Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617203059
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617203059.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu Štátny fond rozvoja

bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o.,
Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125 proti žalovaným 1) I. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. C., R. XX/XX,
2) Š. R., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. C., R. XX/XX, U..Č.. H. Ž. XXX/X, G. D., právne zastúpená
JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Okružná 36, Poprad, 3) F. H., T.. XX.XX.XXXX, H. N.
XXX, o zaplatenie 25.190,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje sa konanie o zaplatení sumy 650,--EUR.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi

· sumu 22.542,59 EUR,
· spolu so zmluvným úrokom vo výške 81,69 EUR,
· zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p.a. z istiny vo výške 22.542,59 EUR od 11.4.2017 do zaplatenia,
· úrokom z omeškania 11,57 EUR,
· úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.a. za obdobie od 12.02.2017 do 07.03.2017 zo sumy 22.790,27

EUR, za obdobie od 08.03.2017 do 09.04.2017 zo sumy 22.626,33 EUR a za obdobie od 10.04.2017
do zaplatenia zo sumy 22.542,59 EUR,
· nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,-- EUR,

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

III. Súd p o v o ľ u j e žalovaným v 1., 2. a 3. rade splácať sumu 22.542,59 EUR, spolu so zmluvným
úrokom vo výške 81,69 EUR, zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p.a. z istiny vo výške 22.542,59 EUR

od 11.04.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 11,57 EUR, úrokom z omeškania vo výške 8,00 %
p.a. za obdobie od 12.02.2017 do 07.03.2017 zo sumy 22.790,27 EUR, za obdobie od 08.03.2017 do
09.04.2017zosumy 22.626,33EUR,azaobdobieod10.04.2017dozaplateniazosumy22.542,59EUR
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,-- EUR, v mesačných splátkach po 150,-
Eur, počnúc od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, ktoré splátky sú žalovaní p o v i n n í uhrádzať žalobcovi vždy do 20-tého dňa toho-
ktorého mesiaca vopred, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej

z nich.

IV. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žalobca má nárok voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade na zaplatenie trov konania v rozsahu 82,90
% , pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu 25.190,39 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 482,54 EUR, zmluvným

úrokom vo výške 2,4 % p.a. od 01.05.2015 z istiny vo výške 25.190,39 EUR do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 104,31 EUR, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 01.05.2015 z istiny vo
výške 25.190,39 EUR do 27.01.2017 v sume 2.262,26 EUR (po započítaní), úrokom z omeškania vo
výške 8,00 % p.a. od 28.01.2017 z istiny vo výške 25.190,39 EUR do zaplatenia, nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 EUR, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalobcajeprávnickáosoba,zriadenáosobitnýmzákonom,ktorájefinančnou
inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu.
Poukazujúc na § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o pohľadávkach štátu") uviedol, že zohľadňujúc

aktuálne platnú legislatívu vymedzujúcu rámec fungovania a činnosti žalobcu, je možné konštatovať,
že nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce
štandardné obchodné a podnikateľské činnosti nakoľko ex lege: podlieha správe Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „Ministerstvo), hospodári podľa schváleného rozpočtu
zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva; o zmenách v jeho rozpočte rozhoduje

minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií SR , podlieha kontrole
svojej činnosti Ministerstvom , jeho základný vnútorný predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť
podlieha schváleniu Ministerstva. Napriek skutočnosti, že pre posúdenie statusu určitej fyzickej alebo
právnickej osoby ako dodávateľa v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, je jej súkromnoprávny
alebo verejnoprávny charakter irelevantný (t.j. aj verejnoprávny subjekt môže a v praxi aj reálne

nadobúda postavenie dodávateľa uzatvárajúceho a plniaceho spotrebiteľské zmluvy), neznamená to
bez ďalšieho, že každý subjekt verejného práva je automaticky dodávateľom na účely spotrebiteľských
zmlúv iba z titulu poskytovania určitej služby alebo výkonu určitej činnosti. Má za to, že je vždy potrebné
dôsledne posúdiť charakter činnosti vykonávanej príslušným subjektom, v danom prípade žalobcom, či
vo vzájomných súvislostiach napĺňa pojmové znaky obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom

na činnosť žalobcu vykonávanú na základe osobitného zákonného štatútu, ktorým je predovšetkým
Zákon o ŠFRB pojmové znaky obchodnej činnosti t.j. zámer smerujúci k dosiahnutiu zisku, výkon
povolania alebo profesie, kvalifikovaný výkon činnosti napĺňajúci znaky trhového správania založeného
na ponuke a dopyte) u neho absentujú.

3. Ďalej v žalobe uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade Zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovanému v 1. rade poskytnutá podpora
vo forme úveru vo výške 33.193,92 EUR (1.000.000,00.- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,4 %
p.a. s lehotou splatnosti 30 rokov (ďalej len „Zmluva o úvere“). Citoval článok IV. (Splácanie úveru),
článok VII. bod 1. a bod 2. Zmluvy o úvere a následne uviedol, že žalobca zaslal žalovaným Výzvu na

úhradu zo dňa 09.09.2013 (ďalej len „Výzva na úhradu“), v ktorej ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na
omeškaných splátkach. Výzvou na úhradu boli žalovaní vyzvaní na úhradu sumy 906,22 EUR. Žalovaný
v 1. rade neprevzal Výzvu na úhradu v odbernej lehote, dátum uloženia bol 18.09.2013, žalovaná v
2. rade prevzala Výzvu na úhradu dňa 18.09.2013 a žalovaný v 3. rade neprevzal Výzvu na úhradu v
odbernej lehote, dátum uloženia bol 18.09.2013. Napriek Výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaných

k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade boli
k dátumu 25.02.2015 v omeškaní s 9 splátkami v sume 1.113,44 EUR, čím došlo k splneniu podmienky
ustanovenia článku VIII. bod 8.4 Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy o úvere,
ako i k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca je toho názoru, že v predmetnom prípade
nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného

zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu
tohto tvrdenia dáva poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Obo 54/2007
zo dňa 17.06.2008.

4. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je

obchodnoprávnym vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typupravená v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Citujúc článok VIII. bod 8.4. a bod
8.8 Zmluvy o úvere a § 506 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere
podaním zo dňa 09.03.2015, čím sa celý dlh stal splatným (ďalej len „Odstúpenie"). Odstúpenie bolo

zasielané žalovaným , kedy žalovaný v 1. rade zásielku prevzal dňa 26.03.2015, žalovaná v 2. rade
zásielku neprevzala v odbernej lehote, pričom dátum uloženia bol dňa 26.03.2015 a žalovaný v 3.
rade zásielku prevzal dňa 31.03.2015. Vzhľadom k Odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. ods. 8.4.
Zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo Zmluvy o úvere vrátane príslušenstva
voči žalovaným pozostáva z/zo (s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť ostatných žalovaných): nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 EUR, nesplateného zmluvného
úroku ku dňu 09.03.2015 (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia článku IV. Zmluvy o úvere vo výške
482,54 EUR, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred Odstúpením vo
výške 104,31 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 2.567,29 EUR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je osobitným ustanovením k všeobecným ustanoveniam
Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka je oprávnením

veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
(dlžnú sumu) vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo
zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je nepochybné,
že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej
sumy, ale aj úrokov, ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy

o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka, dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z
omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). V
opačnom prípade by sa veriteľ, využijúc oprávnenie dané mu zákonom odstúpiť od zmluvy o úvere, ktoré
je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením
povinnosti dlžníkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal a citoval rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky, sp. zn. 33 Cdo 113/2008 z 09.02.2010, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn
43Cob/239/2015 a uznesenie NS SR sn. zn. 40bo143/1998.

5. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že záväzok zo Zmluvy o úvere je zabezpečený ručením tretími
osobami, a to žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade v zmysle článku VII. Zmluvy o úvere vzhľadom

k tomu, že žalovaný v 1. rade nezriadil záložné právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I. Zmluvy o
úvere, a to ani napriek Výzve na zriadenie záložného práva zo dňa 26.02.2014. Žalobca je toho názoru
a rovnako tiež v súlade so súdnou praxou a konštantou judikatúrou, že „odstúpením od úverovej zmluvy
nedochádza k zániku hlavného záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia.“ Na podporu uvedeného
tvrdenia poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 2 Obo 33/2012, ako aj na

Rozsudok Nejvyššího soudu Českej republiky, sp.zn.: 32 Odo 629/2006. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že odstúpenie od úverovej zmluvy podľa S 506 Obchodného zákonníka je osobitný inštitút, ktorý v
dôsledku nedisciplinovaného správania dlžníka (vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne
a včas) spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti napr.: „v pravidelných
mesačných splátkach vo výške a spôsobom dojednaným v zmluve o úvere" na novú splatnosť napr.:

„povinnosť vrátiť poskytnutý úver v lehote 30 dní od požiadania veriteľa“. Takýto spôsob vrátenia úveru
zo Zmluvy o úvere (teda zmenu splatnosti) v dôsledku nedisciplinovanosti žalovaného v 1. rade využil
aj žalobca. V súvislosti s týmto právnym názorom poukázal na Rozsudok Nejvyššího soudu Českej
republiky, sp. zn.: 33 Cdo 2878/2008.

6. Ďalej v žalobe citujúc § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) uviedol, že ako príklad osobitného
predpisu,naktorýsacitovanéustanovenievzťahuje,súuvedenénapr.okreminéhoajzákonč.607/2003
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený

zákonom č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o SFRB). Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené
z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, sa vzťahujú niektoré
ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon o SFRB, čiže úver poskytovaný
Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné

ustanovenia. Citujúc § 52 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 2 ods. 1 Zákona o ŠFRB v žalobe uviedol, že podnikaním je podľa Obchodného
zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ, a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky,
ktoré zákon požaduje, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1: samostatnosť, sústavnosť,uskutočnenie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť
pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, ergo nie je podriadený inému subjektu.

V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne nakoľko je spravovaný MDVRR
SR, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1 Zákona o ŠFRB. Účelom činnosti ŠFRB nie
je dosahovanie zisku. Poukazujúc na § 4 ods. 1 a ods. 3 Zákona o ŠFRB z uvedeného výkladu
vyplýva, že činnosť, ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú,
nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca, ako právnická osoba zriadená

Zákonom o ŠFRB, je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva
v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. Zmluva o poskytnutí
podpory uzatvorená medzi Žalobcom a Žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy
obchodných záväzkových vzťahov, t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatni
úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu,

a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci
subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a
nie vlastnosť subjektu - môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov
(nepodnikatelia). Z dikcie tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou
úpravou, vyplýva, že vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu

na povahu účastníkov, ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou
uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia Zmluvy o úvere sa
vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka.

7. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Výzva na úhradu zasielaná žalovanému v 1. rade a žalovanému v

3. rade bola uložená na pošte dňa 18.09.2013. Od uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry ich
dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon žalobcu pôsobiť voči žalovanému v 1. a 3.
rade. Odstúpenie zasielané žalovanej v 2. rade bolo uložené na pošte dňa 26.03.2015. Od uvedeného
okamihu sa zásielka dostala do sféry jej dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon
žalobcu pôsobiť voči žalovanej v 2. rade.

8. V žalobe tiež uviedol, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy v zmysle
Odstúpeniakudnu01.05.2015(dátumprevzatiaodstúpeniaposlednýmzožalovanýchpouplynutílehoty
30 dní v zmysle ustanovenia článku VIII. bod 8.4 a článku VII. bod 7.3. Zmluvy o úvere). Základná
úroková sadzba ECB k 01.05.2015 (prvý deň omeškania) je 0,05 %p.a. a zvýšená o 8 percentuálnych

bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t.j. 8,05 % p.a.

9. Napokon poukázal na to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú vo výške 514.00 EUR,
kedy ich predstavuje náklad za Odstúpenie od zmluvy o úvere /2015/ - úkon v sume 419,94 EUR, režij.
pauš. v sume 8,39 EUR, 20 % DPH v sume 85,67 EUR. Základom pre výpočet uvedených nákladov je

v zmysle § 9 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Advokátska tarifa“) tarifná hodnota veci.

10. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Csp/40/2017-31 zo dňa 17.02.2017, proti
ktorému žalovaná v 2. rade podala včas vecne odôvodnený odpor a preto súd uznesením sp.zn.

16Csp/40/2017-72 zo dňa 12.05.2017, uvedený platobný rozkaz zrušil.

11. Z uvedeného písomného odporu žalovanej 2. rade vyplynulo, že žalovaná v 2. rade uznáva, že
dňa 27.10.2014 žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/
XXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej ručiteľmi sú žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade. Ďalej uviedla, že

doručením odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 09.03.2015 sa žalovaný v 1. rade (manžel žalovanej v
2. rade) skontaktoval na kontaktný mail uvedený v odstúpení s kompetentným pracovníkom sa dohodol,
že ak uhradí dlžné splátky a náhradu trov konania , odstúpenie od zmluvy sa zruší. S týmto pracovníkom
sa dohodol, že celú sumu uhradí v 2 splátkach , čo žalovaný v 1. rade dodržal a preto mal za to, že
zmluvajeplatná.Dôkazomtohoje,žežalovanýodvtedy,čojeviacako2roky,splácalúvervdohodnutých

mesačných splátkach. Podanie žaloby je preto prekvapujúce.

12. Ďalej žalovaná v 2. rade v odpore uviedla, že neuznáva celú výšku vymáhanej pohľadávky a to
preto, že pri istine vo výške 25.190,39 EUR žalobca nepreukázal spôsob výpočtu tejto istiny a pretonie je možné zo strany žalovanej v 2. rade sa k tomuto nároku vyjadriť, pričom žalovaná v 2. rade jej
výšku rozporuje. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaní v období od 30.03.2015 do 13.01.2017
vykonali čiastočné úhrady v celkovej sume 3.844,- EUR, ktoré žalobca započítal na zmluvnú pokutu a

zvyšok na vyčíslený úrok z omeškania. Napriek tomu, že v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa pri plnení peňažného záväzku započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu , ak dlžník
neurčí inak, žalobca všetky čiastočné plnenia započítal na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, čo
je v rozpore so zákonom. V prípade zmluvnej pokuty vo výške 2.567,29 EUR žalovaná v 2. rade
rozporovala výpočet zmluvnej pokuty, ktorá vychádza z nesprávnej výšky istiny a zo zmluvného úroku,

ktorý nie je v žalobe špecifikovaný. V prípade zmluvného úroku vo výške 482,54 EUR žalovaná v 2.
rade poukázala na to, že žalobca ani tento uplatnený nárok vo svojom návrhu nešpecifikoval a preto
ani k tejto sume sa žalovaná v 2. rade nemôže vyjadriť a preto ju rozporuje. Zmluvný úrok vo výške
2,4% p.a. od 1.5.2015 z istiny vo výške 25.190,39 EUR do zaplatenia, z dôvodu toho, že žalovaná v 2.
rade rozporuje výšku istiny, rozporuje aj zmluvný úrok počítaný z nesprávnej istiny. Úrokovú sadzbu 2,4
% p.a. a dátum 01.05.2015 žalovaná v 2. rade nerozporuje. Úrok z omeškania vo výške 104,31 EUR

ani tento uplatnený nárok vo svojej žalobe žalobca presne nešpecifikoval a preto sa žalovaná k tejto
sume nemôže vyjadriť a preto ju tiež rozporuje. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 01.05.2015
z istiny vo výške 25.190,39 EUR do 27.01.2017 v sume 2.262,26 EUR žalovaná rozporuje, pretože
vychádza z nesprávne vypočítanej sumy istiny. Dátum 01.05.2015 žalovaná v 2. rade nerozporuje.
Úrokovú sadzbu 8,05% p.a. žalovaná v 2. rade rozporuje, keďže je vypočítaná v súlade s Obchodným

zákonníkom a nie podľa Občianskeho zákonníka, ktorým sa má v zmysle ustanovení zmluvy riadiť
zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými. Úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. od 28.01.2017
z istiny vo výške 25.190,39 EUR do 27.01.2017 žalovaná rozporuje tak výšku úroku, ako aj istinu z
rovnakých dôvodov . Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 514,- EUR žalovaná v 2.
rade rozporuje výšku týchto nákladov, pretože v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 396c ods. 1 zákona je 40,- EUR jednorázovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania. Z uvedeného má žalobca nárok len na jednorazovú sumu 40,- EUR, ako paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

13. Písomným podaním zo dňa 28.08.2017 v reakcii na odpor žalovanej v 2. Rade, žalobca uviedol, že
žalovaná v 2. rade vo vyjadrení nerozporuje skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom
Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.000.000,00 Sk pri základnej úrokovej
sadzbe vo výške 2,4 % s lehotou splatnosti 30 rokov. Tiež potvrdila, že spolu so žalovaným v 3. rade
podpísali Zmluvu o úvere ako ručitelia, a že žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa

09.03.2015. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že jeho skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, ako
aj v ostatných doposiaľ predložených písomnostiach nie sú vo vzťahu žalovanej v 2. rade sporné.

14. Ďalej v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalobca predložil spolu so žalobou Históriu pohybov na
účte, z ktorej vyplýva dátum konkrétnej úhrady žalovaného (stĺpec č. 1), suma a mena, v akej realizoval

úhradu (stĺpec č. 2), označenie platby ako „kredit“, popis transakcie (stĺpec č. 5) - suma mesačnej splátky
vynásobená počtom splátok, ktoré mali byť uhradené za daný rok - t. j. celková suma, ktorá mala byť
uhradená za daný rok. Žalovaný realizoval úhrady jednotlivých splátok v zmysle Histórie pohybov na
účte označených ako „kredit“, pričom sumy označené slovom „chýba“ predstavujú rozdiel medzi tým čo
bol žalovaný povinný zaplatiť za konkrétny rok a sumou, ktorú reálne v danom roku zaplatil: v roku 2005

uhradili sumu 1.424,06 EUR - chýba 129,46 EUR, v roku 2006 uhradili sumu 1.553,52 EUR - uhradili
riadne, v roku 2007 uhradili sumu 1.553,52 EUR - uhradili riadne, v roku 2008 uhradili sumu 1.553,52
EUR - uhradili riadne, v roku 2009 uhradili sumu 1.553,52 EUR - uhradili riadne, v roku 2010 uhradili
sumu 1.294,60 EUR - chýba 258,92 EUR, v roku 2011 uhradili sumu 1.235,68 EUR - chýba 317,84 EUR,
v roku 2012 uhradili sumu 2.131,36 EUR - naviac 577,84 EUR, v roku 2013 uhradili sumu 439,00 EUR

- chýba 1.114,52 EUR, v roku 2014 uhradili sumu 1.941,90 EUR - naviac 388,38 EUR, v roku 2015
uhradili sumu 0,00 EUR - chýba 258,92 EUR. Žalovaní uhradili naviac sumu 966,22 EUR., a zároveň
uhradili o 2.079,66 EUR menej ako boli povinní v zmysle Zmluvy o úvere. (2.079,66 EUR - 966,22 EUR
= 1.113,44 EUR - celková dlžná suma omeškaných splátok uvedená v Odstúpení zo dňa 09.03.2015).
Žalobca započítal čiastočné úhrady žalovaných v zmysle § 330 Obchodného zákonníka.

15. Pokiaľ ide o výpočet zmluvnej pokuty vo výške 2.567,29 EUR, výpočet nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 EUR, výšku a dátum uplatneného úroku z omeškania, nárok naich zaplatenie a nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 2,4 %, odkázal v tomto svojom vyjadrení
na obsah svojej žaloby.

16. Vo vyjadrení tiež uviedol, že pokiaľ je konkrétna zmluva ako zmluvný typ upravená v Obchodnom
zákonníku, nemožno na ňu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (s výnimkou tých ustanovení,
ktoré obchodnoprávna úprava neobsahuje, resp. na ne odkazuje). V danom prípade je potrebné
vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka zmluvy o úvere, a tiež z ustanovení o odstúpení
od zmluvy nakoľko Obchodný zákonník obsahuje samostatnú a ucelenú úpravu uvedených inštitútov.

Žalobca sa s argumentáciou žalovanej v 2. rade nestotožňuje nakoľko z uvedeného článku je zrejmé,
že právny vzťah založený Zmluvou o úvere sa riadi spomínaným zákonom č. 607/2003 Z.z., ako
aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (v danom prípade Obchodným zákonníkom
upravujúcim zmluvu o úvere), najmä Občianskym zákonníkom. Zmluva o úvere, ktorú strany sporu
uzavreli je upravená výlučne v Obchodnom zákonníku. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať
ustanovenie § 54 ods. 1 a 2. OZ o pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca poukázal

aj na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d), § 263 ods. 1 a § 497 Obchodného zákonníka, a tiež na
judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo 120/2010, rozsudok Okresného súdu Žilina
zo dňa 14.01.2016 sp. zn.: 14C/323/2013-230, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 26.10.2016
sp. zn.: 14C/183/2015-121, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.12.2016 sp. zn.:
15Csp/130/2016 -143).

17. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu k tej vo vyjadrení uviedol, že nárok na uplatnenie sankcií pri porušení
zmluvných podmienok vyplýva okrem zmluvy aj zo samotného znenia zákona o Štátnom fonde rozvoja
bývania. Uvedený zákon uvádza, ako podstatnú náležitosť zmlúv uzatváraných Žalobcom sankcie za
porušenie zmluvných podmienok. Žalobca a Žalovaní sa v Zmluve o úvere výslovne dohodli, že ak dôjde

k naplneniu bodu 8.4 Zmluvy (omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov,
opakovanénesplácanieúveru-závažnéporušeniezmluvy),jeŽalovanýpovinnýuhradiťzmluvnúpokutu
vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a nesplateného úroku. V čase odstúpenia
od Zmluvy o úvere bol Žalovaný v 1. rade v omeškaní s úhradou 9 riadnych mesačných splátok. Žalobca
má za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute bolo v Zmluve dojednané dostatočne a zrozumiteľne v

intenciách príslušných zákonných ustanovení, a to konkrétne: zmluvná pokuta bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná písomne v článku VIII. bod 8.4. Zmluvy o úvere, v uvedenom ustanovení bol určený
spôsob jej určenia, t.j.: (zostatok istiny + nesplatený zmluvný úrok) x 10 : 100 = suma zmluvnej pokuty -
(25.190,39 + 482,54 = 25.672,93 x 10 : 100 = 2.567,29 EUR), bola špecifikovaná zmluvná povinnosť, pri
porušení ktorej vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (omeškanie s úhradou ktorejkoľvek splátky

dlhšie ako 6 mesiacov - závažné porušenie zmluvy - opakované nesplácanie úveru), jednoznačné
určenie výšky zmluvnej pokuty, a to vo vzťahu k základu, z ktorého sa vypočítava, t. j.: 10 % z celej
dlžnej sumy, ktorá pozostáva zo súčtu zostatku istiny a zmluvného úroku.

18. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky citujúc § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v

predmetnom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že tieto sú vo výške 514,00 EUR a predstavuje ich
náklad za Odstúpenie od zmluvy o úvere /2015/ , t.j. úkon v sume 419,94 EUR, režij. pauš. v sume 8,39
EUR, 20 % DPH v sume 85,67 EUR, pričom základom pre výpočet uvedených nákladov je v zmysle
§ 9 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Advokátska tarifa“) tarifná hodnota veci.

19. K úroku z omeškania citujúc § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, ako aj § 3 a § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, zase uviedol, že žalovaní sa dostali do

omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy v zmysle Odstúpenia ku dňu 01.05.2015 (dátum prevzatia
odstúpenia posledným zo Žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle ustanovenia článku VIII. bod
8.4 a článku VII. bod 7.3. Zmluvy o úvere). Základná úroková sadzba ECB k 01.05.2015 (prvý deň
omeškania) je 0,05 % p.a. a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania,
t.j. 8,05 % p.a..

20. Pri zmluvnom úroku v písomnom vyjadrení žalobca zotrval na tom, že vzťah založený medzi
žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere,
ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobcav súlade s § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od Zmluvy o úvere ako aj podľa bodu 8.4. Zmluvy
o úvere, ktorý ho oprávňuje odstúpiť od zmluvy v prípade, ak je dlžník v omeškaní s ktoroukoľvek
splátkou úveru dlhšie ako 6 mesiacov ako aj pre opakované nesplácanie úveru. Uvedené podmienky boli

jednoznačnesplnené.Nakoľkoustanovenie§506Obchodnéhozákonníkajelexspecialiskvšeobecným
ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy, Žalobca si uplatňuje okrem úroku z
omeškania aj zmluvný úrok vyplývajúci z ustanovenia článku IV. Zmluvy o úvere. Povinnosť platiť úrok
z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Je nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od

zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Právna
úprava inštitútu odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka sa líši od úpravy v Občianskom
zákonníku, kde odstúpenie od zmluvy má účinky „ex tunc“, t. j. zmluva sa ruší od počiatku, kým pri
obchodno-záväzkových vzťahoch odstúpenie od zmluvy má účinky „ex nunc“, to znamená, že zánik
zmluvy nastáva k dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. K dobe
účinku odstúpenia od zmluvy zanikajú práva, ktoré vyplývajú priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva,

ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy požiadavka vrátiť peňažné
prostriedky (vrátane príslušenstva ako sú úroky, úroky z omeškania a zmluvná pokuta), poskytnuté
na základe úverovej zmluvy, nezaniká a nezanikne ani zabezpečenie tejto pohľadávky. Je to stále
pohľadávka z uzatvorenej zmluvy, napriek tomu, že veriteľ od nej odstúpil. Zmluvná strana, ktorej pred
odstúpením zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pričom pri peňažnom záväzku aj

spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v úverovej zmluve..

21. Žalobca súdu v priebehu súdneho sporu doručoval ďalšie písomné podania a vyjadrenia a to aj bez
toho, aby ho súd k tomu vyzýval.

22. Písomným podaním zo dňa 07.04.2017 žalobca uvádzal, že pri posudzovaní činnosti žalobcu je
potrebné vychádzať zo základných ustanovení Zákona o ŠFRB, podľa ktorých financovanie priorít
štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a
uskutočňuje prostredníctvom fondu ( žalobcu). Fond je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu
finančných nástrojov podľa osobitného predpisu. Zo zákonného vymedzenia jednoznačne vyplýva, za

akým účelom je žalobca oprávnený použiť finančné prostriedky, ako aj tá skutočnosť, že nevykonáva
obchodnú, resp. inú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by sa následne
prerozdeľoval. Finančné prostriedky, s ktorými žalobca hospodári sú okrem iného aj finančné prostriedky
Európskej únie a dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré ani na spomínaný účel nemôžu byť použité. Ďalej
poukázal na pripravovanú novelu zákona, ktorou sa má zmeniť zákon č. 150/2013 Z.z. o Štátnom

fonde rozvoja bývania a v tej súvislosti aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS , kde poukázal na
článok 2 uvedenej Smernice, kde v odseku 1 sa uvádza, že sa táto smernica sa vzťahuje na zmluvy
o úvere, avšak v odseku 2 písm. l./ sa výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré
sa týkajú pôžičiek poskytovaných obmedzenému okruhu verejnosti podľa zákonného ustanovenia vo

všeobecnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľ výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu. Uvedené znenie smernice bolo
transponované do zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne do § 1 ods. 3 písm. p./. Občiansky

zákonník definuje pojem spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1, ktorou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákon teda striktne určuje, aké subjekty môžu
uzavrieť zmluvu , ktorá bude mať charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvy o poskytnutí podpory vo
forme úveru uzatvárané žalobcom nemôžu byť označované ako spotrebiteľské zmluvy, nakoľko nie je
splnená podmienka subjektu na strane žalobcu, ktorý nenapĺňa pojmové znaky dodávateľa tak, ako

ich vymedzuje § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcu nemožno subsumovať pod podnikateľskú,
ani obchodnú činnosť vzhľadom k tomu, že nevytvára zisk, za účelom jeho následného prerozdelenia.
Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o ŠFRB navyše pojem zisk ako taký neupravuje, naopak taxatívnym
spôsobom vymedzuje v § 3 pojem „príjem“, ktorý možno použiť len zákonom vymedzeným spôsobom
uvedeným v § 4.

23. Písomným podaním zo dňa 09.05.2017 žalobca poukázal na ustanovenia § 12 zákona č. 124/1996
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere), v ktorom sa výslovne
uvádza, že žalobca ako fond uzavrie so žiadateľom zmluvu. V odseku 2 uvedeného ustanovenia súpresne vymedzené náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva uzatváraná žalobcom za účelom
poskytnutia podpory. Vzhľadom k uvedenému obligatórnemu výpočtu náležitosti zmluvy ani samotný
žalobca nedokáže ovplyvniť jej podstatný obsah. Preto nemožno prijať záver o tom, že Zmluva o úvere

je typovou zmluvou alebo formulárovou zmluvou. Žalobca poskytol podporou vo forme úveru podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, pre obmedzený okruh osôb
- t.j. vyššie uvedený zákon ustanovuje, kto môže byť žiadateľom podpory, ako aj podmienky, ktoré
musí splniť, aby mu mohla byť podpora poskytnutá, v danom prípade bol úver poskytnutý za úrokové
sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za inú podmienku, ktorá je výhodnejšia

možno považovať veľmi nízke mesačné splátky úveru, ako aj poskytnutie bezúročného úveru, prípadne
poskytnutie nenávratného príspevku súčasne s úverom. S ohľadom na skutočnosť, že samotný úver
poskytnutý zo strany žalobcu bol účelovo určený na výstavbu nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve
o poskytnutí podpory, a súčasne úver bol poskytnutý žalovaným na účely podľa osobitných predpisov,
konkrétne na účel obstarania, resp. výstavby pre obmedzený okruh osôb (žalovaní museli spĺňať
kritéria výslovne ustanovené zákonom) vo verejnom záujem a za úrokové sadzby, ktoré sú nižšie, ako

úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, je nesporné, že v plnom rozsahu je možné tento úver
subsumovať pod negatívny výpočet spotrebiteľských úverov a tým ho vyňať z pôsobnosti zákona o
spotrebiteľských úveroch.

24. Písomným podaním zo dňa 26.05.2017 žalobca uvádzal, že pre posúdenie statusu žalobcu a

jeho kompetencií je okrem základného všeobecne záväzného právneho predpisu vymedzujúceho jeho
postavenie, účel a kompetencie, ktorým je zákon č. 150/2013 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v
znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o ŠFRB, potrebné uviesť aj samotnú dôvodovú správu k
zákonu, z ktorej je zrejmé, že žalobca ako verejná inštitúcia je výslovne zriadený s cieľom a funkciou
naplniť celospoločenský prospešný účel v rámci štátnej bytovej politiky. Výkon činnosti žalobcu nemá

žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti (podnikania) v zmysle ustanovení § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že je úplne zrejmé s ohľadom na znenie zákona o ŠFRB,
dôvodovej správy, ako aj faktického výkonu pôsobnosti žalobcu, že jeho činnosť nie je uskutočňovaná za
účelom dosiahnutia zisku (žalobca totiž môže poskytovať aj úvery s 0 % úrokom, t.j. de facto bezúročne)
a jeho prostriedky v zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 3 zákona o ŠFRB, sú používané na

poskytovanie úverov, nakoľko žalobca funguje na báze revolvingu. Žalobcu nie je možné subsumovať
pod žiadny zo subjektov definovaných Obchodným zákonníkom v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a-d), ako
podnikateľ. Žalobca nevykonáva svoju činnosť samostatne, ale striktne v medziach zákona o ŠFRB,
pod priamou kontrolou a správou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Žalobca
teda nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk, resp. ktorý by bol oprávnený svoje zdroje označené

ako zisk vyplácať svojmu vedeniu alebo zamestnancom, v dôsledku čoho u neho absentuje hlavný
účet podnikateľskej a obchodnej činnosti. Poukázal aj na závery obsiahnuté v aktuálnej judikatúre
Súdneho dvora EÚ, konkrétne v rozsudku SD z 09.11.2016 vo veci C-42/2015, ktorého predmetom bolo
prejudiciálne konanie o výklad niektorých pojmov používaných v zákone o spotrebiteľskom úvere, v
kontexte Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere

a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS. Rozsah pôsobnosti smernice je, pokiaľ ide o spotrebiteľské
úvery, vymedzený rovnako, ako bol transponovaný do zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné
zdôrazniť, že vnútroštátna právna úprava transponujúca smernicu resp. aj iné predpisy komunitárneho
práva, rovnako aj jej interpretácia, musia byť v súlade s účelom sledovaním smernicou a nesmú
presahovať jej rámec vo vzťahu k žiadnej zo zmluvných strán v záujme zachovania určitej proporcionality

v právach a povinnostiach týchto zmluvných strán. Výklad právnych noriem z oblasti spotrebiteľského
práva vrátane jeho kľúčových pojmov, ako sú „spotrebiteľ“, „dodávateľ“ alebo „spotrebiteľská zmluva“,
musí byť v súlade s komunitárnou právnou úpravou a účelom ňou sledovaných, pričom nie je možné
zaujať k nemu extenzívny prístup, ktorý by bol v rozpore so znením príslušnej smernice alebo právneho
predpisu.

25. Písomným podaním zo dňa 05.10.2017 žalobca uvádzal, že dňa 07.09.2017 bola Národnou radou
Slovenskej republiky schválená novela zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ŠFRB“), (ďalej len „Novela Zákona o ŠFRB“) a v
nadväznosti na to poukazoval na niektoré ustanovenia dôvodovej správy k Novele Zákona o ŠFRB za

účelom odstránenia právnych pochybností, ktoré v súčasnej súdnej praxi prevládajú, a to v kontexte s
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv obsiahnutou v § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) (ďalej len „Dôvodová správa“).
Citujúc § 9 odsek 3 Zákona o ŠFRB po jeho Novele a Dôvodovú správu k nemu uviedol, že citovanéustanovenie zakotvuje tzv. prevenčnú povinnosť Žalobcu pri poskytovaní podpory vo forme úveru.
Podpora zo strany Žalobcu nemôže byť poskytnutá žiadateľom, ktorí porušili finančnú disciplínu pri
nakladaní s prostriedkami Žalobcu a zároveň ani takým, ktorí majú daňové, zdravotné alebo sociálne

nedoplatky. Zámerom zákonodarcu pri zakotvení tejto právnej normy bolo predchádzať porušovaniu
zmluvných podmienok dlžníkom/dlžníkmi - Žalovaným/Žalovanými dohodnutých v Zmluve o poskytnutí
podpory.Žalobcaposkytnepodporuvýlučnelentýmžiadateľom,ktorídoposiaľnemajúevidovanéžiadne
nedoplatky alebo dlhy, a teda dodržujú finančnú disciplínu voči štátu.

26. Žalovaná v 2. rade sa k písomným podania žalobcu vyjadrila v písomnom podaní doručenom
súdu dňa 07.12.2017, v ktorom zotrvala na všetkých svojich výhradách uvedených v odpore, pričom
neuznávala celú výšku vymáhanej pohľadávky, z dôvodov ňou uvádzaných v odpore.

27. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2017, doručenom súdu dňa 07.12.2017
uviedol, že žalovanému v 1. rade ručil pri poskytnutí úveru žalobcom s tým, že toto ručenie bude trvať

len do času, kým žalovaný v 1. rade spolu so žalovanou v 2. rade nepostavia dom , na stavbu žalobca
poskytol žalovanému v 1. rade úver. Dom mal byť postavený do dvoch rokov od poskytnutia úveru. O
tom, že nakoniec nedošlo k dokončeniu domu sa dozvedel až doručením platobného rozkazu zo strany
súdu. Žiadal, aby súd zaviazal vrátiť úver len žalovaného v 1. rade a nie jeho, ako ručiteľa, keďže nemal
vedomosť, že jeho ručenie neskončilo a stále trvá.

28. Písomným podaním zo dňa 08.01.2018 žalobca v reakcii na Vyjadrenie žalovanej v 2. rade a na
Vyjadrenie žalovaného v 3. rade uvádzal, že záväzok zo Zmluvy o úvere je zabezpečený ručením tretími
osobami, a to žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade v zmysle článku VII. Zmluvy o úvere vzhľadom
k tomu, že žalovaný v 1. rade nezriadil záložné právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I. Zmluvy

o úvere, a to ani napriek Výzve na zriadenie záložného práva zo dňa 26.02.2014. Žalobca je toho
názoru a rovnako tiež v súlade so súdnou praxou a konštantou judikatúrou, že „odstúpením od úverovej
zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku teda nedochádza ani k zániku ručenia. V tejto súvislosti
poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. sp. zn.: 2 Obo 33/2012, ako aj Rozsudok
Nejvyššího soudu Českej republiky, sp. zn.: 32 Odo 629/2006. Opätovne poukázal na skutočnosť, že

odstúpenie od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku
nedisciplinovaného správania dlžníka (vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas)
spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti. V tejto súvislosti opätovne
poukázal na Rozsudok Nejvyššího soudu Českej republiky, sp. zn.: 33 Cdo 2878/2008. Ďalej poukázal
na jeho vyjadrení k odporu zo dňa 28.08.2017 a v ňom uvedenú podrobnú špecifikáciu uplatneného

nároku a predloženú históriu splácania, z ktorej vyplýva omeškanie žalovaných. Žalobca v súvislosti
s problematikou úroku z omeškania a započítavania čiastočných úhrad v obchodno-záväzkových
vzťahoch v tomto písomnom vyjadrení poukázal na spôsob započítavania jednotlivých platieb, ktorý
realizuje v zmysle úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ ide o výpočet zmluvnej pokuty
vo výške 2.567,29 EUR a výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 EUR

odkázal na žalobu. Napokon opätovne poukázal na to, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou
celkovej dlžnej sumy v zmysle Odstúpenia ku dňu 01.05.2015 (dátum prevzatia odstúpenia posledným
zo žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle ustanovenia článku VIII. bod 8.4 a článku VII. bod 7.3.
Zmluvy o úvere). Základná úroková sadzba ECB k 01.05.2015 (prvý deň omeškania) je 0,05 % p. a. a
zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t. j. 8.05 % p.a.. Pokiaľ ide

o výpočet úroku z omeškania odkázal na jeho vyjadrením k odporu a Tabuľku úroku z omeškania, z
ktorej vyplýva uplatnený úrok z omeškania. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške
2,4 %, tento Žalobca odôvodnil v žalobe v článku IV. bod 1. Uvedený nárok priamo vyplýva z článku
IV. Zmluvy o úvere.

29. Žalobca zároveň podaním zo dňa 26.05.2017 s poukazom na úhrady vykonané žalovanými v
celkovej sume 520,- EUR, tieto podľa jeho vyjadrenia započítal v zmysle § 330 Obchodného zákonníka,
na ním vyčíslený úrok z omeškania v sume 2.262,26 EUR, ktorý podľa neho v čase spísania uvedeného
podania tak predstavoval sumu 1.742,26 EUR a v nadväznosti na to žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi 25.190,39 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 482,54 EUR,

zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p.a. od 01.05.2015 z istiny vo výške 25.190 39 EUR do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 104,31 EUR, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 01.05.2015
z istiny vo výške 25.190,39 EUR do 27.01.2017 v sume 1.742,26 EUR (po započítaní), úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % p.a. od 28.01.2017 z istiny vo výške 25.190,39 EUR do zaplatenia, nákladmispojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 EUR, s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj trovy konania.

30. Súd toto podanie žalobcu, vzhľadom na jeho formuláciu, pokiaľ ide novo upravený žalobný petit,
vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 520,- EUR.

31. Následným podaním zo dňa 28.08.2017 žalobca poukázal na to, že žalovaní realizovali ďalšiu
čiastočnú úhradu dňa 03.07.2017 v sume 130,- EUR, ktorú žalobca podľa jeho vyjadrenia započítal na

ním vyčíslený úrok z omeškania v sume 1.742,26 EUR, ktorý tak ku dňu spísania uvedeného podania
predstavoval sumu 1.612,26 EUR, a zároveň uviedol, že žalobu čiastočne berie späť a žiada konanie
zastaviť v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 25.190,39 EUR za obdobie od
01.05.2015 do 27.01.2017 v sume 650,- EUR a v nadväznosti na to žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi 25.190,39 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 482,54 EUR,
zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p.a. od 01.05.2015 z istiny vo výške 25.190 39 EUR do zaplatenia,

úrokom z omeškania vo výške 104,31 EUR, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 01.05.2015
z istiny vo výške 25.190,39 EUR do 27.01.2017 v sume 1.612,26 EUR (po započítaní), úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % p.a. od 28.01.2017 z istiny vo výške 25.190,39 EUR do zaplatenia, nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 EUR, s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj trovy konania.

32. Súd toto podanie žalobcu, vzhľadom na jeho formuláciu, pokiaľ ide novo upravený žalobný petit
vyhodnotil, ako čiastočné späťvzatie žaloby čo do ďalšej sumy 130,- EUR.

33. Žalovaný v 1. rade po prevzatí žaloby a jej príloh spolu s príslušným procesným poučením následne

súdne zásielky už nepreberal. Súd ho preto na pojednávania predvolával postupom podľa § 106 ods.
3 Civilného sporového poriadku z adresy jeho trvalého pobytu , podľa ktorého sa predvolanie považuje
za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

34. Žalovaný sa v tomto spore k žalobe a ani ďalším podaniam žalobcu nijako nevyjadril a nevyužil
žiadne prostriedky procesnej obrany resp. procesného útoku.

35. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, ako aj listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav:

36. Žalobca, ako fond, uzavrel dňa 27.10.2004 so žalovaným v 1. Rade, ako žiadateľom, Zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovanému v 1. rade
poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 EUR (1.000.000,00.- Sk) pri základnej úrokovej
sadzbe 2,4 % p.a. s lehotou splatnosti 30 rokov (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“).

37. Uvedený úver bol žalovanému v 1. rade poskytnutý na prefinancovanie Nadstavby Rodinného domu
- samostatná bytová jednotka, G. C.R., R. XX, H. Č.. X.

38. Podľa článku IV. (Splácanie úveru) predmetnej Zmluvy o úvere sa žalovaný v 1. rade, ako dlžník, sa

zaviazal splatiť žalobcovi ako fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,4 % na účet
v banke, ktorý žalobca ako veriteľ oznámi písomne žalovanému v 1. rade, ako dlžníkovi do 45 dní odo
dňa uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný v 1. rade, ako dlžník, sa súčasne zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z
úveru a úroku, bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy
do 15. kalendárneho dna nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru.

39. V zmysle článku IV. (Splácanie úveru) bodu 4.2., 4.3. a 4.4. predmetnej Zmluvy o úvere prvá až
359 splátka bola dojednaná vo výške 3.900,- Sk (t.j. 129,46 EUR v prepočte na súčasnú menu), pričom
posledná splátka predstavovala zostatok dlhu, a začiatok splácania sa určil na obdobie po uplynutí
troch mesiacov po uzavretí tejto zmluvy. Plynutie času začínalo od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po

obojstrannom podpísaní zmluvy. Tá bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 27.10.2004, kedy ju ako
posledný podpísal žalovaný v 1. rade, pričom podpis žalovanej v 2. rade, ako ručiteľa z tejto zmluvy bol
realizovaný dňa 29.10.2004 a podpis žalovaného v 3. rade, ako ručiteľa z tejto zmluvy bol zrealizovaný
dňa 25.10.2004.40. Uvedený úver bol v zmysle článku VII. bod 7.1. predmetnej Zmluvy o úvere zabezpečený ručením
tretích osôb a to ručiteľským vyhlásením žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade obsiahnutým priamo

v predmetnej Zmluve o úvere, v zmysle ktorého podľa článku VII. bod 1. uvedenej Zmluvy o úvere
prehlásili, že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka (t.j.
žalovaného v 1. rade) voči fondu (žalobcovi) a to v celosti alebo jeho zostatok z nesplatenej časti istiny
a jeho úroku, ak dlžník nespláca alebo, ak zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a ak
dlžník neuspokojí na osobitnú písomnú výzvu pohľadávku fondu.

41. Podľa uvedeného článku VII. bod 7.1. predmetnej Zmluvy o úvere posledná veta, žalovaní v 2. a
3. rade, ako ručitelia ručia za dlh žalovaného v 1. rade, ako dlžníka, po dobu, pokiaľ nie je zriadené
záložné právo v prospech veriteľa, t.j. žalobcu, pričom v zmysle článku VII. bod 7.4. predmetnej Zmluvy
o úvere žalovaný v 1. rade bol povinný zriadiť v prospech žalobcu záložné právo po správoplatnení
kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené novovzniknutú nehnuteľnosť užívať a po zriadení tohto

záložného práva ručenie ručiteľmi, teda žalovanými v 2. a 3. rade malo zaniknúť.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade uvedené záložné právo v prospech
žalobcu nezriadil a teda ručenie žalovaných v 2. a3. rade nezaniklo.

43. Zároveň v uvedenej Zmluve o úvere medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo dojednané,
že v prípade, ak je žalovaný v 1. rade, ako dlžník, v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok
dlhšie ako 6 mesiacov, je žalobca oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy
odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve, ďalej môže od zmluvy odstúpiť
jednostranne aj v tých prípadoch, ak žalovaný v 1. rade, ako dlžník, závažným spôsobom poruší zmluvu

a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou zmenou
stavby bez súhlasu veriteľa (žalobcu), zriadením záložného práva v prospech tretích osôb bez vopred
udeleného písomného súhlasu veriteľa (žalobcu), zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa (žalobcu) a
pod. Pre prípad naplnenia uvedených predpokladov sa zároveň žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli,
že žalovaný v 1. rade, ako dlžník, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy,

t.j. zo súčtu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku
v termíne do 30 dní od doručenia výzvy.

44. Podľa žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 17-20 súdneho spisu), žalovaný v 1. rade
v priebehu roku 2005 uhradil žalobcovi na uvedený úver sumu 1.424,06 EUR a to mesačnými splátkami

po 129,46 EUR mesačne, ktoré uhrádzal k 14., 15, resp. 16- tému dňu toho-ktorého mesiaca, v priebehu
rokov 2006, 2007,2008 a 2009 uhradil žalobcovi na uvedený úver sumu 1.553,52 EUR a to mesačnými
splátkami po 129,46 EUR mesačne, ktoré uhrádzal k 14., 15., resp. 16. tému dňu toho-ktorého mesiaca.

45. V roku 2010 žalovaný v 1. rade na úhradu uvedeného úveru uhradil sumu 1.294,60 EUR a

to mesačnými splátkami po 129,46 EUR mesačne, kedy nezrealizoval úhrady v mesiaci október a
december 2010.

46.Vroku2011zrealizovalžalovanýv1.radenaúhraduuvedenéhoúveruplatbydňa03.01.2011vsume
129,46 EUR, dňa 22.06.2011 v sume 906,22 EUR a dňa 30.12.2011 v sume 200,- EUR t.j. spolu v sume

1.235,68 EUR, v roku 2012 platby dňa 29.02.2012 v sume 60,- EUR, dňa 19.03.2012 v sume 129,46
EUR, dňa 29.03.2012 v sume 129,46 EUR, dňa 06.09.2012 v sume 129,46 EUR a dňa 10.12.2012 v
sume 1.682,98 EUR, t.j. spolu v sume 2.132,36 EUR, v roku 2013 platby dňa 14.06.2013 v sume 259,-
EUR, dňa 21.10.2013 v sume 130,- EUR a dňa 09.12.2013 v sume 50,- EUR, a v roku 2014 platby dňa
21.02.2014 v sume 129,46 EUR a dňa 07.07.2014 v sume 1.812,44 EUR.

47. Žalobca zaslal žalovaným Výzvu na úhradu dlhu - upomienka zo dňa 09.09.2013, v ktorej ich vyzval,
aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach. Výzvou na úhradu boli žalovaní vyzvaní na úhradu
sumy 906,22 EUR, ktorá bola vyčíslená k 09.02.2013. Žalovaný v 1. rade neprevzal Výzvu na úhradu
v odbernej lehote, dátum uloženia bol 18.09.2013, žalovaná v 2. rade prevzala Výzvu na úhradu dňa

18.09.2013 a žalovaný v 3. rade neprevzal Výzvu na úhradu v odbernej lehote, dátum uloženia bol
18.09.2013.48. Prípisom sp.zn. Ž/1757/2004 zo dňa 26.02.2014 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na zriadenie
záložného práva v prospech žalobcu a predloženia príslušných podkladov (výpis z listu vlastníctva,
kúpnu zmluvu, konečnú faktúru, znalecký posudok, overenú kópiu poistnej zmluvy, potvrdenie o

vinkulácii) s upozornením, že požadované podklady na zriadenie záložného práva v prospech žalobcu
v stanovenej lehote nebudú predložené, žalobca bude nútený od úverovej zmluvy odstúpiť a bude žiadať
zaplatenie dlžnej istiny, úrokov a zmluvnej pokuty. Uvedená výzva bola žalovanému v 1. rade doručená
a bola zasielaná na vedomie aj žalovaným v 2. a 3. rade.

49. Prípisom sp.zn. 704/1757/2004 zo dňa 09.03.2015 žalobca cestou svojho právneho zástupcu
odstúpilodvyššieuvedenejzmluvyoúverepoukazujúcnato,žežalovanýv1.radesakudňu25.02.2015
dostal do omeškania s 9 splátkami vo výške 1.113,44 EUR. Zároveň žalovanému oznámil, že sa
týmto celý jeho dlh stal splatným, pričom podľa uvedeného prípisu aktuálne predmetný dlh pozostával
z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 EUR, nesplateného úroku vo výške 482,54 EUR, úroku z
omeškania vo výške 104.31 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 0,00 EUR. Celková výška nesplatenej

sumy podľa uvedeného prípisu tak k uvedenému dátumu predstavovala sumu 25.777,24 EUR, na
úhradu ktorej žalobca vyzval všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy na účet
žalobcu.

50. Predmetné odstúpenie od zmluvy bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 26.3.2015 (kedy ho za

neho prevzala jeho manželka - žalovaná v 2. Rade), žalovanému v 3. rade dňa 31.03.2015 a u žalovanej
v 2. rade nebola doručená, nakoľko táto si ju neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa
15.04.2015.

51. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou vyššie uvedenej dlžnej sumy v zmysle článku VIII.

bod 8.4 Zmluvy o úvere uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému v 1. Rade, ako
dlžníkovi a zároveň aj žalovaným v 2. a 3., ako ručiteľom, podľa článku VII. bod 7.3 Zmluvy o úvere.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa do tohto omeškania dostali od 01.05.2015.

52. Podľa žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 17-20 súdneho spisu) po odstúpení od

zmluvy žalovaný v 1. rade pokračoval v realizácii ďalších platieb na uvedený úver a síce dňa 30.03.2015
v sume 557,- EUR, dňa 22.04.2015 v sume 557,- EUR a následne rovnomernou platbou po 130,- EUR
dňa 27.04.2015, dňa 27.04.2015, dňa 15.05.2015, dňa 17.06.2015, dňa 16.07.2015, dňa 02.09.2015,
dňa 15.10.2015, dňa 28.10.2015, dňa 25.01.2016, dňa 25.01.2016, dňa 02.02.2016, dňa 16.02.2016,
dňa 06.04.2016, dňa 18.04.2016, dňa 19.07.2016, dňa 19.08.2016, dňa 08.09.2016, dňa 10.10.2016,

dňa 14.10.2016, dňa 06.12.2016 a dňa 13.01.2017. Celkove takto bola za uvedené obdobie uhradená
suma 3.844,- EUR.

53. Dňa 13.02.2017 podal na súde žalobca v spore žalobu spísanú dňa 27.01.2017. Po spísaní žaloby
boli zo strany žalovaného v 1. rade následne zrealizované ďalšie úhrady a to podľa žalobcom

predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) dňa 09.02.2017 v sume 130,- EUR
a po následnom podaní tejto spísanej žaloby na tunajšom súde dňa 08.03.2017 v sume 130,- EUR,
dňa 08.03.2017 v sume 130,- EUR, dňa 10.04.2017 v sume 130,- EUR a dňa 03.07.2017 v sume 130,-
EUR. Spolu uvedené úhrady zo strany žalovaného v 1. rade za obdobie po spísaní žaloby predstavovali
sumu 650,- EUR.

54. Podľa žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu) k 25.02.2015
zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 25.190,39 EUR, zostatok nesplatených úrokov z úveru
sumu 484,22 EUR a zostatok úrokov z omeškania sumu 104,57 EUR (č.l. 40 súdneho spisu, 2.
strana), ku dňu 30.04.2015 (t.j. deň pred dňom od ktorého si žalobca v žalobe uplatňoval zmluvný

úrok v percentuálnej výške) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 24.332,51 EUR, zostatok
nesplatených úrokov z úveru sumu 23,02 EUR a zostatok úrokov z omeškania sumu 117,67 EUR (č.l.
40 súdneho spisu), ku dňu 27.01.2017 (t.j. deň do ktorého si žalobca uplatňoval úrok z omeškania v
percentuálnej výške 8,05 % ročne za obdobie od 01.05.2015 do 27.01.2017a bola zároveň spísaná
žaloba) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.875,19 EUR, zostatok nesplatených úrokov z

úveru sumu 156,13 EUR a zostatok úrokov z omeškania sumu 140,82 EUR (č.l. 36 súdneho spisu) a ku
dňu 12.02.2017 (t.j. deň pred podaním žaloby) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.790,27
EUR, zostatok nesplatených úrokov z úveru sumu 136,15 EUR a zostatok úrokov z omeškania sumu
141,87 EUR (č.l. 36 súdneho spisu). Takúto sumu zostatku nesplatenej istiny žalobca vykazoval aj naďalšej ním predloženej Histórii pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) a to k dátumu 09.02.2017,
kedy zároveň k tomuto dátumu vykazoval aj zostatok nesplatených zmluvných úrokov vo výške 131,59
EUR.

55. Podľa tejto ďalšej žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu)
žalobca zároveň úhrady realizované žalovanými ku dňu 08.03.2017 v sume 2x po 130,- EUR, započítal
na úhradu istiny a zmluvných úrokov, takže podľa uvedenej Histórie pohybov na účte k 08.03.2017
zostatoknesplatenejistinypredstavovalsumu22.626,33EUR,zostatoknesplatenýchzmluvnýchúrokov

z úveru sumu 77,63 EUR.

56. Ďalšiu úhradu žalovaných zo dňa 10.04.2017 podľa tejto ďalšej žalobcom predloženej Histórie
pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) žalobca započítal na úhradu nesplatenej istiny a
nesplateného zmluvného úroku, takže k 10.04.2017 zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu
22.542,59 EUR a zostatok nesplatených zmluvných úrokov z úveru sumu 81,69 EUR.

57. Zároveň z tejto ďalšej žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu)
vyplynulo, že žalovaní dňa 03.07.2017 realizovali tiež úhradu sumy 130,- EUR, o ktorej nie je z tejto
histórie pohybov na účte zrejmé, ako bola zúčtovaná.

58. K týmto nezrovnalostiam ohľadne zostatkov nesplatenej istiny, nesplatených úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených k 12.02.2017 oproti tým, ktoré žalobca uviedol v žalobe zo dňa 27.01.2017,
doručenej súdu dňa 13.02.2017, žalobca cestou svojho právneho zástupcu uvádzal, že žalobca odstúpil
od zmluvy podaním zo dňa 09.03.2015, pričom z predmetnej Histórie pohybov na účte vyplýva, že ku
dňu 25.02.2015 tak, ako je to uvedené v odstúpení od zmluvy bol zostatok nesplatenej istiny vo výške

25.190,39 Eur, nesplatený zmluvný úrok 484,22 Eur. Úrok z omeškania ku dňu odstúpenia od zmluvy
predstavoval sumu 104,57 Eur. Uvedený stav bol aktuálny k dátumu odstúpenia t.j. 25.02.2015. Žalobca
následne žalobou zo dňa 27.01.2017 uplatnil svoj nárok s rovnakou sumou istiny, zmluvného úroku,
ako aj úroku z omeškania, pričom príslušné zmluvné úroky a úroky z omeškania uplatňoval naďalej po
uplynutí lehoty 30 dní na poskytnutie plnenia. Žalobca následne v priebehu súdneho konania upravil

svoj nárok, vzhľadom na čiastočné úhrady žalovaných a to dvakrát čiastočnými späťvzatiami. Z Histórie
pohybov na účte následne vyplývajú určité sumy istiny a úrokov, ktoré boli generované informačným
systémom žalobcu, avšak v rámci uvedenej tabuľky nie je zohľadnená skutočnosť, že vo veci bola
podaná žaloba a bolo odstúpené od zmluvy. Od dátumu 25.02.2015, kedy bolo žalobcom odstúpené
od zmluvy a dlh bol jednorázovo zosplatnený, boli podľa tvrdenie právneho zástupcu žalobcu všetky

splátky žalovaných uhradené po odstúpení od zmluvy, započítané v rámci súdneho konania podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, kde dôkaz, ktorý predložil žalobca, tieto skutočnosti nezohľadňuje
a žalobca tento dôkaz predložil len za účelom zdokladovania výšky istiny, zmluvného úroku a úroku z
omeškania aktuálneho ku dňu odstúpenia od zmluvy t.j. 25.02.2015. Platby, ktoré žalovaní vykonávali
po odstúpení od zmluvy boli v rámci predloženej Histórie pohybov na účte započítavané, ako keby

žalovaní neporušili zmluvné podmienky a nebolo zo strany žalobcu odstúpené od zmluvy. Tento stav
by bol aktuálny v prípade, keby nedošlo k zosplatneniu dlhu. Žalobca teda nemá podľa tvrdenia jeho
právneho zástupcu reálnu možnosť predložiť súdu takúto podrobnú históriu pohybov na účte, kde bude
zohľadnené zosplatnenie dlhu. Žalobca za týmto účelom predložil súdu ďalšiu históriu pohybov na účte,
kde nie je konkrétne uvedené započítanie na istinu a úroky, ale ide len o jednoduchú históriu pohybov

na účte, kde žalobca vyčlenil všetky vklady žalovaných resp. úhrady, ktoré boli vykonané po odstúpení
od zmluvy a ktoré boli započítané na príslušenstvo pohľadávky v rámci súdneho konania.

59. Súd v priebehu sporového konania nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia
žalobcu o ním v žalobe popisovanom zaúčtovaní platieb realizovaných žalovanými po podaní žaloby a

teda inak, než sa uvádzali v Histórii pohybov na účte.

60. Podľa písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade v jej odpore, po doručení odstúpenia od úverovej
zmluvy zo dňa 09.03.2015 sa mal žalovaný v 1. rade (manžel žalovanej v 2. rade) skontaktovať na
kontaktný mail uvedený v odstúpení s kompetentným pracovníkom, s ktorým sa mal dohodnúť, že ak

uhradí dlžné splátky a náhradu trov konania, odstúpenie od zmluvy sa zruší. S týmto pracovníkom sa mal
dohodnúť, že celú sumu uhradí v 2 splátkach , čo žalovaný v 1. rade dodržal a preto mal za to, že zmluva
je platná. Dôkazom toho je, že žalovaný odvtedy, čo je viac ako 2 roky, splácal úver v dohodnutých
mesačných splátkach.61. Žalovaná v 2. rade vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 uviedla,
že žalovaný v 1. rade - manžel, po tom, čo došlo podanie zo súdu v r. 2017 telefonicky sa kontaktoval

konkrétne do advokátskej kancelárie žalobcu a snažil sa dohodnúť. Tiež sa snažil kontaktovať priamo
žalobcu a to konkrétne p. B., avšak táto uviedla, že žalobca s tým nemá už nič spoločné, že sa musia
dohodnúť s právnym zástupcom žalobcu.

62. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 uviedol, že je

pravdou, že žalovaný v 1. rade kontaktoval žalobcu, išlo o telefonický kontakt, kde žalovanému v 1. rade
boli vysvetlené podmienky, ktoré boli požadované na storno odstúpenia od zmluvy, ktoré boli jednak
také, ktoré uvádzala žalovaná v 2. rade, avšak žalovaný v 1. rade bol oboznámený aj s povinnosťou
zriadiť záložné právo. Žalovaný splnil podmienky na storno odstúpenia len čiastkovo a preto úverový
vzťah nemohol byť obnovený.

63. Žalovaná v 2. rade požiadala v prípade úspechu žalobcu o možnosť splácať priznanú sumu
žalovaným formou splátok.

64. V rámci písomného podania doručeného súdu dňa 20.03.2018 deklarovala žalovaná v 2. rade svoje
majetkové pomery tak, že uvádzala, že v súčasnosti nežije so žalovaným v 1. rade, ktorý sa zdržiava v

zahraničí.Onabývasosvojou mamouvrodinnomdome,ktoréhovlastníčkajejejmama.Jezamestnaná
ako predavačka v predajni Fresh s priemerným hrubým mesačným zárobkom 522,- EUR, čo osvedčuje
aj ňou predložená pracovná zmluva v znení jej dodatku z 31.12.2016. Podľa jej prehlásenia nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok a ani žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok. Nemá vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu.

65. Napriek tomu, že sa súdu nepodarilo doručiť predvolania žalovanému v 1. rade a ich doručovanie
tak realizoval menovanému len postupom podľa § 106 ods. 3 v spojení s § 111 ods. 3 CSP, pričom
žalovaní v 2. a 3. rade tvrdili, že nemá ju žiaden kontakt na neho, uvedený žalovaný súdu zaslal svoje
Čestné prehlásenie doručené súdu dňa 28.03.2018, podľa ktorého menovaný nemá stály mesačný

príjem, pracuje v zahraničí brigádne a jeho príjmy sa líšia v závislosti od druhu prác, ktoré vykonáva.
Čiastku, ktorú posiela je rôzna, ale maximum je 400,- EUR mesačne.

66. Zo spisu tiež vyplynulo, že žalovaný v 1. rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného
domu s.č. XX a pozemku, na ktorom je tento dom postavený a síce parcely registra „C“ evidovanej

na katastrálne mape pod parc.č. 1273, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 326
m2, v k.ú. G. C., podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX, pričom na uvedených nehnuteľnostiach
k 30.01.2017 bolo zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky pod č. D. XXXX/
XX-XXX/XX a na uvedený dom exekučné záložné právo z 18.05.2016 exekútorským úradom JUDr. N.
R., súdneho exekútora, a tiež poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. Ex 454/14

uvedeným exekútorom.

67. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného v 3. rade z 20.03.2018, je tento invalidný dôchodca, s
invalidným dôchodkom podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne vo výške 192,- EUR mesačne. Je ženatý,
pričom s rodinou, ktorú tvorí manželka a dve maloleté dcéry (jedna narodená 25.03.2015, druhá

03.02.2018), žije v rodinnom dome svojich rodičov. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty. Jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené súdom. Jeho manželka
podľa jeho prehlásenia poberá „materskú“ 238,38 EUR.

68. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

69. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

70. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej71. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

72. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

73. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to čo do sumy 650,-

Eur, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení civilného sporového poriadku v uvedenej časti,
zastavil bez ohľadu na súhlasné, či nesúhlasné stanovisko žalovaných, nakoľko k späťvzatiu žaloby v
tejto časti došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani
pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci
ktoréhourčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamisporubymal vyplývaťzosobitnéhopredpisu.

74. Spôsob, ako bola započítaná suma 520,- EUR z uvedenej späťvzatej sumy, vyplynul z Histórie
pohybov na účte kedy úhrady z 09.02.2017, z 08.03.2017 a 10.04.2017 boli podľa uvedeného listinného
dokladu započítané na istinu a zmluvný úrok a nie na úrok z omeškania, preto súd vychádzal z tohto
listinného dôkazu a nie s formulácii v písomných podaniach žalobcu, ktoré neboli doložené žiadnymi
relevantnými dôkazmi.

75. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z.,
platného a účinného do 1.7.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

76. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z.,
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

77. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), v znení zákona č. 150/2004 Z.z. ( t.j. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

78. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (t.j. v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX),

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

79. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. ( t.j. v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX),

spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

80. Podľa § 1 ods. 2 písm.h.) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre
obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na
trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie
ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na
trhu.

81. Poznámka 2a) k uvedenému ustanoveniu znie: Napríklad zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom
pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnejsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z., § 88a až 88d zákona
č. 483/2001 Z.z. v znení zákona č. 492/2009 Z.z.

82. Podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie
sú úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom

trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

83. Poznámka 4) k uvedenému ustanoveniu znie: Napríklad zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom
pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.

84. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z.z., o Štátnom fonde rozvoja bývania ( ďalej len ako „zák.č.
607/2003 Z.z.), financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky
pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja
bývania 1) (ďalej len "fond").

85. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 607/2003 Z.z., na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou
na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu.

86. Podľa § 2 ods.1 zák. č. 607/2003 Z.z., správu fondu vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

87. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 607/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2004, prostriedky fondu
možno použiť na:

a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,
c) splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov.

88. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 607/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2005, prostriedky fondu
možno použiť na:

a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,

b) realizáciu vládneho programu zatepľovania,
c) správu fondu.

89. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z.z., o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len ako „ zák.
č. 150/2013 Z.z.), štátny fond rozvoja bývania podľa zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja

bývania v znení neskorších predpisov je fondom podľa tohto zákona.

90. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 150/2013 Z.z., pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne
vzťahy a iné vzťahy fondu vzniknuté pred 1. januárom 2014 sa považujú za pohľadávky, záväzky,
pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu podľa tohto zákona.

91. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 150/2013 Z.z., financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou
Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje
prostredníctvom fondu.

92. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 150/2013 Z.z., na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou
na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu.93.Podľa§2ods.1zák.č.150/2013Z.z.,správcomfondujeMinisterstvodopravyavýstavbySlovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).

94. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 150/2013 Z.z., prostriedky fondu možno použiť na

a) štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu (ďalej len „podpora“),
b) výdavky súvisiace s činnosťou fondu.

95. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, (ďalej len ako „Obchodný
zákonník“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

96. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného

predpisu.

97. Súd v prvom rade hodnotil, či vzťah medzi žalobcom a žalovanými je alebo nie je spotrebiteľsko-
právnym vzťahom. Žalobca vo svojej žalobe, ako aj následných písomných vyjadrenia zdôrazňoval, že
tento právny vzťah založený medzi ním a žalovanými nie je spotrebiteľsko-právnym a túto skutočnosť

žalovaný ani nenamietali. S týmto záverom žalobcu sa stotožnil aj súd.

98. Predovšetkým priamo zo zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch, a síce so zákona č. 258/2001
Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ako aj následne so zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výslovne

vyplynulo, že táto špecifická právna úprava spotrebiteľských úverov sa nevzťahuje na úvery, ktoré
poskytuje žalobca ako fond podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme
a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne. Je teda zrejmé, že
úverový vzťah založený Zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 704/1757/2004 nie je úverovým
vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa vyššie citovaných predpisov.

99. Zároveň súd tiež dospel k záveru, že na tento vzťah sa neaplikujú ani všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľsko-právnej úprave obsiahnuté vo všeobecne záväzných občianskoprávnych predpisoch,
akými sú Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník.

100. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že napriek skutočnosti, že pre posúdenie statusu určitej
fyzickej alebo právnickej osoby ako dodávateľa v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, je jej
súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter irelevantný (t.j. aj verejnoprávny subjekt môže a v
praxi aj reálne nadobúda postavenie dodávateľa uzatvárajúceho a plniaceho spotrebiteľské zmluvy),
neznamená to bez ďalšieho, že každý subjekt verejného práva je automaticky dodávateľom na účely

spotrebiteľských zmlúv iba z titulu poskytovania určitej služby alebo výkonu určitej činnosti. Je vždy
potrebné dôsledne posúdiť charakter činnosti vykonávanej príslušným subjektom, v danom prípade
žalobcom, či vo vzájomných súvislostiach napĺňa pojmové znaky obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

101. Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX uzavretú medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade a zabezpečenú ručiteľskými vyhláseniami žalovaných v 2. a 3. rade podľa
názoru súdu nie je možné považovať za spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalobca sám pri uzatváraní tejto zmluvy nevystupoval v pozícií dodávateľa podľa § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka alebo inej podnikateľskej činnosti. Podnikaním sa v zmysle § 2 ods. 1

Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca jednak nie je podnikateľom
podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a jednak nevykonáva svoju činnosť samostatne, za účelom
dosiahnutia zisku.102.Žalobcavčaseuzatváraniauvedenejzmluvybol podľa§1ods.3zákonač.607/2003Z.z.finančnou
inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov, finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu, a

k zmene uvedenej pozície žalobcu nedošlo ani po prijatí nového zákona č. 150/2013 Z.z., ktorý nahradil
citovaný zákon č. 607/2003 Z.z., nakoľko podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z.z sa naďalej považuje
za štátny fond rozvoja bývania zriadený podľa zákona č. 607/2003 Z.z. a zároveň podľa § 1 ods. 3 zák. č.
150/2013 Z.z., je naďalej finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa
osobitného predpisu.

103. Činnosť žalobcu teda nebola a ani naďalej nie je vykonávaná, za účelom dosiahnutia zisku a to,
že daná zmluva nie je spotrebiteľská podporuje aj fakt, že už samotná zmluva predstavuje pomoc a
podporu sociálne a finančne znevýhodneným občanom a nie je potrebné v tomto prípade osobitne
chrániť žalovaných, ako slabšiu stranu. Žalobca tiež poskytol žalovaným úver, za v tom čase nízky úrok,
ktorý by im neposkytla žiadna banka, či iný peňažný ústav na finančnom trhu.

104. Podľa § 262 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

105. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až

272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, §
321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444,
458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597,
§ 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2,
§ 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

106. Ďalej je potrebné uviesť, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym
vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod, preto na vzťah strán sporu založený
predmetnou Zmluva o úvere je potrebné aplikovať príslušnú obchodnoprávnu úpravu vrátane jej

zabezpečovacích inštitútov, ktorých úprava v Obchodnom zákonník buď komplexná, alebo subsidiárna.
V prípade ručenia však ide o komplexnú právnu úpravu a preto sa na tento zabezpečovací inštitút
aplikovala právna úprava Obchodného zákonníka.

107. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

108. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

109. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

110. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

111. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.112. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,

sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

113. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

114. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania.

115. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

116. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne
v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

117. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí
každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva, ako spoludlžník.

118. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje.

119. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

120. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho

príslušenstvo.

121. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

122. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných
záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je
zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

123. Podľa § 369a Obchodného zákonníka, dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261

ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

124. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

125. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové
vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

126. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013, ak je dlžník v

omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvya dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

127. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

128. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

129. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

130. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

131. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v
rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",

"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska
centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového

obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo
dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného

právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

132.Pokiaľideosamotnénárokyuplatnenéžalobcomvtomtokonaní,potom,čočiastočnesvojužalobcu
vzal späť, súd ich považoval za oprávnené, avšak nie v plnej výške, ako ich žalobca žiada.

133. Súd v danom spore pri ich posudzovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené a
síce konkrétne zo žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 a 123-126 súdneho spisu).

134. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že písomným podaním sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa
09.03.2015,žalobcacestousvojhoprávnehozástupcuodstúpilodZmluvyoposkytnutípodporyvoforme

úveru č. XXX/XXXX/XXXX z dôvodov, že žalovaný v 1. rade sa ku dňu 25.02.2015 dostal do omeškania
s 9 splátkami vo výške 1.113,44 EUR, a zároveň, že týmto prípisom žalobca žalovaným oznámil, že sa
týmto celý dlh stal splatným. Tento prípis si žalovaní prevzali, či už riadne lebo náhradným spôsobom,
pričom nerozporovali tú skutočnosť, že počnúc od 01.05.2015 sa žalovaný v 1. rade a v nadväznosti na
to aj ručitelia - teda žalovaní v 2. a 3. Rade, dostali do omeškania s plnením ich peňažných záväzkov

voči žalobcovi.

135. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že k uvedenému dátumu odstúpenia od predmetnej
zmluvy aktuálny predmetný dlh pozostával z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 EUR, nesplateného
úroku vo výške 482,54 EUR, úroku z omeškania vo výške 104.31 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 0,00

EUR. Celková výška nesplatenej sumy tak k uvedenému dátumu predstavovala sumu 25.777,24 EUR,
na úhradu ktorej žalobca vyzval všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy na
účet žalobcu.136. V súvislosti s týmto odstúpením od zmluvy žalovaná v 2. rade poukazovala na tú skutočnosť, že
sa mal žalovaný v 1. rade (manžel žalovanej v 2. rade) údajne s pracovníkom žalobcu dohodnúť, že ak
uhradí dlžné splátky, s ktorými sa dostal do omeškania, a pre ktoré došlo k odstúpeniu od predmetnej

zmluvy , a zároveň nahradí aj trovy konania, odstúpenie od zmluvy sa zruší, a že zmluva bude naďalej
platná. Žalovaná v 2. rade na preukázanie ňou uvádzaných tvrdení nepredložila a ani nenavrhla žiaden
dôkaz.

137. Naproti tomu, žalobca cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že je pravdou, že žalovaný v 1.

rade telefonicky kontaktoval žalobcu, pričom žalovanému v 1. rade boli vysvetlené podmienky, ktoré
boli požadované na storno odstúpenia od zmluvy, ktoré síce boli také, ktoré uvádzala žalovaná v 2.
rade, avšak žalovaný v 1. rade bol tiež oboznámený aj s povinnosťou zriadiť záložné právo v prospech
žalobcu, ktorú si však už nesplnil. Nebola teda preukázaná existencia takejto dohody medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade, o týchto žalovanou v 2. rade uvádzaných skutočnostiach.

138. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že takéto „obnovenie“ zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, je možné len postupom podľa § 585 Občianskeho zákonníka, teda urovnaním (transakciu). Ide
o zmluvu, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok
tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je
nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Platí však, že takýto postup bolo možné

realizovať vzhľadom na § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka len písomnou formou a táto v danom
prípade nebola medzi stranami realizovaná.

139. Súd preto ďalej vychádzal z toho, že odstúpenie žalobcu od predmetnej Zmluvy o poskytnutí
podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX bolo účinne a že v jeho dôsledku zmluvný vzťah založený

medzi stranami sporu uvedenou zmluvou zmenil svoj obsah a žalobcovi vzniklo nárok domáhať sa voči
žalovaným vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vrátane ich príslušenstva okamžite a naraz
tak, ako je to ďalej uvedené.

140. Žalovaná v 2. rade ďalej vo svojom odpore namietala výšku žalobcom vyčíslenej istiny, zmluvného

úroku a úroku z omeškania v čase spísania, resp. podania žaloby.

141. Zo žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu) vyplynulo, že ku
dňu 12.02.2017, t.j. ku dňu predchádzajúceho dňu podania žaloby na tunajšom súde žalobca vykazoval
zostatok nesplatenej istinu vo výške 22.790,27 EUR, zostatok nesplatených zmluvných úrokov z úveru

vo výške 136,15 EUR a zostatok úrokov z omeškania vo výške 141,87 EUR, pričom uvedené sumy
nekorešpondovali zo sumami, ktoré vo vzťahu k týmto jednotlivým nárokom uvádzal vo svojej pôvodnej
písomnej žalobe.

142. Zároveň tiež z ďalšej žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu)

vyplynulo, že k 10.04.2017 zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.542,59 EUR a zostatok
nesplatených zmluvných úrokov z úveru sumu 81,69 EUR.

143. Žalobca tvrdil, že ním uplatňované sumy v žalobe, resp. v následných jeho písomných podaniach
reagujúcich na čiastočné úhrady žalovaných po podaní žaloby, vychádzali z jeho odstúpenia od zmluvy

a že sumy uvedené následne v Histórii pohybov na účte uvádzané ako určité sumy istiny a úrokov, boli
len generované informačným systémom žalobcu, pričom v rámci uvedenej tabuľky nie je zohľadnená
skutočnosť, že vo veci bola podaná žaloba a bolo odstúpené od zmluvy. Na preukázanie skutočnosti, že
v čase podania žaloby bol aktuálny stav čo do istiny, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania u žalobcu
taký, aký uvádza vo svojej žalobe však nepredložil žiaden dôkaz. Jediným dôkazom, ktorý súd mal (a

to paradoxne zo strany žalobcu) k dispozícii na preukázanie účtovných zostatkov na úvere, ktorý bol
poskytnutý žalobcom žalovanému v 1. rade, bola práve História pohybov na účte, aj so zaznamenanými
započítaniami (pripísaniami) platieb realizovaných zo strany žalovaných na tento úverový prípad po
podaní žaloby.

144. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania (teraz už strán sporu - poznámka súdu). Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkaznéhobremena.Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

145. To však v danom spore nebolo naplnené, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že
v čase ním podanej žaloby, resp. po ním vykonaných späťvzatiach tejto žaloby bol aktuálny stav na
zostatku nesplatenej istiny, nesplatených zmluvných úrokov z úveru a úrokov z omeškania taký, aký
uvádzal v žalobe, resp. následných písomných podaniach a nie ten, ktorý vyplynul z ním predložených

Histórii pohybov na účte.

146. Súd preto zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 22.542,59 EUR, ako zostatku nesplatenej
istiny, nakoľko táto suma vyplynula z Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu), ako
aktuálna suma zostatku uvedeného nároku ku dňu k 10.04.2017, t.j. ku dňu posledného zápočtu
žalovanými realizovaných úhrad zo strany žalobcu na túto istinu. Žalobou uplatnenú istinu v časti

prevyšujúcej túto priznanú sumu zamietol.

147. Zároveň súd bral následne ako určujúce sumy istiny pre základ výpočtu ich príslušenstva
spočívajúceho v zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania za obdobie od 12.02.2017 do 07.03.2017
(t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho

spisu) zúčtoval úhrady žalovaných 2 x po 130,- EUR na úhradu istiny k 08.03.2017) sumu vo výške
22.790,27 EUR. V tejto sume už bola zúčtovaná aj žalovanými zrealizovaná úhrada z 09.02.2017 vo
výške 130,- EUR, na ktorú žalobca pôvodne vo svojej pôvodnej žalobe neprihliadol.

148. Ďalej následne ako určujúce sumy istiny pre základ výpočtu ich príslušenstva spočívajúceho

v zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania za obdobie od 08.03.2017 do 09.04.2017 (t.j. dňu
predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu)
zúčtoval úhradu žalovaných 130,- EUR na úhradu istiny k 10.04.2017) bral súd sumu vo výške 22.626,33
EUR, a za obdobie od 10.04.2017 do zaplatenia sumu vo výške 22.542,59 EUR, avšak z hľadiska
vyčíslených súm tohto príslušenstva striktne sa pridržiavajúc zásady, že súd nemôže prekročiť žalobu

a teda prisúdiť žalobcovi viac, než si v tomto konaní uplatnil.

149. Pokiaľ ide žalobcom uplatnenú a vyčíslenú sumu zmluvného úroku vo výške 482,54 EUR, ako
aj zmluvný úrok vo výške vo výške 2,4 % p.a. za obdobie od 01.05.2015 do 10.04.2017 vrátane, súd
z týchto žalobcom uplatnených nárokov priznal len sumu 81,69 EUR, a v prevyšujúcej časti žalobu

týkajúcu sa tejto časti zmluvného úroku zamietol.

150. V danom prípade vychádzal z toho, že síce v čase odstúpenia od zmluvy spísaného prípisom sp.zn.
XXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.03.2015 si žalobca zmluvný úrok uplatňoval v jeho stave k 25.02.2015 vo
výške 482,54 EUR (aj keď podľa Histórie pohybov na účte /č.l. 36-43 súdneho spisu/ bol v skutočnosti

vo výške 484,22 EUR - viď č.l. 40 súdneho spisu, 2. strana), avšak ku dňu 30.04.2015 (t.j. deň pred
dňom, od ktorého si žalobca v žalobe uplatňoval zmluvný úrok už len v percentuálnej výške), zostatok
nesplatených úrokov z úveru predstavoval už len sumu 23,02 EUR. Tento údaj sa nedal vysvetliť inak,
ako to, že žalobca žalovaným realizované úhrady za obdobie od 25.02.2015 do 30.04.2015 použil aj na
úhradu tohto zmluvného úroku. Iný dôkaz, že by to mala byť iná suma, žalobca súdu nepredložil.

151. Zároveň ale z Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu) tiež vyplynulo, že k 12.02.2017
zostatoknatomtonesplatenomúrokupredstavovalsumuužlen136,15EUR,azďalšejHistóriepohybov
na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) k 10.04.2017 už len sumu 81,69 EUR, čo je výrazne nižšia suma,
než žalobcom uplatňovaný vyčíslený zmluvný úrok do 09.03.2015 v sume 482,54 EUR a v neposlednom

rade aj prípadný vyčíslený zmluvný úrok vo výške 2,4% ročne za obdobie od 01.05.2015 do 10.04.2017
vrátane, ktorý by len v prípade istiny 22.790,27 EUR, ktorú žalobca v Histórii pohybov na účte vykazoval
k 12.02.2017 a za obdobie od 01.05.2015 do 12.02.2017 predstavoval hodnotu 980,04 EUR. Iný dôkaz
o tom, že by to mala byť pri zmluvnom úroku k uvedenému dátumu 12.02.2017 iná suma, žalobca súdu
nepredložil.

152. Samotnú výšku úrokovej sadzby 2,4 % ročne u tohto zmluvného úroku nebola zo strany žalovaných
rozporovaná, pričom žalovaná v 2. rade to aj výslovne uviedla vo svojom odpore, preto súd následne
počnúc od 11.04.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dní 10.04.2017, ku ktorému bol podľa Históriepohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) zmluvný úrok vyčíslený na sumu 81,69 EUR) žalovaných
zaviazal k úhrade tohto zmluvného úroku v tejto percentuálnej výške, avšak len z istiny ktorú žalobcovi
priznal a síce zo sumy 22.542,59 EUR.

153.Pokiaľ idežalobcomuplatnenúavyčíslenúsumuúrokuzomeškaniavovýške104,31EUR,žalobca
vo svojej žalobe uvádza, že ide nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok splatných pred
odstúpením od zmluvy. Táto suma bola uvedená aj v prípise sp.zn. 704/1757/2004 zo dňa 09.03.2015,
t.j. odstúpení žalobcu ako suma so stavom k 25.02.2015.

154. Podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu) ku dňu 30.04.2015 (t.j. deň pred dňom,
od ktorého si žalobca v žalobe uplatňoval úrok z omeškania už len v percentuálnej výške), zostatok
nesplatených úrokov z omeškania predstavoval už sumu 117,67 EUR (č.l. 40 súdneho spisu).

155. Následne od 01.05.2015 do 27.01.2017 podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu)

tento úrok z omeškania rástol, a to až na hodnotu 140,82 EUR, tak ako to vyplýva z Histórie pohybov na
účte k 27.01.2017 (č.l. 36 súdneho spisu), pričom počas celého obdobia od 25.02.2015 až do 27.01.2017
tento úrok nepoklesol na nulovú hodnotu a ani pod hodnotu 104,31 EUR.

156. Z toho je teda zrejmé, že v sume úroku z omeškania k 27.01.2017 vo výške 140,82 EUR je

obsiahnutá aj suma úroku z omeškania k 25.02.2015 vo výške 104,31 EUR, ktorú si žalobca v tomto
konaní uplatňoval ako kapitalizovanú sumu tohto úroku.

157. Zároveň však z tejto Histórie pohybov na účte (č.l. 36-43 súdneho spisu), ako aj z toho čo bolo
vyššie uvedené, je tiež zrejmé, že hodnota úrokov z omeškania za obdobie od 01.05.2015 do 27.01.2017

predstavovala sumu 23,15 EUR (t.j. 140,82 EUR k 27.01.2017 mínus 117,67 EUR k 30.04.2015), a nie
žalobcom vyčíslených 2.262,26 EUR. K 12.02.2017 tento úrok z omeškania bol vykazovaný vo výške
141,87 EUR (č.l. 36 súdneho spisu).

158. Už vyššie bolo uvedené, akým spôsobom samotným žalobcom bola započítaná suma 520,- EUR

zo späťvzatej sumy 650,- EUR v tomto konaní, čo vyplynulo z Histórie pohybov na účte kedy úhrady z
09.02.2017, z 08.02.2017 a 10.04.2017 boli podľa uvedeného listinného dokladu započítané na istinu a
zmluvný úrok a nie na úrok z omeškania. Zároveň súdu nebolo preukázané, akým spôsobom sa naložilo
s poslednou úhradou od žalovaných z 03.07.2017 v sume 130,- EUR.

159. Žalobca vo svojich podaniach žiadal tieto späťvzaté sumy a teda aj túto sumu 130,- EUR zúčtovať
s úrokom z omeškania za obdobie od 01.05.2017 do 27.01.2017, čo však v prípade súm vo výške 520,-
EUR, vzhľadom na ich započítanie uskutočnené podľa žalobcom predloženej Histórie pohybov na účte
nebolo možné.

160. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

161. Vzhľadom na uvedené tak súd uvedené plnenie z 03.07.2017 v sume 130,- EUR započítal na vyššie
uvedený úrok z omeškania vo výške vo výške 141,87 EUR (stav k 12.2.2017), v ktorom bola obsiahnutá

aj suma žalobcom kapitalizovaného úroku z omeškania k 25.02.2015 vo výške 104,31 EUR, a následne
dospel k výške vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 01.05.2015 do 27.01.2017 v sume 11,87
EUR (t.j. 141,87 EUR mínus 130,- EUR), a v prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa tejto časti úroku z
omeškania zamietol.

162. Pokiaľ ide o percentuálnu výšku úrokov z omeškania, pri jej posúdení súd vychádzal z ustanovenia
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

163. Tak, ako už bolo vyššie uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné, že počnúc od 01.05.2015 sa
žalovaný v 1. rade a v nadväznosti na to aj ručitelia - teda žalovaní v 2. a 3. rade dostali do omeškania.

Dokonca samotná žalovaná v 2. rade to aj výslovne uviedla vo svojom odpore. V uvedenom čase
omeškania žalovaných s plnením ich platobných povinností bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od 10.09.2014
do 15.03.2016 vo výške 0,05 % p.a., a počnúc od 16.03.2016 doteraz vo výške 0,00 % p.a..164. Pri započítaní 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia vlády úroky z omeškania
predstavovali hodnotu 8,05 % ročne, teda tú hodnotu, akú si žalobca v tomto konaní uplatnil za obdobie

od 01.05.2015 do 27.01.2017. Pokiaľ si následne počnúc od 28.01.2017 tento úrok uplatňoval už len vo
výške 8 % bolo to jeho právo, nakoľko týmto vyčísleným percentom neprekročil zákonom vymedzený
rozsah.

165. Uplatnenie ôsmich percentuálnych bodov bolo namieste, nakoľko záväzkový vzťah zo Zmluvy o

poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom
2013 a preto sa uplatnila úprava §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

166. Ako určujúce sumy istiny pre základ výpočtu tohto 8 % ročného úroku z omeškania vzal, ako to
už bolo vyššie uvedené za obdobie od 12.02.2017 do 07.03.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy
žalobca podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126 súdneho spisu) zúčtoval úhrady žalovaných 2 x po

130,- EUR na úhradu istiny k 08.03.2017) sumu vo výške 22.790,27 EUR, za obdobie od 08.03.2017 do
09.04.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte (č.l. 123-126
súdneho spisu) zúčtoval úhradu žalovaných 130,- EUR na úhradu istiny k 10.04.2017) sumu vo výške
22.626,33 EUR, a za obdobie od 10.04.2017 do zaplatenia sumu vo výške 22.542,59 EUR.

167. Úhrady realizované žalovanými za obdobie po spísaní žaloby podľa Histórie pohybov na účte v
úverovom prípade žalovaného v 1. rade vôbec nevykazujú, že by sa čokoľvek realizovalo na úhrady
zmluvnej pokuty, ktorú žalobca uvádza v odvodnení svojej žaloby, ale nie už v petite a ktorá ani nebola
vyčíslená v jeho písomnom odstúpení- prípise sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.03.2015.

168. Súd preto neprihliadol na žalobcom uvádzané tvrdenia o započítaní žalovanými uhradených súm
na uvedenú zmluvnú pokutu, keďže toto z listinného dokladu - histórie pohybov na účte nevyplynulo.
Nakoľko zároveň si túto zmluvnú pokutu v rámci petitu žaloby žalobca ani neuplatnil, súd sa ďalej
nezaoberal výpočtom jej výšky.

169. Žalovaná v 2. rade rozporovala aj výšku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 514,- EUR poukazujúc na to, že v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 396c ods. 1 zákona je 40,- EUR jednorázovo, bez ohľadu na dĺžku
omeškania. Z uvedeného má podľa nej žalobca nárok len na jednorazovú sumu 40,- EUR, ako paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

170. S týmto stanovisko sa súd nestotožňuje, nakoľko právna úprava§ 2 citovaného nariadenia vlády
č. 21/2013 Z.z., je spojená s právnou úpravou 369a až 369d Obchodného zákonníka, ktorá pojednáva
o osobitnej sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva, kedy

uvedená citovaným nariadením vlády upravená výška nákladov sa uplatňuje len na tých dlžníkov, ktorí
spĺňajú status subjektu verejného práva, čo však žalovaní nie sú. Preto na ne súd ani nemohol aplikovať
príslušné ustanovenie.

171. Žalobca nárok na tento náklad uplatňoval podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonník, poukazujúc na

to, že ide o príslušenstvo pohľadávky, kedy uvedený náklad má predstavovať Odstúpenie od zmluvy o
úvere(t.j.odZmluvyoposkytnutípodporyvoformeúveruč.XXX/XXXX/XXXX)dňa09.03.2015,vktorom
si uplatnil zároveň nárok na vrátenie neplatených súm istiny a jej príslušenstva v podobe zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania. Súd, vzhľadom na uvedené, považoval tento nárok za oprávnený.

172. Pokiaľ ide o jeho výšku žalobca ho vyčíslil sumou 514,- EUR, ktorú tvorí suma za úkon právnej
služby poskytnutej žalobcovi jeho právnym zástupcom pri tomto úkone vo výške 419,94 EUR, ktorá bola
vypočítaná v zmysle § 9 a § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Advokátska tarifa“), ako tarifná
hodnota veci, k tomu režij. pauš. v sume 8,39 EUR, a 20 % DPH v sume 85,67 EU, keďže právny

zástupca žalobcu bol v čase realizácie uvedeného úkonu jej platcom.

173. Pokiaľ ide o výpočet tarifnej sumy uvedeného úkonu, ten bol zrealizovaný správe, nakoľko tarifná
hodnota veci v čase realizácie uvedeného úkonu bola suma 25.777,24 EUR (ako to vyplynulo aj zosamotného odstúpenia, kde túto sumu tvoril v tom čase aktuálny súčet nesplatenej istiny, zmluvného
úroku a úroku z omeškania).

174. Keďže sa jednalo o tarifnú hodnotu veci v rozsahu nad 6.638,78 EURA, avšak do 33.193,92 EURA,
základná suma tarify bola vo výške 220,74 EURA navyšovaná príslušným násobkom sumy 16,60 EURA
vypočítaným ako násobok za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 1.659,70 EURA, teda : 25.777,24
EUR - 6.638,78 EUR = 19.138,46 EUR : 1.659,70 EUR = 11,53 násobok, t.j. 12 násobok za každých
začatých 1.659,70 eura, a teda tarifná hodnota je 220,74 EUR + 12 x 16,60 EUR = 419,94 EUR.

175. Bolo zároveň preukázané, že uvedený úkon realizoval žalobca práve prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a keďže výpočet tohto úkonu právnej služby bol správny, súd priznal žalobcovi
uvedený nárok.

176. Pokiaľ ide o zaviazanie žalovaných v 2. a 3. rade spolu so žalovaným v 1. rade na úhradu

nárokov v tomto rozsudku priznaných žalobcovi, súd vychádzal z toho, že záväzok zo Zmluvy o úvere
je zabezpečený ručením práve týmito žalovanými, a to žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade,
v zmysle článku VII. Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX vzhľadom k
tomu, že žalovaný v 1. rade nezriadil záložné právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku I. Zmluvy o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, a to ani napriek Výzve na zriadenie záložného

práva zo dňa 26.02.2014.

177. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý doložil aj príslušnou judikatúrou (Rozsudok Nejvyššího
soudu Českej republiky, sp.zn.: 32 Odo 629/2006, resp. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn.: 2 Obo 33/2012), že odstúpením od úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného

záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia, a že odstúpenie od úverovej zmluvy podľa § 506
Obchodného zákonníka je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku nedisciplinovaného správania dlžníka
(vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas) spôsobuje jedine zmenu splatnosti
vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti napr.: „v pravidelných mesačných splátkach vo výške a spôsobom
dojednaným v zmluve o úvere“ na novú splatnosť napr.: „povinnosť vrátiť poskytnutý úver v lehote 30

dní od požiadania veriteľa".

178. Vzhľadom na uvedené preto odstúpením žalobcu od Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru
č. XXX/XXXX/XXXX nedošlo k zániku ručiteľského vzťahu žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré by inak
upravoval § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka.

179. Keďže žalovaný v 1. rade napriek výzve žalobcu, obsiahnutej priamo v odstúpení žalobcu zo dňa
09.03.2015 svoj záväzok voči žalobcovi z tohto úverového vzťahu nesplnil, v súlade s § 306 ods. 1
Obchodného zákonníka mu vzniklo oprávnenie domáhať sa úhrady uvedených záväzkov priamo aj voči
žalovaným v 2. a 3. rade ako ručiteľom.

180. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti

181. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

182. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

183. I keď súčasné znenie Civilného sporového poriadku nemá ustanovenie obdobné pôvodnému
ustanoveniu § 160 ods. 1 druhá veta za bodkočiarkou niekdajšieho Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého súd mohol určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku

a podmienky zročnosti určil, takýto postup a priori nie je zo zákona vylúčený. Súd túto možnosť môže
vyvodiť z § 232 ods. 4 CSP v časti za bodkočiarkou , nakoľko toto ustanovenie sa môže týkať práve
prípadov , kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do splátok.(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 803).

184. Súd preto umožnil žalovaným splácať dlžné sumy (istinu a úrokové príslušenstvo) v mesačných
splátkach po 150,- EUR, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej
z nich (tzv. doložka cross default).

185. Pri rozhodnutí o povolení splátok žalovanému bral do úvahy ich príjmové a majetkové pomery

žalovaného, ktoré súdu tento prezentovali, resp. vyšli najavo z obsahu spisu, z ktorých vyplynulo, že
žalovanáv2.radedosahujepriemernýhrubýmesačnýzárobok522,-EURanevlastnížiadennehnuteľný
majetok a ani žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok.

186. Žalovaný v 1. rade, podľa jeho čestného prehlásenia dosahuje maximálny príjem do 400,- EUR
mesačne, pričom síce je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, tie

sú však zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky a tiež exekučným záložným
právom exekútorského úradu JUDr. N.Á. R..

187. Žalovaný v 3. rade je invalidným dôchodkom s dôchodkom vo výške 192,- EUR mesačne, bez
vlastníctva nehnuteľností, či hnuteľných veci väčšej hodnoty, zato však s vyživovacou povinnosťou

k dvom maloletým nezaopatreným deťom, pričom jeho manželka má príjem len zo štátnych dávok
(materskej) vo výške 238,38 EUR.

188. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

189. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

190. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

191.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

192. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

193. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu.

194. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k
žalovanej sume bol 82,90 % (23.669,85 EUR, ako súčet celkovej priznanej suma súčtu priznanej istiny
a čiastočnej sumy späťvzatia / 28.553,50 EUR, ako celková žalovaná suma istiny =8290= 82,90 %)
a úspechu žalovaných bol 17,10 % (4.883,65 EUR ako nepriznaná suma istiny / 28.553,50 EUR, ako

celková žalovaná suma istiny =0,1710 = 17,10 %).

195. Priznanú sumu istiny určujúcu pre výpočet úspechu žalobcu v spore tvoril súčet priznanej sumy
istiny 22.542,59 EUR, priznaného vyčísleného zmluvného úroku 81,69 EUR. priznanej vyčíslenej sumy
úroku z omeškania 11,57 EUR, priznanej sumy nákladov spojenými s uplatnením pohľadávky 514,- EUR

a sumy 520,- EUR, ako časti sumy, o ktorú vzal žalobca svoju žalobu späť po začatí konania, nakoľko čo
do tejto časti žalovaní zavinili zastavenie konania v tejto časti uplatnených nárokov, keďže až po podaní
žaloby realizovali úhrady na predmetný úverový vzťah.

196. Žalobca však procesne svojim čiastočným späťvzatím žaloby zavinil zastavenie tohto konania v

časti sumy istiny 130,- EUR, keďže táto suma bola uhradená dňa 09.02.2017, t.j. ešte pred podaním
žaloby v tomto konaní, nakoľko táto bola podaná až dňa 13.02.2017.197. Žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 65,80 %, kedy uvedené
percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom
žalovaných (82,90 % - 17,10 %).

198. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť
vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím

o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.
zn. 6 Cdo 222/2016).

199. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.