Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Pc/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204136
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419204136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: U. H.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX právne zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, AK Nové
Zámky, M. R. Štefánika 3 proti odporkyni: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., F. XXX/XX o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo U. H., nar. XX.XX.XXXX a S. H., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
08.08.1964 v Gbelciach, vedené v knihe manželstiev Matričného úradu Gbelce vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XXX, poradové číslo X r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporkyňou, keď poukázal na
skutočnosti, v zmysle ktorých má byť manželstvo účastníkov trvale a hlboko rozvrátené.

2. Odporkyňa sa k rozvodu manželstva pripojila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pripojených správ a dokladov,
sobášneho listu, potvrdenia o bydlisku a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4.1 Účastníciuzatvorilimanželstvodňa08.08.1964vGbelciach,zktoréhopochádzajúdveplnoletédeti.
Maloleté deti už účastníci nemajú. Posledné spoločné bydlisko účastníkov boli L., F. XXX/XX. Uvedené
skutočnosti vyplývajú z výpovede účastníkov, sobášneho listu a potvrdenia obce Gbelce o poslednom
spoločnom bydlisku.

4.2 Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že nezhody sa postupne začali prejavovať, hoci každý z

účastníkov mal na to svoj pohľad.
Navrhovateľ príčiny rozvratu manželstva vzhliadol v správaní odporkyne, ktorá ho mala sekírovať,
nepretržite ho urážať, že je nesnaživý, že je stále v krčme a nemá sa starať o záhradu. Okrem toho mal
podozrenie, že manželka mala neštandardný vzťah so svojim vedúcim vo vtedajšom JRD Gbelce.
Odporkyňa s dôvodmi rozvratu uvádzanými navrhovateľom nesúhlasila. Poprela, že by počas
manželstva mala akúkoľvek známosť a nemá ju udržiavať ani teraz. Navrhovateľ počas manželstva mal
vo väčšom rozsahu požívať alkoholické nápoje a zároveň mal mať aj milenky a to nie jednu.

Zozhodnýchtvrdeníúčastníkovjenesporné,žezačiatkomroku1986navrhovateľodišielododporkynea
od tej doby nepretržite žijú oddelene. Uvedená okolnosť súvisí aj s tým, že navrhovateľ si našiel známosť
v osobe B. A., s ktorou žije v druhovskom pomere už viac ako 30 rokov. Počas tohto času účastníci
o seba nejavia žiaden záujem, nestretávajú sa, nevyhľadávajú a to aj napriek tomu, že žijú v jednejobci. Odporkyňa napriek tomu, že v uvedenom čase sa starala o spoločného, vtedy maloletého syna,
neprejavila záujem a snahu aby sa k nej navrhovateľ vrátil, čo odôvodnila tým, že ak si navrhovateľ
našiel druhú ženu, tak nech je s ňou.

5. Podľa § 23 ods. l Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, keď
neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé, konkrétne dôvody vypočítané v zákone, ale ako

dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Neuspokojuje
s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Intenzitu
narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Príčiny
rozvratu môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov (napr. choroba,
neplodnosť, nepriaznivé bytové pomery a pod.) alebo spočívajú v subjektívnom správaní manželov, vo

vedomom (zavinenom) porušovaní manželských práv a povinností tak, ako ich uvádza § 18 a 19 Zákona
o rodine. Objektívne okolnosti alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy,
keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť. Spoločenský účel manželstva má svoje
ťažisko v založení rodiny, v riadnej výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia. Preto je
logická požiadavka, že pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí

(§ 23 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine). Prihliadať na záujmy maloletých detí pri rozvode manželstva
znamená posúdiť, ako pôsobí rozvrat vzťahov medzi manželmi na deti a v akom prostredí budú deti
vyrastať po prípadnom rozvode manželstva.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Manželia

sú si rovní v právach a v povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Ďalej
sú povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom (§ 18, § 19 Zákona o
rodine). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci uzatvárali manželstvo ešte dňa 08.08.1964,
z ktorého pochádzajú dve dospelé deti. Z dôvodov, ktoré sú bližšie rozvedené v predchádzajúcej časti

odôvodnenia sa konštatuje hlboký a trvalý rozvrat manželstva, jeho nefunkčnosť. Manželstvo si neplní
svoj spoločenský účel, pretože si neplní svoje základné funkcie a to biologickú, výchovnú, hospodársku
a vzájomnej pomoci a preto nemožno reálne očakávať obnovu riadnych manželských vzťahov. Ako je
konštatované vyššie, pri rozhodovaní o rozvode sa musí prihliadať predovšetkým na záujmy maloletých
detí. Táto požiadavka však v súdenej veci nie je aktuálna, pretože z manželstva účastníkov maloleté

deti nepochádzajú.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súdu v Nitre.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí
uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do
troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného

priezviska.