia doba na nároky vyplývajúce zo
Zákona o úhradách vzhľadom na vyššie uvedené začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od
doručenia výzvy na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému

doručená v júli 2016, 30 dňová lehota tak uplynula v auguste 2016. Momentom zrodu žaloby je preto
august 2016 a týmto okamihom začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu. Námietku
premlčania žalovaného preto žalobca považuje za neopodstatnenú. Ak by súd dospel k inému záveru,
nevyhnutne by to znamenalo, že žalobca sa môže úspešne na súde domáhať zaplatenia úhrady za
služby verejnosti aj bez dodržania postupu ustanoveného Zákonom o úhradách. V takom prípade

žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby túto skutočnosť skonštatoval v odôvodnení. Žalobca má v
zmysle vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Ak
by otázku premlčania posudzoval správne, musel by žalobcovi priznať žalovaný nárok v celom rozsahu.
V zmysle uvedeného je žalobca presvedčený, že žiadna časť žalovaného nároku nie je premlčaná. Ak
by sa však z akýchkoľvek dôvodov súd s vyššie načrtnutou argumentáciou nestotožnil, podľa názoru

žalobcu je na danú vec nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je premlčacia lehota štvorročná. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že prizná žalobcovi žalovaný nárok v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu
premlčania nároku žalobcu potom, ako žalovaný časť uplatneného nároku zaplatil a žalobca zobral
žalobu v tejto časti späť.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v nevyhnutnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vovzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže

dať za pravdu odvolateľovi.

8. Predmetom sporu boli žalobcom uplatnené úhrady podľa osobitného zákona (koncesionárske
poplatky) za obdobie od apríla 2008 do júna 2016 voči žalovanému, t.j. za obdobie 99 mesiacov po 4,64
eura, pokuta 33 eur a úhrada poštových sadzieb 1,15 eura. Žalobca žalobu podal na súde 14.11.2016.

Je nesporné, že žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu a časť zaplatil, následkom
čoho zobral žalobca žalobu v zaplatenej časti späť. Aj keby odvolací súd pripustil, že na danú vec
je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, ktorá je štvorročná, žalobca
nemohol byť v spore úspešný. Nepremlčaná je len časť nároku žalobcu pozostávajúca za nezaplatené
koncesionárske poplatky za 48 mesiacov pred podaním žaloby (nárok za 4 roky pred podaním žaloby),
pokuta a poštový poplatok.

9. Právny názor žalobcu prezentovaný počas konania, že nárok na zaplatenie koncesionárskych
poplatkov sa stal splatný až po 30 dňoch po doručení výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie dlžnej
sumy je mylný. Aj keď zákon žalobcovi ukladá povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy pred
podaním žaloby, neznamená to, že doručenie výzvy, resp. vo výzve stanovená lehota na zaplatenie

dlhu má vplyv na plynutie premlčacej doby nároku žalobcu. Ustanovenie § 7 zákona č. 340/2012 Z.z.
jasne stanovuje splatnosť mesačnej úhrady na poskytovanie verejnej služby do konca kalendárneho
mesiaca, čo znamená, že každá mesačná úhrada za poskytované verejné služby je splatná posledným
dňom v mesiaci a každá sa premlčuje samostatne. Žalobca má potom 4, resp. 3 roky od splatnosti
každej mesačnej úhrady (podľa povahy žalovaného, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu) na to, aby si

splatnú mesačnú úhradu uplatnil na súde, samozrejme v tejto lehote musí splniť svoju povinnosť vyzvať
dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako mu to ukladá zákon (výzva sa považuje za hmotnoprávny
predpoklad pre uplatnenie nároku na súde a ak tento predpoklad žalobca nepreukáže, nemôže byť
v spore úspešný). Účelom premlčania je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonania svojho
subjektívneho občianskeho práva (uplatniť si nárok na zaplatenie pohľadávky) a tým predchádzať vzniku

ujmy, resp. zabrániť veriteľovi prílišnému odkladaniu uplatnenia jeho práva a jednak čeliť tomu, aby
dlžníci neboli vystavení počas neurčitej doby právnej neistote spočívajúcej v donucovacom zákroku
zo strany súdov. Je potrebné zdôrazniť, že na plynutie premlčacej doby nemajú zásadne vplyv rôzne
upomienky, výzvy, alebo iné upozorňovania veriteľom prednesené a doručené dlžníkovi.

10. Z uvedeného dôvodu nebol správny názor žalobcu, že jeho nárok premlčaný nie je ani len
čiastočne. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil spolu 296,22 eura, v tejto časti zobral žalobca žalobcu
späť. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť, ako bolo vyššie uvedené koncesionárske poplatky za 48
mesiacov (4 roky pred podaním žaloby), čo je 222,72 eura (4,64x48), 33 eur pokutu a 1,15 eura poštový
poplatok, spolu 256,87 eura. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný zaplatil viac,

ako predstavovala nepremlčaná časť nároku, preto zvyšnú časť nároku nebolo možné žalobcovi priznať
pre vznesenú námietku premlčania žalovaným a bolo nevyhnutné žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania potvrdil.

12. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný

v odvolacom konaní pasívny, nevykonal ale žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a
podľaobsahuspisumuanižiadnetrovyvodvolacomkonanínevznikli.Spoukazomnauvedenéodvolací
súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).