Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Cabadajová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/172/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200211.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. T. I., X. XXXX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanému: Ing. T. D., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., G. XXXX/XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 442C/29/2017-21 zo dňa 22.05.2017, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie návrh navrhovateľa (žalobcu) o
nariadení neodkladného opatrenia zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 324, § 325, § 329 CSP konštatoval, že navrhovateľ
(žalobca) neosvedčil existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. neosvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov
účastníkovbybolovlastníckeprávo,resp.vecnéprávoknehnuteľnostiúčastníkaohrozené.Navrhovateľ
(žalobca) teda nedoložil súdu listinné a ani iné dôkazy, z ktorých bolo osvedčené, že žalovaná chce
zrušiť vecné bremeno k predmetnej nehnuteľnosti.
Okresný súd navyše výpisom z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX zo dňa 22.05.2017 zistil, že na
predmetnú nehnuteľnosť je zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu č. 12
v prospech navrhovateľa (žalobcu) a tiež na predmetné nehnuteľnosti je uvedená poznámka P 52/2017
- žaloba na určenie vlastníctva podaná na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 42C/29/2017 - 717/17.
Okresný súd pre úplnosť dodal, že podľa § 38 a § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti
aozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(Katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov
poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou
alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Okresný úrad zapíše poznámku na
základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných
predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. V zmysle ust. § 228 ods. 2 CSP výrok
právoplatného rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ak bol návrh podaný v čase, keď v
katastrinehnuteľnostibolazapísanápoznámkaosúdnomkonaní.Uvedenýinštitúttedanahrádzainštitút
neodkladného opatrenia o zákaze prevádzania vlastníckeho práva nehnuteľnosti, nakoľko ustanovuje
záväznosť právoplatného rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti aj pre osobu, ktorá návrh na
povolenie vkladu zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podala v čase, keď v katastri
nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že dostatočne osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy a to predložením čestným vyhlásením a výpisom z práv z sms komunikácie. Poukazoval na to, že
žalovaná sa už v minulosti pokúšala previesť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola na
žalovanú prevedená žalobcom v dobrej viere, že sa o neho bude stať, čo do dnešného dňa nevykonáva,
pričom zdravotný stav žalobcu sa výrazne zhoršil a je odkázaný na celodennú starostlivosť. Dcéra
žalovanej kontaktovala Ing. K. D. s tým, že žalovaná chce byt previesť. Žiadala ju o občiansky preukaz
žalobcu, z čoho vyplýva záujem o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade výmaz vecného
bremena.
Uvádzal, že k predmetnej nehnuteľnosti má zriadené vecné bremeno doživotného bývania, čo má
predstavovať jeden z dôvodov neosvedčenosti bezprostredne hroziacej ujmy. S týmto stanoviskom
okresného súdu sa nestotožňuje. Podal žalobu o určenie vlastníctva. Spor sa netýka zriadenia vecného
bremena a zriadené vecné bremeno nemá žiadny dopad na toto konanie o určenie vlastníctva, nakoľko
vecné bremeno nebráni prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ sa týka zapísanej poznámky
na príslušnom LV o tom, že prebieha súdne konanie ako ďalší z dôvodov na nenariadenie neodkladného
opatrenia-nakoľkotátopoznámkamádokoncanahrádzaťinštitútneodkladnéhoopatrenia-tentoprávny
názorneberieohľadnadôsledkyspojenésprevodomvlastníctvaknehnuteľnosti,prípadnenazaťaženie
nehnuteľnosti počas súdneho konania. Inštitút poznámky v katastri nehnuteľnosti o tom, že sa vedie
konanie, nemožno stavať na roveň inštitútu neodkladného opatrenia. Ustanovenie § 228 ods. 2 CSP
zákonodarca zahrnul do procesného kódexu primárne z dôvodu ochrany nadobúdateľa, aby tento videl,
že prebieha súdne konanie a mohol sa rozhodnúť, či nehnuteľnosť nenadobudne a z dôvodu ochrany
žalobcu,avšakzasituácie,keďprevodvlastníctvanastanepovyhlásenírozhodnutiaprednadobudnutím
jeho právoplatnosti. Zápis z poznámky v katastri nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní nemá
vplyv na konanie o návrhu na vklad a neobmedzuje prevod vlastníckeho práva, ak jeho prevodu môže
dôjsť.
Úmysel zákonodarcu pri prijímaní CSP bolo klásť dôraz na hospodárnosť konania. Má za to, že je
nehospodárnym, aby on ako žalobca neustále menil pasívne legitimované subjekty v súlade s hmotným
právo a vykonával ďalšie a ďalšie procesné úkony s rizikom, že ak prevod nastane a on ako žalobca si to
včas nevšimne a jeho žaloba bude zamietnutá. Navyše orgán katastra nehnuteľnosti rozhoduje o návrhu
na vklad v lehote 30 dní. Podľa jeho názoru návrhu na neodkladné opatrenie bolo potrebné vyhovieť
práve aj s poukazom na hospodárnosť konania. Navyše môže nastať situácia, že nový nadobúdateľ
bude osobou v konkurze alebo sa do konkurzu počas konania dostane. Má za to, že súd prvej inštancie
neposúdil ďalekosiahle následky jeho rozhodnutia vychádzajúc z právneho názoru, že poznámka v
katastri nahrádza neodkladné opatrenie.
Argumentácia súdu prvej inštancie mohla obstáť za starej právnej úpravy O.s.p., pokiaľ sa žaloba
týkala neplatnosti právneho úkonu, ktorým bola nehnuteľnosť prevedená. Výrok, ktorým by bola určená
neplatnosť takéhoto právneho úkonu, by zaväzoval aj každú ďalšiu osobu. V zmysle CSP žalovať
neplatnosť takéhoto právneho úkonu nemožno a je potrebné podať určovaciu žalobu, v ktorej je
hmotným právom vymedzený okruh subjektov vystupujúcich na stranách sporu, pričom ustanovenia
hmotného práva nemožno obchádzať ustanoveniami práva procesného o záväznosti rozsudku aj voči
tretej osobe, ktorej je takýmto spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Okresného súdu Michalovce, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR,
3. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v
spojení s § 234 ods. 2 CSP.
7. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je
predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie
sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi
nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov
účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho
výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.
8.Skutočnostitvrdenéžalobcomvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,čivpodanomodvolaní
podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčujú existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia,
nakoľko nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a okamžitej úpravy pomerov
strán sporu. V tejto súvislosti taktiež poukazuje na ust. § 228 ods. 2 CSP.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zo strany
žalobcu nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.