Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219792
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317219792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlomBratislava,Pribinovač.25,IČO:35792752,zastúpenýsplnomocnencom:Advokátskakancelária
JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:47233516,protižalovanému:J.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 644,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. januára 2019 č.k. 15Csp/361/2017-53 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 363,57 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 10.05.2015 do zaplatenia a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52

ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, 6, zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
§ 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že hoci ako listinný dôkaz bola predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za
akých bol žalovanému úver poskytnutý bolo treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický úver. Pre

revolvingovýúverjetypické,žedlžníkovijeposkytnutýurčitýúverovýrámec,vrámciktoréhomôžedlžník
čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ
tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom
najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade
bol však žalovanému poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd dospel k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na
jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci

predmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,
ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľnemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa

sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia

majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu
či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve
uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých

splátok. Žalovaný mal podľa zmluvy zaplatiť 24 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve
jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum
poslednej splátky dňa 1.12.2016 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
18.11.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným podpísané
a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaný podpísal návrh na uzavretie zmluvy a zároveň žalobca

nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce
považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, v dôsledku chýbajúcich náležitostí je však
poskytnutý úver bezúročný a bez akýkoľvek poplatkov. Súd mal za preukázané, že žalovanému bol ako
úver poskytnutá čiastka 891,- eur, (úver bez poplatku), pričom podľa údajov žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnil, žalovaný uhradil sumu 527,43 eur. Dlh žalovaného voči žalobcovi je tak vo výške 363,57

eur, v ktorej časti súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. V prevyšujúcej časti pôvodne uplatneného nároku
vo výške 644,25 eur, teda v sume 280,68 eur, vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko si žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a
včas, žalobca využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a celý úver predčasne zosplatnil.
Nakoľkožalovanýanipozosplatneníúverusvojpeňažnýzáväzoknesplnil,súdžalobcovipriznalajnárok

na úrok z omeškania v zákonnej výške, t.j. vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny. O náhrade trov
konania súd rozhodol tak ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia, a to s poukazom
na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP ako aj vzhľadom na celkový pomer úspechu strán dosiahnutý v
predmetnom konaní (úspech žalobcu 363,57 eur (56 %), neúspech 280,68 eur (44 %), t.j. čistý úspech
žalobcu v konaní 12 %).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a
o náhrade trov konania a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, ktorá bola zamietnutá
a priznal mu náhradu trov konania aj pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Žalobca uviedol,

že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie ktorý uzavrel, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500091140 neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru. Tento záver je založený na
nesprávnych skutkových zisteniach, aj na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s uvádzaním
konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla byť dôvodom pre
bezúročnosť úveru a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ v bode 58 rozsudku

vo veci C-42/15 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2017,
bod 24 odôvodnenia. Náležitosť - konečná splatnosť úveru, únijné právo nepozná, čo napokon viedlo k
tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené,
potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na euro

konformný výklad zákona a s nedostatkom tohto údaju nemôže byť spájaný následok v podobe
bezúročnosti a taktiež uviedol, že údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie
rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v
posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnostisplátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení
o schválení úveru a je zároveň termínom konečnej splatnosti.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP <.), považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za
vecne správne.

21. Keďže s poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere absentuje zákonom predpísaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona je predmetný úver
nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko pre správnosť záveru súdu o tom, že úver

je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 2 § 9 zákona cit. zákona v znení účinnom
ku dňu 18.11.2014. Súd prvej inštancie potom správne, po zistení aký bol poskytnutý úver bez poplatku
(891,00 eur) a koľko bolo z neho zaplatené (527,43 eur) návrhu žalobcu v časti istiny 363,57 eur vyhovel
a vo zvyšku návrh žalobcu v časti istiny 280,68 eur zamietol.

22. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené
s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právona plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho
zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre

omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
Prvoinštančný súd správne vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne z prisúdenej
sumy istiny 363,57 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, keď výšku priznaného úroku z omeškania, ani deň
vzniku omeškania žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd odkazuje

na rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodnú, bez potreby sa ňou osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.

25. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s

týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).