Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Slebodníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207619
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115207619.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: X.ytom B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovaným: 1) Q., bytom
O. 2) Q. bytom K. obaja zastúpení JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom Štúrova 20,
Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 329,70 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 31. 3. 2015 domáhala proti žalovaným
v 1. a 2. rade, aby ich súd zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5

329,70 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,05 % zo sumy 5 329,70 Eur od 22. 4. 2014
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovanými v 1. a 2.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX, okres S.
obec S., katastrálne územie W.. Ide o dom so súpisným č. XXXX, ako aj pozemky - parcely registra
KN C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2 a XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 247 m2. Žalovaní v 1. a 2. rade majú spoluvlastnícky podiel každý o veľkosti 1,
žalobkyňa je vlastníčkou o veľkosti 1. K predmetnej nehnuteľnosti najskôr nadobudla spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1 v roku 1998 a následne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v roku 2014. Keď začala
predmetnú nehnuteľnosť užívať, zistila, že dohodou o užívaní nehnuteľnosti uzatvorenou dňa 25. 9.
1995 medzi podielovými spoluvlastníkmi Q., Q. a jej právnou predchodkyňou Q. bol upravený spôsob a
rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti. Rozsah pôvodnej dohody o užívaní ešte z roku 1995, ako aj
reálny rozsah užívania nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi nekorešponduje so spoluvlastníckymi
podielminaužívanejnehnuteľnosti,takževýkonjejspoluvlastníckehoprávakpodieluoveľkosti1kcelku
je výrazne obmedzený. Odborné zameranie súčasného stavu vypracované H., zodpovedný projektant

H. pod č. 2/2015 potvrdilo, že žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade spolu užívajú väčšiu časť
dotknutej nehnuteľnosti než zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 1. a 2. rade
užívajú väčšiu časť dotknutej nehnuteľnosti ako zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom, ktoré sú o
veľkosti 1 k celku každý, a to v nasledovnom rozsahu:
budova súpisné č. XXXX:
suterén: výmera užívaná žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je 208,68 m2, výmera, ktorú má
umožnené užívať je 173,16 m2,

prízemie: výmera, ktorá je užívaná žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je 224,20 m2, k výmere,
ktorú užíva žalobkyňa je o veľkosti 201,74 m2, spoločné priestory sú v rozsahu 41,93 m2 (spoločné
priestory predstavujú schodisko na poschodie, priechod do dvora, točité schodisko),poschodie: výmera, ktorá je užívaná žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je 233,08 m2, k výmere,
ktorú užíva žalobkyňa o veľkosti 194,75 m2, spoločné priestory sú v rozsahu 48,16 m2 (spoločné
priestory sú schodisko, pavlač, schody do podkrovia, točité schodisko).

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní užívajú viac ako polovicu dotknutej nehnuteľnosti. Tento rozdiel
predstavuje výmeru 48,16 m2. Dlhšiu dobu sa snažila vyriešiť vzniknutú situáciu dohodou, ale
bezúspešne. Výzvou zo dňa 3. 4. 2014 žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade upozornila na
nezákonnosť vzniknutého stavu. Zároveň vo výzve žalovaných žiadala, aby jej sprístupnili tie časti
nehnuteľnosti, ktoré užívajú nad rámec spoluvlastníckych podielov v súlade s vtedajším zameraním.

Zároveň ich upozornila, že v opačnom prípade si bude uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 10,- Eur/1 m2, a to za obdobie, počas ktorého bude žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade užívaná výmera nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní výzvu
adresovanú do vlastných rúk prevzali dňa 14. 4. 2014. Nakoľko v stanovenom čase 7 dní odo dňa
doručenia výzvy k náprave stavu nedošlo, písomne oslovila žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2.
radedňa10.2.2015,kedyimnavrhla,abyvsúladesdohodououžívanínehnuteľnostizodňa25.9.1995

bol uzatvorený dodatok č. 1, v zmysle ktorého by došlo k úprave vzniknutého stavu podľa odborného
zamerania a rozsah užívania podlahovej plochy nehnuteľnosti by tak zároveň zodpovedal veľkosti
spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Zároveň žalovaných opätovne informovala, že
pokiaľ nedôjde k zmene a predmetné časti nehnuteľnosti budú aj naďalej bez právneho dôvodu užívať
nad rámec spoluvlastníckych podielov, bude si v súlade so zákonom uplatňovať nárok na zaplatenie

titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 10,- Eur za každý m2 takto žalovanými nad rámec ich
spoluvlastníckych podielov užívanej plochy. Prílohou tejto výzvy adresovanej žalovaným bol okrem
dodatku č. 1 aj geometrický plán a aktuálne odborné zameranie nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade
na výzvu reagovali s tým, že nie je im známy dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene súčasného
stavu napriek tomu, že z predložených listinných dokladov zreteľne vyplýva, že ako žalovaní užívajú

nehnuteľnosť vo výmere 48,16 m2 nad rámec spoluvlastníckych podielov.
2. Pretože ku dňu podania žaloby žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade užívajú nehnuteľnosť
v rozsahu nad rámec ich spoluvlastníckych podielov a v rozpore s aktuálnym odborným zameraním,
čím obmedzujú spoluvlastnícke právo žalobkyne a spôsobujú jej tým škodu, domáha sa, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 5 329,70 Eur. Predmetná suma je vypočítaná ako

cena nájmu za rozsah užívanej podlahovej plochy nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného
v 1. rade a žalovaného v 2. rade odo dňa 22. 4. 2014. Za tým účelom v prílohe žaloby predložila
nájomnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou STAMM s.r.o. zo dňa 17. 10. 2014, z ktorej je zrejmé, že
spoločnosť jej uhrádza mesačne za prenajaté priestory, konkrétne nebytové priestory o výmere 189 m2
nachádzajúce sa na prízemí v tejto nehnuteľnosti, vo výške 3 000,- Eur bez DPH (15,87 Eur za m2).

Pretože žalovaných výzvou zo dňa 3. 4. 2014, ktorú si prevzali 14. 4. 2014, upozornili na skutočnosť,
že na ich strane vzniká bezdôvodné obohatenie spočívajúce v bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov a tým, že vynakladajú prostriedky, ktoré by inak vynaložiť museli,
domáha sa priznania nároku na príslušný úrok z omeškania zo sumy 5 329,70 Eur. Žalobkyňa k žalobe
pripojila list vlastníctva č. XXXXX, dohodu o užívaní zo dňa 25. 9. 1995, zameranie jestvujúceho stavu,

výkaz, výmer, geometrický plán, výzvy, dodatok č. 1 k dohode o užívaní.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21. 5. 2015 žiadali, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nahradil žalovaným trovy konania. V odôvodnení vyjadrenia
uviedli, že žaloba je v celom rozsahu podľa ich presvedčenia nedôvodná. Spôsob užívania spoločných

nehnuteľností bol upravený dohodou z 25. 9. 1995, ktorú podpísali na jednej strane žalovaní a
na strane druhej právna predchodkyňa žalobkyne Q. Súčasťou dohody bola aj grafická príloha, z
ktorej názorne a transparentne vyplývalo, ktoré plochy budú tí ktorí spoluvlastníci užívať. Keďže
žalobkyňa predložila kópiu dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi z 25. 9. 1995
bez toho, aby predložená kópia obsahovala aj grafickú prílohu (náčrt deľby užívania nehnuteľnosti),

kópiu tejto grafickej prílohy predložili žalovaní. Z grafickej prílohy vyplýva rozdelenie užívania plôch
podľa jednotlivých podlaží. Medzi stranami sporu sa javí ako nesporné, že súčasný spôsob užívania
spoločných nehnuteľností zodpovedá citovanej dohode. Ani žalobkyňa totiž v žalobe netvrdí, že by bol
spôsob užívania odlišný. Žaloba sa zakladá na tvrdení, podľa ktorého na základe výsledkov odborného
premerania možno konštatovať, že žalovanými užívaná plocha presahuje plochu, ktorá by žalovaným

podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov mala patriť. Uvedenou otázkou sa žalovaní nezaoberali
a k správnosti, resp. nesprávnosti výpočtov, ktoré si žalobkyňa osvojila, sa nevedia vyjadriť. Ak by
to aj malo byť pravdou, že nimi užívaná plocha prevyšuje ich spoluvlastnícky podiel, potom ide o
kompenzáciu za menšiu kvalitu tých častí spoločných nehnuteľností, ktoré užívajú. Zo žaloby nie je jasnéa jednoznačné, či sa žalobkyňa domáha zaplatenia požadovanej sumy titulom vydania bezdôvodného
obohatenia ako to uvádza na strane 2 v časti II žaloby, keď píše, že „zároveň som ich upozornila, že
v opačnom prípade si budem uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10,-

Eur/m2, ako aj obdobne na strane 3 v časti III ods. 2 žaloby alebo požaduje túto sumu ako náhradu
škody, keďže tiež na strane 3 v časti III v ods. 1 žaloby tvrdí, že užívaním nehnuteľnosti nad rámec
spoluvlastníckych podielov žalovaní „obmedzujú moje vlastnícke právo a spôsobujú mi tým škodu“.
Pritom je notoricky známe, že skutkové podstaty vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody sa
výrazným spôsobom odlišujú. Žalovaní sú toho presvedčenia, že v danej veci nejde ani o bezdôvodné

obohatenie, ale ani o spôsobenie škody zo strany žalovaných. Z ustanovenia § 45 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Sporné nehnuteľnosti užívajú na základe
už spomínanej dohody, ktorej existenciu, platnosť a záväznosť nespochybňuje ani žalobkyňa. Je to
zrejmé aj z toho, že navrhla uzavrieť dodatok k dohode. Platnú zmluvu by totiž nebolo možné meniť.

Tým je vylúčené bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu. Pri existencii platnej dohody
nemožno samozrejme uvažovať ani o plnení bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý
neskôr odpadol, keďže získané plnenie je zmluvným plnením. Rovnako nemôže ísť o prospech získaný
z nepoctivých zdrojov, lebo plnenie získané na základe platnej zmluvy treba považovať za plnenie
získané z poctivého zdroja. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaní nie sú si vedomí porušenia žiadnych právnych
povinností, a to či už zákonných alebo zmluvných. Žalobkyňa tvrdí, že škodu jej spôsobujú obmedzením
jej spoluvlastníckeho práva užívaním nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckych podielov. Aj keby
malo byť pravdou, že užívajú nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov, deje sa tak na základe
platnej dohody, ktorú dobrovoľne uzavrela právna predchodkyňa žalobkyne so žalovanými. Užívanie

nehnuteľnosti v súlade s platnou dohodou nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti. Práve
naopak ide o dodržiavanie zmluvného záväzku. Inými slovami porušením právnej povinnosti by bolo,
keby nehnuteľnosti užívali spôsobom odlišným od uzavretej dohody. Žalovaní ako dôkaz pripojili grafickú
prílohu Dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi z 25. 9. 1995, list žalovaných
z 5. 3. 2015.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 6. 2015 k vyjadreniu žalovaných v 1. a
2. rade, uviedla, že rozsah pôvodnej dohody, ako aj reálny rozsah užívania nehnuteľnosti jednotlivými
spoluvlastníkmi nekorešponduje so spoluvlastníckymi podielmi na užívanej nehnuteľnosti. Tým je
výkon jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku výrazne obmedzený. Bez ohľadu na to, či

užívanie žalovaných nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu bolo alebo nebolo upravené dohodou
o užívaní nehnuteľnosti zo dňa 25. 9. 1995, patrí jej finančná náhrada za obmedzovanie výkonu
spoluvlastníckeho práva. Judikatúra súdov SR a ČR sa podrobne zaoberá obidvoma alternatívami.
Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 31Cdo/503/2011, ktoré prijalo záver, že ak spoluvlastník užíva
vec bez právneho dôvodu, ktorá sa nachádza v spoluvlastníctve, nad rámec svojho spoluvlastníckeho

podielu, tak sa jedná o bezdôvodné obohatenie a spoluvlastník je povinný vydať to, o čo sa takýmto
jednaním obohatil ostatným spoluvlastníkom. Z uvedeného vyplývajú dve podstatné náležitosti, ktoré
je potrebné kumulatívne naplniť, aby sa jednalo o bezdôvodné obohatenie - 1/ spoluvlastník vec užíva
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom podielom sa nechápe vymedzenie časti veci, ku
ktorej spoluvlastník vykonáva vlastnícke právo, ale aj vyjadrenie právneho postavenia (vnútorného

vzťahu) spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, 2/ spoluvlastník tak uskutočňuje bez právneho
dôvodu - právne dôvody, ktorými spoluvlastník obmedzí ostatných spoluvlastníkov z užívania veci, môžu
byť dohoda spoluvlastníkov, rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie spoluvlastníka. V prípade existencie
dohody o užívaní môžu vylúčení spoluvlastníci žiadať náhradu ujmy, ktorá im plynie z nemožnosti
realizovať svoje spoluvlastnícke právo. Jedná sa o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Tento

nárok vyplýva priamo z § 137 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje, akým
spôsobom sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. Tiež je možné toto právo odvodiť
priamo z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktorá zakotvuje, že obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba na základe zákona a za náhradu, resp. z článku 20 ods. 4 Ústavy SR. S týmto
záverom sa stotožňuje aj uznesenie NS SR z 27. 10. 2010 sp. zn. 6Cdo/184/2010, pričom Ústavný súd

SR vo svojom uznesení IV. ÚS 342/2002-19 vyslovil udržateľnosť a akceptovateľnosť tohto právneho
názoru NS z ústavného hľadiska. Tiež je dôležité poznamenať, že v dohode o užívaní zo dňa 25. 9. 1995
nie je vylúčená možnosť žiadať finančnú náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva niektorého
zo spoluvlastníkov ani v nej nie je stanovená bezodplatnosť užívania nehnuteľnosti nad rozsah veľkostispoluvlastníckeho podielu žalovaných. Nie je možné sa stotožniť ani s názorom žalovaných ohľadne
kompenzácie menšej kvality priestorov, ktoré sú žalobkyňou užívané. Touto skutočnosťou sa zaoberal
Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 22Cdo/1645/2013, v ktorom uvádza, že súd sa má zaoberať aj

kvalitou užívanej časti. Kvalitou sa však chápu predovšetkým objektívne vlastnosti veci ako je napríklad
úrodnosť, nie je možné prihliadať na kvalitu v prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov si svoju vec zveľadil
vlastným pričinením a investovaním prostriedkov do svojho podielu a ostatní spoluvlastníci tak neurobili.
Vtomprípadebynastalavýraznánerovnováhamedzispoluvlastníkmi,keďžejedenbyvynakladalvyššie
náklady na svoj spoluvlastnícky podiel a zároveň z dôvodu kompenzácie ďalších spoluvlastníkov by bol

ešte obmedzený vo výkone svojho spoluvlastníckeho práva. Priestory užívané žalovanými sa vyznačujú
znakmi naznačujúcimi vyššiu kvalitu, napríklad balkón sa nachádza len v časti nehnuteľnosti užívanej
žalovanými. Vzhľadom na existenciu dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi opiera
žalobkyňa svoj nárok o náhradu ujmy, ktorá jej plynie z nemožnosti realizovať spoluvlastnícke právo
priamo o § 137 Občianskeho zákonníka. Za ujmu jej spôsobenú žiadala od žalovaných zaplatiť spoločne
a nerozdielne sumu 5 329,70 Eur.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálneho územia W., na ktorom sú evidované parcely
registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2, dom so súpisným č. XXXX a
č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2 vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti o veľkosti 1 a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti 1.

6. Dohodou o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi uzatvorenou dňa 25. 9. 1995
podielovými spoluvlastníkmi žalovanými v 1. a 2. rade a právnou predchodkyňou žalobkyne Q. sa
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade v Košiciach pre katastrálne
územie S. na LV č. XXXXX dohodli na nasledovnom spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti:

„Podieloví spoluvlastníci (žalovaní v 1. a 2. rade) budú výhradne užívať predmetnú nehnuteľnosť
smerujúcu na O. ulici, a to konkrétne prízemie miestnosti č. XX až XX, v dohodnutých výmerách.
Podielový spoluvlastník Q. bude výhradne užívať časť nehnuteľnosti smerujúcej na W., a to konkrétne
prízemie miestnosti č. 1 až 12, v dohodnutých výmerách. Priestory tvoriace pivničné časti a povalu budú
podieloví spoluvlastníci užívať tak, že každý z nich užíva tie časti pivnice a povaly, ktoré sa lineárne

nachádzajú nad a pod nimi výhradne užívanými priestormi na poschodí a prízemí. Uzamknúť priestory
pivnice a povaly takto podelené si môže každý z podielnikov, avšak tak, že ponechá dostatočný priestor
na prechod ďalším podielnikom k priestorom nimi užívaným. Tieto priestory budú podieloví spoluvlastníci
udržiavať na vlastné náklady, a to jednak čo sa týka ich vnútorných častí, ako aj vonkajšej fasády,
strechy. Podieloví spoluvlastníci sa ďalej dohodli, že v prízemí nehnuteľnosti smerujúcej na W. vybuduje

podielový spoluvlastník Q. priečku, ktorá bude priebežným pokračovaním myslenej čiary obvodného
múra vo dvore nehnuteľnosti. Náklady na takto zriadenú priečku budú podieloví spoluvlastníci znášať
spoločne podľa výšky podielov. Ostatné časti nehnuteľnosti, t.j. bránu, podchod, schodisko, spoločný
dvor budú podieloví spoluvlastníci užívať spoločne bez obmedzenia s rešpektovaním vzájomných práv.
Náklady spojené na opravy, údržbu a prevádzkovanie týchto priestorov znášajú podieloví spoluvlastníci

podľa výšky ich vlastníckeho podielu. Akékoľvek opravy, úpravy na týchto priestoroch je možné
vykonávať len so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov. Podieloví spoluvlastníci sa ďalej
dohodli, že podielový spoluvlastník Q. vybuduje do 30. 5. 1996 osobitné schody pre účely užívania jeho
určenej časti nehnuteľnosti. Po tejto lehote podieloví spoluvlastníci (žalovaní v 1. a 2. rade) uzamknú
doteraz existujúce schodisko. Názov nehnuteľnosti „koruna“ je umiestnená na priečelí nehnuteľnosti,

ktorú podľa dohodnutého užívacieho režimu bude výhradne užívať podielový spoluvlastník č. 3. Tento do
budúcna sa zaväzuje, že označenie budovy ponechá na tomto mieste a pri oprave fasády budovy bude
dohliadať na jej zachovaní. Tento názov nehnuteľnosti majú právo užívať všetci podieloví spoluvlastníci.“
Dohoda bola spísaná dňa 25. 9. 1995 a podpísaná žalovanými v 1. a 2. rade a právnou predchodkyňou
žalobkyne Q..

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16. 2. 2017 vypovedala, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v jednej polovici. Reálne nehnuteľnosť začala užívať v roku 2004, keď ju chcela
zrekonštruovať pre potreby svojej advokátskej kancelárie. Zo začiatku užívania mala problémy so
žalovanými, a to predovšetkým ohľadom mreže, ktorá jej bránila v riadnom prístupe na pavlač. Následne

bolo vydané predbežné opatrenie súdu s tým, že mreža bola odstránená. Neskôr podala žalobu o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, konanie sa viedlo pred Okresným súdom Košice I pod sp.
zn. 18C/131/2005, ale keďže vertikálne delenie nehnuteľnosti nebolo možné, zobrala žalobu späť.
Mala ďalšie ťažkosti, ktoré sa týkali parkovania. Do budovy je jediný vchod a kľúče od pavlače vždypotrebovala pýtať od žalovaných, takisto kľúče od spoločnej chodby, ktorá smeruje do záhrady. V roku
2014 si dala vyhotoviť zameranie a na základe toho zistila, že výmera, ktorú užíva, nie je v súlade s
veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov. Čo sa týka uzatvorenej dohody z roku 1995 tejto ona účastná

nebola. Dohodu uzatvorila jej právna predchodkyňa a bola uzavretá za nevýhodných podmienok. S
podielovými spoluvlastníkmi sú vypäté vzťahy, súviseli so spôsobom užívania nehnuteľnosti a nebola
plne rešpektovaná žalovanými v 1. a 2. rade. Žiada finančnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti,
ktorá spočíva v bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti žalovanými nad rámec ich spoluvlastníckych
podielov. Stav užívania si vyžaduje nové usporiadanie, preto v roku 2014 vyzvala žalovaných na nové

usporiadanie rešpektujúc vzájomné práva a povinnosti s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 16. 2. 2017 vypovedal, že spočiatku s právnou predchodkyňou
žalobkyne vychádzali dobre, vzťahy boli korektné, záhradu si rozdelili. V jednej časti na poschodí býval
brat žalobkyne, vzťahy boli korektné. Dohoda o užívaní nehnuteľnosti sa uzatvárala postupne, pracovalo
sa na nej a napokon sa dohodlo, že pani Z. si vezme časť W. do K. t.j. W.. Od roku 1995 sa nehnuteľnosť

takto užívala. O spoločné priestory sa staral sám, dával do poriadku brány. Žalobkyňu nikdy v budove
nevidel. Nehnuteľnosť, keď ju zdedila, nenavštevovala a keď chcel riešiť spoločné záležitosti, nevedel
ako sa s ňou spojiť. V roku 2004 začala väčšia úprava, ale žalobkyňa do nehnuteľnosti nechodila. Časť
dvora určenú na parkovanie využívali jej zamestnanci a neskôr, keď advokátska kancelária žalobkyne
začala v týchto priestoroch fungovať, začala mať nárok na schodisko, ktoré je v užívaní žalovaných a

mrežu, ktorá ju obmedzovala. Celá nehnuteľnosť bola užívaná podľa dohody, ktorá bola uzatvorená v
roku 1995 a ktorá sa dodržiavala. Reálne väčší priestor, ktorý žalovaní užívajú, nebol dohodnutý násilím
a im z tejto dohody prináleží, preto nevidí dôvod, prečo by mal žalobkyni finančnú náhradu platiť.

9. Žalovaný v 2. rade sa k výpovedi žalovaného v 1. rade pripojil.

10. Svedok X. na pojednávaní dňa 3. 10. 2017 vypovedal, že žalobkyňa je jeho dcéra. Rodičov
žalovaných zastupoval v reštitučnom konaní a súčasťou dohody o zastupovaní bola dohoda o odmene,
ktorá bola riešená tou formou, že rodičia žalovaných ako dôchodcovia nemali finančné prostriedky,
dohodli sa teda, že v prípade úspechu v spore prevedú polovicu nehnuteľnosti na jeho matku Q.

rod. E.. Svoju mamu, keďže mala zdravotné problémy, chcel zabezpečiť pre prípad, ak by sa jej
niečo stalo. Ďalšou súčasťou dohody o odmene bola skutočnosť, že bude financovať rekonštrukciu
nehnuteľnosti, ktorá bola v dezolátnom stave. Išlo o strechu, kde boli zakúpené škridly a o fasádu.
Spor bol napokon právoplatne skončený v prospech rodičov žalovaných, preto keď požiadal o naplnenie
dohody o zastupovaní, čo sa týka odmeňovania, došlo k nezhodám a na strane rodičov žalovaných

vystupoval aktívne predovšetkým žalovaný v 1. rade. Prevod nehnuteľnosti žalovaní podmieňovali
dohodou o užívaní nehnuteľnosti, ktorou začali vydierať, že keď túto dohodu Q. nepodpíše, k prevodu
časti nehnuteľnosti nedôjde. S matkou boli v tiesni, k uzavretiu dohody došlo za nápadne nevýhodných
podmienok. Neplatnosť dohody o užívaní z roku 1995 nebola napadnutá na súde a bolo to z toho
dôvodu, že žalovaný v 1. rade podmieňoval pri uzatvorení tejto dohody, že nedovolí, aby išli cez hlavnú

bránu a aby tam nebol prístup do ich nehnuteľnosti cez pavlač. V dôsledku toho bol nútený zaplatiť za
osobitnývchod,zaschodytočité,ktorésaurobiliaviedlidotejtonehnuteľnosti.Keďdošlokrekonštrukcii,
ktorú viedol v plnom rozsahu a aj financoval, došlo už taktiež k podstatným nezrovnalostiam. Počas
rekonštrukcie žalovaný v 1. rade svojvoľne urobil priečku v rozpore s dohodou z roku 1995, prisvojil si
samostatneurčitúčasť.Keďmutobolovytknuté,povedal,žetotaktomábyťaodmietolpriečkuumiestniť

na hranicu pôvodnej dohody. Taktiež nebola uplatnená neplatnosť dohody o užívaní z roku 1995 súdnou
cestouajztohodôvodu,ženájomca,ktorýneskôrnehnuteľnosťužíval,súhlasilsozmenšenouplochoua
svedkovi bolo zrejmé, že ak bude napádať dohodu z roku 1995, ako aj hranicu, ktorú si žalovaný v 1. rade
prisvojil, dôjde k odstúpeniu od zmluvy jeho nájomcu, čím bude značne poškodený. Počas rekonštrukcie
mu žalovaný v 1. rade odnášal, resp. odcudzoval stavebný materiál a viackrát mu to bolo stavebníkom

pánom U. vytknuté, a preto došlo takmer k fyzickým napadnutiam. Vzhľadom na konfliktný a agresívny
spôsob žalovaného v 1. rade nebolo možné o akejkoľvek dohode so žalovanými uvažovať. Žalovaní
sami užívajú nehnuteľnosť bez súhlasu, a to celú záhradu, resp. pozemok, dvor a aj keď vykonávali
určité stavebné úpravy, nikdy si nevyžiadali súhlas druhej strany, resp. spoluvlastníka. Taktiež v tom
čase bol maximálne pracovne vyťažený a energiu a čas si šetril na pracovné záležitosti, ktoré v tomto

období riešil. Žalovaní boli niekoľkokrát upozornení na nezrovnalosti, nespravodlivý spôsob rozdelenia a
užívania, ale snaha o vyriešenie zo strany žalovaných nebola. Dohodu o užívaní z roku 1995 vypracoval
buď žalovaný v 1. rade, ktorý zastupoval rodinu, nie na základe pokynu advokátskej kancelárie svedka,
lebo dohodu, ktorá by znevýhodňovala matku, by nemohol pripraviť. K žiadnej dohode, ani písomnej,ani ústnej, že existuje disproporcia medzi veľkosťami podielu, ktoré strany užívajú, nebola uzatvorená.
Ak sa matka svedka chcela stať spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nemala inú možnosť, ako dohodu z
roku 1995 podpísať v takej forme, ako jej bola predložená. Keby túto dohodu nepodpísala, nedošlo by

k uzatvoreniu dohody a súdny spor ohľadom odmeny, na ktorú mal nárok za zastupovanie, by trval
niekoľko rokov. Sám poradil mame, aby takúto dohodu podpísala ako menšie zlo. Vysvetlil jej aj všetky
právne záležitosti s tým súvisiace.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 10. 2017 namietala, že dohoda

uzatvorená dňa 25. 9. 1995 nebola dohodnutá ako bezodplatná a zároveň ani nevylúčila možnosť
obmedzeného podielového spoluvlastníka domáhať sa ochrany svojich práv a nárokov na náhradu ujmy
za užívanie nehnuteľnosti jedným z podielových spoluvlastníkov vo väčšom rozsahu ako mu skutočne
patrí. Žalobkyňa nikdy priamo ani nepriamo nedala žalovaným súhlas s bezodplatným užívaním
nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru
súdov Slovenskej a Českej republiky, ktoré v skutkovo podobných prípadoch zaujali jednoznačné

stanoviská a aj napriek existencii dohody o užívaní nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi
jednoznačne priznávajú oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi nárok na náhradu ujmy. Jedná sa
o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 342/2012, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/20/2015 a ďalšie. Súdy vo všetkých
uvedených rozhodnutiach zastali jednotný právny názor týkajúci sa otázky nároku spoluvlastníka na

náhradu za obmedzenie užívania spoločnej veci v rozsahu jemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielu s poukazom na § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s uplatňujúcou
judikatúrou súdov možno dospieť k odôvodnenému záveru, že v prípade ak podieloví spoluvlastníci
užívajú spoločnú vec nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov, prisvojujú si úžitkovú hodnotu veci
vo väčšej miere, než zodpovedá ich podielom. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z

dohody spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka alebo či ide o faktický stav.
Žiadala doplniť dokazovanie výsluchom svedka U. k otázkam uzatvárania dohody o užívaní, k reálnemu
rozdeleniu priestorov v priebehu rekonštrukcie nehnuteľnosti a svedka X. k dodržiavaniu dohody zo
strany žalovaných a uplatňovaniu nárokov z tejto dohody.

12. Žalobkyňa vypovedala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v jednej polovici k celku.
Od začiatku užívania nehnuteľnosti, od roku 2004, mala so žalovanými problémy, vzťahy sú doposiaľ
vypäté, konfliktné, čo súvisí so spôsobom užívania nehnuteľnosti. Nebola účastná uzavretia dohody z
roku 1995. Dohoda bola uzavretá za nevýhodných podmienok, čo vie z počutia svojho otca. V roku 2014
dala vyhotoviť odberné zameranie, z ktorého zistila, že výmera, ktorú užíva, nie je v súlade s veľkosťou

spoluvlastníckych podielov.

13. Žalovaní v 1. a 2. rade vo výpovedi uviedli, že od roku 1995, kedy bola uzatvorená dohoda o
užívaní nehnuteľnosti, sa nehnuteľnosti takto užívali. O spoločné priestory sa staral sám, dával ich
do poriadku. Žalobkyňu v týchto priestoroch nikdy nevidel, možno raz, keď tam maľovali zábrany a

vnútorné priestory čistili. Do samotnej nehnuteľnosti, keď ju zdedila, nechodila. Keď bolo potrebné riešiť
spoločné záležitosti, nemal sa s ňou ako spojiť. V roku 2004 nastala väčšia úprava na nehnuteľnosti,
časť dvora určenú na parkovanie využívali jej zamestnanci. Až následne, keď advokátska kancelária
žalobkyne začala fungovať, začala mať nárok na schodisko, ktoré je v užívaní žalovaných a mrežu, ktorá
ju obmedzovala. Takéto užívanie však bolo podľa dohody z roku 1995, ktorá sa dodržiavala. Reálne

väčšípriestor,ktorýžalovanív1.a2.radeužívajú,neboldohodnutýsprávnoupredchodkyňoužalobkyne
násilím a podľa dohody z roku 1995 im prináleží, preto nevidia žiadny dôvod, prečo by mali žalobkyni
platiť finančnú náhradu. Pokiaľ sa žalobkyňa nestotožňuje so spoluvlastníckymi podielmi na užívanej
nehnuteľnosti, spôsob užívania nehnuteľnosti zodpovedá dohode z roku 1995, ani žalobkyňa netvrdí,
že by bol spôsob užívania odlišný. Žalobkyňa tvrdí, že podľa výsledkov odborného zamerania užívaná

plocha žalovanými v 1. a 2. rade presahuje plochu, ktorá by im podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
mala patriť. Žalovaní tvrdili, že sa uvedenou otázkou nezaoberali. K správnosti, resp. nesprávnosti
výpočtov, ktoré si osvojila žalobkyňa, sa nevedeli vyjadriť, avšak ak by malo byť pravdou, že užívaná
plocha prevyšuje spoluvlastnícky podiel, tvrdili, že ide o kompenzáciu za menšiu kvalitu tých spoločných
častí.

14. Dňa 15. 7. 2005 bola na Okresný súd Košice I podaná žaloba X. a spol. proti Q. a spol. o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú žalobcovia v priebehu konania zobrali
späť.15. Súd právne veci posúdil nasledovne:

16. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva

17. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

18. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie
inej peňažnej povinnosti. Právo na plnenie vyplýva zo žalobcom tvrdeného relatívneho právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva,
zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou
na plnenie je právo už existujúce, žalobca jeho existenciu tvrdí. Žalobca teda žalobou na plnenie žiada
vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už
bolo porušené.

19.Podľa§123ods.1Občianskehozákonníkavlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a

poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je
okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve

aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k
spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo
spoluvlastníkov je podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady

vo forme peňažného plnenia. S týmto právom potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec
užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť,
že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nemožno dospieť k záveru, že vec sa užíva bez právneho dôvodu (takýto záver
neprichádza do úvahy ani vtedy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom

užívania veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci nie je totiž podielom na veci
reálne vymedzeným, ale je len ideálnym podielom. V rámci neho nemožno preto oddeliť, čo je výlučne
podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných
spoluvlastníkov. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady

vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený
v Občianskom zákonníku. V prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o
jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného

obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a preto ich použitie
nemožno rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. V prípade práva
podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckemu podielu nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodnéhoobohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech bez právneho
dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho

dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 20. 5. 2000 sp. zn. 2Cdo/141/1999).

24. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

25. Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi,
ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho
chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi
veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Podstata spoluvlastníctva
spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosť jeho podielov. Podiel vyjadruje
mieruúčastikaždéhospoluvlastníkanaprávachapovinnostiachspoločnejveci,naktoromsazúčastňuje
nahospodárenísospoločnouvecou,naúžitkoch,prírastkocha pod.Pokiaľsaspoluvlastnícinedohodnú
na výkone práva môžu sa obrátiť na súd za účelom rozhodnutia o spôsobe užívania, ktorý môže
rozhodnúť rozdelením o užívaní veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať jednotlivé im vydelené

časti spoločnej veci alebo budú užívať vec striedavo a pod.

26. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

27. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

28. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu

prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

29. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

31. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného a ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vydať tomu,
na úkor koho k obohateniu došlo. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii

právnehotitulunadobudnuté.Formuarozsahvydaniabezdôvodnéhoobohateniastanovujeustanovenie
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého východiskom tam koncipovanej reštitučnej
povinnosti je uvedenie do predošlého stavu. Pokiaľ to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná
náhrada vo výške protihodnoty toho, čo nie je možné vydať, a to podľa dohody plnenia v okamihu,
kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané. V prípade, že spoluvlastník spoločnú vec užíva v rozsahu

zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním a druhým spoluvlastníkom
bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho
rozsahu predmetu spoluvlastníctva bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu.

32.Bolonesporné,žestranysporusúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti,žalobkyňajepodielová

spoluvlastníčka polovice nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. zapísanej na LV č.
XXXXX a žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci polovice nehnuteľnosti, každý z nich v 1.33. Spôsob užívania a hospodárenia spoločnej nehnuteľnosti zodpovedá dohode o užívaní
nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 25. 9. 1995 medzi podielovými spoluvlastníkmi, t.j. právnou
predchodkyňou žalobkyne Q., rod. E. a žalovanými v 1. a 2. rade.

34. V rozhodujúcom čase podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti dohodli spôsob užívania nehnuteľnosti
v dohode o užívaní nehnuteľnosti, podľa ktorého podieloví spoluvlastníci V. a U. budú výhradne užívať
časť nehnuteľnosti smerujúcu na O. ulicu s dohodnutou výmerou. Podielový spoluvlastník Q. bude
výhradne užívať časť nehnuteľnosti smerujúcej na W. s dohodnutou výmerou. Priestory tvoriace pivničné
časti a povalu budú podieloví spoluvlastníci užívať tak, že každý z nich užíva tie časti pivnice a povaly,

ktoré sa lineárne nachádzajú nad a pod nimi výhradne užívanými priestormi na poschodí a prízemí.
Uzamknúť priestory pivnice a povaly takto podelené si môže každý z podielnikov, avšak tak, že ponechá
dostatočný priestor na prechod ďalším podielnikom, k priestorom nimi užívaným. Tieto priestory budú
podieloví spoluvlastníci udržiavať na vlastné náklady, a to jednak čo sa týka ich vnútorných častí, ako aj
vonkajšej fasády, strechy. Podieloví spoluvlastníci ďalej dohodli, že v prízemí nehnuteľnosti smerujúcej
na W. vybuduje podielový spoluvlastník Q. priečku, ktorá bude priebežným pokračovaním myslenej čiary

obvodového múra vo dvore nehnuteľnosti paralelne s ulicou. Náklady na takto zriadenú priečku budú
podieloví spoluvlastníci znášať spoločne podľa výšky podielov. Ostatné časti nehnuteľnosti, t.j. bránu,
podchod, schodisko, spoločný dvor budú podieloví spoluvlastníci užívať spoločne bez obmedzenia
s rešpektovaním vzájomných práv. Náklady na opravy, údržbu a prevádzkovanie týchto priestorov
znášajú podieloví spoluvlastníci podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Akékoľvek opravy, úpravy

na týchto priestoroch je možné vykonávať len so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov.
Podieloví spoluvlastníci dohodli, že podielnik Q.ybuduje do 30. 5. 1996 osobitné schody pre účely
užívania jeho určenej časti nehnuteľnosti. Po tejto lehote podieloví spoluvlastníci (V.) uzamknú doteraz
existujúce schodisko. Podieloví spoluvlastníci V. si vyhradzujú právo voči podielovému spoluvlastníkovi
Q. na zákaz využívania doteraz existujúceho schodiska na stavebné práce (nosenie stavebného

materiáluapodobne).Názovnehnuteľnosti„koruna“jeumiestnenánapriečelínehnuteľnosti,ktorúpodľa
dohodnutého užívacieho režimu bude výhradne užívať podielový spoluvlastník Q. Tento do budúcna sa
zaväzuje, že označenie budovy ponechá na tomto mieste a pri oprave fasády budovy bude dohliadať
na jej zachovaní. Tento názov nehnuteľnosti majú právo užívať všetci podieloví spoluvlastníci. Podieloví
spoluvlastníci sa dohodli, že na častiach nehnuteľnosti nimi výhradne užívaných si navzájom podieloví

spoluvlastníci môžu umiestniť označenie svojich firiem. Veľkosť označenia bude vzájomne odsúhlasená.
Podieloví spoluvlastníci ďalej dohodli, že do budúcna si každý z nich na vlastné náklady zabezpečí
samostatné meranie prívodu elektrickej energie, vody, plynu, diaľkového kúrenia, pričom spoločne
podľa výšky svojich podielov sa budú podieľať na zriadení, resp. oprave prívodov vyššie označených
médií až po prípojku každého z nich. Pre zabezpečenie vykonania týchto prác je povinný každý

podielový spoluvlastník umožniť vstup na jeho vyhradenú časť nehnuteľnosti ďalšiemu podielovému
spoluvlastníkovi, pričom každý je povinný v dostatočnom predstihu, a to najmenej 10 dní vopred, o to
požiadať. Pri zabezpečení takýchto prác sa má podielnik, v prospech ktorého sa práce vykonávajú,
snažiť o čo najrýchlejšie vykonanie prác, a to vo forme šetrnej tak, aby čo najmenej obťažoval ďalších
podielnikov.

35. Dohodnutý režim užívania bol dohodnutý aj pre právnych nástupcov podielových spoluvlastníkov.
36. Akékoľvek zmeny v užívacom režime bolo možné vykonať len na základe písomného dodatku k tejto
dohode po vzájomnej dohode všetkých podielových spoluvlastníkov.
37. Dohoda bola spísaná v 3 vyhotoveniach a všetci podieloví spoluvlastníci na znak súhlasu s jej
obsahom ju vlastnoručne podpísali.

38. Súčasťou dohody bola grafická príloha, z ktorej vyplývalo, ktoré vyčlenené plochy budú podieloví
spoluvlastníci užívať.
39. Predmetom konania podľa žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanými v 1.
a 2. rade v uplatnenej výške 5 329,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 5 329,70 Eur

od 22. 4. 2014 do zaplatenia, podľa odborného zamerania súčasného stavu predloženého žalobkyňou.
40.Argumentácioužalobkynevžalobezodňa31.3.2015bolo,žerozsahdohodyoužívanízroku1995a
reálny rozsah užívania nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi nekorešponduje so spoluvlastníckymi
podielmi užívanej nehnuteľnosti. Takže výkon spoluvlastníckeho práva žalobkyne k podielu o veľkosti 1
k celku je výrazne obmedzený. Žalobkyňa ako dôkaz pripojila k žalobe odborné zameranie súčasného

stavu vypracované H. (zodpovedný projektant H.) pod č. 2/2015, podľa ktorého žalovaní v 1. a 2.
rade užívajú väčšiu časť nehnuteľnosti ako zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti,
konkrétne - suterén: výmera užívaná žalovanými v 1. a 2. rade je 208,68 m2, výmera, ktorú užíva
žalobkyňa je 173,16 m2, prízemie: výmera, ktorá je užívaná žalovanými v 1. a 2. rade je 224,20 m2k výmere, ktorú užíva žalobkyňa o veľkosti 201,74 m2, spoločné priestory sú v rozsahu 41,93 m2,
poschodie: výmera, ktorú užíva žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade je 233,08 m2 k výmere, ktorú užíva
žalobkyňa je o veľkosti 194,75 m2, spoločné priestory sú v rozsahu 48,16 m2. Spoločnými priestormi sú

schodisko, pavlač, schody do podkrovia, točité schodisko. Žalovaní teda spolu užívajú viac ako polovicu
dotknutej nehnuteľnosti a rozdiel v užívaní plochy predstavuje výmeru 48,16 m2.
41. Právnym dôvodom užívania nehnuteľnosti je v danom prípade spoluvlastnícke právo podľa § 123 a
§ 137 Občianskeho zákonníka, lebo strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.
42. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej

časti (§ 137 Občianskeho zákonníka), nie je podielom na veci reálne vymedzený, ale je len ideálnym
podielom. V rámci neho preto nemožno oddeliť čo je výlučne podiel jedného a čo je výlučne podiel
druhého spoluvlastníka.
43. Dohoda o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi bola platná a účinná takmer 20 rokov
bez toho, aby bola stranami sporu kedykoľvek spochybňovaná z hľadiska požiadaviek na rozsah
užívania nehnuteľnosti alebo bola spochybňovaná jej platnosť alebo zákonnosť.

44. Spôsob užívania, resp. rozdelenia nehnuteľnosti bol výsledkom vzájomnej dohody všetkých
podielových spoluvlastníkov a preto aj keby plochy užívané žalovanými v 1. a 2. rade nezodpovedali
ich spoluvlastníckym podielom a boli by väčšie, bol to výsledok konsenzu všetkých podielových
spoluvlastníkov, ktorí sa na žiadnej finančnej kompenzácii za prípadné plošné rozdiely v užívaní
nedohodli. Ak by užívali nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá ich spoluvlastníckym

podielom, kompenzáciou mohlo byť užívanie spoločných priestorov horšej kvality žalovanými.
45. Na platnosť uzavretej dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch. Či už je tento právny úkon urobený v písomnej alebo ústnej forme, na jeho platnosť
sa vyžaduje splnenie požiadaviek o určitosti a zrozumiteľnosti stanovených zákonom (§ 37 Občianskeho
zákonníka).

46. Dohodu o užívaní zo dňa 25. 9. 1995 podpísali všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, iná
dohoda uzatvorená medzi podielovými spoluvlastníkmi umožňujúca užívanie nehnuteľnosti uzatvorená
nebola.
47. Žalobkyňa pred podaním žaloby listom zo dňa 10. 2. 2015 žiadala uzavrieť dodatok k dohode
o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi, t.zn. sama dohodu o užívaní nespochybnila,

lebo neplatnú dohodu nemožno meniť. Z neplatného právneho úkonu by bolo vylúčené bezdôvodné
obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka).
48. Podľa ustálenej súdnej praxe pri existencii platnej dohody nemožno uvažovať o plnení bez právneho
dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže plnenie, ktoré získavajú žalovaní, je zmluvným
plnením. Nemožno hovoriť ani o prospechu získanom z nepoctivých zdrojov, lebo plnenie získané na

základe platnej zmluvy je potrebné považovať za plnenie získané z poctivého zdroja.
49. Dohodou si spoluvlastníci upravili spôsob užívania a rozsah užívania spoločnej veci. Dohodu
o užívaní spoločnej veci podieloví spoluvlastníci uzatvorili písomne, pričom zaväzuje podielových
spoluvlastníkov voči sebe navzájom a do budúcna.
50. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa po Q. bola a je dohodou o užívaní zo dňa 25. 9. 1995 vo vzťahu k

využitiu nehnuteľnosti v plnej miere viazaná, keďže zmena v osobe jedného zo spoluvlastníkov sama o
sebe bez ďalšieho nie je podstatnou zmenou pomerov majúcou vplyv na viazanosť zmluvných prejavov
spoluvlastníctva o užívaní spoločnej veci. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že užívanie spoločnej
nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade sa deje zákonne a v tomto konaní o užívanie nehnuteľností
upravenom v § 137 Občianskeho zákonníka nemožno žiadať bezdôvodné obohatenie.

51. Je nepochybné, že dohoda platí dodnes a dodnes sa dodržiava všetkými podielovými
spoluvlastníkmi, teda aj žalobkyňou, ktorá podiel o veľkosti 1 získala darovacou zmluvou B. v.z. XXX/
XXXX a podiel o veľkosti 1 rozhodnutím o povolení vkladu darovacej zmluvy B. zo dňa 23. 9. 2014
po svojej právnej predchodkyni Q. Súd zdôrazňuje, že podieloví spoluvlastníci sa poznali, lebo syn
Q., zastupoval v súdnom konaní rodičov žalovaných v 1. a 2. rade a potom od nich nadobudol

spoluvlastnícky podiel.
52. V konaní, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Košice I na základe žaloby žalobkyne zo dňa 15. 7.
2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dala žalobkyňa vypracovať
projektovú dokumentáciu vtedy jestvujúceho stavu objektu. Podielové spoluvlastníctvo žiadala zrušiť
z dôvodu využitia nehnuteľnosti - dom bol budovaný pre podnikateľské potreby i potreby bývania,

postavený niekedy v rokoch 1920-1925.
53. Žalobkyňa v žalobe nikde neuvádzala rozdielne užívanie plochy žalobkyňou a žalovanými, i keď
vtedy najneskôr mohla na uvedené okolnosti upozorniť.54. Princíp právnej istoty a predchádzania súdnym sporom vyžaduje, aby dohoda bola považovaná
za nemennú pokiaľ nenastanú také nové okolnosti, ktoré je možné považovať za podstatnú zmenu
pomerov. Aktuálna judikatúra už zdôraznila, že zmena v osobe jedného z podielových spoluvlastníkov

sama o sebe nie je podstatnou zmenou pomerov, ktorá by mala mať vplyv na viazanosť zmluvných
prejavov spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci.
55. V danom prípade sa nejedná ani o zneužitie postavenia väčšinového spoluvlastníka na
úkor menšinového, pretože dohoda o užívaní bola výsledkom konsenzu všetkých podielových
spoluvlastníkov.

56. Z uvedeného súd právne uzavrel, že užívanie nehnuteľnosti v spoluvlastníctve podielových
spoluvlastníkov sa nedeje svojvoľným rozhodnutím žalovaných v 1. a 2. rade, ale na základe platne
uzavretej dohody o užívaní nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi, kde žalobkyňa vstúpila do
práv a povinností svojej právnej predchodkyne.
57. V konaní sa nezistilo, aby užívanie spoločnej nehnuteľnosti bolo v rozpore s oprávnenými záujmami
žalobkyne alebo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), pričom dôkazné bremeno

v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu (§ 150 CSP).
58. K ďalšej argumentácii žalobkyne, že do nehnuteľnosti investovala značné finančné prostriedky a
existujú spory so žalovanými ohľadne hospodárenia a nakladania s touto nehnuteľnosťou, je potrebné
uviesť, že definitívne vyriešenie sporov medzi podielovými spoluvlastníkmi môže byť ukončené len v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde táto otázka môže byť vyriešená ako

tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle.

59. Na základe týchto záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia ako neopodstatnenú zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.