Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112218062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3112218062.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: G.. G. K., nar. XX.X.XXXX,

bytomD.č.XX,F.protižalovanému:MestoTrenčín,IČO:00312037,sosídlomMierovonám.2,Trenčín,
právne zastúpený GARANT PARTNER legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Einsteinova č. 21,
Bratislava -Petržalka, IČO: 36 856 380 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že V. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 402m2 a V. parcela
č. XXX/XX - záhrady o výmere 34m2 zapísané na LV č. X pre okres Trenčín, obec Trenčín, k. ú. B. v
podiele 1/2 sú vo vlastníctve žalobcu.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.7.2012 domáhal určenia, že V. parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 402m2 a V. parcela č. XXX/XX - záhrady vo výmere 34m2 zapísané na LV č. X pre
okres Trenčín, obec Trenčín, k. ú. B. v podiele 1/2 sú vo vlastníctve žalobcu a do dedičstva po neb. E.
K. patrí 1-ica uvedených nehnuteľností. Uviedol, že rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor
územného plánovania a architektúry v Trenčíne pod sp.zn. OÚPA XXX/XX -Gr zo dňa 29.5.1989 boli

vyvlastnené pozemky v k.ú. B., obec Trenčín geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX z 19.3.1986
z pôvodných parciel č. XX a XX/X odčlenené nasledujúce časti : z parcely č. XX časť „4“ o výmere 27m2,
časť „5“ o výmere 110m2 a časť „6“ o výmere 230m2 a z parcely č. XX/X časť „7“ o výmere 70m2, časť
„8“ o výmere 118m2 a časť „9“ o výmere 12m2 od žalobcu ako vlastníka v 1-ici a v 1-ici od E. K..
ONV-OV a ÚP Trenčín rozhodnutím zn. Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 14.5.1990 potvrdil rozhodnutie
MsNV -odboru ÚPA v Trenčíne zn. OÚPA XXX/XX-Gr zo dňa 29.5.1989 v časti týkajúcej sa vyvlastnenia
parcely č. XX v časti „5“ o výmere 110m2 a súčasne zrušil vyvlastnenie časti parcely č. XX/X o výmere

200m2 (časť „7“, „ 8“ a „9“) a časť parcely č. XX o výmere 27m2 ( časť „4“) ; pričom časť „6“ o výmere
230m2 z parcely č. XX sa v uvedenom rozhodnutí nespomína. Toto rozhodnutie bolo konečné, bez
možnosti sa proti nemu odvolať a chýba na ňom vyznačená doložka právoplatnosti. Na Správu katastra
v Trenčíne bolo doručené iba rozhodnutie MsNV OÚPA XXX/XX- Gr s vyznačením právoplatnosti, akoby
vo veci ani nebolo podané odvolanie a následne vydané rozhodnutie ONV. Podľa identifikácie parciel č.
XXXX/XX vyvlastnená časť „5“ zlúčená do parc.č. XX/X zodpovedá terajším parcelám C-KN č. XXX/X,
XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve C. I. a L. na LV č. XXXX a XXXX. Podľa tejto identifikácie

ďalšie nevyvlastnené časti, ktoré mali zostať vo vlastníctve žalobcu a E. K. a to časť „4“ zlúčená do
par.č. XX/XX, časť „6“ zlúčená do parc.č. XX/X, časť „8“ zlúčená do parc.č XX/X a časť „9“ zlúčená do
parc.č. XX/XX zodpovedajú terajším C-KN parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Podľa identifikácie L zo dňa
28.6.2012 sa jedná o CKN parcely č. XXX/X a XXX/XX vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č.X. Žalobca mal za to, že to v minulosti niekto urobil úmyselne, pretože potom končila doba, kedy mohol
štát občanovi takto vyvlastniť pozemok. Problém s právoplatnosťou chcel riešiť aj cestou prokuratúry
a s Obvodným pozemkovým úradom v Trenčíne. Žalovaný jeho nároky neuznal a tvrdil, že pozemky

nadobudol vydržaním. Žalobca poukázal, na to, že pozemok užíval ako svoj vlastný a až po rokoch
sa dozvedel, že rozhodnutie ONV nebolo poslané na Správu katastra s vyznačením právoplatnosti.
Ako dôkaz predložil identifikácie pozemkov, vyjadrenie Okresnej prokuratúry v Trenčíne z 13.6.2012 a
z Obvodného pozemkového úradu v Trenčíne z 28.4.2010, rozhodnutím zn.Výst.XXXX/XX-XXX zo dňa
14.5.1990, geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX, identifikáciou a kópiou z katastrálnej mapy.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu na podanie žaloby ako i nedostatok naliehavého právneho záujmu na časti petitu, v zmysle
ktorého žalobca žiada, aby súd určil, že CKN parcely č. XXX/X zast. plocha a nádvoria vo výmere 402m2
a XXX/XX- záhrady vo výmere 34m2 k.ú. B., obec Trenčín, zapísané v LV č. X sú v podiele 1 súčasťou
dedičstva po neb. E. K.. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam,

kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne
postavenie žalobcu neistým. Mal za to, že právne postavenie žalobcu by bolo neisté iba vtedy, ak by
skutočne prichádzal do úvahy ako dedič po E. K.. Žalobca však nepreukázal, že by poručiteľ zanechal
závet, v ktorom by ho označil za dediča ani nepreukázal, že bol dedičom ( účastníkom konania) v
základnomdedičskomkonaní,prípadnevktorejzákonnejskupinededičovdedil atedačinebolvylúčený

z dedičstva osobami, povolanými dediť v 1. alebo 2. dedičskej skupine. Aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní bude mať žalobca len vtedy, ak preukáže vierohodným listinným dokladov, že je v skutočnosti
dedičom po neb. E. K. s poukazom na uznesenie NS SR 4Cdo 24/2009 z 21.12.2009, v zmysle ktorého
„ naliehavý právny záujem na takomto určení , akého sa žalobca domáha, môže mať len skutočný
( nie iba potenciálny ) dedič.“ K vzniknutej situácii žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR ako i

Ústavného súdu SR z ktorých vyplýva, že nie je možné sa domáhať žalobou o určenie vlastníckeho
práva v prípadoch straty vlastníckeho práva v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 ( tzv. rozhodná
doba) , nakoľko sa na tieto prípady vzťahujú reštitučné predpisy, ktoré sú k všeobecným predpisom
vo vzťahu špeciality. Či došlo v danom prípade k strate vlastníctva žalobcu v rozhodnom období
je dôležité právne posúdenie účinkov rozhodnutia Mestského národného výboru - oboru územného

plánovania a architektúry Trenčín č. O. XXX/XXXX-Gr zo dňa 29.5.1989 v nadväznosti na rozhodnutie
druhostupňového orgánu Okresného národného výboru -odbor výstavby a územného plánovania
Trenčín č. XXXX/XX-XXX zo dňa 14.5.1990 a následný zápis prechodu vlastníctva na štát v evidencii
nehnuteľností. Ako vyplýva z rozhodnutia MNV , proti nemu bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia a v lehote žalobca odvolanie podal. ONV ako odvolací orgán vrátil spis MsNV

späť s odôvodnením , že “ dovolateľ vo svojom podaní neuvádza žiadne dôvody ...... a preto nevznikli
dôvody na preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní.“ MsNV bolo toto vyrozumenie doručené dňa
14.8.1989 a tento deň je vyznačený na rozhodnutí MNV ako deň právoplatnosti rozhodnutia. Týmto
dňom došlo k reálnemu prechodu vlastníckeho práva na štát ( prevzatím bez právneho dôvodu) nakoľko
napriek tomu, že rozhodnutím ONV bola časť rozhodnutia MNV zrušená a vec bola v zmysle § 59 ods.3

zák.č. č. 71/1967 Zb. ( správny poriadok ) v čase vydania rozhodnutia vrátená prvostupňovému orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie, MsNV ďalej v tejto veci nekonal a vyvlastňovacie konanie nebolo
právoplatne ukončené. Poukázal na ust. § 3 ods.1 písm.o/ zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom v platnom znení : „ oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na
štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia hnuteľnosti bez právneho dôvodu.“ Žalovaný

citoval rozhodnutia NS SR 6Sžo/128/2010 z 30.3.2011 a 4Cdo/130/2007 zo dňa 25.2.2009; poukázal na
to, že neprávoplatné rozhodnutie MNV bolo podkladom pre zápis sporných nehnuteľností do vlastníctva
žalovaného ažalobcatedastratilsvojevlastníckeprávodňa14.8.1989nazákladetohtorozhodnutiabez
právneho dôvodu a preto sa na tento nárok vzťahujú reštitučné predpisy, v súlade s ktorými Obvodný
pozemkový úrad v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 20.10.2010 právoplatným dňa 3.12.2010 rozhodol,

že žalobca nespĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Žalobca mal možnosť podať
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a neurobil tak. Ak by v prípade žalobcu nebolo možné postupovať
v zmysle reštitučných predpisov, žalovaný poukázal na to, že k prechodu vlastníctva na žalobcu došlo
na základe vydržania. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, kde v prípade
splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona bez rozhodnutia štátneho

orgánu. K tomu musia byť splnené tieto zákonné predpoklady: a / nadobúdateľ je oprávneným držiteľom
veci po celú vydržaciu dobu, b/nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. V roku 1989
došlokfaktickémuprevzatiuspornýchnehnuteľnostíčeskoslovenskýmštátom,pričomMsNVvTrenčínemal tento majetok len v správe. Následne 1.mája 1991 v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí sa Mesto Trenčín priamo zo zákona stalo vlastníkom sporných nehnuteľností , ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. o obecnom zriadení právo hospodárenia národným

výborom, nachádzajúcim sa na území Mesta Trenčín. Od tohto momentu má žalovaný za to, že je
vlastníkom týchto nehnuteľností. Žalobca sa obrátil so žiadosťou o navrátenie vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam na Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne dňa 30.12.2004. Do tohto dátumu žalovaný
užíval predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere, pričom sa v zmysle § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka
sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností po uplynutí 10- ročnej vydržacej doby. Pokiaľ žalobca tvrdil,

že sporné nehnuteľnosti užíval ak vlastné, mal by preukázať, že platil dane a poplatky za sporné
nehnuteľnosti a to minimálne od 1.1.1993 podľa ust. § 2 zák.č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011 , z ktorého vyplýva, že: „ v dobrej
viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, ak aj keď v
skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže
vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby

je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila
možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Malo byť v záujme
žalobcu, aby si právoplatné skončenie vyvlastňovacieho konania overil, nakoľko k jeho ukončeniu

rozhodnutím Okresného národného výboru nedošlo. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom splnenie
podmienok vydržania a teda nemohol vlastníctvo nadobudnúť ani takýmto spôsobom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil dedičský spis tun. súdu sp.zn. 18D/6634/93
po neb. E. K., doplnil dokazovanie o kópiu spisu z Okresnej prokuratúry v Trenčíne č. Pd/83/2012, LV

č. X v k.ú. B. a znalecký posudok č.7/2016 znalkyne z odboru geodézie a kartografie na aktuálnu
identifikáciu sporných parciel.

4. Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. (účinného do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

5. Podľa § 137 písm. a/ CSP ( účinného od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 78 ods.1,2 CSP ( účinného od 1.7.2016 ) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd
žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

7. Podľa § 132 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa § 134 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

9.Podľa§130ods.1 Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

10. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.

c/ O.s.p.( účinného do 30.6.2016) , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len

k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
11. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). V danom prípade sa žalobca žalobou domáhal dvoch nárokov, jednak určenia, že
mu vlastnícky patria parcely uvedené v žalobe v podiele 1 a že zostávajúci podiel 1 patrí do dedičstva po

E. K.. V prípade určenia vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem žalobcu na taktom určení,
lebo len na základe súdneho rozhodnutia dôjde zmene zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu
na katastri nehnuteľností.

12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 18D/6634/93 po neb. E. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa

X.X.XXXX v Trenčíne vyplýva, že tento zomrel ako bezdetný, slobodný , bez zanechania závetu. Ako
dedičia v II. dedičskej skupine prichádzali do úvahy rodičia poručiteľa, ktorí však dedičstvo odmietli a
dedičmi v II. dedičskej skupine boli žalobca a jeho brat B.. R. K., ktorý je podľa vyjadrenia žalobcu
stále nažive. Otázka aktívnej vecnej legitimácie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva bola
už v minulosti riešená Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 28.9.2006 sp.zn. 3Cdo/178/2006 NS

SR uviedol, že žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná
za prípustný prostriedok riešenia sporov. V právnej vete k rozsudku NS SR zo dňa 27.7.2000 sp.zn.
3Cdo/131/99 , ktorý bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný
akoR65/2003sauvádza,žepresporovékonanievzmysle§175kods.2O.s.p.(účinnéhodo30.6.2016)
treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91

ods.2 O.s.p. a to ako na strane žalobcov tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch
spočívajú aj ďalšie rozsudky NS SR ( napr. rozsudok zo dňa 27.10. 2010 sp.zn. 4Cdo/120/2009;
zo dňa 30.5.2011 sp.zn. 1Cdo/183/2009 ; zo dňa 31.7.2012 sp.zn. 3Cdo/197/2010) . Právna úprava
prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.
Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím

súdu ( § 175p, §175q, § 175zca O.s.p.) existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie
o dedičstve skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky
prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa
až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových

práv patriacich do dedičstva ( aj novoobjaveného majetku) sú oprávnení voči iným osobám spoločne a
nerozdielne.Vkonaníourčeniepredmetudedičstva majúztýchtodôvodovpostavenietzv.nerozlučných
spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods.2 O.s.p. ( od 1.7.2016 § 78 ods.1,2 CSP). Vzhľadom na vyššie
uvedené, že žalobca je len jedným z dedičov po E. K., súd žalobcu v časti o určenie , že pozemky
patria do dedičstva v podiele 1 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

danej skutočnosťou, že účastníkmi časti tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť
( účastníkom konania o určenie, že pozemky patria do dedičstva mal by aj B.. R. K.). Nesprávne
označenie okruhu účastníkov súd nie je oprávnený odstrániť ex offo a preto súd v tejto časti ( § 78 ods.2
CSP) žalobu zamietol.

13. Súd vyhovel žalobe žalobcu a určil, že je podielovým spoluvlastníkom CKN parcely č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 402m2 a CKN parcela č. XXX/XX - záhrady o výmere 34m2
zapísané na LV č. X pre okres Trenčín, obec Trenčín, k. ú. B. v podiele 1. Zo znaleckého posudku
č. 7/2016 znalkyne Ing. Ivany Bendovej z odboru geodézia a kartografia vyplýva, že po vykonaní
identifikácie dielov č. X,X,X,X,X z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 19.3.1986

znalkyňa konštatuje, že pozemkom CKN parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 402m2
( LV č. X) zodpovedá diel č.6 ( z pôvodnej parcely č.XX) o výmere 230 m2 v celosti, diel č. 7 ( z pôvodnej
parcely č. XX/X) vo výmere 70m2 v celosti, diel č. 8 ( z pôvodnej parcely č. XX/X) vo výmere 118m2
v časti /A/ 102m2. Zvyšok dielu č.8 časť /B/ vo výmere 16m2 leží v CKN pozemku parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 496m2, ktorý je evidovaný v LV č. XX v k.ú. B.. Pozemok
CKN parc.č. XXX/XX -záhrada vo výmere 34m2 ( LV č.X) zodpovedá dielu č. 4 ( z pôvodnej parcely č.
XX) o výmere 24m2 v celosti a dielu č. 9 ( z pôvodnej parcely č. XX/X) o výmere 12m2 v časti 10m2.

Zvyšok dielu 9 vo výmere 2 m2 leží v pozemku CKN parc.č. XXX/XX- záhrada vo výmere 35m2 , ktorý
je evidovaný na LV č. XX v k.ú. B..

14. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor
územného plánovania a architektúry v Trenčíne pod sp.zn. OÚPA XXX/XX -Gr zo dňa 29.5.1989 boli

vyvlastnené pozemky v k.ú. B., obec Trenčín geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX z 19.3.1986
z pôvodných parciel č. XX a XX/X odčlenené nasledujúce časti : za parcely č. XX časť „4“ o výmere
27m2, časť „5“ o výmere 110m2 a časť „6“ o výmere 230m2 a z parcely č. XX/X časť „7“ o výmere 70m2,
časť „8“ o výmere 118m2 a časť „9“ o výmere 12m2 od žalobcu ako vlastníka v 1-ici a v 1-ici od E.
K.. ONV-OV a ÚP Trenčín rozhodnutím zn. Výst. XXXX/XX-XXX zo dňa 14.5.1990 potvrdil rozhodnutie
MsNV -odboru ÚPA V Trenčíne zn. OÚPA XXX/XX-Gr zo dňa 29.5.1989 v časti týkajúcej sa vyvlastnenia

parcely č. XX v časti „5“ o výmere 110m2 a súčasne zrušil vyvlastnenie časti parcely XX/X o výmere
200m2 ( časť „7“,“8“ a „9“) a časť parcely XX o výmere 27m2 ( časť „4“) ; pričom časť „6“ o výmere 230m2
z parcely XX sa v uvedenom rozhodnutí nespomína. Je teda zrejmé, že právoplatne bola vyvlastnená
z majetku žalobcu len časť „5“ o výmere 110m2 odčlenená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-
XX zo dňa 19.3.1986 a vyvlastňovacie konanie sa v oddelených častiach označených ako „4,6,7,8,9“

právoplatne neskončilo a teda vlastnícke právo žalobcu ani E. K., k sporným častiam pôvodných parciel
č. XX a XX/X v k.ú. B. nebolo nikdy zákonne odňaté, neprešlo na štát ani na žalovaného nijakým
legitímnym spôsobom.

15. Vo všeobecnej rovine za vlastníka možno považovať osobu, ktorej svedčí právny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva ( "modus") a zodpovedajúci právny titul ("titulus"), napr. zmluva. Za
situácie, kedy titulus svedčí inej osobe než modus, je nutné určiť, koho možno považovať za vlastníka
a v takomto prípade sa za vlastníka považuje ten, komu svedčí nadobúdací titul. Žalovanému svedčí
vlastnícke právo len na základe jeho zápisu za vlastníka sporných parciel uvedených v žalobnom návrhu
na LV č. X v k.ú. B. na základe neprávoplatného rozhodnutia MNV č. OÚPA XXX/XX-Gr zo dňa

29.5.1989. Žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo od vydržania, pričom oprávnenú držbu zakladal
na svojom zápise za vlastníka a dlhodobom užívaní týchto parciel. Žalobca odvíjal svoje vlastnícke právo
od vlastníctva pôvodných parciel č. XX vo výmere 110m2 a č. XX/X vo výmere 200m2 zapísanej v LV
č. XXX v k.ú. B. na žalobcu v podiele 1.

16. Nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva, uplatnený žalobou nemožno považovať v žiadnom
prípade za reštitučný nárok, lebo mu vlastnícke právo v jeho podiele 1-ica na týchto nehnuteľnostiach
parc.č. XXX/X a XXX/XX v k.ú. B. nikdy nebolo zákonným spôsobom odňaté, čo v konečnom dôsledku
vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trenčíne č. XXXX/XXXXX-
XXX/OHX zo dňa 20.10.2010, právoplatného dňa 3.12.2010, ktorý preskúmal podrobne vyvlastňovacie

konanie č. OÚPA XXX/XXXX-Gr ( ako aj opravné prostriedky) a nevyhovel reštitučnému nároku žalobcu
na navrátenie vlastníctva k časti pôvodných pozemkov parc.č. XX/X a XX v k.ú. B., s poukazom na
ust. § 2 ods.1 zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, lebo tieto pozemky neprešli
na štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 a v odôvodnení sa konštatuje, že vyvlastnenie
zvyšnej výmery 457m2 bolo zrušené, teda nedošlo k strate vlastníctva v zmysle zákona. Súd je týmto

právoplatným rozhodnutím viazaný a v tomto konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, týkajúce
sa sporného vyvlastňovacieho konania, než ktoré boli už predmetom prieskumu Okresnou prokuratúrou
v Trenčíne v spise Pd 83/2012, ktorého súčasťou je aj citované rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu č. XXXX/XXXXX-XXX/OHX.

17. Súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalobcovi jeho podiel 1 na sporných
nehnuteľnostiach, pôvodne ( pred začatím vyvlastňovacieho konania) zapísaných ako jeho vlastníctvo v
podiele X na LV č. XXX v k.ú. B., patrí. Žalovaný nepreukázal titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva
ani titul pre dobromyseľnú držbu, čiže na základe akého zmluvného, alebo iného právneho vzťahu
bol dobromyseľný v tom, že mu sporné časti parciel, ktoré neboli rozhodnutím MsNV č. OÚPA XXX/

XXXX-Gr zo dňa 29.5.1989 právoplatne vyvlastnené, patria. Skutočnosť, že na kataster bolo doručené
neprávoplatné rozhodnutie, týkajúce sa nevyvlastnených parciel nemôže zakladať titul pre oprávnenú
držbu a nemožno ho pripísať ospravedlniteľnému omylu. MsNV v Trenčíne ako správny orgán nemal
žiadne pochybnosti o tom, že rozhodnutie č. OÚPA 748/1989-Gr zo dňa 29.5.1989 nie je právoplatnéako celok, lebo mu bolo doručené zrušujúce rozhodnutie II. stupňového správneho orgánu ONV č.
Výst.XXXX/XX-XXX zo dňa 14.5.1990, z ktorého je zrejmé, že o sporných častiach č. 4,6,7,8,9 v
geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 19.3.1986 nebolo rozhodnutie MsNV potvrdené ale

zrušené, teda tieto parcely neboli nikdy vyvlastnené. Žalovaný nemal teda nijaký titul pre dobromyseľnú
držbu a žalobca nemohol preukázať, že platí dane, pokiaľ jeho parcely boli v evidencii nehnuteľností
zapísané ako vlastníctvo žalovaného. Žalovaný nemohol sporné parcely nadobudnúť do vlastníctva
vydržaním, pretože nepreukázal titul pre dobromyseľnú držbu. Z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu
žalobcu, ktorého spoluvlastnícke právo v podiele 1-ica k sporným parcelám bolo preukázané.

18. O náhrade trov konania a súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v 1-ci a preto mu súd priznal
50% trov konania. O ich výške rozhodne po právoplatnosti sporu vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.