Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4616205052.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Exipo, s. r. o., sídlo Zelinárska
6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 873 441, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt X. R. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 128,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní
súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/527/2016 - 24 z 13.

mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k.
5Er/527/2016 - 24 z 13. mája 2019 o d m i e t a .

II. Odvolací súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok) a že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznáva (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 veta prvá, § 9a ods.

1, § 56 ods. 2, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 166 ods. 1, § 166a ods. 1, ods.
2, § 166b ods. 1 a ods. 2, § 166e ods. 1 veta prvá a druhá, § 167f ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii, čl. 3 ods. 1, čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 o insolvenčnom konaní, § 14 ods. 1 až 3, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že v Obchodnom vestníku bolo zistené, že na
majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol vyhlásený konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka,
ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166 a ods. 1 písm. a/
ZoKR), preto súd podľa § 57 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 a § 167f ods. 2 ZoKR rozhodol o
zastavení exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 60,00 eur a v rámci nich náhradu

hotových výdavkov vo výške 16,81 eur, ktorých vznik nepreukázal. Súd prvej inštancie vyzval súdneho
exekútora na preukázanie písomností, z ktorých by vznik hotových výdavkov v uplatnenej výške vyplýval
v lehote 15 dní. Predmetná výzva bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 29.03.2019. Súdny exekútor
na výzvu v uvedenej lehote nereagoval. Preto o trovách súdneho exekútora rozhodol tak, že súd prvej
inštancie súdnemu exekútorovi trovy nepriznal.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v II. výroku (o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi) odvolaním súdny exekútor ako odvolateľ, z odvolacieho dôvodu nesprávneho právnehoposúdenia veci, ktorý odvolateľ v odvolaní aj vecne vymedzil (toto vecné vymedzenie odvolací súd
na tomto mieste bližšie neuvádza z dôvodu, že odvolanie týmto uznesením odmieta, a teda vo veci
nevykonáva meritórny odvolací prieskum). Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa súdny

exekútor v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že exekútorovi prizná nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne následne
súd prvej inštancie.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len

„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), predtým, než pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania,
zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či možno odvolanie meritórne
prejednať - teda, či sú splnené kumulatívne procesné podmienky prípustnosti odvolania, výlučne za
naplnenia ktorých možno o odvolaní meritórne rozhodnúť, a ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP):
i/ podanie odvolania v zákonom stanovenej lehote, ii/ podanie odvolania subjektom oprávneným na
podanie takéhoto opravného prostriedku, iii/ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon

takýto opravný prostriedok pripúšťa a iv/ odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce
nemá, avšak vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených
procesných podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný
(meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP odmietne.

6. Odvolací súd pri uvedenom skúmaní procesných podmienok prípustnosti odvolania súdneho
exekútora zistil, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, čo je dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 386 písm. c) CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Súdny exekútor v prejednávanej veci odvolaním napáda výrok uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým tento rozhodol o náhrade trov exekúcie.

13. V súvislosti so skúmaním procesných podmienok prípustnosti odvolania odvolací súd najskôr
poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie

konanie v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti predmetu odvolania založený
na koncepcii, keď je odvolanie prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie (resp. ich
výrokom), pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (a to v ustanovení § 357 CSP) alebo osobitný
právny predpis (v intenciách prejednávanej veci najmä Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa právo
podať odvolanie.

14.Vzhľadomktomu,žeExekučnýporiadok(čiužvustanovení§200ods.5alebojehoinomustanovení)
možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie výslovne neustanovuje a prípustnosť
odvolaniaprotivýrokuonáhradetrovexekúcieneustanovujeanižiadnyinýprávnypredpis(najmäCivilný
sporový poriadok), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti výroku uznesenia o náhrade trov

exekúcie nie je podľa § 355 ods. 2 a contrario v spojení s § 357 e silentio CSP prípustné.

15. K právnemu názoru oprávneného o tom, že odvolanie proti ním napadnutému výroku uznesenia o
náhrade trov exekúcie je prípustné podľa § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné protiuzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že tento nie je
správny, a to z nasledovných dôvodov. Vo vzťahu k trovám exekúcie (o ktorých náhrade bolo rozhodnuté
napadnutým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie) nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm.

m) CSP, keď v prvom rade je potrebné poukázať totiž na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný
inštitút,upravenýExekučnýmporiadkom,ktorýjeinštitútomodlišnýmodtrovkonaniavcivilnomprocese,
upraveným primárne v Civilnom sporovom poriadku, subsidiárne aj v Civilnom mimosporovom poriadku.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania o
trovách exekúcie, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie, osobitný

spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku) a tiež osobitný spôsob rozhodovania
v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale
rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí - § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade
trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora). Za takýchto okolností absenciu výslovného

ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než
(v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustením odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o
trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku
na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou
procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie

(ktoré ani v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý
by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vloženým vety „proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“
do Exekučného poriadku (tak ako to bolo do 31.10.2013 v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku), čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v §
357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. K

obdobným právnym záverom dospeli aj iné odvolacie súdy, napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5CoE/108/2017 zo 7. decembra 2017.

16. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti napadnutému výroku
uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, smeruje proti uzneseniu súdu prvej

inštancie, proti ktorému odvolanie podľa § 355 ods. 2 a contrario v spojení s § 357 e silentio CSP
prípustné nie je. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako
odvolanie smerujúce proti (výroku) rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Z uvedených dôvodov je aj poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania proti II. výroku

uznesenia súdu prvej inštancie správne.

18. Obiter dictum k námietke odvolateľa, že o náhrade trov exekúcie mal rozhodnúť vyšší súdny úradník
odvolací súd uvádza, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
(ktoré je v prejednávanej veci podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku rozhodujúce,

keď exekučné konanie sa začalo dňom 24.06.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, teda konanie sa začalo pred 01.04.2017) neustanovuje, že v
exekučnom konaní (alebo jeho akejkoľvek časti, napr. práve vo veci trov exekúcie) koná a rozhoduje
vyššísúdnyúradník-narozdielnapr.odustanovenia§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom
od 01.04.2017, ktoré sa však uplatní až na exekučné konania začaté dňa 01.04.2017 a neskôr. Ak preto

v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol súd obsadený sudcom, tak súd prvej inštancie
bol pri vydaní odvolaním súdneho exekútora napadnutého II. výroku uznesenia obsadený správne.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v

odvolacom konaní. V odvolacom konaní bol s poukazom na uvedené v plnom rozsahu úspešný povinný
a oprávnený. V odvolacom konaní preto úspešnému povinnému a oprávnenému síce vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému ani oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o

nárokunanáhradutrovodvolaciehokonania,alekeďževtakomprípadebyovýškenáhradytrovkonania
po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že povinnému ani oprávnenému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému ani oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. K nižšie uvedenému poučeniu o prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania
odvolací súd uvádza, že pri tomto vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018, v ktorom sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202 ods. 4 Exekučného poriadku
viacerými rozhodnutiami (napr. sp. zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/207, 6
ECdo 13/2017 a najmä sp. zn. 6 ECdo 15/2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2018) judikoval, že jej použitie je nevyhnuté, ak sú
kumulatívne splnené dve podmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň
rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy

Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017. Keďže v prejednávanej veci je rozhodnutie odvolacieho
súdu vydané po 1. apríli 2017 (pričom dovolacie konanie proti nemu nemôže logicky predchádzať dňu
vydania rozhodnutia odvolacieho súdu), je nutné vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k
opravným konaniam v novelizačnom zákone č. 2/2017 Z. z. aj v tomto konaní vo vzťahu k prípustnosti
dovolaniu aplikovať ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017,

podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom
konaní (ktorým je aj toto uznesenie odvolacieho súdu, keďže v ňom rozhoduje o odvolaní smerujúcom
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému v exekučnom konaní) nie je prípustné.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k
opravným konaniam).