Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112236084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112236084.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica,
Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová,
s.r.o., so sídlom Martin, J. X. XX, proti žalovaným: 1/ K. A., 2/ M. A., 3/ D. A., r. N., 4/ V. A.-E., 5/ Q. H.,
r. N., 6/ B. F., r. C., 7/ P. V., 8/ E. V., 9/ M. V., 10/ D. V., 11/ D. V., 12/ P. V., 13/ Q. V., 14/ D. V., r. K., 15/
Q. X., ml., 16/ Q. X., st., 17/ Q. X., r. S., 18/ Q. X., r. W., 19/ Q. X., 20/ V. X., 21/ Y. X., 22/ M. X., 23/ M.
X., 24/ H. S., 25/ P. S., 26/ Q. S., 27/ V. S., 28/ V. S., 29/ M. S., 30/ D. S., 31/ P. S., 32/ H. S., 33/ Q. S.,

34/ V. S., 35/ W. S., r. V., 36/ M. S., 37/ V. S., 38/ M. S., 39/ P. S., r. V., 40/ C. S., r. V., 41/ P. E., r. Q.,
42/ V. E., r. R., 43/ P. Q., 44/ E. Q., r. K., 45/ V. Q., 46/ W. Q., r. S., 47/ M. Q., r. A., 48/ V. Q., 49/ V. Q.,
50/ P. Q., 51/ S. Q., 52/ Q. Q., 53/ Q. K., 54/ P. K., 55/ E. K., 56/ Z. K., r. S., 57/ Q. K. - D., 58/ M. K., r.
K., 59/ M. K., 60/ Q. K., 61/ H. K., 62/ M. K., r. A., 63/ Y. R., 64/ H. R., 65/ P. C., 66/ Q. C., 67/ M. C., 68/
P. V., 69/ Z. V., r. S., 70/ Q. V., 71/ Q. V., r. S., 72/ P. V., 73/ V. V., 74/ Q. V., 75/ T. V., 76/ P. V., 77/ Z. V.,
r. S., 78/ J. V. - S., 79/ R. V. - S., 80/ R. V. - S., 81/ W. V. - S., 82/ C. V., 83/ V. V., 84/ P. V., r. Q., 85/ H.
N., 86/ J. N., 87/ V. N., r. Q., 88/ V. N., r. C., 89/ Q. W., 90/ K. W., r. V., 91/ Q. W., 92/ Q. W., 93/ Q. M.,

94/ M. M., 95/ Y. B., 96/ M. B., 97/ P. B., 98/ Q. B., 99/ M. B., 100/ P. B., r. K., 101/ P. C., r. K., 102/ P.
C., 103/ H. C., r. Z., 104/ Q. C., ml., 105/ V. C., 106/ W. C., 107/ M. C., 108/ P. C., r. V., 109/ P. C., 110/
S. C., 111/ Q. C., r. S., 112/ M. C., 113/ D. C., 114/ P. D., r. V., 115/ H. D., st., 116/ V. D., 117/ Y. D., 118/
W. D., 119/ W. D., r. V., 120/ E. D., 121/ F. D., 122/ W. D., st., odporcovia v rade 1/ až 122/ zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, za účasti intervenientov na strane
žalovaných: 1/ M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. R. XXX, 2/ M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. R. XXX, 3/
Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom T. R. XXX, 4/ Urbárske spolumajiteľstvo, pozemkové spoločenstvo Rajecká

Lesná, IČO: 31 963 148, všetci právne zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou Pialovou, so sídlom D.,
S. X, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 18C/329/2012-508 z 27. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Vo vzťahu k žalovaným v rade 24/, 33/, 36/, 43/, 45/, 69/, 70/, 71/, 73/, 80/, 82/, 85/, 91/, 114/, 115/, 119/
a 122/ rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie voči nim z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zastavení konania, o zamietnutí žalobného
návrhu a o náhrade trov prvoinštančného konania.

Intervenienti m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ až 122/ náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 19 O.s.p. zastavil konanie voči
žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 6/, 9/, 10/, 12/, 19/, 22/, 25/, 29/, 34/, 37/, 38/, 48/, 50/, 53/, 54/, 56/, 60/,
62/, 65/, 66/, 74/, 86/, 97/, 99/, 101/, 105/, 110/, 116/ a 118/. Vychádzal z toho, že označení žalovaní

preukázateľne zomreli pred začatím konania a bolo možné určiť ich právnych nástupcov („aj keby ako
neznámych vlastníkov“). Dotknutí žalovaní teda nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania, pričom
tento „nedostatok konania“ nemožno odstrániť.
2. Okresný súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na predmet konania - určenie vlastníckeho práva -
je nevyhnutné, aby v konaní boli označení všetci dotknutí vlastníci. Keďže však konanie voči vyššie

uvedeným žalovaným zastavil a žalobca (jeho právny zástupca) zotrval na žalobe a na označení
žalovaných bez akejkoľvek zmeny, okresný súd žalobný návrh zamietol, lebo nie je daná vecná
legitimácia, nakoľko nie sú označení všetci vlastníci. Uviedol, že súd nie je viazaný zápisom na liste
vlastníctva ohľadne neznámeho vlastníka, keďže bol zistený opak. Dodal, že označenie účastníkov
konania/strán sporu je vecou žalobcu, preto nemôže súd automaticky konať s právnymi nástupcami;
osobitne, ak dotknutí žalovaní zomreli ešte pred podaním žaloby.

3. trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore úspešným žalovaným 1/ až 122/ ich náhradu
nepriznal, lebo si tento procesný nárok neuplatnili. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy
konania vedľajším účastníkom/intervenientom vo výške 11.381,04 eur, ktorú sumu konkrétne odôvodnil
vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých im ich právnym zástupcom. Vo vzťahu
k hodnote úkonu právnej služby vychádzal z hodnoty predmetu konania, ktorá v zmysle predloženého

znaleckého posudku činila 43.895 eur. V spore neúspešnému žalobcovi v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.
uložil taktiež povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 506,85 eur, ktorá suma predstavuje časť
trov znaleckého dokazovania hradenú/zaplatenú z rozpočtových prostriedkov. Okresný súd doplnil, že
nezistil u žalobcu splnenie podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal záver o nedostatku vecnej legitimácie, pretože sa
nedomáhal určovacieho výroku, že sa stáva výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Domáhal sa
len vlastníctva spoluvlastníckeho podielu, ktorý je ideálny, má charakter samostatnej veci a preto sa
aj „právny osud“ jednotlivých podielov posudzuje samostatne. V súvislosti so správami matrík Rajecká

lesná a Ďurčiná odvolateľ uviedol, že pri viacerých žalovaných sú dátumy narodenia „na potvrdení
dvoch matrík rôzne“. Preto nevedel identifikovať, ktorá z uvedených osôb je skutočne aj podielovým
spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti. Mal za to, že reštriktívnym výkladom pojmu „neznámy vlastník“ a
„nezistený vlastník“ mu v podstate bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd tento pojem
zúžil len na žijúce osoby, ktorých ďalšie údaje nie sú známe. Zároveň na jednej strane zastavil konanie

voči tým, ktorí nemajú „procesnú spôsobilosť“, ale na strane druhej v časti o trovách konania im náhradu
nepriznal.
5. Žalobca namietal základ náhrady trov konania vo vzťahu k intervenientom, keď mal za to, že bolo
potrebné vychádzať z hodnoty spoluvlastníckych podielov jednotlivých intervenientov. Navyše, právna
zástupkyňa zastupovala všetkých intervenientov rovnakou argumentáciou, čo v podstatnej miere znížilo

nároky na prípravu zastupovania. Nadväzne odvolateľ považoval priznanie náhrady trov intervenientom
za neúčelné a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Právna zástupkyňa si taktiež uplatnila náhradu za
úkony právnej pomoci - oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka a vyjadrenie k námietke prípustnosti,
pričom prvý z nich vykonala bez znalosti návrhu na začatie konania/žaloby. Odvolateľ poukazoval vo
všeobecnosti i na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a možnosť nepriznať náhradu trov konania. Len strohá

aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, teda aj o náhrade trov štátu, vedie v danom prípade „k
nežiaducej tvrdosti“.

6. K odvolaniu sa vyjadrili len vedľajší účastníci/intervenienti, ktorí žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.
Zdôrazňovali, že žalovaní, ktorí boli v čase podania žaloby mŕtvi, nemali spôsobilosť mať práva a

povinnosti a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Tento nedostatok podmienok konania je
pritom neodstrániteľný. Rovnako za správny považovali zamietajúci výrok, keďže žalobca sa domáhal
určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v podiele 3124/24840. Preto žalovaní museli byť
všetci vlastníci, ktorým takýto predmet sporu patrí. Žalobcovi bolo už v priebehu konania známe, že
časť ním označených žalovaných nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, na ktorú skutočnosť však

žiadnym spôsobom nereagoval.
7. Intervenienti poukazovali na to, že okresný súd pri stanovení hodnoty úkonu právnej služby
správne vychádzal z hodnoty sporu, čo zodpovedá i súvisiacej judikatúre Ústavného súdu SR i
ČR. Spoluvlastnícke podiely intervenientov neboli predmetom konania, tým bol spoluvlastnícky podiel3124/24840 v hodnote 43.895 eur. Uviedli, že odmena za úkony právnej služby namietané žalobcom
im bola správne priznaná iba vo výške polovice sadzby. Dodali, že v súdenej veci žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa neexistovali; navyše ide o fakultatívne oprávnenie konajúceho súdu nepriznať

výnimočne náhradu trov konania.

8. V ďalšom štádiu odvolacieho konania už zostali strany sporu, vrátane intervenientov, nečinné.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379

a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) vo vzťahu k nižšie vymedzeným žalovaným rozsudok okresného súdu v zmysle § 391 ods. 1
CSP zrušil a konanie voči nim zastavil a v ostatných častiach rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

10. Okresný súd správne východiskovo konštatoval, účastníkom/stranou sporu nemôže byť fyzická

osoba, ktorá už v čase podania žaloby bola/je mŕtva, ktorý nedostatok podmienok konania je
neodstrániteľný. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na subjekty v rámci hmotnoprávnej úpravy
označované ako neznámy alebo nezistený vlastník. Nejde pritom o žiadny reštriktívny výklad, ako sa
snaží podsúvať odvolateľ. Otázka spôsobilosti byť účastníkom konania (v terminológii Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého rozhodoval okresný súd), resp. procesnej subjektivity (v terminológií

aktuálne účinného a aplikovaného Civilného sporového poriadku) je zásadnou a rozhodujúcou z
hľadiska možnosti viesť súdne konanie. Ak žalobcom označený subjekt nemá procesnú subjektivitu,
konajúcemu súdu nezostáva iné, ako konanie zastaviť (§ 62 v spojení s § 61 CSP).

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že značná časť osôb označovaných žalobcom za

stranu sporu bola mŕtva ešte pred podaním žaloby. Prípadné nezrovnalosti v údajoch jednotlivých
matričných úradov nie sú osobitne významnejšie, pokiaľ z ich vyjadrení je zrejmé, že dotknutá fyzická
osoba v čase podania žaloby už nežila. Nie je ani dôležité „priradiť“ ku konkrétnej osobe už nežijúceho
žalovaného príslušnú spisovú značku, pod ktorou bolo po nej vedené dedičské konanie; ktorú okolnosť
(zrejme) za rozhodujúcu vyhodnotil okresný súd.

12. Krajský súd za určujúce považoval výslovné oznámenie príslušného matričného úradu, že (niektorá)
osoba, označená žalobcom a vedená v katastri nehnuteľností ako neznámy vlastník na súvisiacom liste
vlastníctva, nie je žijúcou osobou a teda nemá procesnú subjektivitu. Z daného titulu zrušil napadnutý
rozsudok (aj) vo vzťahu k ďalším žalovaným, ohľadne ktorých je konštatované v predmetných správach
úmrtie pred podaním žaloby a konanie voči nim zastavil. Ide o žalovaných v rade 24/, 33/, 36/, 43/,

45/, 69/, 70/, 71/, 73/, 80/, 82/, 85/, 91/, 114/, 115/, 119/ a 122/. Argumentácia odvolateľa, že si nemôže
byť úplne istý správnosťou niektorých údajov matričných orgánov, je maximálne všeobecná s nemalou
mierou tendenčnosti a nie je spôsobilá podmieniť záver o nevierohodnosti, či nepravdivosti dotknutých
informácii. Žalobca neposkytol žiadne konkrétne relevantné tvrdenia, ktoré by vo vzťahu k označeným
žalovaným vyvracali vyjadrenie obce Rajecká Lesná (č.l. 415 až 416 a 467 až 468) a obce Fačkov (č.l.

475 až 479). Ak by sa aj údaj katastra nehnuteľností o tzv. neznámych vlastníkoch alebo nezistených
vlastníkoch pokladal za hodnoverný (čo je práve pre absenciu akéhokoľvek iného údaju okrem mena
a priezviska danej osoby značne problematické), tak informáciami z matričných úradov bol preukázaný
opak. Uvedeným došlo aj k preneseniu/navráteniu dôkazného bremena (o tom, že malo ísť o žijúce
osoby ako neznámych vlastníkov) na žalobcu, ktorý dané dôkazné bremeno neuniesol.

13. Hoci vo všeobecnosti je náležitá argumentácia žalobcu, že (ideálny) spoluvlastnícky podiel
predstavuje samostatnú vec a je možné vo vzťahu k nej (bez ohľadu na ostatných spoluvlastníkov)
samostatne viesť i súdny spor, nezodpovedá podstate prejednávanej veci, ktorú zadefinoval spôsobom
uplatnenia tvrdeného práva práve bezprostredne žalobca. Žalobca sa nedomáhal voči žalovaným 1/

až 122/ určenia, že on je (spolu)vlastníkom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, ktorý je aktuálne
zapísaný v katastri nehnuteľností na každého z nich (v určitom presne vymedzenom) rozsahu.
Domáhal sa určenia, že je spoluvlastníkom jedného podielu 3124/24820 voči všetkým žalovaným
spoločne. Dotknutým vymedzením za predmet sporu nielenže zadefinoval v „celosti“ podiel 3124/24820
nehnuteľnosti parc. č. 2879/11 kat. úz. Rajecká R., ale zároveň žalovaných 1/ až 122/ charakterizoval

ako nerozlučných spoločníkov.
14. Nadväzne platí, že rozsudok sa musí týkať každého zo žalobcom označených žalovaných. Pokiaľ
však niektorí z nich už v čase podania žaloby nemali procesnú subjektivitu, je logické, že reálne nie sú
stranou sporu a rozsudok sa na nich vzťahovať nebude. Inými slovami, z titulu nedostatku (pasívnej)vecnej legitimácie nie je prípustné žalobnému návrhu jednoznačne skutkovo zadefinovanému práve a
len žalobcom vyhovieť.
15. Iba na okraj krajský súd uvádza, že okresný súd takmer až nad rámec svojho postavenia v súdnom

spore opakovane vyzýval žalobcu na úpravu jeho žalobného návrhu. Napriek tomu, že sám žalobca
(minimálne) ohľadne žalovaných 4/, 9/, 22/, 29/, 37/, 48/, 54/, 56/, 62/, 68/, 74/, 86/, 97/, 105/, 110/ a 116/
(prednes žalobcu na pojednávaní dňa 27.5.2016 - č.l. 498 až 500) akceptoval, že ide o „známe osoby,
ktoré sú už mŕtve“, žiadnym dispozitívnym úkonom na danú procesnú situáciu nereagoval.

16.Odvolacieargumentyžalobcuneobstojaanivčastitýkajúcejsavýrokovotrováchkonania.Čiastočne
rozporne môže vyznievať, že hoci okresný súd vo vzťahu k dotknutým žalovaným konanie zastavil pre
nedostatok ich procesnej subjektivity, súčasne rozhodoval o nepriznaní im náhrady trov konania. Ide
však len o vyjadrenie/reakciu súdu na fakt, že dotknuté „subjekty“ boli v konaní označené žalobcom ako
jeho strana a z hľadiska komplexnosti je žiaduce, aby ich zahŕňal aj výrok o trovách konania. V danej
časti má výrok o trovách konania len akýsi „evidenčný“ charakter; osobitne, ak nekreuje žiadne práva

a neukladá žiadne povinnosti.

17. Je nesporné, že predmetom konania v súdenej veci bol/je spoluvlastnícky podiel 3124/24820 k
spornejnehnuteľnosti,ktoréhohodnotačiní43.895eur.Žalobcadotknutúsumu,resp.znaleckýposudok,
na základe ktorého bola ustálená, nespochybňoval. Náležite argumentujú intervenienti, že predmetom

konania nie sú ich spoluvlastnícke podiely v dotknutej (spoločnej/„urbárskej“) nehnuteľnosti, preto nie je
dôvod vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov prihliadať na rozsah ich spoluvlastníckeho práva.
18. Krajský súd nepovažoval za „neúčelnú a v rozpore so zásadou spravodlivosti“ náhradu trov,
ktorá nezohľadňovala fakt, že v pozícii intervenientov vystupovali 4 subjekty zastúpené totožnou
právnou zástupkyňou, ktorá v rámci obrany prezentovala identické stanoviská za každého z nich.

Prioritne je nutné zdôrazniť procesnú nedôslednosť žalobcu, ktorý odvolaním nenapadol uznesenie
o pripustení vstupu (v tom čase) vedľajších účastníkov do konania (uznesenie z 27.6.2014; č.l. 210
až 216), hoci práve na základe jeho nesúhlasu bolo o uvedenom rozhodované. Predchádzajúce
rozhodnutie odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/50/2014 z 31.3.2014),
ktorým bolo zrušené uznesenie o nepripustení vstupu vedľajších účastníkov, sa týkalo len otázok

procesného postupu okresného súdu a nebol v ňom vyslovený záväzný právny záver o (ne)dôvodnosti
nesúhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka. To znamená, že žalobca sa náležite a zákonom mu
priznanými prostriedkami nebránil voči účasti intervenientov/vedľajších účastníkov v konaní na strane
žalovaných. Vzhľadom na počet členov „urbárskeho“ spoločenstva, rozsah, v akom uplatnený nárok
mohol mať dopad na vlastnícke i celkové pomery členov a tiež spoločenstva samotného a pri potvrdení

právoplatným súdnym rozhodnutím existencie právneho záujmu na výsledku konania, krajský súd
nehodnotil súčasne zastupovanie štyroch intervenientov ako neprijateľné, či odporujúce spravodlivému
usporiadaniu vzťahov.
19. Neobstojí ani námietka neúčelnosti úkonu právnej služby spočívajúceho v oznámení vstupu
vedľajších účastníkov/intervenientov do konania. Bez dotknutého úkonu totiž (pri eventualite vstup na

základe iniciatívy intervenienta; čo je aj prípad súdenej veci) nemôže nastať vedľajšie účastníctvo, resp.
intervencia. S poukazom na to, že dotknuté subjekty v danom štádiu konania nie sú jeho účastníkom/
stranou, nemajú ani reálnu legálnu možnosť byť oboznámené s konkrétnosťami súdeného prípadu. Pre
úplnosť odvolací súd - zhodne s reakciou intervenientov - dopĺňa, že odmena za predmetný úkon právnej
služby bola z titulu jeho obsahu/predmetu správne krátená na polovicu.

20. Odvolateľ neuviedol žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by mala v prejednávanej veci preukazovať
existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, podmieňujúcich nepriznanie náhrady trov konania.
Z hľadiska viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) pritom
neprichádza do úvahy ani iniciatívne skúmanie zo strany odvolacieho súdu, či nejaký dôvod

výnimočnosti by nemohol byť daný. Za takýto dôvod rozhodne nemožno považovať to, že žalobca
bol v konaní neúspešný (resp. v časti zavinil jeho zastavenie), z ktorého titulu ho zaťažuje povinnosť
náhrady trov konania. Predmetné konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na náhradu trov konania
štátu. Navyše, ak k „neúspechu“ v spore v značnom rozsahu prispel aj spôsob uplatňovania
tvrdených práv žalobcom, vrátane nereagovania na priebežnú procesnú situáciu.

21. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientami rozhodol krajský súd
podľa§255ods.1vspojenís§396ods.1CSP.Odvolateľ-žalobcanebolvtomtoštádiukonania(vôbec)úspešný, preto majú intervenienti voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom)
rozsahu - 100%.
22. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 122/ krajský súd žiadnej zo strán nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Taktiež v tomto „vzťahu“ bol žalobca neúspešný, avšak žalovaným
žiadne trovy v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním nevznikli (§ 251 CSP). Len pre úplnosť odvolací
súd dodáva, že v otázke potreby rozhodovania o náhrade trov aj voči tým žalovaným, voči ktorým bolo
konanie zastavené, prihliadol na súvislosti vymedzené v bode 16 tohto odôvodnenia.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.