Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207760
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314207760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/XX, XXX XX U., práv. zast. Mgr. Viliamom Hajdukom, AK Námestie slobody 2, 066 01
Humenné, proti žalovanému: EUROSPEDA s.r.o., Brestovská 2931/125, 066 01 Humenné, práv. zast.
JUDr. Martinom Jalčom, AK Komenského 2583/8, 066 01 Humenné, o zaplatenie 581,59 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Cpr/2/2014-192, zo dňa 15.
04. 2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k
žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
581,59 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy 385,27 Eur od 21.06.2011 do zaplatenia a s 9,50
% úrokom z omeškania p.a. zo sumy 196,32 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. II. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 60 ods. 1, § 116 ods. 2, § 129 ods. 3
Zákonníka práce, čl. 3 Zákonníka práce a ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zároveň ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výpisu z obchodného registra žalovaného, že spoločníkmi

spoločnosti EUROSPEDA s.r.o. sú O.. H. Q. a O. Q..

4. Na základe vyššie uvedeného, súd mal zato, že naozaj došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným dňa 13.06.2011 dohodou v súlade s § 60 Zákonníka práce. Za mesiac máj 2011
bola mzda vyčíslená na sumu 385,27 Eur. Za mesiac jún 2011 vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú
dovolenku vo výške 196,32 Eur. Táto skutočnosť nebola sporná. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi
spornú sumu ako mzdu a alikvótnu časť mzdy a náhrady za dovolenku celkom vo výške 581,59 Eur.

Spornou bola skutočnosť či naozaj bola v rovnaký deň pri podpise skončenia pracovného pomeru
podpísaná žalobcom aj listina - výdavkový pokladničný doklad č. 110536 zo dňa 13.06.2011 a či žalobca
reálne prevzal sumu uvedenú v tomto doklade vo výške 581,59 Eur. Súd dal za pravdu žalobcovi, že
svedkyne vypovedali na pojednávaní tendenčne v prospech žalovaného. Zo znaleckého posudku vtrestnom spise mal súd zato, že daný pokladničný doklad, ktorý by preukazoval, že žalobca reálne sumu
prevzal, bol sfalšovaný. Žalovaný vyplácal mzdy na účet žalobcu a nie v hotovosti. Niet teda dôkazu o
tom, že žalobca dlžnú sumu prevzal v hotovosti, preto mal súd zato, že žalovaný žalobcovi spornú sumu

neodovzdal dňa 13.06.2011 a má ju zaplatiť žalobcovi a preto súd žalobe vyhovel.

5. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, preto mu súd priznal aj nárok na úrok z
omeškania vo výške ako si uplatnil v žalobe odo dňa nasledujúceho po dni vyplácania mzdy (mzda za
máj 20.06.2011 a alikvótna časť mzdy a dovolenky 20.07.2011).

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP). V danom prípade mal úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal plnú náhradu trov
konania. Z výroku II. vyplýva, že tieto trovy boli žalobcovi priznané vo vzťahu k žalovanému. Zároveň
súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods.
1 písm. e, f , h) CSP. Uviedol, že v doterajších písomných vyjadreniach poukazoval najmä na to, že

žalobcovi boli všetky mzdové záležitosti v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru vyplatené
na jeho žiadosť v hotovosti, k jeho rukám za prítomnosti konateľa spoločnosti O.. H. Q., ekonómky O..
R. Q. a mzdovej účtovníčky O.. C. J., v priestoroch spoločnosti na ulici Q. X, ešte v deň skončenia
jeho pracovného pomeru. K týmto skutočnostiam boli uvedené osoby vypočuté a podali svedecké
výpovede. Ako konateľ spoločnosti, sporný účtovný doklad ani nevyhotovil, ani nepodpisoval. Uvedená

právna vec súvisí s trestnou vecou, ktorá bola vedená na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn.
3T/53/2014. Preto žalovaný predložil súdu fotokópie rozsudkov súdov v tejto trestnej veci s tým, aby sa
súd s touto trestnou vecou oboznámil. Žalobca je právoplatne odsúdený za zločin podvodu, v súvislosti
s pracovným pomerom a jeho pomstou za uvedené bolo podanie trestného oznámenia na bývalého
zamestnávateľa z dôvodu údajného nevyplatenia mzdy, hneď na to, ako mu bolo vznesené obvinenie

za zločin sprenevery, viac ako rok od údajného nevyplatenia mzdy. Túto svoju občianskoprávnu žalobu
podal po troch rokoch od údajného nevyplatenia mzdy z podanej žaloby, resp. návrhu na vydanie
platobného rozkazu, súčasne nie je zrejmý jediný dôkazný prostriedok, ktorý by mal jeho tvrdenia
preukazovať. Zároveň žalovaný citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/8/2017 zo dňa
31. 01. 2018. Poukázal najmä na stranu 4, 5 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že z vykonaných

dôkazov mal Krajský súd za nepochybne preukázanú skutočnosť, že výdavkový pokladničný doklad
číslo 110536 zo dňa 13. 06. 2011, ktorý má potvrdzovať prevzatie sumy 581,59 Eur poškodeným
A. A., tento nepodpísal s poukazom na znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu
v Košiciach. Napriek tomu prvoinštančný a následne aj Krajský súd v Prešove v trestnom konaní
výpovedí poškodeného neveria a poukazujú na dôvody prečo k uvedenému záveru dospeli. V konaní

pred sudom prvej inštancie vyjadril žalovaný názor, že v tomto civilnom konaní sa jedná o obdobnú
dôkaznú situáciu, pretože podľa názoru žalovaného, žalobca v tomto konaní nepredložil a nenavrhol
vykonať žiadny nový činný dôkaz, na preukázanie svojich žalobných tvrdení. Napriek existencii výpovedí
viacerých svedkov súčasne, na rozdiel od žalobcu bezúhonných osôb, súd vo veci rozhodol zrejmé len
na základe výpovede žalobcu. Súdne trestanej osobe a výpovede svedkov v uvedenej veci vyhodnotil

ako tendenčné. Zároveň z pohľadu žalovaného nie preskúmateľné, na základe akých konkrétnych
skutočnosti k tvrdenej tendenčnosti výpovedí svedkov prvoinštančný súd dospel. Súd prvej inštancie v
prospech žalobcu akceptoval dôkaz znaleckým posudkom z trestného konania a tento pravdepodobne
vyhodnotil jeho prečítaním ako listinný dôkaz v prospech tvrdení žalobcu v tomto civilnom konaní. Ak
súd akceptoval ako dôkaz tvrdenie žalobcu, informáciu obsiahnutú v znaleckom posudku o tom, že na

výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý bol ako účtovný doklad vyhotovený zamestnancami žalovanej
spoločnosti pre účtovne účely, sa údajne nenachádza riadny podpis žalobcu a z toho nepochybne musí
vyplývať, že údajne dlžná čiastka nevyplatenej mzdy mu nemohla byť vyplatená v hotovosti, ako to
žalobca podľa výpovedí svedkov výslovne požiadal. Ako je i potvrdené svedeckými výpoveďami, ako
konateľa žalovanej spoločnosti, tak aj výpoveďami ďalších dvoch zamestnancov. Uvedený znalecký

posudokztrestnéhokonania,súdakceptovalvcivilnomkonaníbezvypočutiaznalca,ktorýhovtrestnom
konaní a pre účely uvedeného konania vypracoval. Zároveň žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne
O..C.J.nasúdnompojednávanídňa21.06.2018aO.Q.,tiežnasúdnompojednávanídňa21.06.2018.8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v podanom odvolaní žalovaný neuvádza
žiadne nové skutočnosti ale len opakuje procesnú obranu prezentovanú v konaní na súde prvej
inštancie. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Žalobca
považuje rozsudok za preskúmateľný, zrozumiteľný, náležite a presvedčivo odôvodnený a stotožňuje sa
aj s jeho odôvodnením, na ktoré zároveň poukazuje. Podľa názoru žalobcu v konaní nedošlo k žiadnej
vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie
rozhodnutia. Preto žiadal rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdiť v celom

rozsahu a žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenie do spisu zaslané nebolo.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.10.2019 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraných spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré
primerane ako aj vysvetlil.

14. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne námietky, s ktorými by
sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a pre ich zdôvodnenie odvolací
súd iba zopakuje čo uviedol súd prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco zdôvodnil sporovým stranám prečo
žalobe vyhovel.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že za mesiac máj 2011 bola mzda vyčíslená na sumu 385,27 Eur.
Za mesiac jún 2011, vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 196,32 Eur. Táto
skutočnosť nebola sporná. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi spornú sumu ako mzdu a alikvótnu
časť mzdy a náhrady za dovolenku celkom vo výške 581,59 Eur. Spornou bola skutočnosť či naozaj
bola v daný rovnaký deň pri podpise skončenia pracovného pomeru podpísaná žalobcom aj listina

- výdavkový pokladničný doklad č. 110536 zo dňa 13. 06. 2011 a či žalobca reálne prevzal sumu
uvedenú v tomto doklade vo výške 581,59 Eur. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi, že svedkyne
vypovedali na pojednávaní tendenčne v prospech žalovaného. Zároveň zistil z výpisu z obchodného
registra žalovaného, že spoločníkmi spoločnosti žalovaného, sú O.. H. Q. I. O. Q.. Zároveň súd prvej
inštancie poukázal na znalecký posudok kriminalistického expertízneho ústavu policajného zboru, pre

zadávateľa obvodné oddelenie PZ v Humennom, vo veci prečinu nevyplatenia mzdy. V závere tohto
posudku malo byť uvedené, že sporný podpis obsiahnutý na výdavkovom pokladničnom doklade č.
110536 zo dňa 13. 06. 2011, nevyhotovil žalobca a vznikol mechanickým falšovaním z podpisu na náplní
práce z 29. 03. 2010. Určenie falšovateľa nebolo možné. Predložený daný pokladničný doklad, ktorý bypreukazoval, že žalobca reálne sumu prevzal bol sfalšovaný. Žalovaný vyplácal mzdu na účet žalobcu
a nie v hotovosti, teda niet dôkazu o tom, že žalobca dlžnú sumu prevzal v hotovosti. Súd mal preto za
to, že žalobcovi spornú sumu žalovaný neodovzdal dňa 13. 06. 2011 a má ju zaplatiť žalobcovi a preto

žalobe vyhovel (odôvodnenie bod 8., 22., 23.).

16. Z výpovede svedkyne C. J. vyplýva, že ona vypočítala alikvotnú časť mzdy za jún a časť za
dovolenku.PotomdostalapokynodpaniTkáčovejnavypísaniepokladničnéhodokladu,ktorýpoložilana
žalobcov spis. Peniaze mu vyplatila pani Q., lebo tá bola pokladnička. Svedkyňa bola pri tom, ako mu boli

vyplácanépeniaze,nonepozeralamunaruky,čimubolivyplácane,alevnímalatotovyplácanieaninevie
v akých bankovkách to bolo. Svedkyňa zároveň mala vidieť žalobcu ako sám podpisuje pokladničný
doklad. Svedkyňa O. Q., ktorá ako zistil súd prvej inštancie, je tiež spoločníčkou žalovaného, mala
vyplatiť podľa svojej výpovede tak ako to uviedla na pojednávaní dňa 21. 06. 2018 peniaze žalobcovi.
Najprv mal podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, potom požiadal o vyplatenie mzdy a
potom podpísal pokladničný doklad. Ona vyplatila žalobcovi peniaze, nie na základe dohody o skončení

pracovného pomeru, ale na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Pri podpisovaní si
nič zvláštne nevšimla.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre odvolací súd platia určité obmedzenia voľného
hodnotenia dôkazov. Odvolací súd sa nemôže odchýliť od hodnotenia konkrétneho dôkazu vykonaného

súdom prvej inštancie. Hodnotiť inak dôkazy by mohol iba v prípade, ak by sám tento dôkaz zopakoval.
Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie však vychádza zo všetkého čo v konaní vyšlo najavo. Súd prvej
inštancie správne určil vzájomný vzťah jednotlivých dôkazov a správne v súlade s pravidlami formálnej
logiky ich aj vyhodnotil. Z hľadiska logiky argumentačnej súdržnosti nemožno odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

19.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,abysavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

20. Konkrétne k odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné zhrnúť, že tak ako to uviedol
súd prvej inštancie a zopakoval odvolací súd v bode 16.odôvodnenia, svedkyňa Q. tvrdila, že žalobca
podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, potom požiadal o vyplatenie mzdy a potom podpísal
pokladničný doklad. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplýva, že podpis na pokladničnom

doklade je sfalšovaný. Vyhodnotenie výpovede svedkyne Q. ako tendenčné, preto zodpovedá pravidlám
formálnej logiky. Rovnako je to aj čo do výpovede svedkyne J.. Táto mala vnímať vyplácanie, ale
nevedela v akých bankovkách to bolo. Zároveň tiež mala vidieť žalobcu ako podpisuje pokladničný
doklad aj keď podpis na doklade, tak ako odvolací súd uvádza vyššie bol sfalšovaný. Odvolací súd
znova poukazuje na skutočnosť, že v odvolacom konaní nemožno hodnotenie dôkazov súdom prvej

inštancie preskúmavať. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného sudcovho
presvedčeniaajehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Zozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovvyplýva,
že nesprávnosť hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie môže vyplývať iba zo spôsobu akým

súd hodnotenie vykonal. Odvolací súd nemôže v tomto smere súdu prvej inštancie vytýkať žiadne
pochybenia. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie zodpovedá pravidlám logického
myslenia. Súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neupomenulrozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Preto nemá odvolací súd dôvod polemizovať so
skutkovými závermi súdu prvej inštancie.

21. Žalovaný zároveň tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27.07.2011 sp. zn. 7Cdo/7/2010). Aj táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí. Súd prvej inštancie
sa riadne vyporiadal, s tým, že pani Q. ktorá mala peniaze žalobcovi vyplatiť je konateľkou žalovaného,
tak ako to uvádza v bode 22. odôvodnenia rozsudku a, že svedkyne vypovedali na pojednávaní
tendenčne v prospech žalovaného. Argument súdu prvej inštancie, že žalovaný vyplácal mzdy na účet
žalobcu a nie v hotovosti, je podľa názoru odvolacieho súdu kľúčový. Žalovaný tiež uviedol, že súd

prvej inštancie použil dôkaz z trestného spisu, a to znalecký posudok tam predložený. K tomu odvolací
súd uvádza, že znalecký posudok bol samostatne oboznámený na pojednávaní dňa 14. 03. 2019,
tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania na č.l. 189 druhá strana spisu a zo strany žalovaného
žiadne námietky k vykonaniu tohto dôkazu, prípadne čo do správnosti záverov vyplývajúcich z tohto
znaleckého posudku, ktorý bol oboznámený ako dôkaz, vznesené neboli. Sám žalobca v záverečnej

reči poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu boli v trestnom konaní vyvrátene viacerými svedeckými
výpoveďami z ktorých je zrejmé, prečo sa jednalo o platbu žalobcovi v hotovosti na jeho žiadosť v
súvislosti so skončením pracovného pomeru pre podozrenie z trestnej činnosti, ktoré sa neskoršie aj
potvrdilo. Teda aj sám žalovaný odkazuje na trestné konanie vo vecí a dokazovanie v ňom vykonané,
tak ako to bolo oboznámené v civilnom konaní.

22. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keďže žalobe vyhovel. Správne rozhodol i o úroku z
omeškania, i o trovách konania.

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc

sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o trovách odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.