Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112223974
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112223974.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. I. G., bytom S.

X. XXX, 2. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, K. XXX, 3. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX,
Y. XX, 4. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 5. L. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, H., G. X.
XX, 6. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, Y. E. XX, 7. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX,
Y. E., K. XX, 8. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, H., G. X. XX, všetci zastúpení JUDr. Máriou
Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, proti odporcom: 1. V. V., bytom I. X. XXX, 2.
D. V., bytom I. X. XXX, práv. zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KONTRUSZ - BENČÍK s.r.o., so
sídlom Nitra, Štefánikova 59, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do dedičstva po neb. I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v kat. úz. S. X., obec S. X., okres J., zapísaná Q. úradom v J., katastrálny odbor, na
LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v celosti.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 8. rade
náhradu trov konania na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Márie Jakubíkovej, advokátke so sídlom v
Nitre, Fr. Mojtu 43 vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva a to k parcele č. XXX/X- orná

pôda o výmere XXXX mX zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. S. X., obec S. X., ktorá patrí do dedičstva
po neb. I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. návrh odôvodnili tým, že predmetná parcela bola
pôvodne zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX v kat. úz. S. X. ako parcela č. XXX - roľa o výmere
XXXX mX (pred tým zlúčená do parcely č. XXX/X-orná pôda o výmere XXXX mX a toho času zapísaná
na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcov v 1. a v X.rade v podiele X-ica v celku, ktorá bola na základe
prídelovej listiny č. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX pridelená ich právnym predchodcom - manželom Z. a
M. G. každému v podiele X-ica k celku, pričom po smrti neb. M. G. zomr. dňa X.X.XXXX zdedil jej podiel

X-ica k celku na parcele č. XXX v celosti jej zákonný dedič syn P. G., ktoré dedičské konanie bolo vedené
pod sp.zn. D XXX/XX-XX a podiel v X-ici k celku k predmetnej parcele Z. G. zomr. XX.X.XXXX zdedil v
celosti ich právny predchodca I. G. v dedičskom konaní vedenom pod č. D XXX/XX - XX, pričom po smrti
dediča P. G. zomr. dňa X.X.XXXX zdedil jeho podiel X-ica k celku k parc.č. XXX v celosti jeho brat teda I.
G. (otec navrhovateľov v X., v X., v X., v 4. rade, starý otec navrhovateľov v 5. až v 8. rade, ktoré dedičské
konanie bolo vedené pod sp.zn. O a na základe tohto uvedeného rozhodnutia sa výlučným vlastníkom
parcely č. XXX stal I. G., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, avšak v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn.

XXD/XXX/XXXX nebola predmetná nehnuteľnosť prejednaná, nakoľko odporcovia si dali spornú parcelu
geometricky zamerať a osvedčiť vydržaním vlastníckeho práva, pričom vznikla novovytvorená parcela
č. XXX/X-orná pôda o výmere XXXX m X a nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele titulom
vydržania odporcovia odvodzovali od neperfektnej darovacej zmluvy, ktorou nadobudli nehnuteľnosti odprávnych predchodcov pôvodného odporcu v 1. rade, pričom odporcovia si parcelu osvedčili bez súhlasu
všetkých vlastníkov uvedených v pozemno-knižnej vložke č. XXX respektíve ich právnych nástupcov.

K. zástupkyňa navrhovateľov žiadala návrhu vyhovieť, nakoľko v konaní bolo preukázané, že vlastníci
zapísaný na LV č. XXXX nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a sú zapísaní ako vlastníci
neprávom, pričom vlastnícke právo svedčí práve neb. I. G. a to na základe postupného dedenia
nehnuteľnosti po právnych predchodcoch a to aj s poukazom na vykonané dôkazy najmä listinnými
dôkazmi a to vyjadreniami spol. M. - dvor, ktorý potvrdil, že roľa bola v roku XXXX pridelená

odporcom iba do dočasného užívania o čom svedčí aj čestné prehlásenie predložené odporcami
a ďalej poukázala na vyjadrenie odporkyne v 2. rade a rozpor v jej tvrdení so skutočnosťami
uvedenými v notárskej zápisnici N XXX/XXXX na základe ktorej bolo osvedčené vlastnícke právo v
prospech odporcov teda odporkyne v 2. rade a jej neb. manžela, ktorí nikdy nesplnili podmienky pre
vydržanie vlastníckeho práva, pričom aj v zmysle judikatúry, ktorá hovorí o dobromyseľnosti ako jednej
z podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, túto treba skúmať na základe objektívnych skutočností

a nemožno vychádzať iba zo subjektívneho presvedčenia nadobúdateľov, že im nehnuteľnosť patrí.
W., že od roku XXXX sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva vyžadovala písomná forma zmluvy,
pričom ani jeden z uvádzaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva odporcami nemohol viesť k ich
oprávnenej držbe a následne k vydržaniu, užívanie nehnuteľnosti odporcami respektíve ich právnymi
predchodcami a následné vnesenie do družstva potvrdili svedkovia, ktorí popreli udelenie súhlasu pre

odporcov k majetko-právnemu vysporiadaniu nehnuteľnosti vydržaním v roku XXXX. S. poukázala na
potvrdenie poľnohospodárskeho družstva v zmysle ktorého nehnuteľnosť bola vo vlastníctve I. G., ktorý
ju prenajímal a od roku XXXX mal nájomnú zmluvu s družstvom, pričom odporcov nikdy družstvo
neevidovalo ako vlastníkov prenajatej nehnuteľnosti. S. poukázala na nehodnoverný dôkaz a to čestné
prehlásenie M. L., nakoľko v tej dobe ešte žil brat P. G., t.j. I. G. st. - právny predchodca navrhovateľov.

J. v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola vždy ich a užíval ju až do času keď ju začalo užívať družstvo od
roku XXXX, pričom ide o ornú pôdu a jeho rodičia tam pestovali zeleninu, kukuricu a vie, kde sa parcela
reálne nachádza, pretože aj keď bol v tej dobe malý chlapec, chodil pracovať na role a tiež tam chodili
súrodenci, žiadne parcely sa nezamieňali, nevidel odporcu v 1. rade, že by parcelu obrábal, parcela

bola stále prenajatá družstvu a nikdy ju odporcom nedali a mal vedomosť o tom, že strýko Z. G. mal s
odporcami problémy, pretože chceli pozemok zabrať.

J. v 2. rade uviedla, že má vedomosť o tom, že vlastnili roľu, ktorá bola neďaleko ich vinohradu, pretože
im to ukazovali rodičia, ktorí povedali, že ju už užíva družstvo, pričom inú parcelu v tej oblasti nemali a

otec im spomínal, že dostával za prenájom pôdy od družstva naturálie, pričom aj v súčasnosti je parcela
v užívaní družstva a nemá vedomosť o jej užívaní odporcami. I. sa, že si pamätá ako chodili deti robiť
na prídel strýka P. G..

J. v 3. rade uviedla, že vie od rodičov, že roľa bola ich, nechodila tam robiť, ukazovala im parcelu matku,

pričom ich otec by sa nikdy pozemkov nevzdal a nedaroval by ich, pretože boli pre neho všetkým a nikdy
nespomínal, že by starí rodičia zrealizovali zámenu pozemkov.

J. v 4. rade uviedla, že si presne pamätá, kde sa presne pozemok nachádza, pretože tam chodila robiť,
aj keď bola malá, mali tam zemiaky, kukuricu, pričom V. mali z jednej strany vinicu a z druhej strany

mali pozemok I., iný pozemok ktorý patril V. si nepamätá iba vinicu, pričom starí rodičia ani jej otec
nespomínali zámenu pozemkov s tým, že rodičia užívali pozemok až do času jeho zabratia družstvom,
ktoré ho pričlenilo k ďalším pozemkom. K. na skutočnosť, že odporca v 1. rade aj s bratom jej ponúkal
XXX,- € a to napriek tomu, že si je istý, že im to patrí, pričom na ich pozemku nikdy vinica nebola,
vždy bola roľa nazývaná ako „Q.“ a ich strýko P. G. bol slobodný, pracoval na družstve a preto chodili

pracovať na jeho prídely, pričom neskôr žiadali, aby ho do neho oslobodili a býval s ich otcom I. G.. I.
sa, že ak by bol chcel P. G. niečo učiniť tak by bol dal pozemok navrhovateľke v 3. rade, ktorá sa o neho
starala a bola u neho obľúbená.

J. v 5. až v X.rade sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

K. zástupca odporkyne v 2. rade uviedol, že právnym titulom na základe ktorého sa navrhovatelia
domáhajú určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva sú len predchádzajúce dedičské rozhodnutia, z
ktorých skutočne vyplýva, že evidenčne by právo malo svedčiť navrhovateľom, avšak z dokazovaniavyplýva, že v prípade právnych predchodcov odporcov boli splnené podmienky pre vydržanie spornej
nehnuteľnosti a odporcom nemôže byť na ťarchu, že v dôsledku časového odstupu od rozhodných
skutočností nemožno zabezpečiť výsluch svedkov, ktorí sa priamo zúčastnili týchto skutočností a že

právne úkony boli vykonané v neperfektnej právnej forme, pričom Q. zákonník aj takýmto právnym
úkonom priznáva právne účinky práve pre inštitút vydržania vlastníckeho práva s tým, že navrhovatelia
nepreukázali, že by narúšali existujúcu dobromyseľnú držbu odporcov respektíve ich právnych
predchodcov, ktorí sa po celú dobu správali k nehnuteľnostiam ako vlastníci, obrábali nehnuteľnosti
a aj po zrušení kolektívnej správy pozemkov v rámci družstva sa domáhali užívania nehnuteľnosti

hoci len v právnom režime, ktorý bol v danom režime možný a to formou dočasného užívania, keďže
evidenčne im nesvedčilo vlastnícke právo. K. na vyjadrenie spoločnosti M.-dvor s.r.o., ktorá spoločnosť
vždy vychádzala len z predložených právnych listín a priznala nájomné tomu, komu evidenčne svedčilo,
čo využili navrhovatelia na to, aby im bolo platené nájomné aj v období, keď už neboli vlastníkmi s
tým, že spoločnosť pre množstvo nájomcov nebola schopná preskúmavať vlastnícke práva k pozemkom
a jej vyjadrenie k tejto otázke nie je relevantné. K. na nadobudnutie vlastníckeho práva právnych

predchodcov odporcov vydržaním, nikým neboli pri tomto nadobudnutí rušení a vzniknutý právny stav
právni predchodcovia navrhovateľov rešpektovali, preto žiadal návrh zamietnuť. L. priznať náhradu trov
konania. S. uviedol, že odporkyňa v 2. rade s nebohým manželom nehnuteľnosť užívala od roku XXXX,
kedy sa vydala do rodiny V. a chodila obrábať nehnuteľnosť so svokrou, pretože vedľa sa nachádzala
vinica v ich vlastníctve a predmetný pozemok využili ako záhumienku na základe dohody s P. G., bratom

poručiteľa od ktorého nehnuteľnosť odkúpili na základe neperfektnej kúpnej zmluvy, pretože im tvrdil
o nadobudnutí výlučného vlastníctva k pozemku na základe rodinnej dohody v roku XXXX a s jeho
súhlasomnehnuteľnosťobrábali,malijureálnevyčlenenúzdružstva,ktorépozemokneobrábalo,pričom
až v roku XXXX došlo k vyoraniu pozemku zo strany družstva a následne po roku im bol pozemok
vrátený, preto ho ďalej užívali a obrábali bez toho, aby boli v držbe rušení. I. sa, že existencia prídelovej

listiny neznamená, že právny predchodcovia navrhovateľov boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti až
do dnes a to s poukazom na originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním formou
notárskej zápisnice z dôvodu zosúladenia skutočného právneho stavu a evidenčných údajov v katastri i
keď k vydržaniu došlo už skôr, nakoľko nehnuteľnosť užívali dobromyseľne najmenej do XX-tych rokov.
W., že právnou skutočnosťou pre nerušenú dobromyseľnú držbu bola neperfektná kúpna zmluva medzi

P. G. ako predávajúcim a S. V. t.j. svokrou odporkyne v 2. rade v roku XXXX čoho dôkazom je listinný
dôkaz od toho času nebohej M. L. a Y. L..

Q. v 1. rade uviedol, že chodil do vinice s babkou S. V. rod. H. v čase, keď bol malý, pričom si pamätá,
že išlo o roľu a od roku XXXX, keď mala jeho matka živnosť, chodil pozemok obrábať, pričom vie, že

pôvodným vlastníkom pozemky vracali a družstvo im všetko pridelilo približne o výmere X ha, ktorý jeho
matka obrábala, nepamätal si, kedy sa vinica vyorala, pričom patrila jeho starým rodičom, zrejme to bolo
v roku XXXX, keď sa tam začalo sadiť, čo vie len z rozprávania, pamätá si, kde sa pozemok nachádzal,
išlo o vinicu a následne už vie, že sa všetko oralo spoločne, čo bolo v roku XXXX. I. sa, že on nadobudol
vlastníctvo dedičstvom po otcovi, keďže sa nechcel súdiť chcel zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade za ornú

pôdu, ktorú jeho babka kupovala, avšak nevedel bližšie ozrejmiť od koho. W., že družstvo pozemky
neužíva od roku XXXX. I. sa, že na pozemky chodili a neboli s tým problémy.

Q. v 2. rade uviedla, že sa vydala do rodiny V. do roku XXXX, pričom jej svokra s manželom Z. V. užívali
veľkú vinicu aj roľu a v roku XXXX si vysadili novú štepinu. V XX-tych rokoch kedy to zabralo družstvo,

išlo o výmeru asi XX árov a to vinice aj role, avšak svokre nechali len vrchnú časť, kde bola vinica asi
XX árov, čo sa týkalo pozemku, ktorý bol V. a ktorý im vždy patril. K. č. XXX bola susedná, patrila P.
G., ktorý bol slobodný a ktorému svokra dala XXX H. a užívala ju ako záhumienku, pričom družstvo
ju vydalo, pretože bola členkou a to v roku XXX, pričom keď sa vydala už svokra roľu užívala, svokor
nežil, avšak svokra to obrábala s jej manželom W., že mala informácie od svokry, že uvedenú sumu

dala v rokoch XXXX alebo XXXX P. G. a tiež mu robila prídel, pričom v čase jej vydaja už videla, že
roľu užívala svokra, ktorá si ju odkúpila a zavolala M. L. a jej syna Y. v roku XXXX, pretože títo robili v
družstve a vedeli, že svokra dala P. G. XXX H., priamo to videla L. a jej syn Y. chodil pomáhať manželovi
strihať vinohrad, ktorý bol na vedľajšej parcele. W., že svokra zomrela v roku XXXX a svokor XXXX.
S. sa vyjadrila, že parcely č. XXX/XX, XX uvedené v notárskej zápisnici vrátila. K. jej podpísala Z. E.

a svedkovia v notárskej zápisnici sa nevyjadrovali k parcele č. XXX. W., že V. boli iba parcely č. XXXX
a XXX, parcela č. XXX patrila I. a č. XXX bola G., pričom rodiny V. zamieňali parcely a zrejme to pri
vysvetľovaní notárka zle pochopila, pretože parcelu č. XXX považovala za jej svokrou vyrovnanú aj ju
užívali. Y. svokra a následne aj ona, pričom družstvo ju neužívalo od roku XXXX a podľa rodinnej dohodysa hovorilo, že celú parcelu vlastnil P. G., následne si parcelu vybavila, družstvo ju dalo naspäť v roku
XXXX. K., že nájomnú zmluvu k parcele so I. G. má spoločnosť M.-dvor. S. uviedla, že chcela predísť
súdnemu sporu a preto navrhovala finančné vyrovnanie. I. sa, že svedkyňa E. bola zamestnankyňou

družstva a vedela, že roľu č. XXX má pridelenú od družstva, pričom táto parcela bola zlúčená do ďalšej
parcely č. XXXX, ktorú svokra zdedila po manželovi, keď im družstvo vrátilo pôdu, tak ju užívali X rok bez
problémov, avšak po roku prišiel Z. G. s tvrdením, že parcela bola jeho rodičov a že ju chce po bratovi
zobrať a preto im ju aj vyoral, pričom po návšteve družstva jej povedali, že Z. G. nemá žiaden doklad
na parcelu následne jeho manželka po návšteve svokry zistila, že svokra za parcelu zaplatila, avšak Z.

G. s manželkou zomreli ako aj svedkovia M. L. a Y.. K. na to, že od roku XXXX platila dane za parcely.
I. sa, že v XX-tych rokoch sa nezaujímala o spôsob nadobúdania vlastníckeho práva a parcelu si dala
osvedčiť až v roku XXXX, svokra si dala podpísať potvrdenie od pracovníčky, ktorá vedela, že P. G. už
nežil, nepotrebovala doklad od I. G. ani Z. G., ktorý pracoval v P., pretože parcelu kúpila v roku XXXX a
nakoľko aj starosta vedel, že má pozemky vymerané už v roku XXXX, preto platila daň z nehnuteľností.

N. H. E. uviedla, že ide o pozemok, ktorý zobrala odporkyňa v X.rade o výmere XX árov a X mX a
nachádza sa v časti tzv. Za humnami, pričom časť ktorú volali „Q.“ a ktorej časti svokra odporkyni v 2.
rade mala vinohrad a vedľa ich pozemku a vedľa G., pričom zobrala pozemok nielen G. ale aj im, avšak
potom im to vrátila. S. uviedla, že v roku XXXX zobralo ich pozemky ako aj G. družstvo a až do zabratia
pozemku tam chodili G. pracovať, nie je pravdou, že by družstvo vrátilo parcelu patriacu G. odporcom,

pretože túto parcelu odporcovia nikdy neobrábali, ona robila v družstve, kde pracoval aj P. G., pričom
ona nikdy nehovorila o tom, že by sa vyjadroval o tom, že mu parcela patrí. Y., že odporcovia nechodili
na spornú parcelu pracovať, ani ju neobrábali a v súčasnosti ju obrába K. G. - súkromník, ktorému dala
pozemok do užívania odporkyňa v 2. rade. I. sa, že V. užívali iba svoj vinohrad, avšak G. roľu družstvo
zabralo a to až do XX-tych rokov, kedy bola výmena. S. uviedla, že navštívila notárku, u ktorej videla

podpisy starých žien a notárka uvidela, že podpis jej nepatrí a preto na základe potvrdenia obecného
úradu, dohoda uvedená v notárskej zápisnici sa nezakladá na pravde, ona nič nepodpisovala u notárky.
W., že ohľadne zámeny pozemkov jej odporkyňa v 2. rade vravela, že jej tú roľu dala ako výmenu, avšak
žiadne doklady o tom nevidela.

N. I. L. uviedla, že má vedomosť o tom, že vlastnili roľu, ktorú im tiež odporkyňa v 2. V. zobrala, ale
následne im ju potom dala, pričom išlo o roľu, ktorá susedila s roľami patriacich G., nič pre rodinu V.
nepodpísala, ani o tom nevedela a svoje pozemky užívali až do roku XXXX, kedy ich zabralo družstvo.
I. sa, že roľa patriaca V. bol kúsok vinohradu a časť tvoril trávnika si XX árov, pričom V. videla len vo
vinohrade a na parcele videla iba G. a keď zabralo pozemky družstvo, tak sa orali dohromady, pričom

roľu ktorú im zobrala odporkyňa v X.rade bola stále v užívaní družstva za čo poberajú naturálie. W., že
žiadnu dohodu pre notársku zápisnicu nepodpisovali a uvedené zistenia vyšli najavo až v roku XXXX a
keďže im družstvo naďalej dávalo naturálie, tak na to nemohli prísť skôr.

N. I. G. manželka navrhovateľa v 1. rade uviedla, že s ním uzavrela manželstvo v roku XXXX a teda má o

veci vedomosť, pretože svokrovci jej ukazovali, že neďaleko mali roľu ale vraj ju zabralo družstvo v roku
XXXX a užívalo ju až do XX-tych rokov. I. sa, že rodinu V. nikdy nevidela na pozemku pracovať, pričom
svokrov brat M. G. požiadal svokra, že by chcel roľu užívať, čo bolo niekedy do roku XXXX, avšak vtedy
ju užívali V., s ktorým sa pobili a nakoľko naďalej svokor poberal naturálie až do roku XXXX tak bol pokoj,
pretože vedel, že o roľu nepríde. W., že P. G. zomrel v roku XXXX, bol vážne chorý a o pozemkoch sa s

ním nerozprávala, zdedil ich v polovici svokor a v polovici P. G., v rodine sa nehovorilo o dohode, že by
patrila len jednému, preto bolo aj také dedičstvo, pričom P. bol na pozemky háklivý a popierala, že by ich
predal V.. S. uviedla, že S. E. nedostala žiadne role a pomáhala v starostlivosti o P. G., keď bol chorý.

N. okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov doplnil dokazovanie oboznámením sa s J. spisy

N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX,listiny predložené na dnešnom pojednávaní, dedičské spisy OS J.:
sp.zn. XXD/XX/XXXX, XXD/XXX/XXXX, pk vložka č. XXX, LV č. XXXX, uznesenia z č.l. 9, až XX,
identifikácia parciel, úradný záznam, predvolanie, GP č. XX/XXXX, LV č. XXXX, kópia notárskeho spisu,
osvedčenie o dedičstve, dohoda o vrátení pôdy, potvrdenie Q. úradu S. X., dohoda vlastníkov, vložka č.
XX, rozdeľovací plán, potvrdenie o užívaní pôdy, čestné prehlásenie, rozhodnutie č. XXX/XXXX, karta

užívateľa, osvedčenie o zápise do evidencie o samostatne hospodáriacich roľníkov, správa M.-O. s.r.o.
K. a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:V pozemno-knižnej vložke č. XXX pre kat. územie S. X. bola zapísaná parcela č. XXX - roľa o výmere
XXXX mX v celosti, ktorú na základe prídelovej listiny č. XXXXX/XX - XX dňa XX.X.XXXX nadobudli
právni predchodcovia - manželia Z. a M. G. každý v podiele X-ica k celku. M. G. zomrela dňa X.X.XXXX

a jej podiel 1-ica k celku k parcele č. XXX zdedil v zmysle dedičského konania vedeného pod č. O
jej syn P. G.. Po smrti manžela Z. G. zomrelého dňa XX.X.XXXX predmetnú parcelu zdedil v X-ici v
dedičskom konaní vedenom pod č. O I. G. (právny predchodca navrhovateľov). P. G. - brat I. G. zomrel
dňa X.X.XXXX a jeho podiel X-ica k celku k parcele č. XXX v zmysle dedičského konania vedeného
pod č. O zdedil jeho brat - I. G. t.j. právny predchodca navrhovateľov, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX,

pričom dedičské konanie po ňom bolo vedené pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX predmetom ktorého sporná
parcela nebola prejednaná. J. zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo
osvedčené vlastnícke právo pre Z. V. t.č. zomrelého (pôvodného odporcu v 1. rade - manžela odporkyne
v 2. rade) a odporkyne v 2. rade okrem iných aj k parcele č. XXX. O. teda k osvedčeniu vlastníckeho
práva k parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX t.j. o výmere XXXX mX pre každého z osôb
uvedených v notárskej zápisnici, vytvorená z parcely č. XXX - roľa o výmere XXXX mX zapísaná vo

vložke č. XXX a z parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX vedené na LV č. XXXX a XXXX. V bode 2. v notárskej
zápisnice bolo uvedené, že predmetné pozemky nadobudli právny predchodcovia Z. V., jeho rodičia:
Z. V. a S. V., vydatá H., rod. W. ešte v roku XXXX zámenou za iné pozemky, ktoré mali vo vlastníctve,
nehnuteľnosti užívali reálne vyčlenené od roku XXXX až do smrti Z. V. t.j. do roku XXXX a po jeho
smrti ich užívala manželka S. vydatá H., ktorá v roku XXXX neperfektnou darovacou zmluvou previedla

na Z. V. a manželku D. rod. G. t.j. odporkyňu v X.rade, pričom darovacia zmluva sa nezachovala. Z
obsahu spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX bolo zistené, že ohľadne osvedčenia vlastníckeho práva
k parcelám, ktoré nie sú predmetom tohto sporu a to parcely č. XXX/XX a XXX/XX bola priložená aj
dohoda uzavretá medzi spoluvlastníkmi Z. E., H. E. a I. L., ktorý sa v nej mali vyjadriť, že nemajú žiadne
výhrady k vzniku vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, táto dohoda mala byť podpísaná dňa

XX.XX.XXXX. Z výpovede svedkyne H. E. bolo zistené, že žiadnu dohodu nepodpisovala, teda dohodu
ktorá bola obsahom notárskeho spisu a poprela pravdivosť tvrdení uvedených v predmetnej dohode,
taktiež svedkyňa I. L. uviedla, že pre odporcov nič nepodpisovali a následne im odporcovia parcely, ktoré
im vlastnícky patrili, avšak, ktoré nie sú predmetom sporu vrátili. Y. svedkyňa uviedla, že odporkyňu v
2. rade a jej rodinu videla v minulosti užívať iba im vlastnícky patriacu parcelu, teda nie parcelu č. XXX,

ktorá je predmetom sporu, nakoľko táto bola zabratá družstvom a bola stále v jeho užívaní. Zo správy
spoločnosti M.-dvor s.r.o. so sídlom K. bolo zistené, že spoločnosť, ktorá nie je právnym predchodcom Z.
K.evidovalanaparceleč.XXXI.G.t.j.poručiteľanavrhovateľov odX.X.XXXX,pričomtátoparcelaužnie
je evidovaná na katastrálnom portáli, preto ju zo zoznamu parciel vylúčili dňom XX.X.XXXX, spoločnosť
prevzala od X.X.XXXX dokumentáciu od PD K. a parcela č. XXX v kat. úz. S. X. bola evidovaná na neb.

I. G., s ktorým mala uzatvorenú nájomnú zmluvu od X.X.XXXX a zároveň bolo vyplácané menovanému
aj nájomné. S. podľa správy tejto spoločnosti podľa geometrického plánu z roku XXXX na zlúčenej
parcele č. XXX/X bol zjednodušený rozdeľovací plán - vytýčenie pozemkov do dočasného užívania z
hospodárskeho dvora PD K., parc.č. XXX sa nachádza v lokalite XXX/XX, kde mal vyčlenené Z. V. a
do vytýčenia parcely do dočasného užívania v roku XXXX užívalo PD K., pričom v súčasnosti nevedia

kto užíva parcelu č. XXX. Z dohody vlastníkov, ktorej koncept spísala odporkyňa v X.rade z jej obsahu
vyplýva,ženavrhovateľv1.rademalprehlásiť,žezaparceluč.XXXprevzalododporkyniv2.radesumu
XXX,- €, ktorá dohoda nebola podpísaná navrhovateľom v 1. rade. Z výpovede vypočutých svedkov a
navrhovateľov nebola preukázaná dohoda o tom, že výlučným vlastníkom parcely č. XXX sa stal toho
času nebohý P. G., ktorý bol podielovým vlastníkom spornej parcely titulom dedičstva od roku XXXX a

druhú polovicu titulom dedičstva nadobudol právny predchodca navrhovateľov po svojom otcovi v X-ici
v roku XXXX. Po smrti P. G. v roku XXXX zdedil jeho podiel v polovici právny predchodca navrhovateľov.

K. § X34 ods. 1 Q. zákonníka ( len OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

K. § 134 ods. X OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § X25).

K. § 1X4 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.K. §X3X ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku X sa použijú primerane ustanovenia o
plynutí premlčacej doby.

K. § 129ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba.

K. § X30 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. K. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

K. úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po
procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny
záujem. I. legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. J. právny záujem na určení je daný

hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu). Ak navrhovateľ (žalobca) navrhuje určenie svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť
súdnerozhodnutieurčujúcevlastníckeprávozaznamenanédokatastranehnuteľnostíatýmtospôsobom
dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri

nehnuteľností.

V prejednávanej veci ide o posúdenie splnenia jednej z kumulatívnych podmienok držby, ktorou je
dobromyseľnosť navrhovateľov pri nastúpení do držby.

K.§X35aods.1zákonač.XX/XXXXZb.vznenínovelyvykonanejzákonomč.XXX/XXXXZb.účinnejod
1. apríla XXXX vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý
má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Q., pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 13Xa ods. X).

K. § 135 ods. 2 citovaného Q. zákonníka, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§
199 ods. X), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s
ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku
je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného

rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať
si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo
osobného užívania.

K. § 1X5a ods. 3 Q. zákonníka takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve

alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Y. nemožno
nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

V ustanoveniach § 134 až § 135c OZ sú upravené
prípady pôvodného (originárneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodné
nadobudnutie vlastníckeho práva ide vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie
je odvodené a závislé od vlastníckeho práva predchodcu. K prípadom pôvodného
nadobudnutia vlastníctva patrí vydržanie (§ 134 OZ ), nález
stratenej veci (§ 135 OZ ), nadobudnutie prírastkov veci (§
135a OZ ), spracovanie cudzej veci (§ 135b

OZ ) a stavba na cudzom
pozemku (§ 135c OZ ).I.jeklasickýmsúkromnoprávnyminštitútom, ktorý je známy od čias rímskeho práva. Y. inštitút bol v Q. zákonníku reaktivovaný zákonom č. XXX/XXXX Zb.
Predtým bol

známy Q. zákonníku z r. XXXX (§ 115 až § 118 ), ako aj uhorskému právu,
ktorý pred r. XXXX platil na území N., predstavuje originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva (podľa § X51o ods. 1 OZ aj práva zodpovedajúce vecnému

bremenu). B. inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej
držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve. K. vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej
doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. V prípade stretu práva a
povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník

ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené B. SR (čl. XX ) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

I. je samostatným inštitútom vo vzťahu k premlčaniu (§ 100 a nasl. OZ ). Y.
názorvznikalpostupne.K.(N.)sarozlišovalomedzipremlčanímzakladajúcimstratuprávaapremlčaním
zakladajúcim nadobudnutie práva (vydržanie). S pozostatkom tejto koncepcie sa možno stretnúť
v rakúskom I. občianskom zákonníku, ktorý vychádza z koncepcie, že premlčanie je všeobecným
spôsobom straty práv a vydržanie naopak je všeobecným spôsobom nadobúdania práv (§ 1451 až §

1502 M.).
Q. zákonník č. XXX/XXXX Zb. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie
doby (pozri § 111 až § 129 ). V prípade nehnuteľností sa

vyžadovala XX-ročná premlčacia doba (§ X16 ods. 1 OZ z r. XXXX in fine), pričom vydržanie
nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. I. doby, ktoré začali plynúť pred 1. 1. XXXX
podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre
vydržanie nehnuteľností (t. j. k 1. 1. XXXX; porovnaj § 566 OZ z r. XXXX).Občiansky zákonník č. XX/
XXXX Zb. v pôvodnom

znení vydržanie neupravil. K. bolo potrebné vychádzať z toho, že po 1. 4. XXXX nebolo možné
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala
plynúť pred 1. 4. XXXX, t. j. za účinnosti predchádzajúceho občianskeho kódexu. Ak k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním došlo najneskoršie XX. 3. XXXX, po nadobudnutí účinnosti zákona č. XX/
XXXX Zb. mohla byť

táto skutočnosť len deklarovaná. B. zloženej právnej skutočnosti (skutkovej podstaty vydržania) nastúpili
automaticky v dobe ich prípustnosti. Po vydaní zákona č. XXX/XXXX Zb. (účinnosť 1. 4. XXXX), ktorým bol novelizovaný zákon
č. XX/XXXX Zb. , bolo
vydržanieupravenétakto:a)nadobudnutievprospechprávnickýchosôbQ.zákonník vôbec neumožňoval, b) nadobudnutie v
prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo vzťahu k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov,
k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov.

Na základe uvedeného zákona platilo, že nepretržitou XX-ročnou držbou pozemku vydržala fyzická
osobavlastníckeprávokpozemkualebojehočastipreštátasamanadobudlaprávonauzavretiedohody
o osobnom užívaní pozemku (pozri § 135a OZ v znení platnom
do vydania zákona č. XXX/XXXX Zb. ). Y. právny účinok nastúpil nezávisle od ľudského vedomia a na jeho vznik nebol
potrebný právny úkon ani vedomosť o jeho vzniku. L. č. XXX/XXXX Zb. súčasne zaviedol princíp započítateľnosti doby držby
pred jeho účinnosťou (aj keď držba nebola upravená), vydržacia doba však neskončila skôr než za Xrok po jeho účinnosti, t. j. XX. X. XXXX (pozri § 865 ods. 3 OZ ). K. posúdení
otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno

vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s
údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, príp. v inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil.
Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (Uz NS ČR z
XX. 9. XXXX, sp. zn. XX U. XXXX/XXXX). L. určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť
splnené po celú vydržaciu dobu. I. z náuky rímskeho práva (usucapionis requista sunt: res habilis,

titulus, fides, possessio, tempus) medzi tieto predpoklady možno zaradiť: a) spôsobilý subjekt,b)
spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. X OZ) ,c) dobrá viera
(dobromyseľnosť) vydržateľa,d) oprávnená držba po zákonom stanovenú
dobu (§ X34 ods. 1 OZ) ,e) uplynutie vydržacej doby. J.

vydržania sú tieto: a) oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania,
nadobudne vlastnícke právo k veci, a to pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať
žiadne práva, ktoré niekto mal proti predchádzajúcemu vlastníkovi,b) vydržaním zanikne vlastnícke
právo doterajšieho vlastníka.Z uvedených dôvodov môže byť neoprávnené vydržanie zásahom do
vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka. S touto otázkou sa zaoberajú nielen vnútroštátne súdy,

ktoré rozhodujú o určovacích žalobách doterajších vlastníkov, ale aj D., ktorý akceptuje vydržanie
ako nespochybniteľný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. L. podmienkou vydržania je držba veci,
pričom môže ísť len o oprávnenú držbu (pozri slovo „oprávnený držiteľ“). Q. držby sa posudzuje
so zreteľom na ustanovenie § X30 ods. 1 OZ, ). Q. držba sa teda zakladá na
omyledržiteľa,ktorýsadomnievažejevlastníkomdržanejvecialebosubjektomvykonávanéhopráva.Q.

držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Q.
držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Q. je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každompožadovať.K.omylpresahujerámecbežného,obvykléhoposudzovaniavecí,niejeospravedlniteľný.O.,
ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým
okolnostiam“,apretonemôžebyťdržiteľomoprávneným.Q.omylommôžebyťvýnimočneajomylprávny

(to, že môže ísť o omyl skutkový, je možné považovať za nepochybné). O. držiteľa musí trvať po celú
zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru
stratí (napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec právom nepatrí), dôjde k prerušeniu vydržacej doby
(praescriptio rumpitur). N. právo tu vychádza zo zásady, že ak sa držiteľ v priebehu vydržacej doby stane
zlomyseľným držiteľom, stráca všetky výhody oprávnenej držby (mala fides superviens nocet). To má

za následok, že držiteľ vec nemôže potom nadobudnúť do vlastníctva vydržaním. K. hodnotení dobrej
viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, počas celej
vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O. viera zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu
vec podľa práva patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. K. účastník, ktorý vydržanie

uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné sa zaoberať i oprávnenosťou držby, prípadne
vydržaním jeho predchodcov (Ro NS ČR zo 7. 5. XXXX, sp. zn. XX U. XXXX/XXXX). K. posúdení otázky,
či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať
len zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia držby, nebol v súlade s údajmi uvedenými
v pozemkovej knihe, prípadne inej verejnej knihe (železničná kniha), o ktorých sa držiteľ nepresvedčil.

Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená.

I. z odporcami tvrdenej skutočnosti, že do držby nehnuteľnosti nastúpili v r. XXXX, bolo potrebným
zaoberať sa prejednávanou vecou z hľadiska právnej úpravy vydržania podľa novely Q. zákonníka
uskutočnenej zákonom č. XXX/XXXX Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla XXXX. W. postup vyplýva

zo skutočnosti, že Q. zákonník z roku XXXX (zákon č. XX/XXXX Zb.) nepripúšťal vydržanie ako osobitný
spôsobnadobúdaniavlastníckehopráva.S.vydržaniakhnuteľnýmveciamaniektorýmnehnuteľnostiam
bola zavedená do nášho právneho poriadku opätovne až novelou z roku XXXX.

W. § 507a ods. X Q. zákonníka v znení novely, do vydržacej doby uvedenej v § 135a započítava aj

dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom XXXX.
M. sa však stalo vydržanie vecí podľa novely až od 1. apríla XXXX, pretože aj keď sa započítavajú
vydržacie doby, ktoré uplynuli ešte pred účinnosťou novely, neskončia sa tieto doby skôr než uplynutím
jedného roku od účinnosti novely Q. zákonníka (§ 507a ods. X druhá veta). N. pôsobenie novely Q.

zákonníka z roku XXXX sa vzťahuje iba na občianskoprávne vzťahy vzniknuté v dobe od 1. apríla
XXXX. K. možno aj započítanie vydržacej doby podľa novely vzťahovať iba na dobu od účinnosti Q.
zákonníka, t.j. od 1. apríla XXXX do účinnosti novely Q. zákonníka, t.j. od 1. apríla XXXX. Z uvedeného
vyplýva, že podľa Q. zákonníka v znení zákona č. XXX/XXXX Zb. nastúpenie odporcov do držby
spornej nehnuteľnosti bolo v roku XXXX prípustným, pretože predpokladané právne účinky vydržania

mali nastať po 1. apríli XXXX. J. do oprávnenej držby však predpokladalo dobromyseľnosť odporcov
o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí. I. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej
dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K. vydržania je oprávnená držba ( X U.
XXX/XXXX) spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Q. tvrdené presvedčenie

o vlastníctve spornej nehnuteľnosti neguje tiež skutočnosť, ktorá vyplynula aj z obsahu výpovede
odporkyne v 2. rade a notárskej zápisnice, pričom samotné faktické nerušené užívanie nehnuteľnosti
bez splnenia kumulatívnej podmienky dobromyseľnosti držby, nestačí a zákon nespája s právnym
následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním. J. preukázaná dohoda, na základe
ktorejmalbyťvýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti P.G.,ktorétvrdenie spochybňujú ajdedičskékonania

po jeho rodičoch v roku XXXX. Y. nebola preukázaná dohoda o zámene pozemkov uvedená v notárskej
zápisnici N XXX/XXXX. Q. nepreukázali žiadnym objektívnym a vieryhodným dôkazom, že boli
dobromyseľný, navyše nebola preukázaná nielen zámenná zmluva ohľadne pozemkov medzi rodičmi
manžela odporkyne v 2. rade a rodičmi právneho predchodcu navrhovateľov, ale ani údajná darovacia
zmluva medzi právnymi predchodcami odporkyne v 2. rade, jej manžela manželom. Q. chýbajúcej

podmienky dobromyseľnosti nebola preukázaná ani držba odporcami po zákonom stanovenú dobu,
pretože nehnuteľnosti boli v užívaní K. družstva, ktoré tvrdenie bolo preukázané aj správou spol.
M. - dvor a taktiež vypočutí svedkovia nepotvrdili držbu odporcov. Q. preto nemali na základe čoho
nadobudnúť presvedčenie, že im sporná nehnuteľnosť patrí, pričom nie je v tomto smere žiadnympodstatným dôkazom skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade platila daň z nehnuteľností, avšak súd nezistil
za ktoré konkrétne nehnuteľnosti a že mala osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka.
N. nepovažoval za dostatočne vieryhodný dôkaz - čestné prehlásenie M. L. a jej syna Y. zo dňa

X.X.XXXX, že právna predchodkyňa odporcov kúpila parcelu od P. G. v roku XXXX, ktorý navyše
ani nebol výlučným vlastníkom parcely, nebolo preukázané ani na základe akej skutočnosti sa mal
domnievať, že je výlučným vlastníkom, keď parcelu dedili v rovnakom podiele po rodičoch spolu s
bratom I. G., t.j. právnym predchodcom navrhovateľov a v čase spísania čestného prehlásenia žil
brat P. G., ktorý zomrel až v roku XXXX, pričom I. G. zomrel dňa X.X.XXXX a jeho podiel X-ica k celku

k parcele č. XXX v zmysle dedičského konania vedeného pod č. O zdedil jeho brat - I. G. t.j. právny
predchodca navrhovateľov čoho dôkazom je aj zápis dedičského konania v pozemnoknižnej vložke č.
XXX. V dohode o vrátení pôdy zo dňa XX.XX.XXXX medzi užívateľom Z. K. nie je špecifikovaná sporná
parcela č. XXX. O. postupnosť bola v konaní preukázaná a to nielen dedičskými konaniami a v nich
vydanými rozhodnutiami. N. pôvodne označenej parcely číslo XXX - roľa o výmere XXXX mX zapísanej
v PK vložke č. XXX bolo preukázané geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý použili odporcovia v

konaní o osvedčenie vlastníckeho práve vydržaním pred notárom, pričom vznikla novovytvorená parcela
číslo XXX /X - orná pôda o výmere XXXX m2, pretože do nej boli zlúčené aj ďalšie parcely. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že do vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov bolo
neoprávnené neoprávnene zasiahnuté zo strany odporcov, ktorí nespĺňali podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti vydržaním a preto súd návrhu vyhovel, tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. X O.s.p. tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. I. na uvedené súd

rozhodol náhrade trov plne úspešných navrhovateľov tak, že im priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.