Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Viera Zoľáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221201
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221201.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: V. J., Z. G. XXX, XXX XX G.Č., o zaplatenie 1.688,39 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX
zo dňa 4.4.2018 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v II. výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v III. výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd „prvej inštancie“)napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 925,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 12.10.2014 do zaplatenia a to mesačne v splátkach po 130,- eur splatných
vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného
zaplatenia pod stratou výhody splátok. II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.
III. výrokom rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2017 žiadal, aby súd
žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 1.688,39 Eur, úroky vo výške 530,66 Eur, úroky vo výške
946,82 Eur, úroky vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.688,39 Eur odo dňa 08.06.2017 do zaplatenia, úroky
zomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy1.688,39Eurododňa08.06.2017dozaplatenia,akoajtrovy
konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Poštová banka, a.s. a žalovaným bola dňa 21.12.2012 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať
v mesačných splátkach. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného žalobca zosplatnil úver a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril napriek skutočnosti, že žaloba mu bola doručená
dňa 06.11.2017.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa
08.09.2017, Zmluvou o úvere Dostupná pôžička zo dňa 21.12.2012, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, výpisom z účtu žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 3/2013, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutková stav:5. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby mal súd za preukázanú na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky číslo 3/2017 zo dňa 13.06.2017, kde pohľadávka uplatnená v tomto konaní
bola postúpená z postupcu Poštová banka, a.s. na žalobcu, čím mal súd za preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby.
6. Dňa 21.12.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka, a.s.
a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere Dostupná pôžička, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške 2.000 Eur, ktorú sa zaviazal splácať v mesačných splátkach 82,29 Eur
s dátumom konečnej splatnosti 10.12.2015, prvou splátkou splatnou 10.01.2013, RPMN predstavovala
24,50 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v tridsiatich šiestich mesačných splátok pri RPMN 29,87
% a priemerná hodnota RPMN predstavovala 20,90 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli
aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Z predloženého výpisu z účtu mal súd za preukázané,
že žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil žalobcovi sumu 1.074,10 Eur. Z dôvodu neplnenia si
povinnosti žalovaného titulom uzatvorenej Zmluvy, žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.09.2014 a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
7. Žalovaný uviedol, že z Poštovej banky, a.s. si vzal úver vo výške 2.000 Eur, nakoľko chcel kúpiť
motorového vozidlo, keďže havaroval motorové vozidlo svojho brata, tento úver mu musel vyplatiť. Tento
úver splácal, no neskôr sa dostal do finančných problémov a nevedel ho ďalej splácať, preto žalobca
pristúpil k zosplatneniu úveru. V prípade, ak by ho súd zaviazal zaplatiť dlžnú sumu, požiadal o mesačne
splátky vo výške 130 Eur, ktoré bude pravidelne poukazovať žalobcovi.
8. Na základe zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka, a.s. a žalovaným bola
dňa 21.12.2012 uzatvorená Zmluva o úvere Dostupná pôžička, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ, keďže konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, žalovaný bol v pozícii spotrebiteľa. Súd ex offo podrobil túto Zmluvu o pôžičke
zo dňa 21.12.2012 súdnej kontrole, či obsahuje všetky nenáležitosti v zmysle Zákona číslo 129/2010 Z.
z.. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 10.12.2013,
podľa ktorého údaj o RPMN patrí k najdôležitejším údajom v zmluve o úvere zohľadňujúci všetky náklady
na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch. Zjednodušene tým spotrebiteľovi dáva možnosť porovnať
obdobné produkty na trhu a vybrať si ten najvhodnejší úver. RPMN je najdôležitejším indikátorom
ceny úveru alebo pôžičky. Jedná sa o zloženú úrokovú mieru prepočítanú na jeden rok, ktorá však
nezohľadňuje len samotné úroky, ktoré sa na pôžičku zaplatia, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť
- veriteľ za pôžičku účtuje.
9. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže bola uzatvorená zmluva, ktorá musí
obsahovať všetky náležitosti v zmysle Zákona číslo 129/2010 Z.z. Zo samotného písomného
vyhotovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 nevyplýva, aby v tejto Zmluve boli uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) Zákona číslo
129/2010 Z. z., čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 2 citovaného zákona, že poskytnutý úver zo
dňa 21.12.2012 sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Podľa Zákona 129/2010 je zrejmé, že
v zmluve musia byť uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, musia byť špecifikované, z akých
predpokladovvychádzalveriteľpriuvádzanítohtoRPMNvzmluvách.Zákončíslo129/2010Z.z.stanovil
osobitné náležitosti zmluvy, aby spotrebiteľ bol účinne informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie posúdiť, aké právne dôsledky pre neho vyplývajú. S poukazom na prijatý právny
záver súdu, že v zmluve absentujú predpoklady použité pre výpočet RPMN, čím sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, súd má za to, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur, z
ktorého žalovaný zaplatil sumu 1.074,10 Eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
rozdiel vo výške 925,90 Eur. Z tejto dlžnej sumy súd zároveň žalobcovi priznal aj úroky z omeškania.
Žalobca listom zo dňa 26.09.2014 zosplatnil úver k tomuto dňu a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy do desiatich dní od doručenia výzvy. Z predloženej doručenky (č. l. 46 súdneho spisu), ktorá je
súčasťou súdneho spisu, mal súd za preukázané, že zosplatnenie úveru bolo žalovanému doručené dňa
01.10.2014. Dlžnú sumu mal tak žalovaný zaplatiť v termíne do 11.10.2014, deň nasledujúci sa dostal
do omeškania, preto súd žalobcovi priznal z tejto sumy ním požadovaný úrok z omeškania.
10. V prevyšujúcej časti s poukazom na prijatý právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
daného úveru, súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca s poukazom na
navrhovaný žalobný petit v žalobe zo dňa 08.09.2017 bol v prevažnej miere neúspešný, keď požadoval
kapitalizované úroky z úveru, úroky z omeškania, ako aj úroky z úveru od zosplatnenia úveru v sadzbe
24,5%ročnedobudúcna.Spoukazomnavýrokrozsudkusúdubolžalobcavprevažnejčastineúspešný,
nemá tak nárok na náhradu trov konania. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z
obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, ani si nárok na ich náhradu neuplatnil.
12. Súd zohľadnil vôľu žalovaného splácať úver žalobcovi a povolil mu daný úver splácať žalobcovi v
mesačných splátkach vo výške 130 Eur, ktoré bude poukazovať žalobcovi vždy do 20. dňa toho- ktorého
mesiaca vopred. Súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že majetková sféra žalobcu ako podnikateľského
subjektu nebude povolením splátok žalovanému ohrozená.
13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti jeho zamietavej časti. Namietal, že
nesúhlasí s argumentáciou súdu, že z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012
nevyplýva, aby v tejto zmluve boli uvedené predpoklady pre výpočet RPMN ako to vyžaduje zákonné
ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods.
2 citovaného zákona, že poskytnutý úver zo dňa 21.12.2012 sa považuje za úver bez úrokov a
bez poplatkov. Dal do pozornosti súdu, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN
podľa platnej legislatívy boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za
nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez
bližšej špecifikácie a o aké údaje sa má jednať. Rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné v
jeho odôvodnení, čím súd porušil práva žalobcu vyplývajúce pre neho z Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR vo veci XCdo/XX/XXXX, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. R. Ú. XXX/XX,
R. Ú. XX/XX, R.. Ú. XXX/XXXX. Poukázal na judikatúru a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, z ktorej
vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako
ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX : „Institut ochrany
spotřebitele neznamená jeho absolutní ochranu v tom smyslu, že by mohl ex post dovolávat neplatnosti
svých právních úkonů, které učinil dobrovolně.“). Namietal, že v danom prípade ide pod zámienkou
narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom
zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD k narušeniu princípu rovnosti strán konania a;
legitimita takýchto legislatívnych „úsluh“ slabším zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že
sú na trhu znevýhodnený silnejším ekonomickým postavením ich kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. V uvedenej veci poukázal aj na odlišné
stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP so zreteľom na jeho preskúmavacie
oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinný k 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie podľa zásad daných aplikáciou ust. §
378 a nasl. CSP. Odvolací súd v prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol podľa
ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou §
380 ods. 2 CSP tak ako boli uplatnené v zákonom v zákonnej odvolacej lehote). Odvolací súd prejednal
odvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávaniaavychádzalpritomzaplikácieust.§385ods.1CSP,
pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania či
doplnenia dokazovania ani náležite verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP).
Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu
predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.16. Súd prvej inštancie napadnutý II. výrok rozsudku, ktorým zamietol žalobný návrh žalobcu v
prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že podľa zákona č. 129/2010 je zrejmé, že v zmluve musia byť
uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, musia byť špecifikované z akých predpokladov
vychádzal veriteľ pri uvádzaní tohto RPMN v zmluvách a že v zmluve absentujú použité predpoklady
pre výpočet RPMN, čím sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neuviedol však v čom podľa
jeho názoru absentujú predpoklady použité pre výpočet RPMN a teda aj odvolací súd považuje v tejto
časti napadnutý výrok rozsudku sa nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je daný v prípade procesného postupu súdu
porušujúceho právo odvolateľa na spravodlivý proces. O naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako spravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie
pochybenia,možnosťvráteniasprávnehopostupu,následky,atď.).Zároveňniejemožnéprehliadnuť,že
niektoré čiastkové právo tvoriace právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie
dôvody.
18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie garantované Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochranyt.j.suplatnenímnárokunaobranuprotitakému
uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ust. § 220 ods. 2 CSP podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej ochrany posúdil. Jasne a
výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, príp. odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasní skutkový a právny základ
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pre odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (R.
Ú. XXX/XX). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.
19. Odvolací dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa
a preto je odvolanie z toho dôvodu opodstatnené. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie
napadnutej zamietavej časti žaloby. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom
na uvedené za arbitrárne, neposkytujúce odpoveď na otázky majúce pre vec podstatný význam, Tým,
že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvej inštancie, došlo k porušeniu základného práva
odvolateľa na spravodlivý proces. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru resp. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s ustáleným § 220 ods. 2 CSP a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.
1 písm. b/ CSP.
20. Neprichádza do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej
inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Keďže tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, postupovať v súlade s
ust.§181ods.2,§182CSP,vysporiadaťsasovšetkýminámietkamivznesenýmižalovanýmažalobcom
pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní a v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí
postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 3
CSP s tým, že podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný právny názor odvolacieho súdu.22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2001 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.