Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204892
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418204892.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK
Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, H. T., zastúpená:
ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, Pod
Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022 o zaplatenie 332,74 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 332,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 332,74 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 30,- eur mesačne, zročných vždy

do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 332,74 eur
s príslušenstvom titulom vrátania úveru.

2. Žalovaná pred súdom dňa 13.09.2019 nárok žalobcu uznala čo do základu i výšky,

požadovala však plnenie v splátkach po 30,- eur mesačne, čo odôvodnila nasledovnými skutočnosťami.
Je slobodnou matkou a má vyživovaciu povinnosť k maloletej F. Z., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou spoločne
žijú bez otca dieťaťa na adrese F. 1, H. T.. Žalovaná nemá definitívnym spôsobom vyriešenú bytovú
otázku, pretože na uvedenej adrese žije v rodinnom dome svojej sestry P. Z. aj so spoločnou matkou
A. Z.. Matka žalovanej mala pred 5 rokmi silnú mozgovú príhodu a z toho dôvodu žalovaná posledné tri
roky pri nej pôsobí ako asistentka, na základe čoho štát žalovanej vypláca príspevok 108,- eur mesačne.
Maloletá F. Z. je súdnou cestou zverená do výchovy matky, teda žalovanej a otec dieťaťa má povinnosť

platiťvýživné50,-eurmesačne.Žalovanáinýpravidelnýpríjemnemá,príležitostnesazúčastňujebrigád,
ako vykladač tovaru v obchodných reťazcoch. Uvedený dom si zabezpečila sestra žalovanej P. Z. z
hypotekárneho úveru, ktorý si platí sama. Žalovaná prispieva do domácnosti podľa svojich možností, no
popri tom sa snaží svojej dcére platiť výdavky ktoré jej vznikajú, napr. na gymnastický krúžok. Žalovaná
je nemajetná, nevlastní žiadnu nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

3. Lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zistené, že voči žalovanej ako povinnej je evidovaných

celkovo 7 prebiehajúcich exekúcii.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2019 žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie
podľa § 282 C.s.p..5. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,
rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

6. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je

prípustný,jesúdpovinnýrozhodnúťpodľauznávaciehoprejavužalovaného,beztoho,abyvyhodnocoval
predložené dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca
2010).

7. Pretože počas konania žalovaná pred súdom uznala nárok žalobcu, čo do základu a

do výšky a rozsudok pre uznanie je prípustný, žalobca zároveň navrhol vydanie rozsudku pre uznanie
nároku, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa vyššie citovaného ustanovenia bez toho,
aby vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj C.s.p.) o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 C.s.p. ). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.

sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

10. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety O. s.p.. Účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade
išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k

záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011 -14, a prispôsobené novej právnej úprave).12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 257 C.s.p. a žalobcovi
úspešnému v spore nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ako sa konštatuje vyššie, povinnosť

nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 255 C.s.p.. V
súdenej veci však bolo prihliadnuté na ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého výklad je uvedený v bodoch
9,10 a 11 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd totiž zistil dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré majú
charakter sociálneho aspektu na strane žalovanej a ktoré sú v podrobnostiach vymedzené v bode 2
odôvodnenia tohto rozsudku. Súd dáva do popredia, že žalovaná je slobodnou matkou, stará sa sama

o maloleté dieťa a zdravotne chorú matku, jej pravidelný príjem je minimálny, je nemajetná a je voči nej
vedených7exekúcii,bydliskomávrodinnomdomesvojejsestry.Vprípadežalobcusajednáoobchodnú
spoločnosť, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, čo je všeobecne známe aj z rozhodovacej činnosti
súdu. Nepriznaním nároku na náhradu trov konania úspešný žalobca pri jeho rozsahu podnikateľských
aktivít nebude vážne poškodený a zároveň je zohľadnený mimoriadny sociálny aspekt žalovanej, ktorá
v spore nerobila obštrukcie, ale nárok žalobcu uznala čo do základu a do výšky.

13. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd
v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že
ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu,

kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne
ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj
v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok

v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

14. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovanej o plnenie v splátkach. Dôvody jej žiadosti sú
uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jej pomery sú konkretizované vyššie a to

v bode 2 a 12 odôvodnenia tohto rozsudku. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4
C.s.p. a za situácie, keď žalovaná má snahu postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom
rade aj na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovanej a výškou určených splátok nebola neprimeranosť,
dospel súd k záveru, že mesačnou splátkou, ktorú žalovaná musí byť schopná aj splácať je vo výške
30,- eur mesačne.

Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 332,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 332,74
eur od 05.12.2015 do zaplatenia
nie je prípustné odvolanie.

Proti zostávajúcej výrokovej časti tohto rozsudku a proti jeho zročnosti možno podať odvolanie do 15
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súdu v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).