Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214040
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116214040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: U. W. G., nar. XX. X. XXXX, trvalo
bytom F., Q. II XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., Bočná 26,
940 71 Nové Zámky, IČO: 11728094, proti žalovanému: JUDr. Peter Stano, súdny exekútor, so sídlom
Michalská7,91701Trnava,IČO:37844512,zastúpenému:ProsmanaPavlovičadvokátskakancelária,
s.r.o.,Hlavná31,91701Trnava,IČO:36865281,ozaplatenie2.292,50eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. februára 2018 č. k. 27C/180/2016-52, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že nariaďuje súdu

prvejinštancieopraviťvýrokvpísomnomvyhotovenínapadnutéhorozsudkuvčastitrovprvoinštančného
konania zosúladením výroku vyhláseného na pojednávaní a výroku v písomnom vyhotovení rozsudku.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; v rozsudku vyhlásenom na
pojednávaní II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu (v
písomnomvyhotovenínapadnutéhorozsudkuII.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovináhradu
trov konania v celom rozsahu).

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 31 ods. 1, § 33 ods. 1 E.p. (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/); § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1,
§ 106 ods. 1 a 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a
poukazom na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 15.6.2016 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2.292,50
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 751,96 eur od 24.8.2013 do zaplatenia

a zo sumy 1.510,54 eur od 28.8.2013 do zaplatenia z dôvodu, že po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie zaplatil 23.8.2013 švagor žalobcu v hotovosti za povinného na účet exekútora - žalovaného
sumu 12.376,46 eur, v ten istý deň 23.8.2013 švagor žalobcu telefonicky oznámil žalovanému, že
pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie uhradil namiesto žalobcu/povinného, osoba, s ktorou žalobca
(správne švagor žalobcu) telefonoval, mu pri tejto príležitosti oznámila, že má zaplatiť ešte 1.510,54 eur,
lebo pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie zaplatil 15. deň po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie, teda jeden deň po lehote 14 dní určenej v upovedomení o začatí exekúcie. Dňa 27.8.2013

švagoržalobcuzaplatilžalovanémuvhotovostinajehoúčetsumu1.510,54eur.Dňa26.10.2015žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému list, v ktorom ho žiadal o vyjadrenie k
štyrom otázkam ohľadne legitimity postupu v exekučnom konaní, žalovaný na list nereagoval. Exekútor
nesprávne v upovedomení uviedol výšku istiny o 670,97 eur viac, nakoľko do istiny započítal aj úrokz omeškania, pričom v exekučnom titule, ktorým je rozsudok v trestnej veci mu táto povinnosť nebola
uložená. Z toho dôvodu žalovaný nesprávne vyčíslil aj trovy exekúcie v upovedomení vyššie o 80,99 eur.
Exekútor si dodatočne vymienil i zaplatenie trov exekúcie 1.510,54 eur s odôvodnením, že pohľadávka

bola zaplatená v 15. deň po doručení upovedomenia o exekúcii.
Žalovaný namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v časti nároku na vydanie úrokov z
omeškania, nakoľko tieto vyplatil oprávnenému a teda sa bezdôvodne neobohatil. Žalobca dobrovoľne
zaplatil úroky z omeškania z istiny, nakoľko si povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným
rozsudkom nesplnil a teda plnil dobrovoľne v súlade s hmotným právom. Žalovaný vzniesol aj

námietku premlčania, nakoľko žalobca vedel o dôvode a výške úhrady, ktorá bola zrealizovaná inou
osobou, ktorú na to zmocnil od 27.8.2013 a žalobu podal na súd dňa 15.6.2016, teda po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca nezaplatil v exekučnom konaní v lehote vymáhanú pohľadávku
a ani nepodal námietky voči trovám exekúcie, pohľadávku zaplatil po uplynutí lehoty. Žalovaný po
uplynutí lehoty na podanie námietok a na zaplatenie pohľadávky, vyčíslil odmenu exekútora v zmysle
vyhlášky. Žalobca nevyužil v exekučnom konaní opravné prostriedky a podanou žalobou obchádza

procesné lehoty na prieskum upovedomenia o začatí exekučného konania v zmysle Exekučného
poriadku. Nezrušené upovedomenie o začatí exekučného konania je platné a považuje sa za správne
a záväzné, a to do času jeho zrušenia alebo zmeny. Žalobca svoju argumentáciu postavil na právnom
predpoklade, že nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktorý vyústil v rámci exekučného konania
do vydania rozhodnutia došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, tento predpoklad je v rozpore s

ustálenou judikatúrou (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdo 129/97, sp. zn. 25Cdo
430/2000), keďže ak bolo vo veci vydané rozhodnutie, nie je možný postup, ktorý mu predchádzal a
v obsahu vydaného rozhodnutia sa odrazil, hodnotiť ako nesprávny úradný postup a tento predpoklad
nezodpovedá princípu prezumpcie správnosti rozhodnutí, podľa ktorého súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní.

Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného v podaní z 25.7.2017 uviedol, že s obsahom vyjadrenia
žalovaného nesúhlasí a zotrval na podanej žalobe. Napriek výzve súdu a poučení o zákonnej
koncentrácii konania nedoplnil skutkové tvrdenia a ani nenavrhol doplniť dokazovanie.
Súd prvej inštancie vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu:
Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/23/2010 z 27.12.2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/42/2012 zo 6.11.2012 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu podvodu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem a pol roka.
ZároveňmusúduložilpovinnosťnahradiťškodupoškodenejSlovenskejrepublikekonajúcejSlovenským
pozemkovým fondom vo výške 10.290,11 eur. Dňa 29.7.2013 začalo exekučné konanie u žalovaného
na základe poverenia súdu. Dňa 29.7.2013 bol žalovanému doručený návrh oprávneného na vymoženie

istiny 10.290,11 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 10.290,11 eur od 7.11.2012 do
zaplatenia. Z upovedomenia o začatí exekúcie č. k. EX 1345/13-5 z 5.8.2013 súd zistil, že na základe
poverenia Okresného súdu Nitra č. 5403*140269 z 2.8.2013 začalo exekučné konanie, žalovaný začal
vymáhať pohľadávku vo výške 10.290,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 7.11.2012
zo sumy 10.290,11 eur do zaplatenia v prospech oprávneného Slovenský pozemkový fond. Vyčíslil

vymáhanú sumu spolu s trovami exekúcie ku dňu 5.8.2013 vo výške 12.376,46 eur. V upovedomení
vyzval žalovaný povinného/žalobcu k uspokojeniu pohľadávky oprávneného do 14 dní od doručenia
upovedomenia, inak vydá exekučný príkaz a vyčíslil predbežné trovy exekúcie navýšené na celkovú
vymáhanú sumu 13.831,05 eur. V závere poučil povinného/žalobcu, že v rovnakej lehote 14 dní od
doručeniaupovedomeniamôževzniesťnámietkyprotiexekúcii.Upovedomeniebolodoručenéžalobcovi

8.8.2013, čo nie je sporné. Švagor žalobcu Q. R. dňa 23.8.2013 zaplatil v hotovosti na účet žalovaného
sumu 12.376,46 eur a dňa 27.8.2013 sumu 1.510,54 eur. Z ukončenia exekúcie z 5.9.2013 súd zistil, že
žalovaný oznámil oprávnenému, že mu poukázal na jeho účet vymoženú istinu 10.290,11 eur a úroky z
omeškania 716,12 eur v dvoch splátkach a to dňa 26.8.2013 sumu 9.506,49 eur a dňa 28.8.2013 sumu
1.499,74 eur. Zo žiadosti žalobcu o vyjadrenie adresovanej žalovanému dňa 26.10.2015 súd zistil, že

žiadal: a) aby mu oznámil na základe akého titulu požadoval od žalobcu zaplatenie úrokov z omeškania,
b) na základe akého právneho predpisu určil lehotu 14 dní na zaplatenie vymáhanej pohľadávky pod
hrozbou navýšenia trov exekúcie, c) na základe akého titulu od povinného prostredníctvom jeho švagra
vyžadoval a následne prijal sumu 1.510,54 eur, d) aký procesný úkon vykonal za účelom vymoženia
1.510,54 eur.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nepreukázal začatie plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty dňom 27.8.2013, nepoprel právo oprávneného na zaplatenie úrokov z omeškania,
ktoré aj v exekúcii zaplatil, namietol, že žalovaný nemal na ich zaplatenie vykonateľný titul. V časti
zaplatených úrokov z omeškania uviedol, že je irelevantné ich postúpenie oprávnenému z hľadiskabezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý sa obohatil. Ďalej uviedol, že všeobecné popretie tvrdení
žalovaného sa vzťahovalo aj na jeho námietku, že jeho švagor plnil namiesto žalobcu na základe jeho
splnomocnenia. Poprel, že mal švagor splnomocnenie žalobcu. Švagor mohol plniť aj na vlastný podnet,

pričom sa o dlhu žalobcu mohol od žalobcu dozvedieť.
Právny zástupca žalovaného s poukazom na § 32 ods. 2 veta prvá O.z. uviedol, že ak by švagor žalobcu
plnil bez splnomocnenia žalobcu platí, že konal vo vlastnom mene a v takom prípade nie je žalobca
vôbec aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, aktívne vecne legitimovaným by bol švagor, ktorý
plnil žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadrenia a listinnými dôkazmi zo spisu a
nevykonal 2 navrhnuté dôkazy z dôvodu nadbytočnosti a potreby odročenia pojednávania: Výsluch
žalovaného, nakoľko sa písomne vo veci vyjadril cestou svojho právneho zástupcu a v konaní nebolo
tvrdené, že by priamo s ním žalobca, alebo jeho švagor komunikoval; súd zamietol aj návrh na výsluch
svedka - švagra žalobcu, ktorého navrhol vypočuť žalobca v žalobe. Na pojednávaní právny zástupca
žalobcu poprel vlastné skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ohľadne splnomocnenia svedka na úhradu

vymáhanej pohľadávky. Na toto popretie vlastných skutkových tvrdení súd neprihliadol, nakoľko žalobca
malmožnosťpoprieťskutkovétvrdeniažalovaného,bolosvojomprávepoučenýavyzvanýnavyjadrenie
v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V lehote, ktorá uplynula dňa 25.7.2018, žiadne skutkové tvrdenia
neuviedol. Žalovaný skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a pripojených listinných dôkazoch nepoprel a
preto výsluch svedka - švagra považoval súd prvej inštancie za nadbytočný.

Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie zaplatil
žalovanému v upovedomení vyčíslené úroky z omeškania (vo výške 670,97 eur dňa 23.8.2013), pričom
medzi stranami nebolo sporné, že neexistoval vykonateľný titul na ich vymáhanie. V nadväznosti
na vymáhané úroky z omeškania uviedol, že odmena za výkon exekučnej činnosti presiahla sumu
zodpovedajúcu právnemu predpisu, na ktorú žalovanému vznikol nárok (80,99 eur zaplatená dňa

23.8.2013)ažesinesprávnevyčíslilodmenuvovýške1.510,54eur,zaplatenúdňa27.8.2013,zaúhradu
vymáhanej pohľadávky po určenej lehote. Predmetom konania je teda náhrada škody, ktorá vznikla
žalobcovi v exekučnom konaní činnosťou žalovaného.
Ďalej súd dôvodil, že sa zaoberal otázkou, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Najvyšší súd SR
a následne všeobecné súdy v rámci SR už pred nadobudnutím účinnosti právnej úpravy zodpovednosti

exekútora za škodu podľa znenia § 31 E.p. od 1.4.2017, vychádzali z toho, že E.p. ani zákon č. 514/2003
Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich.
Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu rovnako sám exekútor za podmienok ustanovených v čase
podania žaloby v ust. § 33 ods. 1 E.p.. Bolo len na žalobcovi či si náhradu škody uplatní podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. alebo či nárok bude uplatňovať priamo od súdneho exekútora podľa ustanovenia § 33
ods. 1 E.p. (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 289/2008, Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 75/2015, sp. zn. 3Cdo 129/2015 z 22.6.2016). Vzhľadom na vývoj rozhodovacej činnosti súdov
a právnej úpravy, ktorá upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, súd dospel k záveru, že žalovaný je
pasívne vecne legitimovaný pri uplatnení nároku z titulu škody, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia

povinností zo strany žalovaného ako súdneho exekútora (vymožením úrokov z omeškania bez právneho
dôvodu a nesprávne vyčíslená výška odmeny).
Ďalej sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že prevzal
upovedomenie o začatí exekúcie 8.8.2013 a jeho švagor 23.8.2013 zaplatil v hotovosti za žalobcu
na účet žalovaného sumu 12.376,46 eur. V ten istý deň švagor oznámil žalovanému, že pohľadávku

oprávneného a trovy exekúcie uhradil namiesto žalobcu. Pri tomto rozhovore bol švagor vyzvaný
žalovaným na doplatenie odmeny exekútora vo výške 1.510,54 eur, pretože zaplatil pohľadávku po
uplynutí lehoty 14 dní po doručení upovedomenia. Švagor žalobcu zaplatil túto sumu 27.8.2013. Z
pripojenej žiadosti žalobcu z 26.10.2015 tiež vyplýva vedomosť žalobcu, že od neho cestou jeho švagra
žiadal žalovaný a následne aj prijal sumu 1.510,54 eur.

Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel a pri svojom prvom úkone vzniesol
námietku premlčania, ktorú aj zdôvodnil. Následne bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie a doplnenie
skutkových tvrdení v lehote stanovenej súdom a bol poučený o koncentrácii konania. Svoje právo
nevyužil, len všeobecne poprel tvrdenia žalovaného.
Súd prvej inštancie považuje za preukázané, že žalobca vedel od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie dňa 8.8.2013 aká čiastka je od neho vymáhaná, z akého dôvodu, v akej lehote má byť
uhradená. Je nesporné, že za žalovaného plnil jeho švagor 23.8.2013 a po oznámení výšky nedoplatku
na odmene exekútora doplatil odmenu dňa 27.8.2013. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu až na pojednávaní prvýkrát uviedol, že švagor konal bez plnej moci žalovaného (pozn.odvolacieho súdu - správne žalobcu), čím poprel vlastné skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Ak by aj
švagor žalobcu prekročil splnomocnenie, alebo konal bez splnomocnenia, žalobca minimálne ku dňu
26.10.2015 (výzva z 26.10.2015) vedel, že za neho plnil jeho švagor a bol povinný bez zbytočného

odkladu informovať o tejto skutočnosti žalovaného, ak nechcel byť týmito úkonmi viazaný. Pokiaľ tak
neurobil platí, že prekročenie splnomocnenia schválil (§ 33 ods. 1 O.z.). Žalobca je teda aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. V opačnom prípade, ak by žalobca neschválil úkony svojho švagra, bol
by nimi viazaný švagor a žalobca by nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby (§ 33 ods. 2 O.z.),
čo je dôvod na zamietnutie žaloby.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. V danom prípade žalobcovi škoda vznikla
zaplatením žalovanej istiny, pričom ako je vyššie uvedené, žalovaný (správne žalobca) vedel od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa 8.8.2013 aká čiastka je od neho vymáhaná, z akého
dôvodu, v akej lehote má byť uhradená a aké sú následky jej neuhradenia v stanovenej lehote. Za
žalovaného (pozn. odvolacieho súdu - správne za žalobcu) plnil jeho švagor na základe splnomocnenia
dňa 23.8.2013 a po oznámení výšky nedoplatku na odmene exekútora dňa 23.8.2013 doplatil odmenu

dňa27.8.2013.Nakoľkonazákladeplnejmocinadobudolpráva priamožalobca(splnomocniteľ)odtohto
okamihu začala plynula dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody a zároveň
i objektívna premlčacia doba. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.6.2016 t. j. po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 23.8.2015 a 27.8.2015, preto súd žalobu zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 2

CSP, vecne plným úspechom žalovaného v konaní a nezistením žiadnych dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanému, pričom ani žalobca
takéto dôvody neuviedol, z ktorých dôvodov súd plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Zo strany žalobcu neboli produkované žiadne také dôvody hodné
osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali

použitie ustanovenia § 257 CSP. Samotná skutočnosť, že žalobca je v konaní oslobodený od súdnych
poplatkov (nakoľko mu bola CPP poskytnutá bezplatná právna pomoc) a že sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody takýmto dôvodom nie je (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.3.2010 sp. zn.
1 M Obdo V/19/2008).

2.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalvčasodvolaniežalobca,snávrhomnajehozrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sú tu dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Dôvodil, že výzvou zo 4.7.2017 ho súd vyzval,
aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k pripojenému vyjadreniu žalovaného,
uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca vo vyjadrení z

27.5.2017 uviedol, že nesúhlasí s obsahom vyjadrenia žalovaného z 28.3.2017 a že trvá na žalobe
v plnom rozsahu. Žalobca týmto svojím vyjadrením vo všeobecnosti poprel všetky skutkové tvrdenia
žalovaného uvedené v jeho vyjadrení z 28.3.2017, vrátane údajného zmocnenia inej osoby na úhradu
„exekúcie“ a premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Ak žalobca na pojednávaní dňa 26.2.2018
výslovne poprel konkrétne tvrdenie žalovaného, tzn. existenciu splnomocnenia pre švagra žalobcu

(ako právnu skutočnosť rozhodujúcu pre počiatok plynutia premlčacej doby), potom iba konkretizoval
svoje všeobecné popretie urobené vo svojom vyjadrení z 27.5.2017. Žalobca na pojednávaní 26.2.2018
len poukázal na to, že „naše všeobecné popretie tvrdení žalovaného sa vzťahovalo aj na tvrdenie
žalovaného, že tretia osoba (švagor), ktorá plnila namiesto žalobcu, mala plniť na základe jeho
splnomocnenia“ (pozri zápisnicu o pojednávaní), pričom žiadne nové skutočnosti neuviedol. Žalovaný

sa preto nemohol dostať do omeškania s uplatnením svojho práva na popretie skutkových tvrdení
žalovaného v rámci súdom uloženej lehoty. Ani § 153 ani žiadne iné ustanovenie CSP neupravuje v
akej forme je potrebné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä
či adresne vo vzťahu ku každému tvrdeniu protistrany alebo všeobecne a pod. Všeobecné, avšak
výslovné popretie skutkových tvrdení žalovaného žalobcom preto nie je v rozpore so zmyslom § 153

ods. 1 CSP. Neexistencia určitej právnej skutočnosti, konkrétne neexistencia splnomocnenia žalobcu
udeleného svojmu švagrovi na úhradu exekúciou vymáhanej pohľadávky, sa nedá priamo dokázať, a
preto niet ani priameho dôkazu. Žalobca preto dôkaz o neexistencii splnomocnenia logicky nemohol
ani predložiť ani označiť, aby tak využil svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného. Nie
je preto namieste tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca „svoje právo nevyužil, len

všeobecne poprel tvrdenia žalovaného“. Naopak v súlade s § 153 s prihliadnutím na § 149 CSP bol
svoje tvrdenie o existencii „zmocnenia“ inej osoby na úhradu „exekúcie“ povinný predložiť žalovaný, čo
neurobil. Žalovaný tak nesplnil svoju povinnosť podľa § 153 ods. 1 CSP, čím neuniesol bremeno dôkazu
ohľadne existencie splnomocnenia. Napriek tomu súd rozhodol v jeho prospech. Argumentácia súdu prenejasnosť výrazov „na jeho námietku“, „jeho švagor“ a „jeho splnomocnenia“, nekonkrétna až zmätočná,
a preto v tejto časti nepreskúmateľná. Osobitne je nepreskúmateľná preto, lebo podľa súdu mal švagor
plniť za žalovaného, čo nie je pravda, lebo švagor plnil za žalobcu. V tejto časti súd vychádzal z

nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že „žalobca minimálne
ku dňu 26.10.2015 (výzva č.l. 15) vedel, že za neho plnil jeho švagor“ je neúplné a nekonkrétne. Nie je z
neho zrejmé, na akú právnu skutočnosť sa dátum 26.10.2015 vzťahuje a nie je známy ani obsah výzvy
č.l. 15. Nie je známe ani to, aké právne závery z týchto skutočností vyvodil. V odôvodnení napadnutého
rozsudku tieto skutočnosti konkretizované nie sú. Tieto právne skutočnosti sú na základe odôvodnenia

napadnutého rozsudku nepreskúmateľné a nepreskúmateľné sú aj právne závery, ktoré súd z týchto
skutočností vyvodil, nech sú akékoľvek. Možno sa len domnievať, že podľa súdu prvej inštancie okamih,
kedy sa žalobca mal dozvedieť, že za neho švagor plnil, má zakladať začiatok plynutia premlčacej doby.
Ale pre nekonkrétnosť odôvodnenia sú to len dohady. Na základe uvedeného platí, že závery súdu o
existencii splnomocnenia žalobcu udeleného svojmu švagrovi na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
exekúcii, a teda začatí plynutia premlčacej doby na základe tejto právnej skutočnosti nie sú nesporné,

pričomsúdnevykonaldokazovanieohľadneanijednejztýchtoprávnychskutočností.Súdprvejinštancie
uvádza v odôvodnení, že „na pojednávaní právny zástupca žalobcu poprel vlastné skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe ohľadne splnomocnenia svedka na úhradu vymáhanej pohľadávky“. Žalobca však
v žalobe vôbec netvrdí, že svedok mal vymáhanú pohľadávku uhradiť na základe splnomocnenia. V
odseku 3 žaloby sa uvádza iba toľko, že švagor žalobcu dňa 23.8.2013 za povinného (tzn. žalobcu)

zaplatil určitú, tam uvedenú sumu. Odkiaľ súd zobral, že na základe splnomocnenia, nevedno. Úvahám
súdu ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania žalobca nerozumel, a preto sa k nim
nevyjadril.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Nesúhlasil s dôvodmi a skutočnosťami
uvedenými žalobcom v odvolaní. Citoval § 151 ods. 2 CSP a uviedol, že žalobca v konaní neprodukoval
žiadne tvrdenia o skutkových okolnostiach, prečo švagor žalobcu plnil za neho dlh, ktorý sa ho netýkal a
ako sa teda vôbec dozvedel o tom, že jeho švagor má uhradiť akékoľvek plnenie z predmetnej exekúcie,
keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené do vlastných rúk žalobcu, ktorý bol v tom čase

vo výkone trestu. Žalobca v konaní uviedol, že sa švagor žalobcu mohol dozvedieť o dlhu žalobcu,
ale neuviedol dôvod prečo švagor žalobcu plnil za žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil ani existenciu
dohody v zmysle § 531 až 534 O.z., a preto nebol ani dôvod takúto okolnosť dokazovať. Pokiaľ švagor
žalobcu neplnil na základe dohody ani na základe zmocnenia (ako tvrdí žalobca) plnil vo vlastnom
mene a žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný (nedošlo k zníženiu jeho majetkového

substrátu), keďže žalobca v exekúcii nič sám neplnil (žalobcov majetok sa neznížil), ale plnil jeho
švagor a v konaní neboli produkované ani dokazované tvrdenia, že by došlo k postúpeniu pohľadávok
uplatňovaných v tomto konaní (škoda), keďže nároky vznášané v tomto konaní nevznikli priamo
žalobcovi (neexistuje dôvod ich vzniku na strane žalobcu). Žalobca neuviedol vo svojich vyjadreniach
ohľadom popretia začatia plynutia premlčacej doby žiadne skutkové okolnosti o tom, kedy sa teda

dozvedel (vnímal), že za neho jeho švagor plnil, a to napriek tomu, že z obsahu žaloby je zrejmé, že
všetkými informáciami o plnení jeho švagra disponoval a popretie nijako vecne neodôvodnil, a preto jeho
popretie začatia plynutia premlčacej doby nemožno považovať za účinné, a pokiaľ nejaký jeho nárok
skutočne existuje tak je premlčaný, ako aj súd v napadnutom rozsudku konštatoval. Citoval § 150 ods. 1
CSP s tým, že žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce

sa sporu v konaní nesplnil. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne rozhodujúce tvrdenie prečo by mal
byť v spore aktívne vecne legitimovaný, keďže za neho plnila iná osoba (tvrdenie žalobcu v žalobe -
mal vedomosť o tom kto a kedy za neho plnil) nevieme z akých prostriedkov a prečo, a tieto tvrdenia
počas celého konania nedoplnil, a preto bol žalovaný názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a
o okolnostiach ktoré opomenul tvrdiť nebolo potrebné realizovať navrhnuté dokazovanie.

Podľa základných princípov civilného sporového konania strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu (zásada formálnej pravdy). Tento princíp súvisí s rovnosťou zbraní
a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá

procesná strana je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu.
K záveru o tom, že žalobcov nárok je premlčaný súd dospel až potom ako riadne a úplne vykonal
všetky relevantné dôkazy, ktoré žalobca označil na preukázanie svojich rozhodujúcich skutkovýchtvrdení (žalobca netvrdil kedy sa dozvedel o plnení jeho švagra exekútorovi). Z dôvodu neunesenia
bremena tvrdenia nie je možné dospieť k inému záveru ako k nemu dospel prvostupňový súd, a to že
nárok je premlčaný. Navrhované dôkazy bez vznesenia podstatných tvrdení žalobcom neboli spôsobilé

priniesť do konania nové poznatky, na základe ktorých by mohol súd rozhodnúť vecne inak, resp. by
viedli k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže nedošlo k zníženiu
majetkového substrátu žalobcu, keďže neexistuje dôvod prečo švagor žalobcu plnil za žalobcu (opäť
tento dôvod nebol ani tvrdený).
O nepochopení skutkovej situácie a aplikovaných právnych noriem žalobcom svedčí aj skutočnosť,

že žalobca nebol schopný pochopiť a vyjadriť sa k pasívnej a aktívnej vecnej legitimácii, o ktorej
súd jednoducho a zrozumiteľne v napadnutom rozhodnutí pojednáva. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi
odvolania s tým, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu
rozsudku a z jeho strany ide iba o účelové odďaľovanie právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že mu nie je známe prečo by musel uvádzať dôvod,

prektorýšvagoržalobcuplnilzažalobcu.Knedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuuviedol,ževexekúcii
sa za dlžníka plnilo súdnemu exekútorovi a nie veriteľovi. Ôsma časť prvá hlava štvrtý oddiel O.z.
upravuje vzťah medzi dlžníkom a veriteľom a nie medzi dlžníkom a súdnym exekútorom. Ustanovenie
O.z. o zmene v osobe dlžníka sa preto nepoužijú. A keby aj, tak v prípade § 531 ods. 2, ako aj § 533
O.z. dlžník ostáva v právnom postavení dlžníka, preto niet dôvodu na sukcesiu na strane žalobcu. K

neúčinnosti popretia začatia plynutia premlčacej doby uviedol, že podľa jednej zo zásad, na ktorých
spočíva náš právny poriadok, musí dokazovať ten, kto tvrdí a nie ten, kto popiera. Žalovaný opomenul,
že práve on je ten, kto tvrdí, že došlo k premlčaniu dlhu, ale neuviedol k tomu žiadny dôkaz (napr. že
žalobca sa o plnení dlhu treťou osobou dozvedel a ak áno, kedy). Dokazovať teda musel najprv žalovaný
a nie žalobca. A vôbec: neexistujúcu právnu skutočnosť, konkrétne, že k začatiu plynutia premlčacej

doby nedošlo, nie je možné dokázať. Od žalobcu preto nie je možné vyžadovať, aby nedostatok začatia
a plynutia premlčacej doby dokazoval. Opačný prístup by znamenal veľmi nebezpečný precedens.
Napríklad, ak by napríklad jedna strana sporu bez predloženia dôkazu tvrdila, že druhej strane zaslala
faktúru. Druhá strana nemá prostriedky k tomu, aby dokázala, že k doručeniu faktúry nedošlo. Podľa
stanoviska žalovaného by súd mal v tomto prípade priznať nárok na plnenie podľa faktúry. Takto to

predsa nefunguje. Žalobca trval na svojom návrhu bez zmien a doplnení.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015
Z.z. v znení nesk. predpisu), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom

viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
treba navzdory námietkam odvolateľa považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere

postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov
predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne

postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP),
odvolacísúdvšakajvtejtokonkrétnejvecimusíučiniťzadosťtiežpovinnostivyporiadaťsaspodstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad
rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:7. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu (o náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v exekučnom konaní činnosťou

žalovaného) zamietol pre premlčanie žalobou uplatneného nároku.

8. Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími
námietkami odvolateľa, keďže takmer všetky podstatné tvrdenia z odvolania (okrem nedostatočného/
nepreskúmateľného odôvodnenia napadnutého rozsudku) žalobca uvádzal už v konaní pred súdom

prvej inštancie.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,

výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ odvolateľ namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľná, lebo podľa súdu
mal švagor plniť za žalovaného, čo nie je pravda, lebo švagor plnil za žalobcu, tiež, že je nekonkrétna
a zmätočná pre nejasnosť výrazov „na jeho námietku“, „jeho švagor“ a „jeho splnomocnenia“ a tiež
že v tejto časti súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, odvolací súd tento jeho

názor nezdieľa, nakoľko z celkového kontextu 19. bodu ale i ostatných bodov odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie švagor plnil
za žalobcu a preto zrejmá nesprávnosť v texte odôvodnenia napadnutého rozsudku (uvedením v 19.
bode textu „Za žalovaného plnil jeho švagor...“ namiesto správneho „Za žalobcu plnil jeho švagor...“)
nespôsobuje nekonkrétnosť, zmätočnosť ani nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie a z rovnakých dôvodov nemožno konštatovať, že súd prvej inštancie v tejto časti
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci.
Odvolateľ tiež namietal tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že „žalobca minimálne ku dňu 26.10.2015
(výzva č.l. 15) vedel, že za neho plnil jeho švagor“, považoval ho za neúplné a nekonkrétne, nie je z neho
podľa odvolateľa zrejmé, na akú právnu skutočnosť sa dátum 26.10.2015 vzťahuje, nie je známy ani

obsah výzvy č.l. 15 ani to, aké právne závery z týchto skutočností vyvodil, v odôvodnení napadnutého
rozsudku tieto skutočnosti podľa odvolateľa konkretizované nie sú, preto sú na základe odôvodnenia
napadnutého rozsudku nepreskúmateľné a nepreskúmateľné sú aj právne závery, ktoré súd z týchto
skutočností vyvodil, nech sú akékoľvek. Odvolací súd k týmto námietkam uvádza, že podstatný obsah
výzvy žalobcu z 26.10.2015 (č.l. 15 spisu), adresovanej žalovanému, je podrobne uvedený v 11. bode

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (v ktorej výzve o.i. žiadal žalobca žalovaného o vyjadrenie
na základe akého právneho titulu od povinného prostredníctvom Q. R., bytom Q. P./XX, XXX XX F.,
vyžadoval a následne prijal sumu 1.510.54 eur), v rámci opisu zisteného skutkového stavu veci. V I.
článkužalobyjužalobcaoznačilakodôkazč.8abolaprílohoužaloby.VI.článkuvbode6žalobyžalobca
uviedol, že dňa 26.10.2015 žalobca/povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdnemu

exekútorovi list zn. 2015/015/Kc/N-3 zo dňa 26.10.2015, v ktorom ho požiadal o vyjadrenie k štyrom
otázkam ohľadne legitimity jeho postupu v exekučnom konaní. V bode 18 odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie súd prvej inštancie uzavrel, že z pripojenej žiadosti žalobcu z 26.10.2015 tiež vyplýva
vedomosť žalobcu, že od neho cestou jeho švagra žiadal žalovaný a následne aj prijal sumu 1.510,54
eur. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne zrejmé na akú právnu skutočnosť sa dátum

26.10.2015 vzťahuje (vedomosť žalobcu o tom, že za neho plnil švagor), právne závery z nej vyvodené
sú uvedené v 18. bode odôvodnenia rozsudku: „Ak by aj švagor žalobcu prekročil splnomocnenie, alebo
konal bez splnomocnenia, žalobca minimálne ku dňu 26.10.2015 (výzva z 26.10.2015) vedel, že za neho
plnil jeho švagor a bol povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti žalovaného, ak
nechcel byť týmito úkonmi viazaný. Pokiaľ tak neurobil platí, že prekročenie splnomocnenia schválil (§

33 ods. 1 O.z.). Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby“, ktoré závery odvolací
súd považuje za správne, dostatočne zdôvodnené a stotožňuje sa s nimi. K námietke odvolateľa, že pre
nekonkrétnosť odôvodnenia sa možno len domnievať, že podľa súdu prvej inštancie okamih, kedy sa
žalobca mal dozvedieť, že za neho švagor plnil, má zakladať začiatok plynutia premlčacej doby, odvolacísúd uvádza, že otázke kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá a otázke začatia
i skončenia plynutia premlčacích dôb sa súd prvej inštancie podrobne venoval v 19. bode odôvodnenia,
kde o.i. jednoznačne uviedol presný dátum začatia i skončenia premlčacích dôb. Odvolací súd preto i

tieto odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že svojim vyjadrením z 27.5.2017 vo všeobecnosti poprel všetky
skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení z 28.3.2017, vrátane údajného zmocnenia inej
osoby na úhradu „exekúcie“ a premlčania žalobcom uplatnených nárokov; že pokiaľ na pojednávaní

26.2.2018 výslovne poprel konkrétne tvrdenie žalovaného, tzn. existenciu splnomocnenia pre švagra
žalobcu (ako právnu skutočnosť rozhodujúcu pre počiatok plynutia premlčacej doby), potom iba
konkretizoval svoje všeobecné popretie urobené vo svojom vyjadrení z 27.5.2017 a poukázal na to,
že jeho všeobecné popretie tvrdení žalovaného sa vzťahovalo aj na tvrdenie žalovaného, že tretia
osoba (švagor), ktorá plnila namiesto žalobcu, mala plniť na základe jeho splnomocnenia, pričom žiadne
nové skutočnosti neuviedol, a preto sa žalobca nemohol dostať do omeškania s uplatnením svojho

práva na popretie skutkových tvrdení žalovaného v rámci súdom uloženej lehoty; že všeobecné, avšak
výslovné popretie skutkových tvrdení žalovaného žalobcom nie je v rozpore so zmyslom § 153 ods.
1 CSP, že neexistencia určitej právnej skutočnosti, konkrétne neexistencia splnomocnenia žalobcu
udeleného svojmu švagrovi na úhradu exekúciou vymáhanej pohľadávky, sa nedá priamo dokázať, a
preto niet ani priameho dôkazu a žalobca preto dôkaz o neexistencii splnomocnenia logicky nemohol ani

predložiť ani označiť, aby tak využil svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného; že preto nie
je namieste tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca „svoje právo nevyužil, len všeobecne
poprel tvrdenia žalovaného“, že v súlade s § 153 s prihliadnutím na § 149 CSP bol svoje tvrdenie o
existencii „zmocnenia“ inej osoby na úhradu „exekúcie“ povinný predložiť žalovaný, čo neurobil, teda si
nesplnil svoju povinnosť podľa § 153 ods. 1 CSP, čím neuniesol bremeno dôkazu ohľadne existencie

splnomocneniaanapriektomusúdrozhodolvjehoprospech;žezáverysúduoexistenciisplnomocnenia
žalobcu udeleného svojmu švagrovi na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v exekúcii, a teda začatí
plynutia premlčacej doby na základe tejto právnej skutočnosti nie sú nesporné, pričom súd nevykonal
dokazovanie ohľadne ani jednej z týchto právnych skutočností; že žalobca v žalobe vôbec netvrdí, že
svedok mal vymáhanú pohľadávku uhradiť na základe splnomocnenia, keď v odseku 3 žaloby uvádza

iba toľko, že švagor žalobcu dňa 23.8.2013 za povinného (tzn. žalobcu) zaplatil určitú, tam uvedenú
sumu, k týmto námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).
Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť

procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti

nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom
súd má možnosť určitej materiálnej korekcie.
Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 181/2016).

Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie
účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť
skutkového tvrdenia je daná buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak
protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je
skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto

domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej
skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne.
Pre účinné popretia konkrétnych skutkových tvrdení nepostačuje len samotné všeobecné popretie
skutkových tvrdení protistrany, ale je potrebné, aby popierajúca strana uviedla i vlastné a rozhodujúce
tvrdenia, prípadne ju môže súd na ich predloženie vyzvať.

V predmetnej žalobe v jej čl. I 3. bod žalobca uviedol, že dňa 23.8.2013 švagor žalobcu/povinného:
Q. R....zaplatil v hotovosti za povinného na účet súdneho exekútora...sumu 12.376,46 eur. V 4. bode
rovnakého článku žaloby uviedol, že v ten istý deň t.z. 23.8.2013, švagor telefonicky oznámil súdnemu
exekútorovi, že pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie uhradil namiesto žalobcu/povinného. V5. bode rovnakého článku žaloby uviedol, že dňa 27.8.2013 švagor žalobcu zaplatil v hotovosti za
povinného na účet súdneho exekútora..., sumu 1.510,54 eur. V čl. II žaloby uviedol, že žalobca/povinný
pohľadávku oprávneného - aj keď jeden deň po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii, ale

predsa - splnil v celej výške.
V žalobe teda žalobca tvrdil, že jeho švagor za neho resp. namiesto neho zaplatil žalovanému a že on-
žalobca/povinný pohľadávku oprávneného - aj keď jeden deň po uplynutí lehoty na podanie námietok
proti exekúcii, ale predsa - splnil v celej výške.
Žalovaný v jeho vyjadrení z 28.3.2017 o.i. uviedol, že úroky z omeškania žalobca zaplatil dobrovoľne, že

v danom prípade bola od povinného prijatá (dobrovoľne uhradená) istina a jej príslušenstvo v prospech
oprávneného a že žaloba bola podaná 15.6.2016, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá
uplynula 27.8.2015, keď žalobca od úhrady exekúcie inou osobou, ktorú na to zmocnil vedel o dôvode
a vedel o výške úhrady, ktorá bola za neho realizovaná, a to od 27.8.2013, kedy vedel o všetkých
skutočnostiach za akých bola zrealizovaná platba, vedel o obsahu upovedomenia o začatí exekučného
konania, vedel o doplatku z dôvodu zmeškania lehoty, žalovaný vzniesol voči žalobcom uplatneným

nárokom námietku premlčania.
Výzvou zo 4.7.2017 súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia výzvy (ktorá lehota
uplynula 25.7.2018) písomne vyjadril k pripojenému vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti
a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že prostriedky procesného útoku a
procesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhynavykonanie

dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Tiež ho poučil, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP) a že prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
Žalobca vo vyjadrení z 25.7.2017 (ktoré však podal na poštovú prepravu až 26.7.2017) uviedol, že
nesúhlasí s obsahom vyjadrenia žalovaného z 28.3.2017 a že trvá na žalobe v plnom rozsahu.
Odvolací súd uvádza, že všeobecné, paušálne popretie všetkých skutkových tvrdení uvedených vo

vyjadrení žalovaného z 28.3.2017 žalobcom v jeho vyjadrení z 25.7.2017 bolo neúčinné, nakoľko
žalobca neuviedol vlastné a rozhodujúce tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (ust. § 151
ods. 2 CSP), tiež bolo podané na poštovú prepravu po uplynutí stanovenej lehoty, rovnako po uplynutí
stanovenej lehoty žalobca na pojednávaní dňa 26.2.2018 poprel svoje tvrdenie zo žaloby o zaplatení
ním (žalobcom) sumy vymáhanej v exekučnom konaní žalovanému (v čl. II žaloby uviedol, že žalobca/

povinný pohľadávku oprávneného - aj keď jeden deň po uplynutí lehoty na podanie námietok proti
exekúcii, ale predsa - splnil v celej výške, na pojednávaní uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného,
že tretia osoba/švagor, ktorá plnila namiesto žalobcu, mala plniť na základe jeho splnomocnenia),
taktiež poprel skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa splnomocnenia švagra a premlčania žalobou
uplatnených nárokov a tiež že došlo k premlčaniu práva uplatneného žalobou. Strany sú povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, tieto žalobcom neboli uplatnené
včas, mohol ich predložiť už skôr (na výzvu súdu s riadnym poučením, napr. v jeho vyjadrení z
25.7.2017), ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, preto pokiaľ súd
prvej inštancie na ne neprihliadol, keďže by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu, potom jeho postup bol správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

11. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania (v znení výroku vyhláseného na pojednávaní). V súlade

s § 224 CSP však nariadil súdu prvej inštancie opraviť výrok v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku v časti trov prvoinštančného konania zosúladením výroku vyhláseného na pojednávaní a
výroku uvedeného v písomnom vyhotovení rozsudku, keďže súd prvej inštancie v rozsudku vyhlásenom
na pojednávaní uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu,
avšak v písomnom vyhotovení rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).12. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

13. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)