Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226799
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116226799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti žalovaným:1. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, 2. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX N. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 810,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 15Csp/214/2016 - 123 zo dňa 28.02.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených ku dňu 16.12.2016 vo výške 1.052,32 eura, úrokov
vo výške 23 % zo sumy 810,91 eura odo dňa nasledujúcich po dni 16.12.2016 do zaplatenia a poplatkov
vo výške 46,06 eura z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku."

2. Citoval ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,§ 100
ods. 1, § 101, § 112 a § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako ,,OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah aplikoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V prvom rade sa súd zaoberal zo strany žalovaných vznesenou námietkou premlčania.

Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru č.
XXXXXXXXXX došlo ku dňu XX.XX.XXXX. V zmysle výzvy zo dňa 23.10.2009 mal právny predchodca
žalovaných dlžnú sumu uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Z nesporných tvrdení
žalobcu vyplýva, že lehota na plnenie právnemu predchodcovi žalovaných uplynula 02.11.2009. Tedažalobcamoholsvojeprávouplatniťnasúdedňa03.11.2009.Žalobabolanasúdpodanádňa29.12.2016,
teda preukázateľne po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. So zreteľom na uvedené prijal záver, že
nárok žalobcu je premlčaný, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k

tvrdeniu žalobcu, že počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia
doba neplynula, ale spočívala v zmysle § 112 OZ, súd prvej inštancie neprisvedčil. V konkrétnej veci
bola exekúcia vedená na okresnom súde pod sp. zn. 16 Er 70/2012 v konečnom dôsledku zastavená
z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatným zmluvným
dojednaním, a preto sa na ňu prihliada tak, ako keby nebola v zmluve uvedená. Preto ak právny

predchodca žalobcu uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc
vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 OZ.
Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby právny predchodca
žalobcu mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia
doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a
preto žalobca musí niesť následky jej plynutia. V prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená

za neprijateľnú podmienku, a preto je neplatným zmluvným dojednaním podať žalobu na príslušnom
súde, bude premlčané, lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a
to už formou postúpenia veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly
obdobnej § 19 zákona o rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie
plynutia premlčacej doby tak nie je pre tento prípad nikde zakotvený, preto neostáva súdu nič iné

len konštatovať, že účinky spočívania nenastávajú. Na podporu svojej argumentácie poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.09.2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP. Žalovaní boli v spore plne úspešní, a preto im podľa zásady úspechu patrí nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a trov konania podal odvolanie žalobca. Mal
za to, že súd prvej inštancie vychádzal v napadnutom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď podľa názoru súdu premlčacia doba počas konania pred rozhodcovským súdom a počas
exekučného konania nespočívala. Podľa názoru žalobcu počas konania na rozhodcovskom súde a
počas exekučného konania premlčacia doba neplynula, ale spočívala v zmysle ust. § 112 Občianskeho
zákonníka. Žalobca na túto situáciu aplikuje ten stav, keď súd na podklade žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku zruší rozhodcovský rozsudok a následne pokračuje v konaní na podklade

pôvodnej žaloby alebo vzájomnej žaloby v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku dochádza k
prelomeniu materiálne vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), avšak pri zrušení
rozhodcovského rozsudku súdom, súd pokračuje v konaní v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom ak dôjde k zastaveniu exekučného konania na podklade
rozhodcovského rozsudku, súd v konaní nepokračuje a pohľadávka sa stáva nevymožiteľná. Veriteľ
napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych
noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne
očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej

istoty. Žalobca v tomto prípade postupoval v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v zmluve. Po
vydaní rozhodcovského rozsudku podal v zmysle zákona návrh na začatie exekúcie, nakoľko disponoval
právoplatným exekučným titulom. Žalobca nemohol podať žalobu na všeobecný súd namiesto návrhu
na rozhodcovský súd podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky s žalovaným. Rovnako sa nemohol po
vydaní rozhodcovského rozsudku až po právoplatné zastavenie exekučného konania žalobca domáhať

svojho nároku na všeobecnom súde z dôvodu existujúcej prekážky res iudicata. Preto mal žalobca za
to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí je v príkrom rozpore s princípom
legitímnych očakávaní a s právom na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Okresného súdu Veľký Krtíš 10Csp/142/2017, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Csp/150/2016,
Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Csp/366/2017. Dodal, že predmetné rozhodnutie vo svojom

odôvodnení nepreskúmateľné, čim došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konaniealternatívne,abyžalobevyhovelvcelomrozsahuažalovanýchzaviazalnanáhradutrovkonaniavrátane
trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Podľa § 389 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

10. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

11. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu (č.
l. 4 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 13.04.2006 právny predchodca žalovaných uzavrel zmluvu
č. XXXXXXXXXX o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a Poštová banka a.s. pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uznesením č.k. 15Csp/214/2016-58 zo dňa 09.07.2017

súd prvej inštancie pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného žalovaného, a to žalovanými v 1. a 2.
rade. Je nepochybné, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka označuje ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. za zmluvu spotrebiteľskú.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že v dôsledku porušenia podmienok zmluvy pôvodným žalovaným právny

predchodca žalobcu v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy vyhlásil úver za predčasne splatný k
23.10.2009 (č. l. 8 spisu). Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu. Súd prvej
inštanciesprávnekonštatovalpočiatokplynutiatrojročnejvšeobecnejpremlčacejdobyododňamárneho
uplynutia dodatočnej lehoty na splnenie dlhu od výzvy pôvodného žalovaného zasielanej pôvodnému
žalovanému, ktorou dňa 23.10.2009 predčasne zosplatnil úver, teda odo dňa 03.11.2009. K premlčaniu

nároku pôvodného žalobcu, vyplývajúceho z úverovej zmluvy, tak došlo dňom 03.11.2012, nakoľko
žalobca podal žalobu až 29.12.2016.

13. Odvolací súd sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie a
vyvracia tým aj ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že v danej veci nedošlo k spočívaniu premlčacej

doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka, pretože právne následky vymienené v tomto zákonnom
ustanovení z hľadiska spočívania plynutia premlčacej doby má len uplatnenie práva na súde, alebo
orgáne príslušnom o tomto práve konať (ktorým by mohol byť aj rozhodcovský súd), avšak len za
predpokladu, ak by tento orgán mal legitímnu právomoc o nároku konať a o ňom rozhodnúť, čo v
danej veci naplnené nebolo. V exekučnom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Er/70/2012 v

spojení s odvolacím konaním na tunajšom súde sp. zn. 6CoE 98/2013 bola zamietnutá žiadosť o
udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola exekučným súdom posúdená ako neplatne
uzatvorená, pretože neboli dodržané podmienky v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Na
základe uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vzmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na konanie o nároku oprávneného vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský rozsudok bol založený
na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je

neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Uplatnenie
práva na nepríslušnom orgáne nespôsobuje spočívanie premlčacej doby a preto bol správny záver
súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčacia zo strany
žalovaných zamietol.

14. Odvolací súd dodáva, že právny názor súdu prvej inštancie nie je ojedinelý (napr. rozsudky
tunajšieho súdu sp. zn. 3Co/176/2017 zo dňa 05.04.2018 a sp. zn. 23Co39/2018 zo dňa 28.11.2018)
a je v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 CSP súladný s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, konkrétne s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení zo dňa 20.09.2017
sp. zn. III. ÚS 572/2017, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v bode 43 odôvodnenia. Právny záver
súdu prvej inštancie nevedie k záveru o dostatku jeho relevantnej súvislosti s porušením článku § 46

ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe nevyhovel, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné
konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje

rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

15. So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 CSP potvrdil rozsudok vo výrokoch
II. a III. ako vecne správny.

16. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili,
a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §

262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).