Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206392
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1316206392.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom E.,
XXX XX J. št. občan SR, proti odporcovi v 1/ rade: L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX
W., št. občan SR, odporcovi v 2/ rade: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G., št. občan SR
a odporcovi v 3/ rade: C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX X., št. občan SR, o určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy a zaplatenie 54.417,11 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016 sa navrhovateľka voči
odporcom v 1/ až 3/ rade domáhala určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy V-846/16 zo dňa 2.3.2016,

ktorou odporcovia v 1/a 2/ rade ako predávajúci previedli na odporkyňu v 3/ rade vlastnícke právo na
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. obec W. okres D., evidovaných katastrálnym
odborom Okresného úradu Senec na liste vlastníctva č. XXXX ako Stavba, druh stavby: Rozostavaná
stavba, nachádzajúca sa na parcele reg. „C“, parc. č. 1261/2 a k rodinnému domu prináležiace parcely:
pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/1, o výmere 282 m2, druh pozemku Ostatné plochy,
pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/2, o výmere 126 m2, druh pozemku Zastavané

plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 1261/3, o výmere 17 m2, druh
pozemku Zastavané plochy a nádvoria, vrátenia finančných prostriedkov vo výške 54.417,11 eur, ktoré
navrhovateľka požičala odporcovi v 1/ a 2/ rade na výstavbu rodinného domu, ako aj náhrady trov
konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovi v 1/ a 2/ rade požičala na výstavbu rodinného domu sumu

v celkovej výške 59.417,11 eur a to v dvoch splátkach, dňa 16.7.2008 v sume 56.429,66 eur z účtu
navrhovateľky na účet odporcu v 2/ rade a dňa 18.12.2008 v sume 2.987,45 eur, sumy ktoré mala
navrhovateľka k dispozícii z predaja bytu v jej vlastníctve zo dňa 16.7.2008. Navrhovateľkou poskytnutá
pôžička bola bezúročná a mala byť vrátená vo forme výstavby samostatnej bytovej jednotky v rámci
rodinného domu, ktorý začali odporcovia v 1/ a 2/ rade stavať po uzatvorení manželstva. V bytovej
jednotke mala navrhovateľka bývať až do svojej smrti a odporcovia ju mali doopatrovať. Navrhovateľkou

poskytnuté finančné prostriedky neboli darom. Do dnešného dňa odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhovateľke
v rodinnom dome bývanie nezabezpečili, nepostarali sa o jej doopatrovanie a rovnako nevrátili ani
poskytnutúpôžičku.NavrhovateľkamomentálnebývavdomeseniorovvSenci.Odporcoviav1/a2/rade
zaťažili dom s priľahlými pozemkami záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom
pohľadávka navrhovateľky vznikla skôr ako pohľadávka banky. Vo februári 2016 navrhovateľka zistila,
že odporcovia v 1/ a 2/ rade previedli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2016 na

odporkyňuv3/rade,ktorásastalaichvýlučnouvlastníčkou.Odporcav2/radeinformovalsvojusestruvo
februári 2016, že predmetné nehnuteľnosti boli predané za sumu 130.000,- eur a následne, vo februári2016 bola na účet navrhovateľky poukázaná suma 5.000,- eur. Vo zvyšku, t.j. v sume 54.417,11 eur
zostala pôžička doposiaľ neuhradená. Kúpna cena 130.000,- eur je podľa navrhovateľky neprimerane
nízka, nakoľko domy v danej lokalite sa predávajú približne v sume 180.000,- eur a odporcovia v

1/ a 2/ rade inzerovali predmetné nehnuteľnosti na predaj v roku 2013 za sumu 194.990,- eur a v
súčasnosti, po prevode nehnuteľností na odporkyňu v 3/ rade, sú inzerované na predaj za 198.000,- eur,
skutočnostiktorépodľanavrhovateľkynasvedčujútomu,žeodporcoviav1/až3/radekonanúsúmyslom
ukrátiť žalobkyňu a prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dochádza k vzniku
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, že pohľadávka navrhovateľky zostane neuspokojená a

nevymožiteľná.

Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2016
navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni v 3/ rade povinnosť zdržať sa akejkoľvek právnej
dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby jej zakázal predmetné nehnuteľnosti scudziť,
založiť, zaťažiť, rozdeliť, prenajať a zriadiť na nich vecné bremeno, do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila skutkovými okolnosťami
zrejmými z návrhu na začatie konania. Predajom rodinného domu dochádza podľa navrhovateľky k
vzniku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko odporkyni v 3/ rade ako výlučnému
vlastníkovi nehnuteľností nič nebráni, aby nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu, ktorá by následne
mohla byť chránená ako dobromyseľný nadobúdateľ a takto sa pohľadávka navrhovateľky stane

nevymožiteľná, nakoľko sa odporca v 2/ rade vyjadril, že nemá finančné prostriedky na to, aby
doopatroval navrhovateľku, resp. na vrátenie pôžičky. Vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúcej v škode na majetku vo výške 54.417,11 eur, po odpočítaní vrátenej sumy vo
výške 5.000,- eur a z dôvodu nevyhnutnej potreby dočasného usporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
aby predajom nehnuteľností nedošlo k ukráteniu navrhovateľky ako veriteľky, voči odporcom v 1/ a

2/ rade ako dlžníkom, má navrhovateľka zato, že nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné,
primerané zabezpečovaciemu nároku a má vzťah k predmetu konania vo veci samej.

Spolu s návrhom predložila navrhovateľka listinné dôkazy - výpis z LV č. XXXX, Výpis z účtu v banke
zo dňa 15.7.2008, inzerát na predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 4.12.2013, ako aj inzerát na

predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 15.4.2016.

O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 až
77 O. s. p.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1, písm. f), O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry inštitút predbežného opatrenia slúži na
zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú
úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktorá je medzi stranami
predmetom sporu. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, ktorým sa rieši stav, ktorý neznesie odklad.

Nariadením či nenariadením predbežného opatrenia sa zásadne neprejudikuje meritórne rozhodnutie
vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň osvedčenie
oprávnenosti uplatneného nároku, k ochrane ktorého má predbežné opatrenie smerovať, a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, nemusí byť dodržaný postup stanovený zákonom pre dokazovanie. Pri rozhodovaní
súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu.Súd dospel k záveru, že vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenianiesúvdanejvecisplnené.Podľasúduniejedostatočnesplnenýanijedenzvyššieuvedených
predpokladov.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň také osvedčenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nie sú vážnejšie pochybnosti o jeho existencii. V danom prípade
navrhovateľka tvrdí, že odporcovi v 1/ a 2/ rade poskytla pôžičku na výstavbu rodinného domu, a zároveň
zdôrazňuje, že celková výška pôžičky v sume 59.417,11 eur nebol dar, skutočnosť ktorú však súd nemá

za osvedčenú.

Hoci sa na uzavretie zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomná forma,
súd v danom prípade okrem tvrdenia navrhovateľky o uzatvorení zmluvy o pôžičke, nemá k dispozícii
žiadne iné dôkazy, na základe ktorých by navrhovateľka aspoň osvedčila existenciu takejto zmluvy. Z
výpisu z účtu je síce zrejmé, že došlo k zaplateniu 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk) z účtu navrhovateľky

na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. a.s. dňa 16.7.2008 a sumy 2.987,45 (90.000,- Sk), ktorá
bola vybratá z bankového účtu navrhovateľky v hotovosti dňa 18.12.2008, súčet ktorých sa rovná sume
ktorú navrhovateľka vyčíslila ako celkovú sumu pôžičky, avšak zo samotného výpisu nie je zrejmé, či
suma zaplatená dňa 16.7.2008 bola poukázaná na účet odporcu v 2/ rade, a rovnako výber peňazí v
hotovosti dňa 18.12.2008 nepreukazuje skutočnosť, že tieto peniaze v hotovosti vybral odporca v 2/

rade tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Ak by však súd aj pripustil, že peniaze navrhovateľky sa dostali
do dispozície odporcov v 1/ a 2/ rade, vo výpise z účtu v banke zo dňa 15.7.2008 absentuje akýkoľvek
údaj týkajúci sa účelu poskytnutia finančných prostriedkov ktorý by potvrdzoval uzatvorenie zmluvy o
pôžičke a preto nárok navrhovateľky na nesplatenú časť pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke
nemôžesúdbezďalšiehopovažovaťzaosvedčenýnárok,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana.

Rovnako tvrdenie navrhovateľky, že za poskytnutú pôžičku jej malo byť zabezpečené bývanie v bytovej
jednotke v rámci rodinného domu až do jej smrti a odporcovia v 1/ a 2/ rade ju mali doopatrovať, nie
je ničím podložené a bez existencie písomnej zmluvy o pôžičke, resp. bez vypočutia odporcu v 1/ a 2/
rade, ak bola zmluva o pôžičke uzatvorená ústne či konkludentne - na čo súd v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je povinný a vychádza len z dôkazov ktoré sú súčasťou

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - nemožno poskytnúť ochranu neosvedčenému nároku a
preto ani predbežné opatrenie nariadiť.

Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností je odporkyňa v 3/ rade, pričom vlastnícke právo k nim získala kúpnou zmluvou zo dňa

2.3.2016, ktorá bola uzatvorená medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 3/
rade ako kupujúcou. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ nemá za preukázanú existenciu zmluvy o
pôžičke na základe ktorej sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní plniť navrhovateľke z dôvodu nesplnenia
podmienok poskytnutia pôžičky, ktoré súd rovnako nemá za osvedčené, nemožno ďalej argumentovať
ani snahou odporcov ako dlžníkov ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku tým, že právny úkon (predaj

nehnuteľností) bol urobený s úmyslom ukrátiť žalobkyňu a to bez ohľadu na to, aká je alebo bola
trhová cena predávaných nehnuteľností a za akú cenu sa práve inzerujú, a teda ani voči odporkyni v
3/ rade nariadiť predbežné opatrenie ktorým by sa zakázala akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami
v jej vlastníctve. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania,
pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu,

voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, pričom ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné
opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu jeho
oprávnených záujmov. V tomto kontexte má súd za to, že vydaním predbežného opatrenia ktorým
by sa odporkyni v 3/ rade zakázala akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami, by sa bez náležitého
osvedčenia opodstatnenosti nároku navrhovateľky nedôvodne a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho

práva odporkyne v 3/ rade a tak znemožnila ochrana jej oprávnených záujmov.

Navrhovateľka vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy najmä v tom, že za súčasnej situácie
môže kedykoľvek dôjsť zo strany odporkyne v 3/ rade ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností (do
rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2016), k ich prevodu na tretie

subjekty (čo doložila inzerátom na predaj rodinného domu s pozemkom zo dňa 15.4.2016), ktoré by
sa tak mohli stať dobromyseľnými nadobúdateľmi, čím by mohla byť navrhovateľke spôsobená značná
majetková škoda v podobe ťažko vymožiteľnej pohľadávky vzniknutej z nesplatenej časti pôžičky vo
výške 54.417,11 eur.Bez ohľadu na skutočnosť, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej až nenapraviteľnej ujmy možno
vyvodzovať iba z osvedčeného nároku, čo sa navrhovateľke nepodarilo preukázať a preto nebol

splnený ani druhý predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia, dáva súd do pozornosti, že na
základe oznámenia účastníka konania správa katastra zapíše do katastra poznámku o začatí konania
(§ 39 ods. 1 Katastrálneho zákona, ďalej len „KZ“), pričom cieľom zápisu informatívnej poznámky
je chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa
predmetných nehnuteľností. Hoci poznámka o prebiehajúcom konaní má len informatívny charakter a

nie je prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou (§ 5 ods. 3 KZ), výrok rozsudku ktorým by
súd určil neúčinnosť kúpnej zmluvy medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou
v 3/ rade ako kupujúcou, by bol záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k predmetným
nehnuteľnostiam v čase, keď bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Z toho vyplýva, že
nielen vydaním predbežného opatrenia je možné podať do príslušného katastra nehnuteľností návrh
na vyznačenie poznámky o nariadení predbežného opatrenia - ako uvádza navrhovateľka v návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia - ale dobromyseľnosť tretej osoby je možné vylúčiť aj zápisom
poznámky o prebiehajúcom konaní na návrh navrhovateľky, čo sa vo vzťahu k danej veci súdu javí
ako primeraný zabezpečovací prostriedok, nakoľko nebol osvedčený nárok ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

Samotná obava navrhovateľky, bez osvedčenia dôvodnosti nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana,
že odporkyňa v 3/ rade bez nariadenia predbežného opatrenia scudzí nehnuteľnosti v jej výlučnom
vlastníctve, nemôže byť dôvodom na vydanie predbežného opatrenia bez toho, aby sa tým neprimerane
nezasiahlo do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade.
Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia a návrh

navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd záverom považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že zamietnutie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nijakým spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, v ktorom
vykoná riadne dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania - ktoré však už presahuje rámec

konania o predbežnom opatrení - rozhodne vo veci samej rozsudkom.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v zmysle ustanovení § 145 až 151 O.s.p.
rozhodnutím vo veci samej, pričom okolnosť v čí prospech bolo nariadené predbežné opatrenie nie je
rozhodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).