Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/44/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010774
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318010774.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marcely Kosovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Q. H., pre prečin pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Q. H. proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 0T/214/2018 zo dňa 24.04.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaný

Q. H., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom S. XX, M.

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. lPv 472/18/1103 zo dňa 15.09.2018, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa §310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom
základe, že

dňa 13.09.2018 v čase o 19.15 hod. na zdrži S. M. diela X., ktorá je rybárskym revírom s názvom „F. č.
X zdrž VD S. - H.“ a číslom rybárskeho revíru X-XXXX-XX-X v užívania správe B. T. D. - T. so sídlom
A. K. XX, D. lovil ryby za pomoci 250 metrovej siete tzv. „žiabrovky“ natiahnutej pomedzi tzv. „vtáčie
ostrovy“, ktorý spôsob lovu rýb je výslovne zakázaný v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, kde bol kontrolovaný pracovníkmi Rybárske stráže v zložení člen rybárskej
stráže B. - T. V., číslo preukazu: XXXX a člen rybárskej stráže B., V.C. K., číslo preukazu XXXX, ktorí
po tom, ako našli natiahnutú predmetnú sieť na hore uvedenom rybárskom revíre dňa 13.09.2018 v
čase o 07.00 hod. ráno túto priebežne sledovali, a to až do 19.15 hod. daného dňa, kedy k tejto sieti na
svojom člne prišiel obvinený a za pomoci vesla kontroloval úlovok v sieti, pričom bol členmi rybárskej
stráže prichytený priamo pri tejto činnosti, na základe čoho sa im snažil ujsť, avšak ho na svojom
služobnom motorovom člne dostihli, pričom mu ako osobe podozrivej zo spáchania trestného činu
následne obmedzili osobnú slobodu a na miesto privolali príslušníkov Poriečneho oddelenia Poriadkovej
polície Prezídia Policajného zboru SR s tým, že po vytiahnutí siete z vody sa v tejto nachádzali chytené
tri ryby, a to jeden Kapor rybničný (lat. Cyprinus carpio) o dĺžke 55 cm a váhe 1 kg a dva Karasy striebristé
(lat. Carasius auratus) o dĺžke 38 cm a 34 cm a váhe 0,5 kg,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť B. rybársky zväz, V. organizácia A. V, X. XX, A.
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/214/2016 zo dňa 24.04.2019 bol obžalovaný Q. H.
uznaný vinným z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Podľa § 310 ods. 2 Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., mu bol uložený trestu odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil trest
zákazu pobytu v blízkosti rieky Dunaj, a to bližšie ako 10 metrov od vodného toku po dobu päť rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to, 250 metrovú sieť tzv.
žiabrovka. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. konštatoval, že sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd obžalovaného zaviazal knáhrade škody voči poškodenej spoločnosti
B. T. D., V. Y. A. V, X. ul. č. XX, A. v sume 50,- €.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný.

Obžalovaný Q. H. prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch odvolania uviedol, že už samotná
skutková veta a opis skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť nie je správny, resp. presný. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania a výpovedí poškodeného V. a svedka K., nie je pravdivé tvrdenie,
že by obaja našli natiahnutú predmetnú sieť v rybárskom revíre „F. č. X zdrž VD S. - H.“, nakoľko svedok
K. sa vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 jednoznačne
vyjadril, že on predmetnú sieť videl až na brehu potom ako ju vytiahli policajti von z vody, a že on
sieť vo vode nevidel. Nie je pravdou, že by obaja dňa 13.09.2018 v čase od 07.00 hod. ráno túto
sieť predbežne sledovali, a to až do 19.15 hod., nakoľko svedok K. sa vo svojej svedeckej výpovedi
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 jednoznačne vyjadril, že on na miesto prišiel až
o 11:00 hodine. Rovnako je nepravdivé, že obžalovaný mal za pomoci vesla kontrolovať úlovok v
sieti, nakoľko ani svedok ani poškodený sa nikdy na hlavnom pojednávaní nevyjadrili, že by tak mal
obžalovaný konať. Okrem toho je nevyhnutné uviesť, že poškodený V. sa na hlavnom pojednávaní
jednoznačne vyjadril, že sieť/žiabrovku je možné vytiahnuť iba náradím ako je kotva a trojhák, teda
náradím, ktorým je možné sieť zachytiť a vytiahnuť. Takýmto náradím v žiadnom prípade nemôže byť
veslo, ktoré je ploché, hladké a klzké. Z uvedeného vyplýva, že veslom sa jednoducho 250 metrov
dlhá sieť v žiadnom prípade a za žiadnych okolností vytiahnuť z vody nedá, je to technicky nemožné.
Preto nie je možné, aby sa obžalovaný dopustil skutku týmto spôsobom. Svedok K. sa dokonca vo
svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 jednoznačne vyjadril, že
on osobne nevidel, ako obžalovaný vyťahuje sieť z vody. Nie je pravdou, že obžalovaný mal byť člnmi
rybárskej stráže (poškodeným a svedkom) prichytený priamo pri tejto činností (teda pri kontrolovaní
úlovku v sieti), nakoľko ako sa aj poškodený aj svedok vyjadrili, obžalovaného mali títo prichytiť na úplne
inom mieste, ako mala byť údajne natiahnutá sieť (okrem toho svedok K. podľa jeho slov ani nevedel
kde sa sieť vo vode má nachádzať).

Obhajca poukázal na množstvo nezrovnalostí vo výpovediach, ktoré Okresný súd Bratislava III značne
bagatelizoval, prípadne sa nimi vôbec nezaoberal. Nie je zrejmé, prečo poškodený keď mal fotoaparát a
nafotil čln ako prichádza od brehu, nenafotil aj to, ako obžalovaný manipuluje so sieťou. Svedok sa dva
krát rozdielne vyjadril, odkiaľ mali sledovať obžalovaného. Raz to malo byť zo súše a raz že z člna. Mali
jeden ďalekohľad ale obaja mali vidieť ako obžalovaný manipuluje so sieťou na vzdialenosť 70 metrov
v šere až tme. Nie je to technicky možné, okrem toho svedok C. K. vyslovene na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že on nič také nevidel. U obžalovaného sa nenašlo žiadne náradie, žiadne ryby, ani žiadne
iné náčinie na lov rýb (sieťky, nádoby na ryby) ani žiadne náčinie využívané pri pytliactve. Rozpory vo
výpovediach poškodeného a svedka vzhľadom na ich množstvo vzbudzujú vážne pochybnosti o ich
vierohodnosti a nevylučujú, že títo vypovedali účelovo. Svedčí o tom aj fakt, že iba poškodený V. si
pamätal nejaké skutočnosti, a aj to iba tie skutočnosti a taký priebeh skutkového deja, ktorý vyznieva v
neprospech obžalovaného a odôvodňuje možnosť kvalifikácie jeho konania ako trestného činu. Svedok
K. si nepamätal nič a v mnohom nepotvrdil ani výpoveď poškodeného V..

Obhajca vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že je neprípustné, aby súd konštatoval, že sa v prípade
osoby obžalovaného aj napriek zahľadeniu jeho všetkých trestov, jedná o osobu špeciálneho recidivistu,
nakoľko sa mal v minulosti už dopustiť druhovo totožného trestného činu. Uvedené konštatovanie je

v právnom štáte neprípustné. Posledný trestný čin, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť sa udial pred
trinástimi rokmi. Od tejto doby obžalovaný vedie riadny život.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci existujú rôzne verzie skutkového stavu bez akýchkoľvek
ďalších dôkazov, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností a v takom prípade konštatovanie
zodpovednosti obžalovaného z trestného činu za konanie vykazujúce znaky pytliactva je nepresvedčivé
a predčasné. Nakoľko v tomto prípade nastala dôkazná situácia „tvrdenie proti tvrdeniu“, je teda
logický záver, že tu existujú o vine obžalovaného podstatné pochybnosti, resp. že jeho vina nebola
nepochybným spôsobom preukázaná. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd rozhodol o nevine
obžalovaného, teda aby zrušil Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 0T/214/2018 zo dňa
24.04.2019 a aby rozhodol, že obžalovaný je nevinný, prípadne aby po zrušení rozsudku vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok § 293
ods. 5 Tr. por. a v zmysle § 294 ods.1, ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodeného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca uviedol, že Trvá na podrobne uvedených dôvodoch
odvolania a upriamil pozornosť odvolacieho súdu, že odsudzujúci rozsudok a v zásade aj samotná
obžaloba je postavený na výpovedi jedného poškodeného, ktorý napriek tomu, že mal k dispozícii
fotoaparát nevykonal z tejto udalosti žiadne fotografie. Okrem výpovede poškodeného tu nie sú žiadne
iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že obžalovaný sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Poukázal na nezrovnalosti medzi výpoveďou poškodeného a jediného svedka. Objektívne z vykonaných
dôkazov vyplýva, že skutočne obžalovaný nemohol konať tak ako sa opisuje v skutkovej vete. Navrhujem
teda oslobodiť ho spod obžaloby. Pokiaľ by senát krajského súdu dospel k záveru, že vina obžalovaného
je preukázaná obhajca je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je nielen
mimoriadne prísny, ale aj neprimeraný k závažnosti konania, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu.
Navrhol preto alternatívne v prípade uznania viny uložiť mu trest podmienečný.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok okresného súdu je
zákonný a správny, a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, avšak dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že obrana obžalovaného spočíva
v tvrdení, že daného skutku sa nedopustil. Priznanie obžalovaného v rámci prípravného konania bolo
urobené v súvislosti s jeho obmedzením osobnej slobody, nemal možnosť zvoliť si advokáta, ani byť pri
vyšetrovacích úkonoch, výsluchoch svedkov a nemohol im klásť otázky. Priznanie učinil, aby mal celú
vec uzatvorenú a zabudnutú. Počas dokazovania sa vyskytlo množstvo nezrovnalostí vo výpovediach
svedkov, svedok K. si už po polroku od skutku nič nepamätal, pričom jeho písomná výpoveď je identická
s výpoveďou svedka V.. Pred súdom poškodený V. uviedol, že sieť sa dá vyloviť jedine náradím, pričom
u obžalovaného sa nič také nenašlo. Zároveň uviedol, že stiahnutie siete trvá približne jednu hodinu,
pričom obžalovaný to mal stihnúť za 10 minút a ešte aj unikať, čo je technicky nemožné. V čase skutku
bola tma, takže svedkovia nemohli jasne a zreteľne vidieť, čo robí obžalovaný na člne. Obžalovaný mal
čln s veslami a musel si byť vedomý, že jeho nádej na únik pred motorovým člnom je nulová. K obrane
obžalovaného okresný súd uviedol, že obžalovaný zaujal k svojej vine počas trestného konania dva krát
zamietavé a dva krát súhlasné stanovisko. Počas prípravného konania sa ku skutku nepriznal, počas
výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že skutok spáchal, počas hlavného pojednávania
konaného z dôvodu podaného odporu uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania trestného činu, ktorý
sa mu kladie za vinu a napokon prostredníctvom svojho obhajcu v záverečnej reči pripustil akceptáciu
alternatívneho trestu, čo súd chápe ako nezreteľne vyslovené opätovné priznanie. Za takto postaveného
vnútorného postoja obžalovaného k danému trestnému činu považoval okresný súd vinu obžalovaného
bez akejkoľvek pochybnosti za potvrdenú. Samozrejme, priznanie obžalovaného nepozbavuje súd
povinnosti vykonať riadne dokazovanie preukazujúce vinu obžalovaného. Okresný súd preto poukázal
na výpoveď poškodeného T. V., ktorý vo svojej výpovedi farbisto a plasticky opísal priebeh sledovačky,
ako aj okolnosti zadržania obžalovaného. Argument, že v čase skutku bola tma, a preto svedkovia
nemohli riadne vidieť manipuláciu obžalovaného so sieťou neobstojí, v prvej polovici septembra, ešte
za letného času, je viditeľnosť v našich zemepisných podmienkach dobrá. Neobstojí ani argument, že
obžalovaný sa rybárskej stráži nesnažil utiecť, nakoľko si mal byť vedomý, že má iba čln s veslom,
keďže svedkovia V. aj K. zhodne uviedli, že keď ich obžalovaný spozoroval, začal veslovať ako o dušu
práve medzi ostrovy, do miest s plytšou vodou, kam sa čln s motorovým pohonom a hlbším ponorom
nedostane. Svedkovia vypovedali, že čln obžalovaného zachytili iba v poslednej chvíli. Súd poukazuje
na výpovede vypočutých svedkov, ktorí zhodne, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uviedli,
že obžalovaný pri plavbe od brehu na miesto činu motor nemal. Motor nevideli - a na obžalovaného
pozerali ďalekohľadom, ani nepočuli - a to boli od neho 60 metrov na tichej rieke, kde ich nerušili žiadne
iné civilizačné zvuky.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel okresný súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa
stal, dopustil sa ho obžalovaný Q. H., jeho konanie je možné kvalifikovať ako prečin pytliactva podľa
ustanovenia § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj
objektívnej.

Krajský súd musí konštatovať, na rozdiel od súdu okresného, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že v predmetnej veci bolo potrebné postupovať v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech
obvineného“, keďže zásadná medzera, ktorá vznikla v dôkazoch v neprospech obžalovaného, narušila
istotu, ktorá je nevyhnutná na to, aby bolo možné pri uznaní viny vylúčiť akýkoľvek iný záver.

Pokiaľ totiž na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, vyplýva existencia
dvoch skupín dôkazov stojacich proti sebe, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa skutok stal,
resp., že ho spáchal obžalovaný (ako v tomto prípade, keď absentuje ucelená reťaz tak priamych ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa skutok stal), je potrebné
postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pre skutok v
nej uvedený.

Náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre
rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Nemôže
ísť len o pravdepodobnosť dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo dokonca celkom opačného
záveru. V predmetnej veci nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa vôbec skutok stal.

Je dôležité pritom pripomenúť, že na podanie obžaloby je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie, že
konkrétna osoba sa dopustila konkrétneho trestného činu, avšak pre uznanie viny obžalovaného pred
súdom sa vyžaduje nespochybniteľné a jednoznačné presvedčenie súdu o preukázaní toho, že ku
konkrétnemu skutku došlo, že tento skutok je trestným činom a že sa ho dopustil práve obžalovaný.
V opačnom prípade je potrebné postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť. Pokiaľ je tu existencia o nepriameho dôkazu, musí byť tento dôkaz jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca
vyvrátený. V rámci dokazovania treba vinu preukázať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností a v
žiadnom prípade nie je možné sa uspokojiť so situáciu, že nejaký fakt nie je vylúčený. V prípade prijatia
takéhoto spôsobu argumentácie by potom na uznanie viny postačovalo len to, že akúkoľvek domnienku
či subjektívny názor nie je možné vylúčiť, čo je v rozpore so základnými zásadami trestného konania.

V danom prípade nastala situácia, keď z vykonaného dokazovania nie je možné vzhľadom na rozpory
vo výpovediach svedkov ako i absenciu ďalších dôkazov jednoznačne ustáliť, že sa stal skutok, pre
ktorý bola podaná obžaloba. Pokiaľ okresný súd argumentuje aj tým, že obžalovaný viac krát zmenil
svoj postoj, je potrebné pripomenúť, že obžalovaný má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom. Navyše,
jeho obhajobné argumenty neboli jednoznačne a bez pochybností vyvrátené inými či už priamymi alebo
nepriamymi dôkazmi.

Odvolací súd teda uzatvára, že na základe odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok a sám
rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody, bolo potrebné
obligatórne v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázať poškodenú stranu na civilný proces, nakoľko
obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 19, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.