Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224120
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3812224120.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XX/X, zast. JUDr.

IvanomŽilíkom,PhD,spol.s.r.o.,sosídlomPrievidza,Košovskácesta1,IČO:36869121protižalovanej
K. N., nar. X.X.XXXX, bytom K., XX. augusta XX/X, zast. JX.XXX, nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX,
K. o zaplatenie sumy 7.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo

výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový súd - súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vydaný dňa 21.februára 2017 č. k. 11C
29/2013 žalobu žalobkyne o zaplatenie 7.000 eur s príslušenstvom zamietol, priznal žalovanej nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala žalobou voči žalovanej zaplatenia
peňažnej pôžičky v sume 7.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.000
eur od 19.6.2010 do zaplatenia, pričom žalobkyňa tvrdila v priebehu konania, že peniaze požičala
žalovanej pre jej syna I. N., ktoré poukázala z účtu jej manžela R. N., ktorý bol ich spoločným účtom,

ktorý bol i uvedený v zmluve o pôžičke. Číslo účtu do zmluvy o pôžičke poskytla žalovaná. Zmluvu o
pôžičke uzatvorila so žalovanou z dôvodu, lebo syn žalovanej v tom čase I. N. bol v G.. Na svoje
tvrdenia označila ako dôkaz písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť dôkazom o tom, že žalobkyňa
požičala žalovanej sumu 7.000 eur. Tvrdila, že žalovaná túto sumu nevrátila do 18.6.2010 s tým, že
ide o vec jej syna, nie o jej vec. Následne sa na účte manžela, ktorý je jej účtom spoločným objavila
suma 19.500 eur, ide o pôžičku, ktorú vrátil syn žalovanej jej manželovi, ktorú mu bol dlžný, ale nešlo
o pôžičku 7.000 eur, to, čo tvrdila žalobkyňa.

Ďalej tvrdila, že jej manžel požičal synovi žalovanej v roku 2009 sumu 19.500 eur, ktorá bola vrátená na
tento spoločný účet a o tejto pôžičke nebola spísaná písomná zmluva o pôžičke. Žalobkyňa v priebehu
konania tvrdila, že manžel žalobkyne sa dohodol s jej synom I. N., že on požičia jej synovi 7.000 eur
a podľa tvrdenia žalovanej o tejto pôžičke sa dohodli jej syn I. N. s manželom žalobkyne s R. N. a to
telefonicky. Syn žalovanej potreboval peniaze na prevádzku pohostinstva v K., kde mu žalovaná robila
ekonómku. Zmluvu o pôžičke však podpísala až vtedy, keď zistila, že na účte jej syna je pripísaná suma
7.000 eur. Po dohode žalobkyňa predložila žalovanej zmluvu o pôžičke, ktorú žalovaná i podpísala.

Suma, na ktorej sa dohodli manžel žalobkyne R. N. a syn žalovanej I. N. bola odoslaná zo Slovenskej
sporiteľne a.s. Bratislava na účet syna žalovanej. Žalovaná sa viac o pôžičku nezaujímala, resp. na
ňu zabudla pre jej zdravotné problémy a rodinné problémy. Žalovaná počas konania tvrdila, že sumu
7.000 eur vrátila žalobkyni na účet, ktorý je uvedený v zmluve o pôžičke a to takým spôsobom, že synjej doniesol sumu 19.500 eur, ktorú ona vložila na účet žalobkyne. V tejto sume bola okrem sumy 7.000
eur, ktorú mala žalovaná vrátiť aj úrok 5 % mesačne, ktorý je uvedený v zmluve o pôžičke a zvyšnú
časť tvorila nejaká ďalšia pôžička jej syna pre manžela žalobkyne R. N.. Tvrdila, že nebola dlžníkom

žalobkyne, hoci bola uvedená ako dlžník v zmluve o pôžičke, ale vrátila žalobkyni pôžičku vo výške
7.000 eur, pričom táto suma bola v sume 19.500 eur z jej účtu na účet žalobkyne odoslaná. Ďalej na
obranu žalovaná uviedla, že jej syn chcel vrátiť pôžičku 7.000 eur manželovi žalobkyne, ale práve
preto, že ona bola v zmluve uvedená ako dlžníčka, vrátila žalobkyni dlžnú sumu práve ona. Vysvetlila,
že v sume 19.500 eur bola pôžička 7.000 eur, úrok 5 % mesačne a ďalšia pôžička jej syna.

Súd ďalej zistil v priebehu konania, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi veriteľom F. N. ako
žalobkyňou a dlžníkom K. N. ako žalovanou dňa 15.6.2010, ďalej zo zmluvy vyplynulo, že predmetom
zmluvy bola hotovostná pôžička 7.000 eur. Podľa čl. II. tejto zmluvy veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi peňažnú pôžičku, ktorú mal dlžník vrátiť do 18.6.2010. Táto čiastka bola poukázaná
na bankový účet dlžníka číslo: 0370081928/0900 v slovenskej sporiteľni. Podľa tejto zmluvy dlžník
podpisom potvrdil prevzatie čiastky uvedenej v čl. I. tejto zmluvy a dlžník sa zaviazal zaplatiť svoj dlh

do dátumu uvedeného v bode 1. Celková čiastka vrátená dlžníkom mala predstavovať sumu 7.000 eur
na bankový účet veriteľa č.: 1582988251/0200 v banke VÚB. Zmluvné strany sa dohodli, že ak dlžník
nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v čl. II. bod 2 tejto zmluvy, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
úroku 5 % mesačne z dlžnej svojej pohľadávky. Zmluva je podpísaná zmluvnými stranami.
Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba žalobkyňou bola podaná nedôvodne,

pretože mal za preukázané, že k reálnemu odovzdaniu peňažnej pôžičky došlo ešte pred uzavretím
zmluvy o pôžičke, t. j. pripísaním sumy 7.000 eur z účtu žalobkyne na účet syna I. N. a týmto pripísaním
sumy 7.000 eur došlo k vzniku zmluvy o pôžičke, nie prevzatím čiastky pri podpise zmluvy. Táto
skutočnosť bola potvrdená výpoveďou žalovanej, ktorá zistila pripísanie sumy 7.000 eur na účet jej syna
pred uzavretím zmluvy. Písomná zmluva zo dňa 15.6.2010 je len potvrdením o prijatej pôžičke a ide

o listinný dôkaz o jej existencii. Prvostupňový súd mal z výpovedí žalovanej, svedka I. N. a svedka
R. N. za preukázané, že žalobkyňa požičala svedkovi synovi žalovanej I. N. sumu 7.000 eur, ktorá bola
poukázaná na jeho účet, teda zmluvný vzťah podľa prvostupňového súdu vznikol medzi žalobkyňou
ako veriteľom a synom žalovanej ako I. N., ktorý peňažnú pôžičku 7.000 eur prijal na účet a nie so
žalovanou, ktorej peňažná pôžička nebola odovzdaná a ani prevedená na jej účet. K vzniku pôžičky

podľa prvostupňového súdu došlo skutočne odovzdaním peňazí veriteľom dlžníkovi - I. N. pripísaním
peňažnej sumy 7.000 eur na jeho účet, čo v konaní bolo bezpečne preukázané výpismi z účtu (č.l. 31).
Podľa názoru prvostupňového súdu žalobkyňa nesprávne žalovala pasívne legitimovanú stranu sporu
K. N., ktorá nebola dlžníkom žalobkyne, hoci v Zmluve o pôžičke bola uvedená a neprijala peňažnú
pôžičku. Správne podľa prvostupňového súdu mala žalobkyňa podať žalobu proti I. N., ktorému bola

poskytnutá peňažná pôžička 7.000 eur, ktorý bol aj povinný peňažnú pôžičku vrátiť.
K námietkam žalobkyne, že žalovaná nevedela vysvetliť vrátenie sumy 19.500 eur prvostupňový súd
uviedol, že žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vrátila sumu 7.000 eur, ktoré boli už zahrnuté v sume
19.500 eur, ktorá predstavovala 5 % úrok zo sumy 7.000 eur vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, išlo o
odplatu a zvyšná časť predstavovala nejakú inú pôžičku syna manželovi žalobkyne. Žalovaná vrátila

podľa prvostupňového súdu 7.000 eur v súlade so zmluvou o pôžičke, lebo bola označená v zmluve ako
dlžníkom, ale pôžičku vrátil jej syn žalobkyni, ktorému bola 7.000 eur prevodným príkazom prevedená
na jeho účet.
Prvostupňový súd sa nezaoberal pôžičkami, ktoré mali uzavrieť manžel žalobkyne Ivan N. a syn
žalovanejI.N.,pretoženebolipredmetomkonania,tietoboliuzavretébezpísomnejformyabezsvedkov.

Preto súd nevypočul ani navrhovaných svedkov E.a XX.X.XXXX.ktorých navrhovala vypočuť žalobkyňa
na skutočnosti, že jej manžel požičiaval synovi žalovanej vyššie uvedené pôžičky, preto súd uznesením
takýto návrh zamietol.
Právne posúdil súd prvej inštancie vec podľa § 657 Občianskeho zákona.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, pretože nesúhlasila s názorom prvostupňového
súdu, že v spore nie je žalovaná pasívne legitimovaná. V odvolaní uviedla, že suma 7.000 eur bola
poukázaná na účet žalovanej, táto suma bola pripísaná, pričom Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.6.2010
podpísala na matrike v K. až vtedy, keď táto suma bola pripísaná na jej účet, preto považovala
odovzdanie 7.000 eur za reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej. Bola toho názoru, že

zmluvný vzťah vznikol medzi ňou a žalovanou na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2010, túto
zmluvu považovala za platný právny úkon, z ktorého si žalovaná svoj záväzok splniť a vrátiť peňažnú
pôžičku do 18.6.2010 nesplnila. K sume 19.500 eur uviedla, že z výpovede svedkov R. N., jej manžela a
výpovede I. N., syna žalovanej vyplynulo, že syn žalovanej mal viackrát požičané peňažné prostriedkyod manžela žalobkyne a to práve v čase platnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2010. Tvrdila, že
žalovaná využila situáciu v tom, že úmyselne zamenila vrátenie aj iných pôžičiek, ktoré mal jej syn I. N.
s jej manželom R. N., s vrátením jej pôžičky v sume 7.000 eur tak, aby nebolo možné identifikovať o

aké finančné prostriedky pri vrátení sumy 19.500 eur išlo. Žalovaná sa snažila vyvolať dojem, že vrátila
požičanú sumu 19.500 eur, ktorá vôbec nesúhlasí ani s dohodnutým úrokom podľa zmluvy, t. j. 5 %
mesačne zo sumy 7.000 eur podľa čl. II. ods.3 Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2010.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa a jej manžel vedeli, na aký účet

je posielaná suma 7.000 eur, ktorá je predmetom tohto konania, preto tvrdenie žalobkyne uvedené v
odvolaní, že ju žalovaná utvrdila, že ide o jej účet, lebo mala možnosť skontrolovať, či už peniaze
nabehli na tento účet, považovala za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaná vždy tvrdila, že išlo o účet,
ktorý mal vo vlastníctve jej syn I. N., pričom ona mala k nemu dispozičné právo a čiastku 19.500 eur
poslala zo synových peňazí na účet uvedený v zmluve. K tejto sume ďalej uviedla, že tvrdenie žalobkyne,
že žalovaná využila situáciu, že v sume 19.500 eur je aj suma 7.000 eur a v tejto sume sú aj iné sumy

nemá oporu v žiadnom reálnom podklade, pričom neexistuje hodnoverný dôkaz o tom, že by manžel
žalobkyne túto čiastku synovi žalovanej i požičal. Tiež poukázala aj na tvrdenie žalobkyne, ktorá uviedla,
že čiastka 7.000 eur bola požičaná nie žalovanej, ale jej synovi I. N., ale v odvolaní zase tvrdila, že
nie syn žalovanej, ale žalovaná je v tomto spore pasívne legitimovaná.

4. Odvolací súd - súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové
rozhodnutie z dôvodov:

- súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalovaná nie je
v danom spore pasívne legitimovaná, zmluvný vzťah z pôžičky vznikol medzi žalobkyňou ako veriteľom

a synom žalovanej I. N., ktorý peňažnú pôžičku 7.000 eur prijal na účet a nie so žalovanou, ktorej
peňažná pôžička nebola odovzdaná a ani prevedená na jej účet. K vzniku pôžičky došlo skutočným
odovzdaním peňazí veriteľom dlžníkovi - I. N. pripísaním peňažnej pôžičky 7.000 eur na jeho účet, čo v
konaní bolo bezpečne preukázané výpismi z účtu. Podľa prvostupňového súdu správne mala žalobkyňa
podať žalobu proti I. N., ktorému bola poskytnutá peňažná pôžička 7.000 eur, ktorý bol aj povinný

peňažnú pôžičku vrátiť. Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu nestotožnil z dôvodu,
že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v
hotovosti podľa § 657 Občianskeho zákona nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale i formou
bezhotovostného platobného styku, t. j. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo podľa dohody
zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie.

Podľa odvolacieho súdu, ak bolo v danom spore preukázané, že žalobkyňa odovzdala bezhotovostným
platobným stykom finančné prostriedky vo výške 7.000 eur na účet syna žalovanej I. N. a so žalovanou
uzavrela písomnú zmluvu o tejto pôžičke dňa 15.6.2010 s tým, že peňažné prostriedky si požičiava
žalovaná ako dlžník od žalobkyne ako od veriteľa a zaviazala sa ich vrátiť v dohodnutej dobe,
potom medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho

zákona. Medzi žalobkyňou a žalovanou vznikla aj dohoda, že finančné prostriedky budú odovzdané
bezhotovostným prevodom na účet, ktorý žalovaná označila v písomnej zmluve o pôžičke a okolnosť,
že majiteľom účtu bol syn žalovanej I. N., ku ktorému účtu mala žalovaná dispozičné oprávnenie,
nemohla založiť právny vzťah z pôžičky medzi žalobkyňou a synom žalovanej I. N.. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky boli odovzdané vopred, pred podpisom zmluvy o

pôžičke, bezhotovostným prevodom z účtu žalobkyne a jej manžela na účet syna žalovanej M. N. a o
tomto úkonebolapotomspísanázmluvaopôžičkeobsahujúcapodmienkypôžičkyabolovnejnapísané
číslo účtu, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané. Ak teda žalobkyňa na základe požiadavky
žalovanej bezhotovostne poukázala na žalovanou určený účet, ktorého majiteľom bola tretia osoba
finančné prostriedky, potom žalobkyňa splnila svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalovanej

a nie k jej synovi, s ktorým takúto zmluvu o pôžičke neuzavrela. Účet I. N., na ktorý žalobkyňa, resp.
jej manžel odovzdal finančné prostriedky bezhotovostným prevodom, predstavujú len účet tretej osoby,
ku ktorému má žalovaná ako dlžník dispozičné právo.

- súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá na pojednávaní dňa 29.2.2015 navrhla, aby

súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovanej podľa § 92 ods.2 OSP. Súd prvej inštancie o tomto
návrhu rozhodol uznesením zo dňa 6.2.2015, že návrhu nevyhovel, v dôsledku podaného odvolania
žalovanou a I. N.. Odvolací súd uznesením zo dňa 19.8.2015 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že súd je povinný zistiť stanovisko žalovanej knávrhu žalobkyne na zámenu účastníkov konania a opätovne o návrhu rozhodnúť. Súd prvej inštancie
o takomto návrhu doposiaľ nerozhodol.

- odvolací súd - súd druhej inštancie ďalej uviedol, že v ďalšom konaní sa bude prvostupňový súd riadiť
právnym názorom odvolacieho súdu a bude sa zaoberať aj tvrdením žalovanej, že peňažná pôžička
žalobkyni bola vrátená a po vykonanom dokazovaní v spore opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne o
návrhu žalobkyne na zámenu žalovanej strany (§ 391 ods.2 a 3 CSP). Ďalej súd rozhodne aj o trovách
konania.

5. Prvostupňový súd v súlade v intenciách odvolacieho súdu - súdu druhej inštancie sa zaoberal hlavne
tvrdením žalovanej, či peňažná pôžička žalobkyne bola vrátená. Opakovane súd vypočul strany sporu,
svedkov U. N., S. N., I. N. a R. N..

6. Žalobkyňa trvala na tom, že právny vzťah vznikol medzi ňou a žalovanou, pričom žalovaná nevrátila

finančné prostriedky tak, ako tvrdila, vrátila sumu 19.500 eur, ale išlo o sumu, ktorú vrátil syn žalovanej
jej manželovi, ktorému bol ešte dlžný. Žalovaná pritom nevedela o ďalších pôžičkách svojho syna I. N.,
pričom syn žalovanej zneužil situáciu, dal svojej matke peniaze, aby tieto vrátila žalobkyni s tým, že v
tejto sume bola suma 7.000 eur, teda pôžička, úrok 5 % podľa Zmluvy o pôžičke a zvyšok tvorila ďalšia
pôžička syna žalovanej manželovi žalobkyne.

Zdôraznila, že žalovaná nevedela o iných pôžičkách svojho syna, pričom jej syn nemá žiadnu evidenciu
o pôžičkách, ktoré mal voči manželovi žalobkyne R. N..
Uviedla, že jej manželI.a asi štyri až päťkrát požičal synovi žalovanej I. N. peňažnú pôžičku, ale manžel
ju vždy neinformoval o pôžičkách. Nevedela uviesť aké sumy jej manžel synovi žalovanej požičiaval, ale
s nepresnosťou uviedla, že v roku 2006 mu požičal 15.000 eur. Nevedela, či tieto peniaze syn žalovanej

jej manželovi vrátil. Nevedela sa ani vyjadriť k otázke súdu, či jej manžel požičal synovi žalovanej sumu
4.500 eur. Ako poslednú sumu pôžičky jej manžela synovi žalovanej uviedla sumu 19.000 eur, ktorú mu
požičal pred rokom 2010. Nevedela, či syn žalovanej túto sumu jej manželovi vrátil, ale takáto suma
prišla jej manželovi na účet, ale nevedela, či to bolo v roku 2006.

7. Žalovaná uviedla, že suma 19.500 eur bola suma, ktorú zaplatila na účet žalobkyne, kde je zahrnutá
aj suma 7.000 eur, vrátane 5 % úroku vypočítaného z tejto pôžičky 7.000 eur. Svoju povinnosť si voči
žalobkyni splnila podľa zmluvy o pôžičke. Úrok 5 % je vypočítaný zo sumy 7.000 eur od 19.6.2010 do
30.8.2011, kedy bola pôžička vrátená a tento úrok vychádza presne 4.990 eur. Zvyšná suma 9.500 eur
je suma z ďalšej pôžičky, ktorú mal jej syn I. N. voči manželovi žalobkyne. V priebehu konania trvala

na tom, že sumu 7.000 eur vrátila žalobkyni podľa zmluvy a pokiaľ v tejto sume boli zahrnuté aj iné
sumy, bolo to na základe informácie jej syna, resp. toho, že syn jej takúto sumu 19.500 eur dal. Vrátila
viac ako mala podľa zmluvy o pôžičke.
V priebehu konania na otázku súdu, aby žalovaná vysvetlila, či jej nebolo čudné, že žalobkyni bola
vrátená suma 19.500 eur, hoci mala vrátiť 7.000 eur uviedla, že nebolo jej to čudné z dôvodu, že jej syn

jej pri poskytnutí sumy 19.500 eur povedal, že v tejto sume je aj suma 7.000 eur, úroky až do 30.8.2011
v sume 4.475 eur a zvyšok tvorí suma z ďalšej pôžičky, ktorú bol dlžný manželovi žalobkyne U.. Uviedla,
že syn jej nepovedal presne sumu 19.500 eur, ale ona túto sumu dopočítala. Mala dispozičné právo
s jeho účtom. Robila pre neho ekonómku v pohostinstve v K. a nebola vždy podrobne informovaná o
pôžičkách svojho syna. Vedela, že manžel žalobkyni požičiava jej synovi peniaze, ale aj jej syn požičiaval

R. N. peniaze. Bola svedkom, keď syn požičiaval manželovi žalobkyne peniaze. Jej synovi prevádzka
pohostinstva išla a peniaze manželovi žalobkyni vracal. Nevedela sa vyjadriť, či manžel žalobkyni
požičal jej synovi sumu 15.000 eur a ani sa nevedela vyjadriť k sume 4.500 eur. Tvrdila, že sumu 19.500
eur mu manžel žalobkyne nepožičal. Podľa nej najviac si medzi sebou požičiavali sumu 5.000 eur.
Peniaze, pokiaľ si požičal od manžela žalobkyne, boli peniaze na podnikanie, ktoré zaúčtovala ako

osobné výdaje, spotreba. Tvrdila, že od iných osôb si jej syn peniaze nepožičiaval. Mal jeden úver, ktorý
použil na prevádzku a za ďalší úver si kúpil chatu. Tieto úvery syn spláca. Žalovaná v priebehu konania
tvrdila, že vrátila sumu 7.000 eur v sume 19.500 eur tak, ako to bolo uvedené v zmluve o pôžičke. V
čase vrátenia tejto sumy nevedela, či syn mal ešte nejaký dlh voči manželovi žalobkyne. Nevedela sa
vyjadriť k otázke súdu, prečo jej syn vracal pôžičku 7.000 eur v sume 19.500 eur na účet uvedený v

zmluve o pôžičke, keď si manžel žalobkyne a jej syn vracali pôžičky medzi sebou osobným odovzdaním
a prevzatím. Nevedela uviesť, resp. si nepamätá, prečo uviedla pred súdom, že úrok 5 % z pôžičky
7.000 eur bol vypočítaný v sume 4.475 eur, keď v odpore bola uvedená suma úroku 5.000 eur. Žalovaná
nemala k dispozícií svojich 19.500 eur, tieto jej poskytol jej syn. Nemala nasporených 7.000 eur.Syn jej občas dával nejaké peniaze na prilepšenie. Peniaze, ktoré jej dával boli presúvané z účtu na
účet. Požičaná suma 7.000 eur bola použitá na prevádzku pohostinstva syna, lebo zamestnankyňa v
pohostinstve prehrala na automatoch sumu 8.000 eur a syn to musel vrátiť.

V závere svojej výpovede uviedla, že vrátila to, čo mala vrátiť žalobkyni a to z jej účtu.

8. Z výsluchu svedkaM.súd zistil, že svedok vedel, že manžel žalobkyne požičiaval peniaze synovi
žalovanej, ale pri požičiavaní peňazí nebol. Len z informácie žalobkyne a jej manžela vedel, že manžel
žalobkyne požičal synovi žalovanej sumu 20.000 eur. Spomenuli to na rodinnej oslave. Nevedel uviesť

súdu, či túto sumu požičal manžel žalobkyne naraz alebo na viackrát. K tejto pôžičke došlo pred 6-imi,
resp. 7-imi rokmi. Asi štyri roky dozadu mu manžel žalobkyne spomenul, že syn žalovanej mu vrátil
peniaze, ale nevedel o akú sumu išlo. Manžel žalobkyne so svedkom nepreberal poskytnutie pôžičky
pre syna žalovanej. Nevedel uviesť, či manžel žalobkyne požičiaval peniaze aj iným občanom, ale aj
svedkovi požičal peniaze. Svedok úrok z požičanej sumy neplatil. Podľa neho boli manžel žalobkyne
so synom žalovanej kamaráti. Svedok požičal v roku 2005, resp. 2006 I. N. sumu 200.000 Sk alebo

300.000 Sk, to bolo pravdepodobne na pozemok, ale písomná zmluva spísaná o pôžičke nebola. Syn
žalovanej túto sumu svedkovi vrátil a dal mu nejakú sumu navyše. Svedok nepožičiava peniaze. Aj
syn žalovanej nejaké peniaze manželovi žalobkyne požičal, ale nevedel výšku tejto pôžičky. Vedel, že
syn žalovanej manželovi žalobkyne nejaké peniaze nevrátil. Po roku 2006, resp. 2007 syn žalovanej
chcel, aby mu svedok požičal peniaze okolo 200.000 Sk až 300.000 Sk, ale manžel žalobkyne mu

poradil, aby mu peniaze nepožičiaval, lebo aj jemu je dlžný peniaze. Na základe tejto informácie svedok
peniaze synovi žalovanej viac nepožičal. Svedok len z počutia vedel, že aj syn žalovanej požičiaval
manželovi žalobkyne peniaze. Nevedel ani koľkokrát mu peniaze požičal a či mu tieto peniaze vrátil.
Túto informáciu vedel v roku 2005 od syna žalovanejX.XXX
Do pohostinstva syna žalovanej svedok nechodí, bol tam asi raz. Nevedel uviesť, či mal syn žalovanej

finančné problémy. Pri stretnutiach so žalobkyňou a jej manželom sa o pôžičkách nerozprávali, naviac
to svedka ani nezaujímalo. So žalobkyňou a jej manželom sa stretávajú na rodinných oslavách.

9. Z výsluchu svedka B. vyplynulo, že len z počutia vie, že manžel žalobkyne R. N. požičal synovi
žalovanej I. N. sumu 7.000 eur, ale či túto sumu vrátil, nevedel uviesť. Túto informáciu má od manžela

žalobkyne, ktorý ho neinformoval na aký účel túto sumu 7.000 eur synovi žalovanej požičal. Z jeho
informácie vedel, že požičiaval synovi žalovanej peniaze. Konkrétne uviedol sumu 20.000 eur, bolo
to pred deviatimi, resp. desiatimi rokmi. Uviedol, že túto sumu manželovi žalobkyne vrátil. Nevedel sa
vyjadriť k iným pôžičkám, či mu požičal aj iné peniaze. Vedel, že manžel žalobkyne požičiaval aj
iným peniaze, išlo o nejaké drobné čiastky. Po vrátení tejto sumy ho manžel žalobkyne informoval, že

mu konečne syn žalovanej peniaze vrátil. Len predpokladá, že peniaze mu osobne vrátil. Pri žiadnej
pôžičke prítomný nebol. Svedok je v dobrom priateľskom vzťahu s manželom žalobkyne, v podstate si
všetko povedia, vedel o pôžičkách, ktoré poskytoval synovi žalovanej. Nevedel sa konkrétne vyjadriť
koľkokrát požičal synovi žalovanej peniaze. Len predpokladá, že k odovzdaniu peňazí došlo osobne v
pohostinstve syna žalovanej, lebo sa tam stretávali. Aj svedkovi manžel žalobkyne peniaze požičiaval,

odovzdal mu ich osobne a peniaze mu vrátil. Medzi nimi nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke.
Svedok sa domnieva, že manžel žalobkyne neuzatváral s inými dlžníkmi písomné zmluvy o pôžičke.
Viackrát mu požičal peniaze, ale úrok neplatil. Málo chodí do pohostinstva syna žalovanej, ale pozná
I. XX.XXX, tykajú si, ale sa nenavštevujú. S manželom žalobkyne má lepší kamarátsky vzťah, lebo
pracovali v Prievidzi, potom pracovali spolu v Bratislave, kde spolu aj bývali. Bolo to niekedy v roku 2008,

resp. 2009. Svedok pracoval v Bratislave 12 rokov a manžel žalobkyne prišiel do Bratislavy pracovať asi
pred desiatimi rokmi. Aktuálne svedok pracuje v Partizánskom.
K otázke, kedy vrátil syn žalovanej sumu 20.000 eur manželovi žalobkyne uviedol, že si na toto presne
nespomína. Nevedel uviesť, či aj syn žalovanej požičiaval manželovi žalobkyne peniaze.

10. Z výsluchu svedka X, ktorého súd opakovane vypočul k tvrdeniam žalovanej vyplynulo, že sumu
7.000 eur potreboval na prevádzku pohostinstva v Handlovej, pretože stále niečo v pohostinstve
prerábal. Požičiaval si peniaze od manžela žalobkyne II.a požičal si peniaze aj od S. N.. Vždy si
navzájom pomáhali. S S. N. sa nestretáva. Asi desať rokov dozadu mu S. N. požičal peniaze,
ale nepamätal si sumu, ktorú mu vrátil. Peniaze potreboval na prerábku pohostinstva. Tvrdil, že si

nepamätal, či mu manžel žalobkyne požičal v januári 2009 nejaké peniaze. Nevedel uviesť súdu, kedy
mu manžel žalobkyne požičal sumu 4.000 eur, resp. 4.500 eur. Na Remate kúpil chatu v roku 2010 za
53.000 eur. Na kúpu chaty mu peňažný ústav poskytol úver, ktorý doposiaľ spláca. Na chate nebýva.
Nepamätal si, či mu manžel žalobkyne požičal po roku 2010 nejaké peniaze, ale tvrdil, že sumu 7.000eur vrátil manželovi žalobkyne, pričom táto suma bola zahrnutá v sume 19.500 eur. V tejto sume bola
suma5.000eurúrokvovýške5%mesačne podľazmluvyopôžičkeazvyšnásumapredstavovalaďalšie
pôžičky, ale nevedel uviesť, z ktorej pôžičky. Nepamätal si to preto, lebo to bolo dávno. Tvrdil, že sa

dohodlismanželomžalobkyne,že mu vráti 19.500eur. Tvrdil,žemanželžalobkynemupožičalpeniaze
dva až trikrát. V priebehu jeho výsluchu opakovane tvrdil, že sumu 7.000 eur, ktorá bola predmetom
zmluvy o pôžičke vrátil, táto suma je zahrnutá v sume 19.500 eur. Ďalej uviedol, že manžel žalobkyne
mu nikdy nepožičal sumu 15.000 eur. Hoci prebieha tento spor manžel žalobkyne aj naďalej navštevuje
jeho pohostinstvo, chodí tam cez víkend, keď je doma z Bratislavy. Zdravia sa občas i komunikujú. O

pôžičke sa vôbec nebavia. Do pohostinstva chodí aj manželka žalobkyne sama, ale aj s manželom.
Zdravia sa a tiež komunikujú. Svedok tvrdil, že o pôžičke si žiadnu evidenciu neviedol, ale značil si do
kalendára dlžnú sumu. V priebehu výsluchu dňa 9.10.2018 tvrdil, že nemá žiaden dlh voči manželovi
žalobkyne, všetko má vyrovnané a nikdy nebol problém pri vrátení peňazí, len teraz je problém so
sumou 7.000 eur, ktorú vrátil. Zmluvy o pôžičke neboli uzavreté v písomnej forme preto, lebo vždy si s
manželom žalobkyne pomáhali, preto nepovažovali za potrebné uzatvoriť písomnú zmluvu o pôžičkách.

Svedok nevedel vysvetliť, ako vedel, že má vrátiť sumu 19.500 eur 30.8.2011. Uviedol, že si to
nepamätá, lebo je to dávno, ale v roku 2011, keď došlo k vráteniu sumy 19.500 eur to vedel.
Svedkovi bol v roku 2010 poskytnutý úver vo výške 53.000 eur na chatu z peňažného ústavu VÚB a.s.,
ale mal úver aj z inej banky, išlo o hypotekárny úver.
Na otázku, aby vysvetlil súdu, či žalovaná nezisťovala, prečo svedok vracia sumu 19.500 eur 30.8.2011,

svedok uviedol, že si s matkou všetko hovoria, povedal jej, že v tejto sume je suma 7.000 eur, teda
pôžička, úroky a zvyšok iná pôžička, pričom matka vedela, čo táto suma obsahuje. Spresnil výpoveď,
že si myslí, že žalovaná vedela, z čoho pozostáva suma 19.500 eur, svedok predpokladal, že jej to
povedal, ale suma 7.000 eur ako pôžička tam určite bola.
Na konkrétnu otázku, či vzhľadom na postavenie žalovanej, ktorá robila svedkovi ekonómku v

pohostinstve jej povedal aj o iných pôžičkách, ktoré jej poskytoval, že mu manžel žalobkyne požičiaval
inépôžičkyakosuma7.000eur,ktorájepredmetomtohtokonania,svedokuviedol,žesinatonepamätá.
V priebehu výsluchu na pojednávaní dňa 6.12.2018 svedok uviedol, že bol manželovi žalobkyne dlžný
ešte sumu 7.500 eur a 5.000 eur boli úroky, nepamätal si, či tieto úroky boli z požičanej sumy 7.000
eur. Sumu 15.000 eur mu manžel žalobkyne nikdy nepožičal a suma 7.500 eur bola suma do sumy

19.500 eur, išlo o pôžičku, ktorú bol ešte manželovi žalobkyne dlžný. Vedel, že ma vrátiť sumu 19.500
eur, v ktorej bola zahrnutá aj suma 7.000 eur.
Nakonkrétnuotázkusúdu,abyvysvetlil,prečodlžnúsumu7.500eur,ktorúmalvočimanželovižalobkyne
nevrátil spôsobom ako predtým, teda odovzdaním pôžičky osobne uviedol, že keďže sa vracala suma
7.000 eur podľa zmluvy o pôžičke, aby to bolo „jedným vrzom zaplatené“, dal aj túto sumu do sumy

19.500 eur. Tvrdil, že určite manželovi žalobkyne povedal, že v tejto sume 19.500 eur je aj suma
7.500 eur. Vždy neinformoval matku o pôžičkách. Pôžičku 4.000 eur, resp. 4.500 eur vrátil manželovi
žalobkyne, ale nevedel konkrétne uviesť, kedy to bolo. V čase vrátenia sumy 7.000 eur dňa 30.8.2011
neexistovala pôžička voči manželovi žalobkyne vo výške 19.500 eur. Svedok sa nevedel vyjadriť k
otázke, či mal v čase pôžičky vo výške 7.000 eur v roku 2010 ešte nejakú neuhradenú pôžičku. Tvrdil,

že mu manžel žalobkyne nikdy nepožičal sumu 20.000 eur a nepožičal mu ani sumu 15.000 eur.
Nepamätal si akú najvyššiu sumu mu požičal.
Kotázke,prečosvedkoviaE.aX.XXXpredsúdomuviedli,žemumanželžalobkynepožičalsumu 20.000
eur uviedol, že toto vedia len z počutia, z krčmy, mohol to spomenúť manžel žalobkyne. Tvrdil, že suma
19.500 eur bola odsúhlasená manželom žalobkyne. Očakával, že túto sumu vráti a určite mu povedal,

že v tejto sume je suma 7.000 eur, čo predstavuje pôžičku z písomnej zmluvy o pôžičke. Tvrdil, že mu
povedal,ževsume19.500eurjeokremsumy7.000eurajsuma5.000eurazvyšnásumaďalšiapôžička.

11.Zvýsluchusvedka,manželažalobkyneXXXXN.vyplynulo,žesastretávasosynomžalovanejX.XXX
N. v jeho pohostinstve v Handlovej, ktoré navštevuje, hoci prebieha tento spor a nie je ukončený. Ich

vzťah však nie je taký ako predtým, občas sa porozprávajú, ale o pôžičke 7.000 eur sa nerozprávajú.
Na otázku súdu, ako zareagoval svedok, keď mal pripísanú na účet sumu 19.500 eur, uviedol, že vedel,
že túto sumu dostane na účet, resp. bude mu pripísaná, ale tvrdil, že táto suma nemá nič spoločné so
sumou 7.000eur.Dalžalovanejčíslo účtuasumu19.500eurmuposlalanaúčet.Tvrdil,žesuma19.500
eur je suma predstavujúca pôžičku 15.000 eur a zvyšná suma 4.000 eur je druhá pôžička. Nedohodol

sa so synom žalovanej, kedy mu vráti pôžičku 15.000 eur a 4.500 eur, ale mal za to, že tieto peniaze mu
syn žalovanej vráti, keď bude mať peniaze. Keď mu syn žalovanej vrátil sumu 19.500 eur, už mu nebol
dlžný žiadne peniaze. Po pripísaní tejto sumy 19.500 eur na jeho účet mu v pohostinstve povedal, že
peniaze dostal a je to v poriadku. Tvrdil, že v januári 2009 požičal synovi žalovanej sumu 15.000 eur av apríli 2011 mu požičal sumu 4.500 eur. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v písomnej forme práve preto,
lebo v čase pôžičky sumy 7.000 eur nebol doma, pôžičku zabezpečovala jeho manželka, žalobkyňa,
nepoznal žalovanú, preto trval na písomnej zmluve o pôžičke. Presne si nevedel spomenúť, či spomenul

pred synom žalovanej, že je mu dlžný sumu 7.000 eur. Tvrdil, že syn žalovanej mu nebol dlžný úroky
a ani úrok zo sumy 7.000 eur a ani 7.000 eur na úrokoch. Poslednú pôžičku, ktorú poskytol synovi
žalovanej bola v apríli 2011 v sume 4.500 eur. Nespomenul pred synom žalovanej v decembri 2012,
že mu je dlžný sumu 7.000 eur na úrokoch. Pôžičky, ktoré poskytoval synovi žalovanej si zapisoval do
zošita, kde si písal tzv. šichty svojich zamestnancov. Písal to na druhú stranu tohto zošita, ale zošit sa

nezachoval, lebo to bolo dávno. Po pripísaní sumy 19.500 eur na účet, túto sumu považoval za pôžičku,
ktorá mu bola pripísaná na účet 30.8.2011, považoval za vrátenie pôžičky vo výške 19.500 eur, ktorú
požičal synovi žalovanej. Na konkrétnu otázku, kto navrhol spôsob vrátenia sumy 19.500 eur na účet,
svedok uviedol, že takýto spôsob navrhla žalovaná.
Svedok presne popísal spôsob požičiavania peňazí synovi žalovanej, ktorý prebiehal tak, že pri
poskytnutí pôžičky sa stretli v pohostinstve, kde sa odobrali za plentu do kuchynky, kde svedok

odovzdal peniaze synovi žalovanej, ktoré žiadal požičať. Peniaze si prepočítal a k vráteniu pôžičky došlo
takým spôsobom, že opäť sa stretli v pohostinstve syna žalovanej, kde mu peniaze vrátil v kuchynke.
Poskytnutie pôžičky prebehlo odovzdaním pôžičky do ruky syna žalovanej. Svedok tiež uviedol, že ak
by bola táto pôžička 7.000 eur poskytnutá takouto formou, teda fyzicky z ruky do ruky, určite by sa
pred súdom nestretli. Zdôraznil, že písomná zmluva o pôžičke na sumu 7.000 eur bola zrealizovaná

písomnou formou práve z dôvodu, že svedok nepoznal až tak žalovanú.
Na konkrétnu otázku, aby svedok uviedol pred súdom, či pri zaslaní sumy 19.500 eur túto sumu niekto
z prítomných konkrétne povedal okrem čísla účtu, na ktorý žalovaná sumu poslala svedok uviedol, že si
nepamätá, či niekto z prítomných, t. j. buď žalovaná alebo on, alebo syn žalovanej povedal, že má byť
odoslaná suma 19.500 eur, ale žalovaná musela o tejto sume vedieť, keď ju odoslala na jeho číslo účtu.

Na konkrétnu otázku, aby svedok vysvetlil, či mu nebolo čudné, že si žalovaná pýtala číslo účtu v
pohostinstve svojho syna od svedka, kde mala vrátiť peniaze, keď bolo číslo účtu uvedené v Zmluve o
pôžičke, svedok uviedol, že nebolo mu to vôbec čudné a nereagoval na to.
Tvrdil, že žalobkyňa vedela o pôžičkách, ktoré poskytol synovi žalovanej.

12. Súd vykonal konfrontáciu svedkov manžela žalobkyne R. N. a syna žalovanej I. N..

13. Z tejto konfrontácie svedkov, z čoho pozostáva suma 19.500 eur I. N. tvrdil, že sa s manželom
žalobkyne rozprávali, že v sume 19.500 eur je suma 7.000 eur, úrok a zvyšná suma je suma z inej

pôžičky. Nevedel uviesť, kedy sa o tom rozprávali, ale rozprávali sa, z čoho pozostáva suma 19.500 eur.
Tvrdil, že manželovi žalobkyne povedal, že v sume 19.500 eur je aj suma 7.000 eur.
K tomuto vyjadreniu syna žalovanej manžel žalobkyne R. N. uviedol, že to, čo tvrdil syn žalovanej nie
je pravda, pretože v sume 19.500 eur je suma 15.000 eur a suma 4.500 eur, bola to suma 19.500 eur,
ale syn žalovanej mu dal sumu 19.500 eur. Túto sumu si odsúhlasili v pohostinstve u syna žalovanej,

kde bol spolu s jeho matkou žalovanou K. N.. Svedok tvrdil, že presne vie, že sedel pri treťom stole
a trval na svojej výpovedi.
N.k výpovedi N.u uviedol, že nikdy mu manžel žalobkyne nepožičal sumu 15.000 eur, možno to bolo
najviac 7.000 eur. Ďalej tvrdil, že manžel žalobkyne vedel, že v sume 19.500 eur je aj suma 7.000 eur,
lebo spolu o tom hovorili.

II.a tvrdil, že sumu 15.000 eur synovi žalovanej požičal, vtedy potreboval peniaze na kúpu televízora
a podľa neho potreboval peniaze aj na iné kšefty.
Z konfrontácie svedkov vyplynulo, že každý svedok tvrdil, že suma 19.500 eur pozostáva z iných súm
a z iných pôžičiek.

14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním boli preukázané tvrdenia
žalobkyne, ktoré uvádzala v priebehu konania. Dôkazné bremeno pri pôžičke bolo na žalovanej,
že skutočne vrátila požičanú sumu, ale toto dôkazné bremeno neuniesla. Hodnoverným spôsobom
nepreukázala, že sumu 7.000 eur vrátila. Suma, ktorá bola vrátená 19.500 eur, v tejto sume nebola
vrátená suma 7.000 eur z písomnej zmluvy o pôžičke. Suma 19.500 eur predstavovala pôžičku medzi

manželom žalobkyne R. a synom žalovanej X.XXX, ktorá jej bola vrátená na účet uvedená v zmluve.
Celú konštrukciu vrátenia na účet podľa zmluvy o pôžičke a aj výšku sumy XX.XXX eur vymyslel syn
žalovanej, ktorý tvrdil, že v tejto sume je pôžička 7.000 eur, úroky a zvyšná suma. Žalovaná v priebehu
konania potvrdila, že nevedela o všetkých pôžičkách jej syna I. N.. Považoval výpoveď žalovanejohľadom výpočtu úroku za významnú. V čase pôžičky 7.000 eur mal syn žalovanej aj iné dlhy, preto mal
príležitosť si vymyslieť ako nevrátiť pôžičku 7.000 eur. Práve on vymyslel, že sa vrátia peniaze na účet
uvedený v písomnej zmluve, aby išlo o vrátenie peňazí v súlade s touto zmluvou. Svedkovia B. N. a

S. N. potvrdili výšku pôžičky 20.000 eur, pričom o pôžičkách vedeli aj iní ľudia. Žalovaná nepreukázala
vrátenie sumy 7.000 eur vierohodným spôsobom, preto trval na vyhovení žaloby žalobkyne. Je dôležitý
právny dôvod plnenia, či žalovaná plnila svoj záväzok alebo nejaký iný, ale je to na vyhodnotení súdu.
K pôžičke 15.000 eur nie je dôkaz, že došlo k požičaniu tejto sumy zo strany manžela žalobkyne synovi
žalovanej, ale dôkaz je aj výpoveď manžela žalobkyne R. N. o tejto pôžičke.

Uplatnil aj trovy konania.

15. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu. Žalovaná asi po polroku našla zmluvu o pôžičke a chcela skontrolovať, či bola zaplatená suma
7.000 eur zo zmluvy o pôžičke, preto sa informovala u svojho syna N., či túto sumu uhradil. Keďže
pôžička zaplatená nebola, bola vrátená pôžička 7.000 eur, ale zároveň bola vrátená vyššia suma, lebo

syn žalovanej mal aj inú podlžnosť voči manželovi žalobkyne, čo však nie je predmetom tohto konania.
Suma 19.500 eur predstavovala sumu 7.000 eur, úroky 5.000 eur a zvyšná suma bola suma z inej
pôžičky. Nie je vôbec dôležité, na aký účel bola pôžička určená, ale podstatné je, kto prevzal pôžičku, ten
pôžičku musí vrátiť a v tomto smere si žalovaná svoju dôkaznú povinnosť splnila, pretože poslala sumu
7.000 eur na účet uvedený v zmluve o pôžičke. Týmto si žalovaná záväzok voči žalobkyni splnila. V

konaní nebolo preukázané, že v januári 2009 manžel žalobkyne požičal synovi žalovanej sumu 15.000
eur a preto aj výpovede svedkov N. aE. nie sú presne v súlade s tým, čo tvrdili, že vedeli, že pred 10-
timi, resp. 6-imi alebo 7-imi rokmi došlo k požičaniu peňazí zo strany R. N. I. N. v sume 20.000 eur. Aj
keby táto skutočnosť bola preukázaná, išlo o pôžičku medzi I. a U.oXX.XXXške 19.500 eur, čo však
nie je predmetom tohto konania. Žalovaná plnila to, čo podľa zmluvy o pôžičke mala.

Uplatnil aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

16. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Pojmové vymedzenie pôžičky je, že jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci
určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke sa považuje za zmluvu reálnu, resp. jej charakteristickým znakom je jej reálna povaha.
Pre vznik záväzkového vzťahu pôžičky nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie
požičanej veci dlžníkovi.
Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo
určených vecí a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu.

Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom
pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet
dlžníka.
Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k
bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami

právny vzťah o pôžičke.
Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákona možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými
sú :

- určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),

- prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy,
- dočasnosť zmluvného vzťahu,
- povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

19. V prípade peňažnej pôžičky veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi

peniaze v zmysle § 657 OZ nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného
platobného styku, t. j. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, prípadne podľa dohody zmluvných
strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie.Dlžník je povinný vrátiť veci rovnakého druhu, v prípade peňazí je dlžník povinný vrátiť dlžníkovi
požičanú sumu peňazí a nie tie isté bankové (podľa čísla a série), ktoré boli predmetom pôžičky.
K vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. To znamená, že k uzavretiu

zmluvy o pôžičke sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak
nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
Vznik pôžičky predpokladá:

a/ dohoda strán,

b/ skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a vznik povinnosti
dlžníka vrátiť prijaté aj požičaný predmet (vec). Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky - peňazí
nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o pôžičke.
Povinnosťou dlžníka je :

- vrátenie veci toho istého druhu (istina - peniaze),
- v tom istom množstve,
- v dohodnutom čase.
Dlžník je v prípade peňažnej pôžičky povinný, ak sa dohodnú zaplatiť aj úroky, ak boli dohodnuté.
Žalobca môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné

bremeno spočíva na žalujúcom žalobcovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda žalobca bremeno
tvrdenia, že
- so žalovaným dlžníkom uzatvoril zmluvu o pôžičke,
- žalovanému poskytol finančné prostriedky,
- žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas.

Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke,
ale, že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o
pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených
vecí, spravidla peňazí. Dôkazné bremeno tvrdenia znáša v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľa, na
ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal

a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil.
Ak by dlžník v spore tvrdil, že pôžičku riadne vrátil, spočíva na ňom dôkazné bremeno, že skutočne došlo
k uzavretiu pôžičky. Dlžník môže túto skutočnosť preukázať, napr. kvitanciou alebo pomocou svedkov,
ktorí uvedenú skutočnosť potvrdia.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 cit. zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

22. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákona, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

23. Súd mal v konaní preukázané Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.6.2010, že medzi žalobkyňou ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa
poskytla peňažnú pôžičku žalovanej v sume 7.000 eur, ktoré poskytla z jej účtu, ktorý bol spoločným
účtom aj jej manžela R. N.. Pôžička bola poskytnutá z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava na

účet označený v zmluve, išlo o účet syna žalovanej I.. V zmluve sa dlžníčka zaviazala zaplatiť svoj
dlh do 18.6.2010 a v prípade, ak v termíne dlh neuhradí, môže si veriteľ žiadať o zaplatenie úroku
5 % mesačne z celkového dlhu. Dlžníčka sa zaviazala vrátiť dlžnú sumu pôžičky 7.000 eur na účet
uvedený v zmluve, išlo o účet žalobkyne. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo pripísaním sumy 7.000 eur
na účet syna žalovanej ešte pred podpisom tejto zmluvy a písomná zmluva o pôžičke bola uzavretá

až následne, v ktorej boli dohodnuté podmienky pôžičky, vrátane aj čísla účtu, na ktorý sa dlžníčka
zaviazala peňažnú pôžičku vrátiť.
Pripísaním pôžičky, sumy 7.000 eur na účet uvedený v zmluve došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, teda
išlo o odovzdanie pôžičky bezhotovostným prevodom podľa dohody žalobkyne a žalovanej na účetoznačený v tejto zmluve, teda na účet tretej osoby, syna žalovanej, ku ktorému mala dlžníčka dispozičné
oprávnenie.
Žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke tým, že pôžička 7.000 eur,

ktorú poskytla žalovanej bola pripísaná na účet označený v zmluve. Týmto došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke.
Podľa tvrdenia žalobkyne, žalovaná pôžičku 7.000 eur nevrátila v dohodnutej dobe, t. j. do 18.6.2010
a pôžička, ktorá bola pripísaná dňa 30.8.2011 na jej účet uvedený v zmluve, nebola pôžička 7.000 eur,
ale iná pôžička syna žalovanej I. N., ktorú menovaný vrátil jej manželovi X.XXX, lebo takúto sumu

bol v tom čase syn žalovanej jej manželovi dlžný, išlo o sumu 19.500 eur. Táto suma bola pripísaná
dňa 30.8.2011 na jej účet.
Spornou zostáva skutočnosť, či žalovaná vrátila sumu 7.000 eur žalobkyni podľa zmluvy o pôžičke
tak, ako tvrdila.
Je nesporné, že žalovaná poukázala ako dlžníčka žalobkyni dňa 30.8.2011 na jej účet uvedený v zmluve
sumu 19.500 eur zo svojho účtu s odôvodnením, že ona je v zmluve označená ako dlžníčka, preto vrátila

žalobkyni pôžičku 7.000 eur, ktorá je zahrnutá v poukázanej sume 19.500 eur, ktorá ale pozostávala
nielen z vrátenej sumy 7.000 eur, ale aj 5 % úroku mesačne z dlžnej sumy 7.000 eur a zvyšná suma
bola ďalšia pôžička, ktorú mal jej syn voči manželovi žalobkyne. Sumu 19.500 eur zdôvodnila žalovaná
predovšetkým tým, že keď náhodou po určitom čase našla zmluvu o pôžičke, chcela preveriť, či syn
vrátil manželovi žalobkyne sumu 7.000 eur a keď zistila od syna, že túto sumu nevrátil, rozhodol sa

vrátiť aj dlh, ktorý mal z inej pôžičky, preto jej poskytol na jej účet sumu 19.500 eur, ktorú ona poukázala
na účet žalobkyne. Syn vedel, že do tejto sumy zahrnula aj 5 % úrok mesačne z dlžnej sumy 7.000 eur
a aj zvyšnú pôžičku, ktorú mal. Takže vrátila nielen sumu 7.000 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť žalobkyni,
ale v tejto sume boli zahrnuté aj iné čiastky. Takto sa rozhodol jej syn vrátiť aj dlh, ktorý mal voči
manželovi žalobkyne. Sumu 19.500 eur jej poskytol syn na jej účet a ona sumu 7.000 eur vrátila v sume

19.500 eur. Nevedela súdu presne vysvetliť, prečo v odpore uviedla úrok 5 % mesačne zo sumy 7.000
eur v sume 5.000 eur, pričom neskôr uviedla, že tento úrok je vo výške 4.475 eur. Úrok vypočítala zo
sumy 7.000 eur ona.
V priebehu konania z výsluchu strán sporu, svedkov R. a I. N. vyplynulo, že suma 7.000 eur, ktorá bola
predmetom pôžičky zo dňa 15.6.2010 medzi žalobkyňou a žalovanou bola skutočne pre syna žalovanej,

ale v zmluve o pôžičke je označená ako dlžníčka žalovaná, ktorá sa zaviazala vrátiť pôžičku 7.000 eur,
preto podľa názoru súdu je nepodstatné, že peniaze z pôžičky použil syn žalovanej, ale podstatné je
to, že v zmluve je uvedená ako dlžníčka žalovaná, ktorá sa zaviazala dlh žalobkyni vrátiť do konkrétnej
doby do 18.6.2010. Zmluvné strany sa len dohodli, na ktorý účet bude pôžička poskytnutá.
Z dokazovania tiež vyplynulo, že syn žalovanej I. N. si požičiaval peniaze od manžela žalobkyne R.

N., ale nikdy medzi nimi nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke preto, lebo sa dlho poznali,
vzájomne si pomáhali. Peniaze si syn žalovanej požičiaval viackrát a vždy tieto peniaze manželovi
žalobkyne vrátil. Ani jeden z nich nepovažovali za potrebné uzatvoriť písomnú zmluvu o pôžičke, lebo
s vrátením pôžičky zo strany syna žalovanej nikdy neboli problémy.
K odovzdaniu a prevzatiu pôžičky došlo vždy v pohostinstve v Handlovej, ktoré prevádzkoval syn

žalovanej I. N., kde došlo aj k vráteniu pôžičky. Pri odovzdaní a prevzatí pôžičky nebol nikdy žiaden
svedok, čo potvrdili R. N. aj NT.z. Manžel žalobkyne R. spomenul pred známymi, ale aj pred B. N. a
S. N., že požičiaval synovi žalovanej I. N. peniaze, ktorí obidvaja vo svojich výpovediach potvrdili, že
vedeli, že manžel žalobkyne požičal synovi žalovanej sumu 20.000 eur pred šiestimi, siedmimi, resp.
desiatimi rokmi, pričom Erik N. uviedol, že pred štyrmi rokmi syn žalovanej vrátil manželovi žalobkyne

nejaké peniaze. Tvrdil, že po roku 2006, resp. 2007 bol ešte syn žalovanej dlžný manželovi žalobkyne
nejaké peniaze. Obidvaja svedkovia potvrdili, že pôžičku 20.000 eur syn žalovanej vrátil manželovi
žalobkyne, pričom syn žalovanej nepotvrdil, že sumu 20.000 eur mu R. N. požičal. Tiež tvrdil, že mu
nepožičal sumu 15.000 eur a sumu 4.000 eur, resp. 4.500 eur mu vrátil, ale nevedel uviesť, kedy. Ani
jeden zo svedkov sa podrobnejšie k pôžičke 20.000 eur nevedeli vyjadriť.

Nepotvrdili sa ani tvrdenia manžela žalobkyne R. že požičal synovi žalovanej I. N. v januári 2009
sumu 15.000 eur a v apríli 2011 sumu 4.500 eur ani žalobkyňa nevedela o všetkých pôžičkách svojho
manžela, nebola prítomná pri odovzdaní a prevzatí, pričom jej tvrdenie, že v roku 2009 jej manžel
požičal I. N. sumu 19.500 eur sa javí súdu ako nevierohodná, pretože pri pôžičkách prítomná nebola.
Rovnako ani žalovaná o všetkých pôžičkách svojho syna nevedela. Dôkaz o tom, že R. N. požičal I.ovi

N.ovi sumu 19.500 eur neexistuje, ktorým by sa vierohodným spôsobom preukázalo, že skutočne túto
sumu manžel žalobkyne požičal synovi žalovanej, resp. požičal sumu 15.000 eur a následne 4.500 eur.
Mohol mať I. dlh voči IO.i, ale R.n N. si mohol dlh voči I. N. vymáhať, ale neurobil tak. Hoci mu podľa
jeho tvrdenia I. nevrátil sumu 15.000 eur, požičal mu v apríli 2011 ďalšiu sumu 4.500 eur a nevedel súduvysvetliť, prečo tak konal. Pritom s jeho súhlasom bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 15.6.2010, na
základe ktorej žalobkyňa požičala z ich spoločného účtu synovi žalovanej sumu 7.000 eur, ani túto sumu
nevedel vysvetliť, prečo túto sumu požičal, keď mu bol syn žalovanej dlžný peniaze z predchádzajúcej

pôžičky. Písomná zmluva o pôžičke bola uzavretá len na sumu 7.000 eur dňa 15.6.2010 a len z dôvodu,
že manžel žalobkyne nepoznal žalovanú, vedel, že ide o matku I. N., ktorému požičiaval peniaze, ktorý
mu pôžičky vracal, preto dal súhlas, aby žalobkyňa z ich spoločného účtu poskytla pôžičku 7.000 eur na
účet I. N., ktorý ale zmluvu o pôžičke nemohol uzatvoriť, pretože bol v tom čase v Taliansku a zmluvu
uzavrela jeho matka žalovaná K. N., ktorá je označená ako zmluvná strana ako dlžníčka, ktorá sa i

zaviazala vrátiť požičanú sumu 7.000 eur.
Súd vychádzal z obsahu zmluvy o pôžičke, že žalovaná ako dlžníčka bola povinná vrátiť pôžičku 7.000
eur, ktorú podľa názoru súdu prvej inštancie i vrátila, táto bola obsiahnutá v sume 19.500 eur, ktorá
suma pozostávala aj z 5 % úroku mesačne zo sumy 7.000 eur vypočítaný žalovanou zo sumy 7.000
eur vypočítaný za obdobie od požičania peňazí do 30.8.2011 a táto suma predstavuje 4.475 eur, teda
do doby, kedy boli vrátené peniaze žalobkyni ako veriteľovi. Zvyšná suma mala predstavovať pôžičku

jej syna manželovi žalobkyne.
Podstatné pre súd prvej inštancie pri vyhodnotení dôkazov bolo, že žalovaná ako dlžníčka označená
v zmluve o pôžičke sa zaviazala vrátiť dlh žalobkyni 7.000 eur, ktorý vrátila na jej účet dňa 30.8.2011.
Žalovaná poskytla na účet žalobkyni vyššiu sumu z dôvodov uvedených vyššie.
Svoju povinnosť voči žalobkyni ako veriteľovi si podľa názoru súdu prvej inštancie splnila.

Nie je podstatné na aký účel bola pôžička poskytnutá a ako bola použitá, podstatné je, aby zmluva o
pôžičke okrem označenia zmluvných strán obsahovala aj určenie predmetu pôžičky.
Zmluvné strany sú v zmluve presne označené, je zrejmé, kto je veriteľ a kto dlžník a z obsahu zmluvy
vyplynula i povinnosť dlžníka vrátiť pôžičku. Podstatné náležitosti zmluva o pôžičke obsahovala.
Súd pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z výpovedí strán sporu, svedkov, prihliadol na všetko, čo v

priebehu konania vyšlo najavo, tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel
k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. Žalovaná svoju povinnosť splnila a vrátila sumu, ktorú
mala vrátiť podľa zmluvy o pôžičke.

24. K námietkam žalobkyne, že suma 19.500 eur nie je vrátená pôžička 7.000 eur, ale iná pôžička, ktorú

vrátil syn žalovanej I. N. jej manželovi IO.i N. súd uvádza, že táto skutočnosť v konaní preukázaná
nebola ani výpoveďami svedkov B. N.a a S. ktorí síce vedeli o pôžičkách syna žalovanej, ale nevedeli
presne uviesť, kedy túto pôžičku 19.500 eur, resp. 15.000 eur a 4.500 eur požičal manžel žalobkyne
synovi žalovanej a nevedeli, kedy túto sumu vrátil.

25. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobkyne zamietol.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).