Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1611204690.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: D.A.PRESS, spol.

s r.o., IČO: 34 115 595, Cesta Mládeže 2025, 901 01 Malacky, zastúpený JX. v konaní vedenom proti
žalovaným: 1/ V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., 2/ W., nar. XX.XX.XXXX, R.. XXX, zastúpená M., 3/ M.,
rod. A., nar. XX.XX.XXXX, G., 4/ N. nar. XX.XX.XXXX, M. o zaplatenie 7.664,82 € s príslušenstvom, o
nároku žalobcu voči žalovanej 1/, žalovanej 2/ a žalovanej 3/, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 562,06 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 562,06 € od 11.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 597,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 597,94 € od 11.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná 3/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 542,98 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 542,98 € od 11.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanej 1/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,72 %, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, kt. sa konanie končí samostatným uznesením.

Súd p r i z n á v a žalovanej 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,72 %, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, kt. sa konanie končí samostatným uznesením.

Súd p r i z n á v a žalovanej 3/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,70 %, o ktorých

výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, kt. sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa31.05.2011sažalobcavočižalovaným1/až4/domáhalzaplateniasumy
7.664,82 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania spoločne a nerozdielne titulom schodku na
zverených hodnotách. Po súdom pripustených zmenách žaloby sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/,
2/, 3, a 4/ zaplatenia schodku na zverených hodnotách v celkovej výške 7.664,82 € zisteného inventúrou
na prevádzke v obchodnom dome Kaufland v O. dňa 06.11.2009, a to voči žalovanej 1/ sumy 1.896,28
€, žalovanej 2/ sumy 2.017,38, žalovanej 3/ sumy 1.831,13 € a voči žalovanej 4/ si uplatnil nárok na

zaplatenie sumy 1.902,04 € s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalované 1/ až 4/ boli v pracovnom pomere u žalobcu na základe pracovných
zmlúv s dohodnutým druhom práce predavačka v novinovom stánku v obchodnom dome Kaufland v O.,a to žalovaná 1/ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2009, žalovaná 2/ na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 27.05.2009, žalovaná 3/ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.05.2009 a žalovaná
4/ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.06.2009. V deň uzatvorenia pracovnej zmluvy žalobca tiež

uzatvoril so žalovanými Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe čoho vznikla všetkým žalovaným
spoločná hmotná zodpovednosť, v zmysle ktorej boli zodpovedné za schodok na zverenej hotovosti,
ceninách, tovare, zásobách materiálu a iných hodnotách, ktoré sú určené na obeh a obrat. Kontrolnou
inventúrou zo dňa 06.11.2009 bol v predajni zistený schodok na zverených hodnotách (manko) vo výške
7.664,82 €, túto inventúru vykonal žalobca ako kontrolnú z dôvodu vážneho podozrenia z krátenia

tržieb a zistenia schodku na základe predchádzajúcej inventúry zo dňa 02.09.2009. Na inventúru boli
prizvané žalované 1/ až 3/, žalovaná 1/ však podľa jej vyjadrenia bola v čase inventúry na dovolenke v
Srbsku, hoci túto nemala schválenú zamestnávateľom, žalovaná 3/ bola práceneschopná, preto bola
prizvaná písomne listom zo dňa 04.11.209 a tiež sms správou. Inventúry sa zúčastnili O. R., ktoré sa
zaúčali pred nástupom do pracovného pomeru (nastúpili dňom 16.11.2009). Výsledok inventúry bol
prerokovaný so žalovanými dňa 10.12.2009, prerokovania sa nezúčastnila žalovaná 3/ napriek tomu, že

bola predvolaná písomnosťami zo dňa 03.12.2009 a 07.12.2009 z dôvodu práceneschopnosti. Nakoľko
podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku, preto za schodok zistený inventúrou

zo dňa 06.11.2009 zodpovedá aj žalovaná 4/, ktorej pracovný pomer skončil dňa 21.09.2009.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Ro/853/2011-22 zo dňa 20.06.2011, ktorým zaviazal
žalované 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 7.664,82 € s príslušenstvom a náhrady
trov konania.

4. Žalovaná 2/ podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 28.06.2011 odpor, v ktorom
uviedla, že tvrdenie žalobcu, že inventúrou zistil taký vysoký schodok sa nezakladá na pravde. Inventúry
boli podľa žalovanej 2/ robené účelovo bez toho, že by zamestnankyne mali možnosť odsúhlasovať
prijaté množstvá tovaru v účtovníctve, táto agenda sa viedla mimo predajňu a žalované sa nemali

možnosť s ňou oboznámiť.

5. Žalovaná 2/ cestou právneho zástupcu nad rámec podaného odporu v podaní doručenom súdu
dňa 09.08.2011 k veci uviedla, že v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti ide o princíp delenej
zodpovednosti podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, nie solidárnej zodpovednosti, každý zamestnanec

zodpovedá za schodok podľa miery zavinenia. Žalobca vôbec neurčil podiel žalovaných na schodku.
Zamestnanec musí uhradiť plnú sumu schodku, jeho podiel je určený podľa priemerného mesačného
zárobku, pričom sa podiel delí aj medzi vedúceho a jeho zástupcu. Pracovné zaradenie žalovanej 2/ bola
predavačka, pričom sa riadi pokynmi vedúceho prevádzky. Žalovaná 2/ podpísala Dohodu o hmotnej
zodpovednosti 27.05.2009, teda v deň nástupu do práce, nebola však vykoná inventúra, čo je porušením

§ 184 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca ďalej porušil § 184 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko v čase
zastupovania zamestnankýň počas práceneschopnosti mala možnosť narábať s hotovosťou p. C. ako
inventúrnička a táto sa mala podieľať na schodku ako vedúca predajne, ak mala takéto zaradenie v
pracovnej zmluve. Nakoľko žalobca nevytvoril vhodné podmienky, schodok mohol vzniknúť aj bez jej
zavinenia. Žalobca neprerokoval so žalovanou 2/ nárok na náhradu škody podľa § 191 ods. 2 Zákonníka

práce, neexistuje zápisnica o prerokovaní zodpovednosti za schodok do jedného mesiaca odo dňa, keď
sa škoda zistila.

6. Žalovaná 4/ podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 15.07.2011 odpor, ktorý
odôvodnila tým, že bola u žalobcu zamestnaná v čase od 22.06.2009 do 22.09.2009, dňa 02.09.2009

bola vykonaná inventúra, ktorou bol zistený údajný schodok vo výške 2.914,74 €, táto je predmetom
konania sp. zn. 6C/99/2010. V období od 03.09.2009 do 06.11.2009 mal na predajni vzniknúť schodok
na zverených hodnotách vo výške 7.664,82 €, v tomto období až do skončenia pracovného pomeru
žalovaná 4/ odpracovala 9 pracovných zmien, preto sa nemohla objektívne podieľať na takej výške
schodku a ani sa nemohla zúčastniť inventúry. Na predajni pracovali štyri pracovníčky, preto každá

zodpovedá 1 schodku. Žalobca nešpecifikoval podiel jednotlivých žalovaných z hľadiska ich zavinenia.

7. Žalobca sa k podanému odporu žalovanej 2/ a žalovanej 4/ vyjadril podaním doručeným súdu
29.11.2011. Uviedol, že zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách je zodpovednosťouobjektívnou, pričom zavinenie sa prezumuje. Zamestnávateľ je povinný preukázať platné uzatvorenie
dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok

vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, napríklad tým, že preukáže že hodnoty odcudzil
iný zamestnanec alebo tretia osoba, ktorá mala prístup na pracovisko. Žalovaná 2/ však nič také
nepreukázala. Skutočnosť, že pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná
inventúra nemá za následok neplatnosť dohody. Žalobca si ani nie je vedomý, že by nevytvoril na
pracovisku vhodné pracovné podmienky, žalovaná 2/ tieto doposiaľ nenamietala. Dôkazné bremeno, že

schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, je na žalovaných.

8. Nakoľko súd zaviazal platobným rozkazom žalované 1/ až 4/ na zaplatenia žalovanej sumy spoločne
a nerozdielne a žalovaná 2/ a žalovaná 4/ podali voči platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz sa v
plnom rozsahu podľa § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016
ex lege zrušuje a súd nariadi pojednávanie.

9. Uznesením č. k. 4C/15/2012-85 zo dňa 09.09.2013 súd s poukazom na § 29 ods. 2 zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok účinný ustanovil žalovanej 1/ opatrovníka, pretože jej pobyt sa súdu
nepodarilo zistiť. Nadobudnutím účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) dňa 01.07.2016 inštitút opatrovníka pre osoby s neznámym pobytom zanikol, z uvedeného

dôvodu súd nerozhodol o jeho zrušení samostatným procesným rozhodnutím a konal v ďalšom priebehu
sporu priamo so žalovanou 1/.

10. Uznesením č.k. 4C/15/2012-185 zo dňa 29.10.2015 podľa § 95 ods. 1, ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2015 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby

tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 1.896,28 € s úrokom z omeškania vo
výške9%ročnezosumy1.896,28€od11.12.2009dozaplatenia,žalovanú2/sumy2.017,38€súrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.017,38 € od 11.12.2009 do zaplatenia, žalovanú 3/ sumy
1.831,13 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.831,13 € od 11.12.2009 do zaplatenia
a žalovanú 4/ sumy 1.920,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.920,04 € od

11.12.2009 do zaplatenia a uplatnil si voči žalovaným náhradu trov konania, t.j. navrhol, aby súd zaviazal
žalované na náhradu schodku podľa pomeru ich priemerných mesačných zárobkov za 3. štvrťrok 2009.
Priemerný mesačný zárobok žalovanej 1/ v rozhodnom období predstavuje sumu 562,06 €, pomer jej
zárobku 24,74 %, podiel na schodku potom predstavuje sumu 1.896,28 €. Priemerný mesačný zárobok
žalovanej 2/ v rozhodnom období predstavuje sumu 597,94 €, pomer jej zárobku 26,32 %, podiel na

schodku potom predstavuje sumu 2.017,32 €. Priemerný mesačný zárobok žalovanej 3/ v rozhodnom
období predstavuje sumu 542,98 €, pomer jej zárobku 23,89 %, podiel na schodku potom predstavuje
sumu 1.831,13 €. Priemerný mesačný zárobok žalovanej 4/ v rozhodnom období predstavuje sumu
569,09 €, pomer jej zárobku 25,05 %, podiel na schodku potom predstavuje sumu 1.920,04 €.

11. Súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi
predloženými stranami ako aj výsluchom navrhnutých svedkov.

12. Žalobca po začatí pojednávania vo veci na pojednávaní dňa 13.09.2017 zobral žalobu o nároku
uplatnenom voči žalovanej 4/ v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalobca

a žalovaná 4/ uzatvorili dňa 15.06.2017 Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej urovnali vzájomné
nároky vedené v sporových konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/15/2012 a sp.
zn. 6C/99/2010, žalovaná záväzok z Dohody o urovnaní splnila, preto odpadol o nároku žalobcu voči
žalovanej 4/ predmet sporu. Náhradu trov konania voči žalovanej 4/ si žalobca s poukazom na dohodu
so žalovanou 4/ neuplatnil a o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 4/ navrhol rozhodnúť tak, že súd

tieto žalobcovi neprizná. Žalovaná 4/ so späťvzatím žaloby súhlasila.

13. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej 4/ späť potom, čo
začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil podľa ustanovení § 145 ods. 1 CSP, čl. 4 ods. 1,
ods. 2 a čl. 17 Základných princípov CSP, po posúdení postoja žalovanej 4/ k späťvzatiu žaloby, keď

táto uviedla, že späťvzatím žaloby súhlasí. Súd pre úplnosť odôvodenia procesného postupu uvádza,
že skúmal, či zastaveniu konania voči žalovanej 4/ nebráni ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, podľa
ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví a o čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, pričom dospel k záveru, že citované ustanoveniesa nevzťahuje na danú procesnú situáciu. Späťvzatie žaloby sa považuje za čiastočné iba vtedy, ak
sa vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému nevzťahuje na celý voči nemu uplatnený nárok, ktorý je
vymedzením predmetu konania opozitných sporových strán. V súdenej veci si žalobca uplatnil štyri

samostatné nároky voči štyrom žalovaným. Ustanovenie § 145 ods. 2 CSP sleduje cieľ zhospodárniť a
zrýchliť konanie, preto ak žaloba bola vzatá žalobcom v celom rozsahu voči žalovanej 4/ späť, neexistuje
žiadny relevantný dôvod, aby mala žalovaná 4/ naďalej v konaní postavenie strany sporu, boli jej
doručované písomnosti súdu a zúčastňovala sa ďalšieho konania o nárokoch voči žalovaným 1/, 2/ a
3/, s ktorými netvorí nerozlučné procesné spoločenstvo. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že

zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanej 4/ v celom rozsahu v tejto fáze konania
nebráni ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, nakoľko ide o rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu žalobcu a
žalovanej 4/.

14. Vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ súd vykonal dokazovanie,
z ktorého vyplynulo nasledovné:

15. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou 1/ pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce O.. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý na deň 20.06.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 7 spisu). Dňa
20.06.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou 1/ Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je

zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta posledná
dohody), podľa ktorej žalovaná 1/ prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a
zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať (č.l. 8 spisu).

16. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou 2/ pracovný

pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce O.. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý na deň 27.05.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 9-10 spisu).
Dňa 27.05.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou 2/ Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta posledná
dohody), podľa ktorej žalovaná 2/ prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a

zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať. Rukopisom
je v dohode uvedené, že po prijatí do pracovného pomeru nebola vykonaná inventarizácia stavu zásob
na predajni Kaufland O. (č.l. 11 spisu).

17. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 11.05.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou 3/ pracovný

pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce O.. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý na deň 11.05.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 12 spisu). Dňa
11.05.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou 3/ Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta posledná
dohody), podľa ktorej žalovaná 3/ prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a

zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať (č.l. 13 spisu).

18. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 22.06.2009 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou 4/ pracovný
pomer s dojednaným druhom práce: predavačka, s miestom výkonu práce O.. Deň nástupu do práce
bol dohodnutý na deň 22.06.2009. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú (č.l. 14 spisu). Dňa

22.06.2009 uzatvorili žalobca so žalovanou 4/ Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (bod 1 veta posledná
dohody), podľa ktorej žalovaná 4/ prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a
zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty určené za obeh a obrat, ktoré je povinná vyúčtovať(č.l. 15 spisu).
Z mzdového listu žalovanej 4/ vyplynulo, že jej pracovný pomer u žalobcu skončil 21.09.2009 (č.l. 115

spisu).

19. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanej 3/ zo dňa 04.11.2009 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanej 3/, že dňa 06.11.2009 o 19,30 hod. sa uskutoční na predajnom mieste Kaufland O. kontrolná
inventúra s upozornením, že v prípade, že sa žalovaná 3/ nedostaví na vykonanie inventúry, bude

žalobca považovať inventúru za odsúhlasenú.

20. Z písomného záznamu Inventúra za mesiac 02.09.2009 - 06.11.2009 (č.l. 17, č.l. 130 spisu) a
podrobných výpisov z vykonanej inventúry (č.l. 130 - 182 spisu) vyplýva počiatočný stav inventúry k02.09.2011 v sume 48.32,59 €, stav hodnôt ku dňu 06.11.2009: cigarety 41.967,91 €, noviny 5.702,93 €,
pokladňa hotovosť 400 €, spolu 48.070,84 €, na predajni bol za inventúrne obdobie dodaný tovar v sume
55.735,66 €, rozdiel predstavuje sumu - 7.664,82 €. Žalobca pri vyhodnotení inventúry postupoval tak,

že k počiatočnému stavu pripočítal čistý predaj, dodaný tovar celkom a odpočítal tržby. Dodanie tovaru
na prevádzku Kaufland O. vyplýva z denných Prevodiek za obdobie 02.09.2009 - 16.11.2009, prevodky
sú signované jednotlivými žalovanými 1/ až 4/ (prevod na stánky, č.l. 286 - 325 spisu, ostatné žalobcom
predložené prevodky sa netýkajú inventúrneho obdobia).

21. Matematickým prepočtom súd zistil, že výsledok, inventúry zodpovedá skutkovým tvrdeniam
žalobcu, nasledovne: 48.320,59 € počiatočný stav, t.j. koncový stav inventúry z 02.09.2009 + 19.533,77
€ dodané noviny + 157.876,49 € dodaný doplnkový tovar = 225.790,85 € - 169.995,19 € odvedené
tržby = 55.735,66 € - 48.070,84 € konečný stav inventúry, zostatok na predajni 06.11.2009 = 7.664,82
€ (sumár č.l. 17, č.l 130 spisu).

22. Zo zápisu o vykonaní inventúry zo dňa 10.12.2009 vyhotoveného V., inventúrničkou žalobcu vyplýva,
že kontrolnou inventúrou vykonanou dňa 06.11.2009 na predajnom bode Kaufland O. bol zistený
schodoknazverenýchhodnotách(manko)vovýške7.664,82€.Inventúrabolavykonanáakokontrolnáz
dôvodu podozrenia z krátenia tržieb a zistenia schodku 2.914,74 € na základe predchádzajúcej inventúry
zo dňa 02.09.2009. Inventúry sa zúčastnili žalovaná 2/, O. (zaúčanie pod dozorom, vznik pracovného

pomeru 16.11.2009), R. (zaúčanie pod dozorom, vznik pracovného pomeru 16.11.2009), nezúčastnila
sa žalovaná 1/ podľa zápisu v čase inventúry na svojvoľne predĺženej dovolenke v Srbsku, žalovaná 3/
v čase inventúry aj vyhodnotenia inventúry práceneschopná (č.l. 18 spisu).

23. Z písomností žalobcu adresovanej žalovanej 3/ zo dňa 03.12.2009 a 07.12.2009 vyplýva, že

žalobca vyzval žalovanú 3/, aby sa dňa 10.12.2009 o 10,00 hod. zúčastnila prejednania výsledkov
inventúry uskutočnenej dňa 06.11.2009 v sídle zamestnávateľa, prípadne kontaktovala zamestnávateľa
za účelom dojednania vyhovujúceho termínu prejednania výsledkov inventúry s upozornením, že v
prípade neúčasti bude žalobca považovať výsledok inventúry za odsúhlasený (č.l. 19, 20 spisu).

24. Zo mzdových listov žalovanej 1/, žalovanej 2/, žalovanej 3/, žalovanej 4/ (č.l. 115 - 126 spisu) a
výpočtu priemerného mesačného zárobku predloženého žalobcom (č.l.127 - 128 spisu) súd zistil, že
priemerný mesačný zárobok pred vznikom schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) u žalovanej 1/ je 562,06 €,
priemerný mesačný zárobok žalovanej 2/ pred vznikom schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) pred vznikom
schodku je 597,94 €, priemerný mesačný zárobok žalovanej 3/ pred vznikom schodku (t.j. za 3. štvrťrok

2009) pred vznikom schodku je 542,98 €, priemerný mesačný zárobok žalovanej 4/ pred vznikom
schodku (t.j. za 3. štvrťrok 2009) pred vznikom schodku je 569,09 €.

25. Pomer zárobkov jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov matematickým
výpočtom predstavuje 24,74 % u žalovanej 1/, 26,32 % žalovanej 2/, 23,89% u žalovanej 3/, 25,05 %

u žalovanej 4/. Z vyčíslenia žalobcu vyplýva podiel jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnankýň
na škode v súdom zistenom podiele.

26. Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že na prevádzke žalobcu v Kauflande v O. je
maloobchodný predaj tovaru realizovaný formou kombinovaného samoobslužného predaja s predajom

tovaru cez pult (č.l. 231 - 241 spisu).

27. O., konateľ žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 01.06.2016 uviedol, že v rozhodnom období ako
prevádzkarku a inventúrničku žalobca zamestnával p. C., ktorá mala na starosti maloobchodnú sieť,
do jej kompetencii patril výber zamestnancov, dohadovala s nimi obsah pracovných zmlúv, podpisovala

Dohody o hmotnej zodpovednosti, kontrolovala, či majú tovar na prevádzke vyložený a ako je vyložený.
Musela samozrejme aj vstupovať do prevádzok, inak by nemohla vykonávať kontrolnú činnosť, nikdy
ale nevstupovala sama, vždy za prítomnosti niektorej zo zamestnankýň pracujúcich na prevádzke.
V termínoch, ktoré jej žalobca zadal vykonávala inventúry na predajniach, tieto inventúry prebiehali
štandardným postupom, po vykonaní inventúry predložila výsledok inventúry, resp. jej vyhodnotenie.

Žalované sa mali možnosť vyjadriť k schodku, osobne s nimi rozprával za prítomnosti inventúrničky,
ekonómky p. S. a pani W. (teraz G.). Nemá žiadnu vedomosť on tom, že by sa žalované sťažovali na
pracovné podmienky.28. Žalovaná 2/ na pojednávaní vo veci dňa 19.01.2015 nad rámec obsahu písomných podaní
namietala, že V., ktorá bola inventúrničkou, bola zároveň nadriadenou zamestnankyňou žalovaných,
teda zodpovedá za schodok, čo však nevyplýva zo zápisu z inventúry ani zo žaloby. Ďalej namietala, že

žalobca nepreukázal, čo konkrétne na prevádzke chýbalo, konkrétny zoznam, ktorý mal byť výstupom
k vykonanej inventúre. Na pojednávaní vo veci dňa 01.06.2016 žalovaná 2/ uviedla, že pri nástupe
do pracovného pomeru uzatvorila Dohodu o hmotnej zodpovednosti, nebola však vykonaná inventúra,
čo aj uviedla v dohode a považovala to za žiadosť o vykonanie inventúry. Táto bola vykonaná až
19.06.2009, kde bol zistený schodok 260 €. Žalované pracovali na predajni na smeny, v smenách sa

striedali, pri výmene smien sa dala skontrolovať len hotovosť na pokladni, každá smena mala ráno k
dispozícii 200 €. Prevádzka bola otvorená od 07.00 do 22.00 hod., do práce chodili na 06.00 hod.,
lebo bolo potrebné prevziať a vyložiť tovar, toto sa dialo tak, že vonku pri Kauflande bola plechová
búda uzamykateľná visacou zámkou, kde nočná smena dala tovar (dennú tlač, časopisy), ktoré bolo
potrebné vyložiť na predajňu. Čo sa týka ďalšieho tovaru cigarety, tabak, tabakové výrobky, pri každej
inventúre vedeli len spočítať fyzicky stav, ktorý je na predajni, ale nevedeli s čím ho porovnať, kto a akým

spôsobom nahrával vstupné údaje. Tovar sa dodával s dodacími listami, podľa ktorých vždy kontrolovali
kompletnosť dodávky. Všetko sa zapisovalo do denníka. Dodací list chodil v dvoch vyhotoveniach,
na ktorom sa vždy vyznačilo chýbajúci alebo naopak prevyšujúci tovar, jedno vyhotovenie ostalo na
prevádzke v šanone a jedno vyhotovenie išlo naspäť žalobcovi. Tieto veci tiež riešila p. C. s tým, že
dodacie listy podpisovala pracovníčka, ktorá tovar preberala. Žalovaná 2/ má za to, že muselo prísť k

nesprávnej evidencii tovaru na predajni a to z tohto dôvodu: jeden krát do týždňa žalované dostávali
excelovskú tabuľku, kde boli všetky údaje týkajúce sa pohybu tovaru na predajni v danom týždni, teda
čo prišlo, čo sa predalo, vrátilo, atď. Keďže mali príslušné dodacie listy a podklady, vždy vedeli stav
odkontrolovať a žalovanej 2/ sa asi 2x stalo, že zistila nezrovnalosti v evidencii tovaru, ktorý mal dôjsť na
predajňu, na čo upozornila p. C. a ona priniesla opravenú tabuľku. Čo sa týka inventúry 02.09.2009, pani

C. oznámila termín inventúry. Fyzicky prebiehala tak, že pani C. s niekým počítala cigarety a tabakové
výrobky, túto inventúru konkrétne asi s pani G. tá sa zaúčala, žalovaná 2/ s pani U. počítala noviny,
časopisy. Inventúra prebiehala tak, že pani C. priniesla inventúrne hárky, na ktorých bol súpis tovaru,
ktorý mal by dodaný na predajňu a tam vpisovali skutočný stav, ktorý na predajni bol. Na inventúrnom
hárku sa nachádza stav, ktorý v čase inventúry mal byť v tom čase na predajni (dodaný mínus predaný

alebo vrátený) a ručne dopisovali skutočný stav. Nepamätá si, že by výsledok tejto inventúry bol s ňou
prerokovaný, nikomu nič nepodpisovala, nikto s ňou neprejednával schodok. Pri nástupe do prevádzky
resp. pri výkone práce nežiadala vykonanie inventúry, zamestnávateľ má túto povinnosť. Na predajni boli
4 rovnocenné predavačky s tým, že ako vedúcu vnímali pani C., ktorá chodila každý deň na prevádzku
kontrolovať.

29. Právny zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní vo veci uviedol, že má za to, že schodok nevznikol,
samotný zápis o vykonanej inventúre je len súborom čísiel bez akéhokoľvek podkladu, z týchto
podkladov nie je zrejmé, že žalovaná 2/ a s ňou aj spoluzodpovedné zamestnankyne prevzali
akékoľvek hodnoty na vyúčtovanie, za ktoré by niesli zodpovednosť. Zo zápisu nevyplýva z akého

stavu zásob zamestnávateľ vychádzal, ide len o číselný rozdiel medzi bližšie neuvedenými hodnotami.
Zamestnávateľ nevytvoril riadne podmienky, pre ktoré by mohli zodpovedné zamestnankyne plniť
povinnosti vyplývajúce z Dohody o hmotnej zodpovednosti, skladové priestory boli prístupné aj
tretím osobám, napr. p. C., ktorá mala k zásobám prístup a nemala uzatvorenú Dohodu o hmotnej
zodpovednosti, rovnako mala prístup k finančnej hotovosti, rovnako aj tretie osoby - zákazníci mali voľný

prístup k tovaru na predajni, ktorý sa nachádza voľne vo vitrínach, o čom svedčí fotodokumentácia.
Žalobca riadil, organizoval a zadával prácu a pracovné pokyny žalovanej 2/ prostredníctvom p. V. C.,
ktorá fakticky vykonávala funkciu vedúceho zamestnanca, § 9 ods. 3 Zákonníka práce presne definuje,
kto sa považuje za vedúceho zamestnanca, tento zamestnanec má zodpovedať za schodok spolu s
ostatnými zamestnancami. Poukazuje na rozhodnutie R 55/1984, podiel na škode má určovať pomerom

podľa priemerného mesačného zárobku, pričom zárobok vedúceho a zástupcu vedúceho sa započítava
v dvojnásobnej výške. V prípade ak sa takto neuhradí celá škoda podľa ods. 3 by mal byť uhradený
vedúcim alebo zástupcom vedúceho. (pojednávanie dňa 01.06.2016). Nesúhlasí s tým, že žalobca
preukázal prevzatie zverených hodnôt žalovanou 2/. Žalobca mal k dispozícii všetky dodacie listy,
ktoré by preukázali stav skladových zásob k 02.09.2009, napriek tomu nevykonal inventúru porovnaním

skladových zásob od 19.06. do 02.09.2009 a nie je jasné, ktorý tovar sa na predajni nachádzal, z
inventúry v číselnom vyjadrení nie je jasné, či chýbal tovar alebo finančné prostriedky. Žalobca nevytvoril
zamestnancom podmienky pre hospodárenie so zverenými hodnotami, neboli riadne zaškolené, školili
jedna druhá, na prevádzke nebol vedúci, v čase vykonanie inventúry sa na prevádzke zaúčali ďalšie dvezamestnankyne Králová a Landová, zamestnankyne nemohli zabezpečiť tlač pred krádežou nakoľko
tieto sa nachádzali voľne v skrinke kde mali prístup zákazníci, poukazuje na rozhodnutie NS SR 12/1976.
S finančnými prostriedkami disponoval aj vodič, ktorý denne preberal tržbu z prevádzky a nemal dohodu

o hmotnej zodpovednosti (pojednávanie dňa 06.02.2017).

30. Žalovaná 3/ na pojednávaní uviedla, že práca na predajni prebiehala tak, že ráno zapla pokladňu
a Tipos, prepočítala hotovosť 200 €, tá bola v trezore a začala predávať. Tovar sa nespočítaval pri
nástupe na zmenu, iba noviny a časopisy, v prípade DVD pokiaľ nesedel počet s dodacím listom,

tak sa to poznačilo na dodacom liste, rovnaký postup bol pri cigaretách, ktoré prichádzali v priebehu
dňa. Dodací list sa odovzdával šoférovi alebo nezrovnalosti hlásili p. C.. Prácu jej kontrolovala p. W.,
čo bola vedúca, alebo p. AU., inventúrnička, p. C. navštevovala okrem inventúry predajňu, priniesla
cigarety. Návštevy charakterizovala žalovaná 3/ ako „pracovno-priateľské“. Inventúry dňa 06.11.2009 sa
nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti, čo oznámila p. V. účtovníčke zamestnávateľa. Po vykonanej
inventúre jej bolo oznámené listom, že bol zistený schodok, na čo reagovala tak, že nesúhlasí

nakoľko sa inventúry nezúčastnila (pojednávanie 19.09.2016). Okrem predavačiek, šoféra, p. G., p.
C. mal prístup k zvereným hodnotám obchodný zástupca tabakovej spoločnosti Imeprial Tabako, ktorý
počas prevádzky na predajni usporiadal cigarety, po skončení si vyhotovil fotodokumentáciu. Pokiaľ
predavačkyobsluhovalizákazníkovnebolomožnékontrolovaťčorobíobchodnýzástupca(pojednávanie
06.02.2017).

31. Z výpovede N. (pôvodne žalovanej 4/) vyplynulo, že Tipos a žreby sa viedli v inej kase, ktorá sa
účtovala každý večer a sedela, inventúru robili riadne, podpisovali tovar, ktorý prevzali, avšak má za to,
že nespôsobili manko v takej výške ako uvádza žalobca (pojednávanie 06.02.2017).

32. Z výsluchu svedkyne W. na pojednávaní vo veci dňa 19.09.2016 vyplýva, že je spoločníčkou
spoločnosti žalobcu. Inventúru, ktorá je predmetom sporu, vykonávala zamestnankyňa p. C.. Išlo o
finančnú inventúru, v tomto období sa používala počítačová kasa, kde sa účtovali jednotlivé tovarové
skupiny, nakoľko boli rozdielne sadzby DPH pre určité druhy tovaru. Inventúra sa robila klasickým
spôsobom, keď sa zisťoval príjem, výdaj a zostatok. Každý týždeň dostávali všetky zamestnankyne na

predajni, boli tam štyri, týždenné tabuľky, kde bolo zhrnutie príjmov, výdajov, opráv, všetky relevantné
údaje, kontrolovala to najmä žalovaná 2/. Inventúra sa vopred sa oznámila. Za počiatočný stav sa
považoval stav zistený predchádzajúcou inventúrou, kde boli tiež zúčastnené všetky zamestnankyne.
Robili sa dva inventúrne súpisy, jeden noviny a časopisy v programe DNC, ktorý očisťuje stav na
predajni, evidujú sa vrátené nepredané časopisy a vytvorí sa presná zostava novín a časopisov,

ktoré sú na predajni. Všetky zostatky boli v mesačnej aj týždennej tabuľke. Pokiaľ si zamestnankyne
zadali opravu, oprava bola vždy vykonaná a táto bola vidieť v týždenných a mesačných tabuľkách,
ktoré dostávali na odsúhlasenie. Druhý inventúrny súpis boli cigarety a doplnkový tovar, kód tovaru je
veľkoskladový, evidovali sa položky, ktoré boli na predajni, druh tovaru, cena a množstvo. Inventúra sa
robila tak, že zamestnankyne boli prítomné na predajni, jedna zapisovala, ďalšia počítala, zapisovala

vždy inventúrnička. Pri tejto konkrétnej inventúre neboli prítomné žalovaná 3/ a p. C.. G. a p. U. boli
nové zamestnankyne, ktoré si touto inventúrou preberali počiatočný stav, do práce nastúpili obidve
16.11.2009, mali rovnako uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Po inventúre sa vyhotovili
inventúrne hárky, všetky zamestnankyne obdržali inventúrny hárok. Obvykle kontrolovala žalovaná 2/,
ďalší hárok bol pre inventúrničku, keď sa údaje zrátali komunikovali si navzájom výsledok inventúry.

Pri vyhodnotení inventúry sa vychádzalo z maloobchodných cien, na maloobchode je vždy iba
malopredajná cena, príjemky tovaru dostávali na predajňu v predajných cenách, teda v takých cenách
bola vyhodnocovaná inventúra. Zamestnankyne boli prizvané do sídla firmy na prejednanie výsledku
inventúry, prítomná okrem mňa bola p. C., p. S. a konateľ firmy p. C.. Vyjadrenie zamestnankýň k
výsledku inventúry sa nezapísalo, lebo sa vyjadrili tak, že zápis nepodpísali. Čo sa týka chodu predajne,

zamestnankyne sa zastupovali v čase práceneschopnosti alebo dovolenky vzájomne, p. C. pracovala
ako inventúrnička a prevádzkarka, mala na starosti ďalších 10 predajných bodov, samostatne vstupovať
do prevádzky nemohla, do prevádzky mohli stupovať iba zamestnanci na základe osobitného kódu,
ktorý sa každý týždeň menil, tento im oznamoval prevádzkar a pracovník SBS kontroloval vstup do
predajne. Zamestnankyne medzi sebou mali rovnaké postavenie, nemali vedúcu. Pri nástupe nových

zamestnancov zaúčali už existujúci zamestnanci na základe pokynu konateľa. Predaj prebiehal tak,
že cigarety boli v pulte, ostatný tovar bol zamknutý a časopisy boli na predajni. Obedňajšia prestávka
bola tak, že sa dve zamestnankyne striedali, nemali obidve prestávku naraz. Počas odchodu na wc si
predajňu zamykali.33. Z výsluchu svedkyne V. na pojednávaní vo veci dňa 19.09.2016 vyplynulo, že žalobca je jej bývalý
zamestnávateľ, svedkyňa bola pracovníčkou veľkoskladu ako inventúrnik. Žalované boli pracovníčkami

prevádzky, kde bola inventúrnička, jej úlohou bolo kontrolovať stavy tovaru, vydávanie bločkov, stavy
hotovosti a či sedela finančná hotovosť a medzisúčet, zabezpečenie chýbajúceho tovaru na predajňu..
Nazákladerozhodnutiakonateľasavykonávaliinventúryasi3-4krátdorokaavždykeďnastupovalado
zamestnania nová zamestnankyňa, inventúra na prevádzke v Kauflande bola vždy dopredu oznámená
všetkým predavačkám. Inventúra prebehla tak, že svedkyňa rozdala inventúrne lístky, kde bol názov

tovaru a suma, zamestnankyne sa rozdelili a postupne prepočítavali a dopisovali do hárkov počty.
Svedkyňa spracovala cigarety, doplnkový tovar s jednou predavačkou, ktorá počítala a hlásila počet v
zadnomsklade,potomsadopočítavaltovarvovitrínenapredajni,rovnakosapočítalajdoplnkovýtovara
spočítali sa noviny a časopisy. Vyhotovili inventúrne hárky v dvoch vyhotoveniach, originál, kópia. Každú
tovarovú skupinu výsledok spočítania zamestnankyne podpísali na hárku. Svedkyňa potom vyhotovila
originál, kde spočítala konečný stav, tento konfrontovala so zamestnankyňami zisteným stavom, čo

väčšinou robila žalovaná 2/, ktorá výsledky kontrolovala, obyčajne sa výsledok zhodoval. Čo sa týka
tejto prevádzky, v tom čase tam bola finančná kasa, blokovalo sa pod tovarovými skupinami, kontroloval
sa potom príjem, výdaj a zostatok na predajni. K príjmu boli vždy príjemky na sklade od ktorých sa
odvíjali počty tovaru prijatých na prevádzku. V prevádzke nikdy nebola vedúca a nepracovala tam ako
predavačka, svedkyňa nemala samostatný prístup do predajne. V prípade práceneschopnosti alebo

dovolenky sa zamestnankyne zastupovali sami. Predavačky si mohli skontrolovať aké množstvo tovaru
na predajni majú mať, mali príjemky, pokiaľ bolo dodané niečo navyše, dorovnávalo sa na druhý deň pri
príjemkách tovaru tak, že zamestnankyne na prevádzke na príjemku napísali, či im chýba tovar alebo, či
majú navyše a na druhý deň sa im dodal tovar, alebo keď mali na vyše sa im tovar nedodal a na príjemke
sa upravovalo množstvo. Stav tovaru sa zisťoval pri inventúrach, týždenne sa zisťovali len noviny a

časopisy. Pri inventúre sa spočítali všetky príjemky, odrátali remitendy, zohľadnila sa tržba a zostatok,
ktorý vyšiel, mal súhlasiť so zisteným stavom na predajni.

34. Svedkyňa V. na pojednávaní vo veci dňa 07.11.2016 uviedla, že v rozhodnom období aj v súčasnosti
vykonáva funkciu ekonóma - účtovníka u žalobcu, spoločnosť žalobcu je konsolidovaná spoločnosť, 2 x

ročne má povinnosť vykonať audit. Inventúra bola určite urobená správne, osobne pri nej nebola, videla
inventúrne hárky a zápisy. Žalované sa zúčastnili tejto inventúry s výnimkou žalovanej 3/, ktorá bola
v tom čase práceneschopná, bola však včas o inventúre upovedomená. Pracovníčky boli pozvané na
prejednanie inventúry, pri tomto prejednaní bola svedkyňa, p. C., p. C., a p. G.. Žalovaná 2/ prišla s
manželom ale nebola ochotná komunikovať. Žalované mali k dispozícii všetky podklady, dodacie listy,

prevodky, tovar na prevádzku prijali. Po spracovaní výsledkov inventúry boli tieto postúpené konateľovi
a na vyjadrenie zamestnancom, až po prejednaní výsledkov inventúry tieto svedkyňa ekonomicky
spracovávala a zaviedla do účtovníctva. V tom čase p. C. vykonávala funkciu inventúrničky, nebola
vedúcou predajne v Kauflande. K dispozícii sú podpísané dodacie listy, z ktorých vyplýva koľko tovaru
sa dodalo na predajňu, tieto sú podpísané zamestnankyňami, pri dodaní tovaru bola zdvojená kontrola,

nezrovnalosti sa riešili a opravili sa ešte v daný deň. V tom čase sa robila finančná inventúra, tento
spôsob inventúry bol v súlade so zákonom o účtovníctve. Výpočet finančnej inventúry je jednoduchý,
bol počiatočný stav - finančný stav predchádzajúcej inventúry, potom sa posudzoval tovar dodaný
na prevádzku, podpísané dodacie listy, tržba vedená v účtovníctve, odvod hotovosti a z toho vznikol
zostatok.

35. PZ žalobcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní vo veci dňa 11.12.2017 uviedol, že rozsiahle
dokazovanie, tak žalované ako aj svedkovia potvrdili, že tovar bol na prevádzku riadne vyskladnený,
boli riadne vyplnené dodacie listy, pokiaľ vznikli nejaké problémy vždy prišlo k oprave. Žalované teda
tovar naskladnený riadne prevzali, čo bolo potvrdené ich výpoveďami. Čo sa týka vyjadrenie žalovanej

2/ zo dňa 04.04.2017 o tom, že na všetkých dodacích listoch nie je podpis zamestnankýň pri dodacích
listoch zo dňa 29.09.2009, 12.10.2009, išlo o viac dodacích listov z jedného dňa a podpis sa nachádza
na poslednom z nich, preto táto námietka neobstojí. V prípade dodacích listov zo dňa 27.10.2009 a
20.10.2009 v tento deň mala smenu sama žalovaná 2/, preto pokiaľ ich neopatrila podpisom nemôže
to byť na ťarchu žalobcu, ide o listiny, ktoré ostávali v prevádzke. Sama žalovaná 2/ výpoveďou

na pojednávaní potvrdila, že vždy sa dodaný tovar kontroloval, jeden krát do týždňa na predajňu v
excelovskej tabuľke dostávali zamestnankyne pohyb tovaru dodaného na prevádzku v celom týždni, v
ktorom boli údaje o dodanom, predanom a vrátenom tovare.36.PZžalovanej2/vrámcizáverečnejrečinapojednávanívovecidňa11.12.2017uviedolzvykonaného
dokazovania síce vyplynulo, že žalovaná 2/ a ostatné spoločne hmotne zodpovedné zamestnankyne
uzatvorili pracovného zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ je však povinný

preukázať objem zverených hodnôt za ktoré zodpovedajú. Z vykonaného dokazovania nevyplýva
prevzatie tovaru v sume 55.735,66 € ako vyplýva z inventúry. Skutočnosť, že žalovaná 2/ podpísala
len poslednú prevodku z toho istého dňa znamená, že žalobca nevie preukázať dodanie tovaru, ktoré
nebolo potvrdené na prevodke. Rovnako žalobca nepreukázal na prevodkách zo dňa 05.11.2009,
21.10.2009, 16.09.2009, 07.10.2009, že tovar prevzala žalovaná 1/. Z výsluchov konateľa žalobcu,

žalovaných a svedkyne G. vyplýva, že do prevádzky mali prístup aj iné osoby, ktoré nemali uzatvorenú
Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej namieta, že pri nástupe do práce neboli zamestnankyne
riadne preškolené, žalovaná 2/ bola zaškolená len služobne staršou zamestnankyňou z inej predajne.
Inventúry zo dňa 06.11.2009 sa zúčastnila aj pani G. a U., ktoré nemali uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti, disponovali finančnými prostriedkami. K zvereným hodnotám mali na predajni prístup
aj kupujúci, čo by bolo predpokladom zbavenia zodpovednosti, poukazuje na rozhodnutie R55/1984.

Na prevádzku mala prístup pani C., ktorá v čase práceneschopnosti zastupovala zamestnankyňu a
mala možnosť disponovať s finančnými prostriedkami a tovarom, poukazuje na rozhodnutie R 40/1971,
zamestnávateľ mal povinnosť vytvoriť zamestnankyniam pracovné podmienky. Čo sa týka uplatneného
príslušenstva od 11.12.2009, tento okamih omeškania nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko
nebolo preukázané, že by sa žalované s výsledkami inventúry oboznámili.

37. Podľa § 182 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s

viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

38. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

39. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

40. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach

zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý
zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

41. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko

zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

42. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo

bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

43. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,

zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.44. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

45. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

46. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa odsekov 2 a 3.

47. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

48. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

50. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej 1/, žalovanej
2/ a žalovanej 3/ je dôvodná len čiastočne. Žalobca uplatnil voči žalovanej 1/, žalovanej 2/ a žalovanej
3/ nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré boli ako zamestnanci povinné vyúčtovať

z titulu spoločnej hmotnej zodpovednosti ako vyplýva z výpočtu schodku, a to v podiele na škode
24,74 % u žalovanej 1/, 26,32 % u žalovanej 2/, 23,89 % u žalovanej 3/ a 25,05 % u pôvodne
žalovanej 4/, ktorá sa na náhrade škody v priebehu konania so žalobcom mimosúdne dohodla.
Predpokladmi vzniku subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
je platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku na zverených hodnotách,

ktorá je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.
Predpokladom zodpovednosti je, že došlo ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach)
určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Uvedené predpoklady zodpovednosti
preukazuje zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je subjektívnou zodpovednosťou,
teda predpokladom jej vzniku je existencia zavinenia žalovaných. Na rozdiel od všeobecnej

zodpovednosti zamestnanca, v prípade hmotnej zodpovednosti ide o zodpovednosť s prezumpciou
viny, to znamená, že zavinenie žalovaných sa zo zákona prezumuje, predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže
opak. Dôkazné bremeno ohľadne neexistencie zavinenia znáša zamestnanec, ktorý sa v prípade
unesenia bremena zbaví celkom alebo sčasti zodpovednosti za škodu.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer
založený písomnou pracovnou zmluvou, a to dňa 20.06.2009 (dňom nástupu do práce) u žalovanej 1/,
dňa 27.05.2009 žalovanej 2/ a dňa 11.05.2009 u žalovanej 3/. Súčasne so vznikom pracovného pomeru
účastníci uzavreli písomnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorou žalovaná 1/, žalovaná 2/
aj žalovaná 3/ (a tiež pôvodne žalovaná 4/) prevzali hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny,

tovar a zásoby, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré im v čase trvania pracovného pomeru budú zverené
na vyúčtovanie. Súd posúdil hmotnú zodpovednosť žalovaných ako spoločnú hmotnú zodpovednosť,
v tomto prípade zodpovedajú zamestnanci za zistený schodok spoločne, ako to vyplýva j z bodu
1. Dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohodu o hmotnej zodpovednosti treba uzavrieť so všetkýmipracovníkmi, ktorí majú prístup k prevzatým hodnotám a majú možnosť nimi disponovať (stanovisko
Najvyššieho súdu SSR zo 4. júna 1981, sp. zn. Cpj 13/81, R 55/1984). Pri stanovení okruhu hmotne
zodpovedných zamestnancov na určenie podielu náhrady jednotlivých zamestnancov zodpovedajúcich

za schodok v inventúrou zistenej výške 7.664,82 € súd vychádzal z pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej
zodpovednosti, ako aj z výsluchov svedkov a výpočtu podielu na schodku, z ktorých ustálil záver, ktorý
nebol právne relevantne spochybnený, že na pracovisku v rozhodnom období pracovali štyria hmotne
zodpovední zamestnanci: žalovaná 1/, žalovaná 2/, žalovaná 3/ a pôvodne žalovaná 4/ ako predavačky.
Procesná obrana žalovanej 2/, že na pracovisku pracovala v rozhodnom období pre vznik schodku

aj V., a to ako vedúca predajne v Kauflande v O. nebola v konaní ničím preukázaná, žalovaná 2/ o
tomto skutkovom tvrdení nepredložila žiadny dôkaz. Z výsluchu svedkov (G., výsluchu samotnej V.
ako aj konateľa žalobcu O. vyplynulo, že menovaná vykonávala pre žalobcu prácu inventúrničky pre
všetky prevádzky D.A. Press okrem veľkoskladu. Z výpovedí samotných žalovaných vyplynulo, že V.
nevykonávala závislú prácu v mieste výkonu práce v predajni žalobcu v Kauflande v O., do predajne
len dochádzala na priebežné kontroly dodávok tovaru, ani samotné žalované netvrdili, že by im V. pri

výkone práce zadávala pokyny a pracovné úlohy. Rovnako súd nemal za preukázané, že by k zvereným
hodnotám mali prístup v rozhodnom období pre vznik schodku brigádničky G. a U., ktoré nastúpili
do práce 16.11.2009, sama skutočnosť, že sa zúčastnili inventúry (v rámci zaúčania) nespôsobuje
zánik zodpovednosti žalovaných za vzniknutý schodok (i v prípade, že by z dokazovania nevyplynulo,
že p. G. a U. mali prístup k zvereným hodnotám v rozhodnom období, takáto skutočnosť by mohla

zakladať pre žalované dôvod pre odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti s poukazom na §
183 ods. 1 Zákonníka práce, nie zánik zodpovednosti za schodok v prípade, že od dohody neodstúpili).
Rovnako tvrdenie žalovanej 2/, že v čase zastupovania zamestnankýň počas práceneschopnosti mala
možnosť narábať s hotovosťou p. C. ako inventúrnička nebolo ničím preukázané, naopak z dokazovania
vyplynulo,žezamestnankynesazastupovalisaminavzájom.Súdsatiežnestotožnilsobranoužalovanej

2/, že skutočnosť, že podpísala len poslednú prevodku z toho istého dňa znamená, že žalobca nevie
preukázať dodanie tovaru. Pokiaľ prevodka pozostávala z viacerých strán, súd považuje za postačujúci
dôkaz prevzatia tovaru podpis jej poslednej strany, napokon sama žalovaná 2/ mohla svojou šifrou
opatriť každú stranu prevodky, ak to sama považovala za nedostačujúce potvrdenie o prevzatí tovaru
na predajňu. Taktiež ako ničím nepreukázané súd posúdil tvrdenie žalovanej 2/, že na prevodkách zo

dňa 05.11.2009, 21.10.2009, 16.09.2009, 07.10.2009, nie je preukázané, že tovar prevzala žalovaná 1/,
na prevodkách nachádza podpis žalovanej 1/, opak nebol v spore preukázaný.

53. K námietke žalovanej 2/, že pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná
inventúra, súd uvádza, že zistil, že v dohode o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej so žalovanou 2/

je síce rukopisom vpísaná poznámka, že pri nástupe do práce nebola vykonaná inventúra, avšak
žiadna zo žalovaných nepreukázala, že o jej vykonanie zamestnávateľa žiadala. Sama žalovaná 2/
rozporne na pojednávaní uviedla, že pri nástupe do pracovného pomeru uzatvorila Dohodu o hmotnej
zodpovednosti, nebola však vykonaná inventúra, čo aj uviedla v dohode a považovala to za žiadosť
o vykonanie inventúry, a táto bola vykonaná až 19.06.2009, avšak na tom istom pojednávaní uviedla,

že pri nástupe do prevádzky nežiadala vykonanie inventúry, nakoľko zamestnávateľ má túto povinnosť,
teda z dokazovania vyplynulo, že o vykonanie inventúry nežiadala. S poukazom na § 184 ods. 4
Zákonníka práce potom žalované nakoľko od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpili, zodpovedajú
za schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

54. Ďalším predpokladom zodpovednosti je existencia schodku, ktorú preukazuje zamestnávateľ.
Inventarizáciou hodnôt zverených na vyúčtovanie za obdobie 02.09.2009 - 06.11.2009 bol zistený
schodok, ktorého hodnota bola vyčíslená v sume 7.664,82 €. Inventúra bola vykonaná prepočítaním
tovarových zásob a zistený schodok vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to
záznamu z vykonanej inventúry za obdobie 02.09.2009 - 06.11.2009. Žalovaná 2/ namietala, že

žalobca nepreukázal, čo konkrétne na prevádzke chýbalo, konkrétny zoznam, ktorý mal byť výstupom
k vykonanej inventúre, uvedené je však v rozpore s vykonaným dokazovaním, žalobca predložil nielen
zápis z vykonanej inventúry, naviac z výsluchu žalovaných, svedkyne Hujsovej ale aj samotnej žalovanej
2/ vyplynul priebeh inventúry, ktorý súd hodnotí ako korektný, sama žalovaná 2/ sa na inventúre
zúčastnila, prepočítavala tovar na prevádzke, nepredložila súdu žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by

vyplývalo pochybenie zamestnávateľa pri vykonávaní inventúry. Sama skutočnosť, že v rozhodnom
období bola inventúra vykonávaná ako finančná inventúra nepreukazuje nesprávnosť záverov schodku
ani jeho výške. Správnosť numerických výpočtov súd ustálil vlastnou matematickou kontrolou (viď. bod
20, 21 odôvodnenia).55. Z výsluchu samotnej žalovanej 2/, ako aj svedkyne C. vyplynul prakticky zhodne priebeh inventúry,
ako aj spôsob zisťovania inventúrneho rozdielu (je potrebné rozlišovať medzi inventarizáciou, ktorou

sa overuje či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zodpovedá skutočnosti. Účtovná
jednotka vykonáva inventarizáciu ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú
závierku. Zistenie skutočných stavov majetku a záväzkov sa nazýva inventúrou. Inventúra môže byť
fyzická alebo dokladová, prípadne kombinácia oboch). Rovnako súd mal za nepreukázanú obranu
žalovanej 2/ o nesprávnej evidencii dodaného tovaru na predajňu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu

nevyplýva nesúlad evidencie tovaru dodaného na prevádzku so skutočným stavom, naopak z výsluchu
samotnej žalovanej 2/ aj žalovanej 3/ ako aj svedkýň C. a G. vyplynulo, že predavačky kontrolovali tovar
dodávaný skutočne, a to príjemkami tovaru, ktoré podpisovali, tieto žalobca súdu predložil, zároveň
z dokazovania vyplynulo, že v prípade dodania tovaru navyše, alebo chýbajúceho tovaru sa stav
obratom riešil, čo sa vyznačilo na príjemkách a chýbajúci tovar sa na druhý deň dodal alebo sa na
príjemke upravilo množstvo. Zo žiadneho žalovanými označeného listinného dôkazu, ani z výsluchu

svedkov, a ani z výpovedí samotnej žalovanej 2/ a žalovanej 3/ a tiež žalovanej 4/ nevyplýva, že by
stav dodaného tovaru na príjemkách (vrátane úprav) v konkrétnom prípade nezodpovedal skutočnosti,
samotné žalované potvrdili, že žalobca ako zamestnávateľ v prípade nezrovnalostí vykonal obratom
nápravu. Súd má za to, že skutkové tvrdenie žalovanej 2/, týkajúce sa ďalšieho tovaru a to cigariet,
tabaku, tabakových výrobkov, kde pri každej inventúre údajne vedeli zamestnankyne len spočítať fyzicky

stav, ktorý je na predajni, ale nevedeli s čím ho majú porovnať, tiež nebolo ničím preukázané - zo
žalobcom dodaných prevodiek jednoznačne vyplýva, že i tento tovar bol na predajňu dodávaný a jeho
prevzatie zamestnankyne potvrdzovali podpisom na prevodkách.

56. Čo sa týka námietky žalovanej 2/ a žalovanej 3/, že výsledok inventúry s nimi nebol prerokovaný, toto

tvrdenie nebolo v konaní taktiež preukázané. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalované boli
prizvané na prerokovanie inventúry na deň 10.12.20109 a tiež pre prípad, že by sa nemohli zúčastniť,
mali možnosť si dojednať náhradný termín. Skutočnosť, že žalovaná 2/ „nič nepodpísala“ neznamená,
že preukázala, že žalobca s ňou výsledok inventúry neprejednal, z výsluchov svedkov vyplynulo, že
sa prerokovania zúčastnila, avšak odmietla podpísať akýchkoľvek zápis z prerokovania. Žalovaná 3/

s prerokovania inventúry nezúčastnil, ale nepreukázala, že by si dojednala so žalobcom iný konkrétny
jej vyhovujúci termín. Sama okolnosť namietaná žalovanou 2/, že zamestnávateľ neprejednal náhradu
škody v lehote 1 mesiac od kedy ju zistil, ale 4 dni neskôr (§ 191 Zákonníka práce, inventúra bola
vykonaná 06.11.2009 a k prerokovanie sa konalo 10.12.2009) nie je pre opodstatnenosť nároku právne
významná, má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nie je sankcionované.

57. Súd preto dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade uniesol dôkazné bremeno ohľadne
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za vzniknutý schodok. Preukázal, že bola platne
uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti s každou so žalovaných, že porušili právnu povinnosť
tým, že nesplnili vyúčtovaciu povinnosť a že mu ich protiprávnym konaním vznikla škoda v podobe

nevyúčtovaného schodku na zverených hodnotách. V priebehu konania žalované ničím nepreukázali,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Procesná obrana žalovaných, že k tovaru
mali prístup aj zákazníci žalobcu, nezbavuje hmotne zodpovedných zamestnancov bez ďalšieho
zodpovednosti za vzniknutý schodok. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že predaj tovaru v
predajni žalobcu v Kaufland Malacky je maloobchodný predaj formou kombinovaného samoobslužného

predaja s predajom tovaru cez pult. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že v prípade
samoobslužného predaja tovaru nie je možné uplatniť hmotnú zodpovednosť voči zamestnancom.
Žalované v konaní ničím nepreukázali, že by dôvodom vzniku schodku boli krádeže tovaru na predajni
zákazníkmi žalobcu, nepreukázali, že písomne upozornili zamestnávateľa na tvrdené nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré by im bránili riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami (§ 183

ods. 1 Zákonníka práce). Súdu je z úradnej činnosti známe, že vo veci síce boli podané trestné
oznámenia (voči sebe navzájom), avšak tieto boli zastavené (nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej
osobe). Súd má za to, že žalovanou 2/ uvádzané rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí pod č. R 12/1976 nie je možné aplikovať na súdenú vec v prospech žalovanej 2/, nakoľko
nepreukázala, že žiadala, aby žalobca pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti odstránil

závady v pracovných podmienkach, na ktoré pracovník upozornil a ani nepreukázala, že takéto ňou
tvrdené závady v pracovných podmienkach uvedené v dohode žalobca do určenej lehoty neodstránil.
Na prípadné zbavenie sa zodpovednosti za zistený schodok nepoukazuje žiadny z vykonaných dôkazov
a ani iné okolnosti na strane ďalších hmotne zodpovedných zamestnankýň. V zmysle vyššie citovanýchzákonných ustanovení § 189 Zákonníka práce, nakoľko žalované nepreukázali, že schodok alebo jeho
časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, ani sa iným spôsobom nezbavili ani
čiastočne zodpovednosti za vzniknutý schodok, sú povinné schodok uhradiť podľa podielu na schodku

vypočítaného podľa pomeru priemerných zárobkov jednotlivých zamestnancov.

58. Z dikcie vyššie citovaných zákonných ustanovení § 182 Zákonníka práce a nasl. vyplýva, že
žalované za vznik schodku zodpovedajú podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že na pracovisku nebola obsadená funkcia vedúceho ani jeho zástupcu, preto s poukazom
na § 189 ods. 3 Zákonníka práce priznal žalobcovi náhradu škody voči jednotlivým žalovaným limitovanú
výškou priemerného mesačného zárobku každej zo žalovaných a vo zvyšku žalobu zamietol: zo
mzdových listov žalovanej 1/, žalovanej 2/, žalovanej 3/, žalovanej 4/ a výpočtu priemerného mesačného
zárobku predloženého žalobcom vyplýva, že priemerný mesačný zárobok pred vznikom schodku u

žalovanej 1/ je 562,06 €, žalobca uplatnil 1.896,28 €, vo zvyšku 1.334,22 € žalobu voči žalovanej
1/ zamietol, priemerný mesačný zárobok žalovanej 2/ pred vznikom schodku je 597,94 €, žalobca
uplatnil 2.017,38 €, vo zvyšku 1.419,44 € žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, priemerný mesačný zárobok
žalovanej 3/ pred vznikom schodku je 542,98 €, žalobca uplatnil 1.831,13 €, vo zvyšku 1.288,15 € žalobu
voči žalovanej 3/ zamietol.

59. Nakoľko sú žalované 1/, 2/ a 3/ v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškanie ku
dňu rozhodnutia súdu trvá, žalobca uplatnil rovnako nárok na úrok z omeškania dôvodne. Žalované boli
vyzvané na plnenie dňom prerokovania výsledku inventúry dňa 10.12.2009, do omeškania s plnením
peňažného dlhu sa dostali dňom nasledujúcim, t.j. 11.12.2009 (a to bez ohľadu na to, že s výškou

dlhu nesúhlasili, s poukazom na § 191 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce požadovanú výšku náhrady
určuje zamestnávateľ). Súd potom priznal žalobcovi úrok z omeškania výške 9 % keď maximálna výška
zákonného úroku z omeškania bola v rozhodnom čase 9 %, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 1 % ročne,
navýšenej o 8 % ročne.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko nároky žalobcu voči jednotlivým

žalovaným sú samostatnými nárokmi, súd posudzoval úspešnosť žalobcu vo vzťahu k jednotlivým
žalovaným. Žalobca uplatnil voči žalovanej 1/ nárok na zaplatenie 1.896,28 €, úspešný bol v časti o
zaplatenie 562,06 €, t.j. 29,64 %, vo zvyšku 1.334,22 € bol neúspešný, t.j. 70,36 %, vo veci teda bola
úspešnejšia žalovaná 1/, ktorej súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,72 %
(70,36-29,64). Žalobca uplatnil voči žalovanej 2/ nárok na zaplatenie 2.017,38 €, úspešný bol v časti

o zaplatenie 597,94 €, t.j. 29,64 %, vo zvyšku 1.419,44 € bol neúspešný, t.j. 70,36 %, vo veci teda
bola úspešnejšia žalovaná 2/, ktorej súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,72 %
(70,36-29,64). Žalobca uplatnil voči žalovanej 3/ nárok na zaplatenie 1.831,13 €, úspešný bol v časti
o zaplatenie 542,98 €, t.j. 29,65 %, vo zvyšku 1.288,15 € bol neúspešný, t.j. 70,35 %, vo veci teda
bola úspešnejšia žalovaná 3/, ktorej súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,70

% (70,35-29,65). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).