Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118346701
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118346701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z.
A. Y., narodenú XX. X. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V. O., narodenej XX. Y. XXXX, bytom A. E., E. XXX/X, právne
zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 a otca
O. Y., narodeného XX. Y. XXXX, bytom O., Z. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/45/2019-134 zo
dňa 31. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1P/45/2019-134 zo dňa 31. 07. 2019 v napadnutých výrokoch
o výživnom (I., II., III. a IV.) a v závislom výroku o trovách konania (VII.) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril s účinnosťou od 01. 10. 2018
maloletú Z. A. Y. do osobnej starostlivosti matky V. O.. Výrokom II. uložil otcovi s účinnosťou od 01. 10.
2018 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 115,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť dlh na výživnom za obdobie od 01. 10. 2018

do 31. 07. 2019 vo výške 450,- Eur zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Výrokom V. upravil styk otca s maloletou dcérou,
výrokom VI. vo zvyšku návrh o rozsahu styku v zmysle návrhu otca zamietol. Výrokom VII. rozhodol o
trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom
splnomocneného advokáta, a to voči výrokom o stanovenej výške výživného a voči výške dlhu na

výživnom. (Aj keď v odvolaní nie je uvedený výrok IV., v ktorom súd vo zvyšku návrh matky práve v
prevyšujúcejčastipožadovanéhovýživnéhozamietol,vzhľadomnaodvolacípetitjezrejmé,žeodvolanie
sa dotýka aj tohto výroku.)V podanom odvolaní právny zástupca matky tvrdí, že súd prvej inštancie
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z dokazovania vyplynulo, že priemerný mesačný príjem otca maloletej je 527,- Eur, inú
vyživovaciu povinnosť otec nemá, jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú 300,- Eur. Vzhľadom
na to je preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach ako aj majetkových pomeroch otca maloletej

prispievať na výživu dieťaťa sumou navrhovanou matkou a to 180,- Eur mesačne. Navrhol teda zmeniť
napadnutýrozsudoktak,žeotecbudepovinnýsúčinnosťouo01.10.2018prispievaťnavýživumaloletej
výživným vo výške 180,- Eur mesačne a výrok o dlhu na výživnom bude zmenený na výšku 650,- Eur
mesačne.3. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil rozsudok súdu
prvejinštancieprehodnotiťaotcamaloletejzaviazaťprispievaťnajejvýživuvýživnýmpodľazárobkových

možností, schopností a majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletej.

4. Otec maloletej sa k odvolaniu písomne nevyjadril (doručované odvolanie neprevzal).

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

„CSP“), preskúmal vec v medziach podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej „CMP“), a to bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1
CSP a contrario. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený
s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaním napadnutého rozsudku a odvolacích

dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádza z náležite
zisteného skutkového stavu a jeho správneho vyhodnotenia; súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a procesných poriadkov (CSP a CMP),
ktoré správne aplikoval.

7. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vychádzal z preukázaných skutočností, že maloletá v čase
rozhodovania okresného súdu bola vo veku 2 a pol roka, zverená bola so súhlasom oboch rodičov do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Matky poberala rodičovský
príspevok a prídavok na maloletú vo výške 240,- Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec
maloletej je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem je 527,- Eur. Ani otec nemá ďalšiu vyživovaciu

povinnosť.

8. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie dôsledne skúmal mesačné
výdavky maloletej uvádzané matkou v rozsahu priemerne 424,- Eur. Tieto zistenia (ods. 5 napadnutého
rozsudku) vyhodnotil tak, že z požadovaného výživného matkou 180,- Eur mesačne určil ako primerané

výživné sumu 115,- Eur tak, ako to odôvodnil v odseku 25 napadnutého rozsudku, kde súd podrobne
rozobral jednotlivé tvrdené výdavky a vysvetlil, ktoré, v akej výške a z akého dôvodu považuje za
opodstatnené a z ktorých dospel k primeranému výživnému vo výške 115,- Eur mesačne. Odvolací súd
odôvodnenie v tomto smere považuje za správne, dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné, spĺňajúce
atribúty odôvodnenia rozsudku v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a zároveň aj spravodlivosti a zákonnosti

v zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., konkrétne ust. § 62 ods. 1 - 5 tak, aby tieto spĺňali zákonnú
požiadavku odôvodnených potrieb maloletej (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zároveň súd vychádzal v
zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, v tomto prípade otca maloletej, ktorý má preukázaný čistý mesačný príjem vo výške 527,- Eur.
Takto určená výška výživného zodpovedá ustanoveniu § 62 ods. 2 Zákona o rodine (obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a majetkových pomerov, dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov). Správne súd poukázal na skutočnosť, že výška výživného určená
v tejto výške nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko, pretože výživné nemôže byť
určené tak, aby malo za následok existenčné problémy povinného rodiča.

9. Matka v odvolaní tvrdí nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne nesprávne právne
posúdenie. Poukazuje na základnú podmienku správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu, a to vyhodnotenie nákladov na dieťa, keď súd je vždy povinný zistiť a ustáliť všetky okolnosti, za
ktorých dospel k výroku rozsudku. Poukazuje na zistený priemerný mesačný príjem otca maloletej 527,-
Eur, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a jeho priemerné mesačné výdavky súd 300,- Eur. Z toho

považuje za preukázané, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca maloletej
prispievať na jej výživu sumou 180,- Eur mesačne.

10. Odvolací súd k uvedeným odvolacím dôvodom opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie, ako už
bolo uvádzané vyššie, vyhodnotil náklady na dieťa, zistil a ustálil všetky okolnosti, za ktorých dospel k

výroku rozsudku tak, ako to považuje za potrebné aj matka dieťaťa; v tomto smere odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 5, 6 a 25, kde všetky uvádzané okolnosti súd uviedol a
vysvetlil dostatočne jasne a zrozumiteľne. Nemožno prisvedčiť názoru odvolateľky, že pokiaľ bol zistený
čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 527,- Eur a jeho priemerné mesačné výdavky sú vovýške 300,- Eur, má byť vyživovacia povinnosť požadovaná matkou v sume 180,- Eur mesačne určená v
takejto výške, pretože je to v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch. Odvolací súd k
tomu uvádza, že okrem posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v

zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd pri určení výšky výživného prihliada aj na odôvodnené potreby
oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Tu odvolací súd poukazuje na útly vek maloletej, ktorej
odôvodnené potreby nepredstavujú žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by opodstatňovali vyššie výživné,
pokiaľideojejprípadnézdravotnéproblémysúvisiacesmetabolizmom.Súdpriznalzadôvodnévýdavky
na stravu v zmysle návrhu matky, teda 100,- Eur mesačne. V súvislosti s uvádzaným zdravotným

problémom však žiadne ďalšie výdavky matka neuvádzala a ani zo spisu nevyplývajú.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pri
určení výšky výživného vychádzal tak, ako to ukladá zákon z odôvodnených potrieb dieťaťa a možností,
schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Všetky predpoklady pre svoje závery dostatočne
jasne a výstižne v odôvodnení rozsudku vysvetlil, zároveň so správnou aplikáciou príslušných právnych

ustanovení tak, ako sú v odôvodnení rozsudku uvedené a aplikované.

12. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil stotožniac sa zároveň s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP
odkazuje.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).