Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200231
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312200231.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Firma Produkcyjno-

Handlowo-Uslugowa ,,Korzeniowski", Rober Korzniowski, ul. Pužaka I8B, 38-400 Krosno, NIP PL
6841378697, REGON 370494923, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, AK Starinská 2272, 066
01 Humenné, proti žalovanej: J. P., Š. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, AK
Kpt. Nálepku 440/18, 068 01 Medzilaborce, o zaplatenie sumy 5 244,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 391,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2 391,35 eur od 10.01.2012 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám

žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nesplnenie čo i len
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 5 244,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne od 10.01.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.06.2011 a dodatku č. 01 k zmluve
o dielo zo dňa 17.08.2011 sa zaviazal dodať a namontovať plastové okná a garážové dvere, ako aj
vykonať pre žalovanú stavebné práce. Žalovaná sa zaviazala, že za dielo zaplatí sumu 13 744,- eur a
to 8 500,- eur formou zálohy a 5 244,- eur ako doplatok po vykonaní diela. Záloha vo výške 8 500,- eur
bola splatená v splátkach dňa 20.06.2011 vo výške 6 000,- eur, dňa 01.09.2011 vo výške 2 000,- eur

a dňa 12.09.2011 vo výške 500,- eur. Na základe skutočne vykonaných prác a dodávky tovaru vystavil
žalovanej faktúru č. 42/2011/KR na sumu 5 244,- eur, ktorá sa stala splatnou 10.12.2011. Žalovaná
faktúru riadne prevzala, nič proti nej nikdy nenamietala a ani ju nespochybnila. Faktúru však napriek
viacerým urgenciám neuhradila.

2.Tunajšísúdvskrátenomkonanídňa30.01.2012žalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovelatovydaním
platobného rozkazu č.k. 18Ro/4/2012-21. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v zákonnej lehote

odpor a namietala, že podľa dohody bol žalobca povinný vykonať: murárske práce, klampiarske práce
vrátanie osadenia okapov, osadenie okien a 2 garážových brán, vykonanie strešnej konštrukcie vrátane
pokrytia strechy, stavbu 4 stĺpikov a ich dodatočného zastrešenia a tiež omietnutie vnútrajška garáže
hladkou omietkou. Zmluvu č. 24/2011 podpísala v časovom strese a až následne zistila, že vymedzenieprác tak, tak ako je vymedzené v zmluve, je neurčité a tým nezodpovedá ich predchádzajúcemu
dojednaniu. Práce, ktoré žalobca doposiaľ vykonal, sú vykonané nekvalitne, v dôsledku čoho dochádza
napr. k drobeniu betónovej podlahy. Prenikaniu k osadeniu betónových stĺpikov, tiež neizoloval časť

stien pri okapoch a časť prác nevykonal vôbec. Faktúru jej žalobca tiež nedoručil. Zmluva obsahuje
tiež podmienky, ktoré sú v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníky a teda sú neprijateľnými
podmienkami. Žalobca predložil znenie zmluvy iba v poľskom jazyku a preto pre ňu zmluva nebola v
plnom rozsahu zrozumiteľná, keďže poľský jazyk nie je pre ňu materinský jazyk a teda zmluva spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi nimi ako zmluvnými stranami.

3. Podľa Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Kapitola II - Právomoc, Oddiel 1 - Všeobecné
ustanovenia, Článok 2, bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

V danej veci je teda daná právom tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.

4. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Kapitola I - Pôsobnosť, Článok 1 - Rozsah pôsobnosti, bod 1.,
toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri

zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), Kapitola II - Jednotné pravidlá, Článok 3, bod 1, zmluva sa spravuje
právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne

preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny
poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), Kapitola II - Jednotné pravidlá, Článok 4, bod 1, pokiaľ nedošlo k voľbe

rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo,
ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b)zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuposkytovateľa
služieb;

c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;
d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie
maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej

krajine;
e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;
f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;
g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také
miesto možno určiť;

h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov
viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17
smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym
poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), Kapitola II - Jednotné pravidlá, Článok 4, bod 3, ak je zo všetkých okolností
veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo
2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

Medzi stranami sporu v uzatvorenej zmluve o dielo č. 24/2011 zo dňa 27.06.2011 a to v § 6
bode 1. bolo dojednané, že vo veciach, ktoré nie sú uvedené v tejto zmluve sa bude vychádzať z
ustanoveníObčianskehozákonníka.Zuvedenéhodojednaniajezrejmé,žemedzistranamisporunebola
uzatvorená dohoda o voľbe rozhodného práva.Vzhľadom na predmet zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami, miesto výkonu diela, bydlisko
žalovanej ako objednávateľa, súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva má najužšiu väzbu s

inou krajinou - Slovenskou republikou a preto daný spor bude posudzovať podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvou o dielo č.
24/2011 a dodatkom k zmluve, špecifikáciou k zmluve, potvrdením o dodaní, znaleckým posudkom,
písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

7. Dňa 27.06.2011 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva č. 24/2011. Žalobca ako zhotoviteľ sa v

zmysle zmluvy zaviazal k realizácii investičných úloh: výstavba garážového domu v meste Medzilaborce,
pričom podrobný zoznam prác mal byť uvedený v prílohe, ktorá bola súčasťou zmluvy. Strany sporu sa
dohodli na výške odmeny za realizáciu objednaných prác vo výške 12 500,- eur netto. Žalovaná ako
objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zálohu vo výške 50 % odhadovanej ceny netto čiastky. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť záväzok za vykonanú prácu najneskôr do 3 dní od dátumu vystavenia faktúry. Termín

začatia prác bol dohodnutý na 15.07.2011 a ukončenia prác na 15.09.2011. Strany sporu sa dohodli
na záruke na vykonané práce po dobu 24 mesiacov odo dňa ich zakončenia. Žalobca ako zhotoviteľ
sa zaviazal k odstráneniu vád do 14 dní a žalovaná bola povinná zhotoviteľa okamžite informovať o
vadách, ktoré zistí. Vo veciach ktoré nie sú uvedené v tejto zmluve sa malo vychádzať z ustanovení
Občianskeho zákonníka.

V zmysle špecifikácie k zmluve č. 24/2011 zo dňa 20.06.2011, ponuka zahŕňa všetky výkopové,
drenážne, debniace a betónové práce spolu s izoláciou základov a zasypaním, vyliatím ,,chudého“
betónu a chrliča, murovanie stien z dutých tvárnic, debniace práce, drenážne a betónové dosky a veniec,
realizácia konštrukcie strešného krovu a pokrytie strešnou krytinou a lemovaním, odkvapmi a zvodmi.

Ponuka zahŕňa tiež montáž segmentovej garážovej brány s rozmermi 2500x2100, ovládanej ručne v
bielej farbe, biele PVC okná s rozmermi 1200x1200 v množstve 3 kusy.

8. Dňa 27.06.2011 bol k zmluve č. 24/2011 uzatvorený dodatok v zmysle ktorého sa strany sporu dohodli
na doplnení rozsahu prác, ktoré mal realizovať žalobca ako zhotoviteľ a to vyhotovenie 2 kusov stĺpikov,

montáže strešného krovu a zastrešenie. Ďalšie náklady boli vo výške 970,- eur netto. Zmluvné strany
sa dohodli na zmene výšky odmeny za realizáciu objednaných prác a to na sumu 13 470,- eur netto.

9. Podľa vyúčtovania zo dňa 16.08.2011 vypracovaného žalobcom, hodnota prác v súlade so zmluvou
a dodatkom bola 13 470,- eur, doplatok k oknám a roletám bol 274,- eur. Spolu to činilo 13 744,- eur.

Záloha zo dňa 20.06.2011 bola v sume 6 000,- eur, zo dňa 01.09.2011 v sume 2 000,- eur a zo dňa
12.09.2011 v sume 500,- eur. Celkovo bola zaplatená záloha vo výške 8 500,- eur. Zostatok k zaplateniu
je vo výške 5 244,- eur.

10. Faktúrou č. 42/2011/KR zo dňa 07.12.2011 žalobca žalovanej konečnú odmenu za realizáciu

garážovej stavby v Medzilaborciach vo výške 5 244,- eur.

Podľa potvrdenia o dodaní D., zo strany žalobcu bola dňa 08.12.2011 žalovanej na adresu Š. XX, L.,
prioritne zaslaná poštová zásielka so žiadosťou o potvrdenie prijatia.

11. V zmysle ponuky č. 195 zo dňa 05.10.2011 vypracovanej pre žalovanú zo strany žalobcu, cena 5
ks okien - 2 kusy o rozmeroch 1040x1180, 2 kusy o rozmeroch 980x560 a 1 kus o rozmeroch 560x760,
bola po zľave 2 062,26 zl netto.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.08.2013 uviedol, bola vykonaná osobná obhliadka

stavebných prác z jeho strany na mieste samom - u žalovanej, pričom zistil, že vykonané práce vykazujú
drobné vady a nedostatky, ktorých odstránenie by si podľa jeho názoru vyžiadalo dodatočné náklady
vo výške 500,- eur a preto navrhol žalovanej zľavu z ceny diela vo výške 500,- eur, čo žalovaná
neakceptovala.13. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 37/2015 zo dňa 19.06.2015 vypracovaného súdnym
znalcomI..T.Y.,hodnotaskutočnezrealizovanýchstavebnýchprácnezodpovedávyfakturovanejčiastke

13 744,- eur, t.j. doplatku 5 244,- eur. Znalec nevie určiť nesúlad skutočne použitých a v zmluve
podpísaných prác a materiálov, nakoľko zmluva je nekonkrétna, bez špecifikácii jednotlivých položiek
a materiálov. Hodnota skutočne zrealizovaných prác pri vyhovujúcej kvalite je 11 62,221 eur, je však
potrebné konštatovať, že uvedené práce nie sú zrealizované kvalitne a je potrebné uvažovať o znížení
hodnoty prác o zistené vady.

Znalec nezistil vykonanie drenážnych prác, uvedených v zmluve č. 24/2011 a dodatku a nerozumie
termínu chrlič uvedenému v špecifikácii k zmluve. Taktiež zistil, že neboli použité 3 ks okien PVC
1200x1200 mm, ale len dve a dve okná boli použité 600x900 mm a jedno 600x800 mm.

Cena skutočne vykonaných prác pri vyhovujúcej kvalite by bola 11 623,221 eur bez DPH. Hodnotená

stavba však vykazuje znaky nekvality, čo je potrebné zvážiť v znížení uvedenej ceny. Navrhuje zníženie
vypočítanej ceny 11 623,221 eur o nekvalitne zrealizované položky:
- zakladanie 978,673 eur - 50 %, t.j. - 489,339 eur
- zvislé a kompletné konštrukcie 2 536,96 eur - 50 %, t.j. - 1 268,48 eur
- vodorovné konštrukcie 2 260,243 eur - 30 %, t.j. - 678,073 eur

- konštrukcie klampiarske 2 582,551 eur - 10 %, t.j. - 258,255 eur
- konštrukcie doplnkové kovové 74,315 eur - roleta - 50 %, t.j. - 74,315 eur
Podľa znalca so zohľadnením vád je hodnota skutočne zrealizovaných prác v zmysle zmluvy o dielo č.
24/2011 a dodatku je 8 854,759 eur.

Vizuálne boli zistené tieto vady:
- nedostatočná hĺbka založenia - pod jedným pilierom je zabetónované vedro,
- praskliny horizontálne a vertikálne v murive na juhozápadnom rohu - predpokladaná príčina -
nedostatočné založenie ako aj niektoré tvárnice sú uložené na sucho bez použitia lepidla,
- v dôsledku nekvalitne založených pätiek, sú piliere nerovnako sadnuté - pomurnica nie je ukotvená

na niektorých pilieroch,
- stropná doska je prasknutá a prehnutá, nebolo možné zistiť koľko sa použilo armatúry,
- nedostatočná hydroizolácia pod murivom a pod piliermi,
- murivo je zavlhnuté pri teréne z dôvodu nekvalitne zrealizovanej hydroizolácie,
- podkladový betón v garáži je nekvalitný, rozdrobený - rozpadnutý,

- krytina - plech včítane klampiarskych prvkov a lemovanie je v rôznych odtieňoch.

Dielo je v zmysle zmluvy ukončené. Je však zrealizované nekvalitne s vadami. Je potrebné konštatovať,
že stavebne stavba nie je ukončená.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2016 uviedol, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o dielo
predmetomktorejbolavýstavbagarážovéhodomuvmesteL.,pričomrozsahprácsanachádzalvprílohe
k zmluve. Cena diela bola zmluvne dohodnutá na sumu 12 500,- eur a dodatkom zo dňa 17.08.2011
bola navýšená o 970,- eur a doplatok za okná a rolety bol 274,- eur, čo spolu predstavovalo 13 744,-
eur. Podľa I.. Y. práce a dodávky podľa rozpočtu predstavovali sumu 11 623,22 eur, pričom podľa jeho

názoru nie je zrejmé, či sa jedná o cenu konečnú, resp. k nej treba pripočítať daň z pridanej hodnoty.

Prílohou vyjadrenia bol rozpočet vypracovaný I.. T. P., kde cena za dielo predstavuje čiastku 15 526,918
eur. Rozpočet je spracovaný s dátumom 29.01.2016, pre stavbu - zhotovenie hospodárskej budovy,
L. K. XXXX.

Žalovaná celkovo ako zálohu zaplatila sumy 6 000,- eur, 2 000,- eur a 500,- eur. Zvyšok ceny diela vo
výške 5 244,- eur neuhradila. Faktúru na zvyšok ceny diela žalovanej bola riadne zaslaná, avšak táto
si ju úmyselne neprevzala, o čom svedčí jej vyjadrenie vo výpovedi zo dňa 13.05.2013. To preukazuje,
že žalovaná od počiatku nemala v úmysle zaplatiť celú cenu za vykonané dielo.

Žalovaná bola povinná okamžite žalobcu informovať o vadách, ktoré zistila. Žalovaná však prvýkrát
namietala vady diela až dňa 16.02.2012 v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Nevykázal, žebyv zmysle zmluvy vady diela vytkla. On vykonal všetky práce a dodal tovar, ktoré boli dohodnuté v zmluve
o dielo a jej dodatkoch a špecifikáciách.

V ďalšom uviedol, že sa nestotožňuje ani so závermi znaleckého posudku I.. Y. a že súdny znalec
neodpovedal na podstatné otázky a to či žalobca vykonal a zrealizoval všetky práce a činnosti ktoré
boli medzi stranami sporu dohodnuté v zmluve. Znalec sa ani nevyjadril k nákladom potrebným na
odstránenie prípadných vád diela.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2017 uviedla, že súdny znalec za účasti právnych
zástupcov strán sporu a žalovanej vykonal na mieste samom šetrenie. Zo strany práv. zást. žalovanej
na mieste samom neboli vznesené pripomienky k vykonanému šetreniu zo strany znalca. Žalobca jej
nedodal tri okná o rozmeroch 1200x1200 mm ako fakturoval, ale iba dve okná. Dodal a osadil žalovanej
aj ďalšie dve okná PVC a rozmeroch 600x900 mm, 600x800 mm, za ktoré zaplatila v hotovosti sumu
346,61 eur a za ich objednávku zaplatila preddavok 100,- eur.

V ďalšom uviedla, že počas vykonávania stavebných prác žalobca použil jej stavebný materiál a to
železo o priemere 14 mm, tzv. roxor, betonársku oceľ v počte 244 bm v celkovej cene 219,60 eur, lepidlo,
štyri vrecia o hmotnosti á 25 kg, v sume 16,- eur, cement v počte 8 vriec á 25 kg, v sume 24,80 eur,
5 m3 piesku v sume 74,50 eur, rezivo - dosky v množstve 3 m3 v sume 180,- eur. Celkovo materiál v

cene 514,90 eur. Žalobca materiál použil s tým, že momentálne materiál nemal a robotníci by stáli a
nepracovali na stavbe. Dohodli sa, že v konečnom vyúčtovaní ceny za dielo, sa od ceny diela odpočíta
cena tohto materiálu v sume 514,90 eur a cena za dodané okná v sume 446,61 eur, t.j. celkovo suma
961,51 eur. Faktúra jej nikdy nebola doručená, nikdy si ju neprevzala.

Tiež uviedla, že súhlasí s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho závermi. Tieto len preukazujú v
konaní ňou tvrdené skutočnosti. Počas realizácie diela žalobcu viackrát upozornila na vady diela.

Z pripojené dokladu v poľskom jazyku zo dňa 05.10.2011 vyplýva, že v uvedený deň bola hotovosť 100,-
eur zmenená na 422,50 zlotych.

Z pripojeného pokladničného dokladu bez uvedenia dátumu vystaveného žalobcom vyplýva, že od
žalovanej prevzal sumu 346,61 zl ako úhradu za parapety ( 15 x 5 000...). tento doklad je takisto v
poľskom jazyku.

16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu urobil v poľštine, pretože sama pani P. mu potvrdila,
že zmluvu v slovenčine nepotrebuje, že jej manžel bol Poliak a že vie aj po poľsky. Nechal zmluvu pani
P., aby si ju kľudne mohla prečítať. Práce sú spravené tak, ako si pani P. priala. V ďalšom uviedol, že to
čo teraz žalovaná hovorí, že nevie či je pravdou, či nepravdou, nevie sa k tomu vyjadriť. K pani P. chodil
Y., to je jeho zamestnanec, ktorý stále sa pýtal, či je to všetko v poriadku, alebo nie. Čo je urobené, čo

nie a oni robili všetko tak, ako si to žalovaná priala. Robili bez projektu. V ďalšom uviedol, že nemá nič
proti tomu, aby súd stanovil znalca, ktorý zistí stav veci.

17. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že ústne bolo medzi ňou a žalobcom dohodnuté, že jej postavia
stavbu, vymurujú a omietnu, zakryjú a že do starého garážu dajú ešte dvere. Doposiaľ stavba nie je

omietnutá. Ona ešte chcela, aby jej do hospodárskej budovy urobili poter, ten urobili 25.11. To všetko
premrzlo a ťahá sa dole.

Dojednávala sa na sumu 12 500,-eur spolu s D. B., ktorý za ňou chodil, ktorý jej mal spraviť stavbu
tak, ako ona chcela. Všetko sa malo robiť od základu, mal spraviť murivo, dodať okná, do hospodárskej

budovymalspraviťpodlahu,malurobiťstrop,malurobiťstrechu,všetkomalobyťhotové,maltoomietnuť
z vnútra, z vonku, mal potiahnuť elektriku. Zatiaľ má budovu v takom stave, že sú na nej aj závady.
Podpísala Zmluvu č. 24/2011 v ktorej sme sa v podstate na tom všetkom dohodli. Stavba sa začala
robiť 10. júla a mala sa začať robiť 15. júla a mala byť ukončená 15.09. V tejto zmluve bola dohodnutá
suma 12 500,- eur. Ústne sa však ešte dohodli, že ešte do starého garážu dostane nové dvere. Toto v

zmluve uvedené nebolo. Bol tam prítomný aj Y. P., spoluvlastník tejto firmy, resp. spolupracovník tejto
firmy. Neskôr sa stalo to, že prišli robotníci na stavbu ráno o deviatej a o pol druhej už išli domov s tým,
že majú svoje povinnosti doma. Na stavbe sa pracovalo ešte 25. novembra 2011. Počas týchto štyroch
mesiacoch chodil za ňou žalobca, ktorý chcel, aby podpísala raz jedno, raz druhé. Žalobca ju potomžiadal, aby doplatila plech na strechu, ako aj dvere. Ona následne podpísala ešte aj dodatok k tejto
zmluve. Mala podpísať papier na ďalších 970,- eur s tým malo sa to týkať vyhotovenia štyroch stĺpikoch.
Ona však trvala na tom, že v sume 12 500,- eur na ktorej som sa pôvodne dohodla, bolo v nej spočítané

už všetko. Vtedy jej povedali, aby som sa ničoho nebála, že všetko sa potom spočíta, keď stavba bude
hotová. Stavba však doposiaľ nie je hotová. Spory začali s tým, že Y. P., ktorý pracoval na stavbe, jej
tvrdil, že mu nedal výplatu za práce B. a tam nastali pravdepodobne problémy. Neskôr zistila, že jej
dodali iný plech, ako pôvodne chcela. Ona si v Poľsku našla iný plech, avšak už súhlasila s tým, že aby
jej dali ten plech, ktorý doniesli, ktorý v podstate pôvodne nechcela, ale už bol november a mal začať

padať sneh. V ďalšom uviedla, že p. P. vyplatila 2 500,- eur a 6 000,- eur zobral ako zálohu B.. Zatiaľ
vyplatila 8.500,- eur za celú stavbu. Stavba nebola dokončená za 12 500,- eur. Od kedy oni zo stavby
odišli, so stavbou sa nerobilo nič. Stavba nebola odovzdaná, nechali ju v rozrobenom stave. V ďalšom
uviedla, že faktúru neprevzala, keď prišla, vrátila sa späť.

V ďalšom uviedla, že je dôchodkyňou a jej príjem je vo výške 340,- eur. Pravidelné jej mesačné výdavky

sú zhruba vo výške 280,- eur a preto nie je v jej možnostiach, aby v prípade vyhovenia žalobe, žalobcovi
dlžnú sumu zaplatila jednorázovo. Požiadala o umožnenie dlžnú sumu splatiť formou splátok vo výške
10,- eur mesačne.

18. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá

v plnom rozsahu. Strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo, kde si dohodli konkrétne čo bude
predmetom diela, bol ešte urobený dodatok k tejto zmluve o dielo. Celková cena prác bola vo výške 13
744,- eur, kde žalovaná zaplatila čiastku dokopy 8 500,- eur. Žalovaná vady diela nevytkla, vytkla vadu
diela až po danom odpore. Zatiaľ nikdy nijakým spôsobom nepreukázala, že by mali byť vady vytýkané
počasrealizáciediela.Kvyjadreniužalovanejuviedol,jetunejakýdokladna100,-eur,alenepíšetu,žeči

to bolo žalovanému zaplatené. A suma 346,61 doplatok za parapety, parapety neboli, myslím, súčasťou
zmluvy, takže pokiaľ sa to platilo, on nevie o žiadnych parapetách. Pokiaľ ide o znalecký posudok
uviedol,žeznalecsanevyjadrilkotázke,čipráce,ktoréboliobjednanévzmluve,bolinaozajrealizované.
V prípade, ak táto suma bola uhradená, tak určite parapety boli zo strany jeho klienta dodané. Tieto
doklady však nie sú podstatné pre daný spor. Možno jedná o nejaké dojednania, ktoré sú mimo rámca

zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu, pričom doklady boli do súdneho spisu doložené až
po 5 rokoch odo dňa začatia súdneho sporu.

Znalec určil cenu žalobcom skutočne vykonaných prác, skutočne použitého materiálu vo výške 11
623,22 eur, ale bez DPH a tieto práce sú prakticky s DPH, čiže s poľským DPH by to bolo, keď to správne

počítal14296,56eur,pretožepoľskáfirmamusíodviesťDPHzatúsvojučinnosť,takzamateriálkúpený,
ako aj za prácu, za faktúry. Všetky tieto faktúry, ktoré aj v zmluve píše, všetky tieto ceny tovarov a služieb,
prác sú fakturované s DPH, čiže pokiaľ znalec určil bez DPH, je to chybné. To by možno bolo správne,
keby to bola nejaká firma, ktorá si to odpočíta, ale toto nie je firma.

19. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že má za to, že znalecký
posudok, ktorým operuje protistrana, bol vypracovaný dôsledne a v tomto znaleckom posudku je výpočet
prác, ktoré boli vykonané, ktorej zodpovedá podľa znaleckého posudku aj skutočný stav na tejto stavbe.
Stavba, i keď bola vykonaná, vykazuje značné vady. Počas výkonu prác, ktoré boli vykonávané na tejto
stavbe, bol použitý materiál, ktorý žalovaná mala na svojom dvore, došlo k dohode medzi žalovanou a

žalobcom v tom slova zmysle, aby pracovníci, ktorí realizovali túto stavbu nestáli, ale používali materiál,
ktorý mala a sme aj vo vyjadrení presne špecifikovali, jedná sa o železo, tzv. roxor, o priemere 14
mm na, tzv. betonárska oceľ, bolo v počte 244 m, použili lepidlo, ktoré žalovaná mala v hmotnosti 25
kg, ďalej bol použitý cement žalovanej, ktorý používali na realizáciu stavby, ako aj rezivo a piesok,
ktorý používali. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že výmurovka, ktorá sa realizovala, kvádre boli

poukladané na suchú maltu. Je tam na tejto stavbe veľa vecí, ktoré sú neukončené. Základ, ktorý bol
robený, zrejme nezodpovedá nosnosti, pretože múry obvodové praskajú, došlo k tomu, že bola urobená
betónová doska na strope, ktorá je prehnutá, ktorá je popraskaná. Oporné stĺpy, ktoré držia časť stavby,
boli postavené na PVC vedre a nie sú odizolované, čiže táto stavba, ako celok vykazuje značné vady,
ktoré si vyžadujú značné náklady. Má za to, že hodnotu, ktorú ohodnotil znalec, je správna a s týmto aj

súhlasíme. Navrhujeme žalobu zamietnuť.

Medzi stranami sporu bola uzatvorená aj ústnou formou dohoda ohľadom toho, že zo strany žalovanej
bude poskytnutý stavebný materiál za účelom výkonu prác pri vykonávaní diela s tým, že o cenu tohtomateriálu mala byť ponížená konečná fakturácia zo strany žalobcu, teda celková vyúčtovaná suma zo
strany žalobcu mala byť ponížená o sumu cca 960,- eur.

20. Podľa § 631 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za
dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne

a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu
bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou
sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú
odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a
oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 646 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací
predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však osemnásť mesiacov.

Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 649 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa

v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa
do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

Podľa § 507 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať

dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa
môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho,
čo chýba.

Podľa § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri

jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

23. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v
dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. Znakom zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Zmluva o dielo je
uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa

vykonať. Ďalšou podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo
zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ
má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty
nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.

24. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu konania
bola písomnou formou dňa 27.03.2011 uzatvorená zmluva o dielo a dňa 17.08.2011 bol k tejto zmluve
písomnou formou uzatvorený aj dodatok. Cena diela bola medzi stranami sporu dojednaná odhadom
v sume 13 744,- eur. Žalovaná v prospech žalobcu cenu diela čiastočne uhradila formou zálohových
platieb v celkovej výške 8 500,- eur. Zvyšnú sumu vo výške 5 244,- eur vyúčtovanú faktúrou č. 42/2011/

KR zo dňa 07.12.2011 neuhradila. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.

25. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade
namietala, že faktúra č. 42/2011/KR je nebola doručená, nikdy ju neprevzala.

V tomto smere mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu faktúra č. 42/2011/KR bola žalobkyni
zaslaná. Žalobkyňa bez uvedenia dôvodu však predmetnú zásielku neprevzala a faktúra bola žalobcovi
vrátená späť. Danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila sama žalovaná.

Pokiaľ sa jedná o čas plnenia, v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo medzi stranami sporu pokiaľ sa

jedná o čas zaplatenia ceny diela bolo dohodnuté, že žalovaná zaplatí cenu diela do 3 dní o vystavenia
faktúry žalobcom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je nesporné, že žalovaná bola uzrozumená o
tom, že zo strany žalobcu bola na zvyšnú časť nezaplatenej ceny diela vystavená faktúra, teda že jej
vznikol záväzok zvyšnú časť ceny diela uhradiť. Faktúra sa dostala do jej dispozičnej sféry, ona ju všakbezdôvodne odmietla prevziať. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že obrana žalovanej v konaní
v tomto smere nie je dôvodná.

26. V ďalšom žalovaná namietala, že dielo vykazuje vady a tieto v priebehu vykonávania diela u žalobcu
namietala.Žalobcaoprotitomutvrdil,ževadydielanebolivočinemuzostranyžalovanejvôbecuplatnené
a že prvýkrát sa o vadách diela dozvedel až z odporu, ktorý mu bol zaslaný v danej právnej veci.

V tomto smere súd v prvom rade vychádzal zo samotnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami

sporu, kde v súvislosti s dielom bola medzi nimi dojednaná záručná doba 24 mesiacov. Zo strany
žalovanej nebolo preukázané, žeby počas vykonávania diela si žalovaná voči žalovanému uplatnila
nároky z vád diela. V priebehu súdneho konania však podľa názoru súdu žalovaná voči žalobcovi v
rámci reklamačnej doby si uplatnila riadne nárok z vád diela a to v dopore, ktorý bol žalobcovi doručený.
V tomto smere súd len poukazuje, že sám žalobca na základe doručeného odporu ohľadom vád diela
vykonal šetrenie priamo u žalovanej a zistil, že ním vykonané dielo vykazuje vady. Navrhol žalovanej

zľavu z ceny diela vo výške 500,- eur, pričom žalovaná tento jeho návrh neakceptovala.

27. V priebehu tohto súdneho konania na návrh žalobcu bolo dokonca vykonané aj znalecké
dokazovanie za účelom stanovenia ceny diela a rozsahu vád diela, pričom súdny znalec po šetrení na
mieste samom stanovil cenu skutočne vykonaných prác pri vyhovujúcej kvalite by bola 11 623,221 eur

bez DPH a podľa neho so zohľadnením vád je hodnota skutočne zrealizovaných prác v zmysle zmluvy
o dielo č. 24/2011 a dodatku 8 854,759 eur bez DPH.

28. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaná si v rámci reklamačnej doby
uplatnila u žalobcu nároky z vád diela a v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania bola súdnym

znalcom určená aj hodnota skutočne zrealizovaných práv z mysle medzi stranami sporu uzatvorenej
zmluvy o dielo a jej dodatku po zohľadnení vád diela vo výške 8 854,759 eur bez DPH, pričom s DPH vo
výške 23 % je cena vykonaného diela po zohľadnení jeho vád v sume 10 891,35 eur. Vzhľadom na výšku
úhrad zo strany žalovanej v sume 8 500,- eur, je výška nezaplateného zostatku ceny diela vykonaného
žalobcom v sume 2 391,35 eur. Súd je toho názoru, že v časti súdnym znalcom určeného rozsahu vád

diela vo výške 2 768,46 bez DPH, v tejto časti vznikol žalovanej nárok na zľavu z ceny diela, pričom ako
už súd vyššie uviedol, sám žalobca takýto spôsob vybavenia nárokov z vád diela navrhol.

Súdny znalec tiež potvrdil, že dielo v rozsahu ako bolo dojednané v zmysle zmluvy a dodatku, bolo
zo strany žalobcu aj vykonané a v tomto smere súd pre úplnosť poukazuje, že preto nebola dôvodná

žalobcova námietka vo vzťahu k znaleckému posudku, že súdny znalec sa danou otázkou nezaoberal.

29. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú skutočnosť, že medzi stranami sporu bola cena diela
dohodnutá vo výške 13 744,- eur, tak súd uvádza, že cena diela bola v zmysle zmluvy určená odhadom
a to vzhľadom na predbežnú kalkuláciu žalobcu. Ani daná skutočnosť nemení nič na tom, že ak

objednávateľ u zhotoviteľa úspešne uplatní nároky z vád diela, je možné nároky z vád diela vyriešiť
spôsobom poskytnutia zľavy z ceny diela.

30. Pokiaľ sa jedná o žalovanou namietanú skutočnosť, že medzi ňou a žalovaným bola ústna dohoda o
tom, že mu za účelom vykonania diela poskytne časť materiálu a o jeho cenu bude následne ponížená

celková cena vykonaného diela, tak žalobca uzatvorenie takejto dohody poprel a takisto poprel, žeby zo
strany žalobkyne mu bol poskytnutý materiál na vykonanie diela.

V tomto smere žalovaná na preukázanie ňou tvrdených skutočností súdu nepredložila žiaden dôkaz a
ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu. Teda z jej strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany

sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitýchskutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)

uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

Vzhľadom na uvedené preto súdu obranu žalovanej v konaní ohľadom uvedených skutkových tvrdení
považoval za neopodstatnenú a ničím nepreukázanú.

31. V ďalšom žalovaná namietala, že žalobcovi okrem sumy 8 500,- eur uhradila aj sumu 100,- eur a

sumu 346,61 eur. Ani v tomto smere súd obranu žalovanej nepovažoval za dôvodnú.

Pokiaľ sa jedná o doklad o zaplatení sumy 100,- eur, tak sa nejedná o doklad preukazujúci zaplatenia
tejtosumyžalobcovi.Zuvedenéhodokladuvyplýva,žedňa10.05.2011bolizmennéfinančnéprostriedky
vo výške 100,- eur na poľské zloté, pričom z tohto dokladu nevyplýva, že boli vyplatené žalobcovi, resp.

žeby mali byť predmetom vyporiadania medzi stranami sporu titulom zaplatenia ceny diela v zmysle
medzi nimi uzatvorenej zmluvy.

Pokiaľ sa jedná o sumu 346,61 eur, tak z príjmového dokladu vystaveného žalobcom, ktorý v konaní
predložila žalovaná vyplýva, že žalobca od nej prijal finančné prostriedky síce vo výške 346,61, ale

nejednalo sa o eurá ale poľské zloty. Táto úhrady mala byť vykonaná za účelom zaplatenia ceny
parapetných dosiek. Doklad je bez uvedenia dátumu vystavenia a nevyplýva z neho, žeby sa jednalo o
zálohu, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi, resp. žeby išlo o plnenie ceny diela v zmysle medzi stranami
sporu uzatvorenej zmluvy o dielo.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
uplatnený nárok žalobcu je čiastočne dôvodný čo do výšky 2 391,35 eur a preto žalovanú zaviazal na
zaplatenie tejto sumy.

Žalovaná sa splnením peňažného záväzku dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na

zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná sa do omeškania dostala dňom uplynutia lehoty na plnenie
dojednanej medzi stranami sporu v zmluve o diele - uplynutím 3 dní od dátumu vystavenia faktúry
(faktúra vystavená dňa 07.12.2011), t.j. dňom 10.01.2012 súd ju preto zaviazal aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne, t.j. v zákonnej výške ku dňu omeškania, zo sumy 2 391,35 eur od
10.01.2012 do zaplatenia.

33. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vzhľadom na majetkové a osobné pomery žalovanej, ktorá je dôchodkyňou a jej jediný príjem pozostáva
zo starobného dôchodku vo výške 340,- eur, súd povolil žalovanej splatiť priznaný nárok žalobcovi
formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100,- eur, pod hrozbou straty výhody splátokpri vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca k rukám žalobcu.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 5 244,- eur s príslušenstvom. Súd žalobe
v časti o zaplatenie sumy 2 391,35 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Vzhľadom na uvedené, strany sporu mali v konaní zhruba rovnaný úspech a preto súd o

trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.