Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/319/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218285
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115218285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S., I.
XXX/XX, o zaplatenie 3.885,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 27C/333/2015-72 zo dňa 18. septembra 2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
27C/333/2015-98 zo dňa 18. septembra 2018 - II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej
zamietajúcej časti (II. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením I. výrokom konanie v
časti istiny 1.499,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,90 Eur od 1.7.2015
do zaplatenia zastavil, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom žalovaným nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 48 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1,

2, § 451, § 456, § 517 ods. 1, § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497, § 365, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s poukazom na procesné ustanovenia
§ 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu uzavreli dňa 27.1.2009 Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere č. 2827862 3 02 a stavebnom úvere č. 2827862 6 01. V súlade so zmluvou
poskytol žalobca žalovanej 1/ mimoriadny medziúver vo výške 3.717,60 Eur, pričom reálne vyplatil úver

po znížení o poplatok za spracovanie 116,10 Eur a poplatok za zmenku 16,50 Eur vo výške 3.585,- Eur.
Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 %
ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške61,92Euradonasporenia40%cieľovejsumyvkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 14,34 Eur. Po pridelení cieľovej
sumy sa zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne v mesačných splátkach
76,26 Eur. Žalovaní 2/ a 3/ prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí
žalovaná 1/. Dňa 1.10.2013 žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval na zaplatenie dlhu 3.573,02 Eur do 7.

dní od doručenia listu. Odstúpenie bolo doručené žalovanej 1/ v zmysle Všeobecných podmienok čl.
XXI. bod 5 dňa 5.10.2013 a žalovaným 2/, 3/ bolo dňa 4.10.2013 doručené oznámenie o odstúpení
od zmluvy. Podľa výpisu z účtu žalovanej 1/ bol poskytnutý úver 3.717,60 Eur a zaplatila poplatok za
spracovanie 116,10 Eur a poplatok za zmenku 16,50 Eur. Vkladmi na účet (označené vklad - inkaso avklad) zaplatila do odstúpenia od zmluvy sumu 2.025,67 Eur, od odstúpenia do podania žaloby zaplatila
431,04 Eur a po podaní žaloby zaplatila v splátkach 675,- Eur a 705,- Eur do 19.5.2015, t.j. spolu
zaplatila poplatky a splátky vo výške 3.969,31 Eur.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že na predmetný vzťah dôvodu dopadajú aj ustanovenia
Obchodného zákonníka ale je potrebné naň aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože
ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy

sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným
spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Už uvedené potom následne vedie k tomu, že
normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy,
ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskeho zákonníka a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný
zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskeho zákonníka a vo

vykonávacích predpisoch k nemu, pričom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sú neplatné. Súd je oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter samotného záväzku
preskúmať zmluvu o mimoriadnom medziúvere a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských
zmlúv s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predpisov s ním súvisiacich, keď
normy obchodného práva, podľa ktorých bola úverová zmluva uzatvorená, sú pre spotrebiteľské

zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú obmedzeniam
účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích
predpisoch k nemu. Nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je uzatvorená ako
zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podporu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy
spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky

uvedené v zmluve alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za
takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992),

avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia
v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného
práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09). Žalobca sám
naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia
s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). V konaní nebola sporná
skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnou úvere v zmysle
čl. VI. a VII. úverovej zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovanou 1/, ktorá sa dostala do
omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace

a s viac ako dvoma mesačnými splátkami na účte o mimoriadnom medziúvere. Žalobca ako veriteľ
požadoval od žalovanej 1/ okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpenie bolo
účinné dňom jeho doručenia žalovanej 1/ dňa 5.10.2013. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného
právneho úkonu žalobcu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia
Obchodného zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex

tunc - § 48 ods. 2) pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka
povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ žalovaná 1/ dostala plnenie vo forme peňažných prostriedkov
v sume 3.717,60 Eur je povinná vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie,
ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými
nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie

zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy,
je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s §
54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od
zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z
§ 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie

obchodnoprávnej úpravy nie je pre žalovaných výhodnejšie. Žalovaná 1/ ku dňu podania žaloby zaplatila
sumu 2.589,31 Eur (116,10 Eur +16,50 Eur + 2.025,67 Eur + 431,04 Eur), jej dlh na istine bol ku dňu
podania žaloby 1.128,29 Eur (3.717,60 Eur - 2.589,31 Eur). Po podaní žaloby do 15.6.2017 zaplatila v
splátkach sumu 1.380,- Eur, teda o 251,71 Eur viac, ako jej bolo z titulu úveru poskytnuté (3.717,60 Eur- 2.589,31 Eur - 1.380,- Eur), preto žalobu v časti istiny zamietol. Žalobcovi vzniklo právo na zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej časti úveru a to v súlade so žalobou od 26.10.2015
do 30.6.2015 po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 50,18 Eur (59,43 Eur - 9,25 Eur) a vo výške 5 %

ročne od 1.7.2015 z istiny 1.128,29 Eur do jej zaplatenia v splátkach dňa 18.4.2015 vo výške 79,34 Eur.
Z dôvodu vyčísleného preplatku okresný súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania, nakoľko
žalovaná1/úrokyzomeškaniazaplatila.Vozvyškuistiny,akoajzmluvnýchúrokovaúrokovzomeškania
žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keď žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 109,90 Eur a úroku z
omeškania z tejto sumy, nakoľko vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalovaná 1/ zavinila zastavenie
konania v časti istiny 1.380,- Eur nakoľko zaplatila splátky v tejto výške po podaní žaloby. Žalovaní 2/ a
3/ boli v celom konaní plne úspešní a žalovaná 1/ bola úspešná v zamietajúcej časti konania, t.j. v
časti istiny 2.386,46 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní okresný

súd žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
im v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

6. Proti tomuto rozsudku výlučne v zamietajúcej časti (II. výrok) podal odvolanie žalobca, ktorým sa

domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel, priznal mu nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% s poukazom na § 365 ods.
1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd nepostupoval správne,
keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 261 ods. 6
Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením ako aj na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,

keď Obchodný zákonník ako lex specialis upravuje inštitút odstúpenia. Ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, na ktoré sa okresný súd odvoláva sa jednoznačne týka zmluvných podmienok,
nie je ho možné vykladať tak, že umožňuje vylúčiť použitie zákonných ustanovení. Inštitút odstúpenia
od zmluvy, ktorý uplatnil žalobca, nie je zmluvne dohodnutý, ale žalobca uplatnil zákonom mu priznané
právo a postupoval podľa § 506 Obchodného zákonníka. Považuje za neprípustné, aby tým, že si riadne

uplatnil zákonom mu priznané právo sa dostal do horšieho postavenia, v akom bol pred odstúpením od
zmluvy, a žalovaní ako tí, ktorí porušili svoje povinnosti získali výhodnejšie postavenie.

7. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila, ktorá
uviedla, že zvýšenie splátok by bolo pre ňu a ručiteľom zničujúce, všetky výdavky platí ako vdova s

platom 480,- Eur mesačne.

8. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril a poukázal na vyjadrenie zo dňa
27.6.2017, v ktorom súhlasil so splátkami 115,- Eur mesačne.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej aj CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.h/CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďrozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom konania na súdu prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu zaplatiť sumu vo
výške 3.885,61 Eur (pozostáva zo sumy istiny 2.985,08 Eur + úroky a poplatky 524,08 Eur + úroku z
úver 316,22 Eur + úrok z omeškania 59,43 Eur), úrok z úveru 8,29% ročne zo sumy 2.985,08 Eur od 1.
7. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 3.509,96 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia.

12. Okresný súd zohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle podaní zo dňa 28.11.2016 (čl. 52) a
zo dňa 29.6.2017 (čl. 65) spolu vo výške 1.499,15 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 109,90 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia v I. výroku napadnutého rozsudku v spojení s opravným
uznesením, ktorý nebol napadnutý odvolaním žalobcu (keď odvolací súd posúdil obsah odvolania voči
I. výroku napadnutého rozsudku ako návrh na opravu I. výroku, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol
vydaním opravného uznesenia), a preto nadobudol právoplatnosť.

13. Odvolací súd uznesením č. k. 9Co/319/2018-130 zo dňa 24.9.2019 odvolacie konanie prerušil
do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
20D/47/2019.

14. Uznesením č. k. 9Co/319/2018-139 zo dňa 29.10.2019 odvolací súd I. výrokom napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo vzťahu k (pôvodne) žalovaným 2/
(Zuzana Barkociová) a 3/ (Milan Barkoci) v zamietnutej časti (II. výrok) a v časti o náhrade trov konania
(III. výrok) zrušil a konanie voči nim zastavil, II. výrokom rozhodol, že žalobca, žalovaná 2/, žalovaný 3/
nemajú právo na náhradu trov konania, III. výrokom pokračoval v konaní so žalovanou 1/ (M. I.).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá (už len vo vzťahu k žalovanej označenej v záhlaví) v časti
istiny 2.386,46 Eur, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.985,08 Eur od 1.7.2015 do 15.7.2015, úroku
z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.400,06 Eur od 1.7.2015 do 15.7.2015, úroku z úveru 8,29 % ročne

zo sumy 2.935,08 Eur od 16.7.2015 do 17.8.2015, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.350,06
Eur od 16.7.2015 do 17.8.2015, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.895,08 Eur od 18.8.2015 do
28.10.2015, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.310,06 Eur od 18.8.2015 do 28.10.2015, úroku z
úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.870,08 Eur od 29.10.2015 do 1.12.2015, úroku z omeškania 5 % ročne
zo sumy 3.285,06 Eur od 29.10.2015 do 01.12.2015, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.830,08

Eur od 2.12.2015 do 18.1.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.245,06 Eur od 2.12.2015
do 18.1.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.790,08 Eur od 19.1.2016 do 23.2.2016, úroku z
omeškania 5 % ročne zo sumy 3.205,06 Eur od 19.1.2016 do 23.2.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne
zo sumy 2.760,08 Eur od 24.2.2016 do 22.3.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.175,06
Eur od 24.2.2016 do 22.3.2016, úroku z úveru 8,29% ročne zo sumy 2.740,08 Eur od 23.3.2016 do

12.5.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.155,06 Eur od 23.3.2016 do 12.5.2016, úroku z
úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.690,08 Eur od 13.5.2016 do 28.6.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo
sumy 3.105,06 Eur od 13.5.2016 do 28.6.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.640,08 Eur od
29.6.2016 do 19.7.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.55,06 Eur od 29.6.2016 do 19.7.2016,
úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.90,08 Eur od 20.7.2016 do 16.8.2016, úroku z omeškania 5 %

ročne zo sumy 3.005,06 Eur od 20.7.2016 do 16.8.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.550,08
Eur od 17.8.2016 do 19.9.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.965,06 Eur od 17.8.2016
do 19.9.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.470,08 Eur 20.09.2016 do 18.10.2016, úroku z
omeškania 5 % ročne zo sumy 2.885,06 Eur od 20.09.2016 do 18.10.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne
zo sumy 2.390,08 Eur od 19.10.2016 do 18.11.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 805,06

Eur od 19.10.2016 do 18.11.2016, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.310,08 Eur od 19.11.2016 do
16.12.2016, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2725,06 Eur od 19.11.2016 do 16.12.2016, úroku
z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.230,08 Eur 17.12.2016 do 18.1.2017, úroku z omeškania 5 % ročne
zo sumy 2.645,06 Eur od 17.12.2016 do 18.1.2017, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.180,08
Eur od 19.1.2017 do 20.2.2017, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.595,06 Eur od 19.1.2017

do 20.2.2017, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 2.065,08 Eur od 21.2.2017 do 15.3.2017, úroku z
omeškania 5 % ročne zo sumy 2.480,06 Eur od 21.2.2017 do 15.3.2017, úroku z úveru 8,29 % ročne
zo sumy 1.950,08 Eur od 16.3.2017 do 18.4.2017, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.365,06
Eur od 16.3.2017 do 18.4.2017, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 1.835,08 Eur od 19.4.2017 do15.5.2017, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 250,06 Eur od 19.4.2017 do 15.5.2017, úroku z
úveru 8,29 % ročne zo sumy 1.720,08 Eur od 16.5.2017 do 15.6.2017, úroku z omeškania 5 % ročne
zo sumy 2.135,06 Eur od 16.5.2017 do 15.6.2017, úroku z úveru 8,29 % ročne zo sumy 1.605,08 Eur od

16.6.2017dozaplatenia,úrokuzomeškania5%ročnezosumy2.020,06Eurod16.6.2017dozaplatenia
a v závislom výroku o náhrade trov konania.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní

dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je iba čiastočne dôvodný, čo odôvodnil
nemožnosťouakceptovaniaobchodnoprávnejúpravyodstúpeniaodzmluvyanaopakaplikáciou§48a§
457 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, pričom
predmetná zmluva bola stranami uzavretá dňa 19.1.2009, keď podľa odvolacieho súdu bolo potrebné
na daný prípad aplikovať ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
(19.1.2009). Zrejmé pochybenie súdu prvej inštancie odstránil odvolací súd odstránil postupom podľa §

382 Civilného sporového poriadku a vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto ustanovenia.

17. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 52 ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 27.1.2009, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

18. Žalobca na výzvu podľa § 382 CSP uviedol, že trvá na to, že nie je daný dôvod na aplikáciu
Občianskeho zákonníka, keď úverová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom, má za to, že v danej veci riadne aplikoval zákonné, a nie zmluvné ustanovenia,
najmä ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (§ 506 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o

odstúpenie od zmluvy).

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 27.1.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

20. Predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti
(poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Ide teda

o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a sporný vzťah treba posudzovať aj
vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či sa zmluva o úvere ako zmluvný typ bude spravovať príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah, i v
prípade, ak je subjektom právneho vzťahu spotrebiteľ, tu súd prvej inštancie predovšetkým správne

kvalifikoval právny vzťah založený úverovou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou (ako aj
pôvodne označenými žalovanými 2/ a 3/) ako spotrebiteľský, keďže táto zmluva spĺňa definičné znaky
spotrebiteľskej zmluvy označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku účinného
v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.1.2009).

21. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti

a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok
finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém
ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení vočipredávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo
vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo

zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva
zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že
dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

22. I ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení
prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zmluvný vzťah strán bol uzavretý so žalobcom a na druhej strane
vystupovali žalovaní ako fyzické osoby. Na strane dodávateľa tu vystupoval žalobca zameraný na
poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým osobám (porovnaj výpis
z obchodného registra na internete) a žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, teda ako subjekt, ktorý

pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných
typov.

23. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré
osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola
dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (v čase uzavretia
zmluvy zákon č. 250/2007 Z. z.). Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a

nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach
prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt
(spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie
nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr.
v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92

Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep
SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného
práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom
vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle
textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie

stupňa reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach,
aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovaným,
ktorý sú spotrebiteľmi.

24. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase uzavretia zmluvy medzi stranami, zmluva o

úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka spadala, hoci je uzavretá
podľa Obchodného zákonníka ale jej charakteristickým znakom je, že je uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom.

25. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený zmluvou zo dňa 27.1.2009 je nevyhnutné

posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákonov o ochrane spotrebiteľa (v čase
uzavretia zmluvy zákon č. 250/2007 Z. z.). a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na doposiaľ uvedené, vychádzajúc
zo zásady prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy, ktorou v danom prípade je zákon č. 250/2007
Z. z. ako i § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je

Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka, prípadne príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

26. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy, ktorá by bola na prospech spotrebiteľa na
rozdiel od právnej úpravy obchodnoprávnej. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.27. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré

treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu
podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený
už zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v čase uzavretia predmetnej zmluvy (dňa 27.1.2009) zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne spadá.

28. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom
na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou,
ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie
dopadá aj na právny strán a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

29. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc § 48 ods. 2 a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia

práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už

30. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci
nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere v zmysle článku VI a VII z dôvodu porušenia povinností žalovaných, ktorí sa dostali

do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace.
Žalobca požadoval od žalovaných okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a dlžnú
sumu ku dňu 1.10.2013 vyčíslil vo výške 3.572,02 Eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia
žalovanej (aj pôvodne označeným žalovaný 2/ a 3/) t.j. 5.10.2013. Žalobca poskytol žalovaným finančné
prostriedky vo výške 3.717,60 Eur pričom žalovaná (aj pôvodne označení žalovaní 2/ a 3/) mu uhradili k

predmetnej úverovej zmluve spolu sumu 3.969,31 Eur (2.589,31 Eur + 1.380,- Eur) t. j. viac o 251,71 Eur.
Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaná (vrátane
pôvodne označení žalovaní 2/ a 3/) zaplatila vyššiu sumu nemajú žiadnu povinnosť na zaplatenie voči
žalobcovi, preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (II. výrok).

31. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu poukazuje odvolací súd na znenie dohodnutej klauzuly
o odstúpení (článok VII zmluvy o úvere zo dňa 27.1.2009), ktorá predpokladá účinky odstúpenia od
zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení (ex tunc) a zachovanie zmluvných nárokov veriteľa
aj po odstúpení od zmluvy.

32. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc)
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré zachovávajú právo naplnenie
príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením
od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec

povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý
naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúcie súkromného práva ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu

uzavretia. Preto práva a povinnosti zo zmlúv ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v
civilnom kontexte sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).33. Ustanovenia Obchodného zákonníka a odstúpenie od zmluvy nemožno, ako to bolo už skôr
konštatované aplikovať na zmluvu o úvere uzavretú síce podľa ustanovení § 497 a nasledujúce
Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníkavznení2.účinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.Nebolobytotižlogické,abyprispotrebiteľských
zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia od zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo
Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení § 497 a
nasledujúce Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť,

že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto
ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Keďže dôsledkom
odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od
začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok
z omeškania.

34. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že
na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto
pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

25.1.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 2011
sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa

na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

35. S námietkou žalobcu, že v danej veci riadne aplikoval zákonné, a nie zmluvné ustanovenia,
najmä ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (§ 506 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o

odstúpenie od zmluvy) sa odvolací súd nestotožnil a poukazuje na obsah odstúpenia od zmluvy zo dňa
1.10.2013 (na č.l, 12), z ktorého obsahu je zrejmé, že od predmetnej zmluvy odstúpil v súlade s čl. VI.
a VII. úverovej zmluvy.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

žalobcu v časti istiny 2.386,04 Eur s príslušenstvom (špecifikovaným v odseku 13), rozhodol vecne
správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane
správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého)
potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní
dosiahla žalovaná plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).