Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Csp/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116227876
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116227876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský

priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. XX, XXX XX R. o zaplatenie 126,08 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 19,55 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,29 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia, ďalej s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,26 EUR od 11.2.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Strany sporu n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.11.2016domáhavočižalovanejzaplateniasumy
126,08 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.
Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná nezaplatila za odber plynu, ktorý bol žalobcom vyúčtovaný
žalovanými faktúrami. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 126,08 EUR, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 EUR od 28.1.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 3 EUR od
26.2.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 4,29 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo
sumy 3 EUR od 25.6.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 3 EUR od 25.7.2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 3 EUR od 26.8.2015 do zaplatenia, 5, 05 % ročne zo sumy 3 EUR od 25.9.2015
do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 78,53 EUR od 30.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy
15,26 EUR od 11.2.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 10 EUR od 30.3.2016 do zaplatenia na
základe toho, že ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou, ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola

povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodaný
zemný plyn dohodnutú cenu, na základe čoho vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry celkovo
vo výške 126,08 EUR, ktoré žalovaná neuhradila.
Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Zmluva o združenej dodávke plynu
pre odberateľa plynu v domácnosti, Dodatok k Zmluve o združenej dodávke plynu, faktúru č.
XXXXXXXXX6, Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu, doklady
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, upomienka a pokus o zmier zo
dňa 26.9.2016.
Žaloba spolu s prílohami a procesnými poučeniami boli v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP žalovanej
doručené dňa 13.11.2017 spolu s uznesením, v ktorom bola súdom vyzvaná, aby sa v lehote 15 dníod doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe. Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Podľa ust. § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu
neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.1.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení a po posúdení podstatných skutkových
tvrdení za p r e u k á z a n é považuje :
Žalobca a žalovaná platne uzavreli Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa
25.9.2014, podľa ktorej mal žalobca dodávať plyn na odberné miesto J.

Žalobca vystavil žalovanej faktúry za odber plynu spolu na sumu 126,08 EUR takto:
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2015, splatná dňa 27.1.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX. zo dňa 11.2.2015, splatná dňa 25.2.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.4.2015, splatná dňa 31.5.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2015, splatná dňa 24.6.2015

- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015, splatná dňa 24.7.2015
- doklad č.. P., splatná dňa 25.8.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.9.2015, splatná dňa 24.9.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2015, splatná dňa 29.10.2015
- doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.1.2016, splatná dňa 10.2.2016

- doklad č. XXXXXXXXXX . zo dňa 15.3.2016, splatná dňa 29.3.2016
Žalovaná tieto faktúry neuhradila riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na ich
zaplatenie.

Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje :

Vo faktúrach ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené na základe
čoho, alebo z akých dôvodov boli žalovanej vyfakturované zo strany žalobcu sumy 78,53 EUR za
zabezpečeniefyzickéhoprerušenia/obmedzeniadodávkyzemnéhoplynuztituluneoprávnenéhoodberu
a sumy 3 EUR, 10 EUR za upomienky.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov :
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014,
ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 14.6.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. § 15 ods. 14 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike právo výberu dodávateľa elektriny a
dodávateľa plynu podľa tohto zákona má každý odberateľ elektriny a odberateľ plynu.
Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje

dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje
zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike dodávateľ plynu je povinný uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu s odberateľom plynu.
Podľa ust. § 69 ods. 2 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. dodávateľ plynu je povinný, ak je dodávateľom

plynu poskytujúcim univerzálnu službu uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke plynu na vymedzenom
území podľa § 17 ods. 1 s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada, ak sú
splnené obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a
uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu; povinnosť dodávateľa plynu uzatvoriť zmluvu
o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa plynu v domácnosti, ktorý za posledných 12 mesiacov

závažne porušil zmluvu o dodávke plynu alebo zmluvu o združenej dodávke plynu alebo neoprávnene
odoberal plyn.
Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

P r á v n e posúdenie veci :
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy
o dodávke plynu, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné
plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je dôvodný len sčasti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že strany sporu platne uzavreli Zmluvu
o dodávke plynu dňa 25.9.2014 na dodávku plynu a žalobca vyúčtoval žalovanej dodávku plynu na

odbernom mieste J. faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 26.9.2014 - 18.4.2015 znejúcou na sumu
4,29 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX. za obdobie 19.4.2015 - 25.11.2015 znejúcou na sumu 15,26
EUR. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi sumu vo výške 19,55 EUR.
Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny za dodávky plynu je dôvodný, vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanej bol dodávaný plyn, za ktorý nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania

od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj príslušné
úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom.
Súd preto priznal žalobcovi za omeškanie žalovanej so zaplatením dlžnej sumy riadne a včas aj úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,29 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,26 EUR od 11.2.2016 do zaplatenia.

Zo žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX z.o dňa 15.10.2015, splatnej dňa 29.10.2015
súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 78,53 EUR za zabezpečenie fyzického prerušenia/
obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu.
Zo žalobcom predloženého dokladu č. XXXXXXXXXX. zo dňa 13.1.2015 s dátumom splatnosti dňa
27.1.2015,dokladuč..zodňa11.2.2015sdátumomsplatnostidňa25.2.2015,dokladuč.XXXXXXXXXX.

zo dňa 10.6.2015 s dátumom splatnosti 24.6.2015, dokladu č.. zo dňa 10.7.2015 s dátumom splatnosti
24.7.2015, dokladu č. XXXXXXXXXX. zo dňa 11.8.2015 s dátumom splatnosti 25.8.2015, dokladu č..
zo dňa 10.9.2015 s dátumom splatnosti 24.9.2015, súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 3
EUR za vystavenie a zaslanie upomienky.
Zo žalobcom predloženého dokladu č.. zo dňa 15.3.2016 s dátumom splatnosti dňa 29.3.2016 súd zistil,

že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 10 EUR za vystavenie a zaslanie upomienky.
Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených
dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Čo sa týka
poplatkov za prerušenie/obmedzenie dodávky plynu,je treba poukázať na to, že samotné prerušenie
dodávky plynu je nepochybne nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných

záväzkov žalovanou, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po
splatnosti. Prerušenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu
nie je to služba v prospech žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v týchto častiach
žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za prerušenie, obmedzenie dodávky zemného plynu.
Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal

možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame
zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle rozsudku Krajského

súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu
všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky vspotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej
zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ

postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 ak všeobecné zmluvné
podmienky k spotrebiteľskej zmluve neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa
stať súčasťou zmluvy. V prípade všeobecných obchodných podmienok nie je splnená požiadavka
písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovanou. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme

spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky sú neprijateľné, nakoľko slúžia
na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem
žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa
ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol
žalobu v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za upomienky.
Súd konštatuje, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o dodávke plynu týkajúcich sa

predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonusozreteľom
na vzájomné práva povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a neposlednom rade i so zreteľom

na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v
spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva
výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Súd považuje poplatok za obmedzenie, prerušenie služieb, poplatky za obnovenie dodávky služieb a
poplatky za upomienky za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za neplatné v zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené, súd v prevyšujúcej časti (o zaplatenie poplatkov a upomienok) žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto :
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o

výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§255ods.2CSP akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Úspešnejšou stranou v spore bola žalovaná, keď žalobca
bol úspešný v rozsahu 15 % (súdom priznaná suma je 19,55 EUR, z uplatnenej sumy 126,08 EUR),
preto žalovaná bola úspešná v rozsahu 85 %, pričom rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej je
70 %, čo je rozsah nároku žalovanej na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne trovy konania, súd rozhodol tak ako je uvedené v treťom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace proce24
%sné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).