Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 3, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010141
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1119010141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému I. H. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom 3. 5. 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obvinený:
I. H. narodený 4. 8. XXXX v H. H., trvale bytom H. H. - O., O. cesta XXA, netrestaný

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora OP BA I z 28. 2. 2019 1Pv 165/18/1101 - 12 pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
aobchodovaniasnimipodľa§171odsek1Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovom
základe, že:

od presne nezisteného času do 23.20 hod. dňa 11.08.2018 v Bratislave - Starom Meste na Nábr. arm.
gen. L. Svobodu pred podnikom Sub Club prechovával u seba 1 ks plechové svetlomodré puzdro

o rozmeroch 5 cm x 4,5 cm , 1,5 cm s nápisom „Menthol Extra Strongs Fresh Mints“ s obsahom
rozdrvenej sušenej zelenej rastliny a 1 ks ručne súľanej cigarety s filtrom s nápisom „ActiTube“, taktiež
s obsahom rozdrvenej sušenej rastliny, ktoré veci pri kontrole totožnosti po poučení podľa § 8 zákona č.
173/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a výzve s poučením podľa § 89 odsek
1 Trestného poriadku, dobrovoľne vydal zasahujúcej hliadke Pohotovostnej motorizovanej jednotky
Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, ako vec dôležitú pre
trestné konanie, o ktorej bolo jej skúmaním v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru

Bratislavazistené,žesajednávprípadezaistenéhoplechovéhosvetlomodréhopuzdraosušenékonope
(marihuanu) s hmotnosťou 902 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 16,5 %
hmotnostných, obsahujúce 149 mg THC a v prípade ručne šúľanej cigarety, že sa jedná o zmes konope a
tabaku s celkovou hmotnosťou 446 mg a koncentráciou 16,1 % hmotnostných, obsahujúce 72 mg THC,
pričom vyššie uvedené celkové množstvo konope zodpovedá podľa zaužívanej súdnej praxe minimálne
2 obvykle jednorazovým dávkam drogy s tým, že rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov

do I. skupiny omamných látok,pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola 1. 3. 2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I z 28. 2. 2019 č. k. 1Pv 165/18/1101 - 12 na obvineného I. H. pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
aobchodovaniasnimipodľa§171odsek1Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovom
základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. H.,
prečítaním výpovede svedka Bc. I. R. z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného
poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického

a expertízneho ústavu v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/10399 z 30. 8. 2018 postupom podľa
§ 268 odsek 2 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), ako aj čítaním listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky a Odpisu registra trestov obžalovaného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci síce bolo preukázané, že sa skutok stal, že ho spáchal
obžalovaný I. H. a že skutok napĺňa všetky formálne znaky stíhaného trestného činu - prečinu, avšak

nenaplňuje materiálny znak v podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu
(uplatňovaný ako materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu), v dôsledku čoho daný
skutok nie je prečinom (trestným činom).

Úvodom súd konštatuje, že príslušníci policajného zboru pri služobnom zákroku, ktorý je opísaný v

skutkovej vete obžaloby, riadne obžalovaného poučili a ten im následne dobrovoľne vydal veci dôležité
pre trestné konanie - 1 ks plechové svetlomodré puzdro o rozmeroch 5 cm x 4,5 cm , 1,5 cm s nápisom
„Menthol Extra Strongs Fresh Mints“ s obsahom rozdrvenej sušenej zelenej rastliny a 1 ks ručne súľanej
cigarety s filtrom s nápisom „ActiTube“, taktiež s obsahom rozdrvenej sušenej rastliny. Naznačené
potvrdil aj obžalovaný, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišli k nemu policajti, pýtali sa na jeho

totožnosť, poučili ho a on im škatuľku aj cigaretu vydal dobrovoľne, s doplnením, že nie sú jeho, len
ich našiel.

S poukazom na načrtnuté súd uzatvára, že spôsob získania rozhodujúceho dôkazu je možné považovať
za zákonný.

Obžalovaný I. H. omamnú látku (sušené konope - marihuanu) neoprávnene prechovával vedome,
nakoľko sám vypovedal, že bol v podniku Sub Club, potreboval sa vymočiť a išiel von do kríkov. Tam na
zemi stúpil na krabičku, vedľa ktorej sa nachádzala aj cigareta. Krabičku zodvihol, otvoril a po vizuálnom
oboznámení sa s jej obsahom zistil, že v nej bola šiška marihuany.

Nakoľko obžalovaný I. H. mal vedome v neoprávnenej držbe omamnú látku, ktorej celkové množstvo a
množstvo účinnej látky (THC) v zmysle záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu v Bratislave ČES: PPZ - KEU- BA - EXP-2018/10399 z 30. 8. 2018 (uvedené v skutkovej vete
rozsudku)jespôsobilénepriaznivoovplyvniťpsychikučlovekaalebojehoovládaciealeborozpoznávacie

schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 odsek 5 Trestného zákona) a ktorej množstvo omamnej
látky zodpovedá dvojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú potrebu (§ 135
odsek 1 Trestného zákona), boli naplnené všetky formálne znaky trestného činu - prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.V danom prípade však podľa názoru súdu nebola naplnená materiálna stránka - materiálny znak
uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu - prečinu v podobe Trestným
zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu (závažnosť vyššia než nepatrná) posudzovaného

cez kritériá upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Na tomto základe niet dôvodu pre vyvodzovanie
trestnej zodpovednosti, nakoľko pre absenciu požadovaného stupňa závažnosti nemôže ísť o trestný
čin - prečin.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

S poukazom na dikciu citovaného ustanovenia súd dodáva, že skutočnosti subsumovateľné pod
uvedené kritéria súd hodnotil vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší
význam (jednej na úkor druhej).

Na základe uvedeného súd svoj záver o nepatrnej závažnosti činu považuje za opodstatnený so
zreteľom na to, že obžalovaný G.. mal v držbe predmetné množstvo marihuany iba mimoriadne krátku
dobu (pravdepodobne len niekoľko minút), keďže v nijakom smere nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že
potom ako šiel von na toaletu, marihuanu, nachádzajúcu sa v plechovom puzdre resp. v ručne šúľanej

cigarete len našiel na zemi, zodvihol, otvoril (vizuálne sa oboznámil s obsahom, kedy zistil, že asi ide
o marihuanu) a dal si ich do vrecka zo strachu pred prichádzajúcou políciou, pričom nájdené predmety
mal v úmysle obratom zahodiť do koša, nakoľko nechcel robiť nič nezákonné.

Súd má zároveň z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že v priestoroch a okolí Sub Clubu

(aktuálne už nefungujúceho) sa počas jeho prevádzky, a to pomerne intenzívne, realizovali rôzne
obchody s omamnými látkami resp. ich držba a konzumácia, čím nie je vylúčené, že veci s obsahom
marihuany v tak malom množstve ako boli vydané obžalovaným, sa nachádzali voľne pohodené na
zemi práve pred týmto klubom (či už stratené alebo vypadnuté od inej osoby) a spôsob ich získania
(nájdenia) prebehol tak, ako opísal obžalovaný. V kontexte uvedeného sa súd nestotožnil s námietkou

prokuratúry, nepodloženou o žiadne konkrétne súvislosti/skutočnosti, že ide len o účelové tvrdenie
obžalovaného, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, pričom súd nemal dôvod neveriť verzii
obžalovaného, pri ktorom nejde o „ostrieľaného“ recidivistu s preukázateľnými sklonmi napr. klamať,
vymýšľať si, či fabulovať (pod rúškom presvedčivého prejavu), ale naopak ide o mladého bezúhonného
človeka(včaseskutku21rokov),bezskúsenostistrestnýmkonanímalensjednýmpriestupkom,pričom

práve prokuratúra je nositeľkou dôkazného bremena v trestnom procese, ktorá má preukazovať vinu
obvineného.

V súvislosti s hodnotením výpovede obžalovaného súd poznamenáva, že v rámci zásady
bezprostrednosti mal možnosť priamo vnímať jeho výpoveď aj z hľadiska jej vierohodnosti, pričom

nezistil a nezaznamenal absolútne žiadnu okolnosť, ktorá by vôbec bola spôsobilá spochybniť ním
uvádzané skutočnosti. Jeho výpoveď bola dostatočne presvedčivá a autentická, opisujúca udalosti ako
ich vnímal, a to aj v kontexte práva a možnosti obžalovaného v rámci svojej obhajoby aj klamať, čo
preukazuje zvukový záznam z hlavného pojednávania.

Obžalovaný síce vo svojej výpovedi potvrdil, že v minulosti vyskúšal marihuanu asi dva až tri
krát, avšak ani táto skutočnosť podľa súdu nezvyšuje závažnosť konania obžalovaného do intenzity
obžalovaného prečinu. Tomuto správaniu možno pričítať mladícku zvedavosť, ktorú súd v žiadnom
prípade neschvaľuje, ale nemôže mať vplyv na následné individuálne konanie obžalovaného v kontexte
tejto veci. Je zrejmé, že v tomto prípade išlo o ojedinelú, náhodnú udalosť, kedy obžalovaný len po veľmi

krátku dobu držal omamnú látku, pričom v konaní nebolo preukázané, že by mal záujem marihuanu
napríklad akokoľvek užiť/aplikovať alebo nebodaj predať inej osobe. Sám obžalovaný uviedol, že
nájdené veci si dal do vrecka, ale chcel sa ich ihneď zbaviť odhodením do koša, avšak zo strachu pred
prichádzajúcimi policajtmi tak neurobil. Je len pravdepodobné, že mladý človek, majúc vedomosť držby
marihuany, aj keď len časovo krátkodobej, bude v prípade prítomnosti polície nervózny (ako vypovedal

svedok R.) a bude mať obavu čo sa stane v prípade nájdenia týchto látok (bez úmyslu vyhýbať sa
následkom, keďže marihuanu dobrovoľne vydal), navyše keď ide o bezúhonnú osobu, čo môže mať za
následok spanikárenie a nevyhodenie marihuany obžalovaným ihneď po jej nájdení, napriek takémuto
úmyslu.Z hľadiska posudzovania závažnosti považuje súd za významnú aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa pred
nikým nevyjadroval, že má pri sebe marihuanu, túto len sám, bez prítomnosti ďalších osôb, náhodne

našiel a hneď sa jej chcel aj zbaviť odhodením do koša, teda skutok sa stal na mieste, kde sa v
rozhodnom čase nenachádzala žiadna iná osoba, pričom tak konal v nočných hodinách, čo vyplýva tak z
výpovede obžalovaného ako aj svedka. Aj z hľadiska eventuálnych sekundárnych následkov je zrejmé,
že skutok nebol páchaný za okolností, v rámci ktorých by obžalovaný mohol byť negatívnym príkladom
pre iné osoby (najmä mladých ľudí), alebo by mohol u niekoho vzbudiť pohoršenie.

Súd neospravedlňujúc a neschvaľujúc konanie obžalovaného - krátkodobú držbu omamných látok,
konštatuje, že všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumenty vzťahujúce sa na spôsob vykonania činu,
jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj pohnútku páchateľa odôvodňujú záver, že
závažnosť činu (skutku v procesnom význame slova) je nepatrná a nenapĺňa intenzitu trestného činu.

V súvislosti s týmto záverom súd poukazuje aj na samotný druh omamnej látky, ktorú mal obžalovaný v
držbe, ktorá sa radí medzi tzv. „mäkké drogy“. Uvedené neznamená nejakú formu akceptácie konania
obžalovaného zo strany súdu, ale iba a výlučne len hodnotenie z toho hľadiska, že vyvodzovanie trestnej
zodpovednosti v prípade obžalovaného nie je nevyhnutné pre nižšiu závažnosť činu. V tomto smere
možno pripomenúť rôzne tendencie smerujúce k čiastočnej dekriminalizácii marihuany opierajúce sa aj

o vyjadrenia odborníkov o nedôvodnosti a neúčelnosti kriminalizácie osôb v obdobných prípadoch, ako
je tomu v tejto trestnej veci.

Aj keď oproti právnej úprave obsiahnutej v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. osoba páchateľa už
nie je medzi kritériami obsiahnutými v § 10 odsek 2 Trestného zákona zahrnutá (rovnako, ako tam

nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý), nemožno osobu páchateľ
opomenúť úplne ani pri posudzovaní závažnosti činu. V danom prípade je tomu tak preto, že napríklad
pohnútku obžalovaného by nebolo možné dostatočne posúdiť bez zreteľa na to, o akú osobu páchateľa
(obžalovaného) v tomto konkrétnom prípade ide.

Preto v spojitosti s pohnútkou činu, kedy obžalovaný nemal úmysel držať marihuanu dlhšie obdobie,
ale naopak sa jej chcel čo najskôr zbaviť, považuje súd za významné aj to, že v osobe obžalovaného
ide o mladého človeka, ktorý mal v čase skutku iba 21 rokov, pričom doposiaľ nemá žiaden záznam
v registri trestov a v registri priestupkov má iba jeden záznam (priestupok na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky). Na tomto mieste sa žiada uviesť aj to, že obžalovaný sám po poučení

oznámil príslušníkom PZ, že má pri sebe uvedené veci obsahujúce omamnú látku, ktoré im následne
sám iniciatívne a dobrovoľne vydal.

V sumáre má teda súd za to, že závažnosť činu z hľadiska všetkých Trestným zákonom stanovených
kritérií nedosahuje vyšší než nepatrný stupeň, na základe čoho nemôže ísť o prečin, a teda ani

k žiadnemu vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti, ktoré by v opačnom prípade mohlo mať zjavne
nezmyselné negatívne dôsledky z hľadiska budúceho života obžalovaného a jeho možného pracovného
uplatnenia (v porovnaní s negatívnym rozmerom takého konania, akého sa v tomto prípade dopustil).

Vychádzajúc zo všetky vyššie uvedených skutočnosti a z právnych úvah súdu bolo rozhodnuté o

oslobodení obžalovaného H. spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku tak, ako to
vyplýva z enunciátu (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
na Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech

aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.