Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011958
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému P. O., nar. XX.XX.XXXX v
V. A., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.03.2019, č. k.
0T/146/2018-84, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný P. O., nar. XX.XX.XXXX v V. A., trvale bytom W.,
V. XXXX/XX, t. č. Z., I. XXX/XX
o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, na peňažný trest vo výmere 1.000 € (slovom: jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda bol obžalovaný P. O. uznaný za vinného z

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 06.11.2018 v čase o 22,13 hodine na ceste číslo I/63 pri obci Blatná na Ostrove pri čerpacej
stanici Slovnaft, okres Dunajská Streda smerom na Dunajskú Stredu na pozemnej komunikácii, po
predchádzajúcom požití presne nezisteného množstva alkoholických nápojov ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo značky Renault Megane s evidenčným číslom DS435ET, čiernej metalízovej farby,

pričom bol riadne zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v
Šamoríne a počas kontroly bol podrobený dychovej skúške elektronickým meračom typu AlcoQuant
6020 plus, číslo prístroja A410029, ktorým mu v čase o 22,13 hod. dňa 06.11.2018 bola nameraná
hodnota 0,54 mg/l alkoholu v dychu ( v prepočte 1,13 promile), a následne v čase o 22,40 hodine dňa06.11.2018 bola vykonaná opakovaná dychová skúška elektronickým meračom typu AlcoQuant 6020
0T/146/2018 2 plus, číslo prístroja A410029, kedy mu bola nameraná hodnota0,44 mg/l alkoholu v dychu
(v prepočte 0,92 promile), a to napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská

Streda, sp. zn. 4T/41/2017 zo dňa 03.10.2017 právoplatným dňa 03.11.2017 uznaný za vinným zo
spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovanému súd I. stupňa uložil podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), §
36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
súd I. stupňa obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 6 rokov.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd
prijal vyhlásenia obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Okresný súd na
hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-874/SA-DS-2018
v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, trestný rozkaz Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/41/2017 zo dňa 30.10.2017, evidenčnú kartu vodiča, výpis z evidencie
priestupkov a odpis z registra trestov, resp. i ďalšie relácie na obžalovaného.

U obžalovaného okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní
trestu okresný súd ukladal trest podľa § 38 ods. 2 v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby až na 2
roky, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko daný trestný čin spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a je zrejmé, že výkon predchádzajúceho podmienečného
trestu odňatia slobody nemal podľa názoru okresného súdu na neho žiadny prevýchovný charakter. Z

uvedeného dôvodu uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, ktorý
považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a
generálnu prevenciu za zákonný a primeraný. Pre výkon tohto trestu zaradil okresný súd obžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin.

Obžalovaný P. O. bol už odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 4T/41/2017-46 zo dňa
30.10.2017 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a
bol mu uložený trest zákazu činnosti, okresný súd mu preto podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona uložil

opätovne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov, pretože
žalovaného prečinu sa obžalovaný dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Okresný súd neukladal trest domáceho väzenia napriek tomu, že obžalovaný dal písomný sľub, že
sa bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

resp. sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, avšak vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
odsúdenia a len jeden rok po jej spáchaní mal okresný súd za to, že takýto druh trestu nepostačuje.

Proti tomuto rozsudku podal do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2019 odvolanie

obžalovaný, a to čo do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Uviedol,
že uložený nepodmienečný trest považuje sa neprimerane prísny. Poukázal na záverečnú správu z
predbežného šetrenia o preskúmaní podmienok na uloženie trestu domáceho väzenia, keď šetrením boli
zistenévhodnépodmienkynavýkontrestudomácehoväzenia.Mázato,žeuloženímnepodmienečného
trestu bude ohrozený príjem jeho rodiny. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste

podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
Okresnému súdu Dunajská Streda, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Odvolací súd

na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie a oboznámil odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni,
odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov SR a pracovnú zmluvu zo dňa 12.06.2019 a zistil, že
obžalovaný je zamestnancom spoločnosti H.T.V.K. s.r.o. od 13.06.2019 s dohodnutou mzdou 767 eur
mesačne a má dve deti, pričom dcéra I. sa narodila XX.XX.XXXX.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacích námietkach prezentovaných v písomnom
odvolaní a žiadal, aby odvolací súd obžalovanému uložil alternatívny trest.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -

obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Okresný súd Dunajská Streda zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy
potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (až na výrok o
treste, ktorý bolo potrebné zmeniť).

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Trestného
poriadku odpovedal áno, na návrh prokurátora konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou
a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný súd v napadnutom rozsudku však pri
ukladaní trestu pochybil, keď aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Z odpisu registra trestov totižto vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, na prvé
dve odsúdenia sa však hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom
Dunajská Streda a to trestným rozkazom zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 4T/41/2017 a bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do
04.11.2019 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, pričom obžalovaný bol uznaný

za vinného z prečinu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktoré odsúdenie je súčasťou skutkovej
podstaty prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
pretože obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky
činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a preto okresný súd

obžalovanému nemohol priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j., že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Platí, že keď predchádzajúce právoplatné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda, sp. zn. 4T/41/2017, je znakom skutkovej podstaty prečinu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný

vinným a z odpisu registra trestov vyplynulo, že pri ostatných odsúdeniach sa hľadí na obžalovaného ako
keby nebol odsúdený, nemôže byť obžalovanému priznaná priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm.
m) Trestného zákona.

Odvolací súd u obžalovaného zistil teda jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, nakoľko sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a
žiadnu priťažujúcu okolnosť.K napadnutému výroku o treste ďalej treba uviesť, že súd I. stupňa pri odôvodnení výroku o
nepodmienečnom treste odňatia slobody v podstate uviedol, že iný ako nepodmienečný trest odňatia
slobody by svoj účel nesplnil. Uviedol tiež, že alternatívny trest v podobe trestu domáceho väzenia

neprichádzal do úvahy, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia a len jeden rok po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho
odsudzujúceho rozhodnutia.

V zásade možno uviesť, že ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, aj podľa ktorého súd I. stupňa

ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, tieto úvahy súdu I. stupňa týkajúce sa
výroku o treste podporuje. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona stanovuje zákaz podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ak je trest odňatia slobody ukladaný za úmyselný trestný čin
spáchaný v skúšobných dobách (podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie). Súčasne ale z
tohto ustanovenia nevyplýva zákaz uloženia páchateľom trestných činov v takomto prípade alternatívny
trest voči trestu odňatia slobody. Ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu odňatia slobody má byť použité

ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona o nemožnosti podmienečného odkladu, nezbavuje súd
povinnosti pri ukladaní trestu vychádzať zo všetkých zásad uvedených v § 34 Trestného zákona.

V tomto prípade pritom z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona je potrebné uviesť, že
v prejednávanom prípade nebola spôsobená škoda, pričom tu absentuje priťažujúca okolnosť a preto

úvahy o peňažnom treste sú zákonné a dôvodné. Aj zásada pre ukladanie trestov uvedená v § 34 ods.
3 Trestného zákona je legislatívne upravená tak, aby súdy zvažovali či uložením alternatívneho trestu
k trestu odňatia slobody (ktorý v tomto prípade musí byť nepodmienečný) nebude zabezpečený, čo
najmenší vplyv na rodinu a osoby blízke páchateľovi.

Súd musí zohľadniť aj potreby - v tomto prípade najmä dvoch maloletých detí. To platí o to viac ak inak
páchateľ riadne pracuje a stará sa o rodinu. Napokon z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného
nemožno prehliadnuť ani jeho prístup k trestnému stíhaniu, keď sa v plnom rozsahu priznal a svoje
konanie oľutoval.

Senát odvolacieho súdu tak dospel k záveru, že je možné v tomto prejednávanom prípade
obžalovanému neuložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ale uložiť trest peňažný.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste odňatia
slobody v rozsudku súdu I. stupňa a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozsudkom

uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 1.000 eur. Súčasne obžalovanému uložil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere rovnakej ako bol trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil súd I.
stupňa (to isté platí aj pre trest zákazu činnosti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.