Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119010406.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného K. D., pre prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2019, o odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku
Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. septembra 2019 sp.zn. 1T/38/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.09.2019 sp.zn. 1T/38/2019 bol obžalovaný
K. D. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v
Banskej Bystrici sp.zn. 2 Pv 312/18/6601-31 16.05.2019 pre prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od 02.07.2018 do 05.11.2018 v obci H. v okrese D. D. a inde používal osobné motorové vozidlo
zn. V. U. ev.č. D. XXX F., ktoré mu bolo zverené vlastníkom J. D., nar. XX.XX.XXXX a ktorého
hodnota podľa odborného vyjadrenia znalca predstavovala ku dňu 02.07.2018 sumu 2.588,- Eur aj
napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 14C/12/2018 zo dňa 15.03.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.04.2018 aj v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 12Co/171/2018 zo dňa 22.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.07.2018, mu bola

uložená povinnosť vydať toto vozidlo spolu s dokladmi potrebnými na jeho užívanie do rúk A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia okresného súdu, pričom rozhodnutie
krajského súdu o zamietnutí jeho odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mu bolo doručené do
vlastných rúk dňa 02.07.2018,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor.

V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Zdôraznil,
že pokiaľ okresný súd v súvislosti s vlastníctvom predmetného vozidla uvádzal, že vozidlo malo byť
čiastočne nadobudnuté aj z finančných prostriedkov, ktoré mali pochádzať z pôžičky, patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov K. a A. D. (1.600,- Eur, poskytnutá I. J. a A. H.), tak s takýmto
konštatovaním nesúhlasí, pretože suma 1.600,- Eur, ktorá okrem príspevku ÚPSVaR bola použitá na
nadobudnutie vozidla, totiž nebola I. J. a A. H. poskytnutá pre potreby manželov D. a teda nebola

poskytnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale bola poskytnutá pre potreby maloletého
J. D., čo jasne vyplýva z čestného vyhlásenia obidvoch vyššie uvedených zo dňa 17.05.2018, kde tieto
uviedli, že finančné prostriedky neposkytovali pre potreby manželov D., ale poskytovali ich výlučne pre
potreby maloletého J. D.. Samotná skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté k rukám A. D.
neznamená, že tieto boli poskytnuté do bezpodielového spoluvlastníctva.
Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu, že suma 1.600,- Eur sa malo jednalo o pôžičku poskytnutú

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože I. J. a A. H. očakávali ich vrátenie, tak takéto
konštatovanie okresného súdu nie je dostatočne presvedčivé, pretože z výpovede obidvoch uvedenýchsvedkýň okrem iného vyplynulo aj to, že obe vedeli o veľmi zlej finančnej situácii manželov D., ktorým
už navyše aj v minulosti finančne vypomohli a už ani vtedy im finančné prostriedky neboli vrátené. Je
preto minimálne otázne, či sa jednalo o pôžičku alebo dar a v prípade, ak by sa aj jednalo o pôžičku,

tak komu táto pôžička bola vlastne poskytnutá, keďže finančné prostriedky v sume 1.600,- Eur boli síce
poskytnuté k rukám A. D., avšak účelovo bola poskytnutá v prospech J. D. a v neprospech manželov
D., teda v prípade pôžičky sa podľa jeho názoru v takom prípade jedná o zmluvu o pôžičke, hoci aj
neplatnú, poskytnutú J. D..
Záverom poznamenal, že ak má byť pravdou tvrdenie okresného súdu, že žalovaný skutok nie je

trestným činom, ani len priestupkom, tak potom po zhodnotí všetkých okolnosti tohto prípadu možno
konštatovať, že osoba, ktorá na nadobudnutie veci neprispeje ani len jediným centom a nemá zjavne
žiadny záujem prispieť ani v budúcnosti a ktorá nerešpektuje ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
súdu v civilnom konaní a takýmto rozhodnutí evidentne pohŕda, môže bez akéhokoľvek postihu
zadržiavať u seba vec, ktorú je podľa rozhodnutia súdu povinná vydať, povyšujúc tak svoje subjektívne
a účelové podmienky vydania veci nad rozhodnutie súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok v zmysle § 321
ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí krajská prokurátorka predniesla návrh v súlade s písomných vyhotovením
odvolania, navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca navrhol, aby odvolanie okresného prokurátora bolo zamietnuté, pretože prvostupňové
rozhodnutie považuje za správne a zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jej rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajúzúradnepovinnosti.Právoobstaraťdôkazymajúajstrany.Orgányčinnévtrestnomkonanís
rovnakoustarostlivosťouobjasňujúokolnostisvedčiaceprotiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčia

v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny (neviny) a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť
aj tieto výroky.
Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to vo vzťahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou vyjasňovať okolnosti svedčiace tak proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé
rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsasúdopieranielenotiedôkazy,ktoréboliprodukovanénahlavnom
pojednávaní, ale aj o tie, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní. Ak v priebehu hlavného pojednávania sa dôkazná situácia
výrazným spôsobom zmení, súd na takýto jav musí nielen reagovať, ale je aj jeho povinnosťou zisťovať,

z akých dôvodov a prečo k takejto zmene došlo. Tak koná aj vtedy, ak vzniknú pochybnosti, či obsah
niektorých dôkazov nebol chybne protokolovaný, prípadne ovplyvnený.
Odvolací súd musí konštatovať, že prejednanie a rozhodovanie v posudzovanej trestnej veci
prebehlo zákonným spôsobom a prvostupňový súd sa citovanými ustanoveniami Trestného poriadku v
dostatočnej miere riadil.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní jednak vypočul obžalovaného K. D., ktorý rozhodne poprel
protiprávne konanie, ako aj svedkyňu A. D., svedkyňu I. J., svedkyňu A. H. a oboznámil sa aj s celým
radom listinných dôkazov, ktoré sa v spisovom materiáli nachádzajú a po vykonanom dokazovaní dospel
k názoru, že zo strany obžalovaného nešlo o používanie cudzieho motorového vozidla. V dôvodochnapadnutého rozhodnutia sa podrobne zaoberal aj otázkou vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
V. U., ktorú posúdil ako predbežnú v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. a po zvážení všetkých okolností prípadu
uzavrel, že motorové vozidlo zn. V. U., ev.č. D. XXX F., patrí do podielového spoluvlastníctva maloletého

J. v podiele 33/41 a podiel 8/41 patrí do bezpodielového vlastníctva jeho rodičov a keďže obžalovaný
použil dňa 17.08.2018 motorové vozidlo, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom, nemohol sa dopustiť
žalovaného trestného činu, pretože nepoužil cudzie motorové vozidlo.
Stýmitoargumentamisaodvolacísúdplnestotožnilakeďžeodôvodnenierozhodnutiamálogickýzáklad
a je presvedčivé, v podrobnostiach naň odkazuje.

Okrem toho odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu listinného dôkazu, a to čestného prehlásenia I. J.
a A. H. zo dňa 17.05.2018 jasne vyplýva, že sumu 1.600,- Eur požičali A. D. a jej manželovi K. D. na
vyplatenie auta a nie výlučne A. D., ako to tvrdil okresný prokurátor v odvolaní, a preto vec kúpenú za
takto nadobudnuté peniaze možno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva takým spôsobom, ako
to konštatuje súd prvého stupňa.
Odvolací súd tiež dodáva, že v danom prípade je diskutabilná aj subjektívna stránka žalovaného

trestného činu, pretože z dôkazov okrem iného vyplynulo aj to, že obžalovaný mal motorové vozidlo
použiť len raz (iné užívanie dokázané nebolo), a to 17.08.2018 za účelom absolvovania technickej
kontroly, čo by samo o sebe nebolo možné považovať za užívanie motorového vozidla v trestnoprávnom
zmysle, vzhľadom na význam a možné sankcie, ktoré by neabsolvovaním takéhoto úkonu hrozili.
Aj samotné nevydanie motorového vozidla zo strany obžalovaného po právoplatnom rozhodnutí

príslušného súdu v zmysle obžaloby ostáva diskutabilné, nakoľko matka maloletého dieťaťa odmietla
súčinnosť, a to v tom slova zmysle, keď odmietla podpísať preberajúci protokol, ktorým podpisom
obžalovaný vzhľadom na hodnotu veci podmienil jej vydanie, čo na hlavnom pojednávaní nepoprela.
Iné posúdenie konania obžalovaného je však možné vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zabezpečenia
jeho potrieb, čo podľa názoru odvolacieho súdu zahŕňa skôr morálny aspekt, ako trestnoprávnu

zodpovednosť.
Na základe vyššie uvedeného, ako aj tých dôvodov, ktoré súd prvého stupňa uviedol v napadnutom
rozsudku, odvolací súd odvolanie okresného prokurátora v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.